• artériová hypertenzia

• koronárne ochorenia srdca

• funkčné ochorenia srdca s palpitáciami

• tachykardická arytmia

• akútna liečba infarktu myokardu a profylaxia reinfarktu

• profylaxia migrény

  Corvitol je indikovaný dospelým.

Corvitol 50 sa používa u pacientov, ktorí nemajú kontraindikovanú terapiu betablokátormi. Dávkovanie

Dávkovanie sa stanoví individuálne hlavne so zreteľom na priebeh liečby.

Odporúčajú sa nasledovné dávky:

Artériová hypertenzia

1 tableta 1 – 2-krát denne alebo 1 až 2 tablety 1-krát denne (zodpovedá 50 – 100 mg metoprolólium-tartarátu).

Denná dávka sa môže zvýšiť na 2 tablety 2-krát denne, ak je to potrebné (zodpovedá 200 mg metoprolólium-tartarátu).

Koronárne ochorenia srdca

1 tableta 1 – 2-krát denne alebo 1 až 2 tablety 1-krát denne (zodpovedá 50 – 100 mg metoprolólium-tartarátu).

Dávka sa môže zvýšiť na 2 tablety 2-krát denne, ak je to potrebné, ale súbežne s monitorovaním krvného tlaku (zodpovedá 200 mg metoprolólium-tartarátu).

Funkčné ochorenia srdca s palpitáciami (hyperkinetický srdcový syndróm)

1 tableta 1 – 2-krát denne alebo 1 až 2 tablety 1-krát denne (zodpovedá 50 – 100 mg metoprolólium-tartarátu).

Dávka sa môže zvýšiť na 2 tablety 2-krát denne, ak je to potrebné, ale súbežne s monitorovaním krvného tlaku (zodpovedá 200 mg metoprolólium-tartarátu).

Tachykardická arytmia

2 tablety 1 – 2-krát denne (zodpovedá 100 – 200 mg metoprolólium-tartarátu).

Akútna liečba infarktu myokardu a profylaxia reinfarktu

1. Akútna liečba

   Pri akútnom infarkte myokardu je nutné začať liečbu čo najrýchlejšie po hospitalizácii za kontinuálneho monitorovania EKG a krvného tlaku. Po prvej intravenóznej aplikácii 5 mg metoprolólium-tartarátu sa v závislosti od tolerovania pacientom môžu i.v. aplikovať ďalšie jednotlivé dávky 5 mg metoprolólium-tartarátu v 2 minútových intervaloch až do celkovej dávky 15 mg metoprolólium-tartarátu.

   Ak pacient celkovú dávku 15 mg podanú intravenózne dobre toleroval, po 15 minútach od posledného

   i.v. podania sa perorálne aplikuje 1 tableta Corvitol 50 (zodpovedá 50 mg metoprolólium-tartarátu). Nasledujúcich 48 hodín sa aplikuje každých 6 hodín 1 tableta Corvitol 50 (zodpovedá 50 mg metoprolólium-tartarátu). U pacientov, ktorí tolerovali menej ako 15 mg metoprolólium-tartarátu i.v., sa pokračuje v perorálnej terapii dávkami jedenkrát pol tablety Corvitol 50 (zodpovedá 25 mg metoprolólium-tartarátu).

2. Udržiavacia liečba

Následne po akútnej liečbe 2 tablety Corvitol 50 dvakrát denne (zodpovedá 200 mg metoprolólium-tartarátu).

Terapiu Corvitolom 50 je potrebné ihneď prerušiť, ak poklesne srdcová frekvencia a/alebo krvný tlak alebo sa vyskytnú iné komplikácie vyžadujúce si liečbu.

Profylaxia migrény

2 tablety 1 – 2-krát denne (zodpovedá 100 – 200 mg metoprolólium-tartarátu).

Porucha funkcie pečene

Eliminácia metoprolólium-tartarátu je redukovaná u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene, čo môže vyžadovať zníženie dávky.

Pediatrická populácia

Liečba Corvitolom 50 sa neodporúča u detí a dospievajúcich, pretože u detí a dospievajúcich nebola

stanovená bezpečnosť a účinnosť.

K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Tablety sa majú po jedle prehltnúť celé a zapiť tekutinou. Corvitol 50 je vhodné užívať ráno, ak je

predpísaná jedna denná dávka, ráno a večer ak sú predpísané dve dávky denne.

Rozdelenie tablety

Držte tabletu medzi ukazovákom a palcom obidvoch rúk deliacou ryhou nahor a rozlomte ju na dve

polovice podľa deliacej ryhy tlakom palcov nadol.

