Idefirix 11 mg Prášok na infúzny koncentrát
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Idefirix 11 mg
Liek Idefirix je indikovaný na desenzibilizáciu vysoko imunizovaných dospelých pacientov podstupujúcich transplantáciu obličky s pozitívnou krížovou skúškou voči danému mŕtvemu darcovi. Používanie lieku Idefirix je vyhradené pre pacientov, u ktorých nie je pravdepodobná transplantácia v rámci dostupného systému prideľovania obličiek vrátane programov prioritizácie pre vysoko imunizovaných pacientov.
Liečbu má predpisovať a vykonávať dohľad odborný lekár so skúsenosťami pri riadení imunosupresívnej liečby a starostlivosti o imunizovaných pacientov podstupujúcich transplantáciu obličky.
Imlifidáza je určená len na použitie v nemocnici. Dávkovanie
Dávka závisí od telesnej hmotnosti pacienta (kg). Odporúčaná dávka je 0,25 mg/kg podávaná ako jedna dávka najlepšie do 24 hodín pred transplantáciou. Jedna dávka je u väčšiny pacientov primeraná na zmenu krížovej skúšky, ale v prípade potreby sa môže podať druhá dávka do 24 hodín po prvej dávke.
Po liečbe imlifidázou treba pred transplantáciou potvrdiť zmenu krížovej skúšky z pozitívnej na negatívnu (pozri časť 4.4).
Na zníženie rizika reakcie na infúziu treba podať premedikáciu s kortikosteroidmi a antihistamínmi v súlade s postupmi transplantačného centra.
Keďže infekcie dýchacích ciest sú najčastejšie infekcie u pacientov s hypogamaglobulinémiou, treba popri štandardnej liečbe podávať po dobu 4 týždňov profylaktické perorálne antibiotiká na patogény dýchacích ciest (pozri časť 4.4).
Pacienti liečení imlifidázou majú navyše dostávať štandardnú liečbu s indukčnými činidlami oslabujúcimi T -lymfocyty s činidlami oslabujúcimi B-lymfocyty alebo bez nich (pozri časť 5.1), t. j. užívanie imlifidázy nevylučuje potrebu štandardnej imunosupresívnej liečby.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
Údaje o používaní u pacientov starších ako 65 rokov sú obmedzené, ale neexistuje dôkaz o tom, že je u týchto pacientov nutné upraviť dávku.
Porucha funkcie pečene
Bezpečnosť a účinnosť imlifidázy u pacientov s miernou alebo závažnou poruchou funkcie pečene neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť imlifidázy u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli stanovené.
K dispozícii nie sú žiadne údaje. Spôsob podávania
Liek Idefirix je určený na intravenózne použitie až po rekonštitúcii a riedení.
Celá úplne rozriedená infúzia sa podáva po dobu 15 minút pomocou infúznej súpravy cez sterilný, nepyrogénny in-line filter s nízkou afinitou k bielkovinám (veľkosť pórov 0,2 μm). Po podaní sa odporúča prepláchnutie intravenóznej hadičky 0,9 % (9 mg/ml) infúzneho roztoku chloridu sodného, aby sa zaručilo podanie kompletnej dávky. Neuchovávajte žiadnu nepoužitú časť infúzneho roztoku na ďalšie použitie.
Pokyny na rekonštitúciu a riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.
-
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Pretrvávajúca závažná infekcia.
-
Trombotická trombocytopenická purpura (TTP). Pacienti s týmto ochorením krvi môžu byť vystavení riziku sérovej choroby.
Reakcie súvisiace s infúziou
Reakcie súvisiace s infúziou pri podávaní imlifidázy boli hlásené v klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Ak nastane vážna alergická alebo anafylaktická reakcia, je nutné liečbu imlifidázou ihneď prerušiť a začať s primeranou liečbou. Mierne alebo stredne závažné reakcie súvisiace s infúziou, ktoré nastanú počas liečby imlifidázou, sa dajú kontrolovať dočasným prerušením podávania infúzie a/alebo podávaním liekov, ako sú antihistaminiká, antipyretiká a kortikosteroidy. Prerušené podávanie infúzie sa po ustúpení príznakov môže obnoviť.
