Vyndaqel 20 mg mäkké kapsuly
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Vyndaqel 20 mg
Vyndaqel je indikovaný na liečbu transtyretínovej amyloidózy u dospelých pacientov
so symptomatickou polyneuropatiou 1. stupňa s cieľom oddialiť periférnu neurologickú poruchu.
Liečba pacientov sa má začať pod dohľadom odborného lekára so skúsenosťami v liečbe pacientov s transtyretínovou amyloidovou polyneuropatiou (ATTR-PN).
Dávkovanie
Odporúčaná dávka tafamidis meglumínu je 20 mg podávaná perorálne jedenkrát denne. Tafamidis a tafamidis meglumín nie sú zameniteľné na mg báze.
Ak sa po užití dávky u pacienta objaví vracanie a vo zvratkoch je prítomná neporušená kapsula Vyndaqelu, potom sa má podľa možnosti užiť ďalšia dávka Vyndaqelu. Ak žiadna kapsula nie je prítomná, užitie ďalšej dávky nie je potrebné a v dávkovaní sa má pokračovať ďalší deň ako zvyčajne.
Osobitné skupiny pacientov
Starší
U starších pacientov (≥ 65 rokov) nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie pečene a obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo s miernou a stredne závažnou poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávkovania. Údaje u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu nižší alebo rovný 30 ml/min) sú obmedzené. U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene sa neuskutočnili štúdie s tafamidis meglumínom a odporúča sa postupovať
s opatrnosťou (pozri časť 5.2).
Pediatrická populácia
Použitie tafamidisu sa netýka pediatrickej populácie. Spôsob podávania
Perorálne použitie.
Mäkké kapsuly sa majú prehltnúť celé a nemajú sa drviť ani deliť. Vyndaqel sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Ženy vo fertilnom veku majú počas liečby tafamidis meglumínom používať primeranú antikoncepciu a pokračovať v jej používaní 1 mesiac po skončení liečby tafamidis meglumínom (pozri časť 4.6).
Tafamidis meglumín sa má pridať k štandardnej liečbe pacientov s ATTR-PN. V rámci tejto štandardnej starostlivosti majú lekári pacientov monitorovať a pokračovať v posudzovaní potreby inej liečby vrátane potreby transplantácie pečene. Keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa užívania tafamidis meglumínu po transplantácii pečene, liečba tafamidis meglumínom sa má ukončiť u pacientov, ktorí podstúpia transplantáciu pečene.
Súbežné podávanie tafamidis meglumínu so substrátmi proteínu rezistencie rakoviny prsníka (breast cancer resistance protein, BCRP) môže zvyšovať expozíciu substrátu BCRP. V prípade súbežného podávania majú byť u pacientov sledované nežiaduce reakcie súvisiace so substrátom BCRP a môže sa zvážiť zníženie dávky substrátu BCRP (pozri časť 4.5).
Tento liek obsahuje nie viac ako 44 mg sorbitolu v jednej kapsule. Sorbitol je zdrojom fruktózy.
Má sa vziať do úvahy aditívny účinok súbežne podávaných produktov obsahujúcich sorbitol (alebo fruktózu) a príjem sorbitolu (alebo fruktózy) v strave.
Obsah sorbitolu v liekoch na perorálne použitie môže ovplyvniť biologickú dostupnosť iných súbežne podávaných liekov na perorálne použitie.
V klinickej štúdii u zdravých dobrovoľníkov 20 mg tafamidis meglumínu neindukovalo ani neinhibovalo enzým CYP3A4 cytochrómu P450.
Tafamidis in vitro inhibuje eflux prenášača BCRP s IC50 = 1,16 µM a pri klinicky významných koncentráciách môže vyvolávať liekové interakcie so substrátmi tohto prenášača (napr. metotrexát, rosuvastatín, atorvastatín, apixabán, rivaroxabán, imatinib). V klinickej štúdii u zdravých účastníkov sa približne dvojnásobne zvýšila expozícia BCRP substrátu rosuvastatínu, po viacerých denných
dávkach 61 mg tafamidisu. Preto majú byť u pacientov sledované nežiaduce reakcie súvisiace
so substrátom BCRP, keď sa používa súbežne s tafamidisom. Môže sa zvážiť zníženie dávky substrátu BCRP (pozri časť 4.4).
