Sogroya 15 mg/1,5 ml injekčný roztok v naplnenom pere
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Sogroya 1,5 ml/15 mg
Liek Sogroya je indikovaný ako náhrada endogénneho rastového hormónu (Growth Hormone, GH) u detí vo veku od 3 rokov a dospievajúcich s poruchou rastu v dôsledku deficitu rastového hormónu (growth hormone deficiency, GHD) (GHD u pediatrickej populácie) a u dospelých s deficitom rastového hormónu (GHD u dospelých).
Liečbu somapacitanom majú začať a sledovať lekári, ktorí majú príslušnú kvalifikáciu a skúsenosti s diagnostikou a liečbou pacientov s deficienciou rastového hormónu (napr. endokrinológovia).
Dávkovanie
Tabuľka 1: Odporúčané dávkovanie
| Pediatrický GHD | Odporúčaná úvodná dávka |
| Neliečení pediatrickí pacienti a pediatrickí pacientiprechádzajúci z iných liekov obsahujúcich rastový hormón | 0,16 mg/kg/týždeň |
| GHD u dospelých | Odporúčaná úvodná dávka |
| Neliečení pacientiDospelí (≥18 až <60 rokov)Ženy na perorálnej estrogénovej terapii (bez ohľadu na vek)Starší pacienti (60 rokov alebo starší) | 1,5 mg/týždeň2 mg/týždeň1 mg/týždeň |
| Pacienti prechádzajúci z denného používania rastového hormónuDospelí (≥18 až 60 <rokov)Ženy na perorálnej estrogénovej terapii (bez ohľadu na vek)Starší pacienti (60 rokov alebo starší) | 2 mg/týždeň4 mg/týždeň1,5 mg/týždeň |
Pediatrický GHD Titrácia dávky
Dávku somapacitanu možno individualizovať a upraviť na základe rýchlosti rastu, nežiaducich reakcií, telesnej hmotnosti a sérových koncentrácií rastového faktora podobného inzulínu-I (IGF-I).
Priemerné hladiny skóre štandardnej odchýlky pre IGF-I (SDS) (nakreslené 4 dni po podaní dávky) môže usmerňovať titráciu dávky. Úpravy dávky by mali byť zamerané na dosiahnutie priemerných hladín IGF-I SDS v normálnom rozmedzí, t. j. medzi -2 a +2 (najlepšie blízko 0 SDS).
Ak je IGF-I (SDS) > 2, má sa prehodnotiť po následnom podaní somapacitanu. Ak hodnota zostáva > 2, odporúča sa znížiť dávku o 0,04 mg/kg/týždeň. U niektorých pacientov môže byť potrebné viac ako jedno zníženie dávky.
U pacientov, ktorým bola dávka znížená, ale nerastú dobre, sa dávka môže postupne zvyšovať podľa tolerancie až do maximálnej dávky 0,16 mg/kg/týždeň. Zvyšovanie dávky by nemalo presiahnuť 0,02 mg/kg za týždeň.
Vyhodnotenie liečby
Hodnotenie účinnosti a bezpečnosti sa má zvážiť v približne 6- až 12-mesačných intervaloch a môže sa hodnotiť hodnotením auxologických parametrov, biochémie (IGF-I, hormóny, hladiny glukózy a lipidov) a pubertálneho stavu. Počas puberty by sa malo zvážiť častejšie vyhodnotenie.
Liečba sa má prerušiť u pacientov, ktorí dosiahli konečnú výšku alebo takmer konečnú výšku, t. j. ročnú rýchlosť rastu < 2 cm/rok a kostný vek > 14 rokov u dievčat alebo > 16 rokov u chlapcov, čo zodpovedá uzavretiu epifyzárnych rastových platničiek , pozri časť 4.3. Po splynutí epifýz je potrebné pacientov klinicky prehodnotiť na potrebu liečby rastovým hormónom.
Keď GHD pretrváva aj po ukončení rastu, liečba rastovým hormónom má pokračovať, aby sa dosiahol úplný somatický vývin dospelých vrátane svalovej hmoty a prírastku kostných minerálov (pokyny k dávkovaniu nájdete v odporúčanej dávke pre dospelých (Tabuľka 1)).
GHD u dospelých. Titrácia dávky
Dávka somapacitanu sa musí individuálne upraviť pre každého pacienta. Odporúča sa zvyšovať dávku postupne v intervaloch 2 − 4 týždne v krokoch od 0,5 mg do 1,5 mg na základe klinickej odpovede pacienta a výskytu nežiaducich reakcií až do dávky 8 mg somapacitanu za týždeň.
Ako ukazovateľ na titráciu dávky možno použiť sérové hladiny rastového faktora podobného inzulínu-I (IGF-I) (stanovené na 3. až 4. deň po podaní). Cieľové skóre štandardnej odchýlky (SDS) pre IGF-I má byť v hornom normálnom rozsahu nepresahujúcom 2 SDS. Hladiny IGF-I SDS v cieľovom rozmedzí sa zvyčajne dosiahnu do 8 týždňov od titrácie dávky. U niektorých dospelých pacientov s GHD môže byť potrebná dlhšia titrácia dávky (pozri nižšie a časť 5.1).
Vyhodnotenie liečby
Použitím IGF-I SDS ako biomarkera na titráciu dávky je cieľom dosiahnuť hladiny IGF-I SDS v rámci horného referenčného rozsahu upraveného podľa veku (IGF-I SDS horný referenčný rozsah: 0 a +2) do 12 mesiacov od titrácie. Ak tento cieľový rozsah nie je možné dosiahnuť v tomto období alebo pacient nedosiahne požadovanú klinickú odpoveď, mali by sa zvážiť ďalšie možnosti liečby.
Počas udržiavacej liečby somapacitanom by sa malo zvážiť hodnotenie účinnosti a bezpečnosti v približne 6- až 12-mesačných intervaloch a môže sa hodnotiť stanovením biochémie (hladiny IGF-I-, glukózy a lipidov), telesného zloženia a indexu telesnej hmotnosti.
GHD u detí a dospelých
Prechod z iných produktov rastového hormónu
Pacientom, ktorí prechádzajú z týždenného rastového hormónu na somapacitan, sa odporúča pokračovať v podávaní v deň dávkovania raz týždenne.
Pacienti, ktorí prechádzajú z denného podávania ľudského rastového hormónu na somapacitan raz týždenne, si majú vybrať preferovaný deň pre týždennú dávku a podať si poslednú dávku dennej liečby deň pred (alebo aspoň 8 hodín pred) podaním prvej dávky somapacitanu raz týždenne. Pacienti majú dodržiavať pokyny pre dávku uvedené v Tabuľke 1.
Perorálna estrogénová terapia
Ženy na perorálnej liečbe obsahujúcej estrogén môžu mať znížené hladiny IGF-I a môžu vyžadovať úpravu dávky rastového hormónu na dosiahnutie cieľa liečby (pozri časť 4.4).