Trvanie liečby

Trvanie liečby nie je časovo obmedzené.

Ak je potrebné ukončiť liečbu Corvitolom 50 alebo prerušiť po dlhšom užívaní, je to nutné urobiť postupne a pomaly. Náhle prerušenie medikácie môže spôsobiť ischémiu srdca s exacerbáciou angíny pektoris, infarktu myokardu alebo hypertenzie.

Corvitol 50 sa nesmie použiť v nasledovných prípadoch:

• precitlivenosť na liečivo, na iné betablokátory alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• manifestované zlyhávanie srdca

• šok

• 2. alebo 3. stupeň atrioventrikulárnej blokády

• sinoatriálny blok

• syndróm chorého sínusu

• bradykardia (pokojový pulz pred začiatkom liečby nižší ako 50 úderov za minútu)

• hypotenzia (systolický tlak pod 90 mmHg)

• acidóza

• bronchiálna hyperreaktivita (napr. pri bronchiálnej astme)

• pokročilé štádiá porúch periférnej perfúzie

• simultánne podávanie MAO-A inhibítorov

  U pacientov liečených Corvitolom 50 je intravenózna aplikácia blokátorov vápnikového kanála typu verapamilu a diltiazemu alebo iných antiarytmík (ako napr. dizopyramid) kontraindikovaná (výnimkou je hospitalizácia na jednotke intenzívnej starostlivosti).

Obzvlášť starostlivé monitorovanie je nutné u pacientov s nasledovnými diagnózami:

• 1. stupeň atrioventrikulárnej blokády

• diabetes so značne kolísavými hladinami glukózy v krvi (možnosť vzniku ťažkej hypoglykémie)

• dlhodobé výrazné hladovanie a veľké fyzické výkony (možnosť vzniku ťažkej hypoglykémie)

• feochromocytóm (nádor drene nadobličiek), Corvitol 50 sa môže aplikovať iba po predchádzajúcej

  alfa blokáde

• porucha funkcie pečene (pozri časť 4.2).

  V ojedinelých prípadoch môžu blokátory beta receptorov vyvolať psoriázu, exacerbáciu symptómov

  tohto ochorenia alebo spôsobiť psoriaziformný exantém.

  Pacientom s ochorením na psoriázu v anamnéze alebo v rodinnej anamnéze sa môžu betablokátory

  predpisovať len po starostlivom zvážení prínosu a rizika liečby.

  Betablokátory môžu zvýšiť citlivosť na alergény a závažnosť anafylaktických reakcií. Indikácia u pacientov, ktorí majú v anamnéze závažné reakcie precitlivenosti a u pacientov s prebiehajúcou desenzibilizačnou terapiou sa má dôsledne zvážiť (prevencia pred výraznou anafylaktickou reakciou).

  Corvitol 50 môže maskovať príznaky tyreotoxikózy.

  Betablokátory môžu ďalej zvyšovať riziko závažnej hypoglykémie, ak sa používajú súbežne

  s derivátmi sulfonylmočoviny. Diabetickým pacientom sa má odporučiť, aby si starostlivo sledovali hladiny glukózy v krvi (pozri časť 4.5). Môžu byť potlačené varovné signály hypoglykémie (najmä tachykardia a tremor).

  Pri ťažkých poruchách funkcie obličiek sa Corvitol 50 môže použiť len pri patričnom monitoringu funkcie obličiek.

  Pri nosení kontaktných šošoviek je treba myslieť na možnosť zníženej tvorby sĺz. Užívanie Corvitolu 50 môže viesť k pozitívnym výsledkom dopingových testov.

  Ak sa Corvitol 50 zneužíva na dopingové účely nie je možné predpovedať jeho účinok na zdravie, nie

  je možné vylúčiť zdravotné riziko.

  Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

  Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

  Pediatrická populácia

  Liečba Corvitolom 50 sa neodporúča u detí a dospievajúcich, pretože u detí a dospievajúcich nebola

  stanovená bezpečnosť a účinnosť. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Pri aplikácii lieku Corvitol 50 sú možné nasledovné možné interakcie:

Metoprolol sa takmer kompletne metabolizuje v pečeni cez enzýmy systému cytochrómu P450 (väčšinou cez izoenzým CYP2D6) (pozri časť 5.2). Hladina metoprololu v plazme tak môže byť

zvýšená pri súbežnej expozícii substrátom inhibujúcim CYP2D6 a znížená pri súbežnom podávaní CYP2D6 indukujúcich substancií. Inhibítory a induktory CYP2D6 sa musia spolu s metoprololom podávať s opatrnosťou.

