MORPHINE BBP 10 mg/ml Injekčný roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - MORPHINE 1 ml/10 mg
Morfín je indikovaný na liečbu silnej akútnej bolesti po ťažkých úrazoch, popáleninách, po operáciách, pri akútnej a chronickej bolesti pri infarkte myokardu a na liečbu chronickej nádorovej bolesti. Indikovaný je na potlačenie dyspnoe pri srdcovom zlyhaní, pľúcnom edéme, pri srdcovej astme, v terminálnom štádiu karcinómu pľúc, alebo pri iných závažných pľúcnych ochoreniach spojených s dyspnoe, v pôrodníctve na prerušeniu pôrodnej činnosti, na tlmenie bolestí tlakom spôsobených kontrakcií a na premedikáciu pred anestéziou.
Dávkovanie
Obvyklá jednotlivá terapeutická dávka morfínu je 10 - 20 mg vnútrosvalovo alebo podkožne. Denná terapeutická dávka je 10 - 40 mg. Najvyššia jednotlivá dávka je 20 mg, najvyššia denná dávka je 60 mg podkožne. Vnútrožilovo sa podáva, keď je potrebný rýchly účinok alebo pri nedostatočnom prekrvení (hypotenzia, šok), veľmi pomaly (4 - 5 minút) ležiacemu pacientovi a dávka sa znižuje o 1/3 až 1/2. Pri dlhotrvajúcej bolesti sa aplikuje v 4 hodinových intervaloch. Pri poškodení funkcie obličiek (pokles glomerulárnej filtrácie pod 10 ml/min) je potrebné redukovať dávku na polovicu. Pri poškodení funkcie pečene sa predlžuje interval medzi dávkami 1,5 až 2-krát. Pri dialýze nie je potrebné dávku upravovať.
Pediatrická populácia
Deťom od 6 - 12 mesiacov sa aplikuje podkožne, alebo vnútrosvalovo 0,2 mg/kg. Pre deti 1 - 6 rokov je jednotlivá dávka 2 - 4 mg, pre deti 6 - 15 ročné 4 - 10 mg podkožne alebo vnútrosvalovo.
Ciele liečby a prerušenie liečby
Pred začatím liečby liekom MORPHINE BBP sa má spolu s pacientom dohodnúť stratégia liečby vrátane trvania liečby, cieľov liečby a plán ukončenia liečby, v súlade s usmerneniami pre liečbu bolesti. Počas liečby má byť medzi lekárom a pacientom častý kontakt s cieľom zhodnotiť potrebu pokračujúcej liečby, zvážiť jej prerušenie a v prípade potreby upraviť dávkovanie. Ak pacient už
nepotrebuje liečbu liekom MORPHINE BBP, môže byť vhodné postupné znižovanie dávky, aby sa predišlo symptómom z vysadenia. Ak chýba dostatočná kontrola bolesti, má sa zvážiť možnosť hyperalgézie, znášanlivosti a progresie základného ochorenia (pozri časť 4.4).
Trvanie liečby
MORPHINE BBP sa nemá používať dlhšie, ako je nevyhnutné.
Ukončenie liečby
Ak sa podávanie opioidov náhle ukončí, môže sa vyskytnúť abstinenčný syndróm. Pred ukončením liečby sa má preto dávka znižovať postupne.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Paralytický ileus, úrazy hlavy so zvýšeným intrakraniálnym tlakom, poškodená funkcia pľúc s útlmom dýchacieho centra.
Opatrnosť je potrebná pri bronchiálnej astme, biliárnej kolike, otrave kŕčovými jedmi a hypertrofii prostaty. Morfín sa nemá podávať pri terapii inhibítormi monoaminooxidázy a 2 týždne po jej skončení. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene a poruchou funkcie obličiek je potrebné redukovať dávky.
Pri endokrinologických chorobách (Addisonova choroba, myxedém) je potrebné počítať so zvýraznením a predĺžením účinku. Morfín sa nemá podávať dojčiacim matkám a deťom do 6 mesiacov.
