Alkeran inj 50 mg+10 ml solv. Prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok

Injekcie Alkeran sa pri podávaní regionálnou arteriálnou perfúziou používajú na liečbu:

• lokalizovaného malígneho melanómu na končatinách,

• lokalizovaného sarkómu mäkkých tkanív na končatinách.

  Injekcie Alkeran sa v konvenčných intravenóznych dávkach môžu používať ďalej na liečbu:

• plazmocytómu: injekcie Alkeran samostatne alebo v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi sú pri liečbe plazmocytómu rovnako účinné ako perorálna lieková forma;

• pokročilého adenokarcinómu ovárií: injekcie Alkeran podávané samostatne alebo v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi vyvolávajú klinickú odpoveď približne u 50 % pacientok

  s pokročilým adenokarcinómom ovárií.

  Injekcie Alkeran sa vo vysokých intravenóznych dávkach môžu používať na liečbu:

• plazmocytómu: úplná remisia sa dosiahne až u 50 % pacientov, ktorým sa podávajú vysoké dávky Alkeranu v injekčnej forme s následnou transplantáciou hematopoetických kmeňových buniek alebo bez nej, buď ako liečba prvej línie, alebo aby sa posilnila odpoveď na konvenčnú cytoreduktívnu chemoterapiu;

• pokročilého neuroblastómu u detí: injekcie Alkeran sa vo vysokých dávkach s transplantáciou hematopoetických kmeňových buniek používajú buď samostatne alebo v kombinácii

  s rádioterapiou a/alebo inými cytotoxickými liekmi, aby sa konsolidovala odpoveď na konvenčnú liečbu.

  V prospektívnej randomizovanej štúdii sa dokázalo signifikantné predĺženie prežívania bez prejavov ochorenia, ak sa injekcie Alkeran podávali vo vysokých dávkach v porovnaní s tým, keď sa

  nepodávala žiadna následná liečba.

Alkeran je cytotoxický liek, ktorý patrí do skupiny alkylačných látok. Majú ho predpisovať iba lekári, ktorí majú skúsenosti s liečbou malígnych ochorení takýmito látkami.

Alkeran má myelosupresívny účinok, preto je počas liečby nevyhnutné, aby sa často kontroloval krvný obraz a v prípade potreby sa ďalšia dávka odložila alebo sa upravilo dávkovanie (pozri časť 4.4).

Dávkovanie

1. Plazmocytóm

   Intravenózne podávanie: injekcie Alkeran sa podávajú intermitentným spôsobom samostatne alebo v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi, v dávkach, ktoré sa pohybujú v rozmedzí od 8 mg/m² telesného povrchu do 30 mg/m² telesného povrchu a podávajú sa v intervaloch 2 až 6 týždňov.

   V niektorých režimoch chemoterapie sa Alkeran kombinuje s prednizónom. Presné údaje o liečebných protokoloch si pozrite v národných alebo medzinárodných štandardných postupoch.

   Ak sa Alkeran používa v monoterapii, typická schéma intravenózneho dávkovania je 0,4 mg/kg telesnej hmotnosti (16 mg/m² telesného povrchu), čo sa opakuje vo vhodných intervaloch (napr. raz za 4 týždne), za predpokladu, že sa počas tohto obdobia upravil periférny krvný obraz.

   V režimoch s vysokými dávkami sa obvykle používajú jednotlivé bolusy v rozmedzí 100 až

   200 mg/m² telesného povrchu (približne 2,5 až 5,0 mg/kg telesnej hmotnosti), ale po dávkach, ktoré prekračujú 140 mg/m² telesného povrchu, je už nevyhnutná transplantácia hematopoetických

   kmeňových buniek. Ak sú obličky poškodené, má sa dávkovanie zredukovať o 50 % (pozri nižšie

   „Porucha funkcie obličiek“).

   Vzhľadom na nebezpečenstvo výraznej myelosupresie indukovanej vysokými dávkami Alkeranu

   v injekčnej forme majú takúto liečbu podávať skúsení klinickí pracovníci výhradne v špecializovaných centrách a s primeraným vybavením (pozri časť 4.4).

2. Pokročilý adenokarcinóm ovárií

   Intravenózne podávanie: pri samostatnom intravenóznom podaní ako jedinej látky sa často používa dávka 1 mg/kg telesnej hmotnosti (približne 40 mg/m² telesného povrchu), ktorá sa podáva v 4- týždňových intervaloch.

