Liečba závislosti od opioidov v rámci medicínskej, sociálnej a psychologickej terapie. Liečba je určená pre dospelých a dospievajúcich vo veku od 16 rokov.

Podávanie Buvidalu je obmedzené na zdravotníkov. Liečbu má začať lekár so skúsenosťami

s manažmentom liečby závislosti od opioidov a má zostať pod jeho dohľadom. Pri predpisovaní a dávkovaní buprenorfínu je potrebné prijať vhodné opatrenia, ako je vykonanie návštev v rámci ďalšieho sledovania pacienta s klinickým monitorovaním podľa potrieb pacienta. Užívanie na domáce použitie alebo samo-podávanie lieku pacientmi nie je povolené.

Bezpečnostné opatrenia, ktoré je potrebné vykonať pred začatím liečby

Aby sa predišlo rýchlemu nástupu abstinenčných príznakov, liečba Buvidalom sa má začať vtedy, keď sú prítomné objektívne a jasné mierne až stredné abstinenčné príznaky (pozri časť 4.4). Potrebné je venovať pozornosť typu závislosti od užívaných opioidných látok (t. j. dlhodobo alebo krátkodobo pôsobiace opioidy), dobe od posledného užitia opioidu a stupňa závislosti od opioidov.

• U pacientov užívajúcich heroín alebo krátko pôsobiace opioidy sa počiatočná dávka Buvidalu nesmie podať skôr ako po 6 hodinách od posledného užívania opioidov.

• U pacientov užívajúcich metadón je potrebné pred začiatkom liečby Buvidalom znížiť dávku metadónu na maximálne 30 mg/denne a táto dávka sa má podávať najskôr 24 hodín po podaní

  poslednej dávky metadónu pacientovi. Buvidal môže spôsobiť abstinenčné príznaky u pacientov závislých od metadónu.

  Dávkovanie

  Začatie liečby u pacientov, ktorí ešte neužívajú buprenorfín

  Pacienti, ktorí neboli predtým vystavení buprenorfínu, majú dostať sublingválnu dávku 4 mg buprenorfínu a musia sa pozorovať jednu hodinu pred prvým podaním týždenného Buvidalu na potvrdenie znášanlivosti buprenorfínu.

  Odporúčaná počiatočná dávka Buvidalu je 16 mg s jednou alebo dvoma ďalšími dávkami 8 mg s odstupom najmenej 1 deň až po cieľovú dávku 24 mg alebo 32 mg počas prvého týždňa liečby. Odporúčaná dávka pre druhý týždeň liečby je celková dávka podaná počas začiatočného týždňa.

  Liečba mesačným Buvidalom sa môže začať po začatí liečby týždenným Buvidalom v súlade s konverziou dávky uvedenou v tabuľke č. 1 a po stabilizovaní týždennej liečby u pacientov (po dobu najmenej štyroch týždňov, ak je to možné).

  Prechod zo sublingválnych buprenorfínov na Buvidal

  Pacienti liečení sublingválnym buprenorfínom môžu prejsť priamo na týždenný alebo mesačný Buvidal počínajúc dňom po poslednej dennej dávke podávania sublingválneho buprenorfínu v súlade s odporúčaniami pre dávkovanie v tabuľke č. 1. Počas dávkovania po zmene liečby sa odporúča dôkladnejšie sledovanie pacientov.

  Tabuľka č. 1. Konvenčné denné dávky buprenorfínu pre sublingválne podávanie a odporúčané zodpovedajúce dávky týždenného a mesačného Buvidalu
  Dávka dennéhosublingválneho buprenorfínu	Dávka týždenného Buvidalu	Dávka mesačného Buvidalu
  2 – 6 mg	8 mg
  8 – 10 mg	16 mg	64 mg
  12 – 16 mg	24 mg	96 mg
  18 – 24 mg	32 mg	128 mg
  26 – 32 mg		160 mg

  Pacienti môžu prejsť zo sublingválneho buprenorfínu 26-32 mg priamo na mesačný Buvidal 160 mg s dôkladným sledovaním počas obdobia dávkovania po zmene liečby.