Klinicky relevantné známe inhibítory CYP2D6 sú:

• antidepresíva, ako fluoxetín, paroxetín alebo bupropión

• antipsychotiká, ako tioridazín

• antiarytmiká, ako chinidín alebo propafenón

• antivirotiká, ako ritonavir

• antihistaminiká, ako difenhydramín

• antimalariká, ako hydroxychlorochín alebo chinín

• antimykotiká, ako terbinafín

• antagonisty H2-receptorov, ako cimetidín

  Známe induktory CYP2D6 sú:

• rifampicín

• dexametazón

• Súbežné podanie Corvitolu 50 s inzulínom alebo perorálnymi antidiabetikami môže zosilniť alebo predĺžiť ich účinok. Súbežné užívanie betablokátorov s derivátmi sulfonylmočoviny môže zvýšiť riziko vzniku závažnej hypoglykémie (pozri časť 4.4). Varovné symptómy hypoglykémie, zvlášť zrýchlenie pulzu a tremor - sú prekryté alebo zoslabené. Preto je potrebná pravidelná kontrola hladiny glukózy v krvi.

• Tricyklické antidepresíva, barbituráty, fenotiazíny a nitroglycerín ako aj diuretiká, liečivá spôsobujúce vazodilatáciu a iné antihypertenzíva môžu pri súbežnej aplikácii s metoprololom spôsobiť zvýšený pokles krvného tlaku.

• K prudkému poklesu krvného tlaku, vo veľmi zriedkavých prípadoch aj k zlyhaniu srdca môže dôjsť pri súbežnom podaní blokátorov vápnikových kanálov typu nifedipínu a Corvitolu 50.

• Kardiodepresívny účinok metoprololu a antiarytmík môže byť aditívny.

• Súbežné podanie blokátorov vápnikových kanálov typu verapamilu a diltiazemu alebo iných antiarytmík (ako napr. dizopyramid) a Corvitolu 50 vyžaduje starostlivé monitorovanie pacientov, nakoľko môže vzniknúť hypotenzia, bradykardia alebo iné arytmie.

• Rezerpín, alfa-metyldopa, klonidín, guanfacín alebo srdcové glykozidy pri súbežnej aplikácii

  s metoprololom môžu vyvolať väčší pokles tepovej frekvencie alebo spomalený prenos vzruchov.

• Súbežná liečba klonidínom sa môže postupne ukončiť až niekoľko dní po ukončení liečby

  metoprololom (pozri Súhrn charakteristických vlastností lieku – klonidín), aby sa

  predišlo výraznému zvýšeniu krvného tlaku.

• Pri súbežnom podaní noradrenalínu, adrenalínu alebo iných sympatomimetík (napr. v liekoch proti

  kašľu, v nosových a očných kvapkách) je možný výrazný vzostup krvného tlaku.

• Pri liečbe Corvitolom 50 sa môže znížiť odpoveď na dávky adrenalínu bežne používané v terapii alergických reakcií.

• Vzhľadom na možnosť vzniku výraznej hypertenzie sa nemajú súbežne s Corvitolom 50 aplikovať

  inhibítory monoaminooxidázy.

• Indometacín a rifampicín môžu redukovať účinok Corvitolu 50.

• Cimetidín môže zvýšiť účinok Corvitolu 50.

• Corvitol 50 môže znížiť vylučovanie lidokaínu.

• Dôsledkom súbežnej aplikácie Corvitolu 50 a celkových anestetík môže byť zosilnenie

  hypotenzného účinku. Negatívny inotropný účinok obidvoch uvedených liečiv môže byť aditívny.

• Neuromuskulárna blokáda periférnymi myorelaxanciami (napr. suxametónium, tubokurarín) sa

  môže zvýšiť mechanizmom inhibície ß-receptorov Corvitolom 50.

• Ak nie je možné ukončiť terapiu Corvitolom 50 pred chirurgickým zákrokom vykonaným

v celkovej anestézii alebo pred použitím periférnych myorelaxancií, je nutné anesteziológa o liečbe

Corvitolom 50 informovať.

Gravidita

Metoprolol sa môže podávať počas gravidity iba po dôslednom zvážení prínosu a rizika liečby, nakoľko zatiaľ neexistujú adekvátne dobre dokumentované štúdie použitia u gravidných žien. V experimentoch na zvieratách metoprolol nepreukázal teratogénne vlastnosti (pozri časť 5.3).

