Zolpinox 10 mg Filmom obalená tableta

Krátkodobá liečba nespavosti.

Benzodiazepíny alebo lieky podobné benzodiazepínom sa majú užívať iba na liečbu nespavosti klinicky relevantnej závažnosti, keď pacienta nespavosť oslabuje alebo ho vystavuje nadmernej vyčerpanosti.

Dávkovanie

Dĺžka liečby má byť čo najkratšia. Vo všeobecnosti má trvať niekoľko dní až 2 týždne, maximálne 4 týždne vrátane doby postupného ukončenia liečby.
Ukončenie liečby sa musí prispôsobiť konkrétnemu pacientovi.
V niektorých prípadoch môže byť potrebné maximálnu dobu liečby prekročiť; v takomto prípade je nutné opätovné zhodnotenie stavu pacienta

Dospelí

Liek je treba užiť jednorazovo a neužívať ďalšiu v priebehu tej istej noci.

Odporúčaná denná dávka pre dospelých je 10 mg, ktorú je potrebné užiť tesne pred spaním. Najnižšia účinná denná dávka zolpidémium-tartarátu nesmie presiahnuť 10 mg.

Pediatrická populácia

Deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov nesmú byť liečení ZOLPINOXom.

Dávkovanie a spôsob podávania u osobitných populácií

Starší pacienti:

U starších alebo oslabených pacientov, ktorí sú zvlášť citliví na účinky zolpidémium-tartarátu, sa odporúča denná dávka 5 mg. Táto dávka sa má zvýšiť na 10 mg len vtedy, ak klinická odpoveď nie je dostatočná a liek je dobre tolerovaný.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene, u ktorých sa liek nevylučuje tak rýchlo ako u ostatných jedincov, sa odporúča dávka 5 mg. Táto dávka sa má zvýšiť na 10 mg len vtedy, ak klinická odpoveď nie je dostatočná a liek je dobre tolerovaný.

Celková denná dávka zolpidémium-tartarátu nemá u žiadneho pacienta prekročiť 10 mg.

Spôsob podávania

ZOLPINOX sa užíva perorálne.

Tableta sa má zapiť tekutinou tesne pred spaním.

Tablety neužívajte s jedlom alebo bezprostredne po jedle.

Precitlivenosť na zolpidémium-tartarát alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti

6.1.

Ďalšie kontraindikácie sú:

• myasthenia gravis

• závažná respiračná insulficiencia

• obštrukčné spánkové apnoe

• závažná hepatálna insuficiencia

• deti a dospievajúci vo veku do 18 rokov

Všeobecné

Ak je to možné, najskôr je potrebné stanoviť príčinu nespavosti. Pred predpísaním hypnotika treba najskôr liečiť základné príčiny, ktoré spôsobujú nespavosť. Ak nespavosť neustúpi po 7 – 14 dňoch

liečby, môže sa jednať o prítomnosť primárnej psychickej alebo somatickej poruchy, ktorú je potrebné

vyšetriť.

Pri predpisovaní tohto lieku je potrebné vziať do úvahy nasledujúce všeobecné informácie týkajúce sa účinkov pozorovaných po podávaní benzodiazepínov alebo iných hypnotík.

Tolerancia

Po opakovanom užívaní lieku v priebehu niekoľkých týždňov môže dôjsť ku strate hypnotického účinku krátkodobo pôsobiacich benzodiazepínov a liekov podobných benzodiazepínom.

Závislosť

Užívanie benzodiazepínov alebo liekov podobných benzodiazepínom môže viesť k vývoju fyzickej

a psychickej závislosti na tieto lieky. Riziko vzniku závislosti sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby a je takisto väčšie u pacientov s psychickými poruchami a/alebo nadmerným užívaním alkoholu alebo návykových látok v anamnéze.

