Montelukast Medreg 10 mg filmom obalené tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore pneumológia a ftizeológia pediatrická pneumológia a ftizeológia
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia používania
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Montelukast 10 mg
Montelukast Medreg 10 mg je indikovaný na liečbu astmy ako prídavná liečba u pacientov s miernou až stredne ťažkou perzistentnou astmou, ktorí nie sú dostatočne kontrolovaní inhalačnými kortikosteroidmi a u ktorých podávanie krátkodobo účinkujúcich β-agonistov „podľa potreby“ nezabezpečuje dostatočnú klinickú kontrolu astmy. U tých astmatických pacientov, u ktorých je montelukast indikovaný na liečbu astmy, môže montelukast poskytovať symptomatickú úľavu pri sezónnej alergickej rinitíde.
Montelukast Medreg 10 mg je tiež indikovaný v profylaxii astmy, ktorej prevládajúcim prejavom je námahová bronchokonstrikcia.
Dávkovanie
Odporúčaná dávka pre dospelých a dospievajúcich vo veku 15 rokov a starších s astmou alebo s astmou a sezónou alergickou rinitídou je jedna 10 mg tableta denne, ktorá sa má užiť večer.
Všeobecné odporúčania
Terapeutický účinok montelukastu na ukazovatele kontroly astmy sa objaví v priebehu jedného dňa. Pacientom treba odporučiť, aby pokračovali v užívaní montelukastu, aj keď je ich astma kontrolovaná, ako aj v obdobiach jej zhoršenia. Tento liek sa nemá užívať súčasne s inými liekmi, ktoré obsahujú rovnakú účinnú látku, montelukast.
U starších pacientov alebo u pacientov s insuficienciou obličiek alebo miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania. K dispozícii nie sú žiadne údaje o pacientoch s ťažkou poruchou funkcie pečene. Dávkovanie je rovnaké pre pacientov mužského aj ženského pohlavia.
Terapia montelukastom vo vzťahu k inej liečbe astmy
Montelukast sa môže pridať k existujúcemu liečebnému režimu pacienta.
Inhalačné kortikosteroidy: Terapia montelukastom môže byť použitá ako prídavná liečba u tých pacientov, u ktorých podávanie inhalačných kortikosteroidov a krátkodobo účinkujúcich β-agonistov
„podľa potreby“ nezabezpečuje dostatočnú klinickú kontrolu astmy. Montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Nepodávajte montelukast 10 mg filmom obalené tablety deťom a dospievajúcim vo veku menej ako
15 rokov. Bezpečnosť a účinnosť montelukastu 10 mg vo filmom obalených tabletách u detí a dospievajúcich vo veku menej ako 15 rokov neboli doteraz stanovené. Pre deti a dospievajúcich vo veku menej ako 15 rokov sú k dispozícii iné sily/liekové formy. Pre deti vo veku 2 až 5 rokov sú k dispozícii 4 miligramové žuvacie tablety. Pre deti a dospievajúcich vo veku 6 až 14 rokov sú k dispozícii 5 miligramové žuvacie tablety. Granulát 4 mg je k dispozícii pre deti od 6 mesiacov do veku 5 rokov.
Spôsob podávania
Perorálne použitie. Tento liek sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Pacienti majú byť informovaní, aby nikdy nepoužívali perorálny montelukast na liečbu akútnych astmatických záchvatov, a aby na tento účel pri sebe mali k dispozícii svoju zvyčajnú vhodnú záchrannú liečbu. Ak dôjde k akútnemu záchvatu, má sa použiť krátkodobo účinkujúci inhalačný β- agonista. Ak pacienti potrebujú vyšší počet inhalácií krátkodobo účinkujúceho β-agonistu než zvyčajne, majú sa čo najskôr poradiť so svojím lekárom.
Montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.
Nie sú k dispozícii žiadne údaje, ktoré by preukazovali, že pri súbežnom užívaní s montelukastom je možné znížiť dávky perorálnych kortikosteroidov.
