Lisemid 20 mg/10 mg Tableta

• liečba kongestívneho zlyhávania srdca ako substitučná terapia u pacientov, ktorých príznaky vrátane edémov sú primerane kontrolované kombináciou lizinoprilu a torasemidu podávanými v rovnakej dávkovej hladine, ale vo forme dvoch samostatných tabliet,

• liečba kongestívneho zlyhávania srdca a esenciálnej hypertenzie ako substitučná terapia u pacientov, ktorých príznaky zlyhávania srdca vrátane edémov a krvného tlaku sú primerane kontrolované kombináciou lizinoprilu a torasemidu podávanými v rovnakej dávkovej hladine, ale vo forme dvoch samostatných tabliet.

  Lisemid je indikovaný dospelým.

Dávkovanie

Odporúčaná dávka je jedna tableta denne.

Pred prechodom na Lisemid je potrebné mať zdravotný stav pacientov pod kontrolou stabilnými dávkami jednotlivých liečiv užívaných súbežne. Dávka Lisemidu má byť založená na dávkach jednotlivých zložiek kombinácie v čase prechodu na tento liek.

Lisemid sa nemá používať na začatie liečby zlyhávania srdca a/alebo hypertenzie.

Ak je potrebná zmena dávky, dávkovací režim sa má stanoviť individuálne s použitím jednotlivých zložiek lizinoprilu a torasemidu a následne sa môže prejsť na Lisemid. Dávky každej zložky sa majú

určiť individuálne podľa profilu pacienta a kontroly príznakov zlyhávania srdca a/alebo krvného tlaku.

Pediatrická populácia

Použitie Lisemidu sa netýka pediatrickej populácie.

Starší pacienti

V klinických štúdiách nebola pozorovaná žiadna zmena v profile účinnosti alebo bezpečnosti lizinoprilu súvisiaca s vekom. Keď je pokročilý vek spojený so znížením renálnej funkcie, udržiavacia dávka lizinoprilu sa upraví podľa reakcie krvného tlaku. Nie sú potrebné žiadne zvláštne úpravy dávkovania torasemidu.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene sa má liečba uskutočňovať s opatrnosťou, pretože plazmatické koncentrácie torasemidu môžu byť zvýšené.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Udržiavacia dávka sa má upraviť podľa hodnôt krvného tlaku. Lizinopril sa vylučuje z plazmy hemodialýzou. Po dialýze sa má pacientovi podať primeraná dávka lizinoprilu.

Spôsob podávania

Keďže jedlo neovplyvňuje absorpciu lizinoprilu a torasemidu, Lisemid sa môže užívať bez ohľadu na jedlo. Odporúča sa užívať Lisemid každý deň v rovnakom čase (napr. ráno).

Precitlivenosť na lizinopril, torasemid alebo deriváty sulfonylmočoviny alebo na ktorúkoľvek

z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Gravidita a laktácia.

Súvisiace s lizinoprilom:

• angioedém súvisiaci s predchádzajúcou liečbou inhibítorom ACE v anamnéze.

• dedičný (idiopatický) angioedém.

• súbežné užívanie s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované pacientom s ochorením diabetes mellitus alebo stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie obličiek (rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) < 60 ml/min/1,73 m²) (pozri časti 4.4 a 4.5)

• Súbežná liečba sakubitrilom/valsartanom. Liečba lizinoprilom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri tiež časti 4.4 a 4.5).

• Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

  Súvisiace s torasemidom:

• zlyhávanie obličiek s anúriou,

• hepatálna kóma a prekóma,

• hypotenzia,

• hypovolémia,

• hyponatriémia,

• hypokaliémia,

• výrazné poruchy močenia (spôsobené napr. hypertrofiou prostaty).

Súvisiace s lizinoprilom:

Symptomatická hypotenzia

Symptomatická hypotenzia sa zriedka vyskytuje u stabilných pacientov s hypertenziou, ktorí už

užívali lizinopril. Je pravdepodobnejšie, že hypotenzia sa vyskytne u pacientov s depléciou objemu napr. pri liečbe diuretikom, pri obmedzení soli v strave, pri dialýze, hnačke alebo vracaní (pozri časti 4.5 a 4.8).

