Ilumira je rádiofarmaceutický prekurzor a nie je určený na priame použitie u pacientov. Používa sa len na rádioaktívne označovanie nosičových molekúl, ktoré boli špecificky vyvinuté a schválené na

rádioaktívne označenie chloridom lutecitým (¹⁷⁷Lu).

Prekurzor Ilumira smú používať len špecialisti, ktorí majú skúsenosti s rádioaktívnym označovaním in vitro.

Dávkovanie

Množstvo prekurzora Ilumira potrebné na rádioaktívne označenie a množstvo lieku označeného

lutéciom (¹⁷⁷Lu), ktorý sa následne podáva, bude závisieť od lieku, ktorý má byť rádioaktívne

označený a od jeho zamýšľaného použitia. Pozri súhrn charakteristických vlastností lieku/písomnú informáciu konkrétneho lieku, ktorý má byť rádioaktívne označený.

Pediatrická populácia

Ďalšie informácie týkajúce sa pediatrického použitia liekov označených lutéciom (¹⁷⁷Lu) sú uvedené v

súhrne charakteristických vlastností lieku/písomnej informácii lieku, ktorý má byť rádioaktívne označený.

Spôsob podávania

Prekurzor Ilumira je určený na rádioaktívne označovanie liekov in vitro, ktoré sa následne podávajú schválenou cestou.

Ilumira sa nemá podávať priamo pacientovi.

Pokyny na prípravu rádiofarmaceutického roztokového prekurzora pred podaním, pozri časť 12.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Potvrdená gravidita alebo podozrenie na graviditu, alebo keď gravidita nebola vylúčená (pozri časť

4.6).

Informácie o kontraindikáciách konkrétnych liekov označených lutéciom (¹⁷⁷Lu) pripravených

rádioaktívnym označením prekurzorom Ilumira sa nachádzajú v súhrne charakteristických vlastností lieku/písomnej informácii konkrétneho lieku, ktorý má byť rádioaktívne označený.

Individuálne odôvodnenie prínosov a rizík

Expozícia žiareniu musí byť u každého pacienta odôvodnená pravdepodobným prínosom. Podávaná rádioaktivita má byť v každom prípade čo najnižšia, ale dostatočná na získanie potrebného

terapeutického účinku.

Ilumira sa nemá podávať priamo pacientovi, ale musí sa použiť na rádioaktívne označenie nosičových

molekúl, ako sú monoklonálne protilátky, peptidy, vitamíny alebo iné substráty.

Porucha funkcie obličiek a hematologické poruchy

Vzhľadom na možnú zvýšenú expozíciu žiarenia je u týchto pacientov potrebné dôkladné posúdenie pomeru prínosu a rizika. Odporúča sa vykonať individuálne hodnotenia radiačnej dozimetrie konkrétnych orgánov, ktoré nemusia byť cieľovým orgánom liečby.

Myelodysplastický syndróm a akútna myeloidná leukémia

Po rádionuklidovej liečbe neuroendokrinných nádorov peptidovým receptorom na báze lutécia (¹⁷⁷Lu) sa pozoroval myelodysplastický syndróm (MDS) a akútna myeloidná leukémia (AML) (pozri časť 4.8). To je potrebné vziať do úvahy pri zvažovaní pomeru prínosu a rizika, najmä u pacientov s možnými rizikovými faktormi ako je predchádzajúca expozícia chemoterapeutickým liekom (ako sú napríklad alkylačné činidlá).

Myelosupresia

Počas liečby rádioligandom s lutéciom (¹⁷⁷Lu) sa môže vyskytnúť anémia, trombocytopénia, leukopénia, lymfopénia a menej často neutropénia. Väčšina udalostí je mierna a prechodná, ale v

niektorých prípadoch pacienti potrebovali transfúziu krvi a krvných doštičiek. U niektorých pacientov môže byť postihnutá viac ako jedna bunková línia a bola opísaná pancytopénia vyžadujúca ukončenie liečby. Počet krviniek je potrebné stanoviť na začiatku a počas liečby pravidelne sledovať v súlade s klinickými pokynmi.

