Ceftriaxone Kalceks 2 g Prášok na injekčný/infúzny roztok

Ceftriaxone Kalceks je indikovaný na liečbu nasledovných infekcií u dospelých a detí vrátane novorodencov narodených v termíne (od narodenia):

• bakteriálna meningitída;

• komunitná pneumónia;

• nozokomiálna pneumónia;

• akútny zápal stredného ucha;

• intraabdominálne infekcie;

• komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy);

• infekcie kostí a kĺbov;

• komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív;

• gonorea;

• syfilis;

• bakteriálna endokarditída.

  Ceftriaxone Kalceks sa môže používať:

• na liečbu akútnej exacerbácie chronickej obštrukčnej choroby pľúc u dospelých;

• na liečbu diseminovanej lymskej boreliózy (včasná (štádium II) a neskorá (štádium III))

  u dospelých a detí vrátane novorodencov vo veku od 15 dní;

• na predoperačnú profylaxiu infekcií v mieste chirurgického zákroku;

• na liečbu neutropenických pacientov s horúčkou, u ktorej existuje podozrenie, že je spôsobená bakteriálnou infekciou;

• na liečbu pacientov s bakterémiou, ktorá sa vyskytuje v spojení s ktoroukoľvek z vyššie uvedených infekcií alebo pri podozrení na túto súvislosť.

  Ceftriaxone Kalceks sa má podávať súbežne s inými antibiotikami, pokiaľ možné spektrum baktérií spôsobujúcich infekcie nebude spadať do spektra jeho účinku (pozri časť 4.4).

  Je potrebné dodržiavať oficiálne lokálne usmernenia o vhodnom používaní antibakteriálnych liečiv.

Dávkovanie

Dávka závisí od závažnosti, citlivosti, miesta a typu infekcie a od veku a funkcie pečene a obličiek daného pacienta.

Dávky odporúčané v nižšie uvedených tabuľkách sú dávky obvykle odporúčané v týchto indikáciách.

V obzvlášť závažných prípadoch sa majú zvážiť dávky na hornej hranici odporúčaného rozsahu.

Dospelí a deti vo veku od 12 rokov (≥ 50 kg)

* Pri potvrdenej bakterémii sa majú zvážiť dávky na hornej hranici odporúčaného rozsahu.

** V prípade podávania dávok vyšších ako 2 g denne je potrebné zvážiť podávanie dvakrát denne

(po 12 hodinách).

Indikácie pre dospelých a deti vo veku od 12 rokov (≥ 50 kg), ktoré si vyžadujú špecifické dávkovanie:

• Akútny zápal stredného ucha

  Môže sa podať jednorazová intramuskulárna dávka 1-2 g ceftriaxónu.

  Obmedzené údaje naznačujú, že v prípade, že pacient je ťažko chorý alebo predchádzajúca liečba nebola účinná, môže byť ceftriaxón účinný pri podaní ako intramuskulárna dávka 1-2 g denne počas 3 dní.

• Predoperačná profylaxia infekcií v mieste chirurgického zákroku

  2 g vo forme jednorazovej predoperačnej dávky.

• Gonorea

  500 mg vo forme jednorazovej intramuskulárnej dávky.

• Syfilis

  Obvykle odporúčané dávky sú 500 mg – 1 g jedenkrát denne, pri neurosyfilise sa zvyšuje na 2 g

  jedenkrát denne počas 10-14 dní. Odporúčania pre dávku v prípade syfilisu, vrátane

  neurosyfilisu, vychádzajú z obmedzených údajov. Je potrebné vziať do úvahy národné alebo

  miestne usmernenia.

• Diseminovaná lymská borelióza (včasná (štádium II) a neskorá (štádium III))

  2 g jedenkrát denne počas 14-21 dní. Odporúčané trvanie liečby sa líši a je potrebné vziať

  do úvahy národné alebo miestne usmernenia.

  Pediatrická populácia

  Novorodenci, dojčatá a deti vo veku 15 dní až 12 rokov (< 50 kg)

  Pre deti s telesnou hmotnosťou 50 kg alebo viac sa má podávať zvyčajná dávka pre dospelých.

