PROPANORM 35 mg/10 ml Injekčný roztok

Symptomatické supraventrikulárne tachyarytmie, ktoré vyžadujú medikamentózny zásah, ako napr. A-V junkčná tachykardia, supraventrikulárna tachykardia u pacientov s WPW syndrómom alebo paroxyzmálna atriálna fibrilácia.

Závažná symptomatická ventrikulárna tachyarytmia, ak je podľa posúdenia lekára život ohrozujúca.

Dávkovanie

Nastavenie na liečbu propafenónium-chloridom vyžaduje u pacientov s poruchami komorového rytmu starostlivý kardiologický dohľad a má byť vykonané, len ak je dostupné kardiologické zariadenie prvej pomoci a zabezpečené monitorovanie. Počas liečby sa majú vykonať pravidelné kontrolné vyšetrenia (napr. štandardné EKG v mesačných intervaloch, resp. Holterovo monitorovanie v 3-mesačných

intervaloch, záťažové EKG, ak je vhodné).

Pri zhoršení jednotlivých parametrov, napr. predĺženie komplexu QRS, resp. QT intervalu o viac ako 25 % alebo PR intervalu o viac ako 50 %, resp. predĺženia QT intervalu na viac ako 500 ms alebo pri zvýšení

incidencie alebo stupňa porúch rytmu sa má liečba prehodnotiť.

Dávkovanie sa stanovuje individuálne na základe monitorovania EKG a krvného tlaku. Pri podávaní infúzie je potrebné starostlivo monitorovať EKG (komplex QRS, interval PR a QTc) a cirkulačné parametre.

Jednotlivá dávka je 1 mg/kg telesnej hmotnosti. Očakávaný liečebný účinok sa často dosiahne už pri

dávke 0,5 mg/kg telesnej hmotnosti. V prípade potreby možno jednorazovú dávku zvýšiť až na 2 mg/kg

telesnej hmotnosti. Liečba sa má začať najnižšou možnou dávkou pri pozornom sledovaní pacienta a monitorovaní jeho EKG a krvného tlaku.

Muži nemajú byť liečení intravenóznym PROPANORMOM dlhšie ako jeden týždeň.

Krátkodobá infúzia

Pri podaní propafenónium-chloridu vo forme krátkodobej infúzie v trvaní 1–3 hodiny je rýchlosť podávania 0,5–1 mg/min.

Pomalá intravenózna infúzia

Pri podaní propafenónium-chloridu pomalou intravenóznou infúziou je maximálna denná dávka 560 mg (zodpovedá 160 ml lieku PROPANORM).

Starší pacienti

U starších pacientov neboli pozorované žiadne rozdiely, pokiaľ ide o bezpečnosť alebo účinnosť. Keďže u niektorých starších pacientov nemožno vylúčiť zvýšenú citlivosť na propafenónium-chlorid, títo pacienti majú byť starostlivo sledovaní. To isté platí aj pre udržiavaciu liečbu. Akékoľvek zvýšenie dávky, ktoré môže byť potrebné, sa má vykonať až po 5-8 dňoch liečby.

Porucha funkcie pečene a/alebo obličiek

U pacientov, ktorých funkcia pečene a/alebo obličiek je poškodená, môže dôjsť ku kumulácii liečiva po štandardných terapeutických dávkach. Napriek tomu sa pacientom s týmito stavmi môže propafenónium- chlorid titrovať za monitorovania EKG a plazmatickej hladiny.

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa má propafenónium-chlorid používať s mimoriadnou opatrnosťou.

U pacientov s poruchou funkcie pečene sa má dávkovanie upraviť.

Spôsob podávania

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť hneď po nariedení. Ak sa nepoužije okamžite, za čas a podmienky skladovania počas používania zodpovedá používateľ.

Intravenózna injekcia sa má podávať pomaly počas 3–5 minút. Interval medzi injekciami nemá byť kratší ako 90–120 minút. Ak dôjde k predĺženiu komplexu QRS alebo k predĺženiu intervalu QT závislému od zmeny srdcovej frekvencie o viac než 20 %, musí sa injekčné podávanie lieku okamžite prerušiť.

