Montelukast Teva 4 mg Granulát
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore pneumológia a ftizeológia pediatrická pneumológia a ftizeológia
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Montelukast 4 mg
Montelukast Teva granulát je indikovaný ako prídavný liek na liečbu astmy u tých pacientov vo veku 6 mesiacov až 5 rokov s ľahkou až stredne ťažkou perzistujúcou astmou, ktorých stav nie je
dostatočne kontrolovaný inhalačnými kortikosteroidmi a u ktorých krátkodobo pôsobiace β-agonisty používané podľa potreby neposkytujú dostatočnú kontrolu klinických príznakov astmy.
Montelukast Teva granulát môže byť aj alternatívna liečebná možnosť k nízkodávkovým inhalačným kortikosteroidom u pacientov vo veku 2 až 5 rokov s ľahkou perzistujúcou astmou, ktorí nemajú
v nedávnej anamnéze závažné astmatické záchvaty, vyžadujúce použitie perorálnych kortikosteroidov a u ktorých sa preukázalo, že nie sú schopní používať inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.2).
Montelukast Teva granulát je indikovaný aj na profylaxiu astmy u pacientov vo veku 2 roky a starších, ktorej prevládajúcim príznakom je bronchokonstrikcia vyvolaná námahou.
Dávkovanie
Tento liek sa má podávať dieťaťu pod dohľadom dospelého. Odporúčaná dávka pre pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 5 rokov je jedno vrecko granulátu 4 mg denne, ktorá sa užíva večer. V tejto vekovej skupine nie je potrebná úprava dávky. Údaje o účinnosti z klinických skúšaní u pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až 2 rokov s perzistujúcou astmou sú obmedzené. U pacientov sa má po 2 až 4 týždňoch vyhodnotiť odpoveď na liečbu montelukastom. Ak sa pozoruje
nedostatočná odpoveď, liečba sa má ukončiť. Montelukast Teva 4 mg granulát sa neodporúča deťom do 6 mesiacov.
Všeobecné odporúčania
Terapeutický účinok montelukastu na parametre kontroly astmy sa prejaví v priebehu jedného dňa. Pacienti majú byť upozornení, aby pokračovali v užívaní Montelukastu Teva granulátu dokonca aj vtedy, keď majú astmu pod kontrolou, rovnako ako počas obdobia zhoršujúcej sa astmy.
U pacientov s renálnou insuficienciou alebo u pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky. Nie sú žiadne údaje o použití u pacientov s ťažkou poruchou
funkcie pečene. Dávka pre mužov a ženy je rovnaká.
Montelukast Teva granulát ako alternatívna liečebná možnosť k nízkodávkovým inhalačným kortikosteroidom pri ľahkej perzistujúcej astme
Montelukast sa neodporúča ako monoterapia u pacientov so stredne ťažkou perzistujúcou astmou.
Použitie montelukastu ako alternatívnej liečebnej možnosti k nízkodávkovým inhalačným kortikosteroidom u detí od 2 do 5 rokov s ľahkou perzistujúcou astmou sa má zvážiť iba u pacientov, ktorí nemajú v nedávnej anamnéze závažné astmatické záchvaty vyžadujúce použitie perorálnych kortikosteroidov a u ktorých sa preukázalo, že nedokážu používať inhalačné kortikosteroidy (pozri
časť 4.1). Ľahká perzistujúca astma je definovaná ako príznaky astmy vyskytujúce sa viac ako
jedenkrát týždenne, ale menej ako jedenkrát denne, nočné príznaky vyskytujúce sa viac ako dvakrát mesačne, ale menej ako jedenkrát týždenne, s normálnou funkciou pľúc medzi jednotlivými
epizódami. Ak sa následne nedosiahne uspokojivá kontrola astmy (zvyčajne počas jedného mesiaca) je potrebné zvážiť prídavnú alebo odlišnú protizápalovú liečbu na základe krokového systému liečby astmy. Kontrola astmy má byť u pacientov pravidelne sledovaná.
Montelukast Teva granulát ako profylaxia astmy u pacientov vo veku 2 až 5 rokov, u ktorých je prevládajúcou zložkou bronchokonstrikcia vyvolaná námahou
U pacientov vo veku od 2 do 5 rokov môže bronchokonstrikcia vyvolaná námahou predstavovať prevládajúci prejav perzistujúcej astmy, ktorý si vyžaduje liečbu inhalačnými kortikosteroidmi. Stav pacientov sa má vyhodnotiť po 2 až 4 týždňoch liečby montelukastom. Ak sa nedosiahne uspokojivá odpoveď, je potrebné zvážiť prídavnú alebo odlišnú liečbu.