  Dávkovanie ceftriaxónu*	Frekvencia podania**	Indikácie
  50-80 mg/kg	Jedenkrát denne	Intraabdominálne infekcie
  		Komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy)
  		Komunitná pneumónia
  		Nozokomiálna pneumónia
  50-100 mg/kg(max. 4 g)	Jedenkrát denne	Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív
  		Infekcie kostí a kĺbov
  		Liečba neutropenických pacientov s horúčkouv prípade podozrenia na bakteriálnu infekciu
  80-100 mg/kg(max. 4 g)	Jedenkrát denne	Bakteriálna meningitída
  100 mg/kg(max. 4 g)	Jedenkrát denne	Bakteriálna endokarditída

  * Pri potvrdenej bakterémii sa majú zvážiť dávky na hornej hranici odporúčaného rozsahu.

  ** V prípade podávania dávok vyšších ako 2 g denne je potrebné zvážiť podávanie dvakrát denne

  (po 12 hodinách).

  Indikácie pre novorodencov, dojčatá a deti vo veku 15 dní až 12 rokov (< 50 kg), ktoré si vyžadujú špecifické dávkovanie:

• Akútny zápal stredného ucha

  Na úvodnú liečbu akútneho zápalu stredného ucha sa môže podať jednorazová intramuskulárna dávka 50 mg/kg ceftriaxónu. Obmedzené údaje naznačujú, že v prípade, že dieťa je ťažko choré alebo úvodná liečba nebola účinná, môže byť ceftriaxón účinný, keď sa podáva ako

  intramuskulárna dávka 50 mg/kg denne počas 3 dní.

• Predoperačná profylaxia infekcií v mieste chirurgického zákroku

  50-80 mg/kg vo forme jednorazovej predoperačnej dávky.

• Syfilis

  Obvyklé odporúčané dávky sú 75-100 mg/kg (max. 4 g) jedenkrát denne počas 10-14 dní.

  Odporúčania pre dávku v prípade syfilisu, vrátane neurosyfilisu, vychádzajú z veľmi obmedzených údajov. Je potrebné vziať do úvahy národné alebo miestne usmernenia.

• Diseminovaná lymská borelióza (včasná (štádium II) a neskorá (štádium III))

  50-80 mg/kg jedenkrát denne počas 14-21 dní. Odporúčané trvanie liečby sa líši a je potrebné vziať do úvahy národné alebo miestne usmernenia.

  Novorodenci vo veku 0-14 dní

  Ceftriaxón je kontraindikovaný u predčasne narodených detí až do postmenštruačného veku

  41 týždňov (gestačný vek + chronologický vek).

  Dávkovanieceftriaxónu*	Frekvencia podania	Indikácie
  20-50 mg/kg	Jedenkrát denne	Intraabdominálne infekcie
  		Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív
  		Komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy)
  		Komunitná pneumónia
  		Nozokomiálna pneumónia
  		Infekcie kostí a kĺbov
  		Liečba neutropenických pacientov s horúčkouv prípade podozrenia na bakteriálnu infekciu
  50 mg/kg	Jedenkrát denne	Bakteriálna meningitída
  		Bakteriálna endokarditída

  * Pri potvrdenej bakterémii sa majú zvážiť dávky na hornej hranici odporúčaného rozsahu. Maximálna denná dávka 50 mg/kg sa nemá prekročiť.

  Indikácie pre novorodencov vo veku 0-14 dní, ktoré si vyžadujú špecifické dávkovanie:

• Akútny zápal stredného ucha

  Na úvodnú liečbu akútneho zápalu stredného ucha sa môže podať jednorazová intramuskulárna dávka 50 mg/kg ceftriaxónu.

• Predoperačná profylaxia infekcií v mieste chirurgického zákroku

  20-50 mg/kg vo forme jednorazovej predoperačnej dávky.

• Syfilis

Obvyklé odporúčané dávky sú 50 mg/kg jedenkrát denne počas 10-14 dní. Odporúčania pre dávku v prípade syfilisu, vrátane neurosyfilisu, vychádzajú z veľmi obmedzených údajov. Je potrebné vziať do úvahy národné alebo miestne usmernenia.

Dĺžka liečby

Dĺžka liečby sa líši v závislosti od priebehu ochorenia. Podobne ako pri antibiotickej liečbe všeobecne, podávanie ceftriaxónu má pokračovať ešte 48-72 hodín po ústupe horúčky u pacienta alebo

po dosiahnutí eradikácie baktérií.

