Zibor 0,2 ml/5000 IU Injekčný roztok

Liečba akútnej fázy diagnostikovanej hlbokej žilovej trombózy s pľúcnou embóliou alebo bez nej.

Dávkovanie

Dospelí:

Liečba hlbokej žilovej trombózy:

Zibor sa má podávať subkutánne v dávke 115 IU anti-Xa/kg hmotnosti raz denne. Odporúčaná dĺžka liečby je 7 ± 2 dni. Denná dávka vo všeobecnosti odpovedá – v závislosti na telesnej hmotnosti – nasledujúcim dávkam a objemom lieku v naplnených injekčných striekačkách: < 50 kg, 0,2 ml (5 000 IU anti-Xa); 50-70 kg, 0,3 ml (7 500 IU anti-Xa), > 70 kg, 0,4 ml (10 000 IU anti-Xa). Pre pacientov s telesnou hmotnosťou viac ako 100 kg má byť dávka vypočítaná ako 115 IU anti-Xa/kg/deň, kde koncentrácia anti-Xa je 25 000 IU/ml.

Ak nie sú prítomné žiadne kontraindikácie, perorálna antikoagulačná liečba sa má začať 3-5 dní po prvom podaní Ziboru a dávka lieku má byť upravená za účelom dodržania medzinárodného normalizovaného pomeru (International Normalized Ratio, INR) hodnôt v rozmedzí 2-3 násobku kontrolných hodnôt. Podávanie bemiparínu je možné ukončiť akonáhle je dosiahnutá hodnota INR. Perorálna antikoagulačná liečba má pokračovať minimálne po dobu 3 mesiacov.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Ziboru u detí nebola stanovená z dôvodu nedostatku údajov.

Starší ľudia

Úprava dávkovania nie je potrebná. Pri poruche funkcie obličiek prosím pozrite časti: 4.2 Dávkovanie a spôsob podávania, porucha funkcie obličiek; 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní,

5.2 Farmakokinetické vlastnosti.

Porucha funkcie obličiek:

(pozri časť 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní; 5.2 Farmakokinetické vlastnosti)

• Pri miernej alebo stredne závažnej poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30-80 ml/min): úprava dávkovania nie je potrebná. Odporúča sa však starostlivé sledovanie.

• Závažná porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) by mohla ovplyvniť farmakokinetiku bemiparínu. Po starostlivom posúdení individuálnych krvácaní a trombotických rizík u týchto pacientov (predovšetkým pri pľúcnej embólii) môže byť nutné dávku upraviť. V poslednom menovanom prípade, na základe farmakokinetických údajov, je možné odporučiť u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek na liečbu diagnostikovanej hlbokej žilovej trombózy až 75% (približne 85 IU anti-Xa/kg jedekrát denne) dávky. Odporúča sa starostlivé sledovanie. Má sa zvážiť zmeranie maximálnej hladiny anti-Xa približne 4 hodiny po podaní dávky.

Porucha funkcie pečene

Na stanovenie odporúčanej úpravy dávky bemiparínu u tejto skupiny pacientov nie sú dostatočné údaje.

Spôsob podávania.

Aplikácia podkožnou injekciou:

Naplnené injekčné striekačky sú pripravené na okamžité použitie a nesmú byť pred aplikáciou vypláchnuté. Zibor je podávaný subkutánne, injekcia má byť podaná do podkožného tkaniva

v anterolaterálnej alebo posterolaterálnej brušnej časti pásu, striedavo na ľavú a pravú stranu. Ihla má byť zavedená v celej dĺžke, kolmo a nie tangenciálne, a to do silnej časti kožného záhybu vytvoreného palcom a ukazovákom; záhyb držte po celú dobu aplikácie. Miesto vpichu nemasírujte.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Precitlivenosť na heparín alebo jeho deriváty, vrátane iných nízkomolekulárnych heparínov, alebo látky prasacieho pôvodu.

Potvrdená imunologicky sprostredkovaná heparínom indukovaná trombocytopénia (HIT) v anamnéze alebo podozrenie na ňu (pozri časť 4.4).

Aktívna hemorágia alebo zvýšené riziko krvácania spôsobené poruchami hemostázy. Závažné poškodenie funkcie pečene a pankreasu.

Zranenia alebo operácie centrálneho nervového systému, očí a uší v priebehu posledných dvoch mesiacov.

Diseminovaná intravaskulárna koagulácia (disseminated intravascular coagulation, DIC), ktorú možno pripísať heparínom indukovanej trombocytopénii.

Akútna bakteriálna endokarditída a endokarditída lenta.

Akákoľvek organická lézia s vysokým rizikom krvácania (napr. aktívny peptický vred, hemoragická cievna mozgová príhoda, mozgová aneuryzma alebo nádory na mozgu).