Akútny hrudný syndróm (acute chest syndrome, ACS) u pacientov s ochorením kosáčikovitých buniek (sickle cell disease, SCD)
Vzhľadom na možnú súvislosť medzi ACS a použitím morfínu u pacientov s SCD liečených morfínom počas vazookluzívnej krízy je potrebné starostlivé monitorovanie príznakov ACS.
Adrenálna insuficiencia
Opioidné analgetiká môžu spôsobiť reverzibilnú adrenálnu insuficienciu vyžadujúcu monitorovanie a substitučnú liečbu glukokortikoidmi. Príznaky adrenálnej insuficiencie môžu zahŕňať napr. nevoľnosť, vracanie, stratu chuti do jedla, únavu, slabosť, závrat alebo nízky krvný tlak.
Znížená hladina pohlavných hormónov a zvýšená hladina prolaktínu
Dlhodobé používanie opioidných analgetík môže súvisieť so zníženou hladinou pohlavných hormónov a zvýšenou hladinou prolaktínu. K príznakom patrí znížené libido, impotencia alebo amenorea.
Najmä pri vysokých dávkach sa môže vyskytnúť hyperalgézia, ktorá neodpovedá na ďalšie zvýšenie dávky morfínu. Môže byť potrebné znížiť dávku morfínu alebo zmeniť opioid.
Riziko vyplývajúce zo súbežného použitia sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo podobné lieky:
Súbežné použitie lieku MORPHINE BBP a sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo podobné lieky, môže viesť k sedácii, respiračnému útlmu, kóme a úmrtiu. Vzhľadom na tieto riziká má byť súbežné predpisovanie s týmito sedatívami vyhradené pre pacientov, v prípade ktorých nie sú k dispozícii alternatívne možnosti liečby. Ak sa rozhodne o predpísaní lieku MORPHINE BBP súbežne so sedatívami, má sa použiť najnižšia účinná dávka a liečba má trvať čo najkratšie.
Pacientov je potrebné starostlivo sledovať z hľadiska prejavov a príznakov respiračného útlmu a sedácie. Preto sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich opatrovateľov o týchto príznakoch (pozri časť 4.5).
Antiagregačná liečba perorálnym inhibítorom P2Y12
Počas prvého dňa súbežnej liečby inhibítorom P2Y12 a morfínom bola pozorovaná znížená účinnosť liečby inhibítorom P2Y12 (pozri časť 4.5).
Morfín má podobný potenciál zneužitia ako iné silné agonistické opioidy, a u pacientov s anamnézou zneužívania alkoholu alebo liekov sa má používať mimoriadne obozretne.
Závislosť a syndróm z ukončenia liečby (abstinenčný syndróm)
Použitie opioidných analgetík môže byť spojené so vznikom fyzickej a/alebo psychickej závislosti alebo tolerancie. Toto riziko sa zvyšuje s časom používania lieku a s vyššími dávkami. Príznaky možno minimalizovať úpravou dávky alebo dávkovej formy a postupným ukončením liečby morfínom. Individuálne príznaky sú uvedené v časti 4.8.
Rifampicín môže znížiť plazmatické koncentrácie morfínu. Počas liečby a po liečbe rifampicínom je potrebné monitorovať analgetický účinok morfínu a upraviť dávky morfínu.
Poruchy dýchania súvisiace so spánkom
Opioidy môžu spôsobiť poruchy dýchania súvisiace so spánkom vrátane centrálneho spánkového apnoe (CSA) a hypoxémie súvisiacej so spánkom. Používanie opioidov zvyšuje riziko CSA v závislosti od dávky. U pacientov s CSA zvážte zníženie celkovej dávky opioidov.
Závažné nežiaduce kožné reakcie (SCAR)
V súvislosti s liečbou morfínom bola hlásená akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP), ktorá môže byť život ohrozujúca alebo smrteľná. Väčšina týchto reakcií sa vyskytla počas prvých 10 dní liečby. Pacientov je potrebné informovať o prejavoch a príznakoch AGEP a poučiť ich, aby v prípade výskytu takýchto príznakov vyhľadali lekársku pomoc.
Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce tieto kožné reakcie, morfín sa má vysadiť a má sa zvážiť alternatívna liečba.