Na prípravu infúzie sa má použiť roztok glukózy (5%). Vzhľadom na možné riziko precipitácie nie je vhodné používať na prípravu infúzie fyziologický roztok.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

• Brugadov syndróm v anamnéze (pozri časť 4.4)

• Signifikantné štrukturálne ochorenie srdca ako:

  • infarkt myokardu v priebehu posledných 3 mesiacov

  • nekompenzované kongestívne srdcové zlyhanie s ejekčnou frakciou ľavej komory nižšou ako 35 %

  • kardiogénny šok, okrem šoku vzniknutého na podklade arytmie

  • ťažká symptomatická bradykardia

  • dysfunkcia sínusového uzla, poruchy atriálneho vedenia, AV blokáda druhého alebo vyššieho stupňa, blokáda zväzku ramienok alebo distálna blokáda bez zavedeného kardiostimulátora

• Ťažká hypotenzia

• Manifestná nerovnováha elektrolytov (napr. poruchy metabolizmu draslíka)

• Ťažká obštrukčná choroba pľúc

• Myasténia gravis

• Súbežná liečba ritonavirom (pozri časť 4.5)

Podobne ako iné antiarytmiká, aj propafenónium-chlorid môže spôsobiť proarytmické účinky, napríklad vznik novej alebo zhoršenie existujúcej arytmie (pozri časť 4.8).

Pred začiatkom liečby a počas jej priebehu je potrebné každého pacienta elektrokardiograficky a klinicky sledovať, aby bolo možné zhodnotiť odpoveď na liečbu a rozhodnúť o jej ďalšom pokračovaní.

U starších pacientov alebo pacientov so závažným poškodením myokardu sa má liečba začať obzvlášť opatrne a dávka sa má postupne zvyšovať.

U predtým asymptomatických nosičov génov Brugadovho syndrómu sa môže po expozícii propafenónu odhaliť Brugadov syndróm alebo sa môžu vyprovokovať na EKG zmeny podobné zmenám pri Brugadovom syndróme. Po začatí liečby propafenónom sa má urobiť EKG, aby sa vylúčili zmeny, ktoré naznačujú Brugadov syndróm.

Propafenóniumchlorid môže zmeniť dráždivosť aj citlivosť kardiostimulátora. Kardiostimulátor sa musí v priebehu liečby kontrolovať a podľa potreby preprogramovať.

Pri liečbe paroxyzmálnej atriálnej fibrilácie môže dôjsť ku konverzii atriálnej fibrilácie na atriálny flutter so sprievodnou blokádou prevodu 2:1 alebo prevodom 1:1, ktorý má za následok veľmi vysokú komorovú srdcovú frekvenciu (napr. >180 úderov za minútu) (pozri časť 4.8).

Podobne ako u iných antiarytmík triedy I C, aj u propafenónu môžu byť pacienti so signifikantným štrukturálnym poškodením srdca predisponovaní na závažné nežiaduce účinky, a preto je u týchto pacientov propafenón kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Pre svoj β-blokujúci účinok sa má propafenón používať s opatrnosťou u pacientov s astmou. Pediatrická populácia

Injekčný roztok nie je vhodný na použitie u detí vzhľadom na jeho liekovú formu a vysokú koncentráciu

roztoku.

Poznámka: treba mať na pamäti, že doteraz nebolo dokázané, že antiarytmiká triedy I predlžujú prežívanie, ak sa používajú na liečbu arytmie.

Liečivá, ktoré inhibujú CYP2D6, CYP1A2 a CYP3A4, napr. ketokonazol, cimetidín, chinidín,

erytromycín a grapefruitový džús, môžu viesť k zvýšeným koncentráciám propafenónu. Ak sa podáva propafenón s inhibítormi týchto enzýmov, pacienti majú byť pozorne monitorovaní a dávka primerane upravená.

Súbežné podávanie ritonaviru 800 - 1200 mg/deň a propafenónium-chloridu je kontraindikované z dôvodu možného zvýšenia plazmatických hladín (pozri časť 4.3).

Kombinovaná liečba amiodarónom a propafenóniumchloridom môže ovplyvniť vedenie a repolarizáciu a viesť k odchýlkam, ktoré majú proarytmogénny potenciál. Na základe odpovede na liečbu môže byť potrebná úprava dávkovania oboch liečiv.

Ak sa súbežne s propafenónom podávajú lokálne anestetiká (napr. pri implantácii kardiostimulátora,

chirurgickom alebo stomatologickom zákroku) alebo iné lieky, ktoré majú inhibičný účinok na frekvenciu srdca a/alebo kontraktilitu myokardu (napr. betablokátory, tricyklické antidepresíva), môžu sa nežiaduce účinky zvýrazniť. Súbežné podávanie propafenónu a lidokaínu viedlo k zvýšenému riziku vedľajších

účinkov lidokaínu na centrálny nervový systém.

Súbežné podávanie propafenóniumchloridu s liečivami, ktoré sú metabolizované CYP2D6 (napr.

venlafaxín), môže viesť k zvýšeným koncentráciám týchto liečiv. Zaznamenalo sa zvýšenie koncentrácií propranololu, metoprololu, dezipramínu, cyklosporínu a digoxínu v krvi alebo v plazme pri súbežnom

podávaní s propafenónom. Pri príznakoch predávkovania uvedenými liekmi sa má stanoviť ich plazmatická koncentrácia a primerane znížiť dávka.

