Azibiot 500 mg Filmom obalená tableta
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Indikačné obmedzenie úhrady
0) je hradená plne.
Interakcie s
Obmedzenia používania
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC

Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Azibiot 500 mg
Azibiot je indikovaný dospelým, dospievajúcim a deťom s telesnou hmotnosťou 45 kg alebo vyššou na liečbu nasledujúcich bakteriálnych infekcií vyvolaných mikroorganizmami citlivými na
azitromycín (pozri časti 5.1):
-
akútna bakteriálna sinusitída (adekvátne diagnostikovaná),
-
akútny bakteriálny zápal stredného ucha (otitis media) (adekvátne diagnostikovaný),
-
faryngitída, tonzilitída,
-
akútna exacerbácia chronickej bronchitídy (adekvátne diagnostikovaná),
-
mierna až stredne závažná pneumónia získaná v komunite,
-
infekcie kože a mäkkých tkanív miernej až strednej závažnosti, napr. folikulitída, celulitída, erysipel,
-
nekomplikovaná uretritída a cervicitída, ktorých pôvodcom je Chlamydia trachomatis.
Je potrebné vziať do úvahy oficiálne odporúčania pre správne používanie antibakteriálnych liečiv.
Dávkovanie
Deti a dospievajúci s telesnou hmotnosťou 45 kg alebo nad, dospelí a starší pacienti:
Celková dávka azitromycínu je 1 500 mg, podaná po 500 mg jedenkrát denne po dobu 3 dní. Prípadne sa môže rovnaká celková dávka (1 500 mg) podávať po dobu 5 dní, a to 500 mg ako jednorazová dávka prvý deň a 250 mg jedenkrát denne 2. až 5. deň.
V prípade nekomplikovanej uretritídy a cervicitídy, ktorých pôvodcom je Chlamydia trachomatis, je dávka 1 000 mg ako jednorazová denná perorálna dávka.
Starší pacienti
Rovnaké dávkovanie ako u dospelých pacientov sa používa aj u starších ľudí. Pretože starší ľudia môžu byť pacienti so súčasnými proarytmickými stavmi, odporúča sa zvláštna opatrnosť kvôli riziku rozvoja srdcovej arytmie a torsades de pointes (pozri časť 4.4).
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Nie je potrebné upravovať dávku u pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu > 0,6 ml/s (40 ml/min).
Nie sú dostupné údaje v súvislosti s užívaním azitromycínu v prípadoch závažnej poruchy funkcie obličiek.
Pacienti s poruchou funkcie pečene
Nie je potrebná úprava dávky u pacientov s miernou a stredne závažnou poruchou funkcie pečene.
Keďže sa azitromycín metabolizuje v pečeni a vylučuje sa žlčou, u pacientov so závažným ochorením pečene sa má azitromycín užívať s opatrnosťou. Neboli vykonané štúdie týkajúce sa liečby týchto pacientov azitromycínom (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Azibiot tablety nie sú vhodné pre pacientov s telesnou hmotnosťou nižšou ako 45 kg.
Spôsob podávania
Tablety sa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla. Tablety sa majú užiť s vodou.
Precitlivenosť na azitromycín, erytromycín, iné makrolidové alebo ketolidové antibiotiká alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Hypersenzitivita
Podobne ako v prípade erytromycínu a ostatných makrolidov boli hlásené zriedkavé závažné alergické reakcie vrátane angioneurotického edému a anafylaxie (zriedkavo smrteľné), dermatologických
reakcií vrátane akútnej generalizovanej exantémovej pustulózy (AGEP), Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN) (zriedkavo smrteľná) a liekovej reakcie
s eozinofíliou a so systémovými príznakmi (DRESS, drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms). Niektoré z týchto reakcií na azitromycín mali opakujúce sa príznaky a preto si vyžadovali dlhšie pozorovanie a liečbu.
Ak sa vyskytne alergická reakcia, liek sa má vysadiť a má sa začať s náležitou liečbou. Lekári si majú byť vedomí, že pri prerušení symptomatickej liečby sa môžu opätovne vyskytnúť alergické príznaky.
Hepatotoxicita
Keďže hlavnou cestou eliminácie azitromycínu je pečeň, azitromycín sa má užívať s opatrnosťou u pacientov so závažným ochorením pečene. Pri azitromycíne boli hlásené prípady fulminantnej hepatitídy potenciálne vedúcej k život ohrozujúcemu zlyhávaniu pečene (pozri časť 4.8). Niektorí pacienti mohli mať ochorenie pečene alebo mohli užívať iné hepatotoxické lieky. Boli zaznamenané poruchy funkcie pečene, hepatitída, cholestatická žltačka, nekróza pečene a zlyhanie pečene, z ktorých niektoré boli fatálne. Ak sa objavia prejavy a príznaky hepatitídy, liečbu azitromycínom je potrebné okamžite ukončiť.
Ak sa objavia prejavy a príznaky poruchy funkcie pečene, ako napr. rýchlo sa rozvíjajúca asténia spojená so žltačkou, tmavo sfarbený moč, náchylnosť na krvácanie alebo hepatálna encefalopatia, majú sa ihneď vykonať testy/vyšetrenia činnosti pečene. Ak sa objaví porucha funkcie pečene, podávanie azitromycínu sa má ukončiť.
