Oczyesa 20 mg injekčný roztok s predĺženým uvoľňovaním v naplnenom pere
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Oczyesa 1 ml/20 mg
Oczyesa je indikovaná na udržiavaciu liečbu dospelých pacientov s akromegáliou, ktorí reagovali
na liečbu analógmi somatostatínu a tolerovali ju.
Dávkovanie
Odporúčaná dávka je 20 mg oktreotidu každé 4 týždne podávaná jednou subkutánnou injekciou.
Pacienti, ktorí prechádzajú z oktreotidu alebo lanreotidu, majú byť poučení, aby prvú dávku Oczyesy užili na konci denného alebo mesačného dávkovacieho intervalu predchádzajúcej liečby.
Vo výnimočných prípadoch (napr. vynechanie dávky, nedodržanie liečebného režimu atď.) sa môže Oczyesa podávať najviac 1 týždeň pred plánovanou 4-týždňovou dávkou alebo 1 týždeň po nej.
Monitorovanie hladín rastového faktora podobného inzulínu 1 (insulin-like growth factor-1, IGF-1) a hodnotenie príznakov sa má vykonávať pravidelne podľa uváženia lekára. Ak sa po liečbe dávkou 20 mg mesačne neudrží hladina IGF-1 alebo ak pacient liečbu Oczyesou netoleruje, má sa zvážiť prerušenie liečby Oczyesou a prechod pacientov na iný analóg somatostatínu.
Vynechaná dávka
V prípade vynechania dávky je potrebné podať ďalšiu dávku Oczyesy čo najskôr. Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s cirhózou pečene môže byť polčas liečiva dlhší. U týchto pacientov sa odporúča sledovať funkciu pečene (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie obličiek
Oczyesa sa môže používať u pacientov s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie obličiek. Je potrebné sledovať klinickú odpoveď a znášanlivosť (pozri časť 5.2).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť oktreotidu u detí mladších ako 18 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Spôsob podávania
Subkutánne použitie.
Pred začatím liečby Oczyesou majú byť pacienti zaškolení v správnej technike podania injekcie. Úplný návod na podanie s ilustráciami nájdete v návode na použitie na konci písomnej informácie pre používateľa.
Oczyesa sa má podať subkutánnou injekciou do brucha, stehna alebo zadku.
Pacienti majú byť poučení, aby miesto vpichu v rámci oblasti vpichu alebo medzi týmito oblasťami striedali.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Zväčšovanie nádoru
Keďže nádory hypofýzy, ktoré vylučujú rastový hormón (growth hormone, GH), sa môžu niekedy zväčšovať a spôsobiť vážne komplikácie (napr. poruchy zorného poľa), je dôležité, aby boli všetci pacienti starostlivo sledovaní. Ak sa objavia príznaky zväčšovania nádoru, majú sa zvážiť iné liečebné postupy.
Ženy vo fertilnom veku
Terapeutický prínos zníženia hladín GH a normalizácie koncentrácie IGF-1 u pacientok
s akromegáliou môžu potenciálne obnoviť plodnosť. Ak je to potrebné, má sa pacientkam vo fertilnom veku odporučiť počas liečby oktreotidom používanie vhodnej antikoncepcie (pozri časť 4.6).
Funkcia štítnej žľazy
Pri dlhodobej liečbe oktreotidom sa má u pacientov sledovať funkcia štítnej žľazy. Funkcia pečene
Počas liečby oktreotidom sa má sledovať funkcia pečene.
Kardiovaskulárne udalosti
Boli hlásené časté prípady bradykardie (pozri časť 4.8). Môže byť potrebné upraviť dávky liekov ako sú betablokátory, blokátory kalciových kanálov alebo látky regulujúce rovnováhu tekutín
a elektrolytov (pozri časť 4.5). Udalosti súvisiace so žlčníkom
Počas liečby oktreotidom bol hlásený vznik žlčových kameňov, ktorý môže byť spojený
s cholecystitídou a dilatáciou žlčových ciest (pozri časť 4.8). Okrem toho boli u pacientov, ktorí dostávali injekcie oktreotidu v období po uvedení lieku na trh, hlásené prípady cholangitídy ako komplikácie cholelitiázy.