  Dávka buprenorfínu v mg sa môže líšiť medzi jednotlivými sublingválnymi liekmi, čo sa musí zohľadniť individuálne pri konkrétnych liekoch. Farmakokinetické vlastnosti Buvidalu sú opísané v časti 5.2.

  Udržiavacia liečba a úprava dávky

  Buvidal možno podávať týždenne alebo mesačne. Dávky sa môžu zvýšiť alebo znížiť a pacienti môžu meniť režim medzi týždenne a mesačne podávanými liekmi podľa individuálnych potrieb pacienta a podľa klinického úsudku lekára na základe odporúčaní v tabuľke č. 1. Po zmene liečby sa môže vyžadovať dôkladnejšie sledovanie pacientov. Hodnotenie dlhodobej liečby je založené na údajoch za 48 týždňov.

  Doplnkové dávkovanie

  Maximálna jedna doplnková dávka Buvidalu 8 mg sa môže podať pri neplánovanej návšteve medzi pravidelnými týždennými a mesačnými dávkami na základe individuálnych dočasných potrieb pacienta.

  Maximálna týždenná dávka u pacientov užívajúcich týždennú liečbu Buvidalom je 32 mg s ďalšou 8 mg dávkou. Maximálna mesačná dávka u pacientov užívajúcich mesačnú liečbu Buvidalom je 160 mg.

  Vynechané dávky

  Aby sa zabránilo vynechaniu dávok, môže byť týždenná dávka podaná až 2 dni pred týždenným časovým bodom alebo po ňom a mesačná dávka môže byť podávaná až do 1 týždňa pred mesačným časovým bodom alebo po ňom.

  V prípade vynechania dávky sa má nasledujúca dávka podať čo možno najskôr.

  Ciele liečby a ukončenie liečby

  Pred začatím liečby liekom Buvidal sa má spolu s pacientom dohodnúť stratégia liečby. Keď pacient už nepotrebuje liečbu liekom Buvidal, je potrebné zvážiť jeho vlastnosti s predĺženým uvoľňovaním a môže byť vhodné postupné znižovanie dávky, aby sa predišlo príznakom vysadenia (pozri časť 4.4). Ak pacient prejde na liečbu sublingválnym buprenorfínom, má sa to urobiť týždeň po poslednej týždennej dávke alebo mesiac po poslednej mesačnej dávke Buvidalu podľa odporúčaní v tabuľke č. 1.

  Špeciálne populácie

  Staršie osoby

  Účinnosť a bezpečnosť buprenorfínu u starších pacientov vo veku nad 65 rokov neboli stanovené. Nie je možné uviesť odporúčania na dávkovanie.

  Vo všeobecnosti je odporúčané dávkovanie u starších pacientov s normálnou funkciou obličiek rovnaké ako u mladších dospelých pacientov s normálnou funkciou obličiek. Pretože starší pacienti môžu mať zníženú funkciu obličiek/pečene, môže byť potrebné upraviť dávku (pozri časti nižšie).

  Porucha funkcie pečene

  Buprenorfín sa musí používať s opatrnosťou u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časť 5.2). Použitie buprenorfínu je kontraindikované u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.3).

  Porucha funkcie obličiek

  U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je nutná úprava dávky buprenorfínu. Dávkovanie s opatrnosťou sa odporúča u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu

  < 30 ml/min) (pozri časti 4.4 a 5.2).

  Pediatrická populácia

  Bezpečnosť a účinnosť buprenorfínu u detí a dospievajúcich vo veku do 16 rokov neboli stanovené (pozri časť 4.4). K dispozícii nie sú žiadne údaje.