Infantilná hypertrofická pylorická stenóza (IHPS)
U novorodencov po použití azitromycínu (liečba až do 42 dní života) bola hlásená infantilná hypertrofická pylorická stenóza (IHPS). Rodičia a opatrovatelia majú byť informovaní, aby kontaktovali detského lekára, ak pri kŕmení dôjde k vracaniu alebo podráždenosti.
Deriváty námeľových alkaloidov
U pacientov užívajúcich deriváty námeľových alkaloidov vyvolalo súbežné podávanie niektorých
makrolidových antibiotík ergotizmus. Neexistujú údaje týkajúce sa možnosti vzniku interakcie medzi derivátmi námeľových alkaloidov a azitromycínom. Avšak vzhľadom na teoretickú možnosť
ergotizmu sa azitromycín a deriváty námeľových alkaloidov nemajú podávať súbežne.
Superinfekcia
Tak ako pri iných antibiotikách, odporúča sa sledovanie príznakov superinfekcie necitlivými mikroorganizmami, vrátane húb.
Hnačka súvisiaca s Clostridioides difficile
(Clostridioides difficile associated diarrhoea, CDAD) bola hlásená pri užívaní takmer všetkých
antibakteriálnych liečiv, vrátane azitromycínu a jej rozsah závažnosti sa môže pohybovať od miernej hnačky po smrteľnú kolitídu. Liečba antibakteriálnymi liečivami mení fyziologickú flóru v hrubom čreve, čo vedie k premnoženiu C. difficile.
C. difficile produkuje toxíny A a B, ktoré prispievajú k rozvoju CDAD. Kmene C. difficile, ktoré produkujú hypertoxín, spôsobujú zvýšenú morbiditu a mortalitu, keďže tieto infekcie nemusia
reagovať na antimikrobiálnu liečbu a môžu vyžadovať kolektómiu. U všetkých pacientov, u ktorých sa vyskytuje hnačka po užití antibiotík, sa musí vziať do úvahy CDAD. Je potrebná dôkladná anamnéza zdravotného stavu, pretože sa hlásilo, že CDAD sa objavuje počas dvoch mesiacov po podaní
antimikrobiálnych liečiv.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávky (rýchlosť glomerulárnej filtrácie [GFR] 10–80 ml/min). U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (GFR <10 ml/min) sa pozorovalo 33 % zvýšenie systémovej expozície azitromycínu (pozri časť 5.2).
Predĺženie QT intervalu
Predĺženie fázy repolarizácie srdca a QT intervalu, ktoré zvyšujú riziko vzniku srdcovej arytmie a torsades de pointes sa pozorovali pri liečbe inými makrolidmi vrátane azitromycínu (pozri časť 4.8). Pretože nasledujúce situácie môžu viesť k zvýšenému riziku ventrikulárnych arytmií (vrátane torsades de pointes), ktoré môžu spôsobiť zástavu srdca (môže byť fatálna).
Azitromycín sa má používať s opatrnosťou u pacientov so súčasnými proarytmickými stavmi (najmä ženy a starší pacienti (pozri časť 4.2)), ako sú napr. pacienti:
-
s kongenitálnym alebo zdokumentovaným predĺžením QT intervalu.
-
súbežne liečení inými liečivami, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval ako sú
antiarytmiká triedy IA (chinidín a prokaínamid) a triedy III (dofetilid, amiodarón a sotalol), cisaprid a terfenadín; antipsychotiká ako pimozid; antidepresíva ako citalopram; a
fluórchinolóny ako moxifloxacín, levofloxacín a hydroxychlórochín alebo chlórochín.
-
s poruchou elektrolytovej rovnováhy, zvlášť v prípadoch hypokaliémie a hypomagneziémie.
-
s klinicky relevantnou bradykardiou, srdcovou arytmiou alebo závažnou srdcovou nedostatočnosťou.
-
starší pacienti: starší pacienti môžu byť náchylnejší na ovplyvnenie QT intervalu súvisiace s liekom.
Myasténia gravis
U pacientov liečených azitromycínom sa hlásili zhoršenia príznakov myasténie gravis a nový nástup myastenického syndrómu (pozri časť 4.8).
Streptokokové infekcie
Penicilín je zvyčajne liekom prvej voľby v liečbe faryngitídy/tonzilitídy spôsobenej Streptococcus pyogenes a tiež na profylaxiu akútnej reumatickej horúčky. Azitromycín je všeobecne účinný proti streptokokom orofarynxu, avšak k dispozícii nie sú žiadne údaje dokazujúce účinnosť azitromycínu v prevencii akútnej reumatickej horúčky.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť pri prevencii alebo liečbe infekcií vyvolaných baktériou Mycobacterium avium complex (MAC) u detí nebola preukázaná.
Azitromycín nie je vhodný na liečbu závažných infekcií, kde je urýchlene potrebná vysoká koncentrácia antibiotika v krvi.