U pediatrických pacientov s GHD dávky nad 0,16 mg/kg/týždeň neboli skúmané a neodporúčajú sa.
Vynechaná dávka
Pacientom, ktorí vynechajú dávku, sa odporúča podať si somapacitan jedenkrát týždenne čo najskôr ako je to možné, do 3 dní po vynechaní dávky, a potom pokračovať vo zvyčajnej dávkovacej schéme jedenkrát týždenne. Ak uplynuli viac ako 3 dni, vynechaná dávka sa má preskočiť a ďalšia dávka sa má podať v pravidelne naplánovaný deň. Ak boli vynechané dve alebo viac dávok, ďalšia dávka sa má podať v pravidelne naplánovaný deň.
Zmena dňa podávania dávky
Deň podávania injekcie jedenkrát týždenne možno zmeniť, pokiaľ je čas medzi dvoma dávkami najmenej 4 dni. Po zvolení nového dňa podávania dávky sa má pokračovať v dávkovaní jedenkrát týždenne.
Flexibilita v čase dávkovania
V prípadoch, keď injekcia v deň plánovaného dávkovania nie je možná, somapacitan sa môže podávať jedenkrát týždenne až 2 dni pred alebo 3 dni po naplánovanom týždennom dávkovacom dni, pokiaľ je čas medzi dvoma dávkami aspoň 4 dni (96 hodín). Dávkovanie ďalšej dávky jedenkrát týždenne sa môže obnoviť v pravidelne naplánovaný deň podávania.
Osobitné populácie
Starší pacienti (60 rokov alebo starší)
U starších pacientov budú zvyčajne potrebné nižšie dávky somapacitanu. Ďalšie informácie sú uvedené v časti 5.2.
Pediatrická populácia
K dispozícii sú obmedzené údaje o klinických účinkoch somapacitanu u pediatrických pacientov s GHD mladších ako 3 roky. V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 5.1 a 5.2, ale neumožňujú uviesť odporúčania na dávkovanie.
Pohlavie
Muži vykazujú v priebehu času zvyšujúcu sa citlivosť na IGF-I. To znamená, že existuje riziko predávkovania u mužov. Ženy, najmä tie, ktoré užívajú perorálny estrogén, môžu vyžadovať vyššie dávky a dlhšie obdobie titrácie ako muži, pozri časti 5.1 a 5.2. U žien užívajúcich perorálny estrogén sa má zvážiť zmena spôsobu podávania estrogénu (napr. transdermálne, vaginálne), pozri časť 4.4.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava úvodnej dávky. Pacienti s poruchou funkcie obličiek budú možno potrebovať nižšie dávky somapacitanu, ale keďže dávka somapacitanu sa upravuje individuálne podľa potrieb každého pacienta, ďalšia úprava dávky nie je potrebná, pozri časť 5.2.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava úvodnej dávky. Pacienti so stredne závažnou poruchou funkcie pečene budú možno potrebovať vyššie dávky somapacitanu, ale keďže dávka somapacitanu sa upravuje individuálne podľa potrieb každého pacienta, ďalšia úprava dávky nie je potrebná. K dispozícii nie sú žiadne informácie týkajúce sa použitia somapacitanu u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene. Pri liečbe týchto pacientov somapacitanom je potrebná opatrnosť, pozri časť 5.2.
Spôsob podávania
Somapacitan sa má podávať jedenkrát týždenne kedykoľvek počas dňa.
Somapacitan sa podáva subkutánne injekciou do brucha, stehien, zadku alebo nadlaktia bez úpravy dávky.
Miesto podávania injekcie sa má obmieňať každý týždeň, aby sa zabránilo lokálnej lipoatrofii.
Sogroya 5 mg/1,5 ml injekčný roztok v naplnenom pere
Sogroya 5 mg/1,5 ml (3,3 mg/ml) naplnené pero poskytuje dávky od 0,025 (0,0075 ml) mg do 2 mg
(0,6 ml) s pridávaním po 0,025 mg.
Sogroya 10 mg/1,5 ml injekčný roztok v naplnenom pere
Sogroya 10 mg/1,5 ml (6,7 mg/ml) naplnené pero poskytuje dávky od 0,05 mg (0,0075 ml) do 4 mg
(0,6ml) s pridávaním po 0,05 mg.
Sogroya 15 mg/1,5 ml injekčný roztok v naplnenom pere
Sogroya 15 mg/1,5 ml (10 mg/ml) naplnené pero poskytuje dávky od 0,1 mg (0,01 ml) do 8 mg (0,8
ml) s pridávaním po 0,1 mg.
Pokyny pre liek pred podaním, pozri časť 6.6.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Somapacitan sa nesmie používať, ak existuje akýkoľvek dôkaz o nádorovej aktivite. Intrakraniálne nádory musia byť inaktívne a pred začatím liečby somapacitanom musí byť dokončená protinádorová liečba. Ak sú k dispozícii dôkazy o raste nádoru, liečbu je potrebné prerušiť, pozri časť 4.4.
Somapacitan sa nesmie používať na podporu pozdĺžneho rastu u detí s uzavretými epifýzami, pozri časť 4.2.
Pacienti s akútnym kritickým ochorením s komplikáciami po operácii na otvorenom srdci, abdominálnej operácii, polytraume spôsobenej nehodou, akútnom zlyhaní dýchania alebo podobných stavoch nesmú byť liečení somapacitanom (informácie o pacientoch podstupujúcich substitučnú liečbu, pozri časť 4.4).
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Adrenokortikálna insuficiencia
Zavedenie liečby rastovým hormónom môže viesť k inhibícii 11βHSD-1 a zníženým koncentráciám kortizolu v sére. U pacientov liečených rastovým hormónom môže byť odhalený v minulosti nediagnostikovaný centrálny (sekundárny) hypoadrenalizmus a možno bude potrebná substitučná liečba glukokortikoidmi. Okrem toho, pacienti, ktorí dostávajú substitučnú liečbu glukokortikoidmi na hypoadrenalizmus, ktorý im bol v minulosti diagnostikovaný, budú možno potrebovať po začatí liečby rastovým hormónom zvýšenie udržiavacej dávky alebo stresových dávok. Pacientov so známym hypoadrenalizmom je potrebné monitorovať kvôli zníženej hladine kortizolu v sére a/alebo kvôli potrebe zvýšenia dávky glukokortikoidov, pozri časť 4.5.