Keď sa vyvinie fyzická závislosť, náhle ukončenie liečby sprevádzajú abstinenčné príznaky. Tie sa môžu prejaviť ako bolesti hlavy alebo svalov, krajná úzkosť a napätie, nepokoj, zmätenosť

a podráždenosť. V závažných prípadoch sa môžu vyvinúť tieto príznaky: derealizácia, depersonalizácia, hyperakúzia, znecitlivenie a tŕpnutie v končatinách, precitlivenosť na svetlo, hluk a fyzický kontakt, halucinácie alebo epileptické záchvaty.

Návrat nespavosti (rebound fenomén)

Po vysadení hypnotika sa môže vo zvýšenej miere opätovne objaviť prechodný syndróm, ktorého príznaky si predtým vyžiadali liečbu benzodiazepínmi alebo liekmi podobnými benzodiazepínom. To môže byť sprevádzané ďalšími reakciami vrátane zmien nálady, úzkosti a nepokoja.

Je dôležité, aby bol pacient upozornený na možnosť vzniku rebound fenoménu a aby sa

minimalizovali jeho pocity úzkosti, keď sa pri vysadzovaní lieku znovu objavia takéto príznaky.

U benzodiazepínov alebo liekov podobných benzodiazepínom s krátkym trvaním účinku sa môžu manifestovať abstinenčné príznaky aj počas intervalu medzi jednotlivými dávkami, najmä vtedy, ak sú dávky vysoké.

Keďže riziko symptómov z vysadenia/rebound fenoménu sa pravdepodobnejšie vyvinie po náhlom ukončení liečby, odporúča sa postupné znižovanie dávky.

Dĺžka liečby

Dĺžka liečby má byť čo najkratšia (pozri časť 4.2), ale nemá prekročiť 4 týždne vrátane ukončovania terapie. Predĺženie liečby nad rámec tohto obdobia sa nemá uskutočniť bez opätovného zhodnotenia stavu pacienta.

Na začiatku liečby je vhodné pacienta informovať, že liečba bude mať obmedzené trvanie.

Amnézia

Benzodiazepíny alebo lieky podobné benzodiazepínom môžu navodiť vznik anterográdnej amnézie.

Príznaky sa zväčša objavia niekoľko hodín po užití lieku. Na zníženie rizika sa pacienti majú uistiť, že môžu spať nepretržite 8 hodín (pozri časť 4.8).

Psychiatrické a „paradoxné“ reakcie

Je známe, že pri užívaní benzodiazepínov alebo liekov podobných benzodiazepínom sa môžu vyskytnúť príznaky ako nepokoj, agitácia, podráždenosť, agresivita, bludy, hnev, nočné mory,

halucinácie, psychózy, námesačnosť, neprimerané správanie, zhoršenie nespavosti a iné nežiaduce poruchy správania. V prípade, že sa tieto príznaky objavia, musí sa užívanie lieku ukončiť. Takéto reakcie sa častejšie objavujú u starších pacientov.

Osobitné skupiny pacientov

Starší alebo oslabení pacienti majú dostať nižšiu dávku: pozri odporúčané dávkovanie (časť 4.2).

V dôsledku myorelaxačného účinku sa zvýši riziko pádov a následných zlomenín v oblasti bedrového

kĺbu, zvlášť u starších pacientov pri nočnom vstávaní.

Pacienti s renálnou insuficienciou (pozri časť 5.2)

Aj keď nie je potrebná úprava dávky, vyžadujú si zvýšenú opatrnosť.

Pacienti s chronickou respiračnou insuficienciou

Predpisovanie zolpidémium-tartarátu týmto pacientom si vyžaduje zvýšenú opatrnosť, pretože

benzodiazepíny spôsobujú útlm dychového centra. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že úzkosť

a agitácia boli opísané ako príznaky dekompenzovanej respiračnej insuficiencie.

Pacienti so závažnou hepatálnou poruchou

Benzodiazepíny a lieky podobné benzodiazepínom nie sú indikované u pacientov so závažnou hepatálnou poruchou, pretože môžu vyvolať encefalopatiu.