Odporúča sa vykonať ultrazvukové vyšetrenie žlčníka pred liečbou a počas liečby oktreotidom pravidelne v intervaloch asi 6 – 12 mesiacov.
Metabolizmus glukózy
Keďže oktreotid má inhibičný účinok na GH, glukagón a inzulín, môže ovplyvniť reguláciu glukózy. Môže sa zhoršiť postprandiálna tolerancia glukózy. Ako sa uvádza u pacientov liečených subkutánnym oktreotidom, v niektorých prípadoch môže vzniknúť stav trvalej hyperglykémie ako následok dlhodobého podávania (pozri časť 4.8). Hlásená bola aj hypoglykémia (pozri časť 4.8).
Potreba inzulínu u pacientov liečených na diabetes mellitus 1. typu sa môže podávaním oktreotidu znížiť. U nediabetických pacientov a u pacientov s diabetom mellitus 2. typu s čiastočne zachovanými rezervami inzulínu môže mať podanie oktreotidu za následok postprandiálne zvýšenie glykémie. Preto sa odporúča sledovať glukózovú toleranciu a liečbu antidiabetikami (pozri časť 4.8).
Výživa
Oktreotid môže u niektorých pacientov ovplyvniť absorpciu tukov zo stravy.
U niektorých pacientov liečených oktreotidom sa pozorovali znížené hladiny vitamínu B12
a abnormálne hodnoty Schillingových testov. U pacientov, ktorí majú v anamnéze nedostatok vitamínu B12, sa počas liečby Oczyesou odporúča sledovať hladiny vitamínu B12.
Kardiovaskulárne lieky
Keď sa Oczyesa podáva súčasne s liekmi s bradykardickým účinkom ako sú betablokátory, blokátory kalciových kanálov, alebo s látkami, ktoré regulujú rovnováhu tekutín a elektrolytov, môže byť potrebná úprava dávky týchto liekov (pozri časť 4.4).
Inzulín a antidiabetiká
Keď sa oktreotid podáva súbežne s inzulínom a antidiabetikami, môže byť potrebná úprava dávky týchto liekov (pozri časť 4.4).
Bromokriptín
Súbežné podanie oktreotidu a bromokriptínu zvyšuje biologickú dostupnosť bromokriptínu. Cyklosporín a cimetidín
Zistilo sa, že injekcie oktreotidu znižujú črevnú absorpciu cyklosporínu a spomaľujú absorpciu cimetidínu.
Substitučná liečba hormónmi štítnej žľazy
Oktreotid môže ovplyvniť funkciu štítnej žľazy (pozri časti 4.4 a 4.5). Preto sa v prípade súbežnej substitučnej liečby hormónmi štítnej žľazy odporúča pravidelné sledovanie funkcie štítnej žľazy
a klinické sledovanie, pretože súbežné podávanie môže viesť k nerovnováhe funkcie štítnej žľazy. Vplyv na metabolizmus iných liekov
Obmedzené množstvo publikovaných údajov naznačuje, že analógy somatostatínu môžu znížiť metabolický klírens zlúčenín, o ktorých je známe, že sa metabolizujú enzýmami cytochrómu P450, čo môže byť dôsledkom supresie GH. Keďže sa nedá vylúčiť, že oktreotid môže mať tento účinok, je potrebné postupovať opatrne pri použití iných liekov, ktoré sú metabolizované hlavne CYP3A4 a ktoré majú malý terapeutický index (napr. chinidín, terfenadín).
Ženy vo fertilnom veku
Ak je to potrebné, má sa pacientkam vo fertilnom veku počas liečby oktreotidom odporučiť používanie vhodnej antikoncepcie (pozri časť 4.4).