Tafamidis takisto inhibuje vychytávanie prenášačov OAT1 s IC50 = 2,9 µM a OAT3 (prenášač organických aniónov - organic anion transporter) s IC50 = 2,36 µM a pri klinicky významných koncentráciách môže vyvolávať liekové interakcie so substrátmi týchto prenášačov (napr. nesteroidové protizápalové lieky, bumetanid, furosemid, lamivudín, metotrexát, oseltamivir, tenofovir, ganciklovir, adefovir, cidofovir, zidovudín, zalcitabín). Na základe údajov in vitro boli maximálne predikované zmeny v AUC pre OAT1 a OAT3 substráty stanovené menej ako 1,25 pri 20 mg dávke tafamidis meglumínu. Preto sa neočakáva, že by inhibícia prenášačov OAT1 alebo OAT3 prostredníctvom tafamidisu viedla ku klinicky signifikantným interakciám.
Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie, ktoré by hodnotili účinok iných liekov na tafamidis meglumín.
Abnormality v laboratórnych testoch
Tafamidis môže znižovať sérové koncentrácie celkového tyroxínu bez sprievodnej zmeny voľného tyroxínu (T4) alebo hormónu stimulujúceho štítnu žľazu (TSH - thyroid stimulating hormone). Toto pozorovanie týkajúce sa celkových hodnôt tyroxínu môže byť pravdepodobne spôsobené redukovaným viazaním tyroxínu na transtyretín (TTR) alebo jeho vytesňovaním z TTR v dôsledku vysokej väzobnej afinity tafamidisu k TTR receptoru pre tyroxín. Nepozorovali sa žiadne klinické nálezy, ktoré by zodpovedali dysfunkcii štítnej žľazy.
Ženy vo fertilnom veku
Z dôvodu jeho predĺženého polčasu majú ženy vo fertilnom veku počas liečby tafamidis meglumínom a počas jedného mesiaca po ukončení liečby používať antikoncepčné prostriedky.
Gravidita
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o užívaní tafamidis meglumínu u gravidných žien. Štúdie
na zvieratách preukázali vývojovú toxicitu (pozri časť 5.3). Tafamidis meglumín sa neodporúča užívať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich antikoncepciu.
Dojčenie
Dostupné údaje u zvierat preukázali vylučovanie tafamidisu do materského mlieka. Riziko
u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené. Tafamidis meglumín sa nemá užívať počas dojčenia. Fertilita
V predklinických štúdiách sa nepozorovala žiadna porucha fertility (pozri časť 5.3).
Podľa farmakodynamického a farmakokinetického profilu sa predpokladá, že tafamidis meglumín nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Súhrn bezpečnostného profilu
Celkové klinické údaje zobrazujú expozíciu 127 pacientov s ATTR-PN tafamidis meglumínom v dávke 20 mg podávanej denne po dobu v priemere 538 dní (v rozmedzí od 15 do 994 dní).
Nežiaduce reakcie boli vo všeobecnosti mierne alebo stredne závažné. Zoznam nežiaducich reakcií v tabuľke
Nižšie sú uvedené nežiaduce reakcie podľa tried orgánových systémov databázy MedDRA
a na základe frekvencií podľa štandardných konvencií: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10) a menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100). V rámci každej kategórie frekvencie výskytu sú nežiaduce reakcie uvedené v poradí ich klesajúcej závažnosti. Nežiaduce reakcie hlásené z klinického programu v tabuľke uvedenej nižšie vyjadrujú frekvenciu, v ktorej sa vyskytovali v dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii fázy 3 (Fx-005).
| Trieda orgánových systémov | Veľmi časté |
| Infekcie a nákazy | infekcia močových ciest |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | hnačka |
| bolesť v hornej časti brucha |
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Príznaky
S predávkovaním sú minimálne klinické skúsenosti. Počas klinických skúšaní dvaja pacienti
s diagnostikovanou transtyretínovou amyloidovou kardiomyopatiou (ATTR-CM) neúmyselne užili jednu 160 mg dávku tafamidis meglumínu bez toho, aby došlo k akýmkoľvek asociovaným nežiaducim udalostiam. Najvyššia dávka tafamidis meglumínu podávaná zdravým dobrovoľníkom
v klinickom skúšaní bola 480 mg ako jednorazová dávka. Pri tejto dávke bol hlásený jeden nežiaduci účinok súvisiaci s liečbou, mierne hordeolum.