Pred predpísaním azitromycínu je potrebné zvážiť nasledujúce informácie:
Pri výbere azitromycínu na liečbu jednotlivých pacientov je potrebné vziať do úvahy vhodnosť použitia makrolidovových antibiotík, na základe vhodnej diagnostiky zistiť bakteriálnu etiológiu infekcie v schválených indikáciách a prevalenciu rezistencie na azitromycín alebo iné makrolidy.
V oblastiach s vysokým výskytom rezistencie voči erytromycínu A je obzvlášť dôležité vziať do úvahy vývoj citlivosti na azitromycín a iné antibiotiká. Podobne ako v prípade iných makrolidov sa
v niektorých európskych krajinách zaznamenal vysoký výskyt rezistencie Streptococcus pneumoniae voči azitromycínu (pozri časť 5.1). Toto sa má vziať do úvahy pri liečbe infekcií, ktoré spôsobuje Streptococcus pneumoniae.
Pri bakteriálnej faryngitíde sa použitie azitromicínu odporúča len v prípadoch, ak nie je možná liečba prvej voľby s betalaktámovými antibiotikami.
Infekcie kože a mäkkých tkanív:
Hlavný pôvodca infekcií mäkkých tkanív, Staphylococcus aureus, je často rezistentný voči
azitromycínu. Preto sa za podmienku pri liečbe infekcií mäkkých tkanív azitromycínom považuje testovanie citlivosti.
Infikované popáleniny:
Azitromycín nie je indikovaný na liečbu infikovaných popálenín.
Pohlavne prenosné choroby:
V prípade pohlavne prenosných chorôb sa má vylúčiť súbežne prebiehajúca infekcia spôsobená T. pallidium.
Neurologické alebo psychické poruchy:
Azitromycín sa má podávať s opatrnosťou pacientom s neurologickými alebo psychickými poruchami.
Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej
intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej filmom obalenej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Antacidá: Vo farmakokinetickej štúdii skúmajúcej účinky súbežného podávania antacíd a
azitromycínu sa nepozoroval žiaden vplyv na celkovú biologickú dostupnosť, aj keď maximálne
plazmatické koncentrácie azitromycínu boli znížené o 25 %. Pacienti užívajúci azitromycín a antacidá nesmú tieto lieky užívať súčasne. Súbežné podávanie azitromycínu granulátu na perorálnu suspenziu s predĺženým uvoľňovaním a jednorazovej dávky 20 ml co-magaldroxu (kombinácia hydroxidu hlinitého a hydroxidu horečnatého) neovplyvnilo pomer a rozsah absorpcie azitromycínu.
Azitromycín preto treba užívať 1 hodinu pred alebo 2 hodiny po užití antacíd.
Cetirizín: U zdravých dobrovoľníkov neviedlo súbežné podávanie 5-dňového režimu azitromycínu
s 20 mg cetirizínu v rovnovážnom stave ku farmakokinetickej interakcii a k významným zmenám QT intervalu.
Didanozín (Dideoxyinozín): Nezdá sa, že by súbežné podávanie 1 200 mg azitromycínu/deň s 400 mg didanozínu/deň u 6 HIV-pozitívnych jedincov v porovnaní s placebom ovplyvňovalo farmakokinetiku didanozínu v rovnovážnom stave.
Digoxín a kolchicín (: Bolo hlásené, že súbežné podávanie makrolidových antibiotík vrátane
azitromycínu so substrátmi P-glykoproteínu ako je digoxín a kolchicín, viedlo k zvýšeniu sérových hladín substrátov P-glykoproteínu. Preto, ak sa azitromycín a substráty P-glykoproteínu ako je digoxín podávajú súbežne, má sa zvážiť možnosť zvýšenia sérových koncentrácií digoxínu. Je potrebné
klinické monitorovanie a prípadné stanovenie hladiny digoxínu v sére počas liečby azitromycíniom a po jej ukončení.
Zidovudín: Jednorazové 1 000 mg dávky a viacnásobné 1 200 mg alebo 600 mg dávky azitromycínu mali malý vplyv na farmakokinetiku v plazme alebo na vylučovanie zidovudínu alebo jeho glukuronidového metabolitu obličkami. Podanie azitromycínu však zvýšilo koncentrácie fosforylovaného zidovudínu, klinicky aktívneho metabolitu, v mononukleárnych bunkách periférnej krvi. Klinický význam tohto zistenia nie je objasnený, ale môže byť prínosom pre pacientov.
Azitromycín výrazne neinteraguje so systémom cytochrómu P 450 v pečeni. Nepredpokladá sa, že by dochádzalo k liekovým interakciám na úrovni farmakokinetiky, ako sa to pozorovalo pri erytromycíne a iných makrolidoch. Indukcia cytochrómom P450 v pečeni alebo inaktivácia prostredníctvom komplexu cytochróm-metabolit sa pri azitromycíne nevyskytuje.
Námeľové alkaloidy: Z dôvodu teoretickej možnosti ergotizmu sa neodporúča súbežné užívanie azitromycínu s derivátmi námeľových alkaloidov (pozri tiež časť 4.4).