Gravidita
K dispozícii je obmedzené množstvo údajov (menej ako 300 ukončených gravidít) o použití oktreotidu u gravidných žien a približne v tretine prípadov nie sú známe výsledky gravidity. Väčšina hlásení bola prijatá po uvedení oktreotidu na trh a viac ako 50 % gravidít exponovaných oktreotidu bolo u pacientok s akromegáliou. Väčšina žien bola exponovaná oktreotidu počas prvého trimestra gravidity v dávkach v rozpätí 100 – 1 200 μg subkutánneho, krátkodobo pôsobiaceho oktreotidu denne alebo
10 – 40 mg intramuskulárneho, dlhodobo pôsobiaceho oktreotidu mesačne. Vrodené anomálie sa zaznamenali v 4 % gravidít so známym výsledkom. V uvedených prípadoch nie je podozrenie na príčinnú súvislosť s oktreotidom.
Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).
Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa používaniu Oczyesy počas gravidity (pozri časť 4.4).
Dojčenie
Nie je známe, či sa oktreotid vylučuje do ľudského mlieka. Štúdie na zvieratách preukázali vylučovanie oktreotidu do materského mlieka. Pacientky počas liečby Oczyesou nemajú dojčiť.
Fertilita
Nie je známe, či má oktreotid vplyv na fertilitu u ľudí. U samčích mláďat, ktorých matkám bol počas tehotenstva a laktácie podávaný oktreotid, sa pozoroval oneskorený zostup semenníkov. U potkaních samcov a samíc však oktreotid v dávkach do 1 mg/kg telesnej hmotnosti denne nenarušil fertilitu (pozri časť 5.3).
Oktreotid nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacientov je potrebné upozorniť, aby boli pri vedení vozidiel alebo obsluhovaní strojov opatrní,
ak budú počas liečby Oczyesou pociťovať závrat, asténiu/únavu alebo bolesť hlavy (pozri časť 4.8).
Zhrnutie profilu bezpečnosti
Najčastejšie nežiaduce reakcie hlásené počas liečby oktreotidom zahŕňajú gastrointestinálne poruchy, poruchy nervového systému, pečene a žlčových ciest a poruchy metabolizmu a výživy.
Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie v klinických štúdiách s inými formuláciami oktreotidu boli hnačka, bolesť brucha, nauzea, nadúvanie, bolesť hlavy, vznik žlčových kameňov, hyperglykémia a zápcha. Ďalšie často hlásené nežiaduce reakcie boli závraty, lokalizovaná bolesť, žlčové blato, porucha funkcie štítnej žľazy (napr. pokles hladiny hormónu stimulujúceho štítnu žľazu [thyroid stimulating hormone, TSH], pokles celkového T4 a pokles voľného T4), riedka stolica, zhoršená glukózová tolerancia, vracanie, asténia a hypoglykémia.
Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií
Nasledujúce nežiaduce reakcie, zhrnuté v tabuľke 1, sa zozbierali z klinických štúdií a zo skúseností
s bezpečnosťou oktreotidu po uvedení na trh.
Nežiaduce reakcie (tabuľka 1) sú zoradené podľa frekvencie (najčastejšie sa vyskytujúce sú uvedené ako prvé) podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1 /100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1 /10 000), neznáme (z dostupných údajov). V rámci každej skupiny frekvencie sú nežiaduce reakcie zoradené v poradí klesajúcej závažnosti.