Použitie u pacientov s psychózami:

Benzodiazepíny a lieky podobné benzodiazepínom sa neodporúčajú na primárnu liečbu psychotických ochorení.

Použitie u pacientov s depresiou:

Napriek tomu, že ešte neboli preukázané relevantné klinické, farmakokinetické a farmakodynamické interakcie s SSRI, zolpidémium-tartarát sa má používať s opatrnosťou u pacientov so symptómami

depresie. U pacientov sa môžu prejaviť samovražedné sklony. Vzhľadom na možnosť úmyselného predávkovania sa týmto pacientom majú predpisovať čo najmenšie množstvo lieku.

Benzodiazepíny a lieky podobné benzodiazepínom sa nemajú používať ako samostatná terapia

depresie alebo úzkosti spojenej s depresiou (u takýchto pacientov môže dôjsť k vyvolaniu suicídia).

Použitie u pacientov s abúzom alkoholu a návykových látok v anamnéze:

Benzodiazepíny a lieky podobné benzodiazepínom sa majú používať s maximálnou opatrnosťou

u pacientov s abúzom alkoholu a návykových látok v anamnéze. Títo pacienti majú byť pod

starostlivým dohľadom pri užívaní zolpidémium-tartarátu, pretože sa u nich môže ľahko navodiť

návyk a psychická závislosť.

Námesačnosť a pridružené správania:

U pacientov, ktorí užili zolpidémium-tartarát a neboli úplne prebudení, sa objavila námesačnosť a iné s tým spojené správanie, ako je vedenie motorového vozidla v spánku, príprava a konzumovanie jedla, telefonovanie či pohlavný styk, pričom pacienti mali amnéziu na toto správanie. Zdá sa, že požívanie alkoholu a iných látok, ktoré tlmia CNS, spolu so zolpidémium-tartarátom zvyšuje riziko takéhoto správania, takisto ako užívanie zolpidémium-tartarátu v dávkach, ktoré prevyšujú maximálnu

odporúčanú dávku. U pacientov, ktorí referujú o takomto správaní, je potrebné zásadne zvážiť ukončenie liečby zolpidémium-tartarátom (pozri časť 4.5 a časť 4.8).

Zhoršenie psychomotorických schopností nasledujúci deň

Riziko zhoršenia psychomotorických schopností nasledujúci deň vrátane zhoršenej schopnosti viesť vozidlá je vyššie, ak:

• sa zolpidémium-tartarát užije menej ako 8 hodín pred vykonávaním činností, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť (pozri časť 4.7)

• sa užije vyššia dávka, ako je odporúčaná dávka

• sa zolpidémium-tartarát podáva súbežne s inými liekmi s tlmivým účinkom na CNS, s inými liekmi zvyšujúcimi hladinu zolpidémium-tartarátu v krvi, s alkoholom alebo s nezákonnými drogami (pozri časť 4.5).

ZOLPINOX sa má užiť jednorazovo tesne pred spaním a nemá sa znovu užívať počas tej istej noci.

Riziko súbežného užívania s opioidmi

Súbežné užívanie ZOLPINOXU a opioidov môže viesť k sedácii, respiračnej depresii, kóme a smrti. Vzhľadom na tieto riziká, je súbežné predpisovanie liekov, ako sú benzodiazepíny alebo im podobné lieky (ako ZOLPINOX), spolu s opioidmi určené pre pacientov, u ktorých neexistuje alternatívna možnosť liečby.

V prípade rozhodnutia predpísať ZOLPINOX súbežne s opioidmi, je nutné predpísať najnižšiu možnú dávku po najkratšiu možnú dobu liečby (pozri tiež odporúčané dávkovanie v časti 4.2).

Pacientov je nutné pozorne sledovať kvôli možným príznakom a prejavom respiračnej depresie a

sedácie. V tejto súvislosti sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich okolie, aby o týchto

symptómoch vedeli (pozri časť 4.5).