Infekcia a profylaxia infekcie
V prípade transplantácie obličky sa pretrvávajúce závažné infekcie akéhokoľvek pôvodu (bakteriálne, vírusové alebo plesňové infekcie) považujú za kontraindikáciu a chronické infekcie, ako je HBV alebo HIV, sa musia dôkladne kontrolovať. Je nutné vziať do úvahy, že imlifidáza dočasne znižuje protilátky IgG. Najčastejšie infekcie u pacientov s hypogamaglobulinémiou sú infekcie dýchacích ciest. Z tohto dôvodu treba okrem štandardnej liečby a profylaxie infekcie pri transplantácii obličky (proti infekcii spôsobenej Pneumocystis carinii, cytomegalovírusom a perorálnej infekcii spôsobenej kvasinkou candida) počas obdobia 4 týždňov podávať všetkým pacientom profylakticky perorálne antibiotiká na patogény dýchacích ciest. Aj ak pacient z akéhokoľvek dôvodu nepodstúpi transplantáciu po liečbe imlifidázou, je nutné počas obdobia 4 týždňov podávať profylakticky perorálne antibiotiká na patogény dýchacích ciest.
Používanie imlifidázy a indukčná liečba oslabujúca T-lymfocyty s liečbou oslabujúcou pamäťové
B-lymfocyty alebo bez nej môže zvýšiť riziko reaktivácie živých oslabených vakcín a /alebo latentnej tuberkulózy.
Vakcinácie
V dôsledku znížených hladín protilátok IgG po liečbe imlifidázou počas obdobia 4 týždňov existuje riziko dočasného zníženia vakcinačnej ochrany.
Protilátkami sprostredkovaná rejekcia (Antibody-mediated rejection, AMR)
AMR môže nastať ako dôsledok reakcie na špecifické protilátky darcu (donor-specific antibodies DSA). U pacientov s veľmi vysokými hladinami DSA pred transplantáciou sa pravdepodobne prejaví AMR, ktorá si vyžaduje zákrok. Väčšina pacientov v klinických štúdiách mala reakciu na DSA, ktorá dosiahla vrchol medzi 7 a 21 dňami po liečbe imlifidázou, a AMR sa prejavila približne u 30 % pacientov. Starostlivosť o všetkých pacientov s AMR v klinických štúdiách bola úspešná pomocou štandardnej liečby. Opätovný výskyt DSA a zvýšené riziko AMR u vysoko imunizovanýchpacientov si vyžaduje predchádzajúce skúsenosti lekára so starostlivosťou o senzibilizovaných pacientov, prostriedkami a pripravenosťou na diagnostiku a liečbu akútnej AMR v súlade so štandardnými klinickými postupmi. Starostlivosť o pacientov má zahŕňať dôkladné monitorovanie protilátok proti HLA (ľudský leukocytárny antigén) a kreatinínu v sére alebo plazme, ako aj pripravenosť na vykonanie biopsie, ak existuje podozrenie na AMR.
Pacienti s pozitívnym výsledkom cytotoxickej krížovej skúšky na T-lymfocyty, závislou od
komplementu (CDC)
K dispozícii je veľmi málo skúseností, pokiaľ ide o pacientov s potvrdenou pozitívnou krížovou skúškou na CDC T-myfocyty pred liečbou imlifidázou (pozri časť 5.1).
Imunogenicita
Potenciálny vplyv protilátok proti imlifidáze (protilátky proti liekom, ADA) na účinnosť a bezpečnosť druhej dávky imlifidázy podanej do 24 hodín po prvej dávke sa považuje za zanedbateľný, keďže tvorba ADA ako reakcia na prvú dávku sa ešte nezačala.