U pacientov so zlyhávaním srdca so súvisiacou renálnou nedostatočnosťou alebo bez nej bola pozorovaná symptomatická hypotenzia. Symptomatická hypotenzia bola pozorovaná prevažne u pacientov so závažnejším stupňom zlyhávania srdca, čo sa odrazilo v užívaní vysokých dávok diuretík, hyponatriémii alebo poruche funkcie obličiek. V takých prípadoch je potrebné často

kontrolovať hodnoty krvného tlaku po každej úprave dávky lizinoprilu a (alebo) diuretika. Podobnú pozornosť si vyžadujú pacienti s ischemickým srdcovým alebo cerebrovaskulárnym ochorením, keďže nadmerný pokles krvného tlaku by mohol viesť k infarktu myokardu alebo cerebrovaskulárnej príhode.

Ak sa vyskytne hypotenzia, pacient sa má uložiť na chrbát a ak je to potrebné, má dostať intravenóznu infúziu 0,9 % roztoku chloridu sodného. Prechodná hypotenzná reakcia pri zvýšení krvného tlaku po expanzii objemu nevyžaduje prerušenie liečby.

U niektorých pacientov s kongestívnym zlyhávaním srdca, ktorí majú normálny alebo nízky krvný tlak, sa môže po užití lizinoprilu objaviť ďalšie zníženie systémového krvného tlaku. Tento účinok sa očakáva a zvyčajne nie je dôvodom na prerušenie liečby. Ak sa hypotenzia stane symptomatickou,

bude možno potrebné znížiť dávku alebo prerušiť užívanie lizinoprilu.

Stenóza aortálnej chlopne a (alebo) hypertrofická kardiomyopatia

Inhibítory ACE sa majú podobne ako iné vazodilatačné lieky podávať s opatrnosťou pacientom s

obštrukciou výtoku ľavej komory.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek a závažným zlyhávaním srdca môže inhibícia renín-angiotenzín-aldosterónového systému túto poruchu zhoršiť. V takých prípadoch bola pozorovaná znížená diuréza a prírastkové zvýšenie hladiny kreatinínu v krvnej plazme, ktoré boli po vysadení

lizinoprilu reverzibilné. V tejto situácii bolo hlásené i akútne zlyhávanie obličiek, ktoré bolo zvyčajne

reverzibilné.

U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo so stenózou artérie vedúcej k

solitérnej obličke, ktorí boli liečení inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín, bola pozorovaná zvýšená hladina močoviny v krvi a kreatinínu v sére, zvyčajne reverzibilné po prerušení liečby.

Zvýšenie sérovej hladiny močoviny a kreatinínu sa zvyčajne vyskytuje u pacientov s existujúcou poruchou funkcie obličiek. U niektorých pacientov s esenciálnou hypertenziou bolo pozorované

zvyčajne menšie a prechodné zvýšenie sérovej hladiny močoviny a kreatinínu, reverzibilné bez liečby po vysadení lizinoprilu. Spomínané poruchy sa vyskytovali častejšie, keď sa lizinopril podával

súbežne s diuretikom alebo u pacientov s existujúcou poruchou funkcie obličiek. V týchto prípadoch môže byť potrebné znížiť dávku a (alebo) vysadiť diuretikum a (alebo) lizinopril.

Neutropénia/agranulocytóza

U pacientov užívajúcich inhibítory ACE bola zaznamenaná neutropénia alebo agranulocytóza, ktoré sa s väčšou pravdepodobnosťou vyskytovali u pacientov so súbežnou poruchou funkcie obličiek alebo ochorením kolagénového väziva v cievach. Neutropénia a agranulocytóza sú reverzibilné po vysadení inhibítora ACE.

Leukopénia môže u pacientov liečených lizinoprilom spôsobiť horúčku, bolesti hrdla alebo

lymfadenopatiu.