Poruchy pečene a žlčových ciest
Morfín môže spôsobiť dysfunkciu a spazmus Oddiho zvierača, čím sa zvýši intrabiliárny tlak a zvýši sa riziko príznakov žlčových ciest a pankreatitídy.
Porucha užívania opioidov (zneužívanie a závislosť)
Pri opakovanom podávaní opioidov, ako je napríklad MORPHINE BBP, sa môže rozvinúť tolerancia a fyzická a/alebo psychická závislosť.
Opakované používanie lieku MORPHINE BBP môže viesť k poruche používania opioidov (Opioid Use Disorder, OUD). Vyššia dávka a dlhšie trvanie liečby opioidmi môžu zvýšiť riziko vzniku OUD. Zneužívanie alebo úmyselné nesprávne používanie lieku MORPHINE BBP môže viesť k predávkovaniu a/alebo smrti. Riziko vzniku OUD je zvýšené u pacientov s poruchami užívania látok (vrátane poruchy užívania alkoholu) v osobnej alebo rodinnej anamnéze (rodičia alebo súrodenci), u súčasných užívateľov tabaku alebo u pacientov s inými poruchami duševného zdravia
(napr. závažnou depresiou, úzkosťou a poruchami osobnosti) v osobnej anamnéze.
Pred začatím liečby liekom MORPHINE BBP a počas liečby sa s pacientom majú dohodnúť ciele liečby a plán jej ukončenia (pozri časť 4.2). Pred liečbou a počas liečby má byť pacient informovaný aj o rizikách a prejavoch OUD. Ak sa tieto prejavy objavia, pacientov treba informovať, aby sa obrátili na svojho lekára.
U pacientov je potrebné, aby sa sledovali prejavy správania s cieľom získať liek (napr. príliš skoré žiadosti o predpísanie lieku). To zahŕňa kontrolu súbežného používania opioidov a psychoaktívnych liekov (ako sú benzodiazepíny). U pacientov s prejavmi a príznakmi OUD je potrebné zvážiť konzultáciu so špecialistom na závislosti.
Sedatíva, ako sú benzodiazepíny alebo podobné lieky:
Súbežné použitie obvyklých dávok morfínu so sedatívami, ako sú benzodiazepíny alebo podobné lieky, ako sú hypnotiká, všeobecné anestetiká, fenotiazíny, iné sedatíva, svalové relaxanty, antihypertenzíva, gabapentín alebo pregabalín, zvyšuje interaktívne účinky vedúce k respiračnému útlmu, hypotenzii, hlbokej sedácii, kóme alebo úmrtiu z dôvodu aditívneho účinku na útlm CNS. Dávka a trvanie súbežnej liečby majú byť obmedzené (pozri časť 4.4).
Tlmivý účinok morfínu na CNS môžu zosilniť iné centrálne tlmivé látky (alkohol, barbituráty, neuroleptiká, benzodiazepíny, antidepresíva, antihistaminiká), inhibítory monoaminooxidázy, fyzostigmín, neostigmín a amfetamín. Interakciou vzniká depresia CNS a depresia dýchania. Účinok morfínu znižujú opioidní zmiešaní agonisty-antagonisty a parciálni agonisty (pentazocín, butorfanol, buprenorfín). U pacientov, ktorým je morfín dlhodobo podávaný, môžu uvedené liečivá vyprovokovať abstinenčné príznaky.
Depresívne účinky na dýchanie potenciuje súčasne podanie morfínu s thiopentalom. Tricyklické antidepresíva, najmä dezipramín potenciujú a prolongujú analgetický účinok morfínu. Morfín znižuje účinok diuretík uvoľňovaním antidiuretického hormónu a tiež znižuje účinok laxatív.
Morfín zvyšuje toxicitu organofosfátov.
U pacientov s akútnym koronárnym syndrómom liečených morfínom bolo pozorované oneskorené a znížené vystavenie perorálnej antiagregačnej liečbe inhibítorom P2Y12. Táto interakcia môže súvisieť so zníženou gastrointestinálnou motilitou a môže sa týkať iných opioidov. Klinický význam nie je známy, ale údaje naznačujú potenciál zníženej účinnosti inhibítora P2Y12 u pacientov, ktorým sa súčasne podáva morfín a inhibítor P2Y12 (pozri časť 4.4). U pacientov s akútnym koronárnym syndrómom, ktorým nie je možné odoprieť morfín a rýchla inhibícia P2Y12 sa považuje za veľmi dôležitú, je možné zvážiť použitie parenterálneho inhibítora P2Y12.