Potvrdenie zmeny krížovej skúšky
Každá klinika musí dodržiavať štandardný protokol na potvrdenie zmeny krížovej skúšky z pozitívnej na negatívnu. Ak sa použije krížová skúška cytotoxicity závislej od komplementu (CDCXM), je nutné vziať do úvahy nasledujúce skutočnosti s cieľom zabrániť nesprávnym kladným výsledkom po liečbe imlifidázou: protilátka IgM nesmie byť aktivovaná, aby bolo možné konkrétne posúdiť cytotoxickú kapacitu protilátky IgG a je nutné zabrániť použitiu stupňa antihumanizovaného globulínu (AHG). Ak sa použije, treba potvrdiť, že AHG je zameraný proti fragmentu Fc, a nie proti fragmentu Fab
protilátky IgG. Použitie AHG zameraného proti fragmentu Fab neumožní uvedenie správnych údajov CDCXM u pacienta liečeného imlifidázou.
Lieky na báze protilátok
Imlifidáza je cysteínová proteáza, ktorá konkrétne štiepi protilátku IgG. V dôsledku toho sa môžu lieky na báze protilátky IgG inaktivovať, ak sú podávané spolu s imlifidázou. Lieky na báze protilátok štiepené imlifidázou zahŕňajú aj baziliximab, rituximab, alemtuzumab, adalimumab, denosumab, belatacept, etanercept, králičí anti-tymocytový globulín (rATG) a intravenózny imunoglobulín (IVIg) (v časti 4.5 pozri odporúčané časové intervaly medzi podaním imlifidázy a liekmi na báze protilátok).
IVIg môže obsahovať neutralizujúce protilátky proti imlifidáze, ktoré môžu inaktivovať imlifidázu, ak sa IVIg podá pred imlifidázou (pozri časť 4.5).
Informácie o pomocných látkach
Idefirix obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v každej dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Idefirix obsahuje 0,5 mg polysorbátu 80 v 1 ml. Polysorbáty môžu vyvolať alergické reakcie.
Imlifidáza štiepi protilátku IgG; druhová špecifita má za následok degradáciu všetkých podtried ľudskej a králičej protilátky IgG. V dôsledku toho sa môžu lieky na báze ľudskej alebo králičej protilátky IgG inaktivovať, ak sú podávané spolu s imlifidázou. Lieky na báze protilátok štiepené imlifidázou zahŕňajú aj baziliximab, rituximab, alemtuzumab, adalimumab, denosumab, belatacept, etanercept, rATG a IVIg.
Imlifidáza nedegraduje konský antitymocytový globulín a medzi podávaním nie je nutné zohľadniť žiadny časový interval. Ekulizumab nie je pri odporúčanej dávke štiepený imlifidázou.
Tabuľka 1 Odporúčané časové intervaly na podanie liekov na báze protilátok po podaní imlifidázy
| Liek: | Odporúčaný časový interval po podaní 0,25 mg/kgimlifidázy |
| konský antitymocytový globulín, ekulizumab | nie je potrebný žiadny časový interval (môže sa podať súbežne s imlifidázou) |
| intravenózny imunoglobulín (IVIg) | 12 hodín |
| alemtuzumab, adalimumab, baziliximab, denosumab, etanercept,rituximab | 4 dni |
| králičí anti-humanizovaný tymocytový globulín (rATG), belatacept | 1 týždeň |
IVIg môže obsahovať neutralizujúce protilátky proti imlifidáze, ktoré môžu inaktivovať imlifidázu, ak sa IVIg podá pred imlifidázou. Pred podaním imlifidázy pacientom liečeným s IVIg treba zohľadniť polčas rozpadu IVIg (3 – 4 týždne). V klinických štúdiách nebol IVIg podaný 4 týždne pred podaním infúzie s imlifidázou.
Gravidita
U tehotných žien nie sú k dispozícii žiadne údaje z používania imlifidázy, keďže tehotenstvo predstavuje kontraindikáciu pre transplantáciu obličky.
Štúdie na králikoch nepreukazujú priame alebo nepriame škodlivé účinky imlifidázy, pokiaľ ide o vývoj embrya/plodu (pozri časť 5.3).
Z preventívnych dôvodov sa neodporúča používať Idefirix počas tehotenstva. Dojčenie
Nie je známe, či sa imlifidáza vylučuje do ľudského materského mlieka. Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené.