  Spôsob podávania

  Buvidal je určený len na subkutánne podávanie. Mal by sa injikovať pomaly a úplne do podkožného tkaniva rôznych oblastí (zadok, stehno, brucho alebo horná časť ramena) za predpokladu, že existuje dostatok podkožného tkaniva. Každá oblasť môže mať viac miest vpichu. Miesta podania injekcie by sa mali striedať pri týždenných aj pri mesačných injekciách. Pri týždennej dávke je potrebný minimálny odstup 8 týždňov pred opätovným injekčným podaním do predtým použitého miesta podania injekcie. Nie sú žiadne klinické údaje na potvrdenie opätovného injekčného podania mesačnej dávky do rovnakého miesta. Je nepravdepodobné, že by to predstavovalo obavu o bezpečnosť.

  Rozhodnutie opätovne podať injekciu do toho istého miesta sa má takisto riadiť klinickým úsudkom ošetrujúceho lekára. Podaná dávka by sa mala podávať ako jedna injekcia a nemala by sa rozdeľovať. Dávka sa nesmie podávať intravaskulárne (intravenózne), intramuskulárne ani intradermálne (do kože) (pozri časť 4.4). Pokyny na podávanie nájdete v časti 6.6.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Závažná respiračná nedostatočnosť

Závažná porucha funkcie pečene

Akútny alkoholizmus alebo delírium tremens

Podávanie

Je potrebné dbať na to, aby sa zabránilo neúmyselnej injekcii Buvidalu. Dávka sa nesmie podávať intravaskulárne (intravenózne), intramuskulárne ani intradermálne.

Intravaskulárne podanie, ako je intravenózna injekcia, by predstavovalo riziko vážneho poškodenia, pretože Buvidal vytvára pri kontakte s telesnými tekutinami pevnú hmotu, ktorá by mohla potenciálne spôsobiť poranenie ciev, oklúziu alebo tromboembolické príhody.

Aby sa minimalizovalo riziko nesprávneho používania, zneužívania alebo nevhodného používania je pri predpisovaní a dávkovaní buprenorfínu potrebné prijať vhodné opatrenia. Zdravotníci by mali Buvidal podávať priamo pacientovi. Užívanie na domáce použitie alebo samo-podávanie lieku pacientmi nie je povolené. Akékoľvek pokusy o odstránenie depotu by sa mali počas liečby sledovať.

Vlastnosti predĺženého uvoľňovania

Vlastnosti predĺženého uvoľňovania lieku by sa mali brať do úvahy počas liečby, vrátanie, vrátane začatia a ukončenia liečby (pozri časť 4.2). Hlavne pacienti s konkomitantnými liekmi a/alebo súbežnými komorbiditami majú byť sledovaní, či nevykazujú prejavy a príznaky toxicity, predávkovania alebo abstinencie, ktoré sú spôsobené zvýšenou alebo zníženou hladinou buprenorfínu (pozri časti 4.5 a 5.2).

Útlm dýchania

Popísaných bolo množstvo prípadov úmrtí v dôsledku útlmu dýchania u pacientov liečených buprenorfínom, najmä ak sa podával v kombinácii s benzodiazepínami (pozri časť 4.5) alebo ak sa buprenorfín nepoužíval tak, ako je predpísané. Úmrtia boli hlásené aj v súvislosti so súbežným použitím buprenorfínu s ďalšími látkami s tlmiacim účinkom na CNS, ako je alkohol, gabapentinoidy (ako je pregabalín a gabapentín) (pozri časť 4.5) alebo iné opioidy.

U pacientov s respiračnou nedostatočnosťou (napr. chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, cor pulmonale, zníženou respiračnou rezervou, hypoxiou, hyperkapniou, už existujúcim útlmom dýchania alebo kyfoskoliózou) sa musí buprenorfín používať opatrne.

Buprenorfín môže v prípade neúmyselného alebo úmyselného použitia spôsobiť vážny a potenciálne smrteľný útlm dýchania u detí a osôb bez závislosti na opioidoch.

Útlm CNS

Buprenorfín môže spôsobiť ospalosť, zvlášť pri užívaní spolu s alkoholom alebo s liekmi s tlmiacim účinkom na centrálny nervový systém (ako sú benzodiazepíny, trankvilizéry, sedatíva, gabapentinoidy alebo hypnotiká) (pozri časti 4.5 a 4.7).