   V kombinácii s inými cytotoxickými liekmi sa používajú intravenózne dávky v rozmedzí od 0,3 do 0,4 mg/kg telesnej hmotnosti (12 až 16 mg/m² telesného povrchu) v 4- až 6-týždňových intervaloch.

3. Malígny melanóm

   Ako adjuvantná chemoterapia po chirurgickom zákroku pri včasnom malígnom melanóme a ako

   paliatívna liečba pokročilého, lokalizovaného ochorenia sa používa hypertermická regionálna perfúzia Alkeranom. Podrobnosti o perfúznej technike a používanom dávkovaní je potrebné vyhľadať

   v príslušnej vedeckej literatúre.

4. Sarkóm mäkkých tkanív

   Hypertermická regionálna perfúzia Alkeranom sa používa pri liečbe všetkých štádií lokalizovaného sarkómu mäkkých tkanív, obyčajne v kombinácii s chirurgickým výkonom. Alkeran sa podáva aj

   s aktinomycínom D, podrobnosti o dávkovacích režimoch je potrebné vyhľadať vo vedeckej literatúre.

5. Pokročilý neuroblastóm u detí

Používajú sa dávky zahŕňajúce 100 až 240 mg/m² telesného povrchu (niekedy rovnomerne rozdelené počas 3 po sebe nasledujúcich dní) spolu s transplantáciou hematopoetických kmeňových buniek, a to buď samostatne, alebo v kombinácii s rádioterapiou a/alebo inými cytotoxickými liekmi.

Parenterálne podávanie (pozri tiež časti 4.4, 6.2 a 6.6).

Okrem prípadov, kedy je indikovaná regionálna arteriálna perfúzia, sú injekcie Alkeran určené len na intravenózne použitie. Pri regionálnej arteriálnej perfúzii sa má postupovať podľa podrobného návodu v odbornej literatúre. Pri intravenóznom podávaní sa odporúča podať injekčný roztok Alkeranu

pomaly do rýchlo tečúceho infúzneho roztoku cez injekčný port prekrytý tampónom.

Ak priama injekcia do rýchlo tečúcej infúzie nie je vhodná, môže sa riedený Alkeran podať do

infúzneho vaku. Injekčný roztok Alkeranu nie je kompatibilný s infúznymi roztokmi, ktoré obsahujú glukózu a odporúča sa používať iba intravenóznu infúziu 0,9% roztoku chloridu sodného.

Ak sa injekčný roztok Alkeranu ďalej riedi v infúznom roztoku, má zníženú stabilitu a rýchlosť degradácie sa rýchlo zvyšuje so zvyšujúcou sa teplotou. Keď sa podáva pri izbovej teplote približne 25 °C, nemá celkový čas od prípravy injekčného roztoku do ukončenia infúzie prekročiť 1,5 hodiny (pozri časť 6.6).

Ak sa v pripravených alebo zriedených roztokoch objaví viditeľné zakalenie alebo kryštalizácia, liek sa má zlikvidovať.

Je potrebné postupovať s opatrnosťou, aby sa predišlo možnej extravazácii Alkeranu, preto

v prípadoch zlého periférneho venózneho prístupu je možné použitie centrálneho venózneho katétra (pozri časť 4.4).

Pri podávaní injekčného roztoku Alkeranu vo vysokých dávkach s transplantáciou hematopoetických kmeňových buniek alebo bez nej, sa odporúča použiť centrálny venózny katéter.

Pediatrická populácia

Alkeran je v konvenčnom dávkovaní len zriedkavo indikovaný v pediatrickej populácii. Nie je možné poskytnúť absolútne usmernenia pre dávkovanie.

Pri neuroblastóme u detí sa používajú vysoké dávky Alkeranu v spojení s transplatnáciou

hematopoetických kmeňových buniek a v tomto prípade sa používajú usmernenia pre dávkovanie na základe telesného povrchu (pozri časť 4.2 „Pokročilý neuroblastóm u detí“).

Staršie osoby

Hoci sa Alkeran v konvenčných dávkach často podáva starším pacientom, chýbajú osobitné informácie týkajúce sa jeho podávania v tejto podskupine pacientov. Skúsenosti s používaním Alkeranu u starších osôb sú obmedzené.