Tabuľka 1: Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií| Trieda orgánových systémov | Veľmi časté | Časté | Menej časté | Frekvencia neznáma |
| Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cystya polypy) | Hemangiómpečene | |||
| Poruchy krvia lymfatického systému | Trombocytopéniaa | |||
| Poruchy imunitného systému | Anafylaxiaa Hypersenzitivitaa | |||
| Poruchy endokrinného systému | Hypotyreózaa Porucha funkcie štítnej žľazy (napr. pokles TSH, pokles celkového T4a pokles voľného T4)a | |||
| Poruchy metabolizmu a výživy | Hyperglykémiaa | Hypoglykémiaa Zhoršená glukózová toleranciaaAnorexiaa | Dehydratáciaa | |
| Poruchy nervového systému | Bolesť hlavya | Závratya | ||
| Poruchy srdcaa srdcovej činnosti | Bradykardiaa | Tachykardiaa |
| Trieda orgánových systémov | Veľmi časté | Časté | Menej časté | Frekvencia neznáma |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníkaa mediastína | Dyspnoea | |||
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Bolesť bruchaa Zápchaa Nadúvaniea Nauzeaa Hnačkaa | Abdominálna distenziaa Dyspepsiaa VracanieaSteatoreaa Zafarbená stolicaa | ||
| Poruchy pečenea žlčových ciest | Cholelitiázaa | Cholecystitída Hyperbilirubinémiaa | Akútna pankreatitídaa Akútna hepatitídaa Cholestatická hepatitídaa CholestázaaŽltačkaa | |
| Poruchy kožea podkožného tkaniva | Alopéciaa PruritusVyrážkaa | Urtikáriaa | ||
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivovéhotkaniva | Artralgia | |||
| Celkové poruchya reakcie v mieste podania | Reakciev mieste vpichub | Asténia | ||
| Laboratórnea funkčné vyšetrenia | Zvýšené hladiny transamináza | Zvýšená hladina alkalickej fosfatázya Zvýšená hladina gama-glutamyltransferázya |
-
Nežiaduce reakcie a frekvencie boli stanovené na základe údajov z iných liekov s obsahom oktreotidu.
-
Erytém v mieste vpichu, opuch, zdurenina, pruritus, indurácia, bolesť, hrčka, modrina, nepríjemný pocit, vyrážka, hematóm, edém, parestézia, dermatitída, krvácanie, zápal, extravazácia a hypertrofia.
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie súvisiace so žlčníkom
Bolo preukázané, že oktreotid inhibuje kontraktilitu žlčníka a znižuje sekréciu žlče, čo môže viesť k abnormalitám žlčníka a môže mať za následok komplikácie. Ak sa vyskytujú žlčové kamene, obyčajne sú asymptomatické. Symptomatické žlčové kamene sa majú liečiť buď rozpúšťaním žlčovými kyselinami, alebo chirurgicky.
V štúdii ACROINNOVA 1 (štúdia 1) hlásil chronickú cholecystitídu 1 pacient (2,1 %).
V štúdii ACROINNOVA 2 (štúdia 2) 6 pacientov (4,4 %) hlásilo cholelitiázu, 1 pacient (0,7 %) hlásil akútnu cholecystitídu a 1 pacient (0,7 %) cholecystitídu.
Poruchy gastrointestinálneho traktu
V zriedkavých prípadoch môžu gastrointestinálne vedľajšie účinky pripomínať akútnu črevnú obštrukciu s postupujúcou abdominálnou distenziou, silnou bolesťou v epigastriu, citlivosťou brušnej steny a reflexným napínaním svalstva pri pohmate brucha. Frekvencia gastrointestinálnych nežiaducich reakcií sa pri pokračujúcej liečbe oktreotidom časom znižuje.
Hypersenzitivita a anafylaktické reakcie
Počas skúseností s oktreotidom po uvedení na trh boli hlásené hypersenzitivita a alergické reakcie. Ak sa tieto reakcie vyskytnú, postihujú najmä pokožku a zriedkavo ústa a dýchacie cesty. Boli hlásené ojedinelé prípady anafylaktického šoku.
Reakcie v mieste vpichu
Väčšina reakcií v mieste vpichu bola prechodná a mierna alebo stredne závažná. Žiadna z nich nebola závažná. K najčastejším reakciám v mieste vpichu patril erytém v mieste vpichu, opuch miesta vpichu, pruritus v mieste vpichu, indurácia v mieste vpichu, bolesť v mieste vpichu, hrčka v mieste vpichu
a zdurenina v mieste vpichu.
Poruchy metabolizmu a výživy
Aj keď sa merané vylučovanie tukov v stolici môže zvýšiť, dosiaľ sa nedokázalo, že by dlhodobá liečba oktreotidom viedla k nedostatočnej výžive následkom nedostatočnej absorpcie.