Fertilita
V štúdiách na zvieratách sa preukázalo, že morfín môže znížiť plodnosť (pozri časť 5.3. predklinické údaje o bezpečnosti).
Gravidita
Novorodencov, ktorých matky užívali počas gravidity opioidné analgetiká, je potrebné monitorovať z hľadiska prejavov neonatálneho abstinenčného syndrómu (abnormálne reflexy, zvýšený svalový tonus, kŕče, hnačka, potenie). Liečba môže zahŕňať opioid a podpornú starostlivosť.
Morfín prechádza placentárnou bariérou, preto môže ohroziť novorodenca útlmom dýchacieho centra, ak sa podá tesne pred pôrodom. Novorodenci matiek závislých na morfíne majú nižšiu pôrodnú hmotnosť a vyššiu novorodeneckú úmrtnosť.
Dojčenie
Do materského mlieka sa dostáva menej ako 1 % podanej dávky.
Vzhľadom na farmakodynamické účinky môže morfín nepriaznivo ovplyvniť pozornosť, koordináciu pohybov a zodpovedné rozhodovanie pri vedení vozidiel a obsluhe strojov.
| Trieda orgánových systémov | Veľmi časté(≥ 1/10) | Časté(≥ 1/100 až< 1/10) | Menej časté(≥ 1/1 000až < 1/100) | Zriedkavé(≥ 1/10 000 až< 1/1 000) | Veľmizriedkavé (< 1/10 000) | Neznáme (z dostup- nýchúdajov)* |
| Poruchy imunitného systému | hypersenzitivi- ta | anafylaktoid- né reakcie | ||||
| Psychické | potenie, | zmätenosť, |
| poruchy | závrat | psychickáa somatická závislosť | ||||
| Poruchy nervového systému | ospalosť | alodýnia, hyper-algézia(pozri časť 4.4),hyper-hidróza | ||||
| Poruchy oka | zúženie zreničiek | |||||
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | bradykardia | |||||
| Poruchy ciev | pokles krvného tlaku | |||||
| Poruchy dýchacej sústavy,hrudníka a mediastína | respi- račnádepresia | broncho- konstrikcia | bronchospaz- mus | syndróm centrálne- hospánkové- ho apnoe | ||
| Poruchygastrointestinál neho traktu | nauzea,dávenie a zápcha | sucho v ústach | pankreati- tída | |||
| Poruchy pečene a žlčových ciest | biliárne spazmy | spazmus Oddiho zvierača | ||||
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | urtikária | dermatitída | pruritus | akútna generalizo- vaná exantema- tóznapustulóza(AGEP) | ||
| Poruchyobličiek a močových ciest | retencia moču | uretrálne spazmy | ||||
| Celkové poruchy areakcie v mieste podania | hypotermia | syndróm z vysadenia lieku(absti- nenčnýsyndróm) |
*post-marketingové skúsenosti
U pacientov s bronchiálnou astmou môže morfín indukovať bronchospazmus. Lieková závislosť a syndróm z vysadenia (abstinenčný syndróm)
Opakované použitie lieku MORPHINE BBP a iných opioidných analgetík môže byť spojená so vznikom fyzickej a/alebo psychickej závislosti alebo tolerancie aj pri terapeutických dávkach. Riziko závislosti od lieku sa môže líšiť v závislosti od individuálnych rizikových faktorov pacienta, dávkovania a trvania liečby opioidmi (pozri časť 4.4). Ak sa podávanie opioidov náhle vysadí alebo ak sa podávajú antagonisty opioidov, môže sa vyskytnúť abstinenčný syndróm, alebo niekedy sa môže vyskytnúť medzi podaním dávok. Liečba je uvedená v časti 4.4.
