Sanorin 1 ‰ sa používa ako nosové roztokové kvapky pri akútnej rinitíde, zápale paranazálnych dutín,

katare Eustachovej trubice, otitis media. Na zmiernenie edému sliznice pri diagnostických

a terapeutických zákrokoch v nose.

Dávkovanie

Dospievajúci nad 15 rokov a dospelí niekoľkokrát denne do nosových prieduchov 1 až 3 kvapky lieku.

Spôsob podávania

Liek sa vkvapkáva do obidvoch nosových dierok niekoľkokrát denne (stačí 3-krát denne). Medzi jednotlivými dávkami musí byť časový odstup najmenej 4 hodiny. Liek sa používa krátkodobo. Nemá sa používať dlhšie ako 1 týždeň. Ak sa nosový prieduch uvoľní, môže byť liečba ukončená aj skôr.

Liek sa opakovane smie podať až po niekoľkodennom prerušení terapie.

Na diagnostické účely sa po vyčistení nosa podávajú 3-4 kvapky lieku do každého nosového

prieduchu.

Liek sa vkvapkáva do nosovej dierky pri miernom záklone hlavy. Pri vkvapkávaní do ľavej nosovej dierky sa odporúča hlavu pootočiť doľava a pri vkvapkávaní do pravej nosnej dierky sa odporúča

hlavu pootočiť doprava.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Sanorin 1 ‰ sa nesmie podávať deťom do 15 rokov. Nepoužívať pri suchej rinitíde.

Liek je nutné podávať s veľkou opatrnosťou pri závažných ochoreniach kardiovaskulárneho systému (hypertenzia, ischemická choroba srdca), metabolických poruchách (diabetes mellitus,

hypertyreoidizmus), feochromocytóme a pri súbežnej liečbe inhibítormi MAO a inými potenciálne hypertenznými liečivami. Opatrnosť je nutná tiež počas priebehu celkovej anestézy pri použití

anestetík, ktoré zvyšujú citlivosť myokardu na sympatomimetiká (napr. halotan), ďalej u pacientov s bronchiálnou astmou a počas gravidity a laktácie.

Dôležité je vyvarovať sa dlhodobému používaniu a predávkovaniu. Dlhodobé používanie liečiv určených na dekongesciu slizníc môže spôsobiť zdurenie a následnú atrofiu nosovej sliznice.

Pacienti, ktorí používajú vysoké dávky lieku, musia byť pod dozorom pre možný výskyt

kardiovaskulárnych a neurologických nežiaducich účinkov (palpitácia, hypertenzia, arytmia, bolesť hlavy, závraty, ospalosť alebo nespavosť).

Liek obsahuje konzervačnú látku metylparabén, ktorý môže vyvolať alergické reakcie (možno oneskorené).

Pediatrická populácia

Liek nie je určený pre deti do 15 rokov.

Pri súbežnom podávaní s inhibítormi MAO alebo tricyklickými antidepresívami (aj niekoľko dní po ich podaní) môže dôjsť k zvýšeniu krvného tlaku.

Nie je dostatočne známe, či nafazolín prechádza placentou a do materského mlieka. Preto je nutné pred podávaním lieku gravidným ženám a ženám počas laktácie zvážiť potenciálne riziká a prínos terapie a indikovať liek len v nevyhnutných prípadoch.

Liek nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Pri odporúčanom dávkovaní sa liek zvyčajne dobre znáša. U zvlášť citlivých pacientov sa občas môžu vyskytnúť mierne nežiaduce účinky, ako je pálenie a suchosť nosovej sliznice. V celkom ojedinelých prípadoch sa môžu po odznení účinku objaviť silné pocity upchatého nosa. Veľmi zriedka sa môžu

dostaviť systémové účinky v dôsledku podráždenia sympatikového nervového systému, ako je

nervozita, zvýšené potenie, bolesť hlavy, triaška, tachykardia, palpitácia a hypertenzia. Tieto účinky sa vyskytujú predovšetkým pri predávkovaní. Pri nazálnej aplikácii trvajúcej dlhšie ako 1 týždeň alebo po častom podávaní vzniká možnosť návyku - sanorinizmus s intenzívnym zdurovaním sliznice

v krátkom čase po aplikácii. Dlhodobé používanie lieku môže viesť k poškodeniu slizničného epitelu

s útlmom ciliárnej aktivity a ireverzibilným poškodením sliznice s rhinitis sicca.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Pri predávkovaní alebo náhodnom požití lieku sa môžu vyskytnúť systémové nežiaduce účinky, ako je nervozita, zvýšené potenie, bolesť hlavy, triaška, tachykardia, palpitácia a hypertenzia. K možným príznakom predávkovania patrí tiež nauzea, cyanóza, horúčka, spazmy, zastavenie srdca, edém pľúc

a dychové a psychické ťažkosti. Taktiež môže nastať depresia centrálneho nervového systému

s prejavmi ospalosti, zníženie telesnej teploty, bradykardia, potenie, šok podobajúci sa hypotenzii,

apnoe a kóme. Údaje po uvedením na trh ukázali, že nadmerné systémové vystavenie, napríklad kvôli

cielenému alebo náhodnému predávkovaniu nafazolínom (vrátane náhodného požitia), môžu viesť

k závažným kardiovaskulárnym a/alebo cerebrovaskulárnym nežiaducim reakciám. Terapia je

symptomatická.