V zriedkavých prípadoch sa môže u pacientov liečených antiastmatikami vrátane montelukastu vyskytnúť systémová eozinofília, niekedy sprevádzaná klinickými príznakmi vaskulitídy zhodujúcimi sa s Churgov-Straussovej syndrómom, ochorením, ktoré sa často lieči systémovou kortikosteroidovou liečbou. Tieto prípady boli niekedy spojené so znížením dávok alebo vysadením perorálnej kortikosteroidovej liečby. Aj napriek tomu, že kauzálny vzťah s antagonizmom leukotriénových receptorov nebol stanovený, majú lekári venovať pozornosť eozinofílii, vaskulitickej vyrážke, zhoršeniu pľúcnych príznakov, srdcovým komplikáciám a/alebo neuropatii vyskytujúcej sa u svojich pacientov. Pacienti, u ktorých dôjde k vzniku týchto príznakov, sa majú znova vyšetriť a majú sa prehodnotiť ich liečebné postupy.
Liečba montelukastom neovplyvňuje potrebu vyhnúť sa užívaniu kyseliny acetylsalicylovej a ostatných nesteroidových protizápalových liečiv u pacientov s astmou citlivých na kyselinu acetylsalicylovú.
U všetkých vekových skupín užívajúcich montelukast boli hlásené neuropsychiatrické udalosti, ako sú zmeny správania, depresia a samovražedné chovanie (pozri časť 4.8). Tieto príznaky môžu byť závažné a môžu pokračovať, ak sa liečba nevysadí. Preto sa má liečba
montelukastom ukončiť, ak sa počas liečby objavia neuropsychiatrické príznaky. Poučte pacientov a/alebo ich ošetrujúce osoby, aby boli ostražití v súvislosti s neuropsychiatrickými príhodami a aby v prípade výskytu týchto zmien v správaní upozornili lekára.
Pomocné látky
Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Montelukast sa môže podávať spolu s inými liekmi rutinne používanými na profylaxiu a dlhodobú liečbu astmy. V skúšaniach liekových interakcií nemala odporúčaná klinická dávka montelukastu klinicky významné účinky na farmakokinetiku nasledovných liečiv: teofylínu, prednizónu, prednizolónu, perorálnych kontraceptív (etinylestradiol/noretisterón 35/1), terfenadínu, digoxínu a warfarínu.
Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu sa zmenšila približne o 40% u osôb, ktorým sa súbežne podával fenobarbital. Vzhľadom na to, že sa montelukast metabolizuje prostredníctvom CYP 3A4, 2C8 a 2C9, pri podávaní montelukastu súbežne s induktormi CYP 3A4, 2C8 a 2C9, ako je fenytoín, fenobarbital a rifampicín je najmä u detí potrebná opatrnosť.
Skúšania in vitro preukázali, že montelukast je silným inhibítorom CYP 2C8. Údaje z klinických skúšaní liekových interakcií zahŕňajúcej montelukast a rosiglitazón (testovací substrát reprezentujúci liečiva primárne metabolizované prostredníctvom CYP 2C8) však preukázali, že montelukast neinhibuje CYP 2C8 in vivo. Preto sa nepredpokladá, že bude montelukast výrazne meniť metabolizmus liečiv metabolizovaných týmto enzýmom (napr. paklitaxel, rosiglitazón a repaglinid).
Skúšania in vitro preukázali, že montelukast je substrát pre CYP 2C8, a v menej významnej miere aj pre 2C9 a 3A4. V klinickom skúšaní liekových interakcií zahŕňajúcej montelukast a gemfibrozil (inhibítor CYP 2C8 aj 2C9) zvýšil gemfibrozil systémovú expozíciu montelukastu 4,4-násobne. Nevyžaduje sa rutinná úprava dávkovania montelukastu pri súbežnom podávaní s gemfibrozilom alebo ďalšími silnými inhibítormi CYP 2C8, ale lekár si musí byť vedomý možnosti nárastu nežiaducich reakcií.
Na základe údajov in vitro sa nepredpokladajú klinicky významné liekové interakcie so slabšími inhibítormi CYP 2C8 (napr. trimetoprim). Súbežné podávanie montelukastu s itrakonazolom, silným inhibítorom CYP 3A4, neviedlo k významnému zvýšeniu systémovej expozície montelukastu.
Gravidita
Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na graviditu alebo na embryonálny/fetálny vývin.
Obmedzené údaje z dostupných tehotenských databáz nepoukazujú na kauzálnu súvislosť medzi montelukastom a malformáciami (t.j. defektmi končatín), ktoré boli zriedkavo hlásené celosvetovo po uvedení lieku na trh. Montelukast sa môže užívať počas gravidity, iba ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.