K fyziologickým príznakom z vysadenia patrí: Bolesť tela, triaška, syndróm nepokojných nôh, hnačka, abdominálna kolika, nevoľnosť, príznaky podobné chrípke, tachykardia a mydriáza. K psychickým príznakom patrí dysforická nálada, úzkosť a podráždenosť. Pri liekovej závislosti sa často vyskytuje silná túžba po droge (lieku).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Vnímavosť na morfín je individuálna a môže sa znížiť u ľudí, ktorí pravidelne užívajú morfínové prípravky a drogy. Naopak zvýšená citlivosť je u detí do 2 rokov (hlavne útlm dýchania a paradoxná excitácia) a u ľudí vyššieho veku (útlm dýchania).
Priemerné plazmatické terapeutické koncentrácie sú 0,05 - 0,15 µg/ml. Príznaky intoxikácie sa môžu objaviť pri koncentráciách 0,1 - 0,5 µg/ml, letálne koncentrácie sú nad 1 µg/ml.
Príznaky
Príznaky ľahkého predávkovania sú eufória, ospalosť, mióza a spomalenie činnosti čriev. Vážne predávkovanie morfínom sa prejavuje charakteristickou trojicou príznakov: kóma, výrazný pokles dychovej frekvencie a mióza so špendlíkovitými zrenicami. Dôsledkom útlmu dýchania vzniká cyanóza, s následnou hypoxiou tkanív, poškodením kapilár a rozvojom šokového stavu. K ďalším prejavom predávkovania patrí pokles telovej teploty, relaxácia kostrového svalstva, zapadnutie jazyka, ktorý blokuje dýchacie cesty. Môže sa vyskytnúť úmrtie v dôsledku zlyhania dýchania.
Aspiračná pneumónia.
Pri príznakoch intoxikácie je potrebné odlíšiť príznaky vyvolané uvoľnením histamínu, ktoré sú charakterizované hypotenziou, tachykardiou a erytémom.
Liečba: Liečba hypotenzie, hypotermie a útlmu dýchania je symptomatická. Je potrebné zabezpečiť voľné dýchacie cesty a dostatočnú ventiláciu. Pri hypotenzii sa podáva izotonický roztok chloridu sodného alebo iný náhradný roztok.
Pri nedostatočnom účinku po doplnení tekutín je možné podať dopamín v dávke 5 - 15 µg/kg/min.
Špecifickým antagonistom morfínu je naloxón, ktorý môže rýchlo odstrániť príznaky otravy. Podáva sa v dávke 0,4 - 2 mg vnútrožilovo, dávka sa opakuje v 2 - 3 minútových intervaloch, až do prebudenia pacienta, úpravy dýchania a návratu kašlacieho reflexu. Účinok naloxónu trvá 2 - 3 hodiny. Ak je účinok naloxónu nedostatočný, je potrebné pátrať po iných príčinách klinického stavu (hypoglykémia, intoxikácia inými látkami). Pri otrave morfínom sa nepoužívajú eliminačné metódy (peritoneálna dialýza, hemodialýza, hemoperfúzia).
Pri vnútrožilovom podávaní morfínu sa odporúča mať pripravenú injekciu s naloxónom a zariadenie na riadené dýchanie.
Farmakologické vlastnosti - MORPHINE 1 ml/10 mg
Farmakoterapeutická skupina: Analgetiká, prírodné ópiové alkaloidy ATC kód: N02AA01
Mechanizmus účinku
Silný analgetický účinok morfínu je podmienený agonistickým pôsobením na opioidné receptory v mozgovej kôre, thalame, vo formatio reticularis, v limbicko-hypotalamickom systéme v periakveduktálnej šedi a v substancia gelatinosa. Najvýraznejšie sa agonistický účinok morfínu prejavuje na mí a kapa receptoroch. Menej výrazný je vplyv na sigma a delta receptory. Morfín aktiváciou mí1 receptorov vyvoláva supraspinálnu analgéziu, eufóriu a navodí liekovú závislosť.
Vplyvom na mí2 receptory vyvoláva miózu, depresiu dýchania a zníženie črevnej motility. Obsadením kapa receptorov navodí spinálnu analgéziu, miózu a sedáciu.
Morfín vplyvom na CNS výrazne tlmí akútnu a chronickú bolesť, spôsobuje psychomotorický útlm, celkovú uvoľnenosť a eufóriu. Morfín tlmí dychový objem i frekvenciu, znižuje citlivosť dýchacieho centra na CO2.
