Cefotaxime Swyssi 1 g Prášok na injekčný/infúzny roztok

Cefotaxím je indikovaný na liečbu nasledujúcich závažných infekcií spôsobených baktériami citlivými na cefotaxím (pozri časť 5.1):

• infekcie dolných dýchacích ciest,

• infekcie obličiek a horných močových ciest,

• infekcie kože a mäkkých tkanív,

• infekcie kostí alebo kĺbov,

• infekcie pohlavných orgánov vrátane gonorey,

• brušné infekcie (vrátane peritonitídy),

• meningitída,

• borelióza (najmä II. a III. štádium),

• endokarditída,

• bakteriémia spojená s vyššie uvedenými infekciami alebo podozrenie na ňu.

  Profylaxia:

  Perioperačná profylaxia pri zvýšenom riziku infekcie u pacienta.

  Pri používaní cefotaxímu sa majú zohľadniť oficiálne usmernenia o vhodnom používaní antimikrobiálnych látok.

Dávkovanie

Dávkovanie a spôsob podávania závisí od závažnosti infekcie, citlivosti patogénu a zdravotného stavu

pacienta.

Klinické skúsenosti ukazujú, že pri závažných a komplikovaných infekciách sa má cefotaxím podávať intravenózne.

Dospelí a dospievajúci vo veku od 12 rokov

Dospelým a dospievajúcim vo veku od 12 rokov sa zvyčajne podáva 1 až 2 g cefotaxímu každých

12 hodín.

V závažných prípadoch sa denná dávka môže zvýšiť na 12 g. Vyššie denné dávky sa musia rozdeliť na najmenej 3 až 4 jednorazové dávky v intervaloch 8 alebo 6 hodín.

Nasledujúca tabuľka sa môže použiť ako návod na dávkovanie:

Pediatrická populácia

Dospievajúci a deti vo veku od 12 rokov dostávajú rovnakú dávku ako dospelí.

Dojčatám a deťom vo veku do 12 rokov sa podáva 50 až 100 mg cefotaxímu (najviac 150 mg) na

kilogram telesnej hmotnosti denne, v závislosti od závažnosti infekcie, rozdelených do rovnakých jednorazových dávok podávaných v 12 (až 6) hodinových intervaloch. V individuálnych prípadoch - najmä v život ohrozujúcich situáciách - môže byť potrebné zvýšiť dennú dávku na 200 mg cefotaxímu na kilogram telesnej hmotnosti.

Jednorazová dávka nemá presiahnuť 2 g.

Predčasne narodené deti

U predčasne narodených detí je potrebné vziať do úvahy nevyvinutý renálny klírens. Dávky cefotaxímu 50 mg/kg/deň sa nesmú presiahnuť.

Osobitné odporúčania pre dávkovanie

Gonorea

Na liečbu gonorey u dospelých sa podáva 0,5 g cefotaxímu intramuskulárne ako jednorazová dávka. V prípade menej citlivých zárodkov môže byť potrebné zvýšenie dávky. Pred začatím liečby je potrebné vylúčiť ochorenie syfilisom.

Perioperačná profylaxia infekcií

Na perioperačnú profylaxiu infekcií sa odporúča podať 1 až 2 g cefotaxímu 30 až 60 minút pred začiatkom operácie. V závislosti od rizika infekcie sa môže rovnaká dávka podať opakovane.

Lymská borelióza

Podáva sa denná dávka 6 g cefotaxímu (počas 14 až 21 dní). Denná dávka sa zvyčajne rozdelila na

3 rozdelené dávky (2 g cefotaxímu 3-krát denne), ale v osobitných prípadoch sa podávala aj

v 2 rozdelených dávkach (3 g cefotaxímu 2-krát denne). Tieto odporúčania dávkovania nie sú založené na kontrolovaných klinických štúdiách, ale na pozorovaniach jednotlivých prípadov.