Dojčenie
Štúdie na potkanoch preukázali, že sa montelukast vylučuje do materského mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa montelukast/metabolity vylučujú do ľudského mlieka. Dojčiace matky môžu užívať montelukast, iba ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.
Montelukast nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Jednotlivci však hlásili ospanlivosť alebo závraty.
Montelukast bol v klinických skúšaniach hodnotený nasledovne:
-
10 miligramové filmom obalené tablety u približne 4 000 dospelých a dospievajúcich pacientov s astmou vo veku 15 rokov a starších.
-
10 miligramové filmom obalené tablety u približne 400 dospelých a dospievajúcich pacientov s astmou a so sezónnou alergickou rinitídou vo veku 15 rokov a starších.
-
5 miligramové žuvacie tablety u približne 1 750 pediatrických pacientov s astmou vo veku 6 až 14 rokov.
Nasledujúce nežiaduce reakcie súvisiace s liekom boli v klinických skúšaniach na pacientoch s astmou liečených montelukastom hlásené často (≥ 1/100 až < 1/10) a s väčšou incidenciou ako u pacientov, ktorí užívali placebo:
Trieda orgánových systémov Dospelí a dospievajúci pacienti vo veku 15 rokov a starší(dve 12-týždňové skúšania; n=795) Pediatrickí pacienti vo veku 6 až 14 rokov(jedno 8-týždňové skúšanie; n=201)(dve 56-týždňové skúšania; n=615) Poruchy nervového systému bolesť hlavy bolesť hlavy Poruchygastrointestinálneho traktu bolesť brucha Pri dlhodobej liečbe až do dvoch rokov v klinických skúšaniach s obmedzeným množstvom pacientov sa u dospelých pacientov a až do 12 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov bezpečnostný profil nezmenil.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie hlásené počas používania po uvedení lieku na trh sú uvedené v tabuľke nižšie podľa triedy orgánových systémov a špecifického názvu nežiaducej reakcie. Kategórie frekvencie boli určené na základe príslušných klinických skúšaní.
Trieda orgánových systémov Nežiaduce reakcie Kategória frekvencie* Infekcie a nákazy infekcia horných dýchacích ciest † veľmi časté Poruchy krvia lymfatického systému zvýšený sklon ku krvácaniu zriedkavé trobmocytopénia veľmi zriedkavé Poruchy imunitného systému reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaxie menej časté eozinofilná infiltrácia pečene veľmi zriedkavé Psychické poruchy nezvyčajné sny zahŕňajúce nočné mory, menej časté Trieda orgánových systémov Nežiaduce reakcie Kategória frekvencie* insomnia, somnambulizmus, úzkosť, agitácia zahŕňajúca agresívne správanie alebo hostilitu, depresia, psychomotorická hyperaktivita (zahŕňajúca podráždenosť,nepokoj, tremor§) poruchy pozornosti, poruchy pamäti,nervové tiky zriedkavé halucinácie, dezorientácia, samovražedné myšlienky a správanie (suicidalita), dysfémia, obsedantno-kompulzívnesyndrómy veľmi zriedkavé Poruchy nervového systému závraty, ospanlivosť, parestézia/hypestézia, záchvat menej časté Poruchy srdca a srdcovej činnosti palpitácie zriedkavé Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína epistaxa menej časté Churgov-Straussovej syndróm (CSS)(pozri časť 4.4) veľmi zriedkavé pulmonálna eozinofília veľmi zriedkavé Poruchy gastrointestinálneho traktu hnačka‡, nauzea‡, vracanie‡ časté sucho v ústach, dyspepsia menej časté Poruchy pečene a žlčových ciest zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST) časté hepatitída (vrátane cholestatického,hepatocelulárneho a kombinovaného poškodenia pečene) veľmi zriedkavé Poruchy kožea podkožného tkaniva vyrážka‡ časté podliatina, urtikária, pruritus menej časté angioedém zriedkavé nodózny erytém, multiformný erytém veľmi zriedkavé Poruchy kostrovej a svalovej sústavya spojivového tkaniva artralgia, myalgia vrátane svalových kŕčov menej časté Poruchy obličiek a močových ciest enuréza u detí menej časté Celkové poruchy a reakcie v mieste podania pyrexia‡ časté asténia/únava, celkový pocit choroby,edém menej časté *Kategória frekvencie: definovaná pre každú nežiaducu reakciu podľa výskytu hláseného v databáze klinických skúšaní: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000).†Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako veľmi častá u pacientov dostávajúcich montelukast, bola tiež hlásená ako veľmi častá u pacientov dostávajúcich v klinických skúšaniach placebo.‡Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako častá u pacientov dostávajúcich montelukast, bola tiež hlásená ako častá u pacientov dostávajúcich v klinických skúšaniach placebo.§ Kategória frekvencie: zriedkavé Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.