Starší pacienti

Dávkovanie odporúčané pre dospelých si nevyžaduje žiadnu úpravu u starších pacientov

za podmienky, že funkcie obličiek a pečene sú dostatočné.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Dostupné údaje nenaznačujú potrebu úpravy dávky v prípade miernej alebo stredne závažnej poruchy funkcie pečene za podmienky, že funkcia obličiek nie je porušená.

U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečenie nie sú k dispozícii žiadne údaje zo štúdií (pozri časť 5.2).

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebné zníženie dávkovania ceftriaxónu

za podmienky, že funkcia pečene nie je porušená. Len v prípade preterminálneho zlyhania obličiek (klírens kreatinínu < 10 ml/min) nemá dávka ceftriaxónu prekročiť 2 g denne. U pacientov

podstupujúcich dialýzu nie je potrebná žiadna dodatočná dávka po dialýze. Ceftriaxón sa neeliminuje

ani peritoneálnou dialýzou, ani hemodialýzou. Kvôli bezpečnosti a účinnosti sa odporúča starostlivé klinické sledovanie.

Pacienti so závažnou poruchou funkcie pečene a poruchou funkcie obličiek

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek a tiež pečene sa kvôli bezpečnosti a účinnosti odporúča starostlivé klinické sledovanie.

Spôsob podávania

Intravenózne, intramuskulárne použitie.

Ceftriaxone Kalceks 1 g prášok na injekčný/infúzny roztok sa môže podávať intramuskulárnou

injekciou, pomalou intravenóznou injekciou a intravenóznou infúziou.

Ceftriaxone Kalceks 2 g prášok na injekčný/infúzny roztok sa môže podávať intramuskulárnou

injekciou a intravenóznou infúziou.

Intramuskulárne použitie

Ceftriaxone Kalceks môže byť podaný ako hlboká intramuskulárna injekcia. Intramuskulárne injekcie

sa majú správne podávať do relatívne veľkého svalu a na jedno miesto sa nemá podať viac ako 1 g. Dávky vyššie ako 1 g sa majú rozdeliť a podať na viac ako jedno miesto (pozri časť 6.6). Dávky vyššie ako 2 g sa majú podávať intravenózne. Intramuskulárne podanie sa má zvážiť, ak intravenózne podanie nie je možné alebo je pre pacienta menej vhodné.

Ak sa ako rozpúšťadlo použije lidokaín, výsledný roztok sa nemá nikdy podávať intravenózne (pozri časť 4.3). Je potrebné vziať do úvahy informácie v Súhrne charakteristických vlastností lieku pre lidokaín.

Intravenózne použitie

Ceftriaxone Kalceks 1 g prášok na injekčný/infúzny roztok sa môže podávať intravenóznou infúziou počas minimálne 30 minút (odporúčaný spôsob podávania) alebo pomalou intravenóznou injekciou počas 5 minút. Intravenózna intermitentná injekcia sa podáva počas 5 minút najlepšie do veľkej žily.

Ceftriaxone Kalceks 2 g prášok na injekčný/infúzny roztok sa môže podávať intravenóznou infúziou počas minimálne 30 minút.

Intravenózne dávky 50 mg/kg alebo vyššie u dojčiat a detí vo veku do 12 rokov sa majú podávať infúziou. Intravenózne dávky u novorodencov sa majú podávať počas 60 minút, aby sa znížilo

potenciálne riziko bilirubínovej encefalopatie (pozri časti 4.3 a 4.4).

Z dôvodu rizika precipitácie vápenatých solí ceftriaxónu (pozri časť 4.3) je ceftriaxón

kontraindikovaný u novorodencov (vo veku ≤ 28 dní), ak potrebujú (alebo sa predpokladá, že budú potrebovať) liečbu intravenóznymi roztokmi obsahujúcimi vápnik, vrátane kontinuálnych infúzií

s obsahom vápnika, ako je parenterálna výživa.