Kombinovaná liečba

Kombinovaná liečba cefotaxímom s aminoglykozidmi je indikovaná pri absencii vyšetrenia citlivosti patogénu na antibiotikum pri závažných, život ohrozujúcich infekciách. V prípade kombinácie s

aminoglykozidmi sa musí monitorovať funkcia obličiek.

Aminoglykozidy sa musia podávať oddelene od cefotaxímu (pozri tiež časť 6.2).

Na profylaxiu infekcií u pacientov s oslabeným imunitným systémom môže byť indikovaná aj kombinácia s inými vhodnými antibiotikami.

Porucha funkcie obličiek

Po normálnej nasycovacej dávke sa musí udržiavacia dávka znížiť na polovicu zvyčajnej dávky u pacientov s klírensom kreatinínu nižším ako 10 ml/min pri zachovaní dávkovacieho intervalu.

V závislosti od závažnosti infekcie dostávajú pacienti na hemodialýze 1 až 2 g cefotaxímu denne. V deň hemodialýzy sa cefotaxím musí podať po dialyzačnom zákroku.

V závislosti od závažnosti infekcie dostávajú pacienti na peritoneálnej dialýze 1 až 2 g cefotaxímu denne. Cefotaxím sa peritoneálnou dialýzou nevylučuje.

Spôsob podávania

Intravenózne a intramuskulárne podanie. Intravenózna injekcia

Na i.v. injekcie Cefotaxime Swyssi sa 1 g rozpustí v 4 ml vody na injekcie, následne sa roztok podá priamo do žily počas 3 až 5 minút.

Pri rýchlom podaní injekcie cez centrálny venózny katéter boli pozorované potenciálne život ohrozujúce arytmie (pozri tiež časť 4.4).

Infúzia

Na krátku intravenóznu infúziu Cefotaxime Swyssi sa 1 g rozpustí v 40 ml až 50 ml vody na injekcie

alebo kompatibilnej intravenóznej infúznej kvapaliny, roztok sa má podávať počas 20 minút.

Na dlhodobú intravenóznu infúziu Cefotaxime Swyssi sa 2 g rozpustia v 100 ml 0,9 % chloridu

sodného, 5 % glukózy, 0,9 % chloridu sodného a 5 % glukózy. Na prípravu roztoku sa môžu použiť aj iné kompatibilné infúzne kvapaliny (napr. Ringerov laktátový roztok, Ringerov roztok).

Na intramuskulárnu injekciu

Cefotaxime Swyssi 1 g sa rozpustí v 4 ml vody na injekcie. Následne sa má injekcia podať hlboko

intragluteálne. Bolesti pri intramuskulárnej injekcii možno predísť rozpustením 1 g cefotaxímu v 4 ml 1 % roztoku lidokaínium-chloridu.

Injekcia sa nemá podať intravaskulárne, pretože podanie lidokaínu spôsobuje nepokoj, tachykardiu, poruchy vedenia, ako aj vracanie a kŕče.

Cefotaxím s pridaným lidokaínom sa nemá podávať deťom mladším ako 30 mesiacov.

Je potrebné vziať do úvahy informácie o lieku s obsahom lidokaínu určené zdravotníckym pracovníkom.

Odporúča sa podať maximálne 4 ml unilaterálne. Ak denná dávka presahuje 2 g cefotaxímu alebo ak sa cefotaxím podáva častejšie ako dvakrát denne, odporúča sa intravenózny spôsob podania. Trvanie liečby závisí od priebehu ochorenia.

Pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

Precitlivenosť na cefotaxím alebo na iné cefalosporíny.

Predchádzajúca včasná a/alebo závažná reakcia precitlivenosti na penicilín alebo akékoľvek beta- laktámové antibiotiká.

Anafylaktické reakcie

Pri cefotaxíme sa môžu vyskytnúť závažné akútne (vrátane fatálnych) reakcie precitlivenosti (napr. angioedém, bronchospazmus, anafylaktický šok) (pozri časti 4.3 a 4.8). V týchto prípadoch sa má podávanie cefotaxímu ukončiť a má sa začať vhodná liečba.