Liečba Montelukastom Teva granulát v súvislosti s inými antiastmatikami
Keď sa liečba liekom Montelukast Teva granulát používa ako prídavná liečba k inhalačným kortikosteroidom, Montelukast Teva granulát nemá náhle nahradiť inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Montelukast Teva granulát nepodávajte deťom vo veku menej ako 6 mesiacov. Bezpečnosť a účinnosť lieku Montelukast Teva granulát u detí vo veku menej ako 6 mesiacov neboli stanovené.
Spôsob podávania Perorálne použitie.
Montelukast Teva granulát sa môže podávať buď priamo do úst alebo zmiešaný s lyžicou polotuhej stravy (napr. jablkové pyré, zmrzlina, mrkva alebo ryža), ktorá je chladná alebo má izbovú teplotu. Vrecko sa má otvoriť až tesne pred použitím. Po otvorení vrecka sa musí celá dávka granulátu Montelukast Teva podať okamžite (v priebehu 15 minút). Ak je dávka zmiešaná s jedlom, nesmie byť Montelukast Teva granulát uchovaný na ďalšie použitie. Montelukast Teva granulát sa nemá podávať rozpustený v tekutine. Následne po užití sa však môže tekutinou zapiť. Montelukast Teva granulát môže byť podávaný bez ohľadu na dobu príjmu potravy.
Iné dostupné sily/liekové formy:
10 mg filmom obalené tablety sú určené pre dospelých a dospievajúcich vo veku 15 a viac rokov. 5 mg žuvacie tablety sú určené pre pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov.
4 mg žuvacie tablety sú určené ako alternatívna lieková forma pre pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Diagnóza perzistujúcej astmy u veľmi malých detí (6 mesiacov – 2 rokov) má byť stanovená pediatrom alebo pneumológom.
Pacienti majú byť upozornení, aby nikdy nepoužívali perorálny montelukast na liečbu akútnych záchvatov astmy a aby mali pre tento účel vždy k okamžitej dispozícii svoj zvyčajný vhodný
záchranný (úľavový) liek. V prípade výskytu akútneho záchvatu sa má použiť krátkodobo pôsobiaci inhalačný β-agonista. Pacienti sa majú čo najskôr poradiť s lekárom, ak potrebujú viac inhalácií
krátkodobo pôsobiacich β-agonistov ako zvyčajne.
Montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.
Nie sú k dispozícii údaje preukazujúce, že pri súbežnom podávaní montelukastu je možné znížiť dávku perorálnych kortikosteroidov.
V zriedkavých prípadoch sa u pacientov liečených antiastmatikami, vrátane montelukastu, môže vyskytnúť systémová eozinofília, niekedy spolu s klinickými znakmi vaskulitídy zhodnými
s Churgovým-Straussovej syndrómom, čo je stav, ktorý sa často lieči systémovými kortikosteroidmi. Tieto prípady boli niekedy spojené so znížením dávky perorálnych kortikosteroidov alebo s vysadením perorálnych kortikosteroidov. Hoci kauzálny vzťah s antagonizmom leukotriénových receptorov nebol stanovený, lekári majú pacientov pozorne sledovať kvôli eozinofílii, vaskulitickému exantému,
zhoršujúcim sa pľúcnym príznakom, srdcovým komplikáciám a/alebo neuropatii. Pacienti, u ktorých vzniknú tieto príznaky, majú byť znovu vyšetrení a ich liečebný režim sa má prehodnotiť.
Liečba montelukastom neovplyvňuje potrebu vyhnúť sa užívaniu kyseliny acetylsalicylovej a ostatných nesteroidových protizápalových liečiv u pacientov s astmou citlivých na kyselinu acetylsalicylovú.
U všetkých vekových skupín užívajúcich montelukast boli hlásené neuropsychické udalosti, ako sú zmeny správania, depresia a suicidalita (pozri časť 4.8). Tieto príznaky môžu byť závažné a môžu pokračovať, ak sa liečba nevysadí. Preto sa má liečba montelukastom ukončiť, ak sa počas liečby objavia neuropsychické príznaky.
Poučte pacientov a/alebo ich opatrovateľov, aby boli ostražití v súvislosti s neuropsychickými príhodami a aby v prípade výskytu týchto zmien v správaní upozornili ich lekára.