Renálne ožarovanie

Rádioaktívne označené analógy somatostatínu sa vylučujú obličkami. Po rádionuklidovej liečbe

neuroendokrinných nádorov peptidovým receptorom s inými rádioizotopmi boli hlásené prípady

radiačnej nefropatie. Funkciu obličiek vrátane rýchlosti glomerulárnej filtrácie je potrebné stanoviť na začiatku a počas liečby a je potrebné zvážiť ochranu obličiek v súlade s klinickými pokynmi pre

rádioaktívne označený liek.

Hepatotoxicita

Po uvedení na trh a v literatúre boli hlásené prípady hepatotoxicity u pacientov s metastázami pečene podstupujúcich rádionuklidovú liečbu neuroendokrinných nádorov peptidovým receptorom s lutéciom (¹⁷⁷Lu). Počas liečby sa má pravidelne sledovať funkcia pečene. U postihnutých pacientov môže byť

potrebné znížiť dávku.

Syndrómy uvoľňovania hormónov

Po rádionuklidovej liečbe peptidovým receptorom na báze lutécia (¹⁷⁷Lu) boli hlásené karcinoidné krízy a iné syndrómy spojené s uvoľňovaním hormónov z funkčných neuroendokrinných nádorov, ktoré môžu súvisieť s ožiarením nádorových buniek. Hlásené príznaky zahŕňajú návaly horúčavy a hnačku spojené s hypotenziou. V niektorých prípadoch (napr. u pacientov s nedostatočnou farmakologickou kontrolou príznakov) je potrebné zvážiť pozorovanie pacientov v rámci

hospitalizácie. V prípade hormonálnych kríz môže liečba zahŕňať: intravenózne podané vysoké dávky analógov somatostatínu, intravenózne podané tekutiny, kortikosteroidy a korekciu porúch elektrolytov u pacientov s hnačkou a/alebo vracaním.

Syndróm z rozpadu nádoru

Po rádioligandovej liečbe na báze lutécia (¹⁷⁷Lu) bol hlásený syndróm z rozpadu nádoru. Pacienti s

anamnézou renálnej insuficiencie a s vysokým nádorovým zaťažením môžu byť vystavení väčšiemu riziku a majú byť liečení so zvýšenou opatrnosťou. Funkciu obličiek, ako aj rovnováhu elektrolytov je potrebné stanoviť na začiatku a počas liečby.

Extravazácia

Po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady extravazácie spojenej s ligandmi označenými lutéciom (¹⁷⁷Lu). V prípade extravazácie sa má infúzia lieku označeného lutéciom (¹⁷⁷Lu) okamžite zastaviť, pričom je potrebné urýchlene informovať lekára špecializovaného na nukleárnu medicínu a

rádiofarmakológa. Liečba má byť v súlade s miestnymi protokolmi. Ochrana pred žiarením

Z aproximácie bodového zdroja vyplýva, že priemerná miera dávky zaznamenaná 20 hodín po podaní lieku označeného lutéciom (¹⁷⁷Lu) s dávkou rádioaktivity 7,4 GBq (reziduálna rádioaktivita 1,5 GBq) osobou vo vzdialenosti 1 meter od stredu tela pacienta s abdominálnym polomerom 15 cm je

3,5 μSv/h. Zdvojnásobenie vzdialenosti od pacienta na 2 metre znižuje mieru dávky o faktor 4 až 0,9 μSv/h. Tá istá dávka u pacienta s abdominálnym polomerom 25 cm vedie k miere dávky pri

vzdialenosti 1 meter 2,6 µSv/h. Všeobecne akceptovaná prahová hodnota na prepustenie ošetreného pacienta z nemocnice je 20 µSv/h. Expozičný limit pre nemocničný personál je vo väčšine krajín rovnaký ako pre širokú verejnosť a to 1 mSv/rok. Keď berieme mieru dávky 3,5 µSv/h ako priemer, nemocničný personál by mohol pracovať približne 300 hodín/rok v tesnej blízkosti pacientov, ktorým

bol podaný rádiofarmaceutický liek označený lutéciom (¹⁷⁷Lu) bez použitia ochrany proti žiareniu. Od personálu špecializovaného na nukleárnu medicínu sa samozrejme očakáva, že bude používať

štandardnú ochranu proti žiareniu.

