VELCADE 3,5 mg Prášok na injekčný roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - VELCADE 3,5 mg
VELCADE je v monoterapii alebo v kombinácii s pegylovaným lipozomálnym doxorubicínom alebo s dexametazónom indikovaný na liečbu dospelých pacientov s progresívnym mnohopočetným myelómom, ktorí podstúpili najmenej 1 predchádzajúcu liečbu a ktorí už podstúpili alebo nie sú vhodní na transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek.
VELCADE sa v kombinácii s melfalanom a prednizónom indikuje na liečbu dospelých pacientov s doteraz neliečeným mnohopočetným myelómom, ktorí nie sú vhodní na vysoko dávkovú chemoterapiu s transplantáciou hematopoetických kmeňových buniek.
VELCADE je v kombinácii s dexametazónom alebo s dexametazónom a talidomidom indikovaný na indukčnú liečbu dospelých pacientov s doteraz neliečeným mnohopočetným myelómom, ktorí sú vhodní na vysoko dávkovú chemoterapiu s transplantáciou hematopoetických kmeňových buniek.
VELCADE je v kombinácii s rituximabom, cyklofosfamidom, doxorubicínom a prednizónom indikovaný na liečbu dospelých pacientov s doteraz neliečeným lymfómom z plášťových buniek, ktorí nie sú vhodní na transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek.
Liečba liekom VELCADE sa musí začať pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti s liečbou pacientov s rakovinou, no môže ju podávať aj zdravotnícky pracovník, ktorý má skúsenosti
s podávaním chemoterapeutických látok. VELCADE musí byť rekonštituovaný zdravotníckym pracovníkom (pozri časť 6.6).
Dávkovanie pri liečbe progresívneho mnohopočetného myelómu (pacienti, ktorí dostali aspoň jednu predchádzajúcu liečbu)
Monoterapia
VELCADE 3,5 mg prášok na injekčný roztok sa podáva intravenóznou alebo subkutánnou injekciou v odporúčanej dávke 1,3 mg/m2 povrchu tela dvakrát týždenne počas dvoch týždňov v 1., 4., 8. a 11.
deň terapeutického cyklu trvajúceho 21 dní. Toto 3-týždňové obdobie sa považuje za jeden terapeutický cyklus.
Odporúča sa, aby pacienti absolvovali 2 terapeutické cykly s VELCADE po potvrdení kompletnej terapeutickej odpovede. Tiež sa odporúča, aby pacienti, ktorí odpovedajú na liečbu a nedosiahli kompletnú remisiu, absolvovali celkovo 8 cyklov liečby s VELCADE. Medzi nasledujúcimi dávkami VELCADE má uplynúť aspoň 72 hodín.
Úpravy dávky počas liečby a reinicializácie liečby pri monoterapii
Liečba s VELCADE sa musí prerušiť pri objavení sa akejkoľvek nehematologickej toxicity 3. stupňa alebo hematologickej toxicity 4. stupňa, s výnimkou neuropatie, ako je popísané nižšie (pozri tiež časť 4.4). Po ústupe príznakov toxicity je možné opäť začať liečbu s VELCADE v dávke zredukovanej
o 25 % (1,3 mg/m2 redukovaná na 1,0 mg/m2; 1,0 mg/m2 redukovaná na 0,7 mg/m2). Ak známky toxicity neustúpili, alebo ak sa objavia aj pri najnižšej dávke, musí sa zvážiť prerušenie liečby VELCADE, okrem prípadov, keď prínos liečby výrazne prevyšuje jej riziko.
Neuropatická bolesť a/alebo periférna neuropatia
Pacienti, u ktorých v súvislosti s liečbou bortezomibom došlo k vzniku neuropatickej bolesti a/alebo k periférnej neuropatii, by mali byť liečení podľa údajov uvedených v tabuľke 1 (pozri časť 4.4).
Pacienti s pre-existujúcou ťažkou neuropatiou môžu byť liečení s VELCADE len po starostlivom zvážení pomeru riziko/prínos liečby.
Tabuľka 1: Odporúčané* zmeny dávkovania bortezomibu v súvislosti s neuropatiou
| Stupeň neuropatie | Zmena dávkovania |
| 1. stupeň (asymptomatická; strata hlbokých šľachových reflexov alebo parestézia) bez bolesti alebo straty funkcie | Žiadna |
| 1. stupeň s bolesťou alebo 2. stupeň (stredne závažné symptómy; limitujúce inštrumentálne aktivity denného života (z angl. Activities of Daily Living, ADL))** | Znížiť dávku VELCADE na 1,0 mg/m2aleboZmeniť liečbu VELCADE na 1,3 mg/m2 jedenkrát za týždeň. |
| 2. stupeň s bolesťou alebo 3. stupeň (závažné symptómy; limitujúce sebestačnosť v ADL***) | Prerušiť liečbu s VELCADE do ústupu príznakov toxicity. Po ústupe príznakov toxicity opäť začať liečbu s VELCADE, znížiť dávku na 0,7 mg/m2 na jedenkráttýždenne. |
| 4. stupeň (život ohrozujúce dôsledky;indikovaná okamžitá intervencia) a/alebo ťažká autonómna neuropatia | Prerušiť liečbu s VELCADE |
* Na základe zmeny dávkovania v klinických štúdiách mnohopočetného myelómu fázy II a III a z post- marketingových skúseností. Klasifikácia založená na Všeobecných kritériách toxicity CTCAE verzia 4.0 podľa NCI.
** Inštrumentálne ADL: týkajú sa prípravy jedla, nakupovania potravín alebo oblečenia, používania telefónu, hospodárenia s peniazmi a pod.
*** Sebestačné ADL: týkajú sa kúpania, obliekania a vyzliekania, samostatného príjmu potravy, použitia toalety, užívania liekov. Pacient nie je pripútaný na lôžko.
Kombinovaná liečba s pegylovaným lipozomálnym doxorubicínom
VELCADE 3,5 mg prášok na injekčný roztok sa podáva intravenóznou alebo subkutánnou injekciou v odporúčanej dávke 1,3 mg/m2 povrchu tela dvakrát týždenne počas dvoch týždňov v 1., 4., 8. a 11. deň terapeutického cyklu trvajúceho 21 dní. Toto 3-týždňové obdobie sa považuje za jeden terapeutický cyklus. Medzi nasledujúcimi dávkami VELCADE má uplynúť aspoň 72 hodín.
Pegylovaný lipozomálny doxorubicín sa podáva v dávke 30 mg/m2 v 4. deň terapeutického cyklu
s VELCADE ako 1-hodinová intravenózna infúzia podávaná po injekcii lieku VELCADE. Môže sa podať až 8 cyklov tejto kombinovanej liečby, pokiaľ pacient neprogredoval a toleroval liečbu.
Pacienti, ktorí dosiahnu kompletnú odpoveď, môžu pokračovať v liečbe najmenej 2 cyklami po prvom
zaznamenaní kompletnej odpovede, aj keď to vyžaduje liečbu dlhšiu ako 8 cyklov. Pacienti, ktorým sa hladiny paraproteínov po 8 cykloch naďalej znižujú, môžu tiež pokračovať, pokiaľ tolerujú liečbu
a naďalej na ňu odpovedajú.
Pre ďalšie informácie o pegylovanom lipozomálnom doxorubicíne, pozri príslušný súhrn charakteristických vlastností lieku.
Kombinácia s dexametazónom
VELCADE 3,5 mg prášok na injekčný roztok sa podáva intravenóznou alebo subkutánnou injekciou v odporúčanej dávke 1,3 mg/m2 povrchu tela dvakrát týždenne počas dvoch týždňov v 1., 4., 8. a 11. deň terapeutického cyklu trvajúceho 21 dní. Toto 3-týždňové obdobie sa považuje za jeden terapeutický cyklus. Medzi nasledujúcimi dávkami VELCADE má uplynúť aspoň 72 hodín.
Dexametazón sa podáva perorálne v dávke 20 mg v 1., 2., 4., 5., 8., 9., 11. a 12. deň terapeutického cyklu s VELCADE.
Pacienti, ktorí dosiahnu odpoveď alebo sa ich ochorenie stabilizuje po 4 cykloch tejto kombinovanej liečby, môžu naďalej dostávať rovnakú kombináciu najviac 4 ďalšie cykly.
Pre ďalšie informácie o dexametazóne, pozri príslušný súhrn charakteristických vlastností lieku.
Úprava dávky pri kombinovanej liečbe pacientov s progresívnym mnohopočetným myelómom Pre úpravu dávky lieku VELCADE pri kombinovanej liečbe sa riaďte zásadami pre zmenu dávky opísanými vyššie v časti monoterapia.
Dávkovanie u pacientov s doteraz neliečeným mnohopočetným myelómom, ktorí nie sú vhodní na transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek
Kombinovaná liečba s melfalanom a prednizónom
VELCADE 3,5 mg prášok na injekčný roztok sa podáva intravenóznou alebo subkutánnou injekciou v kombinácii s perorálnym melfalanom a perorálnym prednizónom tak, ako sa uvádza v tabuľke 2. 6- týždňové obdobie sa považuje za jeden terapeutický cyklus. V 1. – 4. cykle sa VELCADE podáva dvakrát týždenne v 1., 4., 8., 11., 22., 25., 29. a 32. deň. V 5. – 9. cykle sa VELCADE podáva jedenkrát týždenne v 1., 8., 22. a 29. deň. Medzi nasledujúcimi dávkami VELCADE má uplynúť aspoň 72 hodín.
Melfalan a prednizón sa podávajú perorálne v 1., 2., 3. a 4. deň prvého týždňa každého terapeutického cyklu s VELCADE. Podáva sa deväť terapeutických cyklov tejto kombinovanej liečby.
Tabuľka 2: Odporúčané dávkovanie pre VELCADE v kombinácii s melfalanom a prednizónom
VELCADE dvakrát týždenne (1. – 4. cyklus)| Týždeň | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | ||||||
| Vc(1,3 mg/m2) | 1. deň | -- | -- | 4. deň | 8. deň | 11.deň | pauza | 22. deň | 25.deň | 29.deň | 32.deň | pauza |
| M (9 mg/m2)P (60 mg/m2) | 1. deň | 2. deň | 3.deň | 4. deň | -- | -- | pauza | -- | -- | -- | -- | pauza |
| Týždeň | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
| Vc(1,3 mg/m2) | 1. deň -- -- -- | 8. deň | pauza | 22. deň | 29. deň | pauza |
| M (9 mg/m2)P (60 mg/m2) | 1. deň 2. deň 3. 4. deňdeň | -- | pauza | -- | pauza |
Vc = VELCADE; M = melfalan, P = prednizón
Úpravy dávky počas liečby a po obnovení liečby pri kombinovanej liečbe s melfalanom a prednizónom
Pred začatím nového cyklu liečby:
- Počet krvných doštičiek má byť ≥ 70 x 109/l a absolútny počet neutrofilov má byť ≥ 1,0 x 109/l
-
Nehematologické toxicity majú ustúpiť na 1. stupeň alebo na počiatočnú úroveň
Tabuľka 3: Úpravy dávkovania počas ďalších cyklov liečby liekom VELCADE v kombinácii s melfalanom a prednizónom
Toxicita Úprava dávkovania alebo jej odloženie Hematologická toxicita počas cyklu Ak pretrváva 4. stupeň neutropénie alebo trombocytopénie, alebo bola v predošlom cykle pozorovaná trombocytopénia s krvácaním V ďalšom cykle zvážte zníženie dávky melfalanu o 25 %. Ak je počet krvných doštičiek ≤ 30 × 109/l alebo ANC ≤ 0,75 x 109/l v deň, kedy má byť podaný VELCADE (iný ako 1. deň) Liečba VELCADE sa má odložiť. Ak nie je podaných niekoľko dávok VELCADE v cykle (≥ 3 dávky počas podávania dvakrát týždenne alebo ≥ 2 dávky počas podávania jedenkrát týždenne) Dávka VELCADE sa má znížiť o jednu úroveň (z 1,3 mg/m2 na 1 mg/m2, alebo z 1 mg/m2 na 0,7 mg/m2). Stupeň ≥ 3 nehematologickej toxicity Liečba VELCADE sa má odložiť, kým sa symptómy toxicity neznížia na 1. stupeň alebo na počiatočnú úroveň. Potom možno liečbu VELCADE znovu začať so znížením o jednu úroveň (z 1,3 mg/m2 na 1 mg/m2, aleboz 1 mg/m2 na 0,7 mg/m2). Ak sa v súvislosti s VELCADE vyskytne neuropatická bolesť a/alebo periférna neuropatia, odložte a/aleboupravte dávku VELCADE tak, ako sa uvádza v tabuľke 1.
Ďalšie informácie o melfalane a prednizóne nájdete v príslušnom súhrne charakteristických vlastností lieku.
-
Dávkovanie u pacientov s doteraz neliečeným mnohopočetným myelómom, ktorí sú vhodní na transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek (indukčná liečba)
Kombinovaná liečba s dexametazónom
VELCADE 3,5 mg prášok na injekčný roztok sa podáva intravenóznou alebo subkutánnou injekciou v odporúčanej dávke 1,3 mg/m2 povrchu tela dvakrát týždenne počas dvoch týždňov v 1., 4., 8. a 11. deň terapeutického cyklu trvajúceho 21 dní. Toto 3-týždňové obdobie sa považuje za jeden terapeutický cyklus. Medzi nasledujúcimi dávkami VELCADE má uplynúť aspoň 72 hodín.
Dexametazón sa podáva perorálne v dávke 40 mg v 1., 2., 3., 4., 8., 9., 10. a 11. deň terapeutického cyklu s VELCADE.
Podávajú sa štyri terapeutické cykly tejto kombinovanej liečby.
Kombinovaná liečba s dexametazónom a talidomidom
VELCADE 3,5 mg prášok na injekčný roztok sa podáva intravenóznou alebo subkutánnou injekciou v odporúčanej dávke 1,3 mg/m2 povrchu tela dvakrát týždenne počas dvoch týždňov v 1., 4., 8. a 11. deň terapeutického cyklu trvajúceho 28 dní. Toto 4-týždňové obdobie sa považuje za jeden terapeutický cyklus. Medzi nasledujúcimi dávkami VELCADE má uplynúť aspoň 72 hodín.
Dexametazón sa podáva perorálne v dávke 40 mg v 1., 2., 3., 4., 8., 9., 10. a 11. deň terapeutického cyklu s VELCADE.
Talidomid sa podáva perorálne v dávke 50 mg denne v 1. – 14. deň a ak ho pacient toleruje, dávka sa potom zvýši na 100 mg denne v 15. – 28. deň, a potom sa môže ďalej zvýšiť na 200 mg denne od 2. cyklu (pozri tabuľku 4).
Podávajú sa štyri terapeutické cykly tejto kombinácie. Odporúča sa, aby pacienti s aspoň čiastočnou odpoveďou dostali ďalšie 2 cykly.
Tabuľka 4: Dávkovanie pre kombinovanú liečbu s VELCADE u pacientov s doteraz neliečeným mnohopočetným myelómom, ktorí sú vhodní na transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek
Vc+ Dx Cykly 1 až 4 Týždeň 1 2 3 Vc (1,3 mg/m2) 1., 4. deň 8., 11. deň prestávka Dx 40 mg 1., 2., 3., 4. deň 8., 9., 10., 11. deň - Vc+Dx+T Cyklus 1 Týždeň 1 2 3 4 Vc (1,3 mg/m2) 1., 4. deň 8., 11. deň prestávka prestávka T 50 mg denne denne - - T 100 mga - - Denne denne Dx 40 mg 1., 2., 3., 4. deň 8., 9., 10., 11. deň - - Cykly 2 až 4b Vc (1,3 mg/m2) 1., 4. deň 8., 11. deň prestávka prestávka T 200 mga denne denne Denne denne Dx 40 mg 1., 2., 3., 4. deň 8., 9., 10., 11. deň - - Vc = VELCADE; Dx = dexametazón; T = talidomid
- Dávka talidomidu sa zvyšuje na 100 mg od 3. týždňa 1. cyklu, iba ak pacient toleruje dávku 50 mg a na 200 mg od 2. cyklu, ak toleruje 100 mg.
-
Pacientom, ktorí po 4. cykloch dosiahnu aspoň čiastočnú odpoveď, možno podať až 6 cyklov
Úpravy dávky u pacientov vhodných na transplantáciu
Pre úpravy dávky lieku VELCADE sa treba riadiť smernicami pre úpravu dávky pri monoterapii. Okrem toho, ak sa VELCADE podáva v kombinácii s inými chemoterapeutickými liekmi, treba v prípade toxicity zvážiť vhodné zníženie dávky týchto liekov podľa odporúčaní v súhrne charakteristických vlastností lieku.