Pacienti so syndrómom predĺženého QT intervalu

In vitro kardiologická elektrofyziologická štúdia ukázala, že v experimentálnych podmienkach pri použití veľmi vysokých koncentrácií a pluripotentných kmeňových buniek, môže zolpidém znížiť aktivitu draslíkových kanálov vzťahujúcu sa k hERG. U pacientov s vrodeným syndrómom

predĺženého QT intervalu je potenciálny dôsledok neznámy. Z preventívneho hľadiska sa má liečba zolpidémom, na základe pomeru prínosu/rizika, u pacientov so známym vrodeným syndrómom predĺženého QT intervalu, dôsledne zvážiť.

ZOLPINOX obsahuje laktózu

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

ZOLPINOX obsahuje sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Súbežné užívanie s alkoholom sa neodporúča. Sedatívny účinok sa môže zvýšiť, keď sa liek používa

v kombinácii s alkoholom. To ovplyvňuje schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Kombinácia s liekmi s tlmivým účinkom na CNS

Zvýšenie tlmivého účinku na CNS sa môže objaviť v prípadoch súbežného užívania s antipsychotikami (neuroleptikami), hypnotikami, anxiolytikami/sedatívami, antidepresívami, opioidnými analgetikami, antiepileptikami, anestetikami a antihistaminikami so sedatívnym účinkom. Z toho dôvodu môže súbežné užívanie zolpidémium-tartarátu s týmito liekmi zvýšiť ospalosť a zhoršiť psychomotorické schopnosti nasledujúci deň vrátane zhoršenej schopnosti viesť vozidlá (pozri časť 4.4 a časť 4.7). Boli hlásené aj izolované prípady vizuálnych halucinácií u pacientov užívajúcich zolpidémium-tartarát s antidepresívami s obsahom bupropiónu, dezipramínu, fluoxetínu, sertralínu a venlafaxínu.

Súbežné užívanie fluvoxamínu môže zvýšiť hladinu zolpidémium-tartarátu v krvi, a preto sa takéto súbežné užívanie neodporúča.

Súbežné podávanie so svalovými relaxanciami môže zosilniť svalovo-relaxačný účinok – najmä u starších pacientov a pri vyššom dávkovaní (riziko pádu).

V prípade opioidných analgetík sa môže objaviť zvýšená eufória, ktorá vedie ku vzniku psychickej

závislosti.

Opioidy

Súbežné užívanie sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo im podobné lieky (ako ZOLPINOX) spolu s opioidmi, zvyšuje riziko sedácie, respiračnej depresie, kómy a smrti v dôsledku aditívneho tlmivého účinku na CNS. Je nutné obmedziť dávku a dĺžku trvania ich súbežného užívania (pozri časť 4.4).

Inhibítory a induktory CYP450

Zolpidémium-tartarát sa metabolizuje enzýmami zo skupiny cytochrómov P450. Hlavný enzým je CYP3A4.

Súbežné užívanie ciprofloxacínu môže zvýšiť hladinu zolpidémium-tartarátu v krvi, preto sa ich súbežné užívanie neodporúča.

Rifampicín indukuje metabolizmus zolpidémium-tartarátu, čo vedie k zníženiu maximálnej

plazmatickej koncentrácie približne o 60 % a k možnému zníženiu účinnosti. Podobné účinky sa môžu očakávať tiež u iných silných induktorov enzýmov cytochrómu P450 (napr. karbamazepínu

a fenytoínu).

Látky inhibujúce hepatálne enzýmy, najmä CYP3A4 (napr. azolové antimykotiká, makrolidové antibiotiká a grapefruitový džús), môžu zvyšovať plazmatické koncentrácie a zvýšiť aktivitu zolpidémium-tartarátu. Keď sa však zolpidémium-tartarát podáva s itrakonazolom (inhibítorom CYP3A4), farmakokinetika ani farmakodynamika zolpidémium-tartarátu sa signifikantne neodlišuje. Klinický význam týchto skutočností nie je známy.