Odporúča sa pravidelne sledovať krvnú morfológiu.

Precitlivenosť/angioedém

U pacientov liečených inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín vrátane lizinoprilu bol zriedkavo hlásený angioedém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasivkovej štrbiny a (alebo) hrtana.

Angioedém sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas liečby. V takých prípadoch sa má lizinopril rýchlo vysadiť a zaviesť príslušná liečba v nemocnici až do úplného odoznenia príznakov, najskôr však po 12 až 24 hodinách.

Aj v prípadoch, keď sa vyskytne len opuch jazyka bez respiračnej tiesne, pacientov môže byť potrebné dlhšiu dobu sledovať, pretože liečba antihistaminikami a kortikosteroidmi nemusí byť dostatočná.

Veľmi zriedkavo boli hlásené smrteľné prípady v dôsledku angioedému súvisiaceho s edémom hrtana alebo jazyka. U pacientov s postihnutím jazyka, hlasivkovej štrbiny alebo hrtana je pravdepodobný výskyt obštrukcie dýchacích ciest, a to najmä u pacientov s operáciou dýchacích ciest v anamnéze. V takých prípadoch je potrebné zahájiť núdzovú liečbu pozostávajúcu z podkožného podania 0,3 ml až 0,5 ml adrenalínu (epinefrínu) v koncentrácii 1 : 1 000 s cieľom podpory dýchacích ciest.

Súbežné užívanie inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované v dôsledku zvýšeného rizika angioedému. Liečba sakubitrilom/valsartanom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky lizinoprilu. Liečba lizinoprilom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri časti 4.3 a 4.5).

Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (mammalian target of rapamycin, cicavčia cieľová kináza rapamycínu) (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom môže viesť k zvýšenému riziku angioedému (napr. opuch dýchacích ciest alebo jazyka, s poruchou respiračnej funkcie alebo bez nej) (pozri časť 4.5). Pri začatí liečby racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom u pacientov, ktorí už užívajú inhibítor ACE, je potrebná opatrnosť.

Pacientom s anamnézou angioedému nesúvisiaceho s liečbou inhibítormi ACE môže hroziť zvýšené riziko vzniku angioedému počas užívania inhibítora ACE (pozri časť 4.3).

Anafylaktoidné reakcie u hemodialyzovaných pacientov

Anafylaktoidné reakcie boli hlásené u pacientov, ktorí boli dialyzovaní pomocou vysokoprietokových

membrán (napr. AN69) a súčasne liečení inhibítorom ACE. U týchto pacientov je potrebné zvážiť použitie iného typu dialyzačnej membrány alebo inej triedy antihypertenzív.

Anafylaktoidné reakcie počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL)

U pacientov užívajúcich inhibítory ACE počas aferézy LDL síranom dextránu sa v zriedkavých prípadoch vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Po dočasnom vysadení inhibítora ACE pred každou procedúrou neboli pozorované anafylaktoidné reakcie.

Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie proti jedom blanokrídlovcov

U pacientov užívajúcich inhibítory ACE počas desenzibilizačnej liečby proti jedu blanokrídlovcov sa občas vyskytujú život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Bolo opísaných niekoľko prípadov, keď sa týmto reakciám predišlo dočasným vysadením inhibítorov ACE, ale vyskytli sa znovu pri neúmyselnom opätovnom podaní inhibítora ACE.

Cholestatická žltačka, fulminantná hepatitída

Inhibítory ACE veľmi zriedkavo zapríčinili syndróm, ktorý sa začína cholestatickou žltačkou a

prechádza do život ohrozujúcej fulminantnej hepatitídy. Mechanizmus vzniku tohto syndrómu nie je známy. Pacientom, u ktorých sa objaví žltačka alebo výrazné zvýšenie hodnôt pečeňových enzýmov, sa má lizinopril vysadiť a je im potrebné kontrolovať funkcie pečene až do zotavenia.