Dávkovanie u pacientov s doteraz neliečeným lymfómom z plášťových buniek (MCL)
Kombinovaná liečba s rituximabom, cyklofosfamidom, doxorubicínom a prednizónom (VcR-CAP) VELCADE 3,5 mg prášok na injekčný roztok sa podáva intravenóznou injekciou v odporúčanej dávke 1,3 mg/m2 povrchu tela dvakrát týždenne počas dvoch týždňov v 1., 4., 8. a 11. deň, po čom nasleduje 10-dňová prestávka v dňoch 12-21. Toto 3-týždňové obdobie sa považuje za jeden terapeutický cyklus. Odporúča sa šesť cyklov s VELCADE, pacientom s odpoveďou zaznamenanou prvýkrát v 6. cykle sa však môžu podať ďalšie dva cykly VELCADE. Medzi nasledujúcimi dávkami VELCADE má uplynúť aspoň 72 hodín.
Nasledujúce lieky sa podávajú intravenóznymi infúziami v 1. deň každého 3-týždňového terapeutického cyklu s VELCADE: rituximab 375 mg/m2, cyklofosfamid 750 mg/m2 a doxorubicín 50 mg/m2.
Prednizón sa podáva perorálne v dávke 100 mg/m2 v 1., 2., 3., 4. a 5. deň každého terapeutického cyklu s VELCADE.
Úpravy dávky počas liečby pacientov s doteraz neliečeným lymfómom z plášťových buniek
Pred začatím nového cyklu liečby:
-
Počet krvných doštičiek má byť ≥ 100 000 buniek/μl a absolútny počet neutrofilov má byť
≥ 1 500 buniek/μl
- Počet krvných doštičiek má byť ≥ 75 000 buniek/μl u pacientov s infiltráciou kostnej drene alebo splenickou sekvestráciou
- Hemoglobín ≥ 8 g/dl
-
Nehematologické toxicity majú ustúpiť na 1. stupeň alebo počiatočnú úroveň.
Liečba VELCADE sa musí odložiť pri objavení sa nehematologických toxicít ≥ 3. stupňa považovaných za súvisiace s VELCADE (okrem neuropatie) alebo hematologických toxicít ≥ 3. stupňa (pozri tiež časť 4.4). Úpravy dávky si pozrite nižšie v tabuľke 5.
Pri hematologickej toxicite možno podľa miestnej štandardnej praxe podávať faktory stimulujúce kolónie granulocytov. V prípade opakovaných oneskorení podania cyklu sa má zvážiť profylaktické
použitie faktorov stimulujúcich kolónie granulocytov. Keď je to klinicky vhodné, má sa pri liečbe trombocytopénie zvážiť transfúzia krvných doštičiek.
Tabuľka 5: Úpravy dávky počas liečby pacientov s doteraz neliečeným lymfómom z plášťových buniek
Toxicita Úprava dávkovania alebo jej odloženie Hematologická toxicita Neutropénia ≥ 3. stupňa s horúčkou, neutropénia 4. stupňa trvajúca viac ako 7 dní, počet krvných doštičiek < 10 000 buniek/μl Liečba VELCADE sa má odložiť na 2 týždne, kým pacient nemá ANC ≥ 750 buniek/μl a počet krvných doštičiek ≥ 25 000 buniek/μl.
- Ak po odložení liečby VELCADE toxicita neustúpi tak, ako je definované vyššie, potom sa liečba s VELCADE musí ukončiť.
- Ak toxicita ustúpi, t.j. pacient má ANC ≥ 750 buniek/μl a počet krvných doštičiek≥ 25 000 buniek/μl, liečbu VELCADE možno znovu začať s dávkou zníženou o jednu úroveň (z 1,3 mg/m2 na 1 mg/m2alebo z 1 mg/m2 na 0,7 mg/m2).
Ak je počet krvných doštičiek < 25 000 buniek/μl alebo ANC< 750 buniek/μl v deň, kedy má byť podaný VELCADE (iný ako 1. deňkaždého cyklu) Liečba VELCADE sa má odložiť. Nehematologické toxicity ≥ 3. stupňa považované za súvisiace s VELCADE Liečba VELCADE sa má odložiť, kým sa symptómy toxicity neznížia na 2. stupeň alebo nižší. Potom možno liečbu VELCADE znovu začať s dávkou zníženou o jednu úroveň(z 1,3 mg/m2 na 1 mg/m2, alebo z 1 mg/m2 na 0,7 mg/m2). Ak sa v súvislosti s VELCADE vyskytne neuropatická bolesť a/alebo periférna neuropatia, odložte a/alebo upravte dávkuVELCADE tak, ako sa uvádza v tabuľke 1. -
Navyše, keď sa VELCADE podáva v kombinácii s inými chemoterapeutickými liekmi, má sa v prípade toxicít zvážiť vhodná úprava dávky týchto liekov, podľa odporúčaní v príslušnom súhrne charakteristických vlastností lieku.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
Nie sú dostupné dôkazy o potrebe úpravy dávkovania u pacientov s mnohopočetným myelómom alebo s lymfómom z plášťových buniek starších ako 65 rokov.
Neboli vykonané štúdie s použitím lieku VELCADE u starších pacientov s doteraz neliečeným mnohopočetným myelómom, ktorí sú vhodní na vysokodávkovú chemoterapiu s transplantáciou hematopoetických kmeňových buniek. Preto nie je možné stanoviť v tejto populácii odporúčanie pre dávkovanie.
V štúdii u pacientov s doteraz neliečeným lymfómom z plášťových buniek malo 42,9 % pacientov liečených s VELCADE vek v rozpätí 65-74 rokov a 10,4 % pacientov malo ≥ 75 rokov. Pacienti vo veku ≥ 75 rokov menej tolerovali oba režimy, VcR-CAP ako aj R-CHOP (pozri časť 4.8).
Porucha funkcie pečene
Pacienti s miernou poruchou funkcie pečene nevyžadujú úpravu dávky a majú byť liečení odporúčanou dávkou. U pacientov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene sa má začať s dávkou lieku VELCADE zníženou na 0,7 mg/m2 na injekciu počas prvého liečebného
cyklu a má sa zvážiť nasledovné zvýšenie na 1,0 mg/m2 alebo ďalšie zníženie na 0,5 mg/m2 v závislosti od tolerability pacienta (pozri tabuľku 6 a časti 4.4 a 5.2).
Tabuľka 6: Odporúčaná úprava úvodnej dávky lieku VELCADE u pacientov s poruchou funkcie pečene
Úroveň poruchy funkciepečene* Hladina bilirubínu Hladiny SGOT (AST) Úprava úvodnej dávky Mierna ≤ 1,0 x ULN > ULN Žiadna > 1,0 x–1,5 x ULN Každá Žiadna Stredne závažná > 1,5 x–3 x ULN Každá Znížte VELCADE na 0,7 mg/m2 v prvom liečebnom cykle. Zvážtezvýšenie dávky na 1,0 mg/m2 alebo ďalšie zníženie dávky na 0,5 mg/m2 v nasledujúcich cykloch v závislostiod tolerability pacienta. Závažná > 3 x ULN Každá Skratky: SGOT = sérová glutamátoxalacetáttransamináza (z angl. serum glutamic oxaloacetic transaminase); AST = aspartátaminotransferáza; ULN = horná hranica normy (z angl. upper limit of the normal range).
* Na základe klasifikácie pracovnej skupiny pre poruchy orgánov NCI (z angl. National Cancer Institute) pre kategórie porúch funkcie pečene (mierna, stredne závažná, závažná).
Porucha funkcie obličiek
Farmakokinetika bortezomibu nie je ovplyvnená u pacientov s mierne až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu [CrCL] > 20 ml/min/1,73 m2 ), a preto u týchto pacientov nie je potrebná úprava dávky. Nie je známe, či je farmakokinetika bortezomibu ovplyvnená u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek bez dialýzy (CrCL < 20 ml/min/1,73 m2). Vzhľadom na to, že dialýza môže znížiť koncentrácie bortezomibu, VELCADE sa má podávať až po ukončení dialýzy (pozri časť 5.2).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť lieku VELCADE u detí mladších ako 18 rokov neboli stanovené (pozri časti 5.1 a 5.2). V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v časti 5.1, ale nie je možné stanoviť žiadne odporúčanie ohľadom dávkovania.
Spôsob podávania
VELCADE 3,5 mg prášok na injekčný roztok je určený na intravenózne alebo subkutánne podanie. VELCADE 1 mg prášok na injekčný roztok je určený iba na intravenózne podanie.
VELCADE sa nemá podávať inými spôsobmi. Intratekálne podanie viedlo k úmrtiu.
Intravenózna injekcia
VELCADE 3,5 mg rekonštituovaný roztok sa podáva ako 3-5 sekundový bolus intravenóznej injekcie cez periférny alebo centrálny intravenózny katéter s následným prepláchnutím injekčným roztokom
- mg/ml (0,9 %) chloridu sodného. Medzi dvomi po sebe nasledujúcimi dávkami lieku VELCADE má uplynúť minimálne 72 hodín.
Subkutánna injekcia
VELCADE 3,5 mg rekonštituovaný roztok sa podáva subkutánne do stehna (vpravo alebo vľavo) alebo do brucha (vpravo alebo vľavo). Roztok sa má podať subkutánne, pod 45-90 ° uhlom. Miesta podania injekcie sa majú striedať.
Ak sa po subkutánnom podaní injekcie lieku VELCADE vyskytnú lokálne reakcie v mieste podania, odporúča sa podať VELCADE buď subkutánne s nižšou koncentráciou (VELCADE 3,5 mg rekonštituovaný na 1 mg/ml namiesto 2,5 mg/ml), alebo prejsť na podávanie lieku intravenózne.
Keď sa VELCADE podáva v kombinácii s inými liekmi, pozrite si návod na podávanie v súhrne charakteristických vlastností týchto liekov.
Precitlivenosť na liečivo, na bór alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Akútna difúzna infiltračná pľúcna a perikardiálna choroba.
V prípade, že sa VELCADE podáva v kombinácii s inými liekmi, prečítajte si ich súhrny charakteristických vlastností lieku pre ďalšie informácie o kontraindikáciách.
V prípade, že sa VELCADE podáva v kombinácii s inými liekmi, pred začatím liečby liekom VELCADE je potrebné pozrieť si súhrny charakteristických vlastností týchto liekov. Ak sa používa talidomid, pozornosť treba venovať obzvlášť tehotenským testom a preventívnym opatreniam (pozri časť 4.6).
Intratekálne podanie
Po neúmyselnom podaní lieku VELCADE intratekálne boli zaznamenané prípady úmrtia. VELCADE 1 mg prášok na injekčný roztok je určený len na intravenózne podanie, zatiaľ čo VELCADE 3,5 mg prášok na injekčný roztok je určený na intravenózne alebo subkutánne podanie. VELCADE sa nemá podávať intratekálne.
Gastrointestinálna toxicita
Gastrointestinálna toxicita, zahrňujúca nauzeu, diareu, vracanie a zápchu, sa veľmi často vyskytuje počas liečby s VELCADE. Mimoriadne sa zaznamenali prípady ilea (pozri časť 4.8). Pacienti, ktorí majú problémy s obstipáciou, sa majú preto starostlivo sledovať.
Hematologická toxicita
Liečba s VELCADE sa veľmi často spája s hematologickou toxicitou (trombocytopénia, neutropénia a anémia). V štúdiách u pacientov s relapsom mnohopočetného myelómu liečených s VELCADE
a u pacientov s doteraz neliečeným MCL liečenými s VELCADE v kombinácii s rituximabom, cyklofosfamidom, doxorubicínom a prednizónom (VcR-CAP) bola jednou z najčastejších hematologických toxicít tranzitórna trombocytopénia. Počet krvných doštičiek bol najnižší v 11. deň každého terapeutického cyklu VELCADE a zvyčajne sa upravil na východiskovú hodnotu pri ďalšom cykle. Nedokázala sa kumulatívna trombocytopénia. Nameraná dolná hodnota priemerného počtu trombocytov bola približne 40 % z východiskovej hodnoty v štúdiách mnohopočetného myelómu
s jedným liekom a 50 % v štúdii MCL. U pacientov s pokročilým myelómom súvisela závažnosť trombocytopénie s počtom trombocytov pred začiatkom liečby: u pacientov s východiskovou hodnotou trombocytov < 75 000/μl, malo počas štúdie 90 % z 21 pacientov počet ≤ 25 000/μl, vrátane 14 % pacientov s < 10 000/μl, naproti tomu s východiskovou hodnotou trombocytov > 75 000/μl, iba 14 % z 309 pacientov malo počas štúdie počet ≤ 25 000/µl.
U pacientov s MCL (štúdia LYM-3002) bola vyššia incidencia (56,7 % oproti 5,8 %) trombocytopénie
≥ 3. stupňa v skupine liečenej s VELCADE (VcR-CAP) v porovnaní so skupinou neliečenou
s VELCADE (rituximab, cyklofosfamid, doxorubicín, vinkristín a prednizón [R-CHOP]). Dve liečené skupiny boli podobné s ohľadom na celkovú incidenciu prípadov krvácania všetkých stupňov (6,3 % v skupine VcR-CAP a 5,0 % v skupine R-CHOP) ako aj prípadov krvácania 3. a vyššieho stupňa (VcR-CAP: 4 pacienti [1,7 %]; R-CHOP: 3 pacienti [1,2 %]). V skupine VcR-CAP, 22,5 % pacientov dostalo transfúzie krvných doštičiek v porovnaní s 2,9 % pacientov v skupine R-CHOP.
V súvislosti s liečbou s VELCADE bolo hlásené gastrointestinálne krvácanie a krvácanie do mozgu. Z toho dôvodu sa má sledovať počet trombocytov pred každou dávkou lieku VELCADE. Ak je počet trombocytov < 25 000/μl, alebo ak je v prípade kombinovanej liečby s melfalanom a prednizónom počet trombocytov ≤ 30 000/µl, terapia liekom VELCADE sa má zastaviť (pozri časť 4.2). Má sa
starostlivo zvážiť prínos liečby oproti možnému riziku, predovšetkým v prípade strednej až ťažkej trombocytopénie a rizikových faktorov krvácania.
Počas liečby s VELCADE sa má často monitorovať celkový krvný obraz (CBC) spolu
s diferenciálnym krvným obrazom, vrátane počtu krvných doštičiek. Keď je to klinicky vhodné, má sa zvážiť transfúzia krvných doštičiek (pozri časť 4.2).
U pacientov s MCL sa pozorovala tranzitórna neutropénia, ktorá bola reverzibilná medzi cyklami, bez známky kumulatívnej neutropénie. Počet neutrofilov bol najnižší v 11. deň každého terapeutického cyklu VELCADE a zvyčajne sa upravil na východiskovú hodnotu pri ďalšom cykle. V štúdii
LYM-3002 bola podpora faktorom stimulujúcim kolónie podaná 78 % pacientov v skupine VcR-CAP a 61 % pacientov v skupine s R-CHOP. Keďže u pacientov s neutropéniou existuje zvýšené riziko infekcií, majú sa u nich sledovať prejavy a príznaky infekcií a ihneď liečiť. Pri hematologickej toxicite možno podľa miestnej štandardnej praxe podávať faktory stimulujúce kolónie granulocytov. V prípade opakovaných oneskorení podania cyklu sa má zvážiť profylaktické použitie faktorov stimulujúcich kolónie granulocytov (pozri časť 4.2).
Reaktivácia vírusu herpes zoster
U pacientov liečených VELCADE sa odporúča antivírusová profylaxia. V štúdii fázy III u pacientov s doteraz neliečeným mnohopočetným myelómom bola celková incidencia reaktivácie herpesu zoster častejšia u pacientov liečených s VELCADE+melfalan+prednizón v porovnaní s melfalan+prednizón (14 % verzus 4 %).
U pacientov s MCL (štúdia LYM-3002) bola incidencia infekcie herpesom zoster 6,7 % v skupine s VcR-CAP a 1,2 % v skupine s R-CHOP (pozri časť 4.8).
Reaktivácia vírusu hepatitídy B (HBV) a infekcia
Keď sa rituximab užíva v kombinácii s VELCADE, má sa u pacientov s rizikom infekcie HBV urobiť vždy pred začatím liečby vyšetrenie na HBV. U nositeľov hepatitídy B a pacientov s hepatitídou B
v anamnéze sa musia starostlivo sledovať klinické a laboratórne prejavy aktívnej infekcie HBV počas a po kombinovanej liečbe rituximabom a VELCADE. Má sa zvážiť antivírusová profylaxia. Ďalšie informácie si prečítajte v súhrne charakteristických vlastností rituximabu.
