Prilotekal 20 mg/ml Injekčný roztok

Prilotekal je indikovaný dospelým na spinálnu anestéziu pri krátko trvajúcich operáciách (pozri časť 4.2).

Určený len na použitie v nemocnici

Spinálnu anestéziu musí podávať (alebo nad ňou dohliadať) len odborný zdravotnícky personál spotrebnými znalosťami askúsenosťami (pozri časť 4.4).

Okamžite dostupné musí byť vybavenie, lieky apersonál schopný riešiť naliehavú resuscitáciu, napr. zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest apodanie kyslíka, pretože vzriedkavých prípadoch boli po použití lokálnych anestetík hlásené závažné reakcie, niekedy sfatálnymi následkami aj napriek tomu, že sa vanamnéze pacienta nevyskytovala individuálna hypersenzitivita.

Ak sa spozorujú prejavy akútnej systémovej toxicity alebo celkovej spinálnej blokády, musí sa podávanie injekcie lokálneho anestetika okamžite ukončiť (pozri časť 4.4).

Dávkovanie

Dávkovanie sa musí stanoviť individuálne v súlade s charakteristikami konkrétneho prípadu. Pri stanovení dávky sa má vziať do úvahy fyzický stav pacienta a súbežné podávanie iných liekov. Má sa vybrať čo najnižšia možná dávka.

Doba trvania účinku závisí od dávky.

Indikácie spojené s odporúčaným dávkovaním sa vzťahujú na dospelých s priemernou výškou a hmotnosťou (približne 70 kg) na dosiahnutie účinnej blokády pomocou jednorazového podania. Existujú výrazné individuálne rozdiely vzhľadom k rozsahu adobe trvania účinku. Pri stanovení správneho dávkovania sú základnou podmienkou skúsenosti anesteziológa a oboznámenie sa s celkovým zdravotným stavom pacienta.

Pre dávkovanie platia nasledujúce pravidlá:

Dospelá populácia

Vo všeobecnosti platí, že maximálna odporúčaná dávka prilokaínium-chloridu je 80 mg (= 4 ml Prilotekalu).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť aúčinnosť Prilotekalu upediatrickej populácie neboli doteraz stanovené. Kdispozícii nie sú žiadne údaje.

Použitie Prilotekalu u detí adospievajúcich sa neodporúča.

Použitie Prilotekalu udetí mladších ako 6 mesiacov je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Osobitné populácie

U pacientov so zhoršeným celkovým zdravotným stavom sa odporúča znížiť dávku.

Okrem toho sa indikuje znížená dávka aj u pacientov s diagnostikovanými chronickými ochoreniami (napr. cievna oklúzia, ateroskleróza, diabetická polyneuropatia).

V prípade poruchy funkcie pečene alebo obličiek sa odporúča nižšia dávka.

Spôsob podávania

Vzhľadom na obsah glukózy sa má Prilotekal používať len na spinálnu anestéziu. Jeho použitie sa neodporúča pri epidurálnej anestézii.

Prilotekal sa podáva intratekálne do intervertebrálneho priestoru L2/L3, L3/L4 a L4/L5.

Aplikujte injekciu pomaly, po natiahnutí minimálneho množstva cerebrospinálnej tekutiny (CSF), aby sa potvrdila správna poloha adôkladne kontrolujte vitálne funkcie pacienta prostredníctvom nepretržitého verbálneho kontaktu.

Ak spozorujete prejavy akútnej systémovej toxicity alebo celkovej spinálnej blokády, musíte podávanie injekcie lokálneho anestetika okamžite ukončiť (pozri časť 4.4).

Ak sa pacient nachádza vsediacej polohe, podaný injekčný roztok sa rozptýli najmä v kaudálnom smere (smerom ku krížovej kosti). Ak pacient leží, anestetikum sa rozptýli gravitáciou podľa polohy pacienta (Trendelenburgova alebo obrátená Trendelenburgova poloha).