Pred vystavením Idefirix sa dojčenie má prerušiť. Fertilita
Neboli vykonané žiadne konkrétne štúdie o fertilite a postnatálnom vývoji (pozri časť 5.3).
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejšie závažné nežiaduce reakcie v klinických štúdiách boli pneumónia (5,6 %) a sepsa (3,7 %). Najčastejšie nežiaduce reakcie boli infekcie (16,7 %) (vrátane pneumónie (5,6 %), infekcie močových ciest (5,6 %) a sepsy (3,7 %)), bolesť v mieste podania infúzie (3,7 %), reakcie súvisiace s infúziou (3,7 %), zvýšená hladina alanínaminotransferázy (3,7 %), zvýšená hladiny aspartátaminotransferázy (3,7 %), myalgia (3,7 %), bolesť hlavy (3,7 %) a návaly tepla (3,7 %).
Zoznam nežiaducich reakcií v tabuľke
Nežiaduce reakcie opísané v tejto časti boli identifikované v klinických štúdiách (N = 54). Nežiaduce reakcie sú uvedené podľa triedy orgánových systémov a kategórie frekvencie MedDRA. Kategórie frekvencie výskytu sú vymedzené takto: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).
Tabuľka 2 Nežiaduce reakcie
| Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA | Nežiaduca reakciaFrekvencia | |
| Veľmi časté | Časté | |
| Infekcie a nákazy | bakteriálna a vírusová infekcia | abdominálna infekcia adenovírusová infekcia infekcia v mieste zavedenia katétrainfekcia chrípkaparvovírusová infekcia pneumóniapooperačná infekcia rany sepsainfekcia horných dýchacích ciest infekcia močových ciestinfekcia rany |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | anémia | |
| Poruchy imunitného systému | rejekcia transplantátu | |
| Poruchy nervového systému | posturálne závratybolesť hlavy | |
| Poruchy oka | krvácanie z očných bielkovporucha videnia | |
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | sínusová tachykardia | |
| Poruchy ciev | návaly horúčavyhypertenzia hypotenzia | |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | dyspnoe | |
| Poruchy kože a podkožnéhotkaniva | vyrážka | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | myalgia | |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | pocit horúčavybolesť v mieste podania infúzie | |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | zvýšená hladina alanínaminotransferázy (ALT) zvýšená hladina aspartátaminotransferázy (AST) | |
| Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu | reakcie súvisiace s podaním infúzie | |
Opis vybraných nežiaducich reakcií
Infekcie
V klinických štúdiách malo 16,7 % pacientov infekciu. V klinických štúdiách bolo deväť infekcií posúdených za závažné a súvisiace s imlifidázou, pričom 5 z týchto infekcií vypuklo do 30 dní po liečbe imlifidázou. Osem z 9 súvisiacich závažných infekcií trvalo kratšie než 30 dní. Výskyt
a charakteristika (vrátane pôvodcu infekcie) závažných alebo ťažkých infekcií sa nelíšili od tých, ktoré boli vo všeobecnosti zistené u pacientov s transplantovanou obličkou (pozri časť 4.4).
Reakcie súvisiace s infúziou
Reakcie súvisiace s infúziou, vrátane dýchavičnosti a návalov tepla, boli hlásené u 5,6 % pacientov, pričom jedna viedla k prerušeniu podávania infúzie s imlifidázou a nebola vykonaná transplantácia. S výnimkou jedného prípadu miernej vyrážky vypukli všetky reakcie súvisiace s infúziou v deň podania infúzie imlifidázy a ustúpili do 90 minút (pozri časť 4.4).
Myalgia
Myalgia bola v klinických štúdiách hlásená u 2 pacientov (3,7 %). Jeden z pacientov mal závažnú myalgiu bez zistenia poškodenia svalu.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Farmakologické vlastnosti - Idefirix 11 mg
Farmakoterapeutická skupina: Imunosupresíva, selektívne imunosupresíva, kód ATC: L04AA41.
