Ampicilín je antibiotikum prvej voľby uinfekcií dolných dýchacích ciest shnisavou expektoráciou, vyvolaných pneumokokmi, hemofilmi alebo zmiešanou mikroflórou; pri akútnej bronchitíde, bronchiolitíde apri zápaloch pľúc udetí (pokiaľ nie je dôkaz samostatnej stafylokokovej etiológie, prípadne vkombinácii soxacilínom), pri akútnej epiglotitíde, pri zápaloch stredného ucha novorodencov adetí predškolského veku; pri zápaloch vedľajších nosových dutín. Pri liečbe akútnych exacerbácií chronickej bronchitídy je ampicilín indikovaný vprvom rade pri monoinfekcii pneumokokmi.

Pri infekciách močových ciest sa ampicilín ordinuje až vdruhom rade, pokiaľ nie je vhodnejšie použiť krátkodobé sulfónamidy, kotrimoxazol alebo oxytetracyklín. Ak je mikroorganizmus citlivý, je ampicilín indikovaný pri infekciách žlčových ciest, zažívacieho traktu, pri hnisavých meningitídach (predovšetkým hemofilovej, pneumokokovej, meningokokovej, streptokokovej aenterokokovej etiológie), pri bakteriálnych endokarditídach, pri septikémiách prípadne tiež pri peritonitídach.

Ampicilín sa používa tiež na liečbu brušného týfusu alebo paratýfusu (pokiaľ nemožno použiť chloramfenikol) ana sanáciu nosičov salmonel vžlčníku ažlčových cestách vrámci komplexnej antibioticko-chirurgickej liečby.

Pri ťažkých zmiešaných infekciách (napríklad pri peritonitídach) možno ampicilín výhodne kombinovať saminoglykozidovými antibiotikami gentamycínového typu.

Dávkovanie

Parenterálne sa podáva ampicilín predovšetkým pri ťažkých infekciách, kedy sa musia použiť vysoké dávky, prípadne na začatie liečby, v ktorej sa pokračuje perorálnym podávaním ampicilínu.
Denná dávka sa rozdeľuje na 4 dávky, ktoré sa aplikujú intramuskulárne alebo intravenózne v 6 hodinových intervaloch. Dávky do 6 g denne po 1 - 1,5 g v 4 - 6 čiastkových dávkach, vyššie dávky nad 6 g denne sa podávajú intravenóznou infúziou.

Dospelí
Dospelým sa obyčajne podáva denná dávka 2 - 3 g, t.j. 500 mg každých 4 až 6 hodín, pri ťažších infekciách až 200 mg/kg telesnej hmotnosti a deň.

Pediatrická populácia
Denná dávka pre detije 1,7 - 2,3 g/m2telesného povrchu alebo 50 - 400 mg/kg telesnej hmotnosti, t. j.:
deťom do 1 roku 0,25 - 1,0 g
od 1 roku do 6 rokov 1,0 - 2,0 g
od 6 do 15 rokov 2,0 - 4,0 g

Pri liečbe nosičov salmonel je denná dávka pre dospelých 6 - 8 g v dávkach v 6 hodinových intervaloch, z toho 4 krát denne po 0,5 g i.v. v prvom týždni liečby a v ďalších týždňoch liečby 1 g per os v 8 hodinových intervaloch. Súčasne sa aplikuje 2 krát denne po 1 g probenecidu na udržanie vysokých plazmatických hladín ampicilínu.

Pri ťažkých bakteriálnych meningitídach sa denne podáva až 400 mg/kg telesnej hmotnosti intravenóznou injekciou alebo infúziou. Ampicilín je možno podať i intratekálne v jednej dennej dávke: deťom do dvoch rokov 5 - 10 mg, deťom od 2 do 12 rokov 10 - 20 mg, dospelým 20 - 40 mg.
Pri výrazne zníženej funkcii obličiek sa udržiavacia dávka zníži na 2/3, prípadne až na 1/3 alebo sa dávkovací interval predĺži na 8 až 12 hodín. Pri insuficiencii pečene s predĺženým biologickým polčasom treba dávky primerane znížiť. Podávanie antibiotika pri bežných infekciách má trvať 7 - 14 dní, pri ťažkých aj dlhšie.