V dlhodobých skúšaniach sa montelukast podával dospelým pacientom s astmou v dávkach až do 200 mg/deň počas 22 týždňov a v krátkodobých skúšaniach až do 900 mg/deň približne počas jedného týždňa bez klinicky významných nežiaducich reakcií.
Po uvedení lieku na trh a v klinických skúšaniach s montelukastom boli hlásené prípady akútneho predávkovania. Tieto prípady zahŕňali hlásenia u dospelých a detí s dávkou až 1 000 mg (približne 61 mg/kg u dieťaťa vo veku 42 mesiacov). Pozorované klinické a laboratórne nálezy sa zhodovali s bezpečnostným profilom u dospelých a pediatrických pacientov. Vo väčšine hlásených prípadov predávkovania nedošlo k žiadnym nežiaducim reakciám.
Príznaky predávkovania
Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce reakcie sa zhodovali s bezpečnostným profilom montelukastu a zahŕňali bolesť brucha, somnolenciu, smäd, bolesť hlavy, vracanie a psychomotorickú hyperaktivitu.
Manažment predávkovania
Nie sú k dispozícii žiadne špecifické informácie o liečbe predávkovania montelukastom. Nie je známe, či je montelukast dialyzovateľný peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou.
Farmakologické vlastnosti - Montelukast 10 mg
Farmakoterapeutická skupina: lieky na obštrukčné ochorenia dýchacích ciest, antagonisty leukotriénových receptorov
ATC kód: R03DC03
Mechanizmus účinku
Cysteinylleukotriény (LTC4, LTD4, LTE4) sú účinné zápalové eikosanoidy uvoľňované z rôznych buniek vrátane mastocytov a eozinofilov. Tieto dôležité proastmatické mediátory sa viažu na cysteinylleukotriénové receptory (CysLT). CysLT receptor typu-1 (CysLT1) sa nachádza v dýchacích cestách človeka (vrátane hladkých svalových buniek a makrofágov dýchacích ciest) a na ďalších prozápalových bunkách (vrátane eozinofilov a niektorých myeloidných kmeňových buniek). CysLT majú vzťah k patofyziológii astmy a alergickej rinitídy. Pri astme, zahŕňajú leukotriénmi sprostredkované účinky, celý rad účinkov na dýchacie cesty vrátane bronchokonstrikcie, sekrécie hlienu, ovplyvnenia cievnej permeability a mobilizácie eozinofilov. Pri alergickej rinitíde sa CysLT uvoľňujú z nazálnej sliznice po expozícií alergénu počas včasnej aj neskorej fázy reakcie a sú spojené s príznakmi alergickej rinitídy. Zistilo sa, že intranazálny imunologický test s CysLT zvyšuje rezistenciu nazálnej časti dýchacích ciest a príznaky nazálnej obštrukcie.
Farmakodynamické účinky
Montelukast je perorálne účinné liečivo, ktoré sa s vysokou afinitou a selektivitou viaže na CysLT1 receptor. V klinických skúšaniach montelukast inhiboval bronchokonstrikciu spôsobenú inhaláciou LTD4 už pri dávkach 5 mg. Bronchodilatácia sa pozorovala v priebehu 2 hodín po perorálnom podaní. Bronchodilatačný účinok spôsobený β-agonistom bol aditívny k bronchodilatácii spôsobenej montelukastom. Liečba montelukastom inhibovala skorú aj neskorú fázu bronchokonstrikcie navodenej expozíciou antigénu. Montelukast v porovnaní s placebom znížil počet eozinofilov v periférnej krvi u dospelých a pediatrických pacientov. V samostatnom skúšaní liečba montelukastom významne znížila počet eozinofilov v dýchacích cestách (podľa merania v spúte) a v periférnej krvi a zároveň zlepšil klinickú kontrolu astmy.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
V skúšaniach u dospelých preukázal montelukast v dávke 10 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom významné zlepšenie ranného FEV1 (zmena oproti východiskovej hodnote 10,4% vs. 2,7%), dopoludňajšej maximálnej výdychovej rýchlosti (PEFR) (zmena oproti východiskovej hodnote 24,5 l/min vs. 3,3 l/min) a významné zníženie celkového užívania β-agonistu (zmena oproti východiskovej hodnote -26,1% vs. –4,6%). Zlepšenie pacientmi hláseného skóre denných a nočných príznakov astmy bolo významne väčšie ako pri placebe.
