Sulfasalazin-EN je indikovaný na liečbu akútnych atakov alebo exacerbácií a na udržanie remisie ulceróznej kolitídy a proktitídy, na liečbu akútnych atakov alebo exacerbácie Crohnovej choroby, na liečbu reumatickej artritídy, ktorá nereaguje na nesteroidné protizápalové lieky.

Dávkovanie

Dávkovanie je potrebné upraviť vzhľadom na závažnosť ochorenia a možné nežiaduce účinky.

Ulcerózna kolitída

Dospelí astarší pacienti

Ťažké ataky: Počiatočná dávka je 1 tableta 3 až 4-krát denne. Dávka sa môže postupne zvyšovať na

2 až 4 tablety 4-krát denne, môžu byť podávané v kombinácii so steroidmi ako súčasť intenzívneho režimu liečby. Rýchly prechod tabliet môže znížiť účinok lieku.

Nočný interval medzi dávkami by nemal prekročiť 8hodín.

Stredne ťažké ataky: 2 až 4tablety, 4-krát denne, môžu byť podávané v kombinácii so steroidmi.

Mierne ataky: 2tablety, 4-krát denne, môžu sa užívať so steroidmi alebo bez nich.

Udržiavacia liečba: pri indukcii remisie, dávku postupne znižovať na 4tablety denne. Toto dávkovanie by malo pokračovať po dobu neurčitú, pretože ukončenie liečby, dokonca aj niekoľko rokov po akútnom ataku, je spojené so štvornásobným nárastom rizika relapsu.

Deti vo veku 6 rokov a staršie

Dávka sa znižuje vpomere ktelesnej hmotnosti.

Akútny atak alebo relaps: 40-60mg/kg/deň, rozdelené na rovnaké dávky, podávané 3-krát alebo viackrát denne.

Maximálna denná dávka: 2g/deň

Udržiavacia dávka: 20-30mg/kg/deň, rozdelené na rovnaké dávky, podávané 3-krát alebo viackrát denne.

Crohnova choroba

Vaktívnej fáze Crohnovej choroby sa má Sulfasalazin-EN podávať tak ako pri atakoch ulceróznej kolitídy (pozri vyššie).

Reumatoidná artritída

Pacienti sreumatoidnou artritídou apacienti dlhodobo liečení NSAID môžu mať citlivý žalúdok aztoho dôvodu sa odporúča použiť Sulfasalazin-EN nasledovne:

Pacient by mal začať sjednou tabletou denne, postupne zvyšovať dávku ojednu tabletu denne každý týždeň až po dosiahnutie dávky 1tableta 4-krát denne alebo 2tablety 3-krát denne, sohľadom na toleranciu aodpoveď na liečbu. Nástup klinického účinku je pomalý anemusí sa prejaviť šesť týždňov od začiatku terapie. Zníženie ESR aC reaktívneho proteínu by malo byť sprevádzané zlepšením pohyblivosti kĺbov. NSAID sa môžu užívať spolu so sulfasalazínom.

Spôsob podávania

Pacienti by mali užívať tablety pri jedle a zapiť pohárom vody.

Gastrorezistentné tablety sa majú prehĺtať celé, nesmú sa hrýzť alebo drviť. Vynechaná dávka by sa mala užiť čo najskôr. Ak je však už čas na užitie ďalšej dávky, pacient by mal užiť len nasledujúcu dávku podľa rozpisu (bez jej zdvojnásobenia).

Precitlivenosť na sulfasalazín, sulfónamidy, saliciláty alebo na ktorúkoľvek zpomocných látok uvedených včasti 6.1.

Liek nesmú užívať pacienti so žltačkou alebo porfýriou.

Liek sa neodporúča používať udetí mladších ako 6 rokov.

Boli hlásené závažné infekcie spojené smyelosupresiou, vrátane sepsy apneumónie. Pacienti, uktorých sa počas liečby sulfasalazínom vyvinie nová infekcia majú byť starostlivo sledovaní. Ak sa upacienta vyvinie závažná infekcia sulfasalazín sa má prestať podávať. Opatrnosť je potrebná pri zvažovaní použitia sulfasalzínu upacientov sanamnézou opakovaných alebo chronických infekcií alebo so zdravotným stavom, ktorý predurčuje náchylnosť pacienta na infekcie.

Pred začatím liečby sulfasalazínom akaždý druhý týždeň počas prvých troch mesiacov liečby, sa má spraviť kompletný krvný obraz, vrátane diferenciálu bielych krviniek, počtu červených krviniek akrvných doštičiek apečeňových testov. Počas nasledujúcich troch mesiacov sa majú rovnaké testy spraviť raz mesačne apotom raz za tri mesiace aako je klinicky indikované. Zhodnotenie funkcie obličiek (vrátane rozboru moču) sa má vykonať uvšetkých pacientov na začiatku liečby anajmenej raz mesačne počas prvých troch mesiacov liečby. Monitorovanie by sa potom malo vykonávať na základe klinickej indikácie. Prítomnosť klinických príznakov ako sú bolesť hrdla, horúčka, bledosť, purpura alebo žltačka počas liečby sulfasalazínom môže indikovať myelosupresiu, hemolýzu alebo hepatotoxicitu. Liečba sulfasalazínom sa má prerušiť, kým sa čaká na výsledky krvných testov. Pozri časť 4.4 „Interferencia s laboratórnymi testami“.