Súbežné podávanie zolpidémium-tartarátu s ketokonazolom (200 mg dvakrát denne), silným

inhibítorom CYP3A4, predlžuje biologický polčas zolpidémium-tartarátu, zvyšuje celkovú AUC a znižuje zdanlivý perorálny klírens pri porovnaní voči zolpidémium-tartarátu a placebu. Celková AUC pre zolpidémium-tartarát podávaný súbežne s ketokonazolom sa mierne zvýšila, a to

1,83-násobne oproti samotnému zolpidémium-tartarátu. Zvyčajná úprava dávkovania zolpidémium-tartarátu sa nepovažuje za potrebnú, ale pacienti majú byť poučení, že užívanie zolpidémium-tartarátu s ketokonazolom môže zvýšiť sedatívne účinky.

Pri podaní zolpidémium-tartarátu s warfarínom, digoxínom, alebo ranitidínom sa nepozorovali žiadne

signifikantné farmakokinetické interakcie.

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Fertilita

Ak sa liek predpisuje žene vo fertilnom veku je potrebné ju upozorniť, že ak plánuje otehotnieť alebo má podozrenie, že je tehotná, musí kontaktovať svojho lekára kvôli ukončeniu liečby.

V reprodukčnej štúdii na potkanoch sa nepozoroval účinok na fertilitu u samcov a samíc po denných perorálnych dávkach 4 až 100 mg bázy zolpidémium-tartarátu /kg alebo 5- až 130-krát vyšších ako odporúčaná dávka v mg/m² u ľudí.

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o bezpečnom použití zolpidémium-tartarátu počas gravidity. Hoci štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne teratogénne alebo embryotoxické účinky, bezpečnosť počas gravidity nebola u ľudí stanovená.

Pri predpisovaní lieku gravidným ženám je nevyhnutná opatrnosť.

Ak sa tento liek predpíše žene v reprodukčnom veku, je potrebné ju upozorniť, aby kontaktovala

svojho lekára za účelom ukončenia liečby, ak plánuje otehotnieť alebo má podozrenie, že je tehotná.

Údaje získané z kohortných štúdií z rozsiahleho súboru tehotných žien (viac ako 1 000 ukončených tehotenstiev) nepreukázali výskyt malformácií po expozícii benzodiazepínmi v priebehu prvého trimestra tehotenstva. V niektorých epidemiologických prípadových kontrolovaných štúdiách však bol pri liečbe benzodiazepínmi pozorovaný zvýšený výskyt rázštepu pery a podnebia.

Ak sa zolpidémium-tartarát podáva zo závažných zdravotných dôvodov v neskoršom štádiu gravidity alebo počas pôrodu, možno vzhľadom na farmakologický účinok lieku očakávať účinky na novorodenca, ako sú hypotermia, hypotónia, ťažkosti s kŕmením a stredne závažná respiračná depresia. Boli hlásené prípady závažnej neonatálnej respiračnej depresie. Odporúča sa vhodné sledovanie novorodenca v postnatálnom období.

U novorodencov narodených matkám, ktoré užívali benzodiazepíny alebo lieky podobné

benzodiazepínom dlhodobo počas neskoršieho štádia gravidity, sa môžu v postnatálnom období

vyvinúť abstinenčné príznaky ako výsledok somatickej závislosti. Odporúča sa vhodné sledovanie

novorodenca v postnatálnom období.

Dojčenie:

Zolpidémium-tartarát sa vylučuje do materského mlieka v minimálnom množstve. Zolpidémium-tartarát sa preto nemá užívať počas dojčenia, keďže sa neskúmali účinky na dojčatá.