Progresívna multifokálna leukoencefalopatia (PML)
U pacientov liečených liekom VELCADE boli veľmi zriedkavo hlásené prípady infekcie John Cunninghamovým (JC) vírusom s neznámou kauzalitou, čo malo za následok PML a smrť. Pacienti, u ktorých bola diagnostikovaná PML, podstúpili predtým alebo súčasne imunosupresívnu liečbu.
Väčšina prípadov PML bola diagnostikovaná do 12 mesiacov od prvej dávky lieku VELCADE.
U pacientov je potrebné v pravidelných intervaloch v rámci diferenciálnej diagnostiky CNS ťažkostí sledovať výskyt nových alebo zhoršenie existujúcich neurologických príznakov alebo prejavov, ktoré by mohli svedčiť o PML. Ak existuje podozrenie na diagnózu PML, pacientov treba odoslať
k odborníkovi na PML a iniciovať vhodný diagnostický proces zameraný na PML. Ak sa diagnostikuje PML, ukončite liečbu liekom VELCADE.
Periférna neuropatia
Liečba s VELCADE je veľmi často spojená s periférnou neuropatiou, ktorá je prevažne senzorická. Napriek tomu boli hlásené prípady vážnej motorickej neuropatie so senzorickou periférnou neuropatiou alebo bez senzorickej periférnej neuropatie. Výskyt periférnej neuropatie sa zvyšuje na začiatku liečby a vrchol bol pozorovaný počas 5. cyklu.
U týchto pacientov sa odporúča starostlivo monitorovať príznaky neuropatie ako je pocit pálenia, hyperestézia, hypoestézia, parestézia, diskomfort, neuropatická bolesť alebo slabosť.
V štúdii fázy III porovnávajúcej VELCADE podávaný intravenózne vz. subkutánne bola incidencia prípadov periférnej neuropatie ≥ 2. stupňa 24 % v skupine so subkutánnou injekciou a 41 % v skupine s intravenóznou injekciou (p = 0,0124). Periférna neuropatia ≥ 3. stupňa sa vyskytla u 6 % pacientov v skupine liečenej subkutánne v porovnaní so 16 % pacientov v skupine liečenej intravenózne
(p = 0,0264). Incidencia všetkých stupňov periférnej neuropatie s liekom VELCADE podávaným
intravenózne bola nižšia v historických štúdiách s intravenózne podávaným liekom VELCADE ako v štúdii MMY-3021.
Pacienti s objavením sa alebo zhoršením periférnej neuropatie sa majú podrobiť neurologickému vyšetreniu a môžu vyžadovať zmenu dávky, schémy alebo cesty podania na subkutánnu (pozri časť 4.2). Neuropatia sa zvládla podpornou starostlivosťou a inou liečbou.
U pacientov dostávajúcich VELCADE v kombinácii s liekmi, o ktorých je známe, že súvisia
s neuropatiou (napr. talidomid), sa má zvážiť skoré a pravidelné sledovanie príznakov neuropatie vyplývajúcej z liečby s neurologickým posúdením a treba zvážiť vhodné zníženie dávky alebo prerušenie liečby.
Okrem periférnej neuropatie môže vznik autonómnej neuropatie prispievať k niektorým nežiaducim účinkom ako je posturálna hypotenzia a ťažká obstipácia s ileom. Informácie o autonómnej neuropatii a jej vzťahu k týmto nežiaducim účinkom sú však obmedzené.
Záchvaty
Záchvaty sa menej často zaznamenali u pacientov, u ktorých neboli v anamnéze zaznamenané záchvaty alebo epilepsia. Špeciálna starostlivosť sa vyžaduje u liečených pacientov s akýmikoľvek rizikovými faktormi vzniku záchvatov.
Hypotenzia
Liečba s VELCADE je často spojená s ortostatickou/posturálnou hypotenziou. Väčšina nežiaducich reakcií je miernej až stredne ťažkej povahy a vyskytujú sa v priebehu liečby. Pacienti, u ktorých vznikla ortostatická hypotenzia počas liečby s VELCADE (podávaným intravenózne), nemali známky ortostatickej hypotenzie pred liečbou s VELCADE. Väčšina pacientov potrebovala liečbu ortostatickej hypotenzie. U menšej časti pacientov s ortostatickou hypotenziou sa zaznamenali synkopické príhody. Vznik ortostatickej/posturálnej hypotenzie nebol akútne spojený s podaním bolusu infúzie VELCADE. Mechanizmus tohto nežiaduceho účinku je neznámy, čiastočne však môže vzniknúť
v dôsledku autonómnej neuropatie. Autonómna neuropatia môže byť spojená s bortezomibom alebo bortezomib môže zhoršovať základné ochorenie, ako napríklad diabetickú alebo amyloidnú neuropatiu. Opatrnosť sa odporúča pri liečbe pacientov so známou anamnézou synkopy spojenou
s užívaním liekov spôsobujúcich hypotenziu alebo u pacientov dehydratovaných v dôsledku opakujúcej sa diarei alebo vracania. Manažment ortostatickej/posturálnej hypotenzie môže zahŕňať úpravu antihypertenzívnych liekov, rehydratáciu alebo podávanie mineralokortikoidov a/alebo sympatomimetík. Pacienti majú byť upozornení, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak pocítia príznaky ako závraty, omámenosť alebo stratu vedomia.
Posteriórny reverzibilný encefalopatický syndróm (PRES)
U pacientov liečených liekom VELCADE boli hlásené prípady PRES. PRES je zriedkavý, často reverzibilný, rýchlo sa vyvíjajúci neurologický stav, ktorý sa môže prejaviť záchvatmi, hypertenziou, bolesťou hlavy, letargiou, zmätenosťou, slepotou alebo inými zrakovými a neurologickými poruchami. Na potvrdenie diagnózy sa používa snímka mozgu, najmä magnetická rezonancia.
U pacientov, u ktorých sa vyvinie PRES, treba ukončiť podávanie lieku VELCADE.
Zlyhanie srdca
Akútny rozvoj alebo zhoršenie kongestívneho zlyhania srdca a/alebo nový pokles ejekčnej frakcie ľavej komory sa vyskytli počas liečby bortezomibom. Retencia tekutín môže byť predispozičným faktorom znakov a symptómov zlyhania srdca. Pacienti s predispozíciou k ochoreniu srdca majú byť starostlivo monitorovaní.
Vyšetrenie na elektrokardiograme
V klinických štúdiách boli pozorované jednotlivé prípady predĺženia QT-intervalu, príčina nebola objasnená.
Pľúcne poruchy
U pacientov liečených VELCADE (pozri časť 4.8) bola hlásená akútna difúzna infiltračná pľúcna choroba neznámej etiológie ako napr. pneumonitída, intersticiálna pneumónia, pľúcna infiltrácia a syndróm akútneho respiračného zlyhania (ARDS). Niektoré z týchto príhod boli smrteľné. Pred
začiatkom liečby sa odporúča vykonať röntgen hrudníka, ktorý bude slúžiť ako východisko v prípade zmien na pľúcach po ukončení liečby.
Pri výskyte nových alebo zhoršených pľúcnych príznakov (napr. kašeľ, dyspnoe) sa má okamžite stanoviť diagnóza a pacienti sa majú podrobiť vhodnej liečbe. Pred pokračovaním liečby s VELCADE sa má zvážiť miera jej prínosu/rizika.
V klinickom skúšaní dvaja pacienti (z dvoch), ktorým sa podávala vysoká dávka cytarabínu
(2 g/m2 denne) kontinuálnou infúziou počas 24 hodín s daunorubicínom a VELCADE z dôvodu relapsu akútnej myeloidnej leukémie, zomreli na ARDS v počiatočnom štádiu liečby a štúdia sa ukončila. Z toho dôvodu sa táto špecifická liečba so súčasne podávanou vysokou dávkou cytarabínu (2 g/m2 denne) kontinuálnou infúziou počas 24 hodín neodporúča.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s mnohopočetným myelómom sú renálne komplikácie častejšie. Pacienti s poruchou funkcie obličiek sa majú dôsledne sledovať (pozri časti 4.2 a 5.2).
Porucha funkcie pečene
Bortezomib je metabolizovaný pečeňovými enzýmami. Expozícia bortezomibu je zvýšená u pacientov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene; títo pacienti majú byť liečení zníženými dávkami lieku VELCADE a starostlivo sledovaní z dôvodu toxicity (pozri časti 4.2 a 5.2).
Reakcie pečene
U pacientov vo vážnom stave, ktorí sú liečení liekom VELCADE a súčasne inými liekmi, bolo menej často hlásené hepatálne zlyhanie. Ďalšie hlásené pečeňové reakcie zahŕňajú zvýšenie pečeňových enzýmov, hyperbilirubinémiu a hepatitídu. Po prerušení liečby bortezomibom môžu tieto zmeny zaniknúť (pozri časť 4.8).
Syndróm lýzy tumoru
Pretože bortezomib je cytotoxická látka a môže rýchlo ničiť malígne plazmatické bunky a bunky MCL, môžu sa vyskytnúť komplikácie syndrómu lýzy tumoru. Pacienti s rizikom vzniku syndrómu lýzy tumoru sú tí, ktorí mali veľkú nádorovú masu pred začatím liečby. Títo pacienti sa majú starostlivo sledovať a majú byť urobené vhodné opatrenia.
Súčasné podávanie liekov
Pacienti majú byť starostlivo monitorovaní, ak sa im podáva bortezomib v kombinácii s potenciálnymi CYP3A4-inhibítormi. Opatrnosť sa vyžaduje, ak sa bortezomib kombinuje s CYP3A4- alebo CYP2C19 substrátmi (pozri časť 4.5).
Normálna funkcia pečene musí byť potvrdená a opatrnosť sa vyžaduje u pacientov, ktorí užívajú perorálne hypoglykemiká (pozri časť 4.5).
Možné imunokomplexom sprostredkované reakcie
Možné imunokomplexom sprostredkované reakcie, ako je reakcia typu sérová choroba, polyartritída
s vyrážkou a proliferatívna glomerulonefritída, sa zaznamenali menej často. Podávanie bortezomibu sa má prerušiť, ak sa vyskytnú ťažké reakcie.
In vitro štúdie ukazujú, že bortezomib je slabý inhibítor izoenzýmov 1A2, 2C9, 2C19, 2D6 a 3A4 cytochrómu P450 (CYP). Na základe obmedzeného podielu (7 %) CYP2D6 na metabolizme
bortezomibu, sa nepredpokladá vplyv fenotypu slabého metabolizéru CYP2D6 na celkovú dispozíciu bortezomibu.
Interakčná štúdia, ktorá hodnotila účinok ketokonazolu, silného CYP3A4 inhibítora, na farmakokinetiku bortezomibu (podávaného intravenózne), preukázala priemerný nárast AUC bortezomibu o 35 % (CI90 % [1,032 do 1,772]) na základe údajov od 12 pacientov. Preto majú byť pacienti starostlivo monitorovaní, ak sa im podáva bortezomib v kombinácii so silnými
CYP3A4 inhibítormi (napr. ketokonazol, ritonavir).
V interakčnej štúdii, ktorá hodnotila účinok omeprazolu, silného CYP2C19 inhibítora, na farmakokinetiku bortezomibu (podávaného intravenózne), sa nezaznamenal žiaden významný účinok na farmakokinetiku bortezomibu na základe údajov od 17 pacientov.
Interakčná štúdia, ktorá hodnotila účinok rifampicínu, silného induktora CYP3A4, na farmakokinetiku bortezomibu (podávaného intravenózne), potvrdila priemernú redukciu AUC bortezomibu o 45 % na základe údajov od 6 pacientov. Súčasné užívanie bortezomibu so silnými induktormi CYP3A4 (napr. rifampicín, karbamazepín, fenytoín, fenobarbital a ľubovník bodkovaný) sa neodporúča, pretože sa môže znížiť účinnosť.
V tej istej interakčnej štúdii, ktorá hodnotila účinok dexametazónu, slabšieho induktora CYP3A4, na farmakokinetiku bortezomibu (podávaného intravenózne), sa nezistil žiadny významný účinok na farmakokinetiku bortezomibu na základe údajov od 7 pacientov.
Interakčná štúdia, ktorá hodnotila účinok melfalanu-prednizónu na farmakokinetiku bortezomibu (podávaného intravenózne) dokázala priemerný 17 % nárast AUC bortezomibu na základe údajov od 21 pacientov. Nepovažuje sa to za klinicky významné.
Počas klinických skúšaní sa u diabetických pacientov, ktorí užívali perorálne hypoglykemiká, zaznamenali menej často a často stavy hypoglykémie a hyperglykémie. U pacientov liečených perorálnymi antidiabetikami môže byť potrebné starostlivo monitorovať hladiny glukózy v krvi a upraviť dávkovanie antidiabetík.
Antikoncepcia u mužov a žien
Vzhľadom na genotoxický potenciál bortezomibu (pozri časť 5.3) musia ženy vo fertilnom veku používať účinné antikoncepčné opatrenia a vyhnúť sa otehotneniu počas liečby VELCADE a
8 mesiacov po ukončení liečby. Mužskí pacienti majú používať účinné antikoncepčné opatrenia a majú byť poučení o tom, že počas liečby VELCADE a 5 mesiacov po jej ukončení nemajú splodiť dieťa (pozri časť 5.3).
Gravidita
Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o gravidných ženách vystavených účinku bortezomibu. Teratogénny potenciál bortezomibu nebol doteraz úplne preskúmaný.
V predklinických štúdiách nemal bortezomib žiadny vplyv na embryonálny/fetálny vývoj u potkanov a králikov pri najvyšších tolerovaných dávkach v tehotenstve. Nerealizovali sa žiadne štúdie na zvieratách, ktoré by stanovili vplyv bortezomibu na pôrodnosť alebo postnatálny vývoj (pozri časť 5.3). VELCADE sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ klinický stav ženy nevyžaduje liečbu liekom VELCADE.
Ak sa VELCADE podáva počas gravidity, alebo ak pacientka otehotnie počas liečby týmto liekom, musí byť informovaná o potenciálnom riziku pre plod.
Talidomid je známe liečivo s teratogénnym účinkom u ľudí, ktoré spôsobuje život ohrozujúce vrodené anomálie. Talidomid je kontraindikovaný počas gravidity a u žien vo fertilnom veku, ak nie sú dodržané podmienky programu prevencie gravidity pri lieku talidomid. Pacienti dostávajúci VELCADE spolu s talidomidom sa majú riadiť programom prevencie gravidity pri lieku talidomid.
Pre ďalšie informácie si prečítajte súhrn charakteristických vlastností lieku.
Laktácia
Nie je známe, či sa bortezomib vylučuje do ľudského mlieka. Kvôli možnosti závažných nežiaducich reakcií u dojčených novorodencov má byť dojčenie počas liečby s VELCADE prerušené.
Fertilita
S VELCADE sa nevykonali štúdie zamerané na fertilitu (pozri časť 5.3). Vzhľadom na genotoxický potenciál bortezomibu (pozri časť 5.3) majú mužskí pacienti pred začatím liečby vyhľadať poradenstvo týkajúce sa uchovávania spermií a ženy vo fertilnom veku majú vyhľadať konzultáciu týkajúcu sa kryokonzervácie oocytov.
VELCADE má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Počas liečby s VELCADE sa môže vyskytnúť veľmi často únava, často závraty, menej často synkopa a
ortostatická/posturálna hypotenzia alebo často rozmazané videnie. Preto pacienti musia byť opatrní pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov a musia byť informovaní, aby neviedli vozidlá alebo neobsluhovali stroje, ak zaznamenajú tieto príznaky (pozri časť 4.8).
Súhrn bezpečnostného profilu
Medzi závažné nežiaduce účinky hlásené menej často počas liečby s VELCADE patrí zlyhanie srdca, syndróm lýzy tumoru, pľúcna hypertenzia, posteriórny reverzibilný encefalopatický syndróm, akútne difúzne infiltračné ochorenia pľúc a zriedkavo autonómna neuropatia.
Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky počas liečby s VELCADE sú nauzea, diarea, zápcha, vracanie, únava, pyrexia, trombocytopénia, anémia, neutropénia, periférna neuropatia (vrátane senzorickej), bolesť hlavy, parestézia, znížená chuť do jedla, dyspnoe, vyrážka, herpes zoster a myalgia.
Zoznam nežiaducich reakcií v tabuľke
Mnohopočetný myelóm
U nežiaducich účinkov v tabuľke 7 investigátori predpokladali minimálny možný alebo pravdepodobný kauzálny vzťah k lieku VELCADE. Tieto nežiaduce reakcie sú založené na zjednotenom súbore údajov od 5 476 pacientov, z ktorých bolo 3 996 pacientov liečených dávkou 1,3 mg/m2 lieku VELCADE a uvádzajú sa v tabuľke 7.