Pomocná látka:
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) vo vrecku t.j. v podstate zanedbateľne množstvo sodíka.
Montelukast sa môže podávať spolu s inými liekmi bežne používanými na profylaxiu a dlhodobú liečbu astmy. V štúdiách liekových interakcií nemala odporúčaná klinická dávka montelukastu
klinicky významný vplyv na farmakokinetiku nasledujúcich liekov: teofylín, prednizón, prednizolón, perorálne kontraceptíva (etinylestradiol/noretindrón 35/1), terfenadín, digoxín a warfarín.
Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu bola znížená o približne 40 % u jedincov, ktorým bol súbežne podávaný fenobarbital. Vzhľadom na to, že montelukast je metabolizovaný prostredníctvom CYP 3A4, 2C8 a 2C9 opatrnosť je potrebná, najmä u detí, keď sa montelukast podáva súbežne s induktormi CYP 3A4, 2C8 a 2C9 ako sú fenytoín, fenobarbital a rifampicín.
Štúdie in vitro ukázali, že montelukast je silne účinný inhibítor CYP 2C8. Údaje z klinickej štúdie liekových interakcií medzi montelukastom a rosiglitazónom (skúšobný substrát reprezentujúci lieky metabolizované predovšetkým prostredníctvom CYP 2C8) preukázali, že montelukast neinhibuje in vivo CYP 2C8. Preto sa neočakáva, že montelukast výrazne zmení metabolizmus liekov metabolizovaných týmto enzýmom (napr. paklitaxel, rosiglitazón a repaglinid).
In vitro štúdie preukázali, že montelukast je substrátom CYP 2C8 a v menej signifikantnom rozsahu 2C9 a 3A4. V klinických liekových interakčných štúdiách zahrňujúcich montelukast a gemfibrozil (inhibítor oboch CYP 2C8 a 2C9) gemfibrozil zvyšuje systémovú expozíciu montelukastu 4,4 krát. Nevyžaduje sa rutinná úprava dávky montelukastu počas súbežného užívania s gemfibrozilom alebo inými silnými inhibítormi CYP 2C8, ale lekári si majú byť vedomí potenciálu zvýšenia nežiaducich reakcií.
Na základe in vitro údajov, klinická dôležitosť liekových interakcií s menej účinnými inhibítormi CYP 2C8 (napr. trimethoprimom) sa nepredpokladá. Súbežné podávanie motelukastu s itrakonazolom ,
silným inhibítorom CYP 3A4 viedlo k nevýznamnému zvýšeniu systémovej expozície montelukastu.
Gravidita
Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu alebo embryonálny/fetálny vývoj.
Dostupné údaje z publikovaných prospektívnych a retrospektívnych kohortných štúdií s použitím montelukastu u gravidných žien, vyhodnocujúcich závažné vrodené chyby, nepreukázali riziko
súvisiace s liečivom. Dostupné štúdie vykazujú metodologické obmedzenia, vrátane malej veľkosti vzorky, v niektorých prípadoch retrospektívneho zberu údajov a nekonzistentných komparátorových skupín.
Montelukast sa môže používať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch. Dojčenie
Štúdie na potkanoch preukázali, že sa montelukast vylučuje do materského mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa montelukast/metabolity vylučujú do ľudského mlieka.
Dojčiace matky môžu užívať Montelukast Teva granulát, iba ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.
Montelukast nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Jednotlivci však hlásili ospalosť alebo závrat.
Montelukast bol hodnotený v klinických štúdiách u pacientov s pretrvávajúcou astmou nasledovným spôsobom:
-
10 mg filmom obalené tablety u približne 4 000 dospelých a dospievajúcich pacientov vo veku 15 rokov a starších
-
5 mg žuvacie tablety u približne 1 750 pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov
-
4 mg žuvacie tablety u 851 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov a
-
4 mg granulát u 175 pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov.
Montelukast bol hodnotený v klinických štúdiách u pacientov s intermitentnou astmou nasledovným spôsobom:
-
4 mg granulát a žuvacie tablety u 1038 pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 5 rokov.