Osobitná opatrnosť je indikovaná u pacientov, u ktorých sa vyskytla akákoľvek alergická reakcia na penicilíny alebo iné beta-laktámové antibiotiká, pretože môže dôjsť ku skríženým reakciám

(kontraindikácie z dôvodu známych reakcií precitlivenosti pozri časť 4.3).

U pacientov s anamnézou alergie na iné alergény (napr. so sennou nádchou alebo bronchiálnou astmou) sa má cefotaxím tiež používať s osobitnou opatrnosťou, pretože sa zvyšuje riziko závažných reakcií precitlivenosti.

Závažné kožné nežiaduce reakcie

V súvislosti s liečbou cefotaxímom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse reactions, SCAR) vrátane akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy (acute generalized exanthematous pustulosis, AGEP), Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (Stevens-

Johnson syndrome, SJS), toxickej epidermálnej nekrolýzy (toxic epidermal necrolysis, TEN) a

liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo fatálne (pozri časť 4.8).

V čase predpisovania lieku majú byť pacienti poučení o prejavoch a symptómoch pri kožných reakciách.

Ak sa vyskytnú prejavy a symptómy naznačujúce tieto reakcie, podávanie cefotaxímu sa má okamžite ukončiť. Ak sa u pacienta pri použití cefotaxímu vyvinula AGEP, SJS, TEN alebo DRESS, liečba

cefotaxímom sa nesmie znovu začať a má sa natrvalo ukončiť.

U detí sa môže výskyt vyrážky zameniť za základnú infekciu alebo inú infekciu a lekári majú zvážiť možnosť reakcie na cefotaxím u detí, u ktorých sa počas liečby cefotaxímom objavia príznaky vyrážky a horúčky.

Ochorenie spojené s Clostridioides difficile (napr. pseudomembranózna kolitída)

Závažná a pretrvávajúca hnačka počas liečby alebo v prvých týždňoch po nej môže byť spôsobená ochorením spojeným s Clostridioides difficile (CDAD).

CDAD môže mať rôznu závažnosť od miernej až po život ohrozujúcu. Najzávažnejšia forma ako

pseudomembranózna kolitída môže byť fatálna. Ak je podozrenie na pseudomembranóznu kolitídu, liečba cefotaxímom sa má okamžite ukončiť a má sa začať vhodná liečba (napr. podávanie

špeciálnych antibiotík/chemoterapeutík, ktorých účinnosť bola klinicky preukázaná). Nesmú sa užívať lieky, ktoré inhibujú črevnú peristaltiku. Ochorenie spojené s Clostridioides difficile môže byť

zhoršené fekálnou obštrukciou.

Hematologické reakcie

Počas liečby, najmä po dlhšom používaní, sa môže vyvinúť leukopénia, neutropénia a zriedkavejšie zlyhávanie kostnej drene, pancytopénia alebo agranulocytóza. Ak liečba trvá dlhšie ako 7 dní, má sa preto vykonať vyšetrenie krvného obrazu. Ak sa krvný obraz zmení, má sa zvážiť prerušenie liečby cefotaxímom.

Boli hlásené niektoré prípady eozinofílie a trombocytopénie, ktoré boli rýchlo reverzibilné po ukončení liečby cefotaxímom. Boli hlásené aj prípady hemolytickej anémie (pozri časť 4.8).

Encefalopatia

Beta-laktámové antibiotiká vrátane cefotaxímu môžu u pacienta zvýšiť riziko vzniku encefalopatie, napr. excitácie centrálneho nervového systému, myoklónie, zmätenosti, poruchy vedomia, porúch hybnosti a záchvatov. To platí najmä v prípade použitia vysokých dávok, predávkovania alebo u

pacientov s poruchou funkcie obličiek (pozri časti 4.8 a 4.9). Pacientom treba odporučiť, aby v prípade výskytu takýchto reakcií okamžite kontaktovali lekára.