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Častou nežiaducou reakciou pri analógoch somatostatínu je bradykardia. Pri oktreotide sa pozorovali zmeny na EKG ako sú predĺženie QT intervalu, posuny osi, včasná repolarizácia, nízka voltáž, prechod R/S, včasná progresia kmitu R a nešpecifické zmeny ST-T vlny. Súvislosť medzi týmito udalosťami a oktreotidom nie je preukázaná, pretože mnohí z týchto pacientov majú základné ochorenie srdca (pozri časť 4.4).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Zaznamenal sa obmedzený počet náhodných predávkovaní injekciami oktreotidu u dospelých. Dávky boli v rozmedzí 2 400 – 6 000 μg/deň podané kontinuálnou infúziou (100 – 250 μg/hod) alebo subkutánne (1 000 μg trikrát denne). Hlásené nežiaduce udalosti zahŕňali arytmiu, hypotenziu, zástavu srdca, hypoxiu mozgu, pankreatitídu, hepatickú steatózu, hnačku, slabosť, letargiu, úbytok telesnej hmotnosti, hepatomegáliu a laktátovú acidózu.
U onkologických pacientov, ktorí dostávali oktreotid subkutánne v dávke 3 000 – 30 000 μg/deň rozdelenej na čiastkové dávky, sa nezaznamenali žiadne neočakávané nežiaduce udalosti.
Liečba predávkovania je symptomatická.
Farmakologické vlastnosti - Oczyesa 1 ml/20 mg
Farmakoterapeutická skupina: Hormóny hypofýzy a hypotalamu a analógy, somatostatín a analógy,
ATC kód: H01CB02
Mechanizmus účinku
Oktreotid je syntetický oktapeptidový derivát prirodzene sa vyskytujúceho somatostatínu s podobnými farmakologickými účinkami, ale podstatne dlhším trvaním účinku. Inhibuje patologicky zvýšenú sekréciu GH a peptidov a serotonínu tvorených v gastroenteropankreatickom (GEP) endokrinnom systéme.
U zvierat je oktreotid v porovnaní so somatostatínom účinnejší inhibítor uvoľňovania GH, glukagónu
a inzulínu a má vyššiu selektivitu pre supresiu GH a glukagónu.
U zdravých osôb sa preukázalo, že oktreotid inhibuje:
-
uvoľňovanie GH stimulované arginínom a hypoglykémiou vyvolanou cvičením a inzulínom,
-
postprandiálne uvoľňovanie inzulínu, glukagónu, gastrínu a iných peptidov GEP endokrinného systému a arginínom stimulované uvoľňovanie inzulínu a glukagónu,
-
uvoľňovanie TSH stimulované tyreoliberínom (thyrotropin-releasing hormone, TRH).
Na rozdiel od somatostatínu tlmí oktreotid sekréciu GH vo väčšej miere ako inzulínu a reakciou
na jeho podanie nie je opätovná zvýšená sekrécia hormónov (t. j. GH u pacientov s akromegáliou). Farmakodynamické účinky
Oktreotid podstatne znižuje a v mnohých prípadoch normalizuje hladiny IGF-1 a GH u pacientov
s akromegáliou.
Ukázalo sa, že jednotlivé dávky oktreotidu podané subkutánne inhibujú u zdravých dobrovoľníkov kontraktilitu žlčníka a znižujú sekréciu žlče. V klinických štúdiách sa výrazne zvýšil výskyt žlčových kameňov alebo tvorby žlčového blata (pozri časti 4.4 a 4.8).
Oktreotid môže spôsobiť klinicky významnú supresiu TSH (pozri časti 4.4 a 4.8). Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť a bezpečnosť oktreotidu sa stanovili v dvoch štúdiách fázy 3 u pacientov s akromegáliou: 24-týždňová randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná multicentrická štúdia (štúdia 1) a 52-týždňová otvorená multicentrická štúdia (štúdia 2). Pacienti, ktorí ukončili štúdiu 1, mohli prejsť do štúdie 2. Pacienti v oboch štúdiách boli v čase zaradenia do štúdie stabilne liečení štandardnou liečbou injekčne podávaným dlhodobo pôsobiacim oktreotidom alebo lanreotidom.