Predtým, ako sa u starších osôb použije injekčný roztok Alkeranu vo vysokých dávkach, je potrebné zvážiť, či je zabezpečený primeraný stav výkonnosti a funkcie orgánov. Vo farmakokinetike

intravenózneho melfalánu sa nedokázala korelácia medzi vekom a klírensom melfalánu alebo polčasom terminálnej eliminácie melfalánu. Dostupné obmedzené údaje nepodporujú osobitné

odporúčania na úpravu dávkovania intravenózneho melfalánu u starších osôb a poukazujú na to, že sa má pokračovať v obvyklom spôsobe úpravy dávkovania založenom na celkovom stave geriatrického pacienta a stupni myelosupresie vzniknutej počas liečby.

Porucha funkcie obličiek

Klírens Alkeranu môže byť pri poruche funkcie obličiek znížený, ale variabilne (pozri tiež časť 4.4).

Ak sa injekčný roztok Alkeranu používa v konvenčných intravenóznych dávkach (8 až 40 mg/m²

telesného povrchu), odporúča sa, aby sa u pacientov so stredne závažným až závažným poškodením

funkcie obličiek znížila úvodná dávka o 50 % a ďalšie dávkovanie sa určilo podľa stupňa hematologického útlmu.

Pri vysokých intravenóznych dávkach Alkeranu (100 až 240 mg/m² telesného povrchu) závisí nutnosť zníženia dávky od stupňa poruchy funkcie obličiek, od reinfúzie hematopoetických kmeňových buniek a od terapeutickej naliehavosti. Orientačne sa pri liečbe vysokými dávkami Alkeranu bez

transplantácie hematopoetických kmeňových buniek u pacientov so stredne závažnou poruchou

funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 až 50 ml/min) znižuje dávka o 50 %. Liečba vysokými dávkami Alkeranu bez transplantácie hematopoetických kmeňových buniek sa neodporúča u pacientov so

závažnejšou poruchou funkcie obličiek.

Liečba vysokými dávkami melfalánu s transplantáciou hematopoetických kmeňových buniek sa úspešne použila dokonca aj u pacientov závislých od dialýzy so zlyhaním obličiek v terminálnom štádiu. Podrobnosti sa majú preštudovať v príslušnej vedeckej literatúre.

Spôsob podávania

Injekcia/infúzia

Návod na riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

Liek má mať po rozpustení vzhľad číreho roztoku, pozri časť 6.6.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Dojčenie.

Melfalán je účinnou cytotoxickou látkou, ktorá sa môže používať len pod vedením lekára so skúsenosťami s podávaním takýchto látok.

Imunizácia živou vakcínou môže u osôb s oslabeným imunitným systémom spôsobiť infekciu. Imunizácia živými vakcínami sa preto neodporúča.

Bezpečné zaobchádzanie s Alkeranom

Zaobchádzanie s Alkeranom sa má riadiť smernicami o zaobchádzaní s cytotoxickými liekmi (pozri časť 6.6).

Parenterálne podávanie

Vzhľadom na súvisiace riziká a potrebnú podpornú starostlivosť majú injekčný roztok Alkeranu vo vysokých dávkach podávať skúsení klinickí pracovníci výhradne v špecializovaných centrách

a s primeraným vybavením.

Ak by došlo k extravazácii, roztok Alkeranu môže spôsobiť lokálne poškodenie tkaniva, nemá sa teda podávať formou priamej injekcie do periférnej žily. Pri intravenóznom podávaní sa odporúča podať injekčný roztok Alkeranu pomaly do rýchlo tečúceho infúzneho roztoku cez injekčný port prekrytý tampónom alebo cez centrálny venózny katéter (pozri časť 4.2).

U pacientov, ktorí dostávajú vysoké dávky injekčného roztoku Alkeranu, sa má zvážiť profylaktické podávanie protiinfekčných liekov a podľa potreby podanie krvných produktov.

Pred použitím vysokých dávok injekčného Alkeranu je potrebné zvážiť, či je zabezpečený primeraný stav výkonnosti a funkcie orgánov.

Sledovanie

Melfalán je silná myelosupresívna látka, preto je veľmi dôležité venovať veľkú pozornosť sledovaniu krvného obrazu, aby sa predišlo nadmernej myelosupresii a riziku ireverzibilnej aplázie kostnej drene. Hodnoty krvného obrazu môžu po prerušení liečby naďalej klesať, takže pri prvom príznaku abnormálne vysokého poklesu počtu leukocytov alebo trombocytov je potrebné liečbu dočasne

prerušiť.