Tolerancia a porucha užívania opioidov (zneužívanie a závislosť)

Buprenorfín je čiastočný agonista mí-opiátového receptora a chronické podávanie môže vyvolať závislosť od opiátov.

Pri opakovanom podávaní opioidov, ako je buprenorfín, môže vzniknúť tolerancia, fyzická a psychická závislosť a porucha užívania opioidov (OUD). Zneužívanie alebo úmyselné nesprávne užívanie buprenorfínu môže mať za následok predávkovanie a/alebo smrť. Riziko vzniku OUD je

zvýšené u pacientov s osobnou alebo rodinnou anamnézou (rodičia alebo súrodenci) porúch súvisiacich s užívaním návykových látok (vrátane porúch súvisiacich s užívaním alkoholu), u súčasných užívateľov tabaku alebo u pacientov s osobnou anamnézou iných porúch duševného zdravia (napr. veľká depresia, úzkostné poruchy a poruchy osobnosti).

Pred začatím liečby buprenorfínom a počas liečby sa majú s pacientom dohodnúť ciele liečby a plán ukončenia liečby (pozri časť 4.2).

Pacienti budú vyžadovať monitorovanie, či sa u nich neprejavujú príznaky správania, pri ktorom vyhľadávajú drogy (napr. príliš skoré žiadosti o doplnenie liečiva). To zahŕňa aj kontrolu súbežne užívaných opioidov a psychoaktívnych liekov (ako sú benzodiazepíny). U pacientov s príznakmi a symptómami OUD by sa mala zvážiť konzultácia so špecialistom na závislosti.

Sérotonínový syndróm

Súbežné podávanie Buvidal a iných sérotonergných liekov, ako sú inhibítory MAO, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI) alebo tricyklické antidepresíva, môže viesť k sérotonínovému syndrómu, potenciálne život ohrozujúcemu stavu (pozri časť 4.5). Ak je súbežná liečba inými sérotonergnými liekmi klinicky opodstatnená, odporúča sa pozorné sledovanie pacienta, najmä na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávky.

Symptómy sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať zmeny duševného stavu, autonómnu nestabilitu, neuromuskulárne abnormality a/alebo gastrointestinálne symptómy. Ak existuje podozrenie na sérotonínový syndróm, je potrebné zvážiť zníženie dávky alebo prerušenie liečby v závislosti od závažnosti symptómov.

Hepatitída a hepatické udalosti

Pred začatím liečby sa odporúča vykonať východiskové pečeňové testy a zdokumentovať stav vírusovej hepatitídy. Pacientom, ktorí sú pozitívni na vírusovú hepatitídu, súbežne užívajú niektoré iné lieky (pozri časť 4.5) a/alebo majú existujúce poškodenie funkcie pečene, hrozí vyššie riziko poškodenia pečene. Odporúča sa pravidelné sledovanie pečeňových funkcií.

V klinických skúšaniach aj v správach o nežiaducich účinkoch po uvedení liekov obsahujúcich buprenorfín na trh boli u pacientov závislých od opioidov hlásené prípady akútneho poškodenia pečene. Spektrum abnormalít siaha od prechodných asymptomatických zvýšení pečeňových transamináz až po prípady cytolytickej hepatitídy, zlyhania pečene, pečeňovej nekrózy, hepatorenálneho syndrómu, hepatálnej encefalopatie i úmrtia. V mnohých prípadoch môže zohrať príčinnú alebo pomocnú úlohu prítomnosť už existujúcich abnormalít v pečeňových enzýmoch, genetického ochorenia, infekcie vírusmi hepatitídy typu B alebo hepatitídy typu C, nadmerná konzumácia alkoholu, anorexia, súbežné užívanie iných potenciálne hepatotoxických liekov a pokračujúce injekčné užívanie drog. Tieto faktory sa musia vziať do úvahy pred predpísaním buprenorfínu a počas liečby. V prípade podozrenia na hepatickú udalosť sa vyžaduje ďalšie biologické a etiologické zhodnotenie. V závislosti od nálezov môže byť liečba Buvidalom prerušená. Môže byť potrebné monitorovanie presahujúce týždenné a mesačné obdobie liečby. Pokiaľ sa v liečbe pokračuje, je potrebné pozorne sledovať činnosť pečene.