Sulfasalazín sa nemá podávať pacientom sporuchou funkcie pečene alebo obličiek alebo skrvnou dyskráziou, ak potenciálny prínos z liečby neprevyšujeriziko.

Pacienti tiež majú byť poučení, aby okamžite hlásili ak majú akúkoľvek bolesť hrdla, horúčku, nevoľnosť, bledosť, purpuru, žltačku alebo neočakávanú nešpecifickú chorobu počas liečby sulfasalazínom, pretože to môže indikovať myelosupresiu, hemolýzu alebo hepatotoxicitu. Liečba má byť okamžite prerušená kým sa čaká na výsledky krvných testov.

Sulfasalazín sa má podávať s opatrnosťou pacientom so závažnou alergiou alebo bronchiálnou astmou.

Závažné reakcie z precitlivenosti môžu byť spojené s vnútornými orgánmi, ako je hepatitída, nefritída, myokarditída, syndróm podobný infekčnej mononukleóze (t. j. pseudomononukleóza), hematologické abnormality (vrátane hematofágickej histiocytózy), a/alebo pneumónia, vrátane eozinofilnej infiltrácie.

Závažné, život ohrozujúce systémové reakcie z precitlivenosti, ako sú lieková vyrážka s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS) boli hlásené u pacientov užívajúcich rôzne lieky, vrátane sulfasalazínu (pozri časť 4.8).

Je dôležité si uvedomiť, že prvé prejavy precitlivenosti, ako napríklad horúčka alebo lymfadenopatia, môžu byť prítomné aj bez zjavnej prítomnosti vyrážky. Ak sú tieto prejavy alebo príznaky prítomné, pacient musí byť okamžite vyšetrený. Sulfasalazín sa má vysadiť, pokiaľ sa nedá preukázať iná etiológia týchto prejavov alebo príznakov.

Veľmi zriedkavo boli vsúvislosti sužívaním sulfasalazínu hlásené závažné kožné reakcie, niektoré znich fatálne, vrátane exfoliatívnej dermatitídy, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy. Upacientov vpočiatočnej fáze liečby, ktorí sa zdajú byť najviac ohrození týmito ochoreniami, došlo k nástupu ochorenia vo väčšine prípadov počas prvého mesiaca liečby. Sulfasalazín sa má vysadiť pri prvom výskyte kožnej vyrážky, lézií sliznice alebo iných prejavov hypersenzitivity.

Upacientov s deficitom gluóza-6-fosfátdehydrogenázy môže sulfasalazín, podobne ako iné sulfonamidy, spôsobiť hemolytickú anémiu preto sa má utýchto pacientov používať s opatrnosťou.

Perorálny sulfasalazín inhibuje absorpciu a metabolizmus kyseliny listovej a môže spôsobiť jej nedostatok (pozri časť 4.6), čo môže mať za následok závažné poruchy krvi (napr. makrocytóza a pancytopénia). Toto sa môže normalizovať podávaním kyseliny listovej alebo kyseliny folínovej (leukovorín).

Pretože sulfasalazín spôsobuje kryštalúriu a tvorbu obličkových kameňov, musí sa zachovať adekvátny príjem tekutín.

Niektoré typy dlhodobo nosených mäkkých kontaktných šošoviek môžu byť počas liečby trvalo zafarbené.

Interferencia slaboratórnymi testami

U pacientov vystavených sulfasalazínu alebo jeho metabolitu, mesalamínu/mesalazínu, sa pozorovalo niekoľko prípadov možného vplyvu na merania normetanefrínu v moči s použitím kvapalinovej chromatografie, čo spôsobilo falošne pozitívny výsledok testu.

Sulfasalazín alebo jeho metabolity môžu ovplyvňovať absorbanciu ultrafialového žiarenia, konkrétne pri vlnovej dĺžke 340 nm, a môžu ovplyvniť niektoré laboratórne testy, v ktorých sa používa NAD(H) alebo NADP(H) na meranie absorbancie ultrafialového žiarenia v okolí tejto vlnovej dĺžky. K týmto testom patrí napríklad stanovenie močoviny, amoniaku, LDH, α-HBDH a glukózy. Nie je možné vylúčiť, že pri použití vysokých dávok sulfasalazín ovplyvňuje tiež stanovenie alanínaminotransferázy (ALT), aspartátaminotransferázy (AST), kreatínkinázy vo svaloch/mozgu (CK-MB), glutamátdehydrogenázy (GLDH) alebo tyroxínu. Na použitú metodiku sa opýtajte v laboratóriu, v ktorom sa testy vykonávajú. Pri interpretácii týchto laboratórnych výsledkov u pacientov užívajúcich sulfasalazín je potrebná opatrnosť. Výsledky je potrebné interpretovať spolu s klinickými zisteniami.