Súbežné užívanie propafenónu a fenobarbitalu a/alebo rifampicínu (známe induktory CYP3A4) môže

znižovať antiarytmický účinok propafenónu v dôsledku zníženia plazmatických koncentrácií propafenónu. Preto sa má pri dlhotrvajúcom súbežnom užívaní fenobarbitalu a/alebo rifampicínu monitorovať odpoveď na liečbu propafenónom.

U pacientov, ktorí užívajú propafenón súbežne s perorálnymi antikoagulanciami (napr. fenprokumón, warfarín) je potrebná starostlivá kontrola parametrov zrážania krvi, pretože propafenón môže zvyšovať plazmatické koncentrácie týchto liekov a tým predĺžiť protrombínový čas. Dávky týchto liekov sa

v prípade príznakov predávkovania majú primerane znížiť.

Súbežné užívanie propafenónium-chloridu so SSRI, ako sú fluoxetín a paroxetín, môže spôsobiť zvýšenie plazmatických hladín propafenónium-chloridu. Súbežné podávanie propafenónium-chloridu a fluoxetínu u osôb s rýchlym metabolizmom vedie k zvýšeniu Cmax o 39 %, AUC o 50 % pre S-propafenón

a k zvýšeniu Cmax o 71 % a AUC o 50 % pre R-propafenón. Na dosiahnutie požadovanej terapeutickej odpovede môžu stačiť nižšie dávky propafenónium-chloridu.

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa vykonali iba u dospelých. Nie je známe, či je rozsah interakcií pre pediatrickú populáciu podobný ako u dospelých.

Gravidita

Neexistujú žiadne adekvátne a dobre kontrolované štúdie u gravidných žien. V niekoľkých známych prípadoch prebiehalo tehotenstvo a dojčenie bez komplikácií a novorodenci boli klinicky bez nálezu. Štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne prenatálne ani perinatálne poškodenie potomstva v klinicky relevantnom rozsahu dávok. Propafenónium-chlorid prechádza placentou k plodu. Koncentrácia

propafenónium-chloridu v pupočníkovej krvi dosahuje približne 30 % koncentrácie v krvi matky.

Propafenónium-chlorid sa môže v gravidite podávať iba v prípade, ak potenciálny prínos liečby prevýši možné riziko pre plod.

Dojčenie

Propafenónium-chlorid sa vylučuje do materského mlieka. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo

ukončiť/prerušiť liečbu PROPANORMOM sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Propafenón môže spôsobiť rozmazané videnie, závrat, únavu a posturálnu hypotenziu a tým spomaliť rýchlosť reakcie pacienta. Aj pri použití podľa odporúčania môže PROPANORM zmeniť reakcie natoľko, že sa zhorší schopnosť viesť vozidlá, obsluhovať stroje alebo pracovať bez pevnej opory. Tento stav je výrazný najmä na začiatku liečby, pri zmene dávkovania alebo pri prechode na iný liek a môže byť zosilnený súbežným požitím alkoholu.

Zhrnutie bezpečnostného profilu

Najčastejšie (veľmi časté) nežiaduce reakcie spojené s liečbou propafenónom sú závrat, poruchy srdcového vedenia a palpitácie.

Prehľadný súhrn nežiaducich účinkov

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce účinky hlásené v klinických štúdiách a po uvedení propafenónu na trh.

Reakcie považované za prinajmenšom pravdepodobne súvisiace s propafenónom sú uvedené podľa tried orgánových systémov a frekvencie za použitia nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté

(≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov nie je možné určiť).

V každej skupine frekvencií sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti, ak mohla byť závažnosť posúdená.

1 Môže sa prejaviť cholestázou, krvnou dyskráziou a vyrážkou.

2 S výnimkou vertiga.

3 Vrátane sínoatriálnej blokády, atrioventrikulárnej blokády a intraventrikulárnej blokády - najčastejšie sa prejavuje ako AV blokáda I. stupňa, ktorá je zvyčajne asymptomatická, ale môže si vyžadovať monitorovanie dávky a jej zníženie, aby sa zabránilo vyššiemu stupňu blokády vedenia.

4 Propafenón môže súvisieť s proarytmogénnymi účinkami, ktoré sa prejavujú zvýšením srdcovej frekvencie (tachykardiou) alebo fibriláciou komôr. Niektoré z týchto arytmií môžu byť život ohrozujúce a môžu si vyžadovať resuscitáciu, aby sa zabránilo

fatálnemu koncu.

5 Môže dôjsť k zhoršeniu už existujúcej srdcovej nedostatočnosti.

6 Tento termín zahŕňa abnormálne hodnoty pečeňových testov, ako je zvýšená aspartátaminotransferáza, zvýšená alanínaminotransferázy, zvýšená gamaglutamyltransferáza a zvýšená alkalická fosfatáza.

