BELOPERA je indikovaná na symptomatickú liečbu akútnej a chronickej hnačky. U pacientov s ileostómiou sa môže použiť na zníženie počtu a objemu stolíc a zahustenie ich konzistencie.

Dávkovanie

Dospelí a deti vo veku od 6 do 17 rokov:

Akútna hnačka: úvodná dávka sú 2 kapsuly (4 mg) pre dospelých a 1 kapsula (2 mg) pre deti; potom sa podáva 1 kapsula (2 mg) po každej nasledujúcej riedkej stolici.

Chronická hnačka: úvodná dávka sú 2 kapsuly (4 mg) denne pre dospelých a 1 kapsula (2 mg) denne pre deti táto dávka sa upravuje až do dosiahnutia 1-2 formovaných stolíc za deň, čo sa zvyčajne dosiahne udržiavacou dávkou 1-6 kapsúl (2 mg – 12 mg) denne.

Maximálna dávka pri akútnej a chronickej hnačke je 8 kapsúl (16 mg) denne pre dospelých u detí je potrebné určiť dávku vo vzťahu k telesnej hmotnosti (3 kapsuly/20 kg), ale nemá sa prekročiť dávka 8 kapsúl denne.

Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná úprava dávkovania.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania.

Porucha funkcie pečene

Vzhľadom na to, že farmakokinetické údaje u pacientov s poruchou funkcie pečene nie sú k dispozícii, u týchto pacientov je potrebné užívať liek BELOPERA s opatrnosťou kvôli zníženému metabolizmu pri prvom prechode pečeňou (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

Na perorálne použitie. Kapsuly sa musia prehltnúť celé a zapiť dostatočným množstvom tekutiny.

Precitlivenosť na loperamidiumchlorid alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

BELOPERA sa nemá používať na primárnu liečbu:

• pri akútnej dyzentérii, ktorá je charakterizovaná prítomnosťou krvi v stolici alebo vysokou horúčkou,

• u pacientov s akútnou ulceróznou kolitídou,

• u pacientov s pseudomembranóznou kolitídou súvisiacou s užívaním širokospektrálnych antibiotík,

• u pacientov s bakteriálnou enterokolitídou spôsobenou invazívnymi organizmami vrátane rodov

  Salmonella, Shigella a Campylobacter.

  BELOPERA sa nemá užívať, ak útlm peristaltiky môže viesť k možnému riziku následkov, ku ktorým patrí ileus, megakolón a toxický megakolón.

  Pri zápche, abdominálnej dystenzii alebo rozvoji ilea sa musí liečba liekom BELOPERA ihneď ukončiť.

  BELOPERA sa nemá podávať deťom mladším ako 6 rokov.

Liečba hnačky liekom BELOPERA je iba symptomatická. Vždy, keď je možné diagnostikovať etiológiu, sa má v prípade potreby začať s príslušnou špecifickou liečbou.

Prioritou pri akútnej hnačke je prevencia alebo zvrátenie deplécie tekutín a elektrolytov. Toto je dôležité najmä u detí, u oslabených jedincov a starších pacientov s akútnou hnačkou. V takýchto prípadoch je podanie primeranej substitučnej liečby zameranej na doplnenie tekutín a elektrolytov najdôležitejším opatrením. BELOPERA sa nemá podávať deťom mladším ako 6 rokov.

Ak sa pri akútnej hnačke nepozoruje klinické zlepšenie do 48 hodín, podávanie lieku BELOPERA sa má prerušiť a pacienti majú kontaktovať svojho lekára.

U pacientov s AIDS, u ktorých je hnačka liečená liekom BELOPERA, sa má liečba ukončiť pri prvých príznakoch abdominálnej dystenzie. U pacientov s AIDS a infekčnou kolitídou spôsobenou vírusmi

a bakteriálnymi patogénmi, ktorí boli liečení loperamidiumchloridom, sa vyskytli izolované hlásenia zápchy so zvýšeným rizikom toxického megakolónu.