Vďaka glukóze ako pomocnej látke je hustota Prilotekalu 1,026 g/ml pri teplote 20°C, čo zodpovedá 1,021 g/ml pri teplote 37°C.

Prilotekal sa nesmie používať u pacientov:

• s precitlivenosťou na prilokaínium-chlorid, iné lokálne anestetiká amidového typu alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených včasti 6.1,

• so závažnými problémami vedenia srdcových vzruchov,

• so závažnou anémiou,

• s dekompenzovanou srdcovou insuficienciou,

• s kardiogénnym a hypovolemickým šokom,

• s vrodenou alebo získanou methemoglobinémiou,

• so súbežnou antikoagulačnou liečbou,

• so všeobecnými a špecifickými kontraindikáciami súvisiacimi s metódou subarachnoidálnej anestézie.

Použitie Prilotekalu udetí mladších ako 6 mesiacov je vzhľadom na vyššie riziko rozvoja methemoglobinémie kontraindikované.

Intravaskulárna injekcia Prilotekalu je kontraindikovaná. Prilotekal sa nesmie aplikovať do infikovaných oblastí.

Vzhľadom na obsah glukózy sa Prilotekal používa len na spinálnu anestéziu. Neodporúča sa používať ho na epidurálnu anestéziu.

Prilokaín môže potenciovať tvorbu methemoglobínu liekmi, oktorých je známe, že indukujú methemoglobín (pozri časť 4.5).

Spinálna anestézia musí byť podávaná výhradne prostredníctvom (alebo pod odborným dohľadom) odborného zdravotníckeho personálu s potrebnými znalosťami a skúsenosťami. Ošetrujúci lekár je zodpovedný za prijatie potrebných opatrení, aby nedošlo k intravaskulárnemu podaniu.

Okrem toho lekár musí vedieť rozpoznať a liečiť nežiaduce účinky, systémovú toxicitu a iné komplikácie. V prípade prejavov akútnej systémovej toxicity alebo spozorovania celkovej spinálnej blokády sa musí injekcia lokálneho anestetika okamžite ukončiť (pozri časť 4.9).

Niektorí pacienti vyžadujú osobitnú pozornosť, aby sa znížilo riziko vzniku závažných nežiaducich účinkov, a to aj v prípade, že lokoregionálna anestézia predstavuje optimálnu voľbu pre chirurgický zákrok:

• Pacienti s úplnou alebo čiastočnou blokádou prevodového systému srdca, pretože lokálne anestetiká môžu tlmiť vedenie vzruchov v myokarde.

• Pacienti s vysokým stupňom kardiálnej dekompenzácie. Je tiež nutné vziať do úvahy riziko methemoglobinémie (pozri časť 4.8).

• Pacienti s pokročilým poškodením funkcie pečene alebo obličiek.

• Starší pacienti a pacienti so zhoršeným celkovým zdravotným stavom.

• Pacienti liečení pomocou antiarytmík triedy III (napr. amiodarónom). Títo pacienti sa musia podrobiť dôkladnému pozorovaniu aEKG monitorovaniu, nakoľko sa môžu vyskytnúť sprievodné kardiálne účinky (pozri časť 4.5).

• Upacientov sakútnou porfýriou sa má Prilotekal podávať iba vprípade, že existuje presvedčivá indikácia pre jeho použitie, pretože Prilotekal môže potenciálne vyvolať porfýriu. Uvšetkých pacientov sporfýriou sa musia prijať príslušné opatrenia.

Odporúča sa zabezpečiť spoľahlivý žilový prístup.

Rovnako ako u všetkých lokálnych anestetík, môže dôjsť ku poklesu arteriálneho tlaku a spomaleniu srdcovej frekvencie.

U vysoko rizikových pacientov sa pred vykonaním zákroku odporúča zlepšiť ich celkový zdravotný stav.

Zriedkavým, avšak závažným nežiaducim účinkom spinálnej anestézie je rozsiahla alebo celková spinálna blokáda s následnou kardiovaskulárnou a respiračnou depresiou. Kardiovaskulárnu depresiu vyvoláva predĺžená blokáda sympatického nervového systému, ktorá môže vyvolať ťažkú hypotenziu a bradykardiu až do bodu zastavenia srdca. Respiračná depresia je vyvolaná blokádou dýchacieho svalstva abránice.