7 Pokles počtu spermií je reverzibilný po ukončení podávania propafenónu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky predávkovania

Srdcové príznaky

Toxické účinky propafenóniumchloridu sa v myokarde prejavia vznikom vzruchov a poruchami vedenia, ako je napríklad predĺženie intervalu PQ, rozšírenie QRS, supresia automatizácie sínusového uzla,

atrioventrikulárna blokáda, komorová tachykardia, flutter komôr a komorová fibrilácia a zástava srdca. Zníženie kontraktility (negatívny inotropný účinok) môže spôsobiť hypotenziu, ktorá môže v ťažkých prípadoch viesť ku kardiovaskulárnemu šoku.

Iné príznaky

Často sa môže vyskytovať metabolická acidóza, bolesť hlavy, závrat, zrakové poruchy, parestézia, tremor, nauzea, obstipácia a suchosť v ústach.

Pri ťažkých intoxikáciách sa môžu vyskytnúť tonicko-klonické kŕče, parestézia, somnolencia, kóma, respiračné zlyhanie a smrť.

Liečba intoxikácie

Okrem všeobecných postupov sa majú monitorovať a v prípade potreby podporiť vitálne funkcie pacienta na oddelení intenzívnej starostlivosti.

Osobitné opatrenia

• Bradykardia:

  V prípade potreby sa zníži dávka alebo sa podávanie lieku preruší a podá sa atropín.

• SA blokáda druhého alebo tretieho stupňa a AV blokáda:

  • Atropín

  • Orciprenalín

  • V prípade potreby liečba kardiostimulátorom

• Intraventrikulárna blokáda (blokáda Tawarových ramienok):

  V prípade potreby elektroliečba, pretože nie je k dispozícii žiadne bezpečné antidotum, ktoré by napravilo blokádu ramienka vyvolanú antiarytmikami triedy I. Ak elektrostimulácia nie je možná, treba sa pokúsiť skrátiť trvanie QRS vysokými dávkami orciprenalínu.

• Myokardiálna insuficiencia s poklesom krvného tlaku:

  • Prerušenie liečby

  • Kardioglykozid

    V prípade pľúcneho edému vysoké dávky nitroglycerínu, diuretiká, v prípade potreby katecholamíny (napr. adrenalín a/alebo dopamín a dobutamín).

• Opatrenia v prípade závažnej otravy (napr. pri pokuse o samovraždu):

  • Pri závažnej hypotenzii a bradykardii (zvyčajne je pacient v bezvedomí): Atropín 0,5 až 1 mg i.v., adrenalín 0,5 až 1 mg i.v. alebo kontinuálne podávanie adrenalínu. Rýchlosť podávania je závislá od klinického stavu.

  • Pri mozgových záchvatoch:

    Diazepam aplikovaný i.v., zabezpečenie dýchacích ciest, v naliehavých prípadoch intubácia a riadené dýchanie pod kontrolou relaxancií (napr. 2-6 mg pankurónium).

• Pri zástave krvného obehu v dôsledku asystólie alebo komorovej fibrilácie:

  • Základné opatrenia pre kardiopulmonálnu resuscitáciu (pravidlo ABC):

    • Dýchacie cesty musia byť otvorené alebo musí byť vykonaná intubácia.

    • Dýchanie, ak je to možné, so zvýšeným prísunom kyslíka.

    • Obeh, t. j. vonkajšia masáž srdca (v prípade potreby aj niekoľko hodín!).

  • Adrenalín 0,5 až 1 mg intravenózne alebo 1,5 mg, zriedený 10 ml fyziologického roztoku, cez intratracheálnu sondu. Opakujte niekoľkokrát podľa klinického účinku.

  • 8,4 % uhličitan sodný, spočiatku 1 ml/kg telesnej hmotnosti intravenózne, opakovať po 15 min. Defibrilácia pri komorovej fibrilácii.

    V prípade rezistencie na liečbu opakovať po predchádzajúcom intravenóznom podaní 5-15 mval roztoku chloridu draselného.

  • Infúzia s pridaním katecholamínu (adrenalín a/alebo dopamín/dobutamín).

  • V prípade potreby infúzia s pridaním koncentrovaného roztoku chloridu sodného (80-100 mval) až do dosiahnutia plazmatickej hladiny sodíka 145-150 mval/l.

• Dexametazón 25 až 50 mg i.v.

• 40% roztok sorbitolu 1 ml/kg telesnej hmotnosti i.v.

• Kardiostimulátor

Symptomatické opatrenia intenzívnej starostlivosti.

Z dôvodu silnej väzby propafenóniumchloridu na plazmatické proteíny (>95 %) a veľkého distribučného objemu je hemodialýza neúčinná a pokusy o elimináciu liečiva z organizmu pomocou hemoperfúzie majú len obmedzenú účinnosť.