Na rekonštitúciu injekčných liekoviek ceftriaxónu ani na ďalšie riedenie rekonštituovanej injekčnej liekovky na intravenózne podanie sa nemajú používať rozpúšťadlá s obsahom vápnika (napr. Ringerov roztok alebo Hartmannov roztok), pretože sa môžu vytvárať precipitáty. K precipitácii vápenatých solí ceftriaxónu môže tiež dochádzať, keď sa ceftriaxón mieša s roztokmi obsahujúcimi vápnik

pri podávaní spoločnou intravenóznou infúziou. Z tohto dôvodu sa ceftriaxón nesmie miešať ani súbežne podávať s roztokmi obsahujúcimi vápnik (pozri časti 4.3, 4.4 a 6.2).

Na predoperačnú profylaxiu infekcií v mieste chirurgického zákroku sa má ceftriaxón podávať

30-90 minút pred chirurgickým zákrokom.

Farba roztoku po rekonštitúcii/zriedení je mierne žltkastá až hnedožltá v závislosti od dĺžky uchovávania, koncentrácie a použitého rozpúšťadla, čo však neovplyvňuje účinnosť lieku.

Pokyny na rekonštitúciu/riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

Precitlivenosť na ceftriaxón, na akékoľvek iné cefalosporíny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Závažná precitlivenosť (napr. anafylaktická reakcia) na akýkoľvek iný typ betalaktámového antibiotika (penicilíny, monobaktámy alebo karbapenémy) v anamnéze.

Ceftriaxón je kontraindikovaný u:

• predčasne narodených detí až do postmenštruačného veku 41 týždňov (gestačný vek + chronologický vek)*;

• donosených novorodencov (do veku 28 dní):

  • s hyperbilirubinémiou, žltačkou alebo s hypoalbuminémiou alebo acidózou, pretože ide

    o stavy, pri ktorých dochádza k poruchám väzby bilirubínu*;

  • ak potrebujú (alebo sa predpokladá, že budú potrebovať) liečbu intravenóznymi roztokmi obsahujúcimi vápnik alebo infúziami s obsahom vápnika z dôvodu rizika precipitácie

vápenatých solí ceftriaxónu (pozri časti 4.4, 4.8 a 6.2).

*In vitro štúdie preukázali, že ceftriaxón môže vytesňovať bilirubín z jeho väzbových miest

na sérovom albumíne, čo u týchto pacientov vedie k možnému riziku bilirubínovej encefalopatie.

Pred intramuskulárnou injekciou ceftriaxónu je potrebné vylúčiť kontraindikácie pre lidokaín, ak sa ako rozpúšťadlo používa roztok lidokaínu (pozri časť 4.4). Pozri informácie v Súhrne

charakteristických vlastností lieku pre lidokaín, najmä kontraindikácie.

Roztoky ceftriaxónu obsahujúce lidokaín sa nemajú nikdy podávať intravenózne.

Hypersenzitívne reakcie

Podobne ako u všetkých betalaktámových antibiotík sa zaznamenali závažné a občas fatálne hypersenzitívne reakcie (pozri časť 4.8). Reakcie z precitlivenosti sa môžu tiež rozvinúť do

Kounisovho syndrómu, závažnej alergickej reakcie, ktorá môže vyústiť do infarktu myokardu (pozri časť 4.8). V prípade závažných hypersenzitívnych reakcií sa musí liečba ceftriaxónom okamžite

ukončiť a musia sa prijať zodpovedajúce núdzové opatrenia. Pred začiatkom liečby je potrebné zistiť, či má pacient v anamnéze závažné hypersenzitívne reakcie na ceftriaxón, na iné cefalosporíny alebo na ktorýkoľvek iný typ betalaktámových antibiotík. Opatrnosť je potrebná, ak sa ceftriaxón podáva pacientom s nezávažnou hypersenzitivitou na iné betalaktámové antibiotiká v anamnéze.

V súvislosti s liečbou ceftriaxónom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (Stevensov-

Johnsonov syndróm alebo Lyellov syndróm/toxická epidermálna nekrolýza a lieková reakcia

s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS)), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo fatálne, avšak frekvencia týchto udalostí je neznáma (pozri časť 4.8).

Jarischova-Herxheimerova reakcia (JHR)

U niektorých pacientov so spirochétovými infekciami sa môže krátko po začatí liečby ceftriaxónom vyskytnúť Jarischova-Herxheimerova reakcia (JHR). JHR je zvyčajne samoregulačný stav (ustúpi bez liečby) alebo sa môže liečiť symptomaticky. Ak sa táto reakcia vyskytne, liečba antibiotikami sa nemá prerušiť.