Pediatrická populácia

Použitie u detí so systémovou juvenilnou reumatoidnou artritídou, môže viesť kreakcii podobnej sérovej chorobe; preto sa sulfasalazín u týchto pacientov neodporúča.

Pri súbežnom užívaní perorálneho sulfasalazínu sdigoxínom bolo pozorované znížené vstrebávanie digoxínu.

Pri súbežnom užívaní tiopurín-6-merkaptopurínu alebo jeho prekurzora azatioprinu sperorálnym sulfasalazínom boli zdôvodu inhibície enzýmu tiopurín metyltransferázy (TPMT) sulfasalazínom hlásené útlm kostnej drene aleukopénia.

Súbežné podávanie perorálneho sulfasalazínu a metotrexátu pacientom s reumatoidnou artritídou nemalo vplyv na farmakokinetické vlastnosti liekov. Bol však hlásený zvýšený výskyt gastrointestinálnych nežiaducich účinkov, najmä nevoľnosť.

Gravidita

Reprodukčné štúdie na potkanoch a králikoch neodhalili žiadne poškodenie plodu. Publikované údaje týkajúce sa použitia sulfasalazínu u tehotných žien nepreukázali žiadne teratogénne riziko. Perorálny sulfasalazín inhibuje absorpciu a metabolizmus kyseliny listovej a môže spôsobiť nedostatok kyseliny listovej (pozri časť 4.4). Boli hlásené prípady, keď sa matkám , ktoré boli počas tehotenstva liečené sulfasalazínom, narodili deti sdefektom neurálnej trubice. Vplyv sulfasalazínu na vznik tohto defektu ale nie je známy. Vzhľadom k tomu, že nemožno úplne vylúčiť možnosť poškodenia plodu, sulfasalazín sa má počas tehotenstva užívať len vtedy, ak je to nevyhnutné.

Dojčenie

Sulfasalazín a sulfapyridín sa v nízkych hladinách nachádzajú v materskom mlieku. Opatrnosť je potrebná, a to najmä vprípade dojčenia nedonosených detí alebo detí s deficitom glukóza-6-fosfátdehydrogenázy. Bola hlásená krvavá stolica alebo hnačka u dojčiat, ktorých matky užívali sulfasalazín. V týchto prípadoch oba prejavy ustúpili po vysadení sulfasalazínu.

Fertilita

U mužov liečených sulfasalazínom sa môže vyskytnúť oligospermia aneplodnosť. Tento účinok odznieva do 2-3 mesiacov po ukončení liečby.

Vplyv sulfasalazínu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje nebol systematicky hodnotený.

Nežiaduce účinky sulfasalazínu sú spojené hlavne svysokými koncentráciami sulfapyridínu vkrvi, najmä u ľudí, u ktorých je jeho degradácia spomalená (pomalí acetylátori). Nežiaduce účinky sú častejšie u pacientov s reumatoidnou artritídou.

Nežiaduce účinky, ktoré sa môžu objaviť počas liečby sulfasalazínom sú rozdelené do nasledujúcich skupín podľa frekvencie výskytu:

• veľmi časté (≥1/10).

• časté (≥1/100 až <1/10),

• menej časté (≥1/1000 až <1/100),

• zriedkavé (≥1/10000 až <1/1000),

• veľmi zriedkavé (<1/10000),

• neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľkový prehľad nežiaducich účinkov:

* nežiaduce účinky pozorované po uvedení lieku na trh

† pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia aopatrenia pri používaní

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Príznaky

Podobne ako uiných sulfónamidov sú najčastejšími príznakmi predávkovania nevoľnosť avracanie. Predávkovanie sulfasalazínom pravdepodobne nevedie kťažkej intoxikácii, svýnimkou pacientov sporuchou funkcie obličiek.

Liečba

Liečba je symptomatická a podporná – včasné vyprázdnenie obsahu žalúdka, dostatok i.v. podaných tekutín na zvýšenie diurézy, alkalizácia moču podávaním i.v. hydrogénuhličitanu sodného. Vždy je potrebné myslieť na riziko oligúrie aanúrie. Vprípade vzniku anúrie je potrebné zahájiť dialýzu, pri methemoglobinémii (cyanóza) sa podáva metylénová modrá vdávke 1-2 mg/kg telesnej hmotnosti pomaly, intravenózne. Pri úplnej blokáde kryštálmi nasleduje katetrizácia utery ainak prevažne symptomatická liečba. Vprípade sulfahemoglobinémie je vhodná transfúzia.