Liečba
V prípade predávkovania by sa mali podľa potreby vykonať štandardné podporné opatrenia.
Farmakologické vlastnosti - Vyndaqel 20 mg
Farmakoterapeutická skupina: Iné liečivá na centrálnu nervovú sústavu, ATC kód: N07XX08 Mechanizmus účinku
Tafamidis je selektívny stabilizátor TTR. Tafamidis sa viaže na TTR vo väzbových miestach pre tyroxín, pričom stabilizuje tetramér a spomaľuje jeho disociáciu na monoméry, čo je krok limitujúci rýchlosť amyloidogénneho procesu.
Farmakodynamické účinky
Transtyretínová amyloidóza je závažný invalidizujúci stav spôsobený akumuláciou rôznych nerozpustných vláknitých proteínov, alebo amyloidu, v tkanivách v množstvách postačujúcich na poškodenie normálnej funkcie. Disociácia transtyretínového tetraméru na monoméry je krok určujúci rýchlosť v patogenéze transtyretínovej amyloidózy. Poskladané monoméry podstúpia
čiastočnú denaturáciu a vytvoria inak poskladané monomérne amyloidogénne intermediáty. Tieto intermediáty sa potom chybne poskladajú do rozpustných oligomérov, profilamentov, filamentov
a amyloidových fibríl. Tafamidis sa s negatívnou kooperativitou viaže na dve väzobné miesta tyroxínu v prirodzenej tetramérnej forme transtyretínu, a tak zabraňuje disociácii na monoméry. Inhibícia disociácie TTR tetraméru je dôvodom na užívanie tafamidisu s cieľom spomaliť progresiu ochorenia u pacientov s 1.stupňom ATTR-PN.
TTR stabilizačný test sa využíval ako farmakodynamický marker a vyhodnocoval stabilitu TTR tetraméru.
Tafamidis stabilizoval aj TTR tetramér divokého typu, aj tetraméry 14 TTR variantov, keď sa klinicky testoval po podávaní tafamidisu jedenkrát denne. Tafamidis stabilizoval aj TTR tetramér 25 variantov testovaných ex vivo, čím sa demonštrovala stabilizácia TTR pre 40 amyloidogénnych TTR genotypov.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Pivotná štúdia s tafamidis meglumínom u pacientov s 1. stupňom ATTR-PN bola 18-mesačná, multicentrická, randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia. Táto štúdia hodnotila bezpečnosť a účinnosť tafamidis meglumínu podávaného jedenkrát denne v dávke 20 mg u 128 pacientov s ATTR-PN s mutáciou Val30Met a primárne s ochorením 1. stupňa. 126 zo 128 pacientov nevyžadovalo pomoc pri chôdzi. Primárnymi sledovanými ukazovateľmi boli Skóre
neuropatického postihnutia dolnej končatiny (Neuropathy Impairment Score of the Lower Limb, NIS-LL – vyhodnotenie neurologického vyšetrenia dolných končatín lekárom) a Norfolský dotazník kvality života – diabetická neuropatia (Norfolk Quality of Life – Diabetic Neuropathy, Norfolk QOL-DN – priamo hodnotené pacientom, skóre celkovej kvality života [total quality of life score, TQOL]). Ďalšie sledované ukazovatele zahŕňali zložené skóre funkcie veľkých nervových vlákien (vedenie nervových vzruchov, vibračný prah a odpoveď srdcovej frekvencie na hlboké dýchanie - HRDB)
a tenkých nervových vlákien (bolesť vyvolaná teplom, prah chladu a HRDB) a výživový test
s použitím modifikovaného indexu telesnej hmotnosti (mBMI – BMI násobený albumínom v sére
v g/l). Osemdesiatšesť pacientov z 91, ktorí ukončili obdobie liečby trvajúce 18 mesiacov, bolo potom zaradených do otvorenej pokračovacej štúdie, kde počas ďalších 12 mesiacov všetci užívali tafamidis meglumín jedenkrát denne v dávke 20 mg.