Spôsob podávania

Injekčný roztok ampicilínu sa pripravuje tesne pred použitím.
Na intramuskulárnu aplikáciu sa roztok pripraví rozpustením 0,5 g ampicilínu v 2 až 3 ml (1,0 g v 4 až 6 ml) vody na injekciu a injikuje sa hlboko intragluteálne.
Injekčný roztok na pomalú intravenóznu injekciu sa pripraví rozpustením 0,5 g v 10 až 30 ml (1,0 g v 20 až 60 ml) izotonického roztoku chloridu sodného.
Roztok na intravenóznu infúziu sa pripraví v koncentrácii 0,2 až 3,0 % vo vhodnom infúznom roztoku.
Roztok na intratekálnu aplikáciu sa pripraví v koncentrácii 1 až 2 % v izotonickom roztoku chloridu sodného.
Deťom do 2 rokov sa podá 0,5 ml, od 2 do 12 rokov 1 ml a dospelým 2 ml 1 – 2 % roztoku antibiotika v izotonickom roztoku chloridu sodného.

• Hypersenzitivita na penicilíny.

• Ťažká insuficiencia pečene.

• Infekčné ochorenia vyvolané kmeňmi rezistentnými na ampicilín, predovšetkým pseudomonádami

a stafylokokmi.

Pre možnosť vzniku precitlivenosti sú relatívnymi kontraindikáciami hypersenzitivita na cefalosporíny, akákoľvek alergia v anamnéze, bronchiálna astma, senná nádcha alebo žihľavka, sekundárna infekcia pri infekčnej mononukleóze, lymfatickej leukémii.

Vyžaduje sa, aby sa pred použitím lieku laboratórne dokázala citlivosť infekčného agens. Pri podávaní vysokých dávok ampicilínu, najmä dlhšiu dobu je potrebné kontrolovať funkciu pečene, predovšetkým zmeny S-AST,krvný obraz amoč.

AMPICILIN BBP obsahuje 2,7 mmol sodíka v1g prášku na injekčný roztok. Toto sa má vziať do úvahy upacientov so zníženou funkciou obličiek alebo upacientov na diéte skontrolovaným obsahom sodíka.

Alergická reakcia je indikáciou pre prerušenie podávania prípravku. Pri anafylaktickom šoku je potrebné predovšetkým zvládnuť zlyhanie obehu krvi a porúch dýchania adrenalínom, noradrenalínom, hydrokortizónom, podať vápnik a antihistaminiká. Postupuje sa podľa zásad na zvládnutie týchto reakcií.

Pacientky, ktoré užívajú perorálnu hormonálnu antikoncepciu, by mali byť upozornené na nutnosť alternatívnej kontracepcie.

Po dobu podávania prípravku sa nesmú konzumovať alkoholické nápoje.

Skrížená senzibilizácia penicilínov acefalosporínov. Pri súčasnom podávaní s bakteriostatickými antibiotikami (tetracyklínmi, chloramfenikolom, erytromycínom a ďalšími) dochádza k antagonizmu. Kombinácia saminoglykozidmi naopak pôsobí synergicky arozširuje antimikrobiálne spektrum, čo sa využíva vterapii.

Súčasné podávanie diuretík znižuje plazmatickú koncentráciu ampicilínu.

Ampicilín môže znižovať účinok perorálne podávanej antikoncepcie obsahujúcej estrogén vzhľadom nasvoj vplyv na bakteriálnu flóru zažívacieho traktu.

Pri podávaní s allopurinolom vzrastá frekvencia výskytu alergických kožných reakcií.

Súčasné podávanie probenecidu spomaľuje vylučovanie; udetí do 2 rokov je však probenecid kontraindikovaný.

Upacientov liečených antikoagulanciami je možnosť predĺženia krvácavosti.

Fertilita a gravidita

Penicilíny prechádzajú placentárnou bariérou. Aj keď reprodukčné štúdie ucicavcov nepreukázali žiadne známky poruchy fertility alebo poškodenia plodu, mal by byť ampicilín používaný počas tehotenstva len keď je to nevyhnutné.

Dojčenie

Pozornosť je potrebné venovať tiež použitiu ampicilínu vprípade dojčiacich žien vzhľadom na to, že ampicilín je v malom množstve vylučovaný do ľudského mlieka.

Údaje ovplyve ampicilínu na schopnosť viesť vozidlá aobsluhovať stroje nie sú kdispozícii.

Nežiaduce účinky sa objavujú najčastejšie medzi 7. až 10. dňom od začiatku liečby a vyskytujú sa u 10 až 15 % pacientov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Vzhľadom na veľkú terapeutickú šírku nebolo predávkovanie ampicilínom popísané. Pri prípadnom predávkovaní by bol terapeutický postup symptomatický, prípadne by bola indikovaná hemodialýza.