Štúdia 1 (HS-18-633)
Do štúdie boli zaradení biochemicky kontrolovaní pacienti, ktorí mali pri skríningu hladinu IGF-1 nižšiu alebo rovnú hornej hranici normálu (HHN; priemer dvoch meraní upravený podľa veku
a pohlavia). Pacienti boli randomizovaní v pomere 2 : 1 na oktreotid alebo placebo v priebehu
24 týždňov. Na začiatku bol priemerný vek pacientov 55 rokov, 56 % bolo žien a 96 % bolo belochov.
Primárnym koncovým ukazovateľom bol podiel pacientov odpovedajúcich na liečbu, t. j. pacientov
s hladinou IGF-1 nižšou alebo rovnou HHN na konci randomizovaného, dvojito zaslepeného obdobia (priemerná hodnota meraní v 22. a 24. týždni). Pacienti, ktorí prerušili liečbu alebo prešli
na záchrannú liečbu, boli v analýze považovaní za pacientov neodpovedajúcich na liečbu.
Štúdia 1 splnila primárny koncový ukazovateľ, že oktreotid bol štatisticky lepší ako placebo
(tabuľka 2). Splnené boli aj kľúčové sekundárne koncové ukazovatele vrátane podielu pacientov, ktorí odpovedali na liečbu s hladinou IGF-1 nižšou alebo rovnou HHN a hladinou GH nižšou ako 2,5 µg/l.
Tabuľka 2: Výsledky primárneho koncového ukazovateľa a kľúčových sekundárnych koncových ukazovateľov účinnosti| Pacienti odpovedajúci na oktreotid(N = 48) | Pacienti odpovedajúci na placebo(N = 24) | Rozdiel v miere odpovede pre oktreotid – placebo(95 % IS)a | p-hodnota | |
| Primárny koncový | 72,2 % | 37,5 % | 34,6 % | 0,0018 |
| ukazovateľ účinnosti | (11,3 – 57,9) | |||
| Podiel pacientov s priemernou | ||||
| hodnotou IGF-1 ≤ 1 × HHN | ||||
| v 22./24. týždni | ||||
| Prvý kľúčový sekundárny | 72,2 % | 37,5 % | 34,6 % | 0,0018 |
| koncový ukazovateľ | (11,3 – 57,9) | |||
| účinnosti | ||||
| Podiel pacientov s priemernou | ||||
| hodnotou IGF-1 ≤ 1 × HHN | ||||
| v 22./24. týždni vrátane | ||||
| pacientov so zníženou dávkoub | ||||
| Druhý kľúčový sekundárny | 70,0 % | 37,5 % | 32,3 % | 0,0035 |
| koncový ukazovateľ | (8,8 – 55,7) | |||
| účinnosti | ||||
| Podiel pacientov s priemernou | ||||
| hodnotou IGF-1 ≤ 1 × HHN | ||||
| v 22./24. týždni a priemernou | ||||
| hodnotou GH < 2,5 µg/l | ||||
| v 24. týždni |
-
Mantelov-Haenszelov odhad spoločného rozdielu rizika zohľadňujúceho predchádzajúcu liečbu (dlhodobo pôsobiacim oktreotidom alebo lanreotidom) s 95 % intervalmi spoľahlivosti (IS) a p-hodnotami na hornom konci.
-
Zníženie dávky sa v štúdii nevyžadovalo u žiadneho pacienta.
U pacientov používajúcich oktreotid boli priemerné hladiny IGF-1 stabilne nižšie ako HHN a u pacientov v ramene s placebom boli vyššie ako HHN (obrázok 1).
Obrázok 1: Priemerná hodnota IGF-1/1× HHN v priebehu časuoktreotid (N = 48) placebo (N = 24)
Priemerná hodnota IGF-1/HHN
Týždne
V analýze ANCOVA týkajúcej sa zmeny od východiskovej hodnoty po priemernú hodnotu
IGF-1/HHN v 22./24. týždni bola zmena priemeru LS od východiskovej hodnoty 0,04 v ramene
s oktreotidom a 0,52 v ramene s placebom. Priemerný rozdiel medzi liečebnými ramenami (placebo) bol -0,48 (95 % IS: -0,75; -0,22). p-hodnota bola 0,0003.