Z hľadiska zvýšenej myelotoxicity sa má Alkeran používať opatrne u pacientov, ktorí sa v nedávnej minulosti podrobili rádioterapii alebo chemoterapii.

Porucha funkcie obličiek

Klírens melfalánu môže byť u pacientov s poruchou funkcie obličiek znížený a títo pacienti môžu mať aj uremický útlm kostnej drene. Preto môže byť potrebné znížiť dávku a týchto pacientov starostlivo

sledovať (pozri časť 4.2 a 4.8).

Použitie vysokých dávok melfalánu môže u pacientov spôsobiť akútne poškodenie funkcie obličiek, najmä u pacientov s už existujúcou poruchou funkcie obličiek a s potenciálnymi rizikovými faktormi zníženia funkcie obličiek (napr. súbežné užívanie nefrotoxických liekov, amyloidóza atď.).

Mutagenita

U pacientov liečených týmto liekom sa pozorovali chromozómové aberácie.

Karcinogenita (Druhá primárna malignita)

Akútna myeloidná leukémia (AML) a myelodysplastické syndrómy (MDS)

Bolo hlásené, že melfalán, rovnako ako ostatné alkylačné látky, účinkuje leukemogénne, najmä u starších pacientov po dlhej kombinovanej terapii a rádioterapii. Po liečbe melfalánom bol pri

ochoreniach ako napr. amyloidóza, malígny melanóm, plazmocytóm, makroglobulinémia, syndróm chladových aglutinínov a karcinóm ovárií, hlásený výskyt prípadov akútnej leukémie.

Pri porovnaní pacientok s karcinómom ovárií, ktoré dostávali alkylačné látky s pacientkami, ktoré ich nedostávali, sa preukázalo, že používanie alkylačných látok vrátane melfalánu významne zvyšovalo výskyt akútnej leukémie.

Pred začatím liečby sa musia prehodnotiť leukemogénne riziká (AML a MDS) s možným terapeutickým prínosom, najmä v prípade, ak sa zvažuje užívanie melfalánu v kombinácii

s talidomidom alebo lenalidomidom a prednizónom, pretože sa preukázalo, že tieto kombinácie zvyšujú leukemogénne riziko. Preto je nevyhnutné pacienta pred liečbou, počas nej a po nej vždy obvyklým spôsobom vyšetriť, aby sa rakovina zistila včas a v prípade potreby sa začala liečba.

Solídne tumory

Použitie alkylačných látok bolo spojené s rozvojom druhej primárnej malignity (DPM). So zvýšeným rizikom solídnej DPM u starších pacientov s novo diagnostikovaným mnohopočetným myelómom bol spojený najmä melfalán v kombinácii s lenalidomidom a prednizónom a v menšej miere

s talidomidom a prednizónom.

Pred podaním melfalánu sa musí zhodnotniť charakteristika pacientov (napr. vek, etnická príslušnosť), primárna indikácia a spôsoby liečby (napr. liečba ožarovaním, transplantácia), ako aj rizikové faktory z okolitého prostredia (napr. používanie tabaku).

Kontraceptíva

Z dôvodu zvýšeného rizika venóznej trombembólie u pacientov podstupujúcich liečbu melfalánom

v kombinácii s lenalidomidom a prednizónom alebo v kombinácii s talidomidom a prednizónom alebo dexametazónom sa neodporúča užívať kombinované perorálne kontraceptíva vo forme tabliet. Ak

pacientka práve užíva kombinované perorálne kontraceptívum, musí prejsť na inú účinnú a spoľahlivú metódu antikoncepcie. Riziko venóznej trombembólie pretrváva počas 4 – 6 týždňov po vysadení kombinovaných perorálnych kontraceptív.

Používanie antikoncepcie u žien sa odporúča počas liečby a šesť mesiacov po jej ukončení (pozri časť 4.6).

Pacienti mužského pohlavia majú používať účinné a spoľahlivé antikoncepčné metódy počas liečby a tri mesiace po ukončení liečby (pozri časť 4.6).