U pacientov, ktorým je podávaný heparín skôr na liečbu než na profylaxiu, je kontraindikovaná lokoregionálna anestézia pri zvolených chirurgických zákrokoch.

Neaplikujte intramuskulárne.

Vzhľadom na riziko hematómu počas podávania bemiparínu je potrebné sa vyhnúť podávaniu intramuskulárnej injekcie iných látok.

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) môže byť ovplyvnená kinetika bemiparínu. U tejto skupiny pacientov sa odporúčajú pravidelné kontroly, hlavne ak sú podávané terapeutické dávky. Po starostlivom posúdení individuálnych krvácaní a trombotických rizík môže byť nutné dávku upraviť. Pri miernej alebo stredne závažnej poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30-80 ml/min) nie je úprava dávok nutná, avšak je potrebná opatrnosť. (Pozri časti: 4.2 Dávkovanie a spôsob podávania a 5.2 Farmakokinetické vlastnosti).

Opatrnosť je potrebná u pacientov s pečeňovým zlyhaním, s nekontrolovanou arteriálnou hypertenziou, pri gastroduodenálnych vredoch v anamnéze, pri trombocytopénii, nefrolitiáze a/alebo uretrolitiáze, s cievnymi ochoreniami cievnatky a sietnice, akýchkoľvek iných organických léziách so zvýšeným rizikom krvácavých komplikácií, alebo u pacientov podstupujúcich spinálnu alebo epidurálnu anestéziu a/alebo lumbálnu punkciu.

Bemiparín, rovnako ako iné nízkomolekulárne heparíny, môže potláčať sekréciu aldosterónu

v nadobličkách s následkom hyperkaliémie, najmä u pacientov trpiacich diabetes mellitus, chronickým zlyhaním obličiek, pre-existujúcou metabolickou acidózou, zvýšenou plazmatickou hladinou draslíka, alebo u pacientov užívajúcich draslík šetriace lieky. Riziko hyperkaliémie pravdepodobne narastá

s dĺžkou terapie, ale je obvykle reverzibilné (pozri časť 4.8). Sérové elektrolyty majú byť u rizikových pacientov stanovené pred začiatkom liečby bemiparínom a potom pravidelne monitorované, najmä ak liečba trvá dlhšie ako 7 dní.

V dôsledku dočasnej aktivácie krvných doštičiek (pozri časť 4.8) bola na začiatku liečby heparínom zriedkavo pozorovaná mierna, prechodná trombocytopénia (HIT typu I) s hodnotami krvných doštičiek medzi 100 000/mm³ a 150 000/mm³. Spravidla sa žiadne komplikácie nevyskytujú, a preto sa v liečbe môže pokračovať.

V zriedkavých prípadoch bola pozorovaná závažná trombocytopénia (HIT typu II) sprostredkovaná protilátkami s počtom krvných doštičiek pod 100 000/mm³ (pozri časť 4.8). Tento účinok sa zvyčajne prejavuje v priebehu 5 až 21 dní po začatí liečby; aj keď u pacientov s anamnézou heparínom indukovanej trombocytopénie sa môže prejaviť skôr.

Stanovenie počtu krvných doštičiek sa odporúča pred podaním bemiparínu, v prvý deň liečby, a potom v pravidelných intervaloch 3. – 4. dní a na konci liečby bemiparínom. V praxi, ak sa zaznamená významné zníženie počtu krvných doštičiek (30 až 50 %) spojené s pozitívnymi alebo neznámymi

výsledkami in vitro testov na protilátky proti krvným doštičkám, v prítomnosti bemiparínu alebo iných nízkomolekulárnych heparínov a/alebo heparínov, je nutné ihneď ukončiť liečbu a začať alternatívnu liečbu.

Rovnako ako pri iných typoch heparínu boli pri liečbe bemiparínom hlásené prípady kožnej nekrózy, ktorej niekedy predchádzala purpura alebo bolestivé erytematózne škvrny (pozri časť 4.8). V takýchto prípadoch má byť liečba ihneď ukončená.

U pacientov podstupujúcich spinálnu alebo epidurálnu anestéziu alebo lumbálnu punkciu môže byť profylaktické použitie heparínu veľmi zriedkavo spojené s epidurálnym alebo spinálnym hematómom, s následkom dlhodobej alebo trvalej paralýzy (pozri časť 4.8). Riziko je vyššie pri anestézii pomocou epidurálneho alebo spinálneho katétra, pri súčasnom použití liekov ovplyvňujúcich krvnú zrážavosť, napríklad nesteroidných protizápalových liekov (NSAID), inhibítorov krvných doštičiek alebo antikoagulancií (pozri časť 4.5) a pri traumatických alebo opakovaných punkciách.