ZOLPINOX má veľký vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Vodiči vozidiel a pracovníci obsluhujúci stroje majú byť upozornení na to, že tak ako v prípade iných hypnotík, ráno po podaní tohto lieku existuje možné riziko malátnosti, predĺženého reakčného času, závratov, ospalosti, rozmazaného/dvojitého videnia, zníženej ostražitosti a zhoršenej schopnosti viesť vozidlá (pozri časť 4.8). Na minimalizovanie tohto rizika sa odporúča obdobie odpočinku v trvaní

najmenej 8 hodín medzi užitím zolpidémium-tartarátu a vedením vozidla, obsluhovaním strojov a

prácou vo výškach.

Zhoršenie schopnosti viesť vozidlá a správanie ako mikrospánok sa objavili v prípade podania

zolpidémium-tartrátu samostatne pri terapeutických dávkach.

Okrem toho súbežné podanie zolpidémium-tartarátu s alkoholom a inými liekmi s tlmivým účinkom na CNS zvyšuje riziko takéhoto správania (pozri časti 4.4 a 4.5). Pacienti majú byť upozornení, aby neužívali zolpidémium-tartarát s alkoholom alebo inými psychoaktívnymi látkami.

Nasledujúce údaje týkajúce sa frekvencie výskytu sú základom pre hodnotenie nežiaducich účinkov: Veľmi časté (> 1/10)

Časté (> 1/100 až < 1/10)

Menej časté (> 1/1 000 až < 1/100) Zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000) Veľmi zriedkavé (<1/10 000) Neznáme (z dostupných údajov).

Existujú dôkazy o vzťahu medzi dávkou a nežiaducimi účinkami spojenými s užívaním zolpidémium-tartarátu, najmä pri niektorých poruchách CNS a gastrointestinálneho traktu.

Zdá sa, že tieto účinky súvisia s individuálnou citlivosťou a objavujú sa častejšie do jednej hodiny po užití lieku, ak pacient nejde ihneď spať alebo ihneď nezaspí (pozri časť 4.2).

*Väčšina týchto psychických nežiaducich účinkov je spojená s paradoxnými reakciami.

**Abstinenčné symptómy alebo „rebound fenomén“ sa môžu vyskytnúť po ukončení terapie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky a prejavy

V hláseniach o predávkovaní samotným zolpidémium-tartarátom boli poruchy vedomia v rozmedzí od

somnolencie až po kómu. Okrem toho sa môžu vyskytnúť poruchy videnia, dystónia, ataxia

a paradoxné reakcie (nepokoj, halucinácie), ale aj závažnejšia symptomatológia vrátane smrti.

Pacienti sa úplne zotavili z predávkovania viac než 400 mg zolpidémium-tartarátu, čo zodpovedá

40-krát vyššej dávke, než je odporúčaná dávka.

Liečba

Treba použiť všeobecné symptomatické a podporné opatrenia. Ak je to vhodné, má sa okamžite vykonať výplach žalúdka. Podľa potreby sa má podať intravenózna suplementácia tekutín. Pokiaľ už výplach žalúdka nie je prínosom, je potrebné podať aktívne uhlie na redukciu absorpcie. Je nutné

zvážiť monitorovanie respiračných a kardiovaskulárnych funkcií. Lieky so sedatívnym účinkom sa majú vysadiť aj v prípade objavenia sa excitácie.

V prípade výskytu závažných príznakov je možné zvážiť podanie flumazenilu. Pri liečbe

predávkovania akýmkoľvek liekom treba vziať do úvahy, že otrava mohla byť spôsobená viacerými

liekmi súbežne.

Keďže zolpidémium-tartarát má veľký distribučný objem a vysokú väzbu na plazmatické bielkoviny, nie je hemodialýza a forsírovaná diuréza účinnou metódou terapie predávkovania. Hemodialyzačné

štúdie u pacientov s renálnym zlyhaním užívajúcich terapeutické dávky ukázali, že zolpidémium-tartarát nie je možné dialyzovať.