Mióza je excitačný účinok morfínu sprostredkovaný aktiváciou mí a kapa receptorov jadra nervus oculomotorius. Špendlíkovité zrenice sú typickým príznakom predávkovania morfínu.
Morfín aktivuje receptory hladkého svalu žalúdka a čriev, zvyšuje ich tonus a redukuje peristaltiku. Tým sa predlžuje vyprázdňovanie žalúdka. Znižuje žalúdočnú, biliárnu a pankreatickú sekréciu. Predĺžením pasáže črevom sa zvyšuje rezorpcia vody, čím sa zvyšuje viskozita stolice. Dôsledkom týchto vplyvov je úporná zápcha. Morfín vazodilatačným účinkom znižuje venózny návrat. Preto je výhodný pri liečbe srdcového zlyhania a pľúcnom edéme.
Zvýšením kontrakcie žlčníka a zvýšením tonusu Oddiho sfinktera sa zvyšuje biliárny tlak. Kontrakciou sfinktera močového mechúra môže spôsobiť retenciu moču.
Pri chronickom podávaní morfínu sa vyvíja tolerancia, najmä na depresívne zložky pôsobenia (analgetický účinok, depresia dýchania). Tolerancia nevzniká na miotický účinok morfínu a na zápchu.
Absorpcia
Morfín sa po podkožnom alebo vnútrosvalovom podaní rýchlo vstrebáva. Absorpcia je oneskorená pri cirkulačnom šoku.
Distribúcia
Pri podkožnom podaní sa vrchol účinku dosiahne po 50 až 90 minútach, pri vnútrosvalovom podaní po 30 až 60 minútach. Biologický polčas v plazme je 2 hodiny, trvanie účinku 4 až 5 hodín.
Pri PCA technike (pacientom kontrolovaná analgézia), si pacient pomocou implantovanej pumpy alebo do podkožne implantovaného vstupu injikuje podľa potreby morfín. Tento spôsob sa používa najmä pri liečbe akútnej pooperačnej bolesti a chronickej malígnej bolesti.
Väzba na plazmatické bielkoviny je 25 - 35 %. Distribučný objem v rovnovážnom stave je 3,3 l/kg ± 0,9.
Biotransformácia
Biotransformuje sa v pečeni, hlavný metabolit je neaktívny morfín-3-glukuronid. Menší podiel tvorí aktívny metabolit morfín-6-glukuronid (asi 5 % podanej dávky). Menej ako 10 % podaného morfínu sa vylučuje v nezmenenej podobe.
Eliminácia
Polčas eliminácie je asi 1,9 hod. Vysoký klírens morfínu je podmienený viac jeho extrakciou, než biotransformáciou, preto liečivá s indukčným účinkom na pečeňové enzýmy nemajú výrazný vplyv na metabolizmus morfínu.
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Ani hepatálne ochorenia nemajú výraznejší vplyv na farmakokinetiku morfínu. Pri poklese klírens kreatinínu pod 2 ml/min sa plazmatický polčas predlžuje viac než 10-krát.
Hematoencefalická bariéra kontroluje prienik morfínu do mozgu. Nástup účinku morfínu je dlhší, ako iných lipofilných opioidov.
Morfín prechádza placentárnou bariérou, do materského mlieka sa vylučuje v malom množstve, ktoré nedosahuje 1 % podanej dávky.
Farmaceutické informácie - MORPHINE 1 ml/10 mg
chlorid sodný glycín
dihydrát edetátu disodného voda na injekcie
kyselina chlorovodíková
Morfín je inkompatibilný s aminofylínom, heparínom, tiopentalom, pentobarbitalom, fenobarbitalom a metaraminolom, preto sa s týmito liečivami nesmie miešať v jednej striekačke.
V prípade roztokov morfínium-sulfátu a 5-fluóruracilu sa preukázala fyzikálno-chemická inkompatibilita (tvorba zrazenín).
Uchovávajte pri teplote do 25 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.
Ampulka z bezfarebného skla s etiketou, výlisok z PVC, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.
Veľkosť balenia: 10 ampuliek po 1 ml
10 ampuliek po 2 ml