Porucha metabolizmu glukózy
Liečba rastovým hormónom môže znížiť citlivosť na inzulín, najmä pri vyšších dávkach u citlivých pacientov a následne sa môže vyskytnúť hyperglykémia u osôb s nedostatočnou schopnosťou vylučovania inzulínu. Počas liečby rastovým hormónom sa preto môže odhaliť porucha tolerancie glukózy, ktorá nebola v minulosti diagnostikovaná, a manifestný diabetes mellitus. Preto je potrebné pravidelne sledovať hladinu glukózy u všetkých pacientov liečených rastovým hormónom, najmä
u pacientov s rizikovými faktormi pre diabetes mellitus, ako je obezita alebo diabetes mellitus
v rodinnej anamnéze. Pacientov s už existujúcim ochorením diabetes mellitus 1. alebo 2. typu alebo s poruchou tolerancie glukózy je potrebné pozorne monitorovať počas liečby rastovým hormónom. Keď sa u týchto pacientov zavedie liečba rastovým hormónom, dávky antihyperglykemických liekov bude možno potrebné upraviť.
Novotvary
K dispozícii nie sú dôkazy o zvýšenom riziku nových primárnych druhov rakoviny u pacientov liečených rastovým hormónom.
U pacientov s úplnou remisiou malígnych ochorení alebo u pacientov liečených na benígne nádory liečba rastovým hormónom nesúvisela so zvýšenou mierou relapsu.
Pacientov, ktorí dosiahli úplnú remisiu malígnych ochorení alebo boli liečení na benígne nádory, je potrebné po začatí liečby rastovým hormónom pozorne sledovať kvôli relapsu. Liečbu rastovým hormónom je potrebné prerušiť v prípade vzniku alebo opätovného výskytu malígneho alebo benígneho nádoru.
Celkovo bol pozorovaný mierny nárast sekundárnych novotvarov u pacientov, ktorí v detstve prekonali rakovinu, a ktorí boli liečení rastovým hormónom, pričom najčastejšími boli intrakraniálne
nádory. Dominantným rizikovým faktorom senkundárnych novotvarov sa zdá byť predchádzajúce vystavenie sa pôsobeniu radiácie.
Benígna intrakraniálna hypertenzia
V prípade závažnej alebo rekurentnej bolesti hlavy, vizuálnych symptómov, nauzey a/alebo vracania sa odporúča fundoskopia na zistenie papiloedému. Ak sa papiloedém potvrdí, je potrebné uvažovať o diagnóze benígnej intrakraniálnej hypertenzie a v prípade potreby sa má liečba rastovým hormónom prerušiť. V súčasnosti nie sú k dispozícii dostatočné dôkazy na odporučenie klinického rozhodnutia v prípade pacientov s vyliečenou intrakraniálnou hypertenziou. Ak sa znova začne liečba rastovým hormónom, je potrebné pozorné monitorovanie symptómov intrakraniálnej hypertenzie.
Funkcia štítnej žľazy
Rastový hormón zvyšuje extratyreoidálnu konverziu T4 na T3, a preto môže odhaliť incipientný hypotyreoidizmus. Keďže hypotyreóza interferuje s odpoveďou na liečbu rastovým hormónom,
u pacientov je potrebné pravidelne vyšetrovať funkciu štítnej žľazy a mali by dostávať substitučnú liečbu hormónom štítnej žľazy, keď je to indikované, pozri časti 4.5 a 4.8.
Použitie s perorálnym estrogénom
Perorálny estrogén ovplyvňuje odpoveď IGF-I na rastový hormón vrátane somapacitanu.
Ženy používajúce akúkoľvek formu perorálneho estrogénu (hormonálna liečba alebo antikoncepcia) majú zvážiť zmenu spôsobu podávania estrogénu (napr. transdermálne, vaginálne hormonálne lieky) alebo užívať inú formu antikoncepcie. Ak žena používajúca perorálny estrogén začína s liečbou somapacitanom, môžu byť potrebné vyššie úvodné dávky a dlhší čas titrácie (pozri časť 4.2).
Ak žena používajúca somapacitan začína perorálnu liečbu estrogénom, dávka somapacitanu sa môžno bude musieť zvýšiť, aby sa zachovala sérová hladina IGF-I v normálnom rozsahu úmerne k veku. Ak však žena používajúca somapacitan preruší perorálnu liečbu estrogénom, dávka somapacitanu sa možno bude musieť znížiť, aby sa zabránilo nadbytku somapacitanu a/alebo nežiaducim účinkom, pozri časti 4.2 a 4.5.
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Keď sa somapacitan dlhodobo podáva do rovnakého miesta, môže dôjsť k lipohypertrofii. Na minimalizovanie tohto rizika treba obmieňať miesto podávania injekcie, pozri časti 4.2 a 4.8.
Protilátky
Protilátky proti somapacitanu u dospelých pacientov s GHD neboli pozorované. Len málo pediatrických pacientov s GHD malo pozitívny test na protilátky viažuce somapacitan. Žiadna z týchto protilátok nebola neutralizujúca a nebol pozorovaný žiadny vplyv na klinické účinky. Testovanie na prítomnosť protilátok proti somapacitanu je potrebné vykonať u pacientov, ktorí nereagujú na liečbu.
Akútne kritické ochorenie
Účinok rastového hormónu na uzdravenie sa skúmal v dvoch placebom kontrolovaných skúšaniach zahŕňajúcich 522 kriticky chorých dospelých pacientov s komplikáciami po operácii na otvorenom srdci, abdominálnej operácii, polytraume v dôsledku nehody alebo akútnom zlyhaní dýchania.
Mortalita bola vyššia u pacientov liečených rastovým hormónom podávaným denne v dávke 5,3 alebo 8 mg v porovnaní s pacientmi používajúcimi placebo, 42 % oproti 19 %. Na základe týchto informácií nemajú byť títo pacienti liečení somapacitanom. Keďže nie sú k dispozícii žiadne informácie o bezpečnosti substitučnej liečby rastovým hormónom u akútne kriticky chorých pacientov, prínosy pokračovania v liečbe v tejto situácii treba zvážiť oproti potenciálnym rizikám.
Deficiencia rastového hormónu u dospelých je celoživotné ochorenie a má sa tak liečiť, avšak skúsenosti s pacientmi staršími ako 60 rokov a pacientmi, ktorí sa liečia dlhšie ako päť rokov na deficienciu rastového hormónu v dospelosti, sú stále obmedzené.
Pankreatitída
Počas liečby inými liekmi obsahujúcimi rastový hormón bolo hlásených niekoľko prípadov pankreatitídy. Preto sa má zvážiť u pacientov liečených somapacitanom, u ktorých sa objaví nevysvetliteľná bolesť brucha.
Skĺznutie epifýzy hlavice femuru
Skĺznutie epifýz v bedre u rýchlo rastúcich detí a u pacientov s endokrinnými poruchami, vrátane GHD, sa môže vyskytnúť častejšie ako u bežnej populácie. Deti s pretrvávajúcou bolesťou bedier/kolien a/alebo krívaním počas liečby somapacitanom majú byť klinicky vyšetrené.