Fertilita

Pacienti mužského pohlavia sa majú pred liečbou poradiť o konzervácii spermií vzhľadom na možnosť ireverzibilnej neplodnosti v dôsledku liečby melfalanom (pozri časť 4.6).

Trombembolické príhody

Melfalán v kombinácii s lenalidomidom a prednizónom alebo v kombinácii s talidomidom

a prednizónom alebo dexametazónom je spojený so zvýšeným rizikom venóznej trombembólie. Počas minimálne prvých 5 mesiacov liečby, najmä u pacientov s ďalšími rizikovými faktormi pre vznik trombov, sa má podávať tromboprofylaxia. Rozhodnutie o prijatí antitrombotických profylaktických

opatrení sa má vykonať po dôkladnom prehodnotení základných rizikových faktorov u individuálneho pacienta (pozri časť 4.8).

Ak sa u pacienta objavia akékoľvek trombembolické príhody, liečba sa musí vysadiť a má sa začať so štandardnou antikoagulačnou liečbou. Po stabilizácii pacienta antikoagulačnou liečbou a po zvládnutí akýchkoľvek komplikácií trombembolickej príhody, sa môže opätovne nasadiť melfalán v kombinácii s lenalidomidom a prednizónom alebo talidomidom a prednizónom alebo dexametazónom v pôvodnej dávke, v závislosti od zhodnotenia pomeru prínosu a rizika. V priebehu liečby melfalánom má pacient naďalej pokračovať v antikoagulačnej liečbe.

Tento liek obsahuje:

• 53,24 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke, čo zodpovedá 2,6 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

• 416 mg etanolu (alkohol) v jednej injekčnej liekovke, čo zodpovedá 41,6 mg/ml (4 % m/V).

  Množstvo v 10 ml tohto lieku zodpovedá menej ako 11 ml piva alebo 5 ml vína. Malé množstvo alkoholu v tomto lieku nemá žiadny pozorovateľný vplyv.

• propylénglykol. Súbežné podávanie s akýmkoľvek substrátom alkoholdehydrogenázy, ako napríklad etanolom, môže u detí mladších ako 5 rokov vyvolať závažné nežiaduce účinky.

Hoci sa na zvieratách a u ľudí nepreukázalo, že propylénglykol spôsobuje reprodukčnú a vývinovú toxicitu, môže sa dostať k plodu a bol prítomný v mlieku. Podávanie

propylénglykolu tehotným alebo dojčiacim pacientkam sa preto musí zvážiť individuálne. Pacienti s poruchou funkcie obličiek alebo pečene vyžadujú lekárske sledovanie, pretože boli hlásené rôzne nežiaduce udalosti pripisované propylénglykolu, ako napríklad renálna dysfunkcia (akútna tubulárna nekróza), akútne renálne zlyhanie a dysfunkcia pečene.

Očkovanie živými vakcínami

U osôb s oslabeným imunitným systémom sa neodporúča očkovanie živými vakcínami (pozri časť 4.4).

Cyklosporín

U pacientov po transplantácii hematopoetických kmeňových buniek, ktorí po podaní vysokých dávok intravenózneho melfalánu následne dostali na zabránenie reakcii štepu proti hostiteľovi cyklosporín, sa zaznamenala porucha funkcie obličiek.

Pediatrická populácia

Busulfán

V pediatrickej populácii sa pri režime s busulfánom a melfalánom hlásilo, že podanie melfalánu menej ako 24 hodín po poslednej perorálnej dávke busulfánu môže mať vplyv na rozvoj toxických účinkov.

Kyselina nalidixová

Kyselina nalidixová spolu s vysokými dávkami intravenózneho melfalánu spôsobila v pediatrickej populácii úmrtia v dôsledku hemoragickej enterokolitídy.

Ženy v reprodukčnom veku/Antikoncepcia u mužov a žien

Pacientky majú používať účinné a spoľahlivé antikoncepčné metódy počas liečby a šesť mesiacov po jej ukončení.

Pacienti mužského pohlavia majú používať účinné a spoľahlivé antikoncepčné metódy počas liečby a tri mesiace po ukončení liečby.

Konečné rozhodnutie o predĺžení používania antikoncepcie má urobiť lekár a/alebo pacient (pozri časť 4.4).

Gravidita

Tak ako pri každej cytotoxickej liečbe, aj v tomto prípade sú nevyhnutné vhodné antikoncepčné opatrenia, pokiaľ sa niektorý z partnerov lieči melfalánom.