Celkovo sa VELCADE podával za účelom liečby mnohopočetného myelómu 3 974 pacientom.
Nežiaduce účinky sú uvedené nižšie podľa orgánového systému a frekvencie výskytu. Frekvencie výskytu sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až
< 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Tabuľka 7 bola vytvorená použitím verzie 14.1 MedDRA.
Zaradené sú aj nežiaduce reakcie, ktoré sa vyskytli po uvedení lieku na trh, a ktoré sa neobjavili v klinických skúšaniach.
Tabuľka 7: Nežiaduce reakcie u pacientov s mnohopočetným myelómom liečených s VELCADE
v klinických skúšaniach a všetky nežiaduce reakcie po uvedení lieku na trh bez ohľadu na indikáciu#
| Trieda orgánových systémov | Incidencia | Nežiaduca reakcia |
| Infekcie a nákazy | Časté | herpes zoster (vrátane diseminovaného a oftalmického), pneumónia*, herpes simplex*, plesňové infekcie* |
| Menej časté | infekcia*, bakteriálna infekcia*, vírusová infekcia*, sepsa (vrátane septického šoku)*, bronchopneumónia, infekcia vírusom herpesu*, herpetická meningoencefalitída#, bakterémia (vrátane stafylokokovej), hordeolum, chrípka, celulitída, infekcia súvisiaca so zariadením, kožná infekcia*, infekcia ucha*,stafylokoková infekcia*, infekcia zubov* |
| Zriedkavé | meningitída (vrátane bakteriálnej), infekcia Epstein-Barrovejvírusom, genitálny herpes, tonzilitída, mastoiditída, postvírusový únavový syndróm | |
| Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cystya polypy) | Zriedkavé | malígne nádory, plazmocelulárna leukémia, karcinóm renálnych buniek, hmota, plesňové mykózy, benígne nádory* |
| Poruchy krvia lymfatického systému | Veľmi časté | trombocytopénia*, neutropénia*, anémia* |
| Časté | leukopénia*, lymfopénia* | |
| Menej časté | pancytopénia*, febrilná neutropénia, koagulopatia*, leukocytóza*, lymfadenopatia, hemolytická anémia# | |
| Zriedkavé | diseminovaná intravaskulárna koagulácia, trombocytóza*, syndróm hyperviskozity, bližšie nešpecifikovaná porucha krvných doštičiek, trombotická mikroangiopatia (vrátane trombocytopenickej purpury)#, bližšie nešpecifikovaná poruchakrvi, hemoragická diatéza, infiltrácia lymfocytov | |
| Poruchy imunitného systému | Menej časté | angioedém#, hypersenzitivita* |
| Zriedkavé | anafylaktický šok, amyloidóza, imunokomplexom sprostredkovaná reakcia typu III | |
| Poruchyendokrinného systému | Menej časté | Cushingov syndróm*, hypertyroidizmus*, nedostatočná sekrécia antidiuretického hormónu |
| Zriedkavé | Hypotyroidizmus | |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Veľmi časté | znížená chuť do jedla |
| Časté | dehydratácia, hypokaliémia*, hyponatriémia, abnormálnehodnoty glukózy v krvi*, hypokalciémia*, abnormalita enzýmov* | |
| Menej časté | syndróm lýzy tumoru, nedostatočné prospievanie*, hypomagneziémia*, hypofosfatémia*, hyperkaliémia*, hyperkalciémia*, hypernatriémia*, abnormálna hladina kyselinymočovej*, diabetes mellitus*, zadržiavanie tekutín | |
| Zriedkavé | hypermagneziémia*, acidóza, nerovnováha elektrolytov*, preťaženie tekutinou, hypochlorémia*, hypovolémia, hyperchlorémia*, hyperfosfatémia*, metabolická porucha, deficitvitamínu B komplex, deficit vitamínu B12, dna, zvýšená chuť do jedla, intolerancia alkoholu | |
| Psychické poruchy | Časté | poruchy nálady*, úzkostné poruchy*, poruchy spánku* |
| Menej časté | duševné poruchy*, halucinácie*, psychické poruchy*, zmätenosť*, nepokoj | |
| Zriedkavé | samovražedné myšlienky*, porucha prispôsobenia sa, delírium, pokles sexuálnej túžby | |
| Poruchy nervového systému | Veľmi časté | neuropatie*, periférna senzorická neuropatia, dysestézia*, neuralgia* |
| Časté | motorická neuropatia, strata vedomia (vrátane synkopy), točeniehlavy*, dysgeúzia*, letargia, bolesť hlavy* | |
| Menej časté | tremor, periférna senzorimotorická neuropatia, dyskinézia*, poruchy cerebelárnej koordinácie a rovnováhy*, strata pamäti (s výnimkou demencie)*, encefalopatia*, posteriórny reverzibilný encefalopatický syndróm#, neurotoxicita, epilepsia*, postherpetická neuralgia, porucha reči*, syndróm nepokojných nôh, migréna, ischias, porucha pozornosti, neprirodzené reflexy*,parosmia |
| Zriedkavé | cerebrálna hemorágia*, intrakraniálna hemorágia* (vrátane subarachnoidálnej)*, opuch mozgu, tranzitórny ischemický atak, kóma, nerovnováha autonómneho nervového systému, autonómna neuropatia, ochrnutie lebky*, paralýza*, paréza*, presynkopa, syndróm mozgového koreňa, cerebrovaskulárna porucha, lézia nervového koreňa, psychomotorická hyperaktivita, stlačenie miechy, bližšie nešpecifikovaná kognitívna porucha, motorická dysfunkcia, bližšie nešpecifikovaná porucha nervového systému, radikulitída, zvýšené slinenie, hypotónia,Guillainov-Barrého syndróm#, demyelinizačná polyneuropatia# | |
| Poruchy oka | Časté | opuch oka*, abnormálne videnie*, konjunktivitída* |
| Menej časté | očná hemorágia*, infekcia očného viečka*, chalazión#,blefaritída#, zápal oka*, diplopia, suchosť oka*, podráždenie oka*, bolesť oka, zvýšené slzenie, výtok z oka | |
| Zriedkavé | lézie rohovky*, exoftalmus, retinitída, skotóm, bližšie nešpecifikované poruchy oka (vrátane očného viečka), získaná dakryoadenitída, fotofóbia, fotopsia, optická neuropatia#, rôznestupne poškodenia zraku (až po slepotu)* | |
| Poruchy ucha a labyrintu | Časté | vertigo* |
| Menej časté | dysakúzia (vrátane tinnitu)*, porucha sluchu (až do a vrátane hluchoty), ušný diskomfort* | |
| Zriedkavé | krvácanie ucha, vestibulárna neuronitída, bližšie nešpecifikovaná porucha ucha | |
| Poruchy srdcaa srdcovej činnosti | Menej časté | srdcová tamponáda#, kardiopulmonálna zástava*, srdcová fibrilácia (vrátane atriálnej), zlyhanie srdca (vrátane ľavéhoa pravého ventrikulárneho zlyhania)*, arytmia*, tachykardia*, palpitatácie, angína pektoris, perikarditída* (vrátane perikardiálneho výpotku), kardiomyopatia*, ventrikulárnadysfunkcia*, bradykardia |
| Zriedkavé | flater predsiení, infarkt myokardu*, atrioventrikulárny blok*, kardiovaskulárna porucha (vrátane kardiogénneho šoku), torsadede pointes, nestabilná angína, poruchy srdcovej chlopne*, insuficiencia koronárnych artérií, sínusová zástava | |
| Poruchy ciev | Časté | hypotenzia*, ortostatická hypotenzia, hypertenzia* |
| Menej časté | cerebrovaskulárna príhoda#, hlboká žilová trombóza*, hemorágia*, tromboflebitída (vrátane povrchovej), kolaps obehového systému (vrátane hypovolemického šoku), flebitída,sčervenanie*, hematóm (vrátane perirenálneho)*, nedostatočná periférna cirkulácia*, vaskulitída, hyperémia (vrátane očnej)* | |
| Zriedkavé | periférna embólia, lymfoedém, bledosť, erytromelalgia, vazodilatácia, zmena zafarbenia žily, žilová nedostatočnosť | |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Časté | dyspnoe*, epistaxa, infekcia horných/dolných dýchacích ciest*, kašeľ* |
| Menej časté | pľúcna embólia, pleurálny výpotok, pľúcny edém (vrátane akútneho), pľúcna alveolárna hemorágia#, bronchospazmus, chronická obštrukčná pulmonálna choroba*, hypoxémia*,kongescia dýchacieho traktu*, hypoxia, pleuritída*, čkanie, rinorea, dysfónia, sipot | |
| Zriedkavé | respiračné zlyhanie, syndróm akútneho respiračného zlyhania, apnoe, pneumotorax, atelektáza, pľúcna hypertenzia, hemoptýza, hyperventilácia, ortopnoe, pneumonitída, respiračná alkalóza, tachypnoe, pľúcna fibróza, bronchiálna porucha*, hypokapnia*, intersticiálne ochorenie pľúc, pľúcna infiltrácia, zúženie hrdla, sucho v krku, zvýšená sekrécia horných dýchacích ciest,podráždenie hrdla, syndróm kašľa asociovaný s ochoreniami horných dýchacích ciest |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Veľmi časté | nauzea a príznaky vracania*, diarea*, zápcha |
| Časté | gastrointestinálne krvácanie (vrátane krvácania zo slizníc)*, dyspepsia, stomatitída*, abdominálna distenzia, orofaryngeálnabolesť*, abdominálna bolesť (vrátane gastrointestinálnej bolesti a bolesti sleziny)*, ochorenia úst*, flatulencia | |
| Menej časté | pankreatitída (vrátane chronickej)*, hemateméza, opuch pery*, gastrointestinálna obštrukcia (vrátane obštrukcie tenkého čreva a ilea)*, abdominálny diskomfort, ulcerácie v ústach*, enteritída*, gastritída*, krvácanie ďasien, refluxná choroba pažeráka*, kolitída (vrátane kolitídy clostridium difficile)*, ischemická kolitída#, gastrointestinálny zápal*, dysfágia, syndróm dráždivého čreva, bližšie nešpecifikovaná gastrointestinálna porucha, povlak na jazyku, porucha gastrointestinálnej motility*,porucha slinnej žľazy* | |
| Zriedkavé | akútna pankreatitída, peritonitída*, opuch jazyka*, ascites, ezofagitída, cheilitída, inkontinencia stolice, atónia análneho sfinktera, fekalóm, gastrointestinálna ulcerácia a perforácia*, hypertrofia ďasien, megakolón, výtok z rekta, tvorba pľuzgierov v ústach a hltane*, bolesť pery, periodontitída, povrchová trhlina pri ritnom otvore, zmena činnosti čriev, proktalgia, abnormálnastolica | |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | Časté | abnormalita pečeňového enzýmu* |
| Menej časté | hepatotoxicita (vrátane poruchy pečene), hepatitída*, cholestáza | |
| Zriedkavé | zlyhanie pečene, hepatomegália, Buddov-Chiariho syndróm, cytomegalovírusová hepatitída, krvácanie pečene, cholelitiáza | |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Časté | vyrážka*, pruritus*, erytém, suchá koža |
| Menej časté | multiformný erytém, urtikária, akútna febrilná neutrofilná dermatóza, toxická kožná erupcia, toxická epidermálna nekrolýza#, Stevensov-Johnsonov syndróm#, dermatitída*, ochorenie vlasov*, petechie, ekchymóza, kožné lézie, purpura, zdurenie kože*, psoriáza, hyperhidróza, nočné potenie,dekubitálny vred#, akné*, pľuzgier*, porucha pigmentácie* | |
| Zriedkavé | reakcia kože, Jessnerova lymfocytová infiltrácia, syndróm palmárno-plantárnej erytrodyzestézie, subkutánna hemorágia, retikulárne sčervenanie kože, stvrdnutie kože, papula, fotosenzitívna reakcia, seborea, studený pot, bližšie nešpecifikovaná kožná porucha, erytróza, kožný vred, ochorenienechtov | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | Veľmi časté | muskuloskeletálna bolesť* |
| Časté | svalové spazmy*, bolesť končatín, svalová slabosť | |
| Menej časté | zášklby svalov, opuch kĺbov, artritída*, stuhnutie kĺbov, myopatie*, pocit ťažoby | |
| Zriedkavé | rabdomyolýza, syndróm temporomandibulárneho kĺbu, fistula, kĺbová efúzia, bolesť čeľuste, porucha kostí, infekcia a zápalymuskuloskeletálneho a spojivového tkaniva, synoviálna cysta | |
| Poruchy obličiek a močových ciest | Časté | poškodenie obličiek* |
| Menej časté | akútne zlyhanie obličiek, chronické zlyhanie obličiek*, infekcia močových ciest*, prejavy a príznaky močových ciest,hematúria*, retencia moču, porucha močenia*, proteinúria, azotémia, oligúria*, polakizúria | |
| Zriedkavé | podráždenie močového mechúra | |
| Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | Menej časté | vaginálna hemorágia, genitálna bolesť*, erektilná dysfunkcia |
| Zriedkavé | porucha semeníkov*, prostatitída, porucha prsníkov u žien,citlivosť nadsemeníkov, epididymitída, bolesť panvy, ulcerácia vulvy | |
| Vrodené, familiárne a genetické poruchy | Zriedkavé | aplázia, gastrointestinálne malformácie, ichtyóza |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Veľmi časté | pyrexia*, únava, asténia |
| Časté | opuch (vrátane periférneho), zimnica, bolesť*, nevoľnosť* | |
| Menej časté | zhoršenie celkového zdravotného stavu*, opuch tváre*, reakcia v mieste podania injekcie*, porucha slizníc*, bolesť v hrudi, porucha pohybu, pocit chladu, extravazácia*, komplikácie súvisiace s katétrom*, zmena v pociťovaní smädu*, hrudníkový diskomfort, pocit zmeny telesnej teploty*, bolesť v miestepodania injekcie* | |
| Zriedkavé | smrť (vrátane náhleho úmrtia), multiorgánové zlyhanie, krvácanie v mieste podania injekcie*, hernia (vrátane hiátovej)*, oslabenie liečenia*, zápal, flebitída v mieste podania injekcie*, citlivosť, vred, podráždenosť, bolesť na hrudi nesúvisiaca sosrdcom, bolesť v mieste zavedenia katétra, pocit cudzieho tela | |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Časté | zníženie telesnej hmotnosti |
| Menej časté | hyperbilirubinémia*, abnormálne výsledky analýzy proteínov*, zvýšenie telesnej hmotnosti, abnormálne výsledky krvnýchtestov*, zvýšenie C-reaktívneho proteínu | |
| Zriedkavé | abnormálna hladina plynov v krvi*, abnormality na elektrokardiograme (vrátane predĺženia QT intervalu)*, abnormálny Medzinárodný normalizovaný pomer*, zníženie gastrického pH, zvýšenie agregácie krvných doštičiek, zvýšenietroponínu I, identifikácia vírusu a sérológia*, abnormálne výsledky analýzy moču* | |
| Úrazy, otravy a komplikácieliečebného postupu | Menej časté | pád, pomliaždenie |
| Zriedkavé | reakcie na transfúziu, zlomeniny*, zimnica*, poranenie tváre,poranenie kĺbov*, popáleniny*, lacerácia, procedurálna bolesť, poranenia žiarením* | |
| Chirurgickéa liečebné postupy | Zriedkavé | aktivácia makrofágu |
* Predstavuje pojmy, ktoré zahŕňajú viac ako jeden uprednostňovaný názov MedDRA
# Nežiaduce reakcie po uvedení lieku na trh bez ohľadu na indikáciu
Lymfóm z plášťových buniek (MCL)
Bezpečnostný profil VELCADE u 240 pacientov s MCL liečených s VELCADE v dávke 1,3 mg/m2 v kombinácii s rituximabom, cyklofosfamidom, doxorubicínom a prednizónom (VcR-CAP)
v porovnaní s 242 pacientmi liečenými rituximabom, cyklofosfamidom, doxorubicínom, vinkristínom a prednizónom [R-CHOP] bol relatívne zhodný s profilom pozorovaným u pacientov
s mnohopočetným myelómom s hlavnými rozdielmi opísanými nižšie. Ďalšie nežiaduce reakcie na liek identifikované ako súvisiace s použitím kombinovanej liečby (VcR-CAP) boli infekcia hepatitídy B (< 1 %) a ischémia myokardu (1,3 %). Podobné incidencie týchto prípadov v oboch liečených skupinách naznačili, že tieto nežiaduce reakcie na liek nemožno pripísať samotnému lieku VELCADE. Významné rozdiely v populácii pacientov s MCL v porovnaní s pacientmi v štúdiách
s mnohopočetným myelómom boli ≥ 5 % vyššia incidencia hematologických nežiaducich reakcií (neutropénia, trombocytopénia, leukopénia, anémia, lymfopénia), periférna senzorická neuropatia, hypertenzia, pyrexia, pneumónia, stomatitída a ochorenia vlasov.