Interakcie s liekmi obsahujúcimi vápnik

U predčasne narodených novorodencov a donosených novorodencov mladších ako 1 mesiac boli

zaznamenané prípady fatálnych reakcií spojených s vápenatými precipitátmi ceftriaxónu v pľúcach

a obličkách. Z nich minimálne jedno dieťa dostalo ceftriaxón a vápnik v rozdielnych časoch

a prostredníctvom rozdielnych intravenóznych infúzií. V dostupných vedeckých údajoch nie sú žiadne hlásenia o potvrdených intravaskulárnych precipitáciách u iných pacientov liečených s ceftriaxónom

a roztokmi obsahujúcimi vápnik alebo inými liekmi obsahujúcimi vápnik, než sú novorodenci. In vitro

štúdie preukázali, že v porovnaní s inými vekovými skupinami je u novorodencov zvýšené riziko precipitácie vápenatých solí ceftriaxónu.

U všetkých pacientov bez ohľadu na vek sa ceftriaxón nesmie miešať ani podávať súbežne s inými

intravenóznymi roztokmi obsahujúcimi vápnik, ani prostredníctvom rozličných infúznych liniek alebo podaním infúzie do rôznych miest. Avšak u pacientov starších ako 28 dní sa môže ceftriaxón a roztoky obsahujúce vápnik podávať sekvenčne jeden po druhom za podmienky, že sa použijú infúzne linky

do rôznych miest alebo sa infúzne linky vymenia alebo sa medzi infúziami prepláchnu fyziologickým roztokom, aby sa zabránilo precipitácii. U pacientov vyžadujúcich kontinuálnu infúziu roztokov

celkovej parenterálnej výživy obsahujúcej vápnik (TPN) môžu zdravotnícki pracovníci zvážiť použitie alternatívnej antibiotickej liečby, ktorá nepredstavuje podobné riziko tvorby precipitátov. Ak sa rozhodne, že liečba ceftriaxónom je u pacientov na kontinuálnej výžive nevyhnutná, môžu sa TPN roztoky a ceftriaxón podávať súbežne, i keď cez rozdielne infúzne linky do rôznych miest. Prípadne sa môže infúzia TPN roztokov prerušiť na dobu infúzie ceftriaxónu a infúzne linky medzi podaním roztokov prepláchnuť (pozri časti 4.3, 4.8, 5.2 a 6.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť ceftriaxónu u novorodencov, dojčiat a detí boli stanovené pre dávkovanie

popísané v častiach Dávkovanie a Spôsob podávania (pozri časť 4.2). Štúdie preukázali, že ceftriaxón, rovnako ako iné cefalosporíny, môže vytesňovať bilirubín z väzby na sérový albumín.

Ceftriaxón je kontraindikovaný u nedonosených aj u donosených novorodencov s rizikom rozvoja

bilirubínovej encefalopatie (pozri časť 4.3).

Imunitne sprostredkovaná hemolytická anémia

U pacientov liečených cefalosporínovou triedou antibiotík, vrátane ceftriaxónu, sa pozorovala imunitne sprostredkovaná hemolytická anémia (pozri časť 4.8). Počas liečby s ceftriaxónom sa u dospelých aj u detí zaznamenali závažné prípady hemolytickej anémie, vrátane úmrtí.

Ak sa u pacienta počas liečby ceftriaxónom vyvinie anémia, je potrebné zvážiť diagnózu anémie

spojenej s cefalosporínmi a vysadiť ceftriaxón až do zistenia etiológie.

Dlhodobá liečba

Počas dlhodobej liečby sa má v pravidelných intervaloch vykonávať kontrola krvného obrazu.

Kolitída/Prerastanie necitlivých mikroorganizmov

U takmer všetkých antibiotík, vrátane ceftriaxónu, sa zaznamenala kolitída súvisiaca s podávaním antibiotika a pseudomembranózna kolitída, ktoré môžu byť mierne až po život ohrozujúce. Preto je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov, u ktorých sa počas podávania ceftriaxónu alebo po nej

objavila hnačka (pozri časť 4.8). Je potrebné zvážiť vysadenie liečby ceftriaxónom a podávanie liečby špecifickej pre Clostridioides difficile. Lieky inhibujúce peristaltiku sa nemajú podávať.