Hladiny draslíka v sére

Inhibítory ACE môžu spôsobiť hyperkaliémiu, pretože inhibujú uvoľňovanie aldosterónu. Účinok

zvyčajne nie je významný u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Avšak hyperkaliémia sa môže vyskytnúť u pacientov s poruchou funkcie obličiek a/alebo u pacientov užívajúcich doplnky draslíka (vrátane náhrad solí), draslík šetriace diuretiká, trimetoprim alebo kotrimoxazol známy tiež ako trimetoprim/sulfametoxazol a predovšetkým antagonisty aldosterónu alebo blokátory receptorov

angiotenzínu. Draslík šetriace diuretiká a blokátory receptorov angiotenzínu sa majú používať s opatrnosťou u pacientov užívajúcich inhibítory ACE a u týchto pacientov sa má sledovať hladina draslíka v sére a funkcia obličiek (pozri časť 4.5).

Hypoglykémia

Diabetickí pacienti liečení perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom majú byť informovaní o potrebe kontrolovať hladinu krvného cukru kvôli riziku hypoglykémie, a to najmä počas prvého mesiaca liečby inhibítorom ACE (pozri časť 4.5).

Kašeľ

Počas užívania inhibítorov ACE bol hlásený výskyt kašľa. Kašeľ je zvyčajne neproduktívny,

pretrvávajúci, zhoršuje sa v noci a ustúpi po prerušení liečby. Kašeľ vyvolaný inhibítormi ACE treba vziať do úvahy ako súčasť diferenciálnej diagnostiky kašľa (pozri tiež časť 4.8).

Chirurgický zákrok/anestézia

Zablokovaním tvorby angiotenzínu II a kompenzačného uvoľňovania renínu narúša lizinopril renín-angiotenzín-aldosterónový systém, čo u pacientov podstupujúcich anestéziu alebo rozsiahly

chirurgický zákrok zvyšuje riziko hypotenzie. Hypotenzia sa má liečiť, pričom je jej potrebné predchádzať expanziou objemu.

Duálna blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS)

Existujú dôkazy, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho

zlyhávania obličiek). Duálna blokáda RAAS prostredníctvom kombinovaného použitia inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou blokádou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa uskutočniť len pod dohľadom odborníka a za častého sledovania funkcie obličiek, hladiny elektrolytov a krvného tlaku.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú používať súčasne u pacientov s

diabetickou nefropatiou.

Lítium

Kombinácia lítia a lizinoprilu sa zvyčajne neodporúča (pozri časť 4.5)

Rasa

Inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín spôsobujú vyšší výskyt angioedému u pacientov čiernej rasy ako u ostatných pacientov.

Lizinopril môže byť, podobne ako iné inhibítory ACE, menej účinný pri znižovaní krvného tlaku u

pacientov čiernej rasy ako u ostatných jedincov, pravdepodobne z dôvodu vyššej prevalencie stavov s

nízkou hladinou renínu vpopulácii čiernej rasy s hypertenziou.

Gravidita

Liečba inhibítormi ACE sa nemá začínať počas gravidity. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe inhibítorom ACE považuje za nevyhnutné, pacientkam, ktoré plánujú otehotnieť, sa má liečba zmeniť na

alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá je pokladaná za bezpečnú v období gravidity. Keď je gravidita potvrdená, liečba inhibítormi ACE sa má ihneď ukončiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Súvisiace s torasemidom:

Pri dlhodobej liečbe torasemidom sa odporúča pravidelné sledovanie rovnováhy elektrolytov, glukózy, kyseliny močovej, kreatinínu a lipidov v krvi.

Keďže sa môže vyskytnúť zvýšenie hladiny glukózy v krvi, u pacientov s latentným alebo prejavujúcim sa ochorením diabetes mellitus sa odporúča dôsledné sledovanie metabolizmu sacharidov.

