Premedikácia pred celkovou anestéziou (znižuje sekréciu v respiračnom trakte, upravuje frekvenciu tepu a arteriálny tlak počas anestézie, ak stimulácia n.vagus vyvolá náhly pokles frekvencie srdca). Antidotum pri intoxikácii ireverzibilnými inhibítormi acetylcholínesterázy (napr. organofosfátmi)

a inými parasympatikomimetickými látkami (napr. pilokarpínom, fyzostigmínom). Bradykardicko-hypotenzívny syndróm pri akútnom infarkte myokardu s postihnutím spodnej a zadnej steny myokardu, aj pri podozrení na akútnu koronárnu príhodu pri tepovej frekvencii pod 45/min. Pomocný liek pri bradykardiách, ktoré vyvolávajú digitalisové kardiotoniká. Znižuje nebezpečenstvo vzniku atrioventrikulárnej blokády I. a II. stupňa, ak faktorom poruchy vodivosti je zvýšený tonus n. vagus, alebo je porucha vodivosti vyvolaná predávkovaním betablokátorov. Atropínový test v kardiológii. Akútne extrapyramídové dyskinézy, okulogyrické krízy pri začiatku liečby neuroleptikami. Pri spazmoch v tráviacom ústrojenstve sa užíva len v kombinácii so spazmoanalgetikami a papaverínom.

Dávkovanie

Dospelí

Ako spazmolytikum sa aplikuje podkožne alebo vnútrosvalovo v dávke 0,5 mg v kombinácii s papaverínom.

V anestéziológii na premedikáciu sa aplikuje 0,5 - 1 mg vnútrosvalovo 30 - 45 minút pred výkonom, alebo 0,3 - 0,5 mg vnútrožilne 5 minút pred úvodom do anestézie (vždy po zriedení vodou na injekciu, izotonickým roztokom chloridu sodného alebo 5 % roztokom glukózy).

Pri kardiopulmonálnej resuscitácii sa aplikuje intravenózne 0,5 mg v 5 minútových intervaloch do celkovej dávky 2 mg.

Pri kardiologických indikáciách sa podávajú relatívne vyššie dávky, 0,5 – 1 mg intravenózne. Nižšie dávky by mohli dráždením n.vagus prehĺbiť bradykardiu.

Pri subkutánnom a intramuskulárnom podaní je najvyššia jednotlivá dávka 1 mg, najvyššia denná dávka 2 mg. Najvyššia jednotlivá dávka p.o. 2 mg, najvyššia denná dávka p.o. 4 mg.

Pri akútnej otrave organofosfátmi je vitálne neodkladné podávanie vysokých dávok atropínu (prekročenie maximálnej dennej dávky). Prvá dávka dospelým je 2 mg intravenózne. Pri nedostatočnom účinku alebo pri recidíve príznakov sa dávka opakuje po 5 minútach, prípadne i opakovane.

Pozor! 15 mg je smrteľná dávka.

Pri otrave hubami pred vznikom kómy je potrebné podať dostatočnú dávku, ktorá odstráni parasympatikomimetické príznaky otravy.

Pediatrická populácia

Deťom sa aplikuje 0,01 - 0,02 mg/kg.

Precitlivenosť na atropín alebo na ktorúkoľvek zpomocných látok uvedených včasti 6.1.

• glaukóm hlavne s uzavretým uhlom,

• hypertrofia prostaty,

• organická stenóza pyloru,

• hypertyreóza,

• mukoviscidóza,

• tachykardia,

• zvýšený vnútrolebečný tlak,

• ťažká porucha acidobázickej rovnováhy,

• hypoxia,

• porucha vyprázdňovania močového mechúra,

• tachyarytmia.

Pediatrická populácia

Neodporúča sa podávať pri febrilných stavoch, najmä u detí, pretože v dôsledku blokády potenia môže atropín vyvolať hypertermiu.