Nežiaduce reakcie na liek identifikované ako tie s ≥ 1 % incidenciou, podobnou alebo vyššou incidenciou v skupine VcR-CAP a s minimálne možným alebo pravdepodobným kauzálnym vzťahom k zložkám použitým v skupine VcR-CAP, sú vymenované v tabuľke 8 nižšie. Zahrnuté sú tiež nežiaduce reakcie na liek identifikované v skupine VcR-CAP, u ktorých sa skúšajúci na základe historických údajov zo štúdií mnohopočetného myelómu domnievali, že majú minimálne možný alebo pravdepodobný kauzálny vzťah k VELCADE.
Nežiaduce reakcie sú uvedené nižšie podľa triedy orgánového systému a frekvencie výskytu. Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme
(z dostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Tabuľka 8 bola vytvorená použitím verzie 16 MedDRA.
Tabuľka 8: Nežiaduce reakcie u pacientov s lymfómom z plášťových buniek liečených s VcR-CAP v klinickom skúšaní
| Trieda orgánovýchsystémov | Incidencia | Nežiaduca reakcia |
| Infekcie a nákazy | Veľmi časté | pneumónia* |
| Časté | sepsa (vrátane septického šoku)*, herpes zoster (vrátane diseminovaného a oftalmického), infekcia vírusom herpesu*, bakteriálne infekcie*, infekcia horného/dolného dýchaciehotraktu*, plesňová infekcia*, herpes simplex* | |
| Menej časté | hepatitída B, infekcia*, bronchopneumónia | |
| Poruchy krvia lymfatického systému | Veľmi časté | trombocytopénia*, febrilná neutropénia, neutropénia*, leukopénia*, anémia*, lymfopénia* |
| Menej časté | pancytopénia* | |
| Poruchyimunitného systému | Časté | hypersenzitivita* |
| Menej časté | anafylaktická reakcia | |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Veľmi časté | znížená chuť do jedla |
| Časté | hypokaliémia*, abnormálne hodnoty glukózy v krvi*, hyponatriémia*, diabetes mellitus*, zadržiavanie tekutín | |
| Menej časté | syndróm lýzy tumoru | |
| Psychické poruchy | Časté | poruchy a narušenia spánku* |
| Poruchy nervového systému | Veľmi časté | periférna senzorická neuropatia, dysestézia*, neuralgia* |
| Časté | neuropatie*, motorická neuropatia*, strata vedomia (vrátane synkopy), encefalopatia*, periférna senzorimotorická neuropatia, točenie hlavy*, dysgeúzia*, autonómna neuropatia | |
| Menej časté | nerovnováha autonómneho nervového systému | |
| Poruchy oka | Časté | abnormálne videnie* |
| Poruchy ucha a labyrintu | Časté | dysakúzia (vrátane tinnitu)* |
| Menej časté | vertigo*, porucha sluchu (až do a vrátane hluchoty) | |
| Poruchy srdcaa srdcovej činnosti | Časté | srdcová fibrilácia (vrátane atriálnej), arytmia*, zlyhanie srdca (vrátane ľavého a pravého ventrikulárneho zlyhania)*, ischémiamyokardu, ventrikulárna dysfunkcia* |
| Menej časté | kardiovaskulárna porucha (vrátane kardiogénneho šoku) | |
| Poruchy ciev | Časté | hypertenzia*, hypotenzia*, ortostatická hypotenzia |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Časté | dyspnoe*, kašeľ*, čkanie |
| Menej časté | syndróm akútneho respiračného zlyhania, pľúcna embólia, pneumonitída, pľúcna hypertenzia, pľúcny edém (vrátane akútneho) | |
| Poruchy gastrointestinálne- ho traktu | Veľmi časté | nauzea a príznaky vracania*, diarea*, stomatitída*, zápcha |
| Časté | gastrointestinálne krvácanie (vrátane krvácania zo slizníc)*, abdominálna distenzia, dyspepsia, orofaryngeálna bolesť*, gastritída*, ulcerácie v ústach*, abdominálny diskomfort, dysfágia, gastrointestinálny zápal*, abdominálna bolesť(vrátane gastrointestinálnej bolesti a bolesti sleziny)*, ochorenia úst* | |
| Menej časté | kolitída (vrátane kolitídy clostridium difficile)* | |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | Časté | hepatotoxicita (vrátane poruchy pečene) |
| Menej časté | zlyhanie pečene | |
| Poruchy kožea podkožného tkaniva | Veľmi časté | ochorenie vlasov* |
| Časté | pruritus*, dermatitída*, vyrážka* |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivovéhotkaniva | Časté | svalové spazmy*, muskuloskeletálna bolesť*, bolesť končatín |
| Poruchy obličiek a močových ciest | Časté | infekcia močových ciest * |
| Celkové poruchya reakcie v mieste podania | Veľmi časté | pyrexia*, únava, asténia |
| Časté | opuch (vrátane periférneho), zimnica, reakcia v mieste podania injekcie*, nevoľnosť* | |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Časté | hyperbilirubinémia*, abnormálne výsledky analýzy proteínov*, zníženie telesnej hmotnosti, zvýšenie telesnej hmotnosti |
* Predstavuje pojmy, ktoré zahŕňajú viac ako jeden uprednostňovaný názov MedDRA.
Opis vybraných nežiaducich účinkov Reaktivácia vírusu herpes zoster Mnohopočetný myelóm
Antivírusová profylaxia bola podávaná 26 % pacientov v ramene Vc+M+P. Incidencia herpes zoster v ramene Vc+M+P bola 17 % u pacientov, ktorým nebola podávaná antivírusová profylaxia,
v porovnaní s 3 % u pacientov, ktorým bola podávaná antivírusová profylaxia.
Lymfóm z plášťových buniek
Antivírusová profylaxia bola podaná 137 z 240 pacientov (57 %) v skupine s VcR-CAP. V skupine VcR-CAP bola incidencia herpesu zoster 10,7 % u pacientov, ktorým nebola podávaná antivírusová profylaxia v porovnaní s 3,6 % u pacientov, ktorým bola podávaná antivírusová profylaxia (pozri časť 4.4).
Reaktivácia vírusu hepatitídy B (HBV) a infekcia
Lymfóm z plášťových buniek
Infekcia HBV so smrteľnými výsledkami sa vyskytla u 0,8 % (n = 2) pacientov v skupine neliečenej s VELCADE (rituximab, cyklofosfamid, doxorubicín, vinkristín a prednizón; R-CHOP) a u 0,4 % (n = 1) pacientov dostávajúcich VELCADE v kombinácii s rituximabom, cyklofosfamidom,
doxorubicínom a prednizónom (VcR-CAP). Celková incidencia infekcií hepatitídy B bola u pacientov liečených s VcR-CAP alebo s R-CHOP podobná (0,8 % verzus 1,2 %, v tomto poradí).
Periférna neuropatia v kombinovanej liečbe
Mnohopočetný myelóm
Incidencia periférnej neuropatie v kombinovaných liečbach v štúdiách, v ktorých bol VELCADE podávaný ako indukčná liečba v kombinácii s dexametazónom (štúdia IFM-2005-01)
a dexametazónom-talidomidom (štúdia MMY-3010), sa uvádza v tabuľke nižšie:
Tabuľka 9: Incidencia periférnej neuropatie počas indukčnej liečby podľa toxicity a prerušenie liečby z dôvodu periférnej neuropatie
| IFM-2005-01 | MMY-3010 | |||
| VDDx(N = 239) | VcDx(N = 239) | TDx(N = 126) | VcTDx(N = 130) | |
| Incidencia PN (%) Všetky stupne PN | 3 | 15 | 12 | 45 |
| ≥ 2. stupeň PN | 1 | 10 | 2 | 31 |
| ≥ 3. stupeň PN | < 1 | 5 | 0 | 5 |
| Prerušenie z dôvodu PN (%) | < 1 | 2 | 1 | 5 |
VDDx = vinkristín, doxorubicín, dexametazón; VcDx = VELCADE, dexametazón; TDx = talidomid, dexametazón; VcTDx = VELCADE, talidomid, dexametazón; PN = periférna neuropatia
Poznámka: Periférna neuropatia zahŕňala uprednostňované pojmy: periférna neuropatia, periférna motorická neuropatia, periférna senzorická neuropatia a polyneuropatia.
Lymfóm z plášťových buniek
V tabuľke nižšie sa uvádza incidencia periférnej neuropatie pri kombinovaných režimoch v štúdii LYM-3002, v ktorej sa VELCADE podával s rituximabom, cyklofosfamidom, doxorubicínom a prednizónom (R-CAP).
Tabuľka 10: Incidencia periférnej neuropatie v štúdii LYM-3002 podľa toxicity a prerušenie liečby z dôvodu periférnej neuropatie
| VcR-CAP (N = 240) | R-CHOP (N = 242) | |
| Incidencia of PN (%) Všetky stupne PN | 30 | 29 |
| ≥ 2. stupeň PN | 18 | 9 |
| ≥ 3. stupeň PN | 8 | 4 |
| Prerušenie z dôvodu PN (%) | 2 | < 1 |
VcR-CAP = VELCADE, rituximab, cyklofosfamid, doxorubicín a prednizón; R-CHOP = rituximab, cyklofosfamid, doxorubicín, vinkristín a prednizón; PN = periférna neuropatia
Periférna neuropatia zahŕňala uprednostňované pojmy: periférna senzorická neuropatia, periférna neuropatia, periférna motorická neuropatia a periférna senzomotorická neuropatia.
Starší pacienti s MCL
42,9 % pacientov malo vek v rozpätí 65-74 rokov a 10,4 % pacientov malo ≥ 75 rokov. Napriek tomu, že pacienti vo veku ≥ 75 rokov menej tolerovali VcR-CAP a R-CHOP, podiel závažných nežiaducich účinkov bol 68 % v skupine VcR-CAP v porovnaní s 42 % v skupine R-CHOP.
Významné rozdiely v bezpečnostnom profile lieku VELCADE podávanom subkutánne oproti intravenóznemu v monoterapii
V štúdii fázy III, pacienti, ktorí dostávali VELCADE subkutánne mali v porovnaní s intravenóznym podaním o 13 % nižšiu celkovú incidenciu nežiaducich reakcií vyplývajúcich z liečby, ktoré boli 3. alebo vyššieho stupňa závažnosti v toxicite a o 5 % nižšiu incidenciu ukončenia liečby s VELCADE. Celková incidencia diarei, gastrointestinálnej alebo abdominálnej bolesti, asténie, infekcií horného dýchacieho traktu a periférnych neuropatií bola o 12 % - 15 % nižšia v skupine so subkutánnym podaním v porovnaní so skupinou s intravenóznym podaním. Okrem toho bola v skupine so subkutánnym podaním v porovnaní so skupinou s intravenóznym podaním o 10 % nižšia incidencia periférnych neuropatií 3. alebo vyššieho stupňa a o 8 % nižšia miera ukončenia liečby z dôvodu periférnych neuropatií.
U šiestich percent pacientov boli hlásené prípady lokálnych nežiaducich reakcií na subkutánne podanie, prevažne začervenanie. Prípady odozneli v priemere za 6 dní, u niektorých pacientov bola potrebná úprava dávky. Iba u dvoch (1 %) pacientov boli hlásené závažné reakcie; v 1 prípade pruritus a v 1 prípade začervenanie.
Incidencia úmrtia na liečbe bola 5 % u subjektov v skupine so subkutánnym podaním a 7 %
u subjektov v skupine s intravenóznym podanim. Úmrtnosť v dôsledku „progresie ochorenia“ bola 18 % v skupine so subkutánnym podaním a 9 % v skupine s intravenóznym podaním.
Opakovaná liečba pacientov s relapsom mnohopočetného myelómu
V štúdii, v ktorej sa opakovaná liečba liekom VELCADE podávala 130 pacientom s relapsom mnohopočetného myelómu, ktorí predtým aspoň čiastočne odpovedali na liečbu obsahujúcu VELCADE, boli najčastejšie nežiaduce účinky všetkých stupňov vyskytujúce sa u minimálne 25 % pacientov trombocytopénia (55 %), neuropatia (40 %), anémia (37 %), diarea (35 %) a zápacha
(28 %). U 40 % pacientov sa pozorovali všetky stupne periférnej neuropatie a periférna neuropatia ≥ 3 stupňa sa pozorovala u 8,5 % pacientov.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
U pacientov, predávkovanie viac ako dvojnásobnou odporúčanou dávkou bolo spojené s akútnym nástupom symptomatickej hypotenzie a trombocytopénie s fatálnymi následkami. Pre predklinické farmakologické štúdie kardiovaskulárnej bezpečnosti, pozri časť 5.
Pri predávkovaní bortezomibom nie je známe žiadne špecifické antidotum. V prípade predávkovania sa majú monitorovať životné funkcie pacientov a má im byť poskytnutá primeraná podporná starostlivosť na udržanie krvného tlaku (ako tekutiny, presoriká a/alebo inotropné látky) a telesnej teploty (pozri časti 4.2 a 4.4).
Farmakologické vlastnosti - VELCADE 3,5 mg
Farmakoterapeutická skupina: Antineoplastické látky, iné antineoplastické látky, ATC kód: L01XG01. Mechanizmus účinku
Bortezomib je proteazómový inhibítor. Je špeciálne vytvorený na inhibíciu chymotrypsínovej aktivity proteazómu 26S v bunkách cicavcov. Proteazóm 26S je veľký proteínový komplex, ktorý degraduje ubiquitinizované proteíny. Ubiquitin-proteazómová cesta hrá základnú úlohu pri riadení premeny špecifických proteínov, čím sa udržuje homeostáza v bunkách. Inhibícia proteazómu 26S bráni tejto cielenej proteolýze a ovplyvňuje mnohosignálové kaskády vo vnútri bunky, čo nakoniec vedie k smrti nádorovej bunky.
Bortezomib je vysoko selektívny na proteazóm. V koncentráciách 10 μm, bortezomib neinhibuje žiadny z veľkého množstva sledovaných receptorov a proteáz, a je viac ako 1500-krát selektívnejší na proteazóm ako na svoj ďalší cieľový enzým. Kinetika proteazómovej inhibície sa sledovala in vitro
a ukázalo sa, že bortezomib sa uvoľňuje z proteazómu s polčasom (t1/2) 20 minút, čím sa demonštrovala reverzibilita proteazómovej inhibície bortezomibom.
Bortezomibom sprostredkovaná proteazómová inhibícia ovplyvňuje nádorové bunky mnohými spôsobmi, zahrňujúcimi okrem iného aj zmenu regulačných proteínov, ktoré kontrolujú pokračovanie bunkového cyklu a aktiváciu nukleárneho faktora kappa B (NF-kB). Inhibícia proteazómu vedie
k zastaveniu bunkového cyklu a apoptóze. NF-kB je transkripčný faktor, ktorého aktivácia je potrebná v mnohých aspektoch tumorogenézy, vrátane rastu a prežívania bunky, angiogenézy, medzibunkových interakcií a tvorby metastáz. U myelómov bortezomib ovplyvňuje schopnosť myelómových buniek interagovať s mikroprostredím kostnej drene.
Experimenty ukázali, že bortezomib je cytotoxický pre rôzne typy nádorových buniek a že nádorové bunky sú citlivejšie na proapoptotické vplyvy proteazómovej inhibície ako zdravé bunky. Bortezomib spôsobuje redukciu rastu tumoru in vivo v mnohých predklinických modeloch tumorov vrátane mnohopočetného myelómu.
Údaje z modelov in vitro, ex-vivo a modelov zvierat s bortezomibom potvrdzujú, že bortezomib zvyšuje diferenciáciu a aktivitu osteoblastov a inhibuje funkciu osteoklastov. Tieto účinky boli pozorované u pacientov s mnohopočetným myelómom liečených bortezomibom, u ktorých sa vyskytlo pokročilé osteolytické ochorenie.