Akákoľvek iná osoba v tesnej blízkosti ošetrovaného pacienta má byť informovaná o možnostiach zníženia svojej expozície žiareniu emitovaného z pacienta.

Osobitné upozornenia

Informácie týkajúce sa osobitných upozornení a opatrení pri používaní liekov označených lutéciom (¹⁷⁷Lu) nájdete aj v súhrne charakteristických vlastností lieku/písomnej informácii lieku, ktorý má byť rádioaktívne označený.

Ďalšie opatrenia pre príbuzných, opatrovateľov a nemocničný personál sú uvedené v časti 6.6.

Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie chloridu lutecitého (¹⁷⁷Lu) s inými liekmi.

Informácie týkajúce sa interakcií súvisiacich s použitím liekov označených lutéciom (¹⁷⁷Lu) sú uvedené v súhrne charakteristických vlastností lieku/písomnej informácii lieku, ktorý má byť rádioaktívne označený.

Ženy vo fertilnom veku

Keď majú byť žene vo fertilnom veku podané rádiofarmaká, je dôležité zistiť, či nie je gravidná.

Každá žena, ktorá nedostala menštruáciu, sa má považovať za gravidnú, kým sa nepreukáže opak. Ak sú pochybnosti o možnej gravidite ženy (ak žena nedostala menštruáciu, ak je menštruácia veľmi nepravidelná atď.), pacientke treba ponúknuť iné metódy, pri ktorých sa nepoužíva ionizujúce žiarenie (ak sú takéto k dispozícii). Pred použitím liekov označených lutéciom (¹⁷⁷Lu) sa má vylúčiť gravidita pomocou primeraného/validovaného testu.

Gravidita

Použitie liekov označených lutéciom (¹⁷⁷Lu) je z dôvodu rizika ionizujúceho ožiarenia plodu

kontraindikované počas potvrdenej gravidity alebo pri podozrení na graviditu, alebo keď gravidita nebola vylúčená (pozri časť 4.3).

Dojčenie

Pred podaním rádiofarmák dojčiacej matke treba zvážiť, či nemožno podanie rádionuklidu odložiť do času, keď matka prestane dojčiť a vybrať najvhodnejšie rádiofarmaká s ohľadom na vylučovanie

rádioaktivity do materského mlieka. Ak sa podanie lieku považuje za nevyhnutné, dojčenie sa má prerušiť a vylúčené mlieko sa má zlikvidovať.

Fertilita

Účinky chloridu lutecitého (¹⁷⁷Lu) na samčiu a samičiu fertilitu neboli skúmané na zvieratách. Boli preukázané nízke expozície na mužské a ženské reprodukčné orgány. Nie je možné vylúčiť, že by lieky označené lutéciom (¹⁷⁷Lu) mohli viesť k reprodukčnej toxicite vrátane spermatogenetického poškodenia semenníkov alebo genetického poškodenia semenníkov alebo vaječníkov.

Ďalšie informácie týkajúce sa fertility ako aj používania liekov označených lutéciom (¹⁷⁷Lu) u žien v reprodukčnom veku, počas gravidity a dojčenia sú uvedené v súhrne charakteristických vlastností lieku/písomnej informácii lieku, ktorý má byť rádioaktívne označený.

Účinky na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje po liečbe liekmi označenými lutéciom (¹⁷⁷Lu) sú uvedené v súhrne charakteristických vlastností lieku/písomnej informácii lieku, ktorý má byť

rádioaktívne označený.