Najmä v prípade starších pacientov a pacientok v poslednom štádiu tehotenstva existuje zvýšené riziko rozsiahlej alebo celkovej spinálnej blokády: v dôsledku toho sa odporúča znížiť dávku anestetika.

Najmä u starších pacientov sa môže vyskytnúť neočakávaný pokles arteriálneho tlaku ako komplikácia spojená so spinálnou anestéziou.

V zriedkavých prípadoch môže po spinálnej anestézii dôjsť k neurologickému poškodeniu prejavujúcemu sa ako parestézia, strata citlivosti, motorická slabosť a paralýza. V niektorých prípadoch tieto symptómy pretrvávajú.

Neexistuje žiadny dôkaz, že by spinálna anestézia mala negatívny vplyv na neurologické poruchy, ako sú skleróza multiplex, hemiplégia, paraplégia či neuromuskulárne poruchy. V každom prípade sa však musí používať s opatrnosťou. Pred liečbou sa odporúča vykonať dôkladné zváženie pomeru prínosov a rizík.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke (maximálna dávka zodpovedá 4 ml Prilotekalu), t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Prilokaín môže potenciovať tvorbu methemoglobínu liekmi indukujúcimi tvorbu methemoglobínu (napr. sulfónamidy, antimalariká, nitroprusid sodný a nitroglycerín).

V prípade súbežného použitia prilokaínu a ďalších lokálnych anestetík, či liekov s chemickou štruktúrou podobnou prilokaínu, ako napr. niektorý druh antiarytmík (aprindín, lidokaín, mexiletín a tokainid), je možné očakávať ďalšie nežiaduce účinky. Z hľadiska interakcií medzi prilokaínom a antiarytmikami triedy III (napr. amiodarón) neboli vykonané žiadne štúdie, v tomto prípade sa však tiež musí postupovať s opatrnosťou (pozri tiež časť 4.4).

Kombinácia rôznych lokálnych anestetík vyvoláva ďalšie účinky, ktoré pôsobia na kardiovaskulárny systém a centrálnu nervovú sústavu.

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití prilokaínu u gravidných žien. Prilokaín dokáže preniknúť cez placentu. Následkom paracervikálnej blokády či pudendálnej anestézie prilokaínom počas pôrodu boli zaznamenané prípady neonatálnej methemoglobinémie vyžadujúce liečbu. Prípady fetálnej bradykardie s následným úmrtím sa vyskytli pri použití iných lokálnych anestetík amidového typu po paracervikálnej blokáde. Štúdie na zvieratách preukázali vývinovú toxicitu (pozri časť 5.3). Prilotekal sa teda môže podávať iba v prípadoch presvedčivej indikácie na použitie. Je nutné vyhýbať sa používaniu prilokaínu na paracervikálnu blokádu alebo pudendálnu anestéziu.

Dojčenie

Nie je známe, či sa prilokaín vylučuje do materského mlieka. Ak je podanie lieku potrebné počas laktácie, dojčenie môže pokračovať približne 24 hodín po aplikácii.

Fertilita

Nie sú kdispozícii žiadne údaje oúčinku prilokaínu na fertilitu u ľudí. Prilokaín nemal žiadny účinok na fertilitu samcov asamíc potkanov (pozri časť 5.3).

V prípade použitia Prilotekalu je lekár zodpovedný za rozhodnutie v každom individuálnom prípade, či pacient môže viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Možné nežiaduce účinky súvisiace s použitím Prilotekalu sú obyčajne podobné ako nežiaduce účinky súvisiace sinými lokálnymi anestetikami amidového typu na spinálnu anestéziu. Nežiaduce účinky vyvolané liekom je veľmi ťažké odlíšiť od fyziologických účinkov nervovej blokády (napr. zníženie arteriálneho tlaku, bradykardia, dočasné zadržiavanie moču), od priamych (napr. spinálny hematóm) alebo nepriamych (napr. meningitída) účinkov injekcie, ako aj od účinkov spôsobených stratou mozgomiechového moku (napr. post-spinálna bolesť hlavy).