Boli vykonané farmakokinetické štúdie s azitromycínom a nasledovnými liekmi, o ktorých je známe, že sa vo významnej miere metabolizujú cytochrómom P450.
Astemizol, alfentanil: Nie sú známe žiadne údaje týkajúce sa interakcií s astemizolom alebo
alfentanilom. Pri súbežnom podávaní týchto liekov s azitromycínom sa odporúča opatrnosť vzhľadom na popísané zosilnenie účinku týchto liekov počas súbežného užívania s makrolidovým antibiotikom erytromycínom.
Atorvastatín: Súbežné podávanie atorvastatínu (10 mg denne) a azitromycínu (500 mg denne)
nemenilo plazmatickú koncentráciu atorvastatínu (na základe testu inhibície HMG CoA-reduktázy).
Avšak po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady rabdomyolýzy u pacientov, ktorí dostávali azitromycín so statínmi.
Karbamazepín: Vo farmakokinetickej interakčnej štúdii so zdravými dobrovoľníkmi sa nezistil žiadny signifikantný účinok na hladiny karbamazepínu alebo jeho aktívneho metabolitu v plazme pacientov súbežne užívajúcich azitromycín.
Cisaprid: Cisaprid sa metabolizuje v pečeni prostredníctvom enzýmu CYP 3A4. Keďže makrolidy inhibujú tento enzým, súbežné podávanie cisapridu môže spôsobiť nárast predĺženia QT intervalu, komorové arytmie a torsades de pointes (pozri časť 4.4).
Cimetidín: Vo farmakokinetickej štúdii skúmajúcej účinky jednorazovej dávky cimetidínu podanej 2 hodiny pred azitromycínom na farmakokinetiku azitromycínu, sa nepozorovali zmeny vo
farmakokinetike azitromycínu.
Perorálne antikoagulanciá kumarínového typu: Vo farmakokinetickej interakčnej štúdii azitromycín nemenil antikoagulačný účinok jednorazovej dávky 15 mg warfarínu podávanej zdravým dobrovoľníkom. Po uvedení lieku na trh sa po súbežnom podávaní azitromycínu a antikoagulancií kumarínového typu hlásilo zosilnenie antikoagulácie. Hoci sa kauzálny vzťah nepreukázal, má sa zvážiť frekvencia sledovania protrombínového času v prípade, keď sa azitromycín používa
u pacientov, ktorí užívajú antikoagulanciá kumarínového typu.
Cyklosporín: Vo farmakokinetickej štúdii so zdravými dobrovoľníkmi, ktorým sa perorálne podávala dávka 500 mg azitromycínu/deň počas 3 dní a potom jednorazová perorálna dávka 10 mg
cyklosporínu/kg, sa zistilo, že konečná Cmax a AUC0-5 boli výrazne zvýšené. Preto sa má postupovať s opatrnosťou pred zvažovaním súbežného podávania týchto liekov. Ak je kombinácia týchto liekov nevyhnutná, hladiny cyklosporínu sa majú sledovať a na základe toho sa má dávka upraviť.
Efavirenz: Súbežné podanie jednorazovej dávky 600 mg azitromycínu a 400 mg efavirenzu denne počas 7 dní neviedlo k žiadnym klinicky významným farmakokinetickým interakciám.
Flukonazol: Súbežné podanie jednorazovej dávky 1 200 mg azitromycínu nezmenilo farmakokinetiku jednorazovej dávky 800 mg flukonazolu. Celková expozícia a polčas azitromycínu boli nezmenené pri súbežnom podávaní flukonazolu, avšak pozorovalo sa klinicky nevýznamné zníženie Cmax(18 %) azitromycínu.
Indinavir: Súbežné podanie jednorazovej dávky 1 200 mg azitromycínu nemalo štatisticky významný vplyv na farmakokinetiku indinaviru podávaného v dávke 800 mg trikrát denne počas 5 dní.
Metylprednizolón: Vo farmakokinetickej interakčnej štúdii u zdravých dobrovoľníkov azitromycín nemal významný vplyv na farmakokinetiku metylprednizolónu.
Midazolam: U zdravých dobrovoľníkov súbežné podávanie azitromycínu 500 mg denne počas 3 dní nespôsobilo klinicky významné zmeny vo farmakokinetike a farmakodynamike jednorazovej dávky 15 mg midazolamu.
Nelfinavir: Súbežné podávanie azitromycínu (1 200 mg) a nelfinaviru (750 mg 3-krát denne)
v rovnovážnom stave viedlo k zvýšeniu koncentrácie azitromycínu. Nepozorovali sa žiadne klinicky významné nežiaduce účinky a nie je potrebná úprava dávkovania.
Rifabutín: Súbežné podávanie azitromycínu a rifabutínu neovplyvnilo sérovú koncentráciu ani jedného z liečiv.
U pacientov liečených súbežne azitromycínom a rifabutínom sa pozorovala neutropénia. Aj keď neutropénia bola spojená s použitím rifabutínu, príčinný vzťah medzi kombináciou s azitromycínom a neutropéniou nebol preukázaný (pozri časť 4.8).