Metoprolol prechádza placentou a môže u plodu spôsobiť bradykardiu, hypotenziu a hypoglykémiu. Betablokátory redukujú placentárnu perfúziu, čo môže spôsobiť predčasný pôrod alebo intrauterinné úmrtie plodu. Riziko vzniku kardiálnych alebo pulmonálnych komplikácií u novorodencov exponovaných metoprololu prenatálne sa zvyšuje v popôrodnom období.

Liečba metoprololom sa má ukončiť 48 – 72 hodín pred vypočítaným termínom pôrodu. Ak to nie je možné, novorodenca treba monitorovať 48 – 72 hodín po pôrode.

Dojčenie

Metoprolol prestupuje do materského mlieka. V materskom mlieku dosahuje metoprololpribližne trikrát vyššiu koncentráciu ako v sére matky. Hoci sa po terapeutických dávkach neočakávajú

nežiaduce účinky (výnimkou sú pomalí metabolizéri), u dojčených detí treba sledovať príznaky blokády ß-receptorov. Množstvo metoprololu absorbovaného z materského mlieka sa dá znížiť, ak matka nedojčí 3 – 4 hodiny po užití lieku.

Fertilita

Reprodukčné štúdie na potkanoch s použitím metoprolólium-tartarátu v dávkach až do 55,5-násobku maximálnej odporúčanej dávky u ľudí neodhalili žiadne známky poškodenia plodnosti; avšak metoprolol zriedkavo spôsobil Peyronieho chorobu u mužov.

V dôsledku rôznych reakcií (ako únava a závrat, pozri časť 4.8), ktoré sa vyskytujú individuálne, sa reakčný čas pacienta môže predĺžiť, takže aj schopnosť pacienta viesť vozidlá, obsluhovať stroje a pracovať bez bezpečnej opory, môže byť narušená. Vo zvýšenej miere to platí najmä na začiatku

liečby, po zvýšení dávkovania, pri prechode na liečbu metoprololom z iného lieku, alebo pri súbežnej konzumácii alkoholu.

Nasledujúce frekvencie boli použité pri hodnotení nežiaducich účinkov: Veľmi časté: ≥ 1/10

Časté: ≥ 1/100 až < 1/10

Menej časté: ≥ 1/1 000 až < 1/100 Zriedkavé: ≥ 1/10 000 až < 1/1 000 Veľmi zriedkavé: < 1/10 000

Neznáme: nedajú sa určiť z dostupných údajov

1 Po dlhom, intenzívnom hladovaní alebo ťažkej fyzickej námahe a súbežnej liečbe Corvitolom môže vzniknúť hypoglykémia.

2 Toto platí aj pri iných formách porúch periférnej perfúzie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené Prílohe V.

Symptómy predávkovania

Predávkovanie sa klinicky manifestuje v závislosti od rozsahu intoxikácie hlavne poruchami kardiovaskulárneho a centrálneho nervového systému. Predávkovanie môže spôsobiť ťažkú

hypotenziu, bradykardiu až po zastavenie srdca, srdcové zlyhanie a kardiogénny šok. Vyskytnúť sa môžu aj dýchacie ťažkosti, bronchospazmus, vomitus, poruchy vedomia a občas generalizované kŕče.

Terapia predávkovania

Terapiu liekom Corvitol 50 je nutné prerušiť po predávkovaní, nebezpečnom poklese pulzovej

frekvencie a/alebo krvného tlaku.

Okrem detoxikácie je potrebné monitorovanie vitálnych funkcií na jednotke intenzívnej starostlivosti a ak je to potrebné, ich úprava.

Odporučenými antidotami sú:

• atropín - 0,5 – 2 mg i.v. ako bolus,

• glukagón - iniciálne 1 – 10 mg i.v.

  potom 2 – 2,5 mg za hodinu v kontinuálnej infúzii,

• sympatomimetiká ako dopamín, dobutamín, izoprenalín, orciprenalín alebo adrenalín v závislosti

  od telesnej hmotnosti a účinku,

• v prípadoch refraktérnej bradykardie je vhodné aj dočasné zavedenie kardiostimulátora,

• pri bronchospazmoch sa môžu podať ^β2^{-sympatomimetiká vo forme aerosolu (i.v. ak sa nedosiahne}

  požadovaný efekt) alebo i.v. aminofylín.

• pri generalizovaných kŕčoch sa odporúča pomalé i.v. podanie diazepamu.