BITAMMON 70 ml/3,5 g Prášok na prípravu suspenzie

Je vhodný na liečbu infekcií voblasti horných dýchacích ciest (angína, zápal prínosových dutín, zápal stredného ucha apod.) a dolných dýchacích ciest (zápal priedušiek, zápal pľúc), brušné infekcie, infekcie kostí a kĺbov, zápalov močových ciest aobličiek, gynekologické infekcie, na liečbu kvapavky a infekčného postihnutia kože amäkkých tkanív.

Dávkovanie

Odporúčaná dávka sultamicilínu pre dospelých pacientov (vrátane starších pacientov) je 375-750 mg 2-krát denne. S liečbou sa zvyčajne pokračuje ešte 48 hodín po odznení klinických príznakov. Liečba trvá zvyčajne 5 - 14 dní, ale v nevyhnutných prípadoch môže byť predĺžená.
Pri liečbe nekomplikovanej kvapavky je možné užiť v jedinej perorálnej dávke 2,25 g sultamicilínu. Ako sprievodný liek sa môže podať probenecid v dávke 1 g, ktorý predĺži účinnú plazmatickú koncentráciu ampicilínu a sulbaktámu.
Ak je infekcia spôsobená hemolytickými streptokokmi, liečba by mala trvať aspoň 10 dní, aby sa zabránilo vzniku akútnej reumatickej horúčky alebo glomerulonefritídy.

Použitie u pacientov so zhoršenými renálnymi funkciami
U pacientov s ťažkou poruchou renálnych funkcií (klírens kreatinínu ≤30 ml/min) je vylučovanie ampicilínu a sulbaktámu postihnuté rovnako, preto ich vzájomný pomer v plazme ostáva konštantný. Dávka sultamicilínu u takýchto pacientov sa podáva v dlhších intervaloch ako pri zvyčajnom dávkovaní ampicilínu samotného.

Pediatrická populácia
U detí do 30 kg sa podáva zvyčajne 25-50 mg/kg/deň rozdelených do 2 denných dávok podľa závažnosti infekcie a rozhodnutia lekára.

Deti s hmotnosťou 30 kg a viac môžu užívať liek v obdobnom dávkovaní ako dospelí. Obvyklá cesta vylučovania ampicilínu a sulbaktámu po perorálnom podaní sultamicilínu je močom. Pri rozhodovaní o dávke sultamicilínu pri novorodencoch je nevyhnutné vziať do úvahy ešte nie celkom vyvinuté renálne funkcie.

Príprava suspenzie

Suspenzia sa pripravuje v lekárni pridaním aqua purificata.
Najskôr sa fľaškou zatrepe tak, aby práškový obsah bol voľne sypký. Potom sa pridá 50 ml aqua purificata a dôkladne sa pretrepáva 5 minút.
Pred odobratím každej dávky je nutné suspenziu pretrepať.

Hypersenzitivita na penicilíny; ťažká insuficiencia pečene; infekčné ochorenia vyvolané kmeňmi rezistentnými na ampicilín, predovšetkým pseudomonádami a stafylokokmi.

Hypersenzitivita na cefalosporíny, akákoľvek alergia v anamnéze, bronchiálna astma, senná nádcha alebo žihľavka, sekundárna infekcia pri infekčnej mononukleóze, lymfatickej leukémii.

Vzhľadom na pomerne časté alergické reakcie na penicilínové antibiotiká je pred začiatkom liečby nevyhnutné vykonať podrobnú alergickú anamnézu.

Počas dlhotrvajúcej liečby liekom BITAMMON sa odporúča pravidelné sledovanie renálnych ahepatálnych funkcií, ako aj parametrov krvného obrazu.

Podávanie lieku pacientom sinfekčnou mononukleózou sa neodporúča vzhľadom na zvýšené riziko vzniku kožného exantému.

Zvýšená opatrnosť je potrebná udiabetických pacientov, pretože liek obsahuje sacharózu.