Sildenafil: U zdravých dobrovoľníkov mužského pohlavia nebol dokázaný účinok azitromycínu (500 mg denne počas 3 dní) na AUC a Cmax, sildenafilu alebo jeho hlavných cirkulujúcich metabolitov.
Terfenadín: Farmakokinetické štúdie nezaznamenali žiadne hlásenia interakcií medzi azitromycínom a terfenadínom. Vyskytlo sa len niekoľko zriedkavých prípadov, v ktorých sa možnosť uvedenej
interakcie nedá úplne vylúčiť; neexistujú však konkrétne dôkazy o skutočnom výskyte takejto interakcie.
Teofylín: Neexistujú žiadne dôkazy o klinicky významných farmakokinetických interakciách, keď sa azitromycín a teofylín podávajú súbežne zdravým dobrovoľníkom. Keďže boli hlásené interakcie
iných makrolidov s teofylínom, odporúča sa ostražitosť pri príznakoch, ktoré indikujú zvýšené hladiny teofylínu.
Triazolam: U 14 zdravých dobrovoľníkov, súbežné podávanie azitromycínu v dávke 500 mg v 1. deň a 250 mg na 2. deň súbežne s 0,125 mg triazolamu na 2. deň nemalo významný vplyv na
farmakokinetické ukazovatele triazolamu v porovnaní s triazolamom a placebom.
Trimetoprim/sulfametoxazol: Súbežné podávanie trimetoprimu/sulfametoxazolu DS (160 mg/800 mg) počas 7 dní súbežne s azitromycínom 1 200 mg na 7. deň nemalo významný vplyv na maximálnu koncentráciu, celkovú expozíciu alebo vylučovanie obličkami trimetoprimu ani sulfametoxazolu.
Koncentrácia azitromycínu v sére bola podobná ako v iných štúdiách.
Liečivá, ktoré predlžujú QT interval: Azitromycín sa nemá podávať súbežne s liečivami predlžujúcimi QT interval napr. hydroxychlórochín a chlórochín ( pozri časť 4.4).
Gravidita
Nie sú k dispozícii adekvátne údaje o používaní azitromycínu u gravidných žien. V štúdiách
reprodukčnej toxicity u zvierat sa zistilo, že azitromycín prechádza cez placentu, ale nepozorovali sa žiadne teratogénne účinky (pozri časť 5.3). Bezpečnosť azitromycínu sa vzhľadom na použitie liečiva počas gravidity nepotvrdila. Z tohto dôvodu sa azitromycín má používať počas gravidity len vtedy, ak prínos preváži riziko.
Dojčenie
Bolo hlásené, že azitromycín prechádza do ľudského materského mlieka. Obmedzené informácie dostupné z publikovanej literatúry naznačujú, že azitromycín je prítomný v ľudskom mlieku v odhadovanej dennej dávke 0,1 až 0,7 mg/kg/deň. U dojčených detí sa nepozorovali žiadne závažné nežiaduce účinky azitromycínu. Pri rozhodnutí, či nedojčiť alebo neužívať liek s azitromycínom sa má vziať do úvahy prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby pre ženu.
Fertilita
V štúdiách fertility vykonávaných na potkanoch sa po podávaní azitromycínu pozorovala znížená miera gravidít. Význam tohto zistenia pre ľudí nie je známy.
Neexistujú žiadne štúdie, ktoré by naznačovali, že azitromycín môže mať u pacienta vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Vzhľadom na výskyt nežiaducich účinkov (pozri časť 4.8) však môže byť schopnosť reagovať zmenená a schopnosť aktívne sa zúčastňovať na cestnej premávke a obsluhovať stroje môže byť narušená.
Nižšie uvedená tabuľka uvádza nežiaduce účinky zistené z klinických štúdií a zo sledovania po uvedení lieku na trh podľa tried orgánových systémov a frekvencie. Nežiaduce účinky zistené po uvedení lieku na trh sú uvedené kurzívou. Frekvencia výskytu je definovaná podľa nasledujúcej konvencie:
-
Veľmi časté (≥ 1/10);
- Časté (≥ 1/100 až < 1/10);
- Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100);
- Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000);
-
Veľmi zriedkavé (< 1/10 000);
-
Neznáme (nedá sa odhadnúť z dostupných údajov).
V rámci každej skupiny frekvencie sú nežiaduce účinky uvedené podľa klesajúcej závažnosti.