V klinických štúdiách boli nasledujúce nežiaduce reakcie súvisiace s liekom hlásené u pacientov
liečených montelukastom často (≥ 1/100 až < 1/10) a s väčším výskytom ako u pacientov, ktorým bolo podávané placebo:
Trieda orgánových systémov Dospelía dospievajúci vo veku15 rokov a starší (dve12-týždňové štúdie; n=795) Pediatrickí pacienti vo veku od 6 do14 rokov (jedna8-týždňová štúdia; n=201) (dve56-týždňové štúdie; n=615) Pediatrickí pacienti vo veku od 2 do 5 rokov (jedna12-týždňová štúdia; n=461) (jedna48-týždňová štúdia; n=278) Pediatrickí pacienti vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov(jedna 6-týždňová štúdia; n=175) Poruchy nervového systému bolesť hlavy bolesť hlavy hyperkinéza Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína astma Poruchy gastrointestinálnehotraktu bolesť brucha bolesť brucha hnačka Poruchy kožea podkožného tkaniva ekzematóznadermatitída, vyrážka Celkové poruchy a reakcie v miestepodania smäd V klinických štúdiách u obmedzeného počtu pacientov sa počas dlhodobej liečby, trvajúcej až 2 roky u dospelých a až 12 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov, bezpečnostný profil nezmenil.
Celkovo bolo 502 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov liečených montelukastom počas aspoň 3 mesiacov, 338 počas 6 mesiacov alebo dlhšie a 534 pacientov počas 12 mesiacov alebo dlhšie. Počas dlhodobej liečby sa bezpečnostný profil nezmenil ani u týchto pacientov.
Pri liečbe pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov sa nezmenil bezpečnostný profil liečbou v trvaní do 3 mesiacov.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie hlásené počas používania po uvedení lieku na trh sú uvedené v tabuľke nižšie podľa triedy orgánových systémov a špecifického názvu nežiaducej reakcie. Kategórie frekvencie boli
určené na základe príslušných klinických skúšaní.
Trieda orgánových systémov Nežiaduce reakcie Kategória frekvencie* Infekcie a nákazy infekcia horného dýchacieho traktu † veľmi časté Poruchy krvia lymfatického systému zvýšený sklon ku krvácaniu zriedkavé trombocytopénia veľmi zriedkavé Poruchy imunitného systému reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaxie menej časté hepatálna eozinofilová infiltrácia veľmi zriedkavé Psychiatrické poruchy poruchy snov zahŕňajúce nočné mory, insomnia, somnambulizmus, úzkosť, agitovanosť zahŕňajúca agresívne správanie alebo hostilitu, depresia,psychomotorická hyperaktivita (zahŕňajúca podráždenosť, nepokoj, tremor§ menej časté poruchy pozornosti, poruchy pamäti, tik zriedkavé halucinácie, dezorientácia, samovražedné myšlienky a správanie (suicidalita), obsedantno- kompulzívne príznaky, dysfémia veľmi zriedkavé Poruchy nervového systému závrat, ospalosť, parestézia/hypestézia, záchvat menej časté Poruchy srdcaa srdcovej činnosti palpitácie zriedkavé Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína epistaxa menej časté Churgov-Straussovej Syndróm (CSS) (pozri časť 4.4), pulmonálna eozinofília veľmi zriedkavé Poruchygastrointestinálneho traktu hnačka ‡, nauzea‡, vracanie ‡ časté sucho v ústach, dyspepsia menej časté Poruchy pečene a žlčových ciest zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST) časté hepatitída (vrátane cholestatického,hepatocelulárneho a zmiešaného poškodenia pečene) veľmi zriedkavé Poruchy kožea podkožného tkaniva vyrážka ‡ časté podliatina, urtikária, pruritus menej časté angioedém zriedkavé nodózny erytém, erythema multiforme veľmi zriedkavé Poruchy kostrovej a svalovej sústavya spojivového tkaniva artralgia, myalgia vrátane svalových kŕčov menej časté Poruchy obličiek a močových ciest enuréza u detí menej časté Celkové poruchy a reakcie v mieste podania pyrexia‡ časté asténia/únava, nevoľnosť, edém, menej časté *Kategória frekvencie : Definovaná pre každé pomenovanie nežiaduceho účinku výskytom hláseným v databáze klinických skúšaní: veľmi časté ( 1/10), časté ( 1/100 až <1/10), menej časté ( 1/1000 až <1/100), zriedkavé ( 1/10 000 až <1/1000), veľmi zriedkavé (<1/10 000).†Tento nežiaduci účinok, hlásený v klinických skúšaniach ako veľmi častý u pacientov, ktorí užívali montelukast, bol tiež hlásený ako veľmi častý u pacientov, ktorí užívali placebo.‡Tento nežiaduci účinok, hlásený v klinických skúšaniach ako častý u pacientov, ktorí užívali montelukast, bol tiež hlásený ako častý u pacientov, ktorí užívali placebo.§Kategória frekvencie: zriedkavé Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
V štúdiách zameraných na liečbu chronickej astmy bol montelukast podávaný dospelým pacientom v dávkach do 200 mg/deň počas 22 týždňov a v krátkodobých štúdiách v dávkach do 900 mg/deň
počas približne jedného týždňa, pričom tieto dávky nespôsobili klinicky významné nežiaduce účinky.