Vzhľadom na nedostatočné skúsenosti s liečbou torasemidom sa použitie Lisemidu neodporúča pri

týchto ochoreniach:

• dna,

• srdcové arytmie (napr. sinoatriálna blokáda, atrioventrikulárna blokáda II. alebo III. stupňa),

• patologické zmeny v rovnováhe kyselín/zásad,

• súbežná liečba lítiom, aminoglykozidmi, cefalosporínmi,

• patologické zmeny krvných buniek (napr. trombocytopénia alebo anémia u pacientov bez

  zlyhávania obličiek),

• zlyhávanie obličiek v dôsledku nefrotoxických látok.

Použitie torasemidu môže viesť k pozitívnym výsledkom pri dopingových kontrolách. Používanie

torasemidu ako dopingu môže byť zdraviu nebezpečné.

Súvisiace s lizinoprilom:

Jedlo: Prítomnosť jedla neovplyvňuje biologickú dostupnosť lizinoprilu.

Antihypertenzíva

Súbežné užívanie lizinoprilu s inými antihypertenzívami (napr. glycerylnitrát a iné dusičnany alebo iné vazodilatátory) môže viesť k ďalšiemu zníženiu krvného tlaku.

Keď sa k liečbe pacienta užívajúceho lizinopril pridá diuretikum, antihypertenzívny účinok je zvyčajne aditívny (pozri časť 4.4).

Údaje z klinických skúšaní preukázali, že duálna blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému prostredníctvom kombinovaného použitia inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo priamych inhibítorov renínu ako napr. aliskirénu je spojená s vyššou mierou výskytu hypotenzie, hyperkaliémie a zníženej funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhávania obličiek) v porovnaní s

použitím jedného liečiva, pôsobiaceho na RAAS. Duálna blokáda RAAS sa preto neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.1).

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú používať súbežne najmä

u pacientov s diabetickou nefropatiou. Používanie aliskirénu s inhibítorom ACE alebo blokátorom

receptorov angiotenzínu II je kontraindikované pacientom s ochorením diabetes mellitus alebo so

stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m²) (pozri časť 4.3). Ak sa duálna blokáda považuje za absolútne nevyhnutnú, liečba sa má uskutočniť len pod dohľadom odborníka a za pozorného sledovania funkcie obličiek, elektrolytov a krvného tlaku.

Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúce draslík

Hoci hladiny draslíka v sére zvyčajne zostávajú v rámci normálnych hodnôt, u niektorých pacientov liečených lizinoprilom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Užívanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktón, triamterén alebo amilorid), doplnkov draslíka alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže viesť k významnému zvýšeniu hladín draslíka v sére. Opatrnosť je tiež potrebná pri súbežnom podávaní lizinoprilu s inými liekmi, ktoré zvyšujú hladinu draslíka v sére, napríklad trimetoprim a

kotrimoxazol (trimetoprim/sulfametoxazol), kedže trimetoprim pôsobí ako draslík šetriace diuretikum, rovnako ako amilorid. Preto sa užívanie lizinoprilu v kombinácii s vyššie uvedenými liekmi

neodporúča. Ak je indikované ich súbežné užívanie, majú sa užívať s opatrnosťou a majú sa často sledovať hladiny draslíka v sére.

Cyklosporín

Pri súbežnom užívaní inhibítorov ACE s cyklosporínom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Odporúča

sa monitorovanie hladiny draslíka v sére.

Heparín

Hyperkaliémia sa môže vyskytnúť pri súbežnom užívaní inhibítorov ACE s heparínom. Odporúča sa

monitorovanie hladiny draslíka v sére.

Kuchynská soľ

Nadmerná konzumácia soli môže znížiť antihypertenzívny účinok lizinoprilu.

Lítium

Lizinopril môže spomaliť vylučovanie lítia a zvýšiť tak jeho toxicitu. Použitie lizinoprilu s lítiom sa neodporúča, ale ak sa potvrdí, že je táto kombinácia nutná, je potrebné starostlivo monitorovať hladiny lítia v sére a dávky lítia sa majú v prípade potreby znížiť (pozri časť 4.4).