Precipitácia opioidového abstinenčného syndrómu

Pri začatí liečby buprenorfínom je dôležité uvedomiť si čiastočný agonistický profil buprenorfínu. Buprenorfínové produkty spôsobili abstinenčné príznaky u pacientov závislých od opioidov, keď boli podávané predtým, ako ustúpia agonistické účinky vyplývajúce z nedávneho užívania alebo nesprávneho užívania opioidov. Aby sa zabránilo rýchlemu nástupu abstinenčných príznakov, musí sa vykonať indukcia, ak sú evidentné mierne až stredne závažné abstinenčné prejavy a príznaky (pozri časť 4.2).

Prerušenie liečby môže mať za následok abstinenčný syndróm, ktorý môže byť oneskorený v nástupe.

Porucha funkcie pečene

Buprenorfín je do značnej miery metabolizovaný v pečeni. Pacienti so stredne závažnou poruchou funkcie pečene majú byť sledovaní z dôvodu možných prejavov a príznakov z vysadenia opioidov, toxicity alebo predávkovania, ktoré sú spôsobené zvýšenou hladinou buprenorfínu. Buprenorfín sa musí používať s opatrnosťou u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2 a 5.2). Funkciu pečene je počas liečby potrebné pravidelne monitorovať. Použitie buprenorfínu je kontraindikované u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.3).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa akumulujú metabolity buprenorfínu. Dávkovanie s opatrnosťou sa odporúča u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu

<30 ml/min) (pozri časti 4.2 a 5.2).

Predĺženie intervalu QT

Pri súbežnom podávaní Buvidalu s inými liekmi, ktoré predlžujú interval QT, a u pacientov so syndrómom dlhého intervalu QT alebo inými rizikovými faktormi predĺženia intervalu QT, je potrebná opatrnosť.

Akútna liečba bolesti

Na liečbu akútnej bolesti pri pokračujúcom užívaní Buvidalu môže byť potrebná kombinácia užívania opioidov s vysokou afinitou na receptory mí-opioidov (napríklad fentanyl), neopioidných analgetík

a regionálnej anestézie. Titrácia perorálneho alebo intravenózneho krátkodobo pôsobiaceho opioidného lieku proti bolesti (morfín s okamžitým uvoľňovaním, oxykodón alebo fentanyl) na požadovaný analgetický účinok u pacientov liečených Buvidalom môže vyžadovať vyššie dávky. Pacienti majú byť počas liečby sledovaní.

Použitie u detí a dospievajúcich

Bezpečnosť a účinnosť buprenorfínu u detí vo veku do 16 rokov neboli stanovené (pozri časť 4.2). Vzhľadom na obmedzené údaje u dospievajúcich (vo veku 16 alebo 17 rokov) musia byť pacienti v tejto vekovej kategórii počas liečby pozorne sledovaní.

Poruchy dýchania súvisiace so spánkom

Opioidy môžu spôsobiť poruchy dýchania súvisiace so spánkom vrátane centrálneho spánkového apnoe (CSA) a hypoxémie súvisiacej so spánkom. Užívanie opioidov zvyšuje riziko CSA v závislosti na dávke. U pacientov s CSA zvážte zníženie celkovej dávky opioidov.

Účinky triedy

Opioidy môžu spôsobiť ortostatickú hypotenziu.

Opioidy môžu zvýšiť tlak mozgovomiechového moku a spôsobiť tak záchvaty. U pacientov s poranením hlavy, vnútrolebečnými léziami alebo inými stavmi, ktoré zvyšujú tlak mozgovomiechového moku, ako aj u pacientov s anamnézou záchvatov v minulosti, je preto nutné používať opioidy s opatrnosťou.