Mechanizmus účinku
Imlifidáza je cysteínová proteáza získaná z enzýmu baktérie Streptococcus pyogenes degradajúceho imunoglobulín G (IgG), ktorá štiepi ťažké reťazce všetkých podtried ľudského IgG, ale žiadne iné imunoglobulíny. Štiepenie IgG vedie k eliminácii funkcií efektora závislého od Fc vrátane CDC
a bunkovej cytotoxicity závislej od protilátky (ADCC). Štiepením všetkých IgG imlifidáza znižuje hladinu DSA, čím umožňuje transplantáciu.
Farmakodynamické účinky
Klinické štúdie preukázali, že IgG sa začal štiepiť do niekoľkých hodín po podaní 0,25 mg/kg
imlifidázy. Nebolo zistené predčasné zvýšenie IgG plazmy v dôsledku refluxu neštiepeného IgG
z extravaskulárneho priestoru, čo naznačuje, že imlifidáza neštiepi len IgG plazmy, ale celý zdroj IgG vrátane extravaskulárneho IgG. Návrat endogénneho IgG začne 1 – 2 týždne po podaní imlifidázy
a pokračuje počas niekoľkých týždňov.
Treba poznamenať, že metódy turbidimetrie/nefelometrie, ktoré sa bežne používajú v nemocniciach na meranie celkového IgG, nerozlišujú medzi rôznymi fragmentmi IgG po liečbe imlifidázou, a nemôžu sa preto použiť na zhodnotenie účinku liečby.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Tri otvorené šesťmesačné klinické štúdie s jedným ramenom hodnotili dávkovací režim, účinnosť a bezpečnosť imlifidázy na liečbu pred transplantáciou s cieľom znížiť špecifický IgG darcu
a umožniť vysoko imunizovaným čakateľom na transplantát, aby boli spôsobilí na transplantáciu obličky. Transplantáciu podstúpilo 46 pacientov, 21 (46 %) žien a 25 (54 %) mužov, vo veku od 20 do 73 rokov, u všetkých bolo diagnostikované ochorenie obličiek v poslednom štádiu (ESRD) a boli na dialýze. Všetci pacienti boli imunizovaní, 41 (89 %) bolo vysoko imunizovaných (cPRA ≥80 %),
33 (72 %) z nich malo cPRA ≥95 %. Pre všetkých pacientov, ktorí mali pozitívnu krížovú skúšku pred liečbou imlifidázy, sa táto skúška zmenila na negatívnu do 24 hodín. Model PKPD (farmakokinetický/farmakodynamický) preukázal, že 2 hodiny po podaní 0,25 mg/kg imlifidázy sa krížová skúška pravdepodobne zmení na negatívnu u 96 % pacientov a po 6 hodinách to bude pravdepodobne najmenej u 99,5 % pacientov. Všetkých 46 pacientov bolo po 6 mesiacoch nažive, pričom podiel prežitia obličkového štepu bol 93 %. Funkcia obličky bola u pacientov
s transplantovanou obličkou obnovená v očakávanom rozsahu, pričom 90 % pacientov malo počas 6 mesiacov odhadovanú glomerulárnu filtráciu (eGFR) >30 ml/min/1,73 m2.
Štúdia 03 hodnotila bezpečnosť a účinnosť imlifidázy pri rôznych dávkovacích režimoch u pacientov s ESRD podstupujúcich transplantáciu obličky. Desiati pacienti boli pred transplantáciu liečení jednou
dávkou 0,25 (n = 5) alebo 0,5 (n = 5) mg/kg imlifidázy. Sedem pacientov bolo pozitívnych na DSA a 6 pacientov malo pozitívnu krížovú skúšku pred liečbou imlifidázou. Hladina DSA sa znížila u všetkých 7 pacientov a po liečbe sa všetky pozitívne krížové skúšky zmenili na negatívne. Všetkých 10 pacientov úspešne podstúpilo transplantáciu a malo funkčnú obličku počas 6 mesiacov. Osem z 10 pacientov malo eGFR >30 ml/min/1,73 m2. Pacienti dostávali imunosupresívnu liečbu vrátane kortikosteroidov, inhibítora kalcineurínu, mykofenolátu mofetilu a IVIg. U troch pacientov sa počas štúdie prejavila AMR, u nikoho nenastalo odmietnutie transplantátu.