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v dávke t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Liečivá metabolizované cytochrómom P450
Údaje z interakčnej štúdie vykonanej u dospelých s deficienciou rastového hormónu naznačujú, že podávanie rastového hormónu môže zvýšiť klírens liečiv, o ktorých je známe, že sú metabolizované izoenzýmami cytochrómu P450. Klírens liečiv metabolizovaných cytochrómom P450 (napr. pohlavné steroidy, kortikosteroidy, antikonvulzíva a cyklosporín) môže byť mimoriadne zvýšený, čo vedie k nižším plazmatickým koncentráciám týchto liečiv. Klinický význam tohto zistenia nie je známy.
Glukokortikoidy
Rastový hormón znižuje konverziu kortizónu na kortizol a môže odhaliť centrálny hypoadrenalizmus, ktorý nebol v minulosti zistený alebo môže spôsobiť neúčinnosť nízkych dávok glukokortikoidov
v rámci substitučnej liečby, pozri časť 4.4. Perorálne estrogény
U žien liečených perorálnymi estrogénmi bude možno potrebná vyššia dávka somapacitanu na dosiahnutie cieľa liečby, pozri časti 4.2 a 4.4.
Antihyperglykemické lieky
Antihyperglykemická liečba vrátane inzulínu môže vyžadovať úpravu dávky v prípade súbežného podávania somapacitanu, pretože somapacitan môže znížiť citlivosť na inzulín, pozri časti 4.4 a 4.8.
Iné
Metabolické účinky somapacitanu môžu byť ovplyvnené aj súbežnou liečbou inými hormónmi, napr. testosterónom a hormónmi štítnej žľazy, pozri časť 4.4.
Gravidita
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití somapacitanu u tehotných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu, pozri časť 5.3.
Sogroya sa neodporúča počas gravidity a u žien vo fertilnom veku neužívajúcich antikoncepciu. Dojčenie
Nie je známe, či sa somapacitan/metabolity vylučuje/vylučujú do materského mlieka.
Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u zvierat preukázali vylučovanie somapacitanu
do mlieka, pozri časť 5.3.
Riziko pre dojčených novorodencov/dojčatá sa nedá vylúčiť.
Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu liekom Sogroya sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.
Fertilita
Nie sú žiadne klinické skúsenosti s používaním somapacitanu a jeho potenciálnym účinkom na
fertilitu.
Nepozorovali sa žiadne nežiaduce účinky na fertilitu samcov a samíc potkanov, pozri časť 5.3.
Sogroya nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejsie hlásené nežiaduce reakcie lieku sú (v zostupnom poradí [pediatrický GHD, GHD u dospelých]) bolesť hlavy (12 %, 12 %), bolesť v končatine (9 %, nedostupné), hypotyreoidizmus (5 %, 2 %), reakcie v mieste podania injekcie (5 %, 1 %), periférny edém (3 %, 4 %), artralgia (2 %, 7 %),
hyperglykémia (2 %, 1 %), únava (2 %, 6 %) a adrenokortikálna insuficiencia (1,5 %, 3 %). Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie uvedené v Tabuľke 2 sú založené na bezpečnostných údajoch z jedného prebiehajúceho pivotného skúšania fázy 3 (52 týždňov) u pediatrických pacientov s GHD (východiskový vek: 2,5 až 11 rokov) a nežiaducich reakcií z liečby somapacitanom. Frekvencie nežiaducich reakcií boli vypočítané na základe frekvencií v pivotnom skúšaní fázy 3.
Nežiaduce reakcie na liek uvedené v Tabuľke 3 sú založené na súhrne údajov bezpečnosti z troch dokončených skúšaní v tretej fáze u dospelých pacientov s GHD (východiskový vek: 19 až 77 rokov).
Nežiaduce reakcie sú uvedené podľa triedy orgánových systémov na základe databázy MedDRA a kategórie frekvencie a sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000).
Tabuľka 2: Nežiaduce reakcie z klinického skúšania fázy 3 u pediatrických pacientov s GHD
| Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA | Veľmi časté | Časté |
| Poruchy endokrinného systému | Hypotyreoidizmus*Adrenokortikálna insuficiencia | |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Hyperglykémia | |
| Poruchy nervového systému | Bolesť hlavy* | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | ArtralgiaBolesť v končatine** | |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Periférny edém*Reakcie v mieste podania injekcie*#Únava |
*Vo všeobecnosti boli tieto nežiaduce reakcie zvyčajne nezávažné, mierne závažné a prechodné #Reakcie v mieste vpichu zahŕňali modriny v mieste vpichu (1,5 %), bolesť v mieste vpichu (1,5 %), hematóm v mieste vpichu (1,5 %) a opuch v mieste vpichu (0,8 %)
**Hlavne mierna bolesť nôh
Tabuľka 3: Nežiaduce reakcie z troch dokončených skúšaní fázy 3 u dospelých pacientov s GHD
| Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA | Veľmi časté | Časté | Menej časté |
| Poruchy endokrinného systému | Adrenokortikálna insuficiencia Hypotyreoidizmus | ||
| Poruchy metabolizmu a výživy | Hyperglykémia* | ||
| Poruchy nervového systému | Bolesť hlavy | Parestézie | Syndróm karpálneho tunela |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Vyrážka* Urtikária* | Lipohypertrofia*Pruritus* | |
| Poruchy kostroveja svalovej sústavy | ArtralgiaMyalgia Stuhnutosť svalov* | Stuhnutosť kĺbov |
| Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA | Veľmi časté | Časté | Menej časté |
| a spojivového tkaniva | |||
| Celkové poruchy a reakciev mieste podania | Periférny edémÚnava AsténiaReakcie v mieste podania injekcie* |
*Vo všeobecnosti boli tieto nežiaduce reakcie zvyčajne nezávažné, mierne alebo stredne závažné a prechodné
Opis vybraných nežiaducich reakcií
Periférny edém
Často sa pozoroval periférny edém (3 % u pediatrických pacientov s GHD a 4 % u dospelých s GHD). Pacienti s deficienciou rastového hormónu sa vyznačujú deficitom extracelulárneho objemu. Keď sa začne liečba liekmi obsahujúcimi rastový hormón, tento deficit sa napraví. Môže sa vyskytnúť zadržiavanie tekutín s periférnym edémom. Symptómy sú zvyčajne prechodné, závislé od dávky a môžu vyžadovať dočasné zníženie dávky.
Adrenokortikálna insuficiencia
Často sa pozorovala adrenokortikálna insuficiencia (1,5 % u pediatrických GHD a 3 % u dospelých s GHD), (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť somapacitanu bola stanovená u detí a dospievajúcich vo veku 3 rokov a starších s poruchou rastu v dôsledku GHD. Bezpečnostný profil somapacitanu u pacientov s GHD mladších ako 3 roky nie je stanovený.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
S predávkovaním somapacitanom sú obmedzené klinické skúsenosti.