Vzhľadom na to, že farmakokinetické údaje u pacientov s poruchou funkcie pečene nie sú k dispozícii, je u týchto pacientov potrebné užívať liek BELOPERA s opatrnosťou vzhľadom na znížený metabolizmus pri prvom prechode pečeňou. Tento liek sa musí užívať s opatrnosťou u pacientov

s poruchou funkcie pečene vzhľadom na to, že môže dôjsť k relatívnemu predávkovaniu vedúcemu k intoxikácii centrálneho nervového systému (CNS).

V súvislosti s predávkovaním boli hlásené srdcové udalosti vrátane predĺženia intervalu QT

a komplexu QRS a tzv. torsades de pointes. Predávkovanie môže odhaliť existujúci Brugadov syndróm. Niektoré prípady sa skončili smrťou (pozri časť 4.9). Pacienti nemajú prekročiť odporúčanú dávku a/ani odporúčané trvanie liečby.

BELOPERA obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie galaktózy, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

BELOPERA obsahuje azorubín (E122), ktorý môže spôsobiť alergické reakcie.

Predklinické údaje preukázali, že loperamid je substrátom P-glykoproteínu.

Súbežné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 16 mg) s chinidínom alebo ritonavirom, ktoré patria k inhibítorom P-glykoproteínu, vedie k dvoj- až trojnásobnému zvýšeniu plazmatickej koncentrácie loperamidu. Klinický význam tejto farmakokinetickej interakcie s inhibítormi P-glykoproteínu

pri odporúčanom dávkovaní loperamidu nie je známy.

Súbežné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 4 mg) a itrakonazolu, inhibítora CYP3A4

a P-glykoproteínu, vedie k troj- až štvornásobnému zvýšeniu plazmatickej koncentrácie loperamidu. Inhibítor CYP2C8 gemfibrozil zvyšuje v rovnakej štúdii plazmatickú koncentráciu loperamidu približne dvojnásobne. Kombinácia itrakonazolu a gemfibrozilu spôsobuje štvornásobné zvýšenie maximálnych plazmatických koncentrácií loperamidu a 13-násobné zvýšenie celkovej plazmatickej expozície. Na základe meraní psychomotorickými testami (napr. testom subjektívnej ospalosti

a testom Digit Symbol Substitution Test) tieto zvýšenia nesúviseli s účinkom na CNS.

Súbežné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 16 mg) a ketokonazolu, inhibítora CYP3A4

a P-glykoproteínu, vedie k päťnásobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií loperamidu. Toto zvýšenie nesúviselo so zvýšeným farmakodynamickým účinkom meraným pupilometriou.

Súbežná liečba perorálnym desmopresínom viedla k trojnásobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií desmopresínu, pravdepodobne vzhľadom na zníženú gastrointestinálnu motilitu.

Je pravdepodobné, že lieky s rovnakými farmakologickými vlastnosťami môžu zvyšovať účinok loperamidu a že lieky, ktoré urýchľujú gastrointestinálnu pasáž, môžu jeho účinok znižovať.

Gravidita

Bezpečnosť podávania počas gravidity sa nepreukázala. Hoci nie sú žiadne náznaky, že loperamid má teratogénne alebo embryotoxické vlastnosti, rovnako ako pri iných liekoch sa neodporúča podávať liek BELOPERA počas gravidity, najmä počas prvého trimestra.

Dojčenie

Malé množstvá loperamidu sa môžu objaviť v mlieku dojčiacich matiek užívajúcich liek BELOPERA. Preto sa použitie lieku BELOPERA neodporúča dojčiacim ženám.

Tehotným a dojčiacim ženám je preto potrebné odporučiť konzultáciu s lekárom, týkajúcu sa vhodnej liečby.

Na začiatku liečby liekom BELOPERA sa môže vyskytnúť znížená pozornosť, únava, závraty alebo ospalosť. Preto sa pri vedení vozidiel a obsluhe strojov odporúča zvýšená opatrnosť (pozri časť 4.8).