Klinická účinnosť pri doteraz neliečenom mnohopočetnom myelóme
Vykonala sa prospektívna, medzinárodná, randomizovaná (1:1), otvorená klinická štúdia fázy III (MMY-3002 VISTA) s 682 pacientmi, aby sa zistilo, či VELCADE (1,3 mg/m2 podaný intravenózne) v kombinácii s melfalanom (9 mg/m2) a prednizónom (60 mg/m2) priniesol zlepšenie v čase do progresie (time to progression, TTP) v porovnaní s melfalanom (9 mg/m2) a prednizónom (60 mg/m2) u pacientov s doteraz neliečeným mnohopočetným meylómom. Liečba sa podávala maximálne
v 9 cykloch (približne 54 týždňov) a predčasne ukončená bola v prípade progresie choroby alebo
neprijateľnej toxicity. Priemerný vek pacientov v štúdii bol 71 rokov, 50 % bolo mužov, 88 % bolo belochov a priemerné hodnotenie celkového stavu Karnofsky bolo u pacientov 80. Pacienti mali myelóm IgG/IgA/ľahkých reťazcov u 63 %/25 %/8 % prípadov, priemernú hodnotu hemoglobínu 105 g/l a priemerný počet krvných doštičiek 221,5 x 109/l. Podobné percento pacientov malo klírens kreatinínu ≤ 30 ml/min (3 % v každom ramene).
V čase dopredu určenej predbežnej analýzy bol splnený primárny cieľ, čas do progresie, a pacientom z ramena M+P bola ponúknutá liečba Vc+M+P. Priemerná doba sledovania bola 16,3 mesiaca.
Záverečná aktualizácia údajov o prežívaní sa uskutočnila na základe mediánu dĺžky sledovania 60,1 mesiacov. Pozoroval sa štatisticky významný prínos v prežívaní v prospech skupiny liečenej Vc+M+P (miera rizika = 0,695, p = 0,00043), napriek následnej liečbe zahŕňajúcej režimy na báze
lieku VELCADE. Stredná hodnota prežívania pre skupinu Vc+M+P bola 56,4 mesiacov v porovnaní so 43,1 pre skupinu liečenú M+P. Výsledky účinnosti sa uvádzajú v tabuľke 11:
Tabuľka 11: Výsledky účinnosti po záverečnej aktualizácii údajov o prežívaní v štúdii VISTA
| Výsledná účinnosť | Vc+M+P n = 344 | M+P n = 338 |
| Čas do progresieUdalosti n (%) | 101 (29) | 152 (45) |
| Stredná hodnotaa (95 % CI) | 20,7 mo(17,6, 24,7) | 15,0 mo(14,1, 17,9) |
| Miera rizikab (95 % CI) | 0,54(0,42, 0,70) | |
| p-hodnota c | 0,000002 | |
| Prežívanie bez progresieUdalosti n (%) | 135 (39) | 190 (56) |
| Stredná hodnotaa (95 % CI) | 18,3 mo(16,6, 21,7) | 14,0 mo(11,1, 15,0) |
| Miera rizikab (95 % CI) | 0,61(0,49, 0,76) | |
| p-hodnota c | 0,00001 | |
| Celkové prežívanie*Udalosti (úmrtia) n (%) | 176 (51,2) | 211 (62,4) |
| Stredná hodnotaa (95 % CI) | 56,4 mo(52,8, 60,9) | 43,1 mo(35,3, 48,3) |
| Miera rizikab(95 % CI) | 0,695(0,567, 0,852) | |
| p-hodnota c | 0,00043 | |
| Miera odpovedepopuláciae n = 668 | n = 337 | n = 331 |
| CRf n (%) | 102 (30) | 12 (4) |
| PRf n (%) | 136 (40) | 103 (31) |
| NCR n (%) | 5 (1) | 0 |
| CR+PRf n (%) | 238 (71) | 115 (35) |
| p-hodnotad | < 10-10 | |
| Zníženie sérového M-proteínupopuláciag n = 667 | n = 336 | n = 331 |
| ≥ 90 % n (%) | 151 (45) | 34 (10) |
| Čas do prvej odpovede v CR + PR | ||
| Stredná hodnota | 1,4 mo | 4,2 mo |
| Stredná hodnotaa trvania odpovede | ||
| CRf | 24,0 mo | 12,8 mo |
| CR+PRf | 19,9 mo | 13,1 mo |
| Čas do ďalšej liečbyUdalosti n (%) | 224 (65,1) | 260 (76,9) |
| Stredná hodnotaa (95 % CI) | 27,0 mo(24,7, 31,1) | 19,2 mo(17,0, 21,0) |
| Miera rizikab (95 % CI) | 0,557(0,462, 0,671) | |
| p-hodnota c | < 0,000001 | |
-
Kaplanov-Meierov odhad
-
Odhad miery rizika je založený na Coxovom modeli proporcionálnych rizík upravenom pre stratifikačné faktory: ß2- mikroglobulín, albumín a región. Miera rizika menšia ako 1 znamená výhodu pre VMP
-
Nominálna p-hodnota založená na rozvrstvenom log-rank teste upravenom pre stratifikačné faktory: β2-mikroglobulín, albumín a región
-
p-hodnota pre mieru odpovede (CR+PR) z Cochranovho-Mantelovho-Haenszelovho chí-kvadrant testu upraveného pre stratifikačné faktory
-
Reagujúca populácia zahŕňa pacientov, ktorí mali na začiatku merateľné ochorenie
-
CR = kompletná odpoveď (z angl. complete response); PR = čiastočná odpoveď (z angl. partial response). EBMT kritérium
-
Všetci randomizovaní pacienti s ochorením vylučovania
* Aktualizácia údajov o prežívaní na základe mediánu dĺžky sledovania 60,1 mesiacov mo: mesiace
CI = interval spoľahlivosti (z angl. confidence interval)
Pacienti vhodní na transplantáciu kmeňových buniek
Vykonali sa dve randomizované, otvorené, multicentrické štúdie fázy III (IFM-2005-01, MMY-3010), aby sa preukázala bezpečnosť a účinnosť lieku VELCADE v dvoj- a trojkombinácii s inými chemoterapeutickými látkami, ako indukčná liečba pred transplantáciou kmeňových buniek
u pacientov s doteraz neliečeným mnohopočetným myelómom.
V štúdii IFM-2005-01 bol VELCADE kombinovaný s dexametazónom [VcDx, n = 240] porovnávaný s vinkristínom-doxorubicínom-dexametazónom [VDDx, n = 242]. Pacienti v skupine s VcDx dostali štyri 21-dňové cykly, každý pozostával z lieku VELCADE (1,3 mg/m2 podávaný intravenózne dvakrát týždenne v 1., 4., 8. a 11. deň) a perorálneho dexametazónu (40 mg/deň v 1. až 4. deň a 9. až 12. deň,
v 1. a 2. cykle a 1. až 4. deň v 3. a 4. cykle).
Autológne transplantácie kmeňových buniek boli vykonaná u 198 (82 %) pacientov v skupine s VDDx a u 208 (87 %) pacientov v skupine s VcDx; väčšina pacientov podstúpila jednu transplantáciu.
V oboch liečených skupinách bol podobný demografický profil pacientov ako aj východiskový charakter ochorenia. Priemerný vek pacientov v štúdii bol 57 rokov, 55 % bolo mužov a 48 % pacientov malo vysoko rizikovú cytogenetiku. Priemerné trvanie liečby bolo 13 týždňov pre skupinu VDDx a 11 týždňov pre skupinu VcDx. Priemerný počet cyklov podaných v oboch skupinách bol
4 cykly.
Primárny cieľ účinnosti štúdie bola miera post-indukčnej odpovede (CR+nCR). Štatisticky významné rozdiely CR+nCR boli pozorované v prospech skupiny s VELCADE kombinovaným
s dexametazónom. Sekundárne ciele účinnosti zahŕňali post-transplantačné miery odpovede (CR+nCR, CR+nCR+VGPR+PR), prežívanie bez progresie a celkové prežívanie. Hlavné výsledky účinnosti sú uvedené v tabuľke 12.
Tabuľka 12: Výsledky účinnosti zo štúdie IFM-2005-01
| Ciele | VcDx | VDDx | OR; 95 % CI; p-hodnotaa |
| IFM-2005-01 | N = 240 (ITTpopulácia) | N = 242 (ITT populácia) | |
| RR (post-indukčná)*CR+nCR CR+nCR+VGPR+PR % (95 % CI) | 14,6 (10,4, 19,7)77,1 (71,2, 82,2) | 6,2 (3,5, 10,0)60,7 (54,3, 66,9) | 2,58 (1,37, 4,85); 0,0032,18 (1,46, 3,24); < 0,001 |
| RR(post-transplantačná)bCR+nCRCR+nCR+VGPR+PR % (95 % CI) | 37,5 (31,4, 44,0)79,6 (73,9, 84,5) | 23,1 (18,0, 29,0)74,4 (68,4, 79,8) | 1,98 (1,33, 2,95); 0,0011,34 (0,87, 2,05); 0,179 |
CI = interval spoľahlivosti (z angl. confidence interval); CR = kompletná odpoveď (z angl. complete response);
nCR = takmer kompletná odpoveď (z angl. near complete response); ITT = s úmyslom liečby (z angl. intent to treat), RR = miera odpovede (z angl. response rate), Vc = VELCADE; VcDx = VELCADE, dexametazón; VDDx = vinkristín,
doxorubicín, dexametazón; VGPR = veľmi dobrá čiastočná odpoveď (z angl. very good partial response); PR = čiastočná odpoveď (z angl. partial response); OR = odds ratio;
* primárny cieľ
-
OR pre mieru odpovede založenej na Mantelovom-Haenszelovom odhade všeobecného pomeru šancí pre stratifikované tabuľky; p-hodnota podľa Cochranovho-Mantelovho-Haenszelovho testu.
-
Týka sa miery odpovede po druhej transplantácii u pacientov, ktorí dostali druhú transplantáciu (42/240 [18 %] v skupine s VcDx a 52/242 [21 %] v skupine s VDDx.
Poznámka: OR > 1 naznačuje výhodu pre indukčnú liečbu obsahujúcu Vc.
V štúdii MMY-3010 bola indukčná liečba s VELCADE kombinovaným s talidomidom
a dexametazónom [VcTDx, n = 130] porovnávaná s talidomidom-dexametazónom [TDx, n = 127]. Pacienti v skupine s VcTDx dostali šesť 4-týždňových cyklov, každý pozostával z lieku VELCADE (1,3 mg/m2 podávaný dvakrát týždenne v 1., 4., 8. a 11. deň, po ktorom nasledovala 17-dňová
prestávka od 12. do 28. dňa), dexametazónu (40 mg podávaných perorálne v 1. až 4. deň a 8. až 11. deň) a talidomidu (podávaný perorálne v dávke 50 mg denne v 1. - 14. deň, zvýšený na 100 mg v 15. – 28. deň a potom na 200 mg denne).
Jedna autológna transplantácia kmeňových buniek bola vykonaná u 105 (81 %) pacientov v skupine s VcTDx a u 78 (61 %) pacientov v skupine s TDx. V oboch liečených skupinách bol podobný demografický profil pacientov ako aj východiskový charakter ochorenia. Pacienti v skupine s VcTDx resp. TDx mali priemerný vek 57 resp. 56 rokov, 99 % resp. 98 % pacientov bolo Kaukazskej rasy a 58 % resp. 54 % bolo mužov. V skupine VcTDx bolo 12 % pacientov klasifikovaných ako vysoko rizikových z hľadiska cytogenetiky verzus 16 % pacientov v skupine TDx. Priemerná dĺžka liečby bola 24,0 týždňov a priemerný počet podaných liečebných cyklov bol 6,0 a bol zhodný vo všetkých liečených skupinách.
Primárne ciele účinnosti štúdie boli post-indukčné a post-transplantačné miery odpovedí (CR+nCR). Štatisticky významný rozdiel v CR+nCR bol pozorovaný v prospech skupiny s VELCADE kombinovaným s dexametazónom a talidomidom. Sekundárne ciele účinnosti zahŕňali prežívanie bez progresie a celkové prežívanie. Hlavné výsledky účinnosti sú uvedené v tabuľke 13.
Tabuľka 13: Výsledky účinnosti zo štúdie MMY-3010
| Ciele | VcTDx | TDx | OR; 95 % CI; p-hodnotaa |
| MMY-3010 | N = 130 (ITTpopulácia) | N = 127 (ITTpopulácia) | |
| *RR (post-indukčná)CR+nCRCR+nCR+PR % (95 % CI) | 49,2 (40,4, 58,1)84,6 (77,2, 90,3) | 17,3 (11,2, 25,0)61,4 (52,4, 69,9) | 4,63 (2,61, 8,22); < 0,001a3,46 (1,90, 6,27); < 0,001a |
| *RR (post-transplantačná)CR+nCRCR+nCR+PR % (95 % CI) | 55,4 (46,4, 64,1)77,7 (69,6, 84,5) | 34,6 (26,4, 43,6)56,7 (47,6, 65,5) | 2,34 (1,42, 3,87); 0,001a2,66 (1,55, 4,57); < 0,001a |
CI = interval spoľahlivosti (z angl. confidence interval); CR = kompletná odpoveď (z angl. complete response);
nCR = takmer kompletná odpoveď (z angl. near complete response); ITT = s úmyslom liečby (z angl. intent to treat), RR = miera odpovede (z angl. response rate), Vc = VELCADE; VcTDx = VELCADE, talidomid, dexametazón; TDx = talidomid, dexametazón; PR = čiastočná odpoveď (z angl. partial response), OR=odds ratio
-
primárny cieľ
a OR pre mieru odpovede založenej na Mantelovom-Haenszelovom odhade všeobecného pomeru šancí pre stratifikované tabuľky; p-hodnota podľa Cochranovho-Mantelovho-Haenszelovho testu.
Poznámka: OR > 1 naznačuje výhodu pre indukčnú liečbu obsahujúcu Vc.
Klinická účinnosť pri recidivujúcom alebo refraktérnom mnohopočetnom myelóme
Bezpečnosť a účinnosť lieku VELCADE (podávanom intravenózne) sa hodnotila v 2 štúdiách pri odporúčanej dávke 1,3 mg/m2: v randomizovanej porovnávacej štúdii fázy III (APEX)
s dexametazónom (Dex) u 669 pacientov s recidivujúcim alebo refraktérnym mnohopočetným myelómom, ktorí už podstúpili 1 – 3 predchádzajúce liečby, a v jednoramennej štúdii fázy II u 202 pacientov s recidivujúcim a refraktérnym mnohopočetným myelómom, ktorí podstúpili
najmenej 2 predchádzajúce liečby, a u ktorých došlo k progresii ochorenia po poslednej liečbe.
V štúdii fázy III liečba s VELCADE viedla k signifikantne dlhšiemu času do progresie,
k signifikantnému predĺženiu prežívania a k signifikantne vyššiemu počtu odpovedí, v porovnaní s liečbou s dexametazónom (pozri tabuľku 14), u všetkých pacientov ako aj u pacientov, ktorí
podstúpili 1 predchádzajúcu terapiu. Na základe výsledkov plánovanej predbežnej analýzy, bola liečba v dexametazónovej skupine podľa odporúčaní komisie pre monitorovanie dát zastavená a všetkým pacientom randomizovaným na dexametazón bol potom poskytnutý VELCADE bez ohľadu na stav ich ochorenia. Kvôli tejto skorej zmene liečby je priemerná dĺžka následného sledovania
u prežívajúcich pacientov 8,3 mesiacov. U pacientov, ktorí nereagovali na svoju poslednú predchádzajúcu liečbu, ako aj u pacientov, ktorí na ňu reagovali, bola celková doba prežitia signifikantne dlhšia a počet odpovedí bol signifikantne vyšší vo VELCADE skupine.
Zo 669 zapísaných pacientov, bolo 245 (37 %) vo veku 65 rokov alebo starších. Parametre odpovede ako aj TTP boli nezávisle od veku aj naďalej signifikantne lepšie pre VELCADE. Bez ohľadu na počiatočné hladiny β2-mikroglobulínu, všetky parametre účinnosti (čas do progresie a celkové prežitie, ako aj počet odpovedí) boli výrazne zlepšené vo VELCADE skupine.
V refraktérnej populácii štúdie fázy II boli odpovede určované nezávislou hodnotiacou komisiou
a kritériá odpovede boli podľa Európskej skupiny pre transplantáciu kostnej drene. Medián prežitia všetkých zahrnutých pacientov bol 17 mesiacov (rozpätie < 1 až 36+ mesiacov). Toto prežitie bolo vyššie ako medián šesťmesačného až deväťmesačného prežitia očakávaný konzultovanými investigátormi pre podobnú populáciu pacientov. Pri multivariačnej analýze, bol počet odpovedí nezávislý od typu myelómu, výkonnostného stavu, delécie chromozómu 13 alebo od počtu a typu predchádzajúcej terapie. Pacienti, ktorí absolvovali 2-3 predchádzajúce terapeutické schémy mali frekvenciu odpovede 32 % (10/32) a pacienti, ktorí absolvovali viac ako 7 predchádzajúcich terapeutických schém mali frekvenciu odpovede 31 % (21/67).