Štúdia 04 hodnotila účinnosť a bezpečnosť imlifidázy u pacientov vysoko imunizovaných na HLA. Zúčastnilo sa na nej 17 pacientov, ktorí boli liečení jednou dávkou 0,24 mg/kg. Pred liečbou imlifidázou bolo 15 (88 %) pacientov pozitívnych na DSA a 14 (82 %) pacientov malo pozitívnu krížovú skúšku. Hladina DSA sa u všetkých pacientov znížila na úroveň prijateľnú na transplantáciu a všetci pacienti podstúpili transplantáciu počas niekoľkých hodín po liečbe imlifidázou. Počas 6 mesiacov malo 16 zo 17 pacientov funkčnú obličku, pričom 15 (94 %) pacientov malo
eGFR >30 ml/min/1,73 m2. U dvoch pacientov sa počas štúdie prejavila AMR, u nikoho nenastalo odmietnutie transplantátu. Pacienti dostávali imunosupresívnu liečbu vrátane kortikosteroidov, inhibítora kalcineurínu, mykofenolátu mofetilu, alemtuzumabu a IVIg.
Štúdia 06 hodnotila účinnosť a bezpečnosť imlifidázy pri odstránení DSA a zmene pozitívnej krížovej skúšky na negatívnu u vysoko imunizovaných pacientov, čím bola umožnená transplantácia. Všetci zúčastnení pacienti boli pred začlenením do štúdie na zozname čakateľov na transplantáciu obličky
a mali pozitívnu krížovú skúšku voči dostupnému darcovi (vrátane 2 pacientov s potvrdenou pozitívnou krížovou skúškou na CDC T-lymfocytov). 18 pacientov dostalo úplnú dávku 0,25 mg/kg imlifidázy, 3 z nich dostali 2 dávky v rozmedzí 12 až 13 hodín, čo viedlo u všetkých pacientov k štiepeniu IgG a zmene pozitívnej krížovej skúšky na negatívnu. U 57 % analyzovaných pacientov nastala zmena krížovej skúšky do 2 hodín a u 82 % do 6 hodín. Všetci pacienti úspešne podstúpili transplantáciu a 16 (89 %) malo funkčnú obličku počas 6 mesiacov (vrátane 2 pacientov s potvrdenou pozitívnou krížovou skúškou na CDC T-lymfocytov). 15 (94 %) pacientov malo eGFR
>30 ml/min/1,73 m2. Pacienti dostávali imunosupresívnu liečbu vrátane kortikosteroidov, inhibítora kalcineurínu, mykofenolátu mofetilu, rituximabu, IVIg a alemtuzumabu alebo konského anti-tymocytového globulínu. U siedmich pacientov sa prejavila aktívna AMR a u ďalšieho pacienta subklinická AMR, u nikoho nenastalo odmietnutie transplantátu.
Dlhodobé sledovanie 46 pacientov s transplantátom zo skúšaní feeder (02, 03, 04 a 06) ukázalo, že po 5 rokoch od transplantácie bolo celkové prežívanie štepu (smrť vylúčená) 85 % (95 % IS [70 – 93]) a prežívanie pacientov 92 % (95 % IS [77 – 97]).
Po 5 rokoch po transplantácii malo 25 (83,3 %) z 30 pacientov s hodnotením eGFR
≥ 30 ml/min/1,73 m2.
Staršie osoby
V klinických štúdiách dostávali imlifidázu traja pacienti vo veku 65 rokov a starší pred transplantáciou obličky. Výsledky bezpečnosti a účinnosti u týchto pacientov boli konzistentné s celkovou skupinou pacientov štúdie na základe posúdenia prežitia pacienta a štepu, funkcie obličky a akútneho odmietnutia.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s imlifidázou v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pre transplantáciu obličky (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
Tento liek bol registrovaný s tzv. podmienkou. To znamená, že sa očakávajú ďalšie údaje o tomto
lieku.
Európska agentúra pre lieky najmenej raz ročne posúdi nové informácie o tomto lieku a tento súhrn charakteristických vlastností lieku bude podľa potreby aktualizovať.