Bezpečnosť loperamidiumchloridu bola hodnotená u 3 076 dospelých a detí vo veku ≥ 12 rokov, ktorí sa zúčastnili 31 kontrolovaných a nekontrolovaných klinických štúdií s loperamidiumchloridom používaným na liečbu hnačky. Z týchto sa 26 štúdií týkalo akútnej hnačky (N=2755) a 5 štúdií sa týkalo chronickej hnačky (N=321).

Najčastejšie hlásené (t.j. incidencia ≥ 1 %) nežiaduce účinky v klinických štúdiách

s loperamidiumchloridom pri akútnej hnačke boli zápcha (2,7 %), flatulencia (1,7 %), bolesť hlavy (1,2 %) a nauzea (1,1 %).

V klinických štúdiách pri chronickej hnačke boli najčastejšie hlásené (t.j. incidencia ≥ 1 %) nežiaduce účinky flatulencia (2,8 %), zápcha (2,2 %), nauzea (1,2 %) a závraty (1,2 %).

Tabuľka 1 uvádza nežiaduce účinky hlásené pri užívaní loperamidiumchloridu v klinických štúdiách (pri akútnej hnačke aj chronickej hnačke) alebo postmarketingovom sledovaní.

Klasifikácia frekvencie nežiaducich účinkov je nasledujúca:

• Veľmi časté (≥ 1/10)

• Časté (≥ 1/100 až < 1/10)

• Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100)

• Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000)

• Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)

• Neznáme (z dostupných údajov)

Tabuľka 1 Nežiaduce účinky

a Tento údaj je založený na postmarketingovom hlásení u loperamidiumchloridu.

Údaje v postmarketingovom hlásení nerozlišovali medzi chronickými a akútnymi indikáciami alebo dospelými a deťmi, preto bola frekvencia odhadnutá na základe všetkých klinických štúdií s loperamidiumchloridom, vrátane štúdií s deťmi ≤ 12 rokov (N=3683).

b Pozri časť 4.4.

Pri nežiaducich účinkoch, kde nie sú uvedené frekvencie, nebol údaj sledovaný alebo nebol vyhodnotený ako nežiaduci účinok v tejto indikácii.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť loperamidiumchloridu bola hodnotená u 607 pacientov vo veku 10 dní až 13 rokov, ktorí sa zúčastnili 13 kontrolovaných a nekontrolovaných klinických štúdií s loperamidiumchloridom pri liečbe akútnej hnačky. Nežiaduce účinky loperamidiumchloridu boli u tejto populácie všeobecne podobné tým, ktoré sa vyskytovali v klinických štúdiách s loperamidiumchloridom u dospelých a detí vo veku 12 rokov a starších.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

V prípade predávkovania (vrátane relatívneho predávkovania pri poruchách funkcie pečene) sa môže vyskytnúť útlm CNS (stupor, poruchy koordinácie, somnolencia, mióza, svalová hypertónia, útlm dýchania), retencia moču a ileus. Deti môžu byť citlivejšie voči účinkom na CNS ako dospelí.

U jednotlivcov, ktorí sa predávkovali loperamidom sa pozorovali srdcové udalosti, ako je predĺženie intervalu QT a komplexu QRS, tzv. torsades de pointes, iné závažné komorové arytmie, zastavenie srdca a synkopa (pozri časť 4.4). Boli hlásené aj smrteľné prípady. Predávkovanie môže odhaliť existujúci Brugadov syndróm.

Liečba

Ak sa objavia príznaky z predávkovania, je možné ako antidotum podať naloxón. Keďže trvanie účinku loperamidu je dlhšie ako účinok naloxónu (ktorý je 1 až 3 hodiny), podanie naloxónu je možné zopakovať. Pacient má byť aspoň 48 hodín starostlivo sledovaný, aby sa zaznamenal možný útlm CNS.