U pacientov s hypotenziou, hypertrofiou prostaty alebo s uretrálnou stenózou sa pri používaní opioidov vyžaduje opatrnosť.

Opioidmi vyvolaná mióza, zmeny v úrovni vedomia či zmeny vo vnímaní bolesti ako symptómu ochorenia môžu narušiť vyhodnotenie stavu pacienta alebo prekryť diagnózu alebo klinický priebeh sprievodného ochorenia.

Opatrnosť pri používaní opioidov sa vyžaduje u pacientov s myxedémom, hypotyreózou alebo adrenokortikálnou nedostatočnosťou (napr. Addisonovou chorobou).

Preukázalo sa, že opioidy zvyšujú tlak v žlčovode a je nutné ich používať s opatrnosťou u pacientov s dysfunkciou žlčových ciest.

Latex

Vo formulácii krytu ihly nebol použitý prírodný kaučuk ani latex. Prítomnosť zanedbateľných stôp však nemôže byť vylúčená. Preto existuje možné riziko alergických reakcií u osôb s precitlivenosťou na latex, ktoré nemožno úplne vylúčiť.

S Buvidalom sa neuskutočnili žiadne interakčné štúdie.

Buprenorfín sa má používať opatrne pri súbežnom podávaní týchto liekov:

• naltrexón a nalmefén: sú to antagonisty opioidov, ktoré dokážu zablokovať farmakologické účinky buprenorfínu. U pacientov závislých od opioidov, ktorí sú v súčasnosti liečení buprenorfínom, môže naltrexón vyvolať náhly nástup predĺžených a intenzívnych abstinenčných príznakov opioidov. U pacientov, ktorí v súčasnosti dostávajú liečbu naltrexónom, môže byť zamýšľaný terapeutický účinok podávania buprenorfínu blokovaný naltrexónom.

• alkoholické nápoje alebo lieky obsahujúce alkohol, pretože alkohol zvyšuje sedatívny účinok buprenorfínu (pozri časť 4.7).

• benzodiazepíny: Táto kombinácia môže viesť k smrti v dôsledku útlmu dýchania centrálneho pôvodu. Dávkovanie sa preto musí starostlivo sledovať a tejto kombinácii treba zamedziť, ak existuje riziko zneužitia. Pacientov treba upozorniť, že počas užívania tohto lieku je mimoriadne nebezpečné samoaplikovať benzodiazepíny bez predpisu, a musia byť upozornení, aby benzodiazepíny užívali súbežne s týmto liekom len podľa pokynov svojho lekára (pozri časť 4.4).

• gabapentinoidy: Súbežné užívanie lieku Buvidal s gabapentinoidmi (gabapentín a pregabalín) môže viesť k útlmu dýchania, hypotenzii, hlbokej sedácii, kóme alebo smrti. Dávkovanie sa preto musí starostlivo sledovať a tejto kombinácii treba zamedziť, ak existuje riziko zneužitia. Pacienti majú byť upozornení na používanie gabapentinoidov (ako je pregabalín a gabapentín) súbežne s týmto liekom len podľa pokynov lekára (pozri časť 4.4).

• sérotonergné lieky, ako sú inhibítory MAO, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI) alebo tricyklické antidepresíva, pretože existuje zvýšené riziko sérotonínového syndrómu, potenciálne život ohrozujúceho stavu (pozri časť 4.4).

• iné lieky tlmiace centrálnu nervovú sústavu: ostatné opioidné deriváty (napr. metadón, analgetiká a antitusiká), niektoré antidepresíva, sedatívne antagonisty H¹-receptorov, barbituráty, anxiolytiká iné ako benzodiazepíny, antipsychotiká, klonidín a príbuzné látky. Tieto kombinácie zvyšujú útlm centrálnej nervovej sústavy. Zníženie úrovne pozornosti môže byť nebezpečné pre vedenie vozidiel a obsluhovanie strojov (pozri časť 4.7).