Prípady akútneho predávkovania sa vyskytli po uvedení lieku na trh a v klinických štúdiách
s montelukastom. Zahŕňajú prípady u dospelých a detí s požitím až 1 000 mg dávky (približne 61 mg/kg u 42-mesačného dieťaťa). Zistené klinické a laboratórne nálezy zodpovedali
bezpečnostnému profilu u dospelých a pediatrických pacientov. Vo väčšine prípadov predávkovania sa nevyskytli žiadne nežiaduce účinky.
Príznaky predávkovania
Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky zodpovedali bezpečnostnému profilu montelukastu a zahŕňali bolesť brucha, ospalosť, smäd, bolesť hlavy, vracanie a psychomotorickú hyperaktivitu.
Manažment predávkovania
Nie sú k dispozícii špecifické informácie o liečbe predávkovania montelukastom. Nie je známe, či sa montelukast dá z organizmu odstrániť peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou.
Farmakologické vlastnosti - Montelukast 4 mg
Farmakoterapeutická skupina: antagonista leukotriénových receptorov, ATC kód: RO3D CO3 Mechanizmus účinku
Cysteinyl-leukotriény (LTC4, LTD4, LTE4) sú účinné zápalové eikosanoidy uvoľňované z rôznych buniek vrátane mastocytov a eozinofilov. Tieto dôležité proastmatické mediátory sa viažu na cysteinyl-leukotriénové (CysLT) receptory, ktoré sa nachádzajú v dýchacích cestách človeka
a v dýchacích cestách spôsobujú napríklad bronchokonstrikciu, sekréciu hlienu, ovplyvnenie cievnej permeability a mobilizáciu eozinofilov.
Farmakodynamické účinky
Montelukast je perorálne aktívna látka, ktorá sa viaže s vysokou afinitou a selektivitou na CysLT1 receptor. V klinických štúdiách montelukast inhibuje bronchokonstrikciu navodenú inhaláciou LTD4 pri dávkach už od 5 mg. Bola pozorovaná bronchodilatácia v priebehu 2 hodín po perorálnom podaní.
Bronchodilatačný účinok spôsobený β-agonistom bol aditívny k účinku montelukastu. Liečba
montelukastom inhibovala včasnú aj neskorú fázu bronchokonstrikcie, vyvolanej pôsobením antigénu.
Montelukast, v porovnaní s placebom, znížil výskyt eozinofilov v periférnej krvi u dospelých a pediatrických pacientov. V samostatnej štúdii liečba montelukastom významne znížila počet
eozinofilov v dýchacích cestách (meraných v spúte). U dospelých a pediatrických pacientov vo veku od 2 do 14 rokov montelukast, v porovnaní s placebom, znížil výskyt eozinofilov v periférnej krvi, pričom sa zlepšili klinické ukazovatele astmy.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
V štúdiách s dospelými pacientmi vykázala denná dávka montelukastu 10 mg, v porovnaní s placebom, významné zlepšenie v rannom FEV1 (zmena 10,4 % vs. 2,7 % v porovnaní
s východiskovým stavom), dopoludňajšej maximálnej výdychovej rýchlosti (PEFR) (zmena 24,5 l/min vs. 3,3 l/min v porovnaní s východiskovým stavom) a významné zníženie celkového použitia β-
agonistu (zmena -26,1 % vs. -4,6 % v porovnaní s východiskovým stavom). Pri porovnaní s placebom pacienti hlásili významné zlepšenie v hodnotení denných a nočných symptómov astmy.