Skúšania u dospelých preukázali schopnosť montelukastu prispieť ku klinickému účinku inhalačného kortikosteroidu (zmena FEV1 v % oproti východiskovej hodnote pre inhalačný beklometazón plus montelukast oproti beklometazónu: 5,43% oproti 1,04%; použitie β-agonistu: -8,70% oproti 2,64%). V porovnaní s inhalačným beklometazónom (200 µg dvakrát denne s nadstavcom (spacer)) preukázal montelukast rýchlejšiu počiatočnú odpoveď, hoci počas 12-týždňového skúšania mal beklometazón väčší priemerný liečebný účinok (% zmena FEV1 oproti východiskovej hodnote pre montelukast oproti beklometazónu: 7,49% oproti 13,3%; použitie β-agonistu: -28,28% oproti –43,89%). V porovnaní s beklometazónom však vysoké percento pacientov liečených montelukastom dosiahlo podobné klinické odpovede (napr. 50% pacientov liečených beklometazónom dosiahlo zlepšenie FEV1 o približne 11 % alebo viac nad východiskovú hodnotu, zatiaľ čo približne 42% pacientov liečených montelukastom dosiahlo rovnakú odpoveď).
Účinnosť montelukastu pri symptomatickej liečbe sezónnej alergickej rinitídy bola hodnotená prostredníctvom klinického skúšania s dospelými a dospievajúcimi astmatickými pacientmi vo veku od 15 rokov súčasne so sezónnou alergickou rinitídou. V tomto skúšaní sa zistilo, že montelukast podávaný v tabletách v dávke 10 mg raz denne priniesol štatisticky významné zlepšenie skóre denných symptómov rinitídy v porovnaní s placebom. Skóre denných symptómov rinitídy predstavuje priemer skóre denných nazálnych symptómov (znamená: upchatý nos, výtok z nosa, kýchanie, svrbenie v nose) a skóre nočných nazálnych symptómov (znamená: upchatý nos po prebudení, ťažkosti so zaspávaním, počet nočných prebudení). Celkové zmiernenie alergickej rinitídy hodnotené pacientom i lekárom bolo významne lepšie v porovnaní so skupinou pacientov, ktorým bolo podávané placebo. Hodnotenie účinnosti liečby na samotnú astmu nebolo hlavným cieľom tohto klinického skúšania.
V 8-týždňovom skúšaní u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov montelukast v dávke 5 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom významne zlepšil respiračnú funkciu (zmena FEV1 oproti východiskovej hodnote 8,71% vs. 4,16%; zmena dopoludňajšieho PEFR oproti východiskovej hodnote 27,9 l/min vs. 17,8 l/min) a znížil použitie β-agonistu „podľa potreby“ (zmena oproti východiskovej hodnote -11,7% vs. +8,2%).
Významný pokles bronchokonstrikcie vyvolanej telesnou námahou (EIB) bol preukázaný v 12- týždňovom skúšaní u dospelých (maximálny pokles FEV1 22,33% pre montelukast oproti 32,40% pre placebo; čas obnovenia FEV1 na východiskovú hodnotu pred námahou ± 5 % bol 44,22 min pre montelukast oproti 60,64 min pre placebo). Tento účinok bol konzistentný počas celých 12 týždňov trvania skúšania. Pokles EIB sa preukázal aj v krátkodobom skúšaní u pediatrických pacientov (maximálny pokles FEV1 18,27% oproti 26,11%; čas obnovenia FEV1 na východiskovú hodnotu pred námahou ± 5% bol 17,76 min pre montelukast oproti 27,98 min pre placebo). V oboch skúšaniach sa účinok preukázal na konci dávkovacieho intervalu jedenkrát denne.
U astmatických pacientov citlivých na kyselinu acetylsalicylovú súbežne užívajúcich inhalačné a/alebo perorálne kortikosteroidy viedla liečba montelukastom v porovnaní s placebom k významnému zlepšeniu kontroly astmy (zmena FEV1 oproti východiskovej hodnote 8,55% vs.