Teratogénny potenciál melfalánu sa neskúmal. Vzhľadom na jeho mutagénne vlastnosti a štrukturálnu podobnosť so známymi teratogénnymi zlúčeninami je možné, že melfalán by mohol spôsobovať kongenitálne defekty u potomkov pacientok liečených týmto liekom.

Počas gravidity sa má vždy, keď je to možné, vyhnúť používaniu melfalánu, najmä počas 1. trimestra. V každom jednotlivom prípade sa musí zvážiť potenciálne riziko pre plod oproti očakávanému prínosu pre matku.

Dojčenie

Matky, ktoré sa liečia melfalánom, nesmú dojčiť.

Fertilita

U žien pred menopauzou melfalán potláča funkciu ovárií, čo u signifikantného počtu pacientok spôsobuje amenoreu.

V niektorých štúdiách na zvieratách sa dokázalo, že melfalán môže nepriaznivo ovplyvniť

spermatogenézu. Je teda možné, že u pacientov mužského pohlavia spôsobí dočasnú alebo trvalú sterilitu (pozri časť 5.3). Mužom liečeným Alkeranom sa preto odporúča, aby sa pred začatím liečby poradili o možnosti uchovania spermií z dôvodu možnej ireverzibilnej neplodnosti v dôsledku liečby Alkeranom (pozri časť 4.4).

V súvislosti s používaním tohto lieku sa nezaznamenal negatívny vplyv na činnosť vyžadujúcu si zvýšenú pozornosť, schopnosť sústrediť sa a koordináciu pohybov.

Pre tento liek neexistuje moderná klinická dokumentácia, ktorá sa môže použiť ako podporná pri určení frekvencie nežiaducich účinkov. Výskyt nežiaducich účinkov sa môže líšiť v závislosti od indikácie a použitej dávky a tiež od toho, či sa liek podal v kombinácii s inými liekmi.

Na klasifikáciu frekvencie nežiaducich účinkov sa použilo nasledujúce pravidlo: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000),

veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

1 Alergické reakcie na melfalán ako urtikária, edém, exantém a anafylaktický šok boli po úvodnom alebo opakovanom podaní, najmä intravenóznom, hlásené menej často. V súvislosti s týmito

udalosťami bolo zriedkavo hlásené aj zastavenie srdca.

2 U pacientov, ktorým sa podávajú vysoké intravenózne dávky melfalánu v kombinácii

s transplantáciou hematopoetických kmeňových buniek, je výskyt hnačky, vracania a stomatitídy prejavom toxicity, ktorá limituje dávku. Zdá sa, že premedikácia cyklofosfamidom znižuje

závažnosť gastrointestinálnych porúch vyvolaných vysokými dávkami melfalánu. Podrobné informácie treba vyhľadať v literatúre.

3 Len pri infúzii melfalánu.

4 Len pri infúzii melfalánu po regionálnej perfúzii v končatine.

5 Dočasné významné zvýšenie hladiny močoviny v krvi bolo pozorované v skorých štádiách liečby melfalánom u pacientov s mnohopočetným myelómom s poruchou funkcie obličiek.

6 Medzi klinicky významné nežiaduce reakcie spojené s užívaním melfalánu v kombinácii s talidomidom a prednizónom alebo dexametazónom a v menšej miere pri melfaláne

s lenalidomidom a prednizónom patria: hlboká venózna trombóza a pľúcna embólia (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky a prejavy

Okamžitými príznakmi akútneho intravenózneho predávkovania sú nauzea a vracanie. Môže nasledovať aj poškodenie sliznice gastrointestinálneho traktu a po predávkovaní sa hlásila hnačka, niekedy hemoragická. Hlavným toxickým účinkom je myelosupresia, ktorá vedie k leukopénii, trombocytopénii a anémii.

Liečba

Ak je potrebné, majú sa vykonať všeobecné podporné opatrenia spolu s podaním vhodnej transfúzie krvi a trombocytov, má sa zvážiť hospitalizácia, profylaxia antibiotikami a použitie hematologických rastových faktorov.

Neexistuje žiadne špecifické antidotum. Minimálne štyri týždne po predávkovaní sa má starostlivo sledovať krvný obraz, kým sa nepreukáže zlepšenie stavu.