• opioidné analgetiká: po podaní úplného opioidného agonistu pacientom užívajúcim buprenorfín môže byť náročné dosiahnuť dostatočnú analgéziu. Existuje tiež možnosť predávkovania úplným agonistom, najmä pri pokusoch o prekonanie účinkov čiastočného agonistu buprenorfínu alebo pri poklese hladiny buprenorfínu v plazme (pozri časť 4.4).

• Buprenorfín sa metabolizuje na norbuprenorfín predovšetkým prostredníctvom CYP3A4. Interakcia so súbežne podávanými induktormi alebo inhibítormi bola stanovená v štúdiách s použitím transmukózneho a transdermálneho buprenorfínu. Buprenorfín sa tiež metabolizuje na buprenorfín-3β-glukuronid prostredníctvom UGT1A1.

  • Inhibítory CYP3A4 môžu inhibovať metabolizmus buprenorfínu, a tým zvýšiť hodnotu Cmax a AUC buprenorfínu a norbuprenorfínu. Buvidal stráca účinky prvého prechodu

    a očakáva sa, že inhibítory CYP3A4 (napr. inhibítory proteázy ako ritonavir, nelfinavir alebo indinavir alebo azolové antifungálne látky, ako je ketokonazol alebo itrakonazol alebo makrolidové antibiotiká), budú mať menší účinok na metabolizmus buprenorfínu pri súčasnom podávaní s Buvidalom, v porovnaní s tým, keď sa podávajú súbežne s sublingválnym buprenorfínom. Pri prechode zo sublingválneho buprenorfínu na Buvidal môže byť potrebné pacientov sledovať, aby sa zabezpečilo, že plazmatické hladiny buprenorfínu sú primerané. Pacienti užívajúci liek Buvidal, ktorí začali liečbu inhibítormi CYP3A4, majú byť liečení týždenným Buvidalom a majú byť sledovaní s ohľadom na prejavy a príznaky nadmernej liečby. Naopak, ak pacient, ktorému je súbežne podávaný liek Buvidal a inhibítor CYP3A4, ukončí liečbu inhibítorom CYP3A4, má byť sledovaný s ohľadom na abstinenčné príznaky (pozri časť 4.4).

  • Induktory CYP3A4 môžu indukovať metabolizmus buprenorfínu, a tým znížiť hladiny buprenorfínu. Buvidal stráca účinok prvého prechodu a očakáva sa, že induktory CYP3A4 (napr. fenobarbital, karbamazepín, fenytoín alebo rifampicín) majú pri súčasnom podávaní s Buvidalom menšie účinky na metabolizmus buprenorfínu v porovnaní s tým, keď sa podávajú súbežne s buprenorfínom. Pri prechode zo sublingválneho buprenorfínu na Buvidal môže byť potrebné pacientov sledovať, aby sa zabezpečilo, že plazmatické hladiny buprenorfínu sú primerané. Pacienti užívajúci liek Buvidal, ktorí začali liečbu induktormi CYP3A4, majú byť liečení týždenným Buvidalom a majú byť sledovaní s ohľadom na abstinenčné prejavy a príznaky. Naopak, ak pacient, ktorému je súbežne podávaný liek Buvidal a induktor CYP3A4, ukončí liečbu induktorom CYP3A4, má byť sledovaný s ohľadom na príznaky nadmernej liečby.

  • Inhibítory UGT1A1 môžu ovplyvniť systémovú expozíciu buprenorfínu.

• inhibítory monoaminooxidázy (MAOI): Možné zhoršenie účinkov opioidov na základe skúseností s morfínom.

• súbežné podávanie buprenorfínu s anticholinergikami alebo liekmi s anticholinergnou aktivitou (napr. tricyklické antidepresíva, antihistaminiká, antipsychotiká, svalové relaxanciá, antiparkinsoniká) môže viesť k zvýšeniu anticholinergných nežiaducich účinkov.

Gravidita

Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití buprenorfínu u gravidných žien. Štúdie vykonané na zvieratách nenaznačujú reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Buprenorfín sa má používať počas gravidity len v prípade, že potenciálny prínos prevažuje nad potenciálnym rizikom pre plod.