Na základe skúseností s každodennou liečbou rastovým hormónom sa môže vyskytnúť krátkodobé predávkovanie najskôr s nízkou hladinou glukózy v krvi a následne s vysokou hladinou glukózy v krvi. Táto znížená hladina glukózy sa zistila biochemicky, ale bez klinických prejavov hypoglykémie.
Dlhodobé predávkovanie môže mať za následok prejavy a príznaky zodpovedajúce známym účinkom nadbytku rastového hormónu.
Farmakologické vlastnosti - Sogroya 1,5 ml/15 mg
Farmakoterapeutická skupina: hormóny hypofýzy a hypotalamu a analógy, somatropín a agonisty somatropínu, ATC kód: H01AC07.
Mechanizmus účinku
Somapacitan je derivát rekombinantného ľudského rastového hormónu s dlhodobým účinkom. Skladá sa zo 191 aminokyselín podobných endogénnemu ľudskému rastovému hormónu s jednou substitúciou v aminokyselinovej kostre (L101C), na ktorú je naviazané väzbové miesto albumínu. Väzbové miesto albumínu (bočný reťazec) sa skladá z mastnej kyseliny a hydrofilného nadstavca (spacera) naviazaného na polohu 101 v proteíne.
Mechanizmus účinku somapacitanu je buď priamo prostredníctvom GH-receptora a/alebo nepriamo prostredníctvom IGF-I vytváraného v tkanivách celého tela, ale prevažne v pečeni.
Keď sa deficiencia rastového hormónu lieči somapacitanom, dosiahne sa normalizácia stavby tela (t. j.
znížená hmotnosť telesného tuku, zvýšená svalová hmota) a metabolizmu.
Somapacitan stimuluje rast skeletu u pediatrických pacientov s GHD v dôsledku účinkov na rastové platničky (epifýzy) kostí, pozri časť 5.3.
Farmakodynamické účinky
IGF-I
IGF-I je všeobecne akceptovaný biomarker účinnosti pri GHD.
Po podaní somapacitanu je indukovaná odpoveď IGF-I v závislosti od dávky. Rovnovážny stav IGF-I sa dosiahne po 1 − 2 týždenných dávkach.
Hladiny IGF-I počas týždňa kolíšu. Maximálna odpoveď IGF-I sa dosiahne po 2 až 4 dňoch. V
porovnaní s dennou liečbou pomocou GH profil IGF-I je odlišný, pozri Obrázok 1.
U pediatrických pacientov s GHD somapacitan vyvoláva dávkovú lineárnu odpoveď IGF-I so zmenou v priemere o 0,02 mg/kg, čo vedie k zmene skóre štandardnej odchýlky IGF-I (SDS) o 0,32.
somapacitan
somatropín
Dni v rovnovážnom stave
Obrázok 1: Profily IGF-I odvodené z modelu počas rovnovážneho stavu somapacitanu a somatropínu (na základe údajov z GHD u dospelých)
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Pediatrický GHD REAL 4 (fáza 3)
Účinnosť a bezpečnosť somapacitanu jedenkrát týždenne bola hodnotená v 52-týždňovom randomizovanom, multicentrickom, otvorenom, aktívne kontrolovanom skúšaní fázy 3 s paralelnými skupinami (REAL 4) u 200 predtým neliečených pediatrických pacientov s GHD. Pacienti boli randomizovaní na 0,16 mg/kg/týždeň somapacitanu raz týždenne (N=132) alebo 0,034 mg/kg/deň somatropínu raz denne (N=68).
Na začiatku malo 200 pacientov priemerný vek 6,4 roka (rozsah: 2,5 až 11 rokov). 74,5 % pacientov boli mužského pohlavia.
Anualizovaná rýchlosť výšky v 52. týždni bola podobná pre somapacitan a somatropín (Tabuľka 4).
Tabuľka 4: Výsledky rastu v 52. týždni u pediatrických pacientov s GHD
| Somapacitan jedenkrát týždenne(N=132) | Somatropínjedenkrát denne (N=68) | Odhad rozdielu v liečbe (95 % CI) (somapacitan mínus somatropín) | |
| Annualizovaná rýchlosť výšky (cm/rok) | 11,2 | 11,7 | -0,5 [-1,1; 0,2] |
V súlade s tým boli zmeny v 52. týždni v porovnaní s východiskovou hodnotou s ohľadom na výšku SDS a IGF-I SDS tiež podobné pre somapacitan a somatropín (tabuľka 5).
Tabuľka 5: SDS pre výšku a IGF-I SDS u pediatrických pacientov s GHD – 52 týždňová liečba
| Somapacitan jedenkrát týždenne(N=132) | Somatropín jedenkrátdenne(N=68) | Odhad rozdielu v liečbe (95 % CI)(somapacitan mínus somatropín) | |
| SDS pre výšku, východisková hodnotaa | -2,99 | -3,47 | |
| SDS pre výšku, zmenaoproti východiskovej hodnote | 1,25 | 1,30 | -0,05 [-0,18; 0,08] |
| IGF-I SDS, východisková hodnotaa | -2,03 | -2,33 | |
| IGF-I SDS, 52. týždeňa | 0,28 | 0,10 | |
| IGF-I SDS zmena oproti východiskovej hodnote | 2,36 | 2,33 | 0,03 [-0,30; 0,36] |
a Pozorovaný priemer
Veľká väčšina pediatrických pacientov (96,9 %) v skúšaní dosiahla priemernú hladinu IGF-I SDS v normálnom rozmedzí (-2 až +2) po 52 týždňoch liečby somapacitanom jedenkrát týždenne (Tabuľka 6). Nízky počet pacientov mal priemerný IGF-I SDS nad +2 (2,3 %) a žiadny pacient nemal priemerný IGF-I SDS nad +3.
Tabuľka 6: Priemerné hodnoty IGF-I SDS po 52 týždňoch liečby somapacitanom jedenkrát týždenne u pediatrických pacientov s GHD
| IGF-I SDS kategória | Priemer v 52. týždni (N=132) |
| <-2 | 0,8 % |
| -2 až 0 | 21,2 % |
| 0 až +2 | 75,8 % |
| +2 až +3 | 2,3 % |
| >+3 | 0 |
REAL 3 (fáza 2)
Celkovo 59 pediatrických pacientov s deficitom rastového hormónu bez predchádzajúcej liečby rastovým hormónom (GH) dokončilo 26-týždňové hlavné obdobie a 26-týždňové predĺženie v 4-ramennom paralelnom skupinovom skúšaní so somapacitanom jedenkrát týždenne v dávkach 0,04; 0,08 a 0,16 mg/kg /týždeň a aktívnom kontrolnom ramene 0,034 mg/kg/deň somatropínu denne.