Nežiaduce účinky možno alebo pravdepodobne súvisiace s azitromycínom na základe skúseností z klinických štúdií a postmarketingových sledovaní:
Veľmi časté Časté Menej časté Zriedkavé Neznáme Infekcie a nákazy Kandidóza, vaginálne infekcie, pneumónia, plesňová infekcia, bakteriálna infekcia,faryngitída, gastroenterití da, ochorenie dýchacích ciest, rinitída,orálnakandidóza Pseudomem- branózna kolitída (pozri časť 4.4) Poruchy krvi a lymfatického systému Leukopénia, neutropénia, eozinofília Trombocyto pénia, hemolytickáanémia Poruchy imunitného systému Angioedém, hypersenziti vita Anafylakti- cká reakcia (pozri časť4.4) Poruchy metaboliz- mu a výživy Anorexia Veľmi časté Časté Menej časté Zriedkavé Neznáme Psychické poruchy Nervozita, insomnia Agitovanosť Agresivita, úzkosť, delírium,halucinácie Poruchy nervového systému Bolesť hlavy Závraty, ospalosť, dysgeúzia, parestézia Synkopa, kŕče, hypestézia, psychomotor ickáhyperaktivita, anosmia, ageúzia, parosmia, myasténiagravis (pozri časť 4.4) Poruchy oka Poruchyzraku Poruchy ucha a labyrintu Poruchy ucha, vertigo Porucha sluchu vrátane hluchoty a/alebotinnitu Poruchy srdca a srdcovej činnosti Palpitácie Torsades de pointes (pozri časť 4.4) Poruchy ciev Návalyhorúčavy Hypotenzia Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka amediastína Dyspnoe, epistaxa Poruchy gastrointesti nálneho traktu Hnačka Vracanie, bolesť brucha, nevoľnosť Zápcha, nadúvanie, dyspepsia, gastritída, dysfágia,distenzia Pankreatitída zmena zafarbenia jazyka Veľmi časté Časté Menej časté Zriedkavé Neznáme brucha, suchov ústach, grganie, vredyv ústach, hypersekréci a slín Poruchy pečene a žlčových ciest Abnormálne hodnoty testovpečeňových funkcií,cholestatická žltačka Zlyhanie pečene (ktoré zriedkavo viedlok smrti) (pozri časť 4.4),fulminantná hepatitída, nekrózapečene Veľmi časté Časté Menej časté Zriedkavé Neznáme Poruchy kože a podkožného tkaniva Vyrážka, pruritus, žihľavka, dermatitída, suchá koža, hyperhidróza Fotosenzitív na reakcia, akútnageneralizova náexantémová pustulóza (AGEP),lieková reakcias eozinofí- liou asystémovými príznakmi (DRESS)(pozri časť4.4) Stevensov- Johnsonov syndróm, toxickáepidermálna nekrolýza, multiformný erytém Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva Osteoartrití- da, myalgia, bolesť chrbta,bolesť krku Artralgia Poruchy obličiek a močových ciest Dyzúria, obličková bolesť Akútne zlyhanie obličiek, intersticiálnanefritída Poruchy reproduk- čného systému a prsníkov Metrorágia, porucha semenníkov Celkové poruchy a reakciev mieste podania Edém, asténia,malátnosť, únava, opuch tváre, bolesť na hrudi, pyrexia,bolesť, periférny opuch Veľmi časté Časté Menej časté Zriedkavé Neznáme Laboratór- ne a funkčné vyšetrenia Znížený počet lymfocytov, zvýšený počet eozinofilov, zníženie hladiny bikarbonátu v krvi, zvýšený počet bazofilov, zvýšený počet monocytov, zvýšený počet neutrofilov Zvýšená hladina aspartát-aminotrans- ferázy, zvýšená hladinaalanínamino- transferázy, zvýšená hladina bilirubínuv krvi, zvýšená hladina močoviny v krvi, zvýšená hladina kreatinínu v krvi,abnormálna hladinadraslíka v krvi, zvýšená hladina alkalickej fosfatázy v krvi, zvýšená hladina chloridu, zvýšená hladina glukózy, zvýšená hladina krvných doštičiek, zníženýhematokrit, zvýšená hladinabikarbonátu, abnormálna hladinasodíka Nežiaduce účinky možno alebo pravdepodobne súvisiace s profylaxiou a liečbou Mycobacterium avium complex na základe skúseností z klinických štúdií a post-marketingového sledovania. Tieto nežiaduce účinky sa líšia od tých, ktoré boli hlásené u foriem s okamžitým alebo predĺženým účinkom, a to buď v type reakcie alebo vo frekvencii jej výskytu:
Veľmi časté (≥1/10) Časté(≥1/100 až <1/10) Menej časté (≥1/1000 až < 1/100) Poruchy metabolizmu a výživy Anorexia Poruchy nervovéhosystému Závraty, bolesť hlavy,parestézia, dysgeúzia Hypestézia Poruchy oka Poruchy zraku Poruchy ucha a labyrintu Hluchota Porucha sluchu,tinnitus Poruchy srdcaa srdcovej činnosti Palpitácie Poruchygastrointestinálneho traktu Hnačka, bolesť brucha, nauzea, flatulencia,abdominálny diskomfort, riedka stolica Poruchy pečene a žlčových ciest Hepatitída Poruchy kožea podkožného tkaniva Vyrážka Pruritus Stevensov-Johnsonov syndróm,Fotosenzitívna reakcia Poruchy kostrovej a svalovej sústavy Artralgia Celkové poruchy a reakcie v miestepodania Únava Asténia, Nevoľnosť Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Príznaky
Nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli pri vyšších než odporúčaných dávkach, boli podobné ako nežiaduce účinky pozorované pri normálnych dávkach. Typické symptómy predávkovania
makrolidovými antibiotikami zahŕňajú prechodnú stratu sluchu, silnú nevoľnosť, vracanie a hnačku.