Štúdie u dospelých pacientov preukázali schopnosť montelukastu zosilniť klinický účinok inhalačných kortikosteroidov (percentuálna zmena v porovnaní s východiskovým stavom pri inhalačnom
beklometazóne s montelukastom vs. beklometazón, pre FEV1: 5,43 % vs. 1,04 %; použitie β-agonistu:
- 8,70 % vs. 2,64 %). Pri porovnaní s inhalačným beklometazónom (200 µg 2-krát denne so spacerom (nadstavcom)) sa po montelukaste zistila rýchlejšia počiatočná odpoveď, hoci počas celého trvania 12- týždňovej štúdie mal beklometazón väčší priemerný liečebný účinok (percentuálna zmena v porovnaní s východiskovým stavom pri montelukaste vs. beklometazón, pre FEV1: 7,49 % vs. 13,3 %; použitie
β-agonistu: -28,28 % vs. -43,89 %). U vysokého percenta pacientov liečených montelukastom,
v porovnaní s beklometazónom, sa však dosiahla podobná klinická odpoveď (napr. 50 % pacientov liečených beklometazónom dosiahlo zlepšenie FEV1 v priemere 11 % alebo viac v porovnaní
s východiskovým stavom pričom pri liečbe montelukastom dosiahlo rovnakú odpoveď približne 42 % pacientov).
Pediatrická populácia
V 8-týždňovej štúdii u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov podávanie montelukastu 5 mg jedenkrát denne významne zlepšilo respiračné funkcie v porovnaní s placebom (zmena FEV1
8,71 % vs. 4,16 % v porovnaní s východiskovým stavom; zmena dopoludňajšieho PEFR 27,9 l/min vs. 17,8 l/min v porovnaní s východiskovým stavom) a zníženie použitia β-agonistu „podľa potreby“ (zmena -11,7 % vs. +8,2 % v porovnaní s východiskovým stavom).
V 12-mesačnej štúdii porovnávajúcej účinnosť montelukastu s inalačným flutikazónom na kontrolu astmy u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov s miernou perzistentnou astmou, montelukast nebol menej účinný ako flutikazón vo zvyšovaní percenta dní bez záchrannej astmatickej terapie (rescue-free days, RFD), čo bol primárny cieľový ukazovateľ. Počas 12-mesačnej liečby sa priemerné percento astma RFD zvýšilo zo 61,6 na 84,0 v skupine s montelukastom a z 60,9 na 86,7 v skupine
s flutikazónom. Medziskupinový rozdiel (priemer najmenších štvorcov) vo zvýšení percenta astma RFD bol štatisticky významný ( -2,8 s 95 % IS -4,7, -0,9), ale v rámci limitu, ktorý bol vopred definovaný ako klinicky nie menej účinný.
Montelukast a flutikazón tiež zlepšili kontrolu astmy podľa sekundárnych premenných hodnotených počas 12-mesačnej doby trvania liečby:
-
FEV1 sa zvýšil z 1,83 l na 2,09 l v skupine s montelukastom a z 1,85 l na 2,14 l v skupine
s flutikazónom. Medziskupinový rozdiel (priemer najmenších štvorcov) zvýšenia FEV1 bol - 0,02 l s 95 % IS -0,06; 0,02. Priemerný nárast oproti východiskovej hodnote v % predikovaného FEV1 bol 0,6 % v liečebnej skupine s montelukastom a 2,7 % v liečebnej skupine s
flutikazónom. Rozdiel (priemer najmenších štvorcov) v zmeneoproti východiskovej hodnote v
% predikovaného FEV1 bol významný: -2,2 % s 95 % IS -3,6, -0,7.
-
Percento dní s použitím β-agonistu kleslo z 38,0 na 15,4 v skupine s montelukastom a z 38,5 na 12,8 v skupine s flutikazónom. Medziskupinový rozdiel (priemer najmenších štvorcov) v
percente dní s použitím β-agonistu bol významný: 2,7 s 95 % IS 0,9, 4,5.
-
Percento pacientov s astmatickým záchvatom (astmatický záchvat definovaný ako obdobie zhoršenia astmy, ktoré si vyžiadalo liečbu perorálnymi steroidmi, neplánovanú návštevu
ambulancie lekára, pohotovosti alebo hospitalizáciu) bolo 32,2 v skupine s montelukastom a 25,6 v skupine s flutikazónom; miera pravdepodobnosti (95 % IS) bola 1,38 (1,04; 1,84).
-
Percento pacientov, ktorí použili systémové (hlavne perorálne) kortikosteroidy počas trvania štúdie, bolo 17,8 % v skupine s montelukastom a 10,5 % v skupine s flutikazónom.
Medziskupinový rozdiel (priemer najmenších štvorcov) bol významný a to 7,3% s 95% IS 2,9; 11,7.