Pacienti pokračovali v 104-týždňovom otvorenom rozšírenom bezpečnostnom paralelnom ramene so somapacitanom 0,16 mg/kg/týždeň a somatropínom denne 0,034 mg/kg/deň. Všetci pacienti boli potom prevedení na somapacitan 0,16 mg/kg/týždeň jedenkrát týždenne v 208-týždňovom dlhodobom predĺžení bezpečnosti.
Liečba somapacitanom jedenkrát týždenne viedla ku kontinuálnemu prínosu liečby aspoň do 208. týždňa. Výška SDS bola -1,06 (zmena od východiskovej hodnoty: 2,85) u 38 pacientov.
Výsledok dosiahnutej výšky získaný v 208. týždni u pacientov, ktorí prešli z 0,034 mg/kg/deň somatropínu denne na 0,16 mg/kg/týždeň somapacitanu jedenkrát týždenne v 156. týždni naznačil, že prínosy liečby s dennou liečbou rastovým hormónom (GH) sú zachované aj po prechode na somapacitan jedenkrát týždenne.
Priemerný IGF-I SDS zostal v normálnom rozmedzí pre všetky skupiny.
GHD u dospelých
V 34-týždňovom, placebom kontrolovanom (dvojito zaslepenom) a aktívne kontrolovanom (otvorenom) skúšaní bolo 301 predtým neliečených dospelých pacientov s GHD randomizovaných
(v pomere 2:1:2) a z nich 300 bolo exponovaných somapacitanom jedenkrát týždenne alebo placebom alebo somatropínom denne počas obdobia liečby trvajúceho 34 týždňov (hlavná fáza skúšania).
Populácia pacientov mala priemerný vek 45,1 roka (rozsah 23 − 77 rokov; 41 pacientov malo 65 rokov alebo viac), 51,7 % boli ženy a 69,7 % malo GHD s nástupom v dospelosti.
Celkovo 272 dospelých pacientov s GHD, ktorí dokončili 34-týždňovú hlavnú fázu, pokračovalo v 53-týždňovom predĺženom otvorenom období. Účastníci, ktorí dostávali placebo, prešli na somapacitan a pacienti, ktorí dostávali somatropín, boli opätovne randomizovaní (v pomere 1:1) buď na somapacitan alebo somatropín.
Ďalej sú uvedené pozorované klinické účinky pre hlavné ukazovatele vo fáze hlavnej liečby (tabuľka 7) a vo fáze predĺženej liečby (tabuľka 8).
Tabuľka 7: Výsledky v 34. týždni
| zmena v 34. týždni oproti východiskovému stavua | somapacitan | somatropín | placebo | rozdiel somapacitan-placebo[95 % IS]p-hodnota | rozdiel somapacitan-somatropín [95 % IS]p-hodnota |
| počet účastníkov (n) | 120 | 119 | 61 | ||
| 1,17 | |||||
| trunkálny tuk % | -1,53 | [0,23; 2,11] | |||
| (primárny cieľový | -1,06 | -2,23 | 0,47 | [-2,68; -0,38] | |
| ukazovateľ) | 0,0090b | ||||
| viscerálne adipózne tkanivo (cm2) | -10 | -9 | 3 | -14[-21; -7] | -1[-7; 4] |
| hmotnosť | 679 | 96 | |||
| apendikulárneho | 558 | 462 | -121 | [340; 1 019] | [-182; 374] |
| kostrového svalstva (g) | |||||
| 1 144 | 49 | ||||
| svalová hmota (g) | 1 394 | 1 345 | 250 | [459; 1 829] | [-513; 610] |
| 2,40 | 0,02 | ||||
| hladiny IGF-I SDS | 2,40 | 2,37 | -0,01 | [2,09; 2,72] | [-0,23; 0,28] |
mellitus. SDS IGF-I: Skóre štandardnej odchýlky pre rastový faktor podobný inzulínu-I.
a Parametre stavby tela sú založené na vyšetrení pomocou duálnej RTG absorpciometrie (DXA).
b Primárnu analýzu predstavovalo porovnanie zmien v % trunkálneho tuku pri použití somapacitanu a placeba v porovnaní s východiskovými hodnotami. Zmeny v percentuálnom obsahu trunkálneho tuku z východiskovej hodnoty do merania v 34. týždni boli analyzované s použitím analýzy kovariančného modelu s liečbou, typom nástupu deficitu rastového hormónu (GHD), pohlavím, regiónom, diabetom mellitus (DM) a pohlavia podľa oblasti interakcií diabetu mellitus ako faktorov a východiskovej hodnoty ako kovariátu so začlenením viacnásobnej imputačnej techniky, kde chýbajúce hodnoty v týždni 34 boli imputované na základe údajov zo skupiny s placebom.
Post-hoc analýza podskupiny zmien oproti východiskovej hodnote percenta trunkálneho tuku (%) porovnané s placebom v 34. týždni ukázala odhadovaný rozdiel (somapacitan-placebo) -2,49 % [-4,19;
-0,79] u mužov, -0,80 % [-2,99; 1,39] u žien neliečených perorálnym estrogénom, -1,44 % [-3,97; 1,09] u žien na perorálnej liečbe estrogénom.
Tabuľka 8: Výsledky v 87. týždni
| zmenav 87. týždni oproti východiskovému stavua | somapacitan/ somapacitan | somatropín/ somatropín | placebo/ somapacitan | somatropín/somapacitan | rozdiel somapacitan/ somapacitan oproti somatropín/somatropín [95 % IS]p-hodnota |
| počet účastníkov(n) | 114 | 52 | 54 | 51 | |
| trunkálny tuk % | -1,52 | -2,67 | -2,28 | -1,35 | 1,15[-0,10; 2,40] |
| viscerálne adipózne tkanivo (cm2) | -6,64 | -6,85 | -10,21 | -8,77 | 0,22[-10; 10] |
| hmotnosť apendikulárneho kostrového svalstva (g) | 546,11 | 449,09 | 411,05 | 575,80 | 97,02[-362; 556] 0,3247b |
| svalová hmota hmota (g) | 1 739,05 | 1 305,73 | 1 660,56 | 1 707,82 | 433,32[-404; 1 271] |
a Parametre stavby tela sú založené na vyšetrení DXA.