-1,74% a pokles celkového použitia β-agonistu oproti východiskovej hodnote –27,78% vs. 2,09%).
Absorpcia
Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní 10-mg filmom obalenej tablety dospelým nalačno sa priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) dosiahne za 3 hodiny (Tmax). Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 64%. Štandardné jedlo neovplyvňuje perorálnu biologickú dostupnosť ani Cmax. Bezpečnosť a účinnosť sa dokázala v klinických skúšaniach, kde sa 10-mg filmom obalená tableta podávala bez ohľadu na dobu príjmu potravy.
Po podaní 5 mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa Cmax dosiahne za 2 hodiny. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73% a štandardné jedlo ju zníži na 63%.
Distribúcia
Viac než 99% montelukastu sa viaže na plazmatické bielkoviny. Distribučný objem montelukastu v rovnovážnom stave je priemerne 8–11 litrov. Štúdie na potkanoch s rádioaktívne značeným montelukastom poukazujú na minimálny prechod cez hematoencefalickú bariéru. Okrem toho boli koncentrácie rádioaktívne značeného materiálu vo všetkých ďalších tkanivách 24 hodín po podaní minimálne.
Biotransformácia
Montelukast sa metabolizuje v značnej miere. V skúšaniach s terapeutickými dávkami boli u dospelých, dospievajúcich a detí plazmatické koncentrácie metabolitov montelukastu v rovnovážnom stave nedetekovateľné.
Cytochróm P450 2C8 je hlavný enzým v metabolizme montelukastu. Okrem toho sa v menšej miere môžu na metabolizme montelukastu zúčastňovať CYP 3A4 a 2C9, hoci sa preukázalo, že itrakonazol, inhibítor CYP 3A4, nezmenil farmakokinetické parametre montelukastu u zdravých jedincov, ktorí dostávali denne 10 mg montelukastu. Na základe výsledkov in vitro na mikrozómoch ľudskej pečene sa zistilo, že terapeutické koncentrácie montelukastu v plazme neinhibujú cytochrómy P450 3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 ani 2D6. Podiel metabolitov na terapeutickom účinku montelukastu je minimálny.
Eliminácia
Plazmatický klírens montelukastu je u zdravých dospelých priemerne 45 ml/min. Po perorálnej dávke rádioaktívne značeného montelukastu sa v priebehu 5 dní vylúčilo stolicou 86% rádioaktívne značenej dávky a močom sa vylúčilo < 0,2% rádioaktívne značenej dávky. Spolu s hodnotami perorálnej biologickej dostupnosti montelukastu to poukazuje na to, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.
Charakteristiky u pacientov
Nie je potrebná úprava dávkovania u starších pacientov, ani u pacientov s miernou až stredne ťažkou insuficienciou pečene. Skúšania na pacientoch s poruchou funkcie obličiek sa neuskutočnili. Pretože montelukast a jeho metabolity sa vylučujú žlčovými cestami, nepredpokladá sa, že u pacientov s poruchou funkcie obličiek bude potrebná úprava dávky. Nie sú k dispozícii žiadne údaje o farmakokinetike montelukastu u pacientov s ťažkou insuficienciou pečene (Childovo-Pughovo skóre
>9).
Pri vysokých dávkach montelukastu (20- a 60-násobkoch odporúčanej dávky u dospelých) sa pozoroval pokles plazmatických koncentrácií teofylínu. Tento účinok sa nepozoroval pri odporúčanej dávke 10 mg jedenkrát denne.
Farmaceutické informácie - Montelukast 10 mg
Jadro tablety:
laktóza, monohydrát manitol
kroskarmelóza, sodná soľ hydroxypropylcelulóza celulóza, mikrokryštalická stearát horečnatý
Obal tablety:
opadry žltá 20A520007/Instacoat universal yellow A05G13837: hypromelóza
oxid titaničitý (E 171) hydroxypropylcelulóza karnaubský vosk
žltý oxid železitý(E 172) červený oxid železitý
Al/PVC/Al/OPA blister, kartónová škatuľka.
Veľkosť balenia: 7, 10, 14, 20, 28, 30, 40, 49, 50, 56, 60, 70, 80, 84, 90, 98, 100, 120, 140 a 200
tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