Farmakokinetika imlifidázy bola porovnateľná u zdravých subjektov a pacientov s ESRD. Vystavenie imlifidáze sa úmerne zvýšilo po jednej intravenóznej 15-minútovej infúzii 0,12 až 0,50 mg/kg telesnej hmotnosti.
Maximálna koncentrácia (Cmax) imlifidázy bola zistená na konci alebo tesne pred koncom infúzie s priemernou hodnotou 5,8 (4,2 – 8,9) µg/ml po dávke 0,25 mg/kg. Eliminácia imlifidázy bola charakterizovaná počiatočnou distribučnou fázou s priemerným polčasom rozpadu 1,8 (0,6 – 3,6) hodín a pomalšou eliminačnou fázou s priemerným polčasom rozpadu 89 (60 – 238) hodín. Počas eliminačnej fázy bol priemerný klírens (CL) 1,8 (0,6 – 7,9) ml/h/kg a distribučný objem (Vz)
0,20 (0,06 – 0,55) l/kg.
Farmaceutické informácie - Idefirix 11 mg
manitol polysorbát 80 trometanol
dihydrát edetátu disodného
kyselina chlorovodíková (na úpravu pH)
Neotvorená injekčná liekovka
18 mesiacov Po rekonštitúcii
Rekonštituovaný roztok treba ihneď pridať z liekovky do infúzneho vaku. Po zriedení
Chemická a fyzikálna stabilita pri používaní po rekonštitúcii a zriedení sa preukázala počas 24 hodín pri 2 – 8 °C vrátane 4 hodín pri 25 °C počas tohto 24-hodinového obdobia.
Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite, ak sa metódou rekonštitúcie a riedenia nevylúči riziko mikrobiálnej kontaminácie.
Ak sa nepoužije okamžite, za podmienky uchovávania lieku pri používaní zodpovedá používateľ. Roztok sa má uchovávať chránený pred svetlom.
Uchovávajte v chladničke (2 – 8 °C). Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii a riedení lieku, pozri časť 6.3.
Sklenená injekčná liekovka typu I s brómbutylovou gumovou zátkou s hliníkovým uzáverom a plastovým vyklápacím diskom obsahujúca 11 mg prášku na koncentrát na infúzny roztok.
Veľkosti balenia sú 1 liekovka alebo 2 x 1 liekovka. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Rekonštitúcia prášku
Pridajte 1,2 ml sterilnej vody na injekcie do liekovky lieku Idefirix, pričom dávajte pozor, aby voda tiekla po stene skla a nie do prášku.
Liekovku jemne pretrepávajte aspoň 30 sekúnd, aby sa prášok úplne rozpustil. Netraste, aby ste minimalizovali pravdepodobnosť vzniku peny. Liekovka teraz obsahuje 10 mg/ml imlifidázy a je možné odobrať max. 1,1 ml roztoku.
Rekonštituovaný roztok má byť číry až mierne opalizujúci a bezfarebný alebo svetlo žltý. Nepoužívajte, ak sa v roztoku nachádzajú častice alebo ak má roztok zmenenú farbu. Odporúča sa pridať rekonštituovaný roztok ihneď z liekovky do infúzneho vaku.
Príprava roztoku na infúziu
Pomaly pridávajte správne množstvo rekonštituovaného roztoku imlifidázy do infúzneho vaku, ktorý obsahuje 50 ml infúzneho roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %). Infúzny vak niekoľkokrát prevráťte, aby sa roztok dôkladne premiešal. Infúzny vak treba vždy chrániť pred svetlom. Musí sa použiť sterilný nepyrogénny in-line filter s nízkou afinitou k bielkovinám (veľkosť pórov 0,2 μm).
Ďalšie informácie o podávaní sú uvedené v časti 4.2.
Pred použitím infúzneho roztoku treba vizuálne skontrolovať prítomnosť častíc alebo zmenu zafarbenia. Ak roztok týmto požiadavkám nevyhovuje, zlikvidujte ho.
Likvidácia
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.