Ak sa záchvaty vyskytnú, je potrebné dodržiavať štandardné pohotovostné postupy a po zvážení prínosov a rizík môže byť potrebné liečbu cefotaxímom ukončiť.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa má dávkovanie upraviť podľa vypočítaného klírensu kreatinínu (pozri časť 4.2).

Je potrebné postupovať s opatrnosťou, ak sa cefotaxím podáva spolu s aminoglykozidmi,

probenecidom alebo inými nefrotoxickými liekmi (pozri časť 4.5).

U týchto pacientov, u starších pacientov a u pacientov s už existujúcou poruchou funkcie obličiek sa musí monitorovať funkcia obličiek.

Bezpečnostné opatrenia pri podávaní

U niekoľkých pacientov boli hlásené potenciálne život ohrozujúce srdcové arytmie po rýchlom podaní cefotaxímu cez centrálny venózny katéter (central venous catheter, CVC). Preto sa má dodržiavať odporúčaná rýchlosť podávania injekcie (pozri časť 4.2).

Superinfekcia

Tak ako pri každom použití antibiotík, aj pri podávaní cefotaxímu (najmä v prípade dlhodobej liečby) môže dôjsť k pomnoženiu patogénov, ktoré sú necitlivé na použitý liek. Venujte pozornosť prejavom možnej následnej infekcie takýmito patogénmi.

Následné infekcie sa musia primerane liečiť.

Vplyv na laboratórne vyšetrenia

Podobne ako pri iných cefalosporínoch sa u niektorých pacientov liečených cefotaxímom zistil

pozitívny Coombsov test. Tento jav môže interferovať so skríženým vyšetrením krvi. Vyšetrenie glukózy v moči s nešpecifickými redukčnými činidlami môže mať za následok falošne pozitívne výsledky. K tomuto javu nedochádza, ak sa použije glukózo-oxidázová metóda.

Príjem sodíka

Tento liek obsahuje 48 mg (2,09 mmol) sodíka na 1 g injekčnú liekovku, čo zodpovedá 2,4 % WHO

odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelého.

Iné antibiotiká

Cefotaxím sa nemá kombinovať s bakteriostatickými liečivami (napr. tetracyklínmi, erytromycínom, chloramfenikolom alebo sulfónamidmi), pretože bol pozorovaný antagonistický účinok, pokiaľ ide o antibakteriálny účinok in vitro.

Pri kombinácii s aminoglykozidmi môže dôjsť k synergickému účinku.

Urikozuriká

Probenecid interferuje s renálnym tubulárnym transferom cefotaxímu, čo vedie k približne

dvojnásobnému zvýšeniu expozície cefotaxímu a polovičnému zníženiu renálneho klírensu pri terapeutických dávkach. Vzhľadom na veľký terapeutický index cefotaxímu nie je u pacientov s normálnou funkciou obličiek potrebné zníženie dávky, zatiaľ čo u pacientov s poruchou funkcie obličiek môže byť indikovaná úprava dávky (pozri časti 4.2 a 4.4).

Nefrotoxické látky

Tak ako pri iných cefalosporínoch, aj pri kombinácii s liekmi potenciálne poškodzujúcimi obličky (napr. aminoglykozidové antibiotiká, polymyxín B a kolistín) alebo silnými diuretikami (napr.

furosemid) sa má sledovať funkcia obličiek, pretože uvedené liečivá sú nefrotoxické (pozri časť 4.4).

Gravidita

Bezpečné používanie cefotaxímu počas tehotenstva nebolo stanovené. Štúdie na zvieratách nepreukázali žiadnu reprodukčnú toxicitu. Neexistujú však žiadne vhodné kontrolované štúdie u tehotných žien.

Cefotaxím prechádza ľudskou placentou. Preto sa cefotaxím nemá používať počas gravidity, pokiaľ očakávaný prínos nepreváži potenciálne riziko.

Dojčenie

Cefotaxím prechádza do materského mlieka.