Podobne ako pri iných antibiotikách sa môžu vyskytnúť superinfekcie vyvolané necitlivými

mikroorganizmami.

Encefalopatia

Pri použití ceftriaxónu bola hlásená encefalopatia (pozri časť 4.8), najmä u starších pacientov

so závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2) alebo s poruchami centrálneho nervového systému. Ak existuje podozrenie na encefalopatiu súvisiacu s ceftriaxónom (napr. znížená úroveň

vedomia, zmenený duševný stav, myoklonus, kŕče), je potrebné zvážiť ukončenie liečby ceftriaxónom. Závažná insuficiencia obličiek a pečene

V prípade závažnej insuficiencie obličiek a pečene sa odporúča dôkladné klinické sledovanie kvôli bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 4.2).

Interferencia so sérologickým vyšetrením

Môže dochádzať k interferencii s Coombsovými testami, pretože ceftriaxón môže viesť k falošne pozitívnym výsledkom testu. Ceftriaxón môže tiež spôsobiť falošne pozitívne výsledky testov na galaktozémiu (pozri časť 4.8).

Neenzymatické metódy stanovenia glukózy v moči môžu poskytovať falošne pozitívne výsledky. Počas liečby s ceftriaxónom sa majú na stanovenie glukózy v moči použiť enzymatické metódy (pozri časť 4.8).

Prítomnosť ceftriaxónu môže falošne znížiť namerané hodnoty glukózy v krvi získané pomocou niektorých systémov na monitorovanie glukózy v krvi. Pozrite si, prosím, návod na použitie jednotlivých monitorovacích systémov. Ak je to potrebné, má sa použiť alternatívna metóda testovania.

Antibakteriálne spektrum

Ceftriaxón má obmedzené spektrum antibakteriálnej aktivity a nemusí byť vhodný pre použitie

v monoterapii na liečbu niektorých typov infekcií, pokiaľ nebol potvrdený patogén (pozri časť 4.2).

U polymikrobiálnych infekcií, kde medzi suspektné patogény patria organizmy rezistentné voči ceftriaxónu, sa má zvážiť podávanie ďalšieho antibiotika.

Použitie lidokaínu

V prípade, ak sa ako rozpúšťadlo použije roztok lidokaínu, roztoky ceftriaxónu sa môžu podať jedine

formou intramuskulárnej injekcie. Pred použitím sa musia vziať do úvahy kontraindikácie

pre lidokaín, upozornenia a iné relevantné informácie, ktoré sú podrobne popísané v Súhrne

charakteristických vlastností lieku pre lidokaín (pozri časť 4.3). Roztok lidokaínu sa nikdy nesmie

podávať intravenózne.

Biliárna litiáza

Ak sa na sonogramoch spozorujú zatienenia, je potrebné vziať do úvahy možnosť vápenatých precipitátov ceftriaxónu. Zatienenia pozorované pri sonografickom vyšetrení žlčníka boli mylne

považované za žlčníkové kamene; pozorovali sa častejšie pri dávkach 1 g ceftriaxónu denne a vyšších. Opatrnosť je potrebná hlavne u pediatrickej populácie. Tieto precipitáty vymiznú po prerušení liečby ceftriaxónom. Zriedkavo sa tieto vápenaté precipitáty ceftriaxónu vyskytovali so symptómami.

V symptomatických prípadoch sa odporúča konzervatívna nechirurgická liečba a lekár má zvážiť prerušenie liečby ceftriaxónom na základe špecifického posúdenia prínosu a rizika (pozri časť 4.8).

Biliárna stáza

U pacientov liečených ceftriaxónom sa zaznamenali prípady pankreatitídy, pravdepodobne

s etiológiou biliárnej obštrukcie (pozri časť 4.8). U väčšiny pacientov boli prítomné rizikové faktory biliárnej stázy a tvorby žlčového kalu, napr. predchádzajúca rozsiahla liečba, závažné ochorenie

a celková parenterálna výživa. Nie je možné vylúčiť úlohu ceftriaxónu ako spúšťača alebo pridruženého faktora biliárnej precipitácie.