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 Nesteroidné protizápalové lieky vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 môžu znížiť antihypertenzívny účinok diuretík a iných antihypertenzív vrátane lizinoprilu.

Súbežné podávanie inhibítorov ACE a liekov NSAID vrátane selektívnych inhibítorov

cyklooxygenázy-2 môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnej funkcie vrátane možného

akútneho zlyhávania obličiek a k zvýšeniu hladiny draslíka v sére, najmä u pacientov s existujúcou zníženou funkciou obličiek. Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné. Kombinácia týchto liekov sa má podávať obozretne, najmä u starších pacientov. Pacienti majú byť primerane hydratovaní a po začatí

súbežnej liečby inhibítormi ACE a liekmi NSAID je potrebné zvážiť monitorovanie renálnej funkcie, ktoré má neskôr v pravidelných intervaloch pokračovať.

Zlato

Zriedka boli hlásené nitritoidné reakcie (príznaky vazodilatácie zahŕňajúce návaly horúčavy v tvári, nauzeu, vracanie a hypotenziu) u pacientov súbežne liečených injekčným podávaním zlata (aurotiomaleinanu sodného) a inhibítorom ACE vrátane lizinoprilu.

Tricyklické antidepresíva/antipsychotiká/anestetiká

Súbežné použitie určitých anestetických liekov, tricyklických antidepresív a antipsychotík s inhibítormi ACE môže viesť k ďalšiemu zníženiu krvného tlaku (pozri časť 4.4).

Sympatomimetiká

Sympatomimetiká môžu znižovať antihypertenzívne účinky inhibítorov ACE.

Imunosupresíva

Cytotoxické lieky a systémové kortikosteroidy zvyšujú riziko vzniku leukopénie.

Antidiabetiká

Epidemiologické štúdie naznačujú, že súbežné podávanie inhibítorov ACE a antidiabetík (inzulínov, perorálnych hypoglykemických liečiv) môže zvýšiť účinok zníženia hladiny glukózy v krvi s rizikom

hypoglykémie. Zdá sa, že tento jav sa s väčšou pravdepodobnosťou vyskytuje počas prvých týždňov kombinovanej liečby a u pacientov s poruchou funkcie obličiek.

Tkanivové aktivátory plazminogénu

Súbežná liečba tkanivovými aktivátormi plazminogénu môže zvýšiť riziko angioedému.

Lieky zvyšujúce riziko angioedému

Súbežné užívanie inhibítorov ACE so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované, pretože sa zvyšuje riziko angioedému (pozri časť 4.3 a 4.4).

Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus,

temsirolimus) a vildagliptínom môže viesť k zvýšenému riziku angioedému (pozri časť 4.4).

Kotrimoxazol (trimetoprim/sulfametoxazol)

Pacientom, ktorí zároveň užívajú kotrimoxazol (trimetoprim/sulfametoxazol), môže hroziť zvýšené riziko hyperkaliémie (pozri časť 4.4).

Iné lieky

Lizinopril sa môže používať súbežne s kyselinou acetylsalicylovou (v kardiologických dávkach), trombolytikami, betablokátormi a/alebo dusičnanmi.

Pri súbežnom podávaní lizinoprilu s propranololom, digoxínom alebo hydrochlorotiazidom neboli pozorované klinicky významné farmakokinetické interakcie.

Súvisiace s torasemidom:

Účinok súbežne podávaných antihypertenzívnych liekov sa môže zvýšiť.

Nedostatok draslíka spôsobený torasemidom môže vyvolať alebo zhoršiť príznaky intoxikácie

náprstníkom.

Torasemid môže znížiť účinky antidiabetík.

Probenecid a nesteroidné protizápalové lieky (napr. indometacín, kyselina acetylsalicylová) môžu znížiť diuretický a antihypertenzívny účinok torasemidu.

U pacientov užívajúcich vysoké dávky salicylátov môže dôjsť ku zvýšeniu toxického vplyvu

salicylátov na centrálny nervový systém.