Liečba
V prípade predávkovania, sú indikované všeobecné symptomatické a podporné opatrenia, ak je to potrebné.
Farmakologické vlastnosti - Azibiot 500 mg
Farmakoterapeutická skupina: Antibiotiká na systémové použitie, makrolidy, ATC kód: J01FA10
Mechanizmus účinku
Azitromycín je makrolidové antibiotikum, ktoré patrí do skupiny azalidov. Molekula vzniká pridaním atómu dusíka do laktónového kruhu erytromycínu A. Mechanizmus účinku azitromycínu spočíva v supresii syntézy bakteriálnych proteínov jeho väzbou na 50S ribozomálnu podjednotku, čím dochádza k inhibícii translokácie peptidov.
Mechanizmus rezistencie
Rezistencia grampozitívnych mikroorganizmov voči makrolidom zvyčajne spočíva v zmene väzobného miesta. Rezistencia typu MLSB, ktorá môže byť konštitutívna u stafylokokov alebo
indukovaná u stafylokokov alebo streptokokov expozíciou nejakému makrolidu, je sprostredkovaná množstvom získaných génov (erm rodina), kódujúcich metylázy zamerané na peptidyl transferázy
centra 23S ribozomálnej RNA.
Metylácia bráni väzbe antibiotík na ribozómy a vedie ku skríženej rezistencii na makrolidy (všetky makrolidy v prípade konštitutívnej rezistencie), linkozamidy a streptogramíny typu B, nie však na streptogramíny typu A. Menej časté mechanizmy rezistencie zahŕňajú antimikrobiálnu degradáciu prostredníctvom inaktivujúcich enzýmov ako sú esterázy a aktívneho efluxu antibiotika z baktérie.
Gramnegatívne mikroorganizmy môžu byť voči makrolidom prirodzene rezistentné kvôli neschopnosti makrolidov efektívne prechádzať cez vonkajšiu bunkovú membránu. Makrolidy s lepšou schopnosťou penetrácie môžu byť proti niektorým gramnegatívnym mikroorganizmom účinné.
Gramnegatívne organizmy môžu tiež produkovať ribozomálnu metylázu alebo enzýmy inaktivujúce makrolidy.
Hraničné hodnoty
Hraničné hodnoty pre azitromycín, oddeľujúce citlivé od rezistentných mikroorganizmov, sú podľa Európskeho výboru pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (EUCAST) nasledovné:
| Hraničné hodnoty (MIC, mg/l) | ||
| Patogény | Citlivé (mg/l) | Rezistentné (mg/l) |
| Staphylococcus spp. | ≤ 1 | > 2 |
| Streptococcus spp. (skupina A, B, C, G) | ≤ 0,25 | > 0,5 |
| Streptococcus pneumoniae | ≤ 0,25 | > 0,5 |
| Haemophilus influenzae | ≤ 0,12 | > 4 |
| Moraxella catarrhalis | ≤ 0,25 | > 0,5 |
| Neisseria gonorrhoeae | ≤ 0,25 | > 0,5 |
Citlivosť
Prevalencia získanej rezistencie sa môže v rôznych oblastiach a v priebehu rôznych období pre
vybrané druhy líšiť a je vhodné mať lokálne údaje o rezistencii, a to najmä pri liečbe ťažkých infekcií. Je nevyhnutné konzultovať s odborníkmi v prípade, že lokálna prevalencia rezistencie je na takej úrovni, že použiteľnosť látky je najmä u niektorých druhov infekcií otázna.
Tabuľka citlivosti
| Bežne citlivé druhy |
| Aeróbne Grampozitívne baktérie |
| Mycobacterium avium° |
| Streptococcus pyogenes1 |
| Aeróbne Gramnegatívne baktérie |
| Haemophilus influenzae$ |
| Moraxella catarrhalis° |
| Neisseria gonorrhoeae |
| Iné mikroorganizmy |
| Chlamydophila pneumoniae° |
| Chlamydia trachomatis° |
| Legionella spp. ° |
| Mycoplasma pneumoniae° |
| Druhy, u ktorých môže byť získaná rezistencia problém |
| Aeróbne Grampozitívne |
| Staphylococcus aureus (citlivé na meticilín) |
| Staphylococcus aureus (rezistentné voči meticilínu)+ |
| Streptococcus pneumoniae |
| Streptococcus agalactiae |
| Prirodzene rezistentné organizmy |
| Aeróbne Gramnegatívne baktérie |
| Escherichia coli. |
| Klebsiella spp. |
| Pseudomonas aeruginosa |
° V čase zverejnenia nie sú dostupné aktuálne údaje. V základnej literatúre, štandardných pracovných a liečebných usmerneniach sú dostupné informácie o citlivosti.
1 Miera rezistencie v niektorých štúdiách ≥ 10 %.
$ Druhy, ktoré vykazujú prirodzene strednú citlivosť (bez prítomnosti získaného mechanizmu rezistencie).