Renálna litiáza

Zaznamenali sa prípady renálnej litiázy, ktorá bola po vysadení ceftriaxónu reverzibilná (pozri

časť 4.8). V symptomatických prípadoch sa má urobiť sonografické vyšetrenie. Použitie u pacientov s anamnézou renálnej litiázy alebo s hyperkalciúriou má zvážiť lekár na základe špecifického

posúdenia prínosu a rizika.

Sodík

Ceftriaxone Kalceks 1 g prášok na injekčný/infúzny roztok

Tento liek obsahuje 83 mg sodíka v injekčnej liekovke, čo zodpovedá 4,15 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Ceftriaxone Kalceks 2 g prášok na injekčný/infúzny roztok

Tento liek obsahuje 166 mg sodíka v injekčnej liekovke, čo zodpovedá 8,3 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Na rekonštitúciu prášku ceftriaxónu v injekčných liekovkách, ani na ďalšie riedenie rekonštituovaného obsahu na intravenózne podanie sa nemajú používať rozpúšťadlá s obsahom vápnika, ako sú Ringerov roztok alebo Hartmannov roztok, pretože sa môžu vytvárať precipitáty. K precipitácii vápenatých solí ceftriaxónu môže tiež dochádzať, keď sa ceftriaxón mieša s roztokmi obsahujúcimi vápnik

pri podávaní spoločnou intravenóznou infúziou. Ceftriaxón sa nesmie podávať súbežne

s intravenóznymi roztokmi obsahujúcimi vápnik, vrátane kontinuálnych infúzií obsahujúcich vápnik, ako je parenterálna výživa cez Y-spojku. Avšak u pacientov iných ako novorodencov sa môže

ceftriaxón a roztoky obsahujúce vápnik podávať sekvenčne jeden po druhom, ak sa infúzne linky medzi infúziami dôkladne prepláchnu kompatibilným roztokom. In vitro štúdie s plazmou dospelých a plazmou získanou z pupočníkovej krvi novorodencov preukázali, že u novorodencov je zvýšené riziko precipitácie vápenatých solí ceftriaxónu (pozri časti 4.2, 4.3, 4.4, 4.8 a 6.2).

Súbežné podávanie s perorálnymi antikoagulanciami môže zvyšovať antagonistické účinky proti

vitamínu K a riziko krvácania. Odporúča sa časté sledovanie International Normalised Ratio (INR) a následná úprava dávkovania antagonistov vitamínu K podľa týchto výsledkov, oboje počas liečby ceftriaxónom, a aj po jej ukončení (pozri časť 4.8).

Existujú protichodné dôkazy o potenciálnom zvýšení renálnej toxicity aminoglykozidov pri používaní

spolu s cefalosporínmi. V takýchto prípadoch sa v klinickej praxi odporúča dôkladné sledovanie hladín aminoglykozidov (a renálnej funkcie).

V in vitro štúdii sa po podaní kombinácie chloramfenikol a ceftriaxón pozorovali antagonistické účinky. Klinický význam tohto nálezu nie je známy.

Nezaznamenali sa žiadne správy o interakcii medzi ceftriaxónom a perorálnymi liekmi obsahujúcimi vápnik, ani o interakcii medzi intramuskulárne podaným ceftriaxónom a liekmi obsahujúcimi vápnik (intravenóznymi alebo perorálnymi).

U pacientov liečených ceftriaxónom môžu byť falošne pozitívne výsledky Coombsovho testu.

Ceftriaxón, podobne ako iné antibiotiká, môže viesť k falošne pozitívnym výsledkom testov na galaktozémiu.

Takisto neenzymatické metódy stanovenia glukózy v moči môžu mať falošne pozitívne výsledky.

Z toho dôvodu sa počas liečby ceftriaxónom má glukóza v moči stanoviť enzymaticky.

Po súbežnom podaní vysokých dávok ceftriaxónu a silných diuretík (napr. furosemidu) nebola

pozorovaná žiadna porucha renálnej funkcie.

Súbežné podávanie probenecidu neznižuje elimináciu ceftriaxónu.

Gravidita

Ceftriaxón prechádza placentárnou bariérou. K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov o použití ceftriaxónu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé

účinky z hľadiska embryonálneho/fetálneho, perinatálneho a postnatálneho vývoja (pozri časť 5.3).