Torasemid, najmä vo vysokých dávkach, môže zvýšiť tieto vedľajšie účinky: ototoxický a

nefrotoxický účinok aminoglykozidových antibiotík (napr. kanamycínu, gentamycínu, tobramycínu), liekov obsahujúcich cisplatinu a nefrotoxický účinok cefalosporínov.

Torasemid môže zvýšiť účinok teofylínu a svalových relaxantov obsahujúcich kuráre. Kaliuretický účinok mineralokortikoidov, glukokortikoidov a laxatív môže byť zvýšený.

Keď sa lítium podáva súbežne s torasemidom, sérová koncentrácia lítia môže byť zvýšená, čo vedie k zvýšenej toxicite lítia.

Torasemid môže znížiť vazokonstrikčný účinok katecholamínov (napr. adrenalínu, noradrenalínu).

Súbežná liečba kolestyramínom môže znížiť absorpciu perorálneho torasemidu, čo môže znížiť jeho účinok.

Použitie tohto lieku je kontraindikované počas gravidity a laktácie (pozri časť 4.3).

V prípade potreby sa má začať alternatívna liečba, pokladaná za bezpečnejšiu v období gravidity a

dojčenia.

Súvisiace s lizinoprilom:

Gravidita

Použitie inhibítorov ACE sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie inhibítorov ACE je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4). Ženy v plodnom veku musia počas liečby lizinoprilom používať účinnú antikoncepciu.

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii inhibítorom ACE počas prvého trimestra gravidity nie sú konečné, avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť. Pokiaľ sa

pokračujúca liečba inhibítorom ACE považuje za nevyhnutnú, pacientkam, ktoré sa chystajú

otehotnieť, sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá je pokladaná za bezpečnú v období gravidity.

Keď sa potvrdí gravidita, liečba inhibítormi ACE sa má ihneď ukončiť a prípadne sa má začať alternatívna liečba.

O expozícii inhibítorom ACE v rámci liečby počas druhého a tretieho trimestra je známe, že vyvoláva humánnu fetotoxicitu (zníženú renálnu funkciu, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri tiež časť 5.3). Ak sa

expozícia inhibítoru ACE vyskytovala od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková kontrola renálnej funkcie a lebky. Deti, ktorých matky užívali inhibítory ACE, sa majú dôsledne sledovať z hľadiska hypotenzie.

Dojčenie

Keďže nie sú k dispozícii žiadne informácie o použití lizinoprilu počas dojčenia, liek sa neodporúča a dáva sa prednosť alternatívnej liečbe, ktorá je pokladaná za bezpečnejšiu, a to najmä počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

Súvisiace s torasemidom:

Gravidita

K dispozícii nie sú žiadne alebo sú len obmedzené údaje o používaní torasemidu u gravidných žien. Diuretiká nie sú vhodné na bežnú liečbu hypertenzie a edému v gravidite, pretože môžu ovplyvniť perfúziu placenty, a tým aj intrauterinný rast.

V štúdiách na zvieratách sa preukázala reprodukčná toxicita. Torasemid prechádzal u zvierat cez placentárnu bariéru (pozri časť 5.3).

Torasemid sa neodporúča počas gravidity a u žien v plodnom veku, ktoré nepoužívajú antikoncepciu.

Dojčenie

Nie je známe, či sa torasemid vylučuje do materského mlieka. Diuretiká vo vysokých dávkach spôsobujúce intenzívnu diurézu môžu inhibovať tvorbu mlieka. Torasemid je preto kontraindikovaný počas dojčenia (pozri časť 4.3).

Fertilita

Neboli pozorované žiadne účinky na plodnosť (pozri tiež časť 5.3).

Podobne ako iné antihypertenzíva, kombinované lieky obsahujúce lizinopril-torasemid môžu mať mierny až stredne silný vplyv na schopnosť viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje. Platí to najmä na začiatku liečby alebo pri úprave dávky, ako i v prípade, keď sa používajú v kombinácii

s alkoholom. Tieto účinky však závisia od individuálnej citlivosti jedinca.