Pozorované a simulované hladiny IGF-I SDS v klinickej štúdii
V hlavnej fáze klinickej štúdie boli hodnoty SDF IGF-I 0 a vyššie celkovo dosiahnuté u 53 % pacientov v štúdii GHD u dospelých liečených somapacitanom po 8 týždňovej titrácii dávky. Tento podiel bol však nižší, najmä v podskupinách, ako sú ženy užívajúce perorálny estrogén (32 %) a pacienti s nástupom do detstva (39 %) (Tabuľka 9). Post-hoc simulačné analýzy naznačili, že podiely pacientov s GHD u dospelých, ktorí dosahujú hladiny IGF-I SDS nad 0, budú vyššie v prípade, že by bola povolená titrácia dávky somapacitanu dlhšia ako 8 týždňov. V tejto simulačnej analýze sa predpokladalo, že titrácia dávky somapacitanu bola u všetkých pacientov dobre tolerovaná, až kým nebolo dosiahnuté cieľové rozpätie IGF-I SDS alebo dávka somapacitanu 8 mg týždenne.
Tabuľka 9 Podiel pacientov s GHD u dospelých liečených somapacitanom s hladinami IGF-I SDS nad 0
| podskupiny | muži | ženy bez perorálneho estrogénu | ženy s perorálnym estrogénom | nástup GHD u dospelých v detstve | nástup GHD udospelýchv dospelosti | všetci |
| pozorovanáa | 71 % | 46 % | 32 % | 39 % | 60 % | 53 % |
| post-hocsimulácia | 100 % | 96 % | 70 % | 84 % | 92 % | 90 % |
3Skúšanie bolo dizajnované na titráciu smerom k hladine IGF-I SDS nad -0,5
Udržiavacia dávka
Udržiavacia dávka kolíše medzi pacientami a medzi mužmi a ženami. Priemerná udržiavacia dávka somapacitanu pozorovaná v klinických skúšaniach v 3. fáze bola 2,4 mg/týždeň.
GHD u detí a dospelých Klinická bezpečnosť
Bezpečnostný profil somapacitanu bol podobný dobre známemu bezpečnostnému profilu somatropínu. Neboli zistené žiadne nové bezpečnostné problémy, pozri časť 4.8.
Imunogenicita
Protilátky proti liekom (Anti-drug antibodies, ADA) boli u pediatrických pacientov zistené menej často (16/132). Žiadna z týchto protilátok nebola neutralizujúca. Neboli pozorované žiadne dôkazy o
vplyve ADA na farmakokinetiku, účinnosť alebo bezpečnosť. U dospelých pacientov neboli zistené žiadne protilátky proti liekom.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s liekom Sogroya vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie s deficienciou rastového hormónu (informácie
o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
Somapacitan má farmakokinetické vlastnosti kompatibilné s podávaním lieku jedenkrát týždenne. Reverzibilné naviazanie na endogénny albumín oddiaľuje elimináciu somapacitanu, a tým predlžuje in vivo polčas a trvanie účinku.
Farmakokinetika somapacitanu po subkutánnom podaní sa skúmala v dávkových hladinách od 0,02 do
0,16 mg/kg/týždeň u pediatrickej populácie (2,5 až 14 rokov), v dávkových hladinách od 0,01 do 0,32 mg/kg u zdravých dospelých a v dávkach do 0,12 mg/kg u dospelých pacientov s GHD. Somapacitan celkovo vykazuje nelineárnu farmakokinetiku naprieč skúmanému rozsahu dávky. V klinicky relevantnom rozsahu dávky somapacitanu u dospelých s GHD je však farmakokinetika somapacitanu približne lineárna.
Pri pediatrickom GHD dávka somapacitanu 0,16 mg/kg/týždeň zodpovedá priemernej koncentrácii 80,2 ng/ml a pri GHD u dospelých zodpovedajú dávky somapacitanu v klinicky relevantnom rozmedzí priemerným koncentráciám 0,1 − 36,2 ng/ml.
Absorpcia
U dospelých a pediatrických pacientov s GHD sa medián tmax pohyboval v rozsahu od 4 do 25,5 hodín v dávkach od 0,02 mg/kg/týždeň do 0,16 mg/kg/týždeň.
Expozícia v rovnovážnom stave sa dosiahla po 1 − 2 týždennom podávaní. Absolútna biologická dostupnosť somapacitanu u ľudí sa neskúmala.
Distribúcia
Somapacitan sa výrazne viaže (> 99 %) na plazmatické proteíny a očakáva sa, že sa bude distribuovať ako albumín. Na základe populačných farmakokinetických analýz bol odhadovaný distribučný objem (V/F) 1,7 l u pediatrických pacientov s GHD a 14,6 l u dospelých pacientov s GHD.
Eliminácia
Po jednorazovej dávke a opakovanej dávke 0,16 mg/kg/týždeň bol terminálny polčas u pediatrických pacientov s GHD približne 34 hodín.
Terminálny polčas bol odhadnutý s geometrickými priemermi v rozsahu približne 2 až 3 dni
v rovnovážnom stave u pediatrických a dospelých pacientov s GHD (dávky: 0,02 až 0,12 mg/kg). Somapacitan bude prítomný v krvnom obehu približne 2 týždne po poslednej dávke. Pozorovala sa mierna až nulová akumulácia (priemerný pomer akumulácie: 1-2) somapacitanu po opakovaných dávkach.
Biotransformácia
Somapacitan sa extenzívne metabolizuje proteolytickým rozkladom a štiepením spájajúcej sekvencie medzi peptidom a väzbovým miestom albumínu.
Somapacitan sa extenzívne metabolizoval pred exkréciou a intaktný somapacitan sa nezistil v moči, ktorý bol hlavnou cestou exkrécie (81 %), ani v stolici, v ktorej sa našlo 13 % častí
molekuly somapacitanu, z čoho vyplýva úplná biotransformácia pred exkréciou.
Osobitné populácie
Pediatrickí pacienti s GHD
Na základe populačnej farmakokinetickej analýzy pohlavie, rasa a telesná hmotnosť nemajú klinicky významný vplyv na farmakokinetiku pri dávkovaní podľa hmotnosti.
Dospelí pacienti s GHD Vek
Osoby staršie ako 60 rokov majú vyššiu expozíciu (29 %) ako mladšie osoby pri rovnakej dávke somapacitanu. Nižšia úvodná dávka pre osoby staršie ako 60 rokov je opísaná v časti 4.2.
Pohlavie
Ženy, najmä tie, ktoré užívajú perorálne estrogén, majú nižšiu expozíciu (53 % pre ženy užívajúce perorálny estrogén a 30 % pre ženy, ktoré neužívajú perorálny estrogén) ako muži používajúci rovnakú dávku somapacitanu. Vyššia úvodná dávka pre ženy užívajúce perorálny estrogén je opísaná v časti 4.2.
Rasa
Nepozoroval sa rozdiel v expozícii somapacitanu a v odpovedi na IGF-I medzi Japoncami a pacientmi bielej rasy. Napriek vyššej expozícii u Ázijčanov (okrem Japoncov), v porovnaní s pacientmi bielej rasy pri rovnakej dávke somapacitanu, potrebovali pacienti bielej rasy, Japonci a Ázijčania (okrem Japoncov) rovnakú dávku na dosiahnutie podobnej hladiny IGF-I. Preto nie je k dispozícii žiadne odporúčanie týkajúce sa úpravy dávky na základe rasy.