Ceftriaxón sa má podávať počas gravidity a predovšetkým počas prvého trimestra gravidity len

v prípade, že prínos prevyšuje riziko.

Dojčenie

Ceftriaxón sa vylučuje do ľudského mlieka v nízkych koncentráciách, avšak pri podávaní

terapeutických dávok ceftriaxónu sa nepredpokladajú žiadne účinky u dojčených detí. Nie je však možné vylúčiť riziko hnačky a mykotickej infekcie slizníc. Je potrebné vziať do úvahy možnosť

senzibilizácie. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu ceftriaxónom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

Reprodukčné štúdie nepreukázali žiadne nežiaduce účinky na fertilitu mužov alebo žien.

Počas liečby ceftriaxónom sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (napr. závrat), ktoré môžu ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje (pozri časť 4.8). Pri vedení vozidiel alebo obsluhovaní

strojov majú byť pacienti opatrní.

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie ceftriaxónu sú eozinofília, leukopénia, trombocytopénia, hnačka, vyrážka a zvýšené hladiny pečeňových enzýmov.

Údaje na stanovenie frekvencie nežiaducich reakcií (ADR) ceftriaxónu pochádzajú z klinických skúšaní.

Na klasifikáciu frekvencie bola použitá nasledujúca konvencia MedDRA: časté (≥ 1/100 až < 1/10),

menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) a neznáme (z dostupných údajov).

a Na základe hlásení po uvedení lieku na trh. Keďže tieto reakcie sú hlásené dobrovoľne z populácie neznámej veľkosti, nie je možné spoľahlivo odhadnúť ich frekvenciu, preto sú zaradené ako

neznáme.

b Pozri časť 4.4.

c Obvykle reverzibilná po vysadení ceftriaxónu. Opis vybraných nežiaducich reakcií

Infekcie a nákazy

Hlásené prípady hnačky po použití ceftriaxónu môžu súvisieť s Clostridioides difficile. Je potrebné zahájiť vhodnú liečbu tekutinami a elektrolytmi (pozri časť 4.4).

Precipitácia vápenatých solí ceftriaxónu

U predčasne narodených detí a donosených novorodencov (vo veku < 28 dní), ktorí boli liečení

intravenóznym ceftriaxónom a vápnikom, boli zriedkavo hlásené závažné a v niektorých prípadoch fatálne nežiaduce príhody. Post mortem boli pozorované precipitácie vápenatých solí ceftriaxónu

v pľúcach a obličkách. Vysoké riziko precipitácie u novorodencov je v dôsledku ich nízkeho objemu krvi a dlhším polčasom ceftriaxónu v porovnaní s dospelými (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Boli zaznamenané prípady precipitácie v močových cestách, a to predovšetkým u detí liečených vysokými dávkami (napr. ≥ 80 mg/kg/deň alebo celkovými dávkami presahujúcimi 10 gramov)

a u tých, ktoré mali ďalšie rizikové faktory (napr. dehydratácia, pripútanie na lôžko). Táto reakcia môže byť asymptomatická alebo symptomatická a môže viesť k obštrukcii močových ciest

a k postrenálnemu akútnemu zlyhaniu obličiek, avšak zvyčajne je reverzibilná po ukončení podávania ceftriaxónu (pozri časť 4.4).

Pozorovala sa precipitácia vápenatých solí ceftriaxónu v žlčníku, najmä u pacientov liečených

dávkami vyššími ako je odporúčaná štandardná dávka. Prospektívne štúdie u detí preukázali rôznu incidenciu precipitácie po intravenóznom podaní – v niektorých štúdiách vo viac ako 30 %. Zdá sa, že incidencia je nižšia pri pomalej infúzii (20-30 minút). Tento účinok je zvyčajne asymptomatický, ale v zriedkavých prípadoch je tvorba precipitátov sprevádzaná klinickými symptómami, ako sú bolesť, nauzea a vracanie. V týchto prípadoch sa odporúča symptomatická liečba. Po ukončení liečby

ceftriaxónom je precipitácia väčšinou reverzibilná (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

V prípade predávkovania sa môžu vyskytnúť príznaky nauzey, vracania a hnačky. Koncentráciu ceftriaxónu nie je možné znížiť hemodialýzou ani peritoneálnou dialýzou. Neexistuje špecifické antidotum. Liečba predávkovania má byť symptomatická.