Alopurinol: Súčasné podávanie alopurinolu aampicilínu významne zvyšuje pravdepodobnosť výskytu kožného exantému vporovnaní spacientami, ktorí užívajú len samotný ampicilín.

Antikoagulanciá: Peniclíny môžu spôsobiť zmenu vagregácii krvných doštičiek ahemokoagulačných testoch. Tento účinok môžu zvyšovať antikoagulanciá.

Bakteriostatické lieky(chloramfenikol, erytromycín, sulfónamidy atetracyklíny): Bakteriostatické lieky môžu interferovať sbaktericídnymi účinkami penicilínov, preto je lepšie sa vyhnúť ich súčasnému podávaniu.

Perorálne kontraceptíva obsahujúce estrogény: Boli hlásené prípady zníženia účinku perorálnych kontraceptív užien, ktoré užívali ampicilín, výsledkom čoho bolo neplánované tehotenstvo. Ikeď táto súvislosť je málo pravdepodobná, pacientky treba upozorniť, aby užívali alternatívnu alebo kombinovanú kontraceptívnu metódu, ak sú liečené ampicilínom.

Metotrexát: Súčasné podávanie spenicilínmi viedlo kzníženiu klírensu metotrexátu akzodpovedajúcemu zvýšeniu jeho toxicity. Pacientov treba pozorne monitorovať. Môže byť potrebné zvýšiť dávku leukovorínu apodávať ho dlhší čas.

Probenecid: Probenecid znižuje renálnu tubulárnu sekréciu ampicilínu asulbaktámu, ak sa používajú súčasne. Tento účinok vedie kzvýšeniu apredĺženiu sérových koncentrácií, predĺženiu eliminačného polčasu azvýšeniu rizika toxicity.

Ovplyvnenie výsledkov laboratórnych testov: Stanovenie cukru vmoči pomocou Benedictovho činidla, Fehlingovho činidla aClinitestu ^TM môže dávať falošné pozitívne výsledky. Boli zaznamenané prechodné zníženia plazmatickej koncentrácie celkového konjugovaného estriolu, estriol-glukuronidu, konjugovaného estrónu aestradiolu uťarchavých žien, ktoré užívali ampicilín. Takýto účinok sa môže dostaviť aj pri podávaní sulbactamum natricum/ampicillinum natricum IM/IV.

Fertilita agravidita

Reprodukčné štúdie na zvieratách nepodali žiadny dôkaz onarušení fertility alebo poškodení plodu po podaní sultamicilínu. Nebolo však stanovené, či je podávanie sultamicilínu tehotným ženám bezpečné.

Laktácia

Ampicilín aj sulbaktám sa vnízkych koncentráciách vylučujú do materského mlieka.

Pri podávaní prípravku dojčiacim ženám je preto potrebná zvýšená opatrnosť.

BITAMMON nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá aobsluhovať stroje.

Liek sa zvyčajne dobre znáša, prípadné nežiaduce účinky nebývajú závažné.

Zistené frekvencie výskytu nežiaducich účinkov boli zoradené podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100až<1/10); menej časté (≥1/1000až<1/100); zriedkavé (≥1/10000až<1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10000).

• Poruchy aochorenia gastrointestinálneho traktu:

Časté: hnačky, nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha

Zriedkavé: enterokolitída, pseudomembranózna kolitída

• Poruchy kože apodkožného tkaniva:

Zriedkavé: kožné vyrážky, svrbenie kože

• Poruchy nervového systému: Zriedkavé: únava, bolesti hlavy

1. Poruchy endokrinného systému:

Časté: sucho vústach

1. Celkové poruchy areakcie vmieste podania:

Vzácne: anafylaktický šok

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného vPrílohe V*.

Vysoké dávky penicilínových antibiotík môžu vojedinelých prípadoch vyvolať epileptiformné kŕče.