+ Miera rezistencie viac ako 50 % aspoň v jednej krajine EU.
Pediatrická populácia
Po vyhodnotení štúdií vykonaných u detí sa použitie azitromycínu na liečbu malárie neodporúča, ani ako monoterapia, ani v kombinácii s liekmi na báze chlórochínu alebo artemisinínu, pretože nebola preukázaná jeho neinferiorita v porovnaní s antimalarikami odporúčanými na liečbu nekomplikovanej malárie.
Absorpcia
Biologická dostupnosť je približne 37 %. Maximálna koncentrácia v plazme sa dosiahne za 2-3 hodiny po užití lieku. Priemerná maximálna koncentrácia (Cmax) po perorálnom podaní jednorazovej dávky 500 mg je približne 0,4 μg/ml.
Distribúcia
Perorálne podaný azitromycín je z veľkej časti distribuovaný do celého tela. Farmakokinetické štúdie dokázali, že koncentrácia azitromycínu nameraná v tkanive je pozorovateľne vyššia (až 50-krát) ako koncentrácia nameraná v plazme, čo dokazuje, že látka sa silne viaže v tkanivách. Koncentrácia po podaní 500 mg tabliet azitromycínu v cieľových tkanivách, ako sú pľúca, tonzily a prostata, presahuje MIC90 potenciálnych patogénov.
V štúdiách vykonaných na zvieratách, boli pozorované vysoké koncentrácie azitromycínu vo fagocytoch. Taktiež sa zistilo, že počas aktívnej fagocytózy sa uvoľnia vyššie koncentrácie
azitromycínu ako pri inaktívnej fagocytóze. Z tohto dôvodu boli pri štúdiách na zvieratách namerané vysoké koncentrácie azitromycínu v zápalových ložiskách.
Väzba na sérové proteíny sa odlišuje v závislosti od koncentrácie v plazme a je v rozmedzí od 12 % pri 0,5 µg/ml až do 52 % pri 0,05 µg/ml v sére. Priemerný distribučný objem v rovnovážnom stave (Vss) je 31,1 l/kg.
Biotransformácia a eliminácia
Terminálny plazmatický polčas eliminácie úzko zodpovedá tkanivovému polčasu eliminácie 2-4 dni.
Približne 12 % intravenózne podanej dávky azitromycínu sa vylúči v nezmenenej forme močom v priebehu nasledujúcich troch dní. Vysoké koncentrácie azitromycínu v nezmenenej forme boli zistené hlavne v ľudskej žlči. V žlči bola taktiež zistená prítomnosť desiatich metabolitov, ktoré vznikli N- a O-demetyláciou, hydroxyláciou desozamínového a aglykónového kruhu a štiepením
kladinózového konjugátu. Porovnaním výsledkov kvapalinovej chromatografie a mikrobiologických analýz sa preukázalo, že metabolity azitromycínu nie sú mikrobiologicky účinné.
Farmakokinetika v špeciálnych skupinách pacientov
Porucha funkcie obličiek
U jedincov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (GFR 10–80 ml/min) sa v porovnaní s jedincami s fyziologickou funkciou obličiek (GFR > 80 ml/min) po podaní jednorazovej perorálnej dávky 1 000 mg azitromycínu zvýšila priemerná Cmax o 5,1 % a AUC0-120 o 4,2 %.
U jedincov so závažnou poruchou funkcie obličiek sa v porovnaní s jedincami s fyziologickou funkciou obličiek zvýšila priemerná Cmax o 61 % a AUC0-120 o 35 %.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene nedochádza v porovnaní s fyziologickou funkciou pečene k výraznej zmene sérovej farmakokinetiky azitromycínu. U týchto pacientov sa zvýšené vylučovanie azitromycínu močom zdá byť kompenzáciou zníženého vylučovania pečeňou.
Starší pacienti
Farmakokinetika azitromycínu u starších mužov bola podobná ako u mladších dospelých; u starších žien sa však pozorovali vyššie maximálne koncentrácie (zvýšené o 30–50 %), nevyskytla sa však žiadna významná akumulácia.
U starších dobrovoľníkov (> 65 rokov) sa po 5 dňoch liečby pozorovali mierne zvýšené hodnoty (29 %) AUC v porovnaní s mladšími dobrovoľníkmi (< 40 rokov). Tento nález však nie je klinicky významný, a preto nie je nutné upravovať dávkovanie.
Pediatrická populácia
Farmakokinetika sa zisťovala u detí vo veku 4 mesiace až 15 rokov, ktoré užívali kapsuly, granulát alebo suspenziu. Pri dávkovaní azitromycínu 10 mg/kg v 1. deň, následne 5 mg/kg 2.–5. deň, sa
pozorovali mierne nižšie hodnoty Cmax ako u dospelých, 224 μg/l u dojčiat, batoliat a detí vo veku 0,6– 5 rokov po 3 dňoch dávkovania a 383 μg/l u detí a dospievajúcich vo veku 6–15 rokov. Hodnota t1/2
36 hodín u starších detí a dospievajúcich bola v rámci rozmedzia očakávaného u dospelých.