U pacientov, ktorí dostávali oktreotid, sa medián času do straty odpovede na IGF-1 nedosiahol
a u pacientov v ramene s placebom bol medián 8,4 týždňa.
V štúdii 1 boli podiely pacientov s hladinou GH < 1,0 µg/l v 24. týždni hodnotené ako sekundárny koncový ukazovateľ. Podiel pacientov s priemernou hodnotou GH < 1,0 µg/l v 24. týždni bol 59,9 % v ramene s oktreotidom a 37,5 % v ramene s placebom. Priemerný rozdiel medzi liečebnými ramenami (placebo) bol 21,3 % (95 % IS: -2,6 %; 45,1 %). p-hodnota bola 0,0404.
Štúdia 1 zahŕňala niekoľko výsledkov hlásených pacientmi vrátane dotazníka kvality života
pri akromegálii (acromegaly quality of life questionnaire, AcroQoL) a dotazníka spokojnosti s liečbou liekmi (treatment satisfaction questionnaire for medication, TSQM). Celkové skóre AcroQoL a skóre pohodlia TSQM sa zvýšili od východiskovej hodnoty (t. j. počas liečby dlhodobo pôsobiacim oktreotidom alebo lanreotidom) do 24. týždňa v oboch ramenách liečby, pričom v ramene
s oktreotidom bol nárast väčší ako v ramene s placebom; rozdiely medzi oktreotidom a placebom neboli významné.
Štúdia 2 (HS-19-647)
Dlhodobá bezpečnosť a účinnosť oktreotidu sa hodnotili u 135 pacientov s akromegáliou zaradených do štúdie 2. Päťdesiatštyri (54) pacientov prešlo zo štúdie 1 (36 randomizovaných na oktreotid
a 18 na placebo) a 81 pacientov (biochemicky kontrolovaných aj nekontrolovaných) sa do štúdie 2
zaradilo priamo.
U pacientov, ktorí prešli zo štúdie 1, v ktorej dostávali oktreotid, zostali priemerné hodnoty IGF-1 počas 52 týždňov liečby oktreotidom stabilné a nižšie ako 1 × HHN. U pacientov, ktorí prešli
zo štúdie 1, v ktorej dostávali placebo, sa hodnoty IGF-1 po prechode na liečbu oktreotidom v štúdii 2
vrátili do normálu (obrázok 2).
Obrázok 2: Priemerná hodnota IGF-1/HHN počas dlhodobej liečby u pacientov, ktorí prešli do ďalšej štúdieoktreotid
placebo v štúdii 1, oktreotid v štúdii 2,
Štúdia 1
Štúdia 2
Priemerná hodnota IGF-1/HHN
oktreotid
placebo v štúdii 1/
oktreotid v štúdii 2 Týždne
N = počet pacientov s hodnotiteľnými údajmi pri určitej návšteve.
Populačné analýzy údajov o účinnosti v štúdii 1 a štúdii 2
Vypracoval sa populačný model FK/FD opisujúci vplyv oktreotidu na IGF-1. Tento štrukturálny model využíval modelovú expozíciu oktreotidu a bol to model nepriamej odpovede s účinkami lieku na rýchlostnú konštantu produkcie nultého poriadku. Účinky oktreotidu boli opísané ako inhibičná funkcia Emax.
Simulácie účinku oktreotidu na IGF-1 pomocou tohto modelu ukázali podobnú odpoveď IGF-1 v prípade Oczyesy 20 mg podávanej každé 4 týždne v porovnaní so subkutánnym krátkodobo
pôsobiacim oktreotidom 0,25 mg podávaným trikrát denne. Okrem toho sa pozorovali porovnateľné účinky na koncentrácie IGF-1 v priebehu času pri intervaloch dávkovania od 3 do 5 týždňov.
Absorpcia
Biologická dostupnosť oktreotidu v prípade Oczyesy bola 92 – 98 % biologickej dostupnosti subkutánneho krátkodobo pôsobiaceho oktreotidu a 4 – 5-krát vyššia ako pri intramuskulárnom dlhodobo pôsobiacom oktreotide bez akejkoľvek počiatočnej lag fázy.