Pri stanovovaní doby medzi podaním poslednej profylaktickej dávky heparínu a zavedením alebo odstránením epidurálneho alebo spinálneho katétra, je potrebné vziať do úvahy charakteristiku lieku a profil pacienta. Následnú dávku bemiparínu nepodávajte skôr ako štyri hodiny po odstránení katétra. Následná dávka má byť pozdržaná až do dokončenia chirurgického zákroku.

Ak sa lekár rozhodne pre podanie antikoagulačnej liečby v rámci epidurálnej alebo spinálnej anestézie, je nutná extrémna ostražitosť a časté kontrolovanie za účelom odhalenia akýchkoľvek známok a príznakov neurologického poškodenia ako sú bolesť chrbta, senzorické a motorické poruchy (necitlivosť a slabosť v dolných končatinách) a dysfunkcia čriev alebo močového mechúra. Zdravotné sestry majú byť vyškolené na odhalenie takýchto známok a príznakov. Pacienti majú byť poučení, aby pri výskyte ktoréhokoľvek z vyššie uvedených príznakov ihneď informovali zdravotnú sestru alebo klinického lekára.

Pri podozrení na známky alebo príznaky epidurálneho alebo spinálneho hematómu, má byť bezodkladne stanovená diagnóza a začatá liečba vrátane dekompresie miechy.

Interakcie bemiparínu s inými liekmi neboli zisťované a informácie uvedené v tejto časti sú odvodené z údajov dostupných o iných nízkomolekulárnych heparínov.

Neodporúča sa súčasné podávanie bemiparínu s nasledujúcimi liekmi:

Antagonisty vitamínu K a iné antikoagulanciá, kyselina acetylsalicylová a iné salicyláty a nesteroidné protizápalové lieky, tiklopidín, klopidogrel a iné doštičkové inhibítory, systémové glukokortikoidy a dextran.

Všetky tieto lieky zvyšujú farmakologický účinok bemiparínu interferovaním s jeho účinkom na krvnú zrážavosť a/alebo funkciu krvných doštičiek a zvyšujú tak riziko krvácania.

Ak sa kombinácii týchto liekov nie je možné vyhnúť, zaistite starostlivé klinické a laboratórne sledovanie.

Lieky, ktoré zvyšujú sérové koncentrácie draslíka, je možné súčasne podávať len pri zvlášť starostlivom lekárskom dozore.

Interakciu heparínu s intravenózne podávaným nitroglycerínom (ktorá môže viesť k poklesu účinnosti) nie je možné pri bemiparíne vylúčiť.

Gravidita

Štúdie na zvieratách nepreukázali pri použití bemiparínu žiadne dôkazy teratogénnych účinkov (pozri časť 5.3). K dispozícii sú iba obmedzené klinické údaje o gravidných ženách vystavených účinku bemiparínu. Pri predpisovaní lieku gravidným ženám je však potrebná opatrnosť.

Nie je známe, či bemiparín prechádza cez placentárnu bariéru.

Dojčenie

Nie sú dostatočné informácie o tom, či bemiparín prechádza do materského mlieka. Preto, ak je potrebné, aby dojčiace matky užívali Zibor, musia byť poučené, aby sa vyhli dojčeniu.

Zibor nemá žiadny alebo má iba zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Najčastejšie hlásenou nežiaducou reakciou je hematóm a/alebo ekchymóza v mieste vpichu, vyskytujúca sa približne u 15 % pacientov liečených Ziborom.

Osteoporóza býva spojená s dlhodobou liečbou heparínom.

Nežiaduce účinky sú uvedené podľa triedy orgánových systémov a frekvencie výskytu: veľmi časté (> 1/10), časté (>1/100 až <1/10), menej časté (> 1/1 000 až <1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) a neznáme (nemožno určiť z dostupných údajov):

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov hlásených v súvislosti s bemiparínon je podobná ako pri iných nízkomolekulárnych heparínov a je nasledovná:

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenie na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Hlavným príznakom predávkovania je krvácanie. Pri výskyte krvácania má byť podľa závažnosti krvácania a rizika trombózy podávanie bemiparínu ukončené.

Menšie krvácanie len zriedkavo vyžaduje špecifickú liečbu. V prípade väčšieho krvácania môže byť potrebné podávanie protamín sulfátu.

Neutralizácia bemiparínu protamín sulfátom bola sledovaná in vitro a in vivo, s cieľom pozorovať zníženie anti-Xa aktivity a účinok na aktivovaný parciálny tromboplastínový čas APTT (Activated Partial Thromboplastin Time). Protamín sulfát spôsobuje čiastočný pokles anti-Xa aktivity 2 hodiny po intravenóznom podaní, a to pri dávke 1,4 mg protamín sulfátu na každých podaných 100 IU anti- Xa.