Pri vedení motorových vozidiel alebo obsluhe strojov je potrebné vziať na vedomie, že občas sa môže vyskytnúť závrat, poruchy zraku alebo synkopa, ktoré môžu byť príznakmi hypotenzie.

Frekvencia nežiaducich reakcií je definovaná s použitím nasledujúcej konvencie:

Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥

1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Lizinopril najčastejšie spôsobil nasledujúce nežiaduce reakcie (frekvencia hodnotená ako častá): kašeľ, závrat, bolesť hlavy, hnačku. Kašeľ je pretrvávajúci a neproduktívny.

V prípade torasemidu sa môžu v závislosti od dávkovania a trvania liečby často vyskytnúť poruchy rovnováhy vody a elektrolytov (hypovolémia, hypokaliémia, hyponatriémia), ako aj svalové spazmy, závrat, bolesť hlavy, únava, asténia a určité zmeny laboratórnych parametrov, napr. zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi a zvýšená hladina glukózy v krvi. Môže sa vyskytnúť hypokaliémia, najmä v prípade diéty s nízkym obsahom draslíka, počas vracania a hnačky, v prípade nadmerného používania laxatív a u pacientov s chronickou poruchou funkcie pečene. Často sa môžu vyskytnúť

gastrointestinálne poruchy a znížená chuť do jedla, najmä na začiatku liečby.

Bolo pozorované, že pridanie inhibítora ACE k diuretiku účinne zmierňuje metabolické poruchy, ako napr. hypokaliémia, ktorá sa môže vyskytnúť v dôsledku vysokých dávok diuretika podávaného v monoterapii.

Počas liečby lizinoprilom a torasemidom boli hlásené tieto nežiaduce reakcie:

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Súvisiace s lizinoprilom:

Príznaky a prejavy

K dispozícii sú obmedzené údaje o predávkovaní u ľudí. Príznaky súvisiace s predávkovaním

inhibítormi ACE môžu zahŕňať hypotenziu, obehový šok, poruchy elektrolytov, renálne zlyhanie, hyperventiláciu, tachykardiu, palpitácie, bradykardiu, závrat, úzkosť a kašeľ.

Liečba

Odporúčaná liečba predávkovania spočíva v intravenóznej infúzii bežného fyziologického roztoku. Ak sa objaví hypotenzia, pacienta je potrebné uložiť do protišokovej polohy. Môže sa tiež zvážiť liečba infúziou angiotenzínu II a/alebo intravenóznymi katecholamínmi, ak sú dostupné. Ak bol liek požitý

nedávno, je potrebné prijať opatrenia zamerané na elimináciu lizinoprilu (napr. eméza, gastrická laváž, podanie adsorbentov a síranu sodného). Lizinopril možno odstrániť zo systémového obehu

hemodialýzou (pozri časť 4.4). Kardiostimulačná liečba je indikovaná v prípade bradykardie

nereagujúcej na liečbu. Je potrebné často sledovať vitálne funkcie, sérové elektrolyty a koncentrácie kreatinínu.

Súvisiace s torasemidom:

Príznaky a prejavy

Nie je známy žiadny typický obraz intoxikácie. Ak sa vyskytne predávkovanie, môže sa prejaviť výraznou diurézou s nebezpečenstvom straty tekutín a elektrolytov, čo môže viesť k ospalosti,

zmätenosti, hypotenzii a kolapsu krvného obehu. Môžu sa vyskytnúť gastrointestinálne poruchy.

Liečba

Nie je známe žiadne špecifické antidotum. Príznaky a prejavy predávkovania si vyžadujú zníženie dávky alebo vysadenie torasemidu a súčasné nahradenie tekutín a elektrolytov.

Torasemid nie je dialyzovateľný a hemodialýza preto neurýchli elimináciu. Liečba pri hypovolémii: nahradenie objemu.

Liečba pri hypokaliémii: nahradenie draslíka.

Liečba kolapsu krvného obehu: protišoková poloha, v prípade potreby protišoková terapia.