V 12-týždňovej, placebom kontrolovanej štúdii s pediatrickými pacientmi vo veku 2 až 5 rokov, podávanie montelukastu 4 mg jedenkrát denne, zlepšilo parametre kontroly astmy v porovnaní
s placebom, bez ohľadu na súčasne podávanú kontrolnú liečbu (inhalačné/nebulizované
kortikosteroidy alebo inhalačný/nebulizovaný dinátriumkromoglykát). Šestdesiat percent pacientov nedostávalo žiadnu inú kontrolnú liečbu. Pri porovnaní s placebom priniesol montelukast zlepšenie denných symptómov astmy (vrátane kašľa, sipotu, ťažkostí s dýchaním alebo obmedzenia fyzickej
aktivity) a nočných symptómov. Montelukast v porovnaní s placebom taktiež pri zhoršení astmy znížil použitie β-agonistov „podľa potreby" a záchrannej liečby kortikosteroidmi. Pacienti, ktorí dostávali montelukast, mali viac dní bez astmy než pacienti, ktorí dostávali placebo. Liečebný účinok bol
dosiahnutý po prvej dávke.
V 12-mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s pediatrickými pacientmi vo veku 2 až 5 rokov
s miernou astmou a epizódami zhoršovania, podávanie montelukastu 4 mg jedenkrát denne významne (p≤0,001) znížilo ročnú mieru epizód zhoršovania astmy (exacerbation episodes, EE) v porovnaní s
placebom (1,60 EE vs. 2,34 EE), [EE sa definuje ako ≥3 po sebe nasledujúce dni s dennými príznakmi vyžadujúcimi užitie β-agonistu alebo kortikosteroidov (perorálne alebo inhalačne), prípadne
hospitalizáciu kvôli astme]. Percentuálne zníženie ročnej miery EE bolo 31,9 %, s 95 % IS 16,9, 44,1.
V placebom kontrolovanej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až 5 rokov, ktorí mali intermitentnú astmu, ale nemali perzistujúcu astmu, sa liečba montelukastom podávala počas 12- mesačného obdobia, buď v režime so 4 mg montelukastu jedenkrát denne alebo ako séria 12-dňových cyklov, z ktorých každý začal, keď nastala epizóda intermitentných príznakov. Medzi pacientmi
liečenými 4 mg montelukastu alebo pacientmi s placebom sa nepozoroval významný rozdiel v počte epizód astmy vyúsťujúcich do astmatického záchvatu, definovaného ako epizóda astmy vyžadujúca si využitie zdravotnej starostlivosti, ako napr. neplánovaná návšteva ambulancie lekára, pohotovosti
alebo nemocnice, alebo liečbu perorálnymi, intravenóznymi alebo intramuskulárnymi kortikosteroidmi.
Účinnosť montelukastu u pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až 2 roky podporuje
extrapolácia údajov z účinnosti preukázanej u pacientov s astmou vo veku 2 rokov a starších, a je založená na podobných údajoch farmakokinetiky, ako aj predpokladu, že priebeh ochorenia,
patofyziológia a účinok lieku sú v podstate podobné medzi týmito populáciami.
V 12-týždňovej štúdii u dospelých sa preukázalo významné zníženie námahovej bronchokonstrikcie (exercise-induced bronchoconstriction, EIB) (maximálny pokles FEV1 22,33 % pre montelukast vs. 32,40 % pre placebo; čas obnovenia FEV1 na hodnotu pred námahou ±5 % 44,22 min vs. 60,64 min). Tento účinok bol počas 12-týždňového trvania štúdie konzistentný.
Zníženie EIB bolo preukázané aj v krátkodobej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov (maximálny pokles FEV1 18,27 % vs. 26,11 %; čas obnovenia FEV1 na hodnotu pred námahou ±5 % 17,76 min vs. 27,98 min). V oboch štúdiách bol tento účinok preukázaný na konci dávkovacieho intervalu s dávkovaním jedenkrát denne.
U pacientov s astmou citlivých na kyselinu acetylsalicylovú, ktorí dostávali súčasne inhalačné a/alebo perorálne kortikosteroidy liečba montelukastom významne zlepšila kontrolu astmy v porovnaní
s placebom (zmena FEV1 8,55 % vs. -1,74 % v porovnaní s východiskovým stavom a zníženie celkového použitia β-agonistu -27,78 % vs. 2,09 % v porovnaní s východiskovým stavom).
Absorpcia
Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní 10 mg filmom obalenej tablety
dospelým nalačno sa priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) dosiahne do troch hodín (Tmax). Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 64 %. Perorálna biologická dostupnosť a Cmax nie sú ovplyvnené obvyklým jedlom. Bezpečnosť a účinnosť boli preukázané v klinických štúdiách, v ktorých bola 10 mg filmom obalená tableta podávaná bez ohľadu na čas požitia jedla.