Tabuľka 14: Súhrn výsledkov liečby zo štúdií fázy III (APEX) a fázy II
fáza III fáza III fáza III fáza II Všetci pacienti 1 predchádzajúca liečba > 1 predchádzajúca liečba ≥ 2 predchá- dzajúce liečby Časovo závislé udalosti Vcn = 333a Dexn = 336a Vcn = 132a Dexn = 119a Vcn = 200a Dexn = 217a Vcn = 202a Čas do progresie (TTP), dni [95 % CI] 189b [148, 211] 106b [86, 128] 212d [188, 267] 169d [105,191] 148b [129, 192] 87b [84, 107] 210[154, 281] 1 rok prežitia, % [95 % CI] 80d [74,85] 66d [59,72] 89d [82,95] 72d [62,83] 73[64,82] 62[53,71] 60 Najlepšia odpoveď (%) Vcn = 315c Dexn = 312c Vcn = 128 Dex n = 110 Vcn = 187 Dex n = 202 Vcn = 193 CR 20 (6) b 2 (< 1) b 8 (6) 2 (2) 12 (6) 0 (0) (4)** CR+nCR 41 (13) b 5 (2) b 16 (13) 4 (4) 25 (13) 1 (< 1) (10)** CR+nCR+PR 121 (38) b 56 (18) b 57 (45) d 29 (26) d 64 (34) b 27 (13) b (27)** CR+nCR+PR+ MR 146 (46) 108 (35) 66 (52) 45 (41) 80 (43) 63 (31) (35)** Priemerná dĺžka trvaniaDni (mesiace) 242 (8,0) 169 (5,6) 246 (8,1) 189 (6,2) 238 (7,8) 126 (4,1) 385* Čas do odpovede CR+PR (dni) 43 43 44 46 41 27 38* -
Populácia so zámerom terapie (ITT – intent to treat).
-
p-hodnota z rozvrstveného log-rank testu; analýza podľa línie liečby s vylúčením stratifikácie podľa predchádzajúcej liečby; p < 0,0001
-
Reagujúca populácia zahŕňajúca pacientov, ktorí mali výrazné ochorenie na začiatku liečby a dostali aspoň jednu dávku sledovaného lieku.
-
p-hodnota z Cochran-Mantel-Haenszel chi-kvadrant testu prispôsobeného pre stratifikačné faktory, analýza podľa línie liečby s vylúčením stratifikácie podľa predchádzajúcej liečby.
-
-
CR+PR+MR **CR = CR, (IF-); nCR = CR (IF+)
NA = nevzťahuje sa, NE = nehodnotiteľné
TTP - čas do progresie (z angl. Time to Progression)
CI = interval spoľahlivosti (z angl. Confidence Interval) Vc = VELCADE; Dex = dexametazón
CR = kompletná odpoveď (z angl. Complete Response); nCR = takmer kompletná odpoveď (z angl. near Complete response)
PR = čiastočná odpoveď (z angl. Partial Response); MR = minimálna odpoveď (z angl. Minimal response)
Pacienti v štúdii fázy II, ktorí nedosiahli optimálnu odpoveď na liečbu s VELCADE v monoterapii, mohli dostávať vysoké dávky dexametazónu spolu s VELCADE. Protokol dovoľoval podávať dexametazón pacientom, u ktorých bola nižšia ako optimálna odpoveď na VELCADE v monoterapii. Celkovo sa 74 hodnoteným pacientom podával dexametazón v kombinácii s VELCADE. U osemnásť percent pacientov sa dosiahla odpoveď, alebo sa zlepšila odpoveď [minimálna odpoveď-MR (11 %) alebo parciálna odpoveď-PR (7 %)] pri kombinovanej liečbe.
Klinická účinnost pri subkutánnom podaní lieku VELCADE u pacientov s recidivujúcim/refraktérnym mnohopočetným myelómom
Otvorená randomizovaná štúdia non-inferiority fázy III porovnávala účinnosť a bezpečnosť subkutánneho verzus intravenózneho podania lieku VELCADE. Táto štúdia zahŕňala 222 pacientov s recidivujúcim/refraktérnym mnohopočetným myelómom, ktorí boli randomizovaní v pomere 2:1, a dostávali 1,3 mg/m2 lieku VELCADE buď subkutánnou alebo intravenóznou cestou v 8 cykloch.
Pacienti, ktorí nedosiahli optimálnu odpoveď (menej ako kompletná odpoveď) na liečbu samotným liekom VELCADE, mohli po 4 cykloch dostať dexametazón 20 mg denne v deň podania a jeden deň po podaní lieku VELCADE. Pacienti s východiskovou periférnou neuropatiou ≥ 2. stupňa alebo počtom krvných doštičiek < 50 000/µl boli vylúčení. Odpoveď bola hodnotená celkovo u 218 pacientov.
Táto štúdia splnila svoj primárny cieľ, non-inferioritu pre mieru odpovede (CR+PR) po 4 cykloch monoterapie liekom VELCADE pre subkutánnu aj intravenóznu cestu, 42 % v oboch skupinách. Rovnako sekundárne ciele účinnosti, odpoveď a doba vzťahujúca sa k účinku bola konzistentná pre subkutánne a intravenózne podanie (tabuľka 15).
Tabuľka 15: Súhrn analýz účinnosti porovnávajúci subkutánne a intravenózne podanie lieku VELCADE
VELCADE intravenózne rameno
VELCADE subkutánne rameno
| Populácia s hodnotenou odpoveďou | n = 73 | n = 145 | |
| Miera odpovede po 4 cykloch n (%) | |||
| ORR (CR+PR)p-hodnotaa | 31 (42) | 0,00201 | 61 (42) |
| CR n (%) | 6 (8) | 9 (6) | |
| PR n (%) | 25 (34) | 52 (36) | |
| nCR n (%) | 4 (5) | 9 (6) | |
| Miera odpovede po 8 cykloch n (%) | |||
| ORR (CR+PR)p-hodnotaa | 38 (52) | 0,0001 | 76 (52) |
| CR n (%) | 9 (12) | 15 (10) | |
| PR n (%) | 29 (40) | 61 (42) | |
| nCR n (%) | 7 (10) | 14 (10) |
| Populácia so zámerom terapieb | n = 74 | n = 148 |
| TTP, mesiace | 9,4 | 10,4 |
| (95 % CI) | (7,6; 10,6) | (8,5; 11,7) |
| Hazard ratio (95 % CI)c | 0,839 (0,564; 1,249) | |
| p-hodnotad | 0,38657 | |
| Prežívanie bez progresie, mesiace | 8,0 10,2 | |
| (95 % CI) | (6,7; 9,8) (8,1; 10,8) | |
| Hazard ratio (95 % CI)c | 0,824 (0,574; 1,183) | |
| p-hodnota(d) | 0,295 | |
| Celkové prežívanie 1 rok (%)e | 76,7 72,6 | |
| (95 % CI) | (64,1; 85,4) (63,1; 80,0) | |
-
p-hodnota je pre hypotézu non-inferiority, že SC rameno si udrží aspoň 60 % z pomeru odpovedí v IV ramene.
-
do štúdie bolo zaradených 222 subjektov; 221 subjektov bolo liečených s VELCADE
-
Odhad hazard ratio je založený na Coxovom modeli upravenom pre stratifikačné faktory: ISS štádium (z angl.
International Staging System) a počet predchádzajúcich línií liečby.
-
Log rank test upravený pre stratifikačné faktory: ISS štádium a počet predchádzajúcich línií liečby.
-
Priemerné trvanie sledovania je 11,8 mesiacov
Kombinovaná liečba liekom VELCADE a pegylovaným lipozomálnym doxorubicínom (štúdia DOXIL-MMY-3001)
U 646 pacientov sa vykonala randomizovaná, otvorená, multicentrická štúdia fázy III s paralelnou skupinou, ktorá porovnávala bezpečnosť a účinnosť lieku VELCADE a pegylovaného lipozomálneho doxorubicínu oproti monoterapii liekom VELCADE u pacientov s mnohopočetným myelómom, ktorí dostali aspoň 1 predchádzajúcu liečbu a ktorí neprogredovali, kým dostávali liečbu založenú na antracyklínoch. Primárny cieľ účinnosti bol TTP, kým sekundárne ciele účinnosti boli OS a ORR (CR+PR), použitím kritérií Európskej skupiny pre transplantáciu krvi a kostnej drene (EBMT, z angl. European Group for Blood and Marrow Transplantation).
V protokole definovaná predbežná analýza (na základe 249 prípadov TTP) vyvolala predčasné ukončenie štúdie z dôvodu účinnosti. Táto predbežná analýza preukázala zníženie rizika TTP o 45 % (95 % CI; 29-57 %, p < 0,0001) u pacientov liečených kombinovanou liečbou liekom VELCADE
a pegylovaným lipozomálnym doxorubicínom. Medián TTP bol 6,5 mesiaca u pacientov dostávajúcich monoterapiu liekom VELCADE v porovnaní s 9,3 mesiacmi u pacientov dostávajúcich kombinovanú liečbu liekom VELCADE a pegylovaným lipozomálnym doxorubicínom. Tieto výsledky, hoci nezrelé, predstavovali v protokole definovanú záverečnú analýzu.
Záverečná analýza OS vykonaná po mediáne sledovania 8,6 rokov nepreukázala žiadny významný rozdiel v OS medzi dvoma liečenými skupinami. Medián OS bol 30,8 mesiacov (95 % CI;
25,2-36,5 mesiacov) u pacientov liečených liekom VELCADE v monoterapii a 33,0 mesiacov (95 % CI; 28,9-37,1 mesiacov) u pacientov liečených kombinovanou liečbou VELCADE plus pegylovaný lipozomálny doxorubicín.
Kombinovaná liečba liekom VELCADE a dexametazónom
Pre absenciu akéhokoľvek priameho porovnania medzi liekom VELCADE a liekom VELCADE v kombinácii s dexametazónom u pacientov s progresívnym mnohopočetným myelómom sa použila štatistická párová analýza (matched-pair analysis) na porovnanie výsledkov z nerandomizovanej skupiny s liekom VELCADE v kombinácii s dexametazónom (otvorená štúdia fázy II MMY-2045) s výsledkami získanými v skupine s liekom VELCADE v monoterapii z rôznych randomizovaných štúdií fázy III (M34101-039 [APEX] a DOXIL MMY-3001) v rovnakej indikácii.
Analýza matched-pair je štatistická metóda, v ktorej sú pacienti z liečenej skupiny (napr. VELCADE v kombinácii s dexametazónom) a pacienti z porovnávanej skupiny (napr. VELCADE) porovnávaní s ohľadom na súčasne pôsobiace faktory (confounding factors) individuálnym spárovaním subjektov. To minimalizuje pôsobenie pozorovaných súčasne pôsobiacich faktorov pri odhade účinku liečby pri použití nerandomizovaných údajov.
Bolo identifikovaných stodvadsaťsedem zodpovedajúcich si párov pacientov. Analýza preukázala zlepšenie ORR (CR+PR) (odds ratio 3,769; 95 % CI 2,045-6,947; p < 0,001), PFS (hazard ratio 0,511; 95 % CI 0,309-0,845; p = 0,008), TTP (hazard ratio 0,385; 95 % CI 0,212-0,698; p = 0,001) pre
VELCADE v kombinácii s dexametazónom proti monoterapii liekom VELCADE.
Údaje o opakovanej liečbe s VELCADE pri relapse mnohopočetného myelómu sú obmedzené.
Štúdia fázy II MMY-2036 (RETRIEVE) bola jednoramenná otvorená štúdia na stanovenie účinnosti a bezpečnosti opakovanej liečby s VELCADE. Stotridsať pacientov (vo veku ≥ 18 rokov)
s mnohopočetným myelómom, ktorí aspoň čiastočne odpovedali na liečbu obsahujúcu VELCADE, bolo opakovane liečených po progresii. Najmenej 6 mesiacov po predchádzajúcej liečbe sa začal VELCADE podávať v poslednej tolerovanej dávke 1,3 mg/m2 (n = 93) alebo ≤ 1,0 mg/m2 (n = 37) v 1., 4., 8. a 11. deň každé 3 týždne maximálne 8 cyklov buď v monoterapii alebo spolu s dexametazónom v súlade s liečebným štandardom. Dexametazón sa podával v kombinácii s liekom VELCADE 83 pacientom v 1. cykle a ďalší 11 pacienti dostávali dexametazón počas opakovaných liečebných cyklov liekom VELCADE.
Primárnym cieľom bola najlepšia potvrdená odpoveď na opakovanú liečbu podľa kritérií EBMT. Celková najlepšia miera odpovede (CR + PR) na opakovanú liečbu u 130 pacientov bola 38,5 % (95 % CI: 30,1; 47,4).
Klinická účinnosť pri doteraz neliečenom lymfóme z plášťových buniek (MCL)
Štúdia LYM-3002 bola randomizovaná otvorená štúdia fázy III porovnávajúca účinnosť a bezpečnosť kombinácie VELCADE, rituximabu, cyklofosfamidu, doxorubicínu a prednizónu (VcR-CAP; n = 243) s rituximabom, cyklofosfamidom, doxorubicínom, vinkristínom a prednizónom (R-CHOP; n = 244)
u dospelých pacientov s doteraz neliečeným MCL (štádium II, III alebo IV). Pacienti v liečenej skupine s VcR-CAP dostávali VELCADE (1,3 mg/m2; v 1., 4., 8., 11. deň, prestávka v 12.-21. deň), rituximab 375 mg/m2 i.v. v 1. deň; cyklofosfamid 750 mg/m2 i.v. v 1. deň; doxorubicín 50 mg/m2 i.v. v 1. deň a prednizón 100 mg/m2 perorálne v 1. až 5. deň 21-denného terapeutického cyklu VELCADE. U pacientov s odpoveďou zaznamenanou po prvýkrát v 6. cykle boli podané dva ďalšie terapeutické cykly.
Primárnym cieľom účinnosti bolo prežívanie bez progresie založené na hodnotení Nezávislej hodnotiacej komisie (IRC). Sekundárne ciele zahŕňali čas do progresie (TTP), čas do ďalšej liečby lymfómu (TNT), trvanie intervalu bez liečby (TFI), celková miera odpovede (ORR) a miera kompletnej odpovede (CR/CRu), celkové prežívanie (OS) a trvanie odpovede.
Demografické a východiskové charakteristiky ochorenia boli vo všeobecnosti medzi oboma liečenými skupinami vyvážené: stredná hodnota veku pacienta bola 66 rokov, 74 % bolo mužov, 66 % bolo belochov a 32 % aziatov, 69 % pacientov malo pozitívny aspirát kostnej drene a/alebo biopsiu kostnej drene pozitívnu na MCL, 54 % pacientov malo skóre IPI (International Prognostic Index) ≥ 3 a 76 % malo ochorenie v štádiu IV. Trvanie liečby (stredná hodnota = 17 týždňov) a trvanie sledovania (stredná hodnota = 40 mesiacov) bolo porovnateľné v oboch liečených skupinách. Medián 6 cyklov bolo podaných pacientom v oboch liečených skupinách, pričom 14 % pacientov v skupine VcR-CAP a 17 % pacientov v skupine R-CHOP dostalo ďalšie 2 cykly. Väčšina pacientov v oboch skupinách
ukončila liečbu, 80 % v skupine VcR-CAP a 82 % v skupine R-CHOP. Výsledky účinnosti sú uvedené v tabuľke 16:
Tabuľka 16: Výsledky účinnosti zo štúdie LYM-3002
| Výsledná účinnosť | VcR-CAP | R-CHOP | ||
| n: pacienti ITT | 243 | 244 | ||
| Prežívanie bez progresie (IRC)a | ||||
| Udalosti n (%) | 133 (54,7 %) | 165 (67,6 %) | HRb (95 % CI) = 0,63 (0,50; 0,79)p-hodnotad < 0,001 | |
| Stredná hodnotac (95 % CI) (mesiace) | 24,7 (19,8; 31,8) | 14,4 (12; 16,9) | ||
| Miera odpovede | ||||
| n: pacienti s hodnotiteľnou odpoveďou | 229 | 228 | ||
| Celková kompletná odpoveď (CR+CRu)f n(%) | 122 (53,3 %) | 95 (41,7 %) | ORe (95 % CI) = 1,688 (1,148;2,481)p-hodnotag= 0,007 | |
| Celková odpoveď (CR+CRu+PR)h n(%) | 211 (92,1 %) | 204 (89,5 %) | ORe (95 % CI) = 1,428 (0,749;2,722)p-hodnotag = 0,275 | |
-
Na základe hodnotenia Nezávislou hodnotiacou komisiou (IRC) (len rádiografické údaje).