Po 18 mesiacoch liečby viac pacientov liečených tafamidis meglumínom reagovalo na liečbu podľa škály NIS-LL (zmena menej ako 2 body na stupnici NIS-LL). Výsledky vopred špecifikovaných analýz primárnych koncových ukazovateľov sú uvedené v nasledovnej tabuľke:
| Vyndaqel vs placebo: NIS-LL a TQOL v 18. mesiaci (štúdia Fx-005) | |||
| Placebo | Vyndaqel | ||
| Vopred špecifikovaná ITT analýza | N=61 | N=64 | |
| Respondenti podľa NIS-LL (% pacientov)Rozdiel (Vyndaqel mínus Placebo) 95% IS rozdielu (p-hodnota) | 29,5 % | 45,3 % | |
| 15,8 %-0,9 %; 32,5 % (0,068) | |||
| TQOL zmena oproti východiskovému priemeru LS (SE) Rozdiel v priemere LS (SE)95% IS rozdielu (p-hodnota) | 7,2 (2,36) | 2,0 (2,31) | |
| -5,2 (3,31)-11,8, 1,3 (0,116) | |||
| Vopred špecifikovaná analýza populácie hodnotenej z hľadiska účinnosti | N=42 | N=45 | |
| Respondenti podľa NIS-LL (% pacientov)Rozdiel (Vyndaqel mínus placebo) 95% IS rozdielu (p-hodnota) | 38,1 % | 60,0 % | |
| 21,9 %1,4 %; 42,4 % (0,041) | |||
| TQOL zmena oproti východiskovému priemeru LS (SE) | 8,9 (3,08) | 0,1 (2,98) | |
| Rozdiel v priemere LS (SE) 95% IS rozdielu (p-hodnota) | -8,8 (4,32)-17,4; -0,2 (0,045) | ||
Vo vopred špecifikovanej analýze respondentov podľa ITT NIS-LL, boli tí pacienti, ktorí kvôli transplantácii pečene ukončili liečbu pred dovŕšením 18-mesačného obdobia, zatriedení ako pacienti nereagujúci na liečbu. Vopred špecifikovaná analýza populácie hodnotenej z hľadiska účinnosti použila pozorované údaje tých pacientov, ktorí túto 18-mesačnú liečbu ukončili podľa protokolu.
Sekundárne koncové ukazovatele preukázali, že výsledkom liečby tafamidis meglumínom v porovnaní s placebom bolo menšie zhoršenie neurologických funkcií a zlepšený nutričný stav (mBMI), ako je uvedené v nasledovnej tabuľke.
| Zmeny v sekundárnych koncových ukazovateľoch podľa priemeru LS od východiskového stavu po 18. mesiac (štandardná odchýlka - SO) (populácia so zámerom liečby) (štúdia Fx-005) | ||||
| PlaceboN = 61 | VyndaqelN = 64 | P-hodnota | Vyndaqel % zmenavo vzťahu k placebu | |
| Zmena podľa NIS-LL oproti východiskovému priemeru LS (SO) | 5,8 (0,96) | 2,8 (0,95) | 0,027 | -52 % |
| Zmena v hrubom vlákne oprotivýchodiskovému priemeru LS (SO) | 3,2 (0,63) | 1,5 (0,62) | 0,066 | -53 % |
| Zmena v tenkom vlákne oproti východiskovému priemeru LS (SO) | 1,6 (0,32) | 0,3 (0,31) | 0,005 | -81 % |
| Zmena v mBMI oproti východiskovému priemeru LS (SO) | -33,8 (11,8) | 39,3 (11,5) | < 0,0001 | N/A |
mBMI bol odvodený ako produkt sérového albumínu a Body Mass Indexu.
Založené na analýze opakovaných meraní rozdielu v liečbe pri zmene z východiskového bodu ako závislej premennej, neštruktúrovanej matici kovariancie, liečbe, mesiaci a liečbe za mesiac ako pevných efektoch a pacientovi ako náhodnom efekte modelu.
N/A = neaplikovateľné
V otvorenej pokračovacej štúdii miera zmeny podľa NIS-LL počas 12 mesiacov liečby bola podobná miere zmeny pozorovanej u tých pacientov, ktorí boli randomizovaní a liečení tafamidisom
v predchádzajúcom dvojito zaslepenom 18-mesačnom období.