Etnicita
Etnicita [hispánska alebo latinskoamerická 4,5 % (15 osôb dostávalo somapacitan)] sa neskúmala vzhľadom na malú veľkosť vzorky vo vývojovom programe.
Telesná hmotnosť
Napriek vyššej expozícii u osôb s nízkou telesnou hmotnosťou v porovnaní s osobami s vysokou telesnou hmotnosťou pri rovnakej dávke somapacitanu, účastníci potrebovali rovnakú dávku
na dosiahnutie podobnej hladiny IGF-I v rozsahu telesnej hmotnosti 35 kg až 150 kg. Preto nie je
k dispozícii žiadne odporúčanie týkajúce sa úpravy dávky na základe telesnej hmotnosti.
Porucha funkcie obličiek
Dávka somapacitanu 0,08 mg/kg v rovnovážnom stave mala za následok vyššie expozície u osôb
s poruchou funkcie obličiek, najvýraznejšie u osôb so závažnou poruchou funkcie obličiek a u osôb vyžadujúcich hemodialýzu, keď pomery AUC 0-168h k normálnej funkcii obličiek boli 1,75 a 1,63. Expozícia somapacitanu mala vo všeobecnosti tendenciu zvyšovať sa s klesajúcou rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (GFR).
Vyššie hladiny IGF-I AUC0-168h sa pozorovali u osôb so stredne závažnou a závažnou poruchou funkcie obličiek a u osôb, ktoré potrebovali hemodialýzu, s pomerom k normálnej funkcii obličiek 1,35; 1,40 a 1,24 v uvedenom poradí.
Vzhľadom na pozorované mierne zvýšenie hladiny IGF-I spolu s nízkymi odporúčanými úvodnými dávkami a individuálnou titráciou dávky somapacitanu nie je k dispozícii žiadne odporúčanie týkajúce sa úpravy dávky pre pacientov s poruchou funkcie obličiek.
Porucha funkcie pečene
Dávka somapacitanu 0,08 mg/kg v rovnovážnom stave viedla k vyššej expozícii u osôb so stredne závažnou poruchou funkcie pečene s pomerom k normálnej funkcii pečene 4,69 pre AUC0-168h a 3,52 pre Cmax.
Nižšie hladiny IGF-I stimulované somapacitanom sa pozorovali u osôb s miernou a stredne závažnou poruchou funkcie pečene v porovnaní s osobami s normálnou funkciou pečene (pomer k normálu bol 0,85 pre miernu poruchu a 0,75 pre stredne závažnú poruchu).
Vzhľadom na pozorované mierne zníženie hladiny IGF-I spolu s individuálnou titráciou dávky somapacitanu nie je k dispozícii žiadne odporúčanie týkajúce sa úpravy dávky pre pacientov
s poruchou funkcie pečene.
Farmaceutické informácie - Sogroya 1,5 ml/15 mg
histidín manitol poloxamér 188 fenol
voda na injekcie
kyselina chlorovodíková (na úpravu pH) hydroxid sodný (na úpravu pH)
Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
2 roky.
Po prvom otvorení
6 týždňov. Uchovávajte v chladničke (2 °C – 8 °C).
Neuchovávajte v mrazničke. Neuchovávajte v blízkosti mraziacej jednotky. Uchovávajte vo vonkajšom obale s krytom na pere na ochranu pred svetlom.
Pred a po prvom otvorení
Ak chladenie nie je možné (napr. počas transportu), Sogroya sa môže uchovávať dočasne pri teplote do 30 °C maximálne 72 hodín (3 dni). Po uchovávaní pri tejto teplote je potrebné umiestniť liek Sogroya znova do chladničky. Ak sa uchováva mimo chladničky, a potom sa vráti späť do chladničky,
celkový kombinovaný čas mimo chladničky nemá presiahnuť 3 dni, starostlivo sa to má sledovať. Pero Sogroya sa má zlikvidovať, ak bolo uchovávané pri teplote do 30 °C dlhšie ako 72 hodín (3 dni) alebo akúkoľvek dobu pri teplote nad 30 °C.
Uchovávajte v chladničke (2 °C – 8 °C). Neuchovávajte v mrazničke. Neuchovávajte v blízkosti mraziacej jednotky.
Uchovávajte liek Sogroya vo vonkajšom obale s krytom na pere na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie po prvom otvorení lieku, pozri časť 6.3.
Naplnené pero obsahuje 1,5 ml roztoku v sklenenej náplni (bezfarebné sklo typu I) s piestom vyrobeným z chlórbutylovej gumy a zátkou vyrobenou z brómbutylu/izoprénu utesnenej hliníkovým viečkom.
Náplň sa nachádza v jednorazovom viacdávkovom pere vyrobenom z polypropylénu, polyacetálu, polykarbonátu a akrylonitril-butadién-styrénu, ktoré obsahuje dve kovové pružiny.
Náplň je permanentne uzavretá v naplnenom injekčnom pere. Sogroya 5 mg/1,5 ml injekčný roztok v naplnenom pere
Farebne označené naplnené pero s dávkovacím tlačidlom na pere modrozelenej farby. Sogroya 10 mg/1,5 ml injekčný roztok v naplnenom pere
Farebne označené naplnené pero s dávkovacím tlačidlom na pere žltej farby. Sogroya 15 mg/1,5 ml injekčný roztok v naplnenom pere
Farebne označené naplnené pero s dávkovacím tlačidlom na pere rubínovo červenej farby.
Veľkosti balenia sú 1 naplnené pero a multibalenie obsahujúce 5 (5 balení po 1) naplnených pier. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Pero je určené na použitie len pre jednu osobu.
Sogroya sa nemá používať, ak roztok nie je číry až mierne opaleskujúci, bezfarebný až svetložltý a bez viditeľných častíc.
Liek Sogroya sa nesmie používať, ak bol zmrazený.
Náplň sa nesmie vyberať z naplneného pera a znova napĺňať.
Pred použitím sa vždy musí nasadiť ihla. Ihly sa nesmú používať opakovane. Injekčná ihla sa má po každej injekcii odstrániť a pero sa má uchovávať bez nasadenej ihly. Môže to zabrániť upchatiu ihly, kontaminácii, infekcii, vytekaniu roztoku a nepresnému dávkovaniu.
V prípade upchatia ihly pacienti musia dodržiavať pokyny uvedené v návode na použitie, ktorý je súčasťou písomnej informácie pre používateľa.
Ihly nie sú súčasťou balenia. Naplnené pero Sogroya je určené na použitie s jednorazovými ihlami s dĺžkou od 4 mm do 8 mm a s hrúbkou od 30G do 32G.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.