Súhrn bezpečnostného profilu

Nežiaduce reakcie po podaní lieku označeného lutéciom (¹⁷⁷Lu) pripraveného rádioaktívnym

označením prekurzorom Ilumira budú závisieť od konkrétneho použitého lieku. Tieto informácie sú uvedené v súhrne charakteristických vlastností lieku/písomnej informácii lieku, ktorý má byť

rádioaktívne označený.

Expozícia ionizujúcemu žiareniu je spojená s indukciou nádoru a potenciálnym vznikom dedičných porúch. Dávka ožiarenia pri terapeutickej expozícii môže viesť k vyššiemu výskytu nádorov a mutácií. Vo všetkých prípadoch je potrebné zabezpečiť, aby boli riziká súvisiace s ožiarením nižšie, než riziká samotného ochorenia.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie sú rozdelené do skupín podľa frekvencií podľa konvencie MedDRA: Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až

< 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka 1 Zoznam nežiaducich reakcií

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Sucho v ústach

U pacientov s kastračne rezistentným metastatickým karcinómom prostaty, ktorí dostávali lieky označené lutéciom (¹⁷⁷Lu) mierené proti PSMA, boli hlásené prechodné prípady sucha v ústach.

Alopécia

Alopécia, opísaná ako mierna a prechodná, bola pozorovaná u pacientov po podaní rádionuklidovej

liečby neuroendokrinných nádorov peptidovým receptorom na báze lutécia (¹⁷⁷Lu). Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Prítomnosť voľného chloridu lutecitého (¹⁷⁷Lu) v tele po neúmyselnom podaní prekurzora Ilumira spôsobí zvýšenú toxicitu kostnej drene a poškodenie hematopoetických kmeňových buniek. Preto sa v prípade neúmyselného podania prekurzora Ilumira musí znížiť rádiotoxicita pre pacienta okamžitým (t.j. do 1 hodiny) podaním prípravkov obsahujúcich chelátory ako je Ca-DTPA alebo Ca-EDTA, aby sa zvýšila eliminácia rádionuklidu z organizmu.

V zdravotníckych zariadeniach, v ktorých sa používa Ilumira na rádioaktívne označovanie nosičových molekúl na terapeutické účely, musia byť k dispozícii tieto prípravky:

• Ca-DTPA (pentetát trisodno-vápenatý) alebo

• Ca-EDTA (edetát disodno-vápenatý)

Tieto chelátotvorné činidlá pomáhajú vylúčiť rádiotoxicitu lutécia (¹⁷⁷Lu) výmenou medzi vápnikovým iónom v komplexe a lutéciovým (¹⁷⁷Lu) iónom. Vzhľadom na schopnosť chelátotvorných ligandov (DTPA, EDTA) vytvárať komplexy rozpustné vo vode sa tieto komplexy a naviazané lutécium (¹⁷⁷Lu) rýchlo vylúčia obličkami.

Jeden gram chelátotvorných činidiel sa má podávať pomalou intravenóznou injekciou počas 3 – 4 minút alebo infúziou (1 g na 100 – 250 ml glukózy alebo injekčného roztoku chloridu sodného

9 mg/ml (0,9 %).

Chelátotvorná účinnosť je najvyššia bezprostredne alebo do jednej hodiny expozície, keď rádionuklid cirkuluje alebo je dostupný v tkanivových tekutinách a plazme. Interval po expozícii > 1 hodina však nevylučuje podanie a účinok chelátora so zníženou účinnosťou. Intravenózne podanie nemá trvať viac ako 2 hodiny.

V každom prípade sa musia sledovať krvné parametre pacienta a v prípade dôkazu rádiotoxicity sa musia okamžite vykonať príslušné opatrenia.

Toxicita voľného lutécia (¹⁷⁷Lu) v dôsledku in vivo uvoľňovania z označenej biomolekuly v tele počas terapie môže byť znížená následným podaním chelátotvorných činidiel.