Po podaní 5 mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa Cmax dosiahne do dvoch hodín. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73 % a obvyklé jedlo ju zníži na 63 %.
Po podaní 4 mg žuvacej tablety pediatrickým pacientom vo veku od 2 do 5 rokov nalačno sa Cmax dosiahne do 2 hodín po podaní. Priemerná Cmax je o 66 % vyššia, zatiaľ čo priemerná Cmin je nižšia ako u dospelých, ktorí užijú 10 mg tabletu.
Granulátová forma 4-mg je bioekvivalentná k 4-mg žuvacej tablete ak je podaná dospelým nalačno. U pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až 2 roky, sa dosiahne Cmax 2 hodiny po podaní 4 mg granulátu. Cmax je skoro 2-násobne vyššia ako u dospelých užívajúcich 10 mg tabletu. Súbežné
podanie jablčného pyré alebo štandardného jedla s vysokým obsahom tukov s granulátom nemalo
klinicky významný účinok na farmakokinetiku montelukastu ako je stanovené hodnotou AUC (1225.7 vs 1223.1 ng.hr/ml s jablčným pyré alebo bez neho a 1191.8 vs 1148.5 ng.hr/ml so štandardným
jedlom s vysokým obsahom tukov a bez neho).
Distribúcia
Väzba montelukastu na plazmatické bielkoviny je viac ako 99 %. Rovnovážny distribučný objem montelukastu je v priemere 8-11 litrov. Štúdie na potkanoch, ktorým bol podávaný rádioaktívne
značený montelukast, svedčia o minimálnom prechode montelukastu hematoencefalickou bariérou.
Koncentrácie rádioaktívne značenej látky boli okrem toho po 24 hodinách po podaní dávky vo všetkých ostatných tkanivách minimálne.
Biotransformácia
Montelukast sa intenzívne metabolizuje. V štúdiách u dospelých a detí, ktorým bola podávaná terapeutická dávka, neboli plazmatické koncentrácie metabolitov montelukastu v rovnovážnom stave zistiteľné.
Cytochróm P450 2C8 je hlavný enzým v metabolizme montelukastu. Okrem toho sa v menšej miere môžu na metabolizme montelukastu zúčastňovať CYP 3A4 a 2C9, hoci sa preukázalo, že itrakonazol, inhibítor CYP 3A4, nezmenil farmakokinetické parametre montelukastu u zdravých osôb, ktoré
dostávali denne 10 mg montelukastu. Na základe výsledkov in vitro na mikrozómoch ľudskej pečene sa zistilo, že terapeutické plazmatické koncentrácie montelukastu neinhibujú cytochrómy P450 3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 alebo 2D6. Metabolity sa na terapeutickom účinku podieľajú iba v minimálnej miere.
Eliminácia
Plazmatický klírens montelukastu u zdravých dospelých je v priemere 45 ml/min. Po perorálnej dávke rádioaktívne značeného montelukastu sa 86 % rádioaktivity zistilo v 5-dňovom zbere stolice a < 0,2 % sa zistili v moči. Tieto zistenia spolu s odhadovanou perorálnou biologickou dostupnosťou montelukastu svedčia o tom, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.
Charakteristické vlastnosti u pacientov
U starších pacientov, pacientov s ľahkou až stredne ťažkou hepatálnou insuficienciou nie je potrebná úprava dávky. Štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa neuskutočnili. Vzhľadom na to, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú žlčou, neočakáva sa, že u pacientov s poruchou funkcie
obličiek bude potrebná úprava dávky. Nie sú k dispozícii údaje o farmakokinetike montelukastu u pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (Childovo-Pughovo skóre > 9).
Pri podávaní vysokých dávok montelukastu (20- a 60-násobne vyšších ako odporúčaná dávka pre dospelých) bolo pozorované zníženie plazmatickej koncentrácie teofylínu. Tento účinok nebol pozorovaný pri podávaní odporúčanej dávky 10 mg jedenkrát denne.
Farmaceutické informácie - Montelukast 4 mg
manitol (Pearlitol 50C) hydroxypropylcelulóza (Klucel LF) laurylsíran sodný
stearát horečnatý
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.
Uchovávané v ílovitoobalených sulfátových / LDPE / Al / Surlyn vreckách v: Škatuli so 7, 20, 28, 30, 98 vreckami.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.