Účinky tafamidisu sa vyhodnocovali u pacientov s inou ako Val30Met ATTR-PN v podpornej otvorenej štúdii s 21 pacientmi a v observačnej štúdii po uvedení lieku na trh s 39 pacientmi.
Na základe výsledkov týchto štúdií, mechanizmu účinku tafamidisu a výsledkov týkajúcich sa stabilizácie TTR sa očakáva, že tafamidis meglumín bude prospešným pre pacientov s ATTR-PN
1. stupňa v dôsledku mutácií iných ako Val30Met.
Účinok tafamidisu sa hodnotil v dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej randomizovanej 3-ramennej štúdii u 441 pacientov s wild-type alebo hereditárnou transtyretínovou amyloidovou kardiomyopatiou (ATTR-CM). Primárna analýza tafamidis meglumínu spolu (20 mg a 80 mg) verzus
placebo preukázala signifikantnú redukciu (p=0,0006) mortality zo všetkých príčin a frekvencie hospitalizácií súvisiacich s kardiologickým ochorením.
Supraterapeutická jednorazová perorálna dávka 400 mg roztoku tafamidisu u zdravých dobrovoľníkov nepreukázala žiadne predĺženie QTc intervalu.
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdii s tafamidisom vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie s transtyretínovou amyloidózou (informácie
o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
Tento liek bol registrovaný za tzv. mimoriadnych okolností. To znamená, že pre zriedkavosť výskytu ochorenia nebolo možné získať všetky informácie o tomto lieku.
Európska agentúra pre lieky každý rok posúdi nové dostupné informácie o tomto lieku a tento súhrn charakteristických vlastností lieku bude podľa potreby aktualizovať.
Absorpcia
Po perorálnom podaní mäkkej kapsuly jedenkrát denne sa maximálna vrcholová koncentrácia (Cmax) dosiahne za strednú dobu (tmax) 4 hodiny, ak sa dávka užije nalačno. Súbežné požitie vysokokalorického jedla s vysokým obsahom tuku zmenilo rýchlosť absorpcie, ale nie rozsah absorpcie. Tieto výsledky podporujú podávanie tafamidisu s jedlom alebo bez jedla.
Distribúcia
Tafamidis sa výrazne viaže na plazmatické proteíny (> 99 %). Zdanlivý distribučný objem v ustálenom stave je 16 litrov.
Rozsah väzby tafamidisu na plazmatické proteíny sa vyhodnocoval s použitím živočíšnej a ľudskej plazmy. Afinita tafamidisu voči TTR je vyššia ako afinita pre albumín. Preto je tafamidis náchylný preferenčne sa viazať na TTR napriek signifikantne vyššej koncentrácii albumínu (600 μM)
v porovnaní s koncentráciou TTR (3,6 μM). Biotransformácia a eliminácia
O vylučovaní tafamidisu žlčou u ľudí neexistuje jednoznačný dôkaz. Na základe predklinických údajov možno tvrdiť, že tafamidis sa metabolizuje glukuronidáciou a vylučuje prostredníctvom žlče. Táto cesta biotransformácie je u ľudí prijateľná, pretože približne 59 % z celkovej užitej dávky sa objaví v stolici a približne 22 % v moči. Na základe výsledkov populačnej farmakokinetiky je zdanlivý perorálny klírens tafamidis meglumínu 0,228 l/h a priemerný polčas v populácii je približne 49 hodín.
Linearita dávky a času
Expozícia tafamidis meglumínu pri dávkovaní jedenkrát denne sa zvyšovala so zvyšovaním dávky až do 480 mg pri jednej dávke a pri viacerých dávkach až do 80 mg/deň. Vo všeobecnosti bolo zvyšovanie priamo úmerné alebo takmer priamo úmerné dávke a klírens tafamidisu bol v danom čase stabilný.
Farmakokinetické parametre boli podobné po jednorazovom a opakovanom podaní 20 mg tafamidis meglumínu, čo naznačuje nedostatočnú indukciu alebo inhibíciu metabolizmu tafamidisu.
Účinky podávania tafamidis meglumínu v dávke 15 mg až 60 mg perorálneho roztoku po dobu 14 dní preukázali, že sa rovnovážny stav dosiahol na 14. deň.