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov je klasifikovaná nasledovne: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000).

V rámci každej skupiny frekvencie výskytu sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.

Prejavy intoxikácie lokálnymi anestetikami sú podobné ako u iných injekčných prípravkov, ako v spôsobe ich prejavu, tak liečby.

Aj napriek preukázanej vysokej klinickej znášanlivosti Prilotekalu nie je možné pri jeho prítomnosti vplazme nad kritickou hraničnou hodnotou vylúčiť nežiaduce toxické účinky. Tieto nežiaduce účinky sa prejavujú najmä ako symptómy, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový akardiovaskulárny systém.

Najúčinnejším preventívnym opatrením je dôsledné dodržiavanie odporúčaného dávkovania Prilotekalu, ktoré je pre lekára základnou podmienkou pre kontrolu jeho účinkov (vizuálny a verbálny kontakt s pacientom), ako aj opatrná aspirácia pred podaním injekčného roztoku.

Mierne nežiaduce účinky (pocity závratu alebo omámenia) je možné pripísať miernemu predávkovaniu a obyčajne rapídne odznievajú po znížení dávky alebo zastavení podávania Prilotekalu.

Závažné nežiaduce účinky môže spôsobiť značné predávkovanie a/alebo náhodné podanie lokálneho anestetika do krvnej cievy. Prejavujú sa ako symptómy pôsobiace na centrálnu nervovú sústavu (nepokoj, rečové problémy, dezorientácia, závraty, svalové kontrakcie, kŕče, vracanie, strata vedomia, zastavenie dýchania a mydriáza) akardiovaskulárny systém (zvýšený arteriálny tlak a frekvencia pulzu, arytmia, pokles arteriálneho tlaku, asystólia) následkom podráždenia a/alebo útlmu mozgovej kôry a mozgovej drene (pozri časť 4.9).

Okrem toho sa následkom inhibície alebo blokády prevodového systému srdca môže spomaliť srdcová frekvencia a môže dôjsť kmyokardiálnej depresii.

Akékoľvek problémy súvisiace s metabolizmom (pečeň) alebo vylučovaním (obličky) Prilotekalu je potrebné považovať za ďalšie možné príčiny nežiaducich účinkov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Je nepravdepodobné, že Prilotekal pri odporúčanom dávkovaní indukuje plazmatické hladiny, ktoré by mohli vyvolať systémovú toxicitu.

Akútna systémová toxicita

Systémové nežiaduce účinky, ktoré sa môžu objaviť za prítomnosti plazmatických hladín prilokaínu nad 5–10 mg/ml, sú iatrogénneho, farmakodynamického alebo farmakokinetického pôvodu a ovplyvňujú centrálny nervový akardiovaskulárny systém. Nežiaduce účinky iatrogénneho pôvodu sa vyskytujú následkom:

• podania nadmerného množstva injekčného roztoku,

• náhodného podania do cievy,

• nesprávnej polohy pacienta,

• vysokej dávky spinálnej anestézie (výrazný pokles arteriálneho tlaku).

V prípade náhodného intravenózneho podania sa toxický účinok dostaví v priebehu 1 – 3 minút. V prípade predávkovania sa naopak dosiahnu maximálne plazmatické koncentrácie až po uplynutí 20 – 30 minút v závislosti od miesta podania injekcie, a teda prejavy toxicity sa dostavia neskôr.