Opatrnosť je potrebná pri poruchách vyprázdňovania močového mechúra, pretože vysoké dávky atropínu znižujú motilitu ureterov.

Sínusová bradykardia pri sick sinus syndróme je refrakterná na atropín, jeho podanie môže vyvolať posttachykardickú asystóliu.

Nevhodná je kombinácia s halotanom a metoxyfluránom, vzájomný antagonizmus je s fyzostigmínom, neostigmínom, paraoxonom a pilokarpínom. Anticholinergický účinok sa zvyšuje pri súčasnej aplikácii niektorých antihistaminík, fenotiazínov, tricyklických antidepresív, butyrofenónov, amantadínu, antiparkinsoník, chinidínu, petidínu. Chlórprotixén potencuje centrálne účinky atropínu - možnosť vzniku delíria. Opatrnosť je potrebná pri súčasnom podávaní propanididu z dôvodu vzniku periférnej vazodilatácie a hypotenzie. Kombinácia s diazepamom a klonidínom vedie k synergizmu.

K zvýšeniu účinku atropínu dochádza pri súčasnej liečbe kalciovými blokátormi (verapamil, nifedipín, nitrendipín, nimodipín). Atropín môže ovplyvniť resorpciu iných liečiv spomalením pasáže GIT

a znížením acidity žalúdka.

Gravidita

Bezpečnosť liečiva počas tehotenstva nebola stanovená. Preniká placentárnou bariérou. Môže sa objaviť fetálna tachykardia.

Neodporúča sa podávať atropín vtehotenstve.

Dojčenie

Prechádza do materského mlieka a môže pôsobiť na dojča (hyperpyrexia, konvulzie). Z uvedených dôvodov sa neodporúča podávať atropín počas dojčenia.

Fertilita

Teratogénny účinok atropínu nie je známy.

Atropín môže vyvolať nejasné videnie a zhoršiť koncentráciu, tým môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá aobsluhovať stroje.

Po terapeutických dávkach: útlm sekrécie slinných žliaz, mydriáza, porucha akomodácie, zvýšenie vnútroočného tlaku, fotofóbia, tachykardia prípadne arytmie, retencia moču, bolesti hlavy, obstipácia.

Po vyšších dávkach: porucha termoregulácie s hypertermiou, excitácia, zášklby až svalové kŕče, halucinácie až strata vedomia.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenie na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPríloheV.

Atropín sa svojimi toxikologickými vlastnosťami radí medzi silno toxické a silno nebezpečné látky. Existuje veľká variabilita vnímavosti na vysoké dávky atropínu, preto aj údaje o minimálnej letálnej dávke sú rôzne. Po intramuskulárnom a intravenóznom podaní je minimálna toxická dávka 28 µg/kg, iné zdroje uvádzajú letálnu dávku 15 mg.

Príznaky: Prejavuje sa silným útlmom sekrécie slinných a bronchiálnych žliaz, tachykardiou, hyperventiláciou, hyperpyrexiou, palpitáciami, suchou a začervenanou kožou, mydriázou až obrnou akomodácie, zrakovými, čuchovými a sluchovými halucináciami.

Príznaky dráždenia CNS: nepokoj, konfúzia, excitácia, ataxia, paranoidná alebo psychotická reakcia. Dochádza k retencii moču a stolice, k apatii až k bezvedomiu.

Liečba: Je symptomatická, dôležitá je dostatočná hydratácia pacienta. Hyperpyrexia sa potláča ochladzovaním organizmu, pri poruchách dýchania je nutná umelá ventilácia pľúc. Psychická excitácia a kŕče sa tlmia diazepamom, fenotiazíny nie sú vhodné. V ťažkých prípadoch liečba spočíva v podaní parasympatikomimetík zo skupiny reverzibilných inhibítorov cholínesterázy napr. fyzostigmínu v dávke 1 - 4 mg intravenózne, v prípade potreby opakovane v 1-hodinových intervaloch. Je potrebné monitorovať pacienta.