Pri používaní cefotaxímu v období dojčenia nemožno vylúčiť ovplyvnenie fyziologickej črevnej flóry spôsobujúcej hnačku a osídlenie kvasinkovými hubami, prípadne aj senzibilizáciu dojčaťa. Musí sa rozhodnúť, či prerušiť dojčenie alebo prerušiť liečbu cefotaxímom. Je potrebné vziať do úvahy prínos dojčenia pre dieťa aj prínos liečby pre ženu.

Podľa predchádzajúcich skúseností cefotaxím v nízkych až stredných dávkach nemá vplyv na schopnosť koncentrácie a agilnosť.

Vysoké dávky cefotaxímu, najmä u pacientov s renálnou insuficienciou, môžu spôsobiť encefalopatiu (napr. zmätenosť, poruchy vedomia, abnormálne pohyby a kŕče) (pozri časti 4.4 a 4.8). Pacientom treba odporučiť, aby v prípade výskytu takýchto príznakov neviedli vozidlá a neobsluhovali stroje.

1 Tak ako pri iných antibiotikách, aj pri použití cefotaxímu, najmä ak je dlhodobé, môže dôjsť k premnoženiu necitlivých organizmov. Je nevyhnutné opakovane vyhodnocovať zdravotný stav pacienta. Ak sa počas liečby vyskytne superinfekcia, je potrebné prijať vhodné opatrenia.

2 Počas liečby spirochétových infekcií (napr. boreliózy) sa môže vyvinúť Jarischova-Herxheimerova reakcia s horúčkou, zimnicou, bolesťou hlavy a problémami s kĺbmi. Po niekoľkých týždňoch liečby boreliózy bol hlásený jeden alebo viacero z nasledujúcich príznakov: kožná vyrážka, svrbenie, horúčka, leukopénia, zvýšené pečeňové enzýmy, dýchacie ťažkosti, problémy s kĺbmi. Tieto prejavy čiastočne zodpovedajú príznakom základného ochorenia liečených pacientov.

3 Beta-laktámy vrátane cefotaxímu predisponujú pacienta k riziku encefalopatie (ktorá môže zahŕňať kŕče, zmätenosť, poruchy vedomia, poruchy hybnosti), najmä v prípade predávkovania alebo poruchy funkcie obličiek.

4 Skúsenosti po uvedení lieku na trh

5 Zvýšenie pečeňových enzýmov alebo bilirubínu zriedkavo prekračuje dvojnásobok hornej hranice referenčného intervalu a poukazuje na rôzne formy poškodenia pečene (zvyčajne cholestatické,

väčšinou asymptomatické).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

V prípade predávkovania môžu byť okrem ukončenia liečby potrebné aj opatrenia na urýchlenie

eliminácie. Cefotaxím sa môže odstrániť hemodialýzou, zatiaľ čo peritoneálna dialýza je pri eliminácii cefotaxímu neúčinná. Neexistuje žiadne špecifické antidotum.

Príznaky predávkovania

Intoxikácie v pravom slova zmysle nie sú u ľudí známe. Príznaky do značnej miery zodpovedajú profilu nežiaducich účinkov. Pri používaní beta-laktámových antibiotík vrátane cefotaxímu existuje riziko vzniku encefalopatie s excitáciou centrálneho nervového systému, myoklónie, zmätenosti, poruchy vedomia, poruchy pohybu a záchvaty. Pri použití vysokých dávok, predávkovaní a u

pacientov s poruchou funkcie obličiek, epilepsiou a meningitídou sa riziko výskytu tohto nežiaduceho účinku zvyšuje.

Núdzové opatrenia

Centrálne vyvolané kŕče možno liečiť diazepamom alebo fenobarbitalom, ale nie fenytoínom. V prípade anafylaktických reakcií sa majú prijať obvyklé okamžité opatrenia, pokiaľ možno pri prvých prejavoch šoku. Inak sa odporúča symptomatická liečba nežiaducich účinkov, ak je to potrebné.