-
Odhad hazard ratio je založený na Coxovom modeli stratifikovanom podľa rizika IPI a štádia ochorenia. Hazard ratio
< 1 naznačuje výhodu pre VcR-CAP.
-
Na základe Kaplanovho-Meierovho odhadu funkcie prežitia.
-
Na základe log rank testu stratifikovanom podľa rizika IPI a štádia ochorenia.
-
Použil sa Mantelov-Haenszelov odhad bežného odds ratio pre stratifikované tabuľky, s IPI rizikom a štádiom ochorenia ako stratifikačnými faktormi. Odds ratio (OR) > 1 naznačuje výhodu pre VcR-CAP.
-
Zahŕňa všetky CR + CRu, podľa IRC, kostnej drene a LDH.
-
P-hodnota z Cochranovho Mantelovho-Haenszelovho chí-kvadrant testu, s IPI rizikom a štádiom ochorenia ako stratifikačnými faktormi.
-
Zahŕňa všetky rádiografické CR+CRu+PR podľa IRC bez ohľadu na overenie podľa kostnej drene a LDH.
CR = kompletná odpoveď; CRu = kompletná odpoveď nepotvrdená; PR = čiastočná odpoveď; CI = interval spoľahlivosti, HR = hazard ratio; OR = odds ratio; ITT = s úmyslom liečby (z angl. intention to treat)
Stredná hodnota PFS bola podľa posúdenia skúšajúceho 30,7 mesiacov v skupine VcR-CAP a
16,1 mesiacov v skupine R-CHOP (hazard ratio [HR] = 0,51; p < 0,001). Štatisticky významný prínos (p < 0,001) v prospech skupiny liečenej VcR-CAP v porovnaní so skupinou R-CHOP bol pozorovaný pre TTP (stredná hodnota 30,5 verzus 16,1 mesiacov), TNT (stredná hodnota 44,5 verzus
24,8 mesiacov) a TFI (stredná hodnota 40,6 verzus 20,5 mesiacov). Stredná hodnota trvania kompletnej odpovede bola 42,1 mesiacov v skupine VcR-CAP v porovnaní s 18 mesiacmi v skupine R-CHOP. Trvanie celkovej odpovede bolo o 21,4 mesiacov dlhšie v skupine VcR-CAP (stredná hodnota 36,5 mesiacov verzus 15,1 mesiacov v skupine R-CHOP). Záverečná analýza OS bola vykonaná po mediáne sledovania 82 mesiacov. Medián OS bol 90,7 mesiaca pre skupinu VcR-CAP v porovnaní s 55,7 mesiaca pre skupinu R-CHOP (HR = 0,66; p = 0,001). Pozorovaný konečný medián rozdielu v OS medzi dvoma uvedenými liečebnými skupinami bol 35 mesiacov.
Pacienti, u ktorých bola predtým liečená amyloidóza ľahkých reťazcov (AL - light-chain)
Vykonala sa klinická štúdia fázy I/II na stanovenie bezpečnosti a účinnosti lieku VELCADE
u pacientov, u ktorých bola predtým liečená amyloidóza ľahkých reťazcov (AL - light-chain). Počas štúdie sa nepozorovali žiadne nové bezpečnostné riziká a hlavne VELCADE nevyprovokoval poškodenie cieľového orgánu (srdce, obličky a pečeň). U 49 hodnotených pacientov, ktorým sa podával 1,6 mg/m2 jedenkrát za týždeň a 1,3 mg/m2 dvakrát za týždeň, bola dosiahnutá 67,3 % celková odpoveď (vrátane 28,6 % kompletnej remisie (CR)) na základe merania hematologickej odpovede (M- proteín). Pri týchto dávkach bolo kombinované 1-ročné prežívanie 88,1 %.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s liekom VELCADE vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie v indikácii mnohopočetný myelóm a lymfóm z plášťových buniek (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
Štúdia fázy II s jednou skupinou sledujúca aktivitu, bezpečnosť a farmakokinetiku, ktorú vykonala Children’s Oncology Group, hodnotila aktivitu spôsobenú pridaním bortezomibu k opakovanej indukčnej chemoterapii viacerými látkami u pediatrických a mladých dospelých pacientov
s lymfatickými malignitami (pre-B bunková akútna lymfoblastická leukémia [ALL], T-bunková ALL a T-bunkový lymfoblastický lymfóm [LL]). Účinná opakovaná indukčná chemoterapia viacerými látkami bola podávaná v 3 blokoch. VELCADE bol podávaný iba v Blokoch 1 a 2, aby sa predišlo potenciálnemu prekrytiu toxicít so súčasne podávanými liekmi v Bloku 3.
Kompletná odpoveď (CR) bola hodnotená na konci Bloku 1. U pacientov s B-ALL s relapsom do 36 mesiacov od diagnózy (n = 27) bola miera CR 67 % (95 % CI: 46, 84); miera 4-mesačného prežívania bez ochorenia bola 44 % (95 % CI: 26, 62). U pacientov s B-ALL s relapsom
18-36 mesiacov od diagnózy (n = 33) bola miera CR 79 % (95 % CI: 61, 91) a miera 4-mesačného prežívania bez ochorenia bola 73 % (95 % CI: 54, 85). Miera CR u pacientov s prvým relapsom T- bunkovej ALL (n = 22) bola 68 % (95 % CI: 45, 86) a miera 4-mesačného prežívania bez ochorenia bola 67 % (95 % CI: 42, 83). Hlásené údaje o účinnosti sa považujú za nepreukázateľné (pozri časť 4.2).
140 pacientov s ALL alebo LL bolo zaradených a hodnotených z hľadiska bezpečnosti; medián veku 10 rokov (rozpátie 1 až 26). Neboli pozorované žiadne nové bezpečnostné riziká, keď sa VELCADE pridal k štandardnému pediatrickému základnému režimu chemoterapie pre pre-B bunkovú ALL. Nasledovné nežiaduce reakcie (≥ 3. stupňa) boli pozorované s vyššou incidenciou v liečebnom režime obsahujúcom VELCADE v porovnaní s historickou kontrolnou štúdiou, v ktorej sa základný režim podával samostatne: v Bloku 1 periférna senzorická neuropatia (3 % oproti 0 %); ileus (2,1 % oproti 0 %); hypoxia (8 % oproti 2 %). V tejto štúdii neboli k dispozícii žiadne informácie o možných následkoch alebo mierach zmiznutia periférnej neuropatie. Vyššie incidencie boli tiež zaznamenané
v prípade infekcií s neutropéniou ≥ 3. stupňa (24 % oproti 19 % v Bloku 1 a 22 % opoti 11 %
v Bloku 2), zvýšenia ALT (17 % oproti 8 % v Bloku 2), hypokaliémie (18 % oproti 6 % v Bloku 1
a 21 % oproti 12 % v Bloku 2) a hyponatriémie (12 % oproti 5 % v Bloku 1 a 4 % oproti 0 v Bloku 2).
Absorpcia
Po intravenóznom boluse 1,0 mg/m2 a 1,3 mg/m2 dávky 11 pacientom s mnohopočetným myelómom a hodnotami klírensu kreatinínu vyššími ako 50 ml/min, boli priemerné maximálne koncentrácie bortezomibu v plazme po prvej dávke 57 a 112 ng/ml. Po nasledujúcich dávkach sa priemerné pozorované maximálne koncentrácie v plazme pohybovali od 67 do 106 ng/ml pri 1,0 mg/m2 dávke
a od 89 do 120 ng/ml pri 1,3 mg/m2 dávke.
Po intravenóznom boluse alebo subkutánnej injekcii 1,3 mg/m2 dávky pacientom s mnohopočetným myelómom (n = 14 v intravenóznej skupine, n = 17 v subkutánnej skupine), úplná systémová expozícia po podaní opakovanej dávky (AUClast) bola ekvivalentná pre subkutánne a intravenózne podania. Cmax po subkutánnom podaní (20,4 ng/ml) bola nižšia ako po intravenóznom podaní
(223 ng/ml). Stredný geometrický pomer AUClast bol 0,99 a 90 % interval spoľahlivosti bol 80,18 % - 122,80 %.
Distribúcia
Priemerný distribučný objem (Vd) bortezomibu sa pohyboval v rozmedzí od 1659 l do 3294 l po jednorazovom alebo opakovanom intravenóznom podaní 1,0 mg/m2 alebo 1,3 mg/m2 pacientom
s mnohopočetným myelómom. To svedčí o tom, že sa bortezomib široko distribuuje do periférnych tkanív. V koncentračnom rozmedzí bortezomibu od 0,01 do 1,0 μg/ml bola väzba na ľudské plazmatické proteíny priemerne 82,9 %. Časť bortezomibu naviazaného na plazmatické proteíny nezávisela od koncentrácie.
Biotransformácia
In vitro štúdie na mikrozómoch ľudskej pečene a ľudskej cDNA, ktorá indukuje izoenzýmy cytrochrómu P450 naznačujú, že bortezomib je primárne metabolizovaný oxidáciou prostredníctvom enzýmov cytochrómu P450, 3A4, 2C19 a 1A2. Hlavnou metabolickou cestou je deboronácia na dva deboronované metabolity, ktoré sa nasledovne štiepia hydroxyláciou na niekoľko metabolitov.
Deboronované metabolity bortezomibu nevykazujú aktivitu ako inhibítory proteazómu 26S.
Eliminácia
Priemerný polčas eliminácie (t1/2) bortezomibu sa po viacnásobnej dávke pohyboval medzi
40-193 hodinami. Bortezomib je eliminovaný rýchlejšie po prvej dávke v porovnaní s nasledujúcimi dávkami. Priemerný celkový telesný klírens po prvej dávke bol 102 pre dávku 1,0 mg/m2 a 112 l/h pre dávku 1,3 mg/m2 a pohyboval sa v rozpätí od 15 do 32 l/h po opakovaných dávkach 1,0 mg/m2 a od 18 do 32 l/h po opakovaných dávkach 1,3 mg/m2.
Osobitné skupiny pacientov
Porucha funkcie pečene
Účinok poruchy funkcie pečene na farmakokinetiku bortezomibu bol sledovaný v štúdii fázy I počas prvého liečebného cyklu, ktorá zahŕňala 61 pacientov najmä so solídnymi tumormi a s rôznymi stupňami poruchy funkcie pečene s dávkami bortezomibu v rozsahu od 0,5 do 1,3 mg/m2.
Pri porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou pečene, mierna porucha funkcie pečene nezmenila dávkou normalizovanú AUC bortezomibu. Hodnoty dávkou normalizovanej AUC však boli zvýšené o približne 60 % u pacientov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene.
U pacientov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene sa odporúča nižšia úvodná dávka a týchto pacientov treba starostlivo sledovať (pozri časť 4.2, tabuľku 6).
Porucha funkcie obličiek
Vykonala sa štúdia farmakokinetiky u pacientov s rôznymi stupňami poškodenia funkcie obličiek, ktorí boli zaradení podľa ich hodnôt klírensu kreatinínu (CrCL) do nasledujúcich skupín: normálne (CrCL ≥ 60 ml/min/1,73 m2, n = 12), mierne (CrCL = 40-59 ml/min/1,73 m2, n = 10), stredné (CrCL = 20-39 ml/min/1,73 m2, n = 9) a závažné (CrCL < 20 ml/min/1,73 m2, n = 3). Do štúdie bola tiež zaradená skupina dialyzovaných pacientov (n = 8), ktorí dostali dávku po dialýze. Pacienti dostávali intravenózne dávky 0,7 až 1,3 mg/m2 lieku VELCADE dvakrát týždenne. Expozícia VELCADE (dávkou normalizovaná AUC a Cmax) bola porovnateľná vo všetkých skupinách (pozri časť 4.2).
Vek
Farmakokinetika bortezomibu bola sledovaná po intravenóznom bolusovom podaní dávok 1,3 mg/m2 dvakrát týždenne 104 pediatrickým pacientom (vo veku 2-16 rokov) s akútnou lymfoblastickou leukémiou (ALL) alebo akútnou myeloidnou leukémiou (AML). Na základe analýzy farmakokinetiky podľa populácie sa klírens bortezomibu zvyšoval so zvyšujúcim sa povrchom tela (BSA, z angl. body surface area). Geometrický priemer (% CV) klírensu bol 7,79 (25 %) l/hod/m2, distribučný objem v ustálenom stave bol 834 (39 %) l/m2 a polčas eliminácie bol 100 (44 %) hodín. Po korekcii vplyvu BSA nemali ďalšie demografické ukazovatele ako vek, telesná hmotnosť a pohlavie klinicky významný vplyv na klírens bortezomibu. BSA-normalizovaný klírens bortezomibu u pediatrických pacientov bol podobný ako klírens pozorovaný u dospelých.
Farmaceutické informácie - VELCADE 3,5 mg
Neotvorená injekčná liekovka 3 roky
Rekonštituovaný roztok
Rekonštituovaný roztok sa má podať ihneď po príprave. Ak sa nepodá ihneď, čas a podmienky uchovávania pripraveného roztoku pred podaním sú v zodpovednosti užívateľa. Chemická a fyzikálna stabilita rekonštituovaného roztoku však bola preukázaná 8 hodín pri teplote 25 °C pri uchovávaní
v originálnej injekčnej liekovke a/alebo injekčnej striekačke. Celkový čas uchovávania rekonštituovaného lieku pred podaním nemá presiahnuť 8 hodín.
Uchovávajte pri teplote do 30 °C.
Injekčnú liekovku uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Podmienky na uchovanie po rekonštitúcii lieku, pozri časť 6.3.
Sklenená 10 ml injekčná liekovka typu I. so sivým brómbutylovým uzáverom a hliníkovým tesnením, s uzáverom kráľovskej modrej farby s obsahom 3,5 mg bortezomibu.
Injekčná liekovka je balená v priesvitnom blistri, ktorý sa skladá z podložky a krytu. Jedno balenie obsahuje 1 injekčnú liekovku.
a iné zaobchádzanie s liekom
Všeobecné opatrenia
Bortezomib je cytotoxická látka. Preto buďte opatrní pri manipulácii a príprave lieku VELCADE. Na ochranu pred kontaktom s pokožkou používajte rukavice a iný ochranný odev.
Aseptické techniky sa musia prísne dodržiavať pri zaobchádzaní s VELCADE, pretože liek neobsahuje žiadnu konzervačnú látku.
Po neúmyselnom podaní lieku VELCADE intratekálne boli zaznamenané prípady úmrtia. VELCADE 1 mg prášok na injekčný roztok je určený len na intravenózne podanie, zatiaľ čo VELCADE 3,5 mg prášok na injekčný roztok je určený na intravenózne alebo subkutánne použitie. VELCADE sa nemá podávať intratekálne.
Návod na rekonštitúciu
VELCADE musí byť rekonštituovaný zdravotníckym pracovníkom.
Intravenózna injekcia
Jedna 10 ml injekčná liekovka lieku VELCADE sa musí opatrne rekonštituovať s 3,5 ml injekčného roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) použitím striekačky vhodnej veľkosti, bez odstránenia uzáveru injekčnej liekovky. Rozpúšťanie lyofilizovaného prášku je ukončené za menej ako 2 minúty. Po rekonštitúcii, jeden ml roztoku obsahuje 1 mg bortezomibu. Rekonštituovaný roztok je číry a bezfarebný s výsledným pH od 4 do 7.
Rekonštituovaný roztok sa musí pred podaním opticky skontrolovať, či neobsahuje nerozpustené častice a či nie je sfarbený. Ak je zafarbený, alebo pozorujete prítomnosť častíc, rekonštituovaný roztok sa musí zlikvidovať.
Subkutánna injekcia
Jedna 10 ml injekčná liekovka lieku VELCADE sa musí opatrne rekonštituovať s 1,4 ml injekčného roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) použitím striekačky vhodnej veľkosti, bez odstránenia uzáveru injekčnej liekovky. Rozpúšťanie lyofilizovaného prášku je ukončené za menej ako 2 minúty.
Po rekonštitúcii, jeden ml roztoku obsahuje 2,5 mg bortezomibu. Rekonštituovaný roztok je číry a bezfarebný s výsledným pH od 4 do 7. Rekonštituovaný roztok sa musí pred podaním opticky skontrolovať, či neobsahuje nerozpustené častice a či nie je sfarbený. Ak je zafarbený, alebo pozorujete prítomnosť častíc, rekonštituovaný roztok sa musí zlikvidovať.
Likvidácia
VELCADE je len na jednorazové použitie.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.