Maximálna koncentrácia oktreotidu sa dosiahla približne 4 hodiny po podaní dávky. Koncentrácia oktreotidu následne pomaly klesala s polčasom 9 až 12 dní.
Porovnateľná expozícia sa dosiahla pomocou Oczyesy podanej subkutánne do brucha, stehna alebo zadku.
Farmakokinetika v rovnovážnom stave sa dosiahla treťou injekciou Oczyesy podávanou každé
4 týždne. Na základe populačného farmakokinetického modelovania bola priemerná koncentrácia oktreotidu v rovnovážnom stave 3,1 ng/ml, podobne ako pri subkutánnom krátkodobo pôsobiacom oktreotide podávanom injekčne v dávke 0,25 mg 3-krát denne (3,2 ng/ml), ale s menšími dennými odchýlkami.
Distribúcia
Podľa údajov získaných pri subkutánnej krátkodobo pôsobiacej injekcii oktreotidu je distribučný objem 0,27 l/kg. Väzba na plazmatické bielkoviny dosahuje 65 %. Množstvo oktreotidu viazaného na krvinky je zanedbateľné.
Eliminácia
Podľa údajov získaných pri subkutánnej krátkodobo pôsobiacej injekcii oktreotidu sa väčšina peptidu vylúči stolicou, pričom asi 32 % dávky sa vylúči v nezmenenej forme do moču.
Celkový telesný klírens je 160 ml/min
Oczyesa vykazuje elimináciu oktreotidu obmedzenú rýchlosťou absorpcie so zdanlivým terminálnym polčasom 217 až 279 hodín (9 až 12 dní).
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
Nebol zistený žiadny významný vplyv veku (v rozmedzí od 18 do 83 rokov) na farmakokinetiku oktreotidu.
Porucha funkcie obličiek
Pri analýze 191 účastníkov štúdie s normálnou funkciou obličiek (klírens kreatinínu [creatinine clearance, CLCR] ≥ 90 ml/min), 24 účastníkov s miernou poruchou funkcie obličiek (CLCR
60 – 89 ml/min) a 1 účastníka so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (CLCR 30 – 59 ml/min)
sa nezistil žiadny významný vplyv klírensu kreatinínu na klírens oktreotidu.
Poškodenie funkcie obličiek neovplyvnilo celkovú expozíciu (plocha pod krivkou [area under curve,
AUC]) subkutánne podávaného krátkodobo pôsobiaceho oktreotidu.
Porucha funkcie pečene
Eliminačná schopnosť sa môže znížiť u pacientov s cirhózou pečene, ale nie u pacientov so steatózou pečene.
Farmaceutické informácie - Oczyesa 1 ml/20 mg
Glycerol-dioleát Sójový fosfatidylcholín Bezvodý etanol
Polypropylénglykol (E1520) Kyselina edetová Etanolamín
Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
Neuchovávajte v chladničke.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred kyslíkom a svetlom.
1 ml naplnené pero dodávané ako sterilná injekčná striekačka s jednou dávkou pripravená na použitie (sklo, typ I) s piestovým uzáverom (brómbutylová guma potiahnutá fluórpolymérom), neviditeľnou ihlou (veľkosť 22) a ochranným krytom s chráničom ihly (syntetická guma), vložená do autoinjektora.
Naplnené pero je uložené v uzavretom hliníkovom vrecku. Obal obsahuje malý biely valec, ktorý slúži
len na uchovávanie.
Veľkosť balenia: 1 naplnené pero na jednu dávku.
a iné zaobchádzanie s liekom
Pokyny na použitie
Len na jednorazové použitie (naplnené pero s Oczyesou nepoužívajte opakovane). Nepoužívajte, ak sa naplnené pero s Oczyesou zdá byť poškodené.
Nepoužívajte, ak je obal (škatuľa a vrecko) alebo uzáver poškodený. Nepoužívajte tento liek, ak spozorujete viditeľné čiastočky alebo ak je zakalený.
Úplný návod na použitie je uvedený v písomnej informácii pre používateľa. Likvidácia
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.