Prejavy predávkovania je možné klasifikovať do dvoch rozdielnych skupín symptómov, ktoré sa líšia zhľadiska kvality aintenzity:

a) Symptómy postihujúce centrálny nervový systém

Vo všeobecnosti sú prvými symptómami parestézia v oblasti úst, pocit necitlivosti jazyka, pocity omámenia, problémy so sluchom a tinitus. Problémy so zrakom a svalové kontrakcie sú oveľa závažnejšie a predchádzajú generalizovaným konvulziám. Takéto prejavy sa nesmú mylne zamieňať za neurotické správanie. Následne môže dôjsť ku strate vedomia a tonicko-klonickému záchvatu, ktoré obyčajne trvajú niekoľko sekúnd až niekoľko minút. Po záchvatoch kŕčov ihneď nasleduje hypoxia a zvýšená hladina oxidu uhličitého v krvi (hyperkapnia), čo je možné pripísať zvýšenej svalovej aktivite spojenej s respiračnými problémami. V závažných prípadoch môže dôjsť ku zastaveniu dýchania. Acidóza zosilňuje toxické účinky lokálnych anestetík.

Zmiernenie alebo zlepšenie symptómov, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém (CNS) je možné pripísať redistribúcii lokálneho anestetika mimo CNS sjeho následným metabolizmom a vylučovaním. Regresia môže byť rýchla, ak sa nepoužilo príliš veľké množstvo.

b) Kardiovaskulárne symptómy

V závažných prípadoch sa môže objaviť kardiovaskulárna toxicita. Následkom vysokej systémovej koncentrácie lokálnych anestetík môže dôjsť ku hypotenzii, bradykardii, arytmii, atiež ku zastaveniu srdca.

Toxickým kardiovaskulárnym účinkom spravidla predchádzajú prvé prejavy toxických symptómov postihujúce centrálny nervový systém. Tento stav sa však nevzťahuje na pacientov vcelkovej anestézii alebo na pacientov, ktorým boli podané silné sedatíva, ako sú benzodiazepíny alebo barbituráty.

Zvládnutie (manažment) akútnej systémovej toxicity

Bezodkladne sa musia prijať nasledujúce opatrenia:

• ukončiť podávanie Prilotekalu.

• zabezpečiť dostatočný prívod kyslíka: udržiavať priechodnosť dýchacích ciest, podať O2, v

prípade potreby použiť umelú ventiláciu (intubáciu).

V prípade kardiovaskulárnej depresie sa musí stabilizovať krvný obeh. Ak sa objavia kŕče a neodznejú spontánne po 15 – 20 sekundách, odporúča sa intravenózne podanie antikonvulzíva.

Analeptiká s centrálnym pôsobením sú kontraindikované v prípade intoxikácie spôsobenej lokálnymi anestetikami!

Ak sa vyskytnú závažné komplikácie počas liečby pacienta, odporúča sa zabezpečiť asistenciu lekára so špecializáciou v odbore urgentnej medicíny a resuscitácie (napr. anesteziológa).

Methemoglobinémia

Po podaní prilokaínu môže dôjsť ku methemoglobinémii. Prilotekal je kontraindikovaný pre techniky regionálnej anestézie vyžadujúce nepretržité podávanie. Dávky používané pri subarachnoidálnej anestézii neindukujú hladiny vkrvi schopné vyvolať methemoglobinémiu, ktorá sa vyskytuje vprípade, že je množstvo podaného prilokaínium-chloridu rovnaké alebo je vyššie ako 600 mg.

Existuje metabolit prilokaínu s názvom o-toluidín, ktorý môže vyvolať tvorbu methemoglobínu. Tvorba methemoglobínu je z klinického hľadiska zanedbateľná, okrem prípadov mimoriadne závažnej anémie a srdcovej dekompenzácie vysokého stupňa.

U pacientov so závažnou anémiou môže dôjsť ku hypoxii. Je dôležité vylúčiť iné závažné príčiny cyanózy, napr. akútnu hypoxiu a/alebo srdcovú insuficienciu.

Zvládnutie (manažment)methemoglobinémie

Potvrdená methemoglobinémia odznieva do 15 minút po intravenóznom podaní injekcie 2 – 4 mg toluidínovej modrej/kg telesnej hmotnosti.

Ďalšie informácie:

Aj nízke koncentrácie methemoglobínu dokážu zmeniť výsledky merania pulzoxymetrie.