Osobitné skupiny pacientov
Porucha funkcie pečene
Farmakokinetické údaje svedčia o zníženej systémovej expozícii (približne 40 %) a zvýšenom celkovom klírense (0,52 l/h oproti 0,31 l/h) tafamidis meglumínu u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (skóre podľa Childovej-Pughovej klasifikácie v rozmedzí 7 – 9 vrátane)
v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi v dôsledku vyššej nenaviazanej frakcie tafamidisu. Aj keď pacienti so stredne závažnou poruchou funkcie pečene vykazujú nižšie hladiny TTR ako zdraví jednotlivci, úprava dávky nie je potrebná, pretože stoichiometria tafamidisu s jeho cieľovým proteínom TTR bude dostatočná na stabilizáciu TTR tetraméru. Expozícia tafamidisu u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene nie je známa.
Porucha funkcie obličiek
Tafamidis nebol osobitne vyhodnocovaný v štúdii zameranej na pacientov s poruchou funkcie obličiek. Vplyv klírensu kreatinínu na farmakokinetiku tafamidisu sa vyhodnocoval v populačnej farmakokinetickej analýze u pacientov s klírensom kreatinínu vyšším ako 18 ml/min.
Farmakokinetické odhady neindikovali žiadny rozdiel v zdanlivom perorálnom klírense tafamidisu u pacientov s klírensom kreatinínu nižším ako 80 ml/min v porovnaní s tými, ktorých klírens kreatinínu bol vyšší alebo rovný 80 ml/min. Úprava dávky u týchto pacientov sa nepovažuje za potrebnú.
Starší
Na základe výsledkov z populačnej farmakokinetiky mali pacienti vo veku ≥ 65 rokov v priemere
o 15 % nižšiu odhadovanú hodnotu zdanlivého perorálneho klírensu v rovnovážnom stave v porovnaní s pacientmi mladšími ako 65 rokov. Tento rozdiel v klírense však viedol k < 20 % zvýšeniam priemerných hodnôt Cmax a AUC v porovnaní s mladšími pacientmi a nie je klinický významný.
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Z in vitro údajov vyplýva, že tafamidis významne neinhibuje enzýmy cytochrómu P450 CYP1A2, CYP3A4, CYP3A5, CYP2B6, CYP2C8, CYP2C9, CYP2C19 a CYP2D6. Neočakáva sa, že by
tafamidis spôsoboval klinicky relevantné liekové interakcie v dôsledku indukcie CYP1A2, CYP2B6 alebo CYP3A4.
In vitro štúdie naznačujú, že nie je pravdepodobné, že tafamidis v klinicky relevantných koncentráciách bude spôsobovať systémové liekové interakcie so substrátmi UDP glukuronozyltransferázy (UGT). Tafamidis môže inhibovať intestinálne aktivity UGT1A1.
Tafamidis v klinicky relevantných koncentráciách preukázal nízky potenciál inhibovať proteín multiliekovej rezistencie (Multi-Drug Resistant Protein - MDR1) (známy aj ako P-glykoproteín; P-gp) systémovo a v gastointestinálnom trakte (GI), inhibovať prenášač organických katiónov 2 (OCT2), multiliekový a toxínový extrúzny prenášač 1 (multidrug and toxin extrusion transporter 1 - MATE1)
a MATE2K, polypeptid prenášajúci organické anióny 1B1 (organic anion transporting polypeptide 1B1 - OATP1B1) a OATP1B3.
Farmaceutické informácie - Vyndaqel 20 mg
Obal kapsuly
želatína (E 441)
glycerín (E 422)
žltý oxid železitý (E 172) sorbitan
sorbitol (E 420)
manitol (E 421)
oxid titaničitý (E 171) čistená voda
Obsah kapsuly
makrogol 400 (E 1521)
sorbitanmonooleát (E 494)
polysorbát 80 (E 433)
Potlačový atrament (purpurová Opacode)
etylalkohol izopropylalkohol čistená voda
makrogol 400 (E 1521) ftalát polyvinylacetátu propylénglykol (E 1520)
karmín (E 120)
brilantná modrá FCF (E 133) 28 % hydroxid amónny (E 527)
PVC/PA/alu/PVC-alu perforované blistre s jednotlivými dávkami.
Veľkosť balenia: balenie po 30 x 1 mäkká kapsula a multibalenie obsahujúce 90 (3 balenia po 30 x 1) mäkkých kapsúl.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.