Ku koncu tehotenstva môže buprenorfín vyvolať útlm dýchania u novorodenca, a to dokonca aj po krátkej dobe podávania. Dlhodobé podávanie počas posledných troch mesiacov gravidity môže spôsobiť abstinenčný syndróm u novorodenca (napr. hypertónia, novorodenecký tremor, novorodenecká agitácia, myoklonus alebo kŕčové záchvaty). K syndrómu dochádza zvyčajne oneskorene niekoľko hodín až niekoľko dní po pôrode.

Vzhľadom na dlhý polčas buprenorfínu sa má zvážiť niekoľkodňové pozorovanie novorodenca po narodení, aby sa zabránilo riziku respiračného útlmu alebo abstinenčného syndrómu u novorodenca.

Dojčenie

Buprenorfín a jeho metabolity sa vylučujú do ľudského mlieka a Buvidal sa má používať s opatrnosťou počas dojčenia.

Fertilita

Nie sú k dispozícii žiadne alebo len obmedzené údaje o účinkoch buprenorfínu na fertilitu u ľudí. Účinok buprenorfínu na fertilitu u zvierat nebol pozorovaný (pozri časť 5.3).

Buprenorfín má malý až mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, ak je podaný pacientom závislým od opioidov. Buprenorfín môže spôsobiť ospalosť, závraty alebo poruchy myslenia, a to najmä počas indukcie liečby a po zmene dávkovania. Ak sa používa spolu s alkoholom alebo liekmi s tlmiacim účinkom na centrálnu nervovú sústavu, je pravdepodobné, že účinok bude ešte výraznejší (pozri časti 4.4 a 4.5).

Pacient musí byť upozornený, že počas používania tohto lieku nesmie viesť vozidlá ani obsluhovať nebezpečné stroje, dokým nebude známe, ako tento liek na neho vplýva. Ošetrujúci lekár má vydať individuálne odporúčanie.

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie na buprenorfín sú bolesť hlavy, nauzeaa, hyperhidróza, nespavosť, abstinenčný syndróm a bolesť.

Súhrn nežiaducich reakcií v tabuľke

V tabuľke 2 sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené u buprenorfínu vrátane Buvidalu. Používajú sa nasledujúce výrazy a frekvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), neznáme (z dostupných údajov).

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Reakcie v mieste vpichu injekcie

V dvojito zaslepenom skúšaní účinnosti fázy 3 boli nežiaduce reakcie súvisiace s miestom vpichu injekcie pozorované u 36 (16,9 %) z 213 pacientov (5 % podaných injekcií) v skupine liečenej Buvidalom. Najčastejšie nežiaduce reakcie boli bolesť v mieste vpichu injekcie (8,9 %), pruritus v mieste vpichu injekcie (6,1 %) a erytém v mieste vpichu injekcie (4,7 %). Všetky reakcie v mieste vpichu boli mierne alebo stredne závažné a väčšina prípadov bola prechodná.

Počas používania Buvidalu po uvedení na trh boli hlásené nežiaduce reakcie v mieste vpichu injekcie: absces, ulcerácia a nekróza.

Drogová závislosť

Opakované užívanie buprenorfínu môže viesť k drogovej závislosti, a to aj pri terapeutických dávkach. Riziko vzniku drogovej závislosti sa môže líšiť v závislosti od individuálnych rizikových faktorov pacienta, dávkovania a dĺžky liečby opioidmi (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Symptómy

Útlm dýchania v dôsledku útlmu centrálnej nervovej sústavy je hlavným symptómom vyžadujúcim si zásah v prípade predávkovania buprenorfínom, pretože môže viesť k zástave dýchania a smrti. Medzi počiatočné príznaky predávkovania môže patriť tiež nadmerné potenie, ospalosť, tupozrakosť, mióza, hypotenzia, nevoľnosť, vracanie a/alebo poruchy reči.

Liečba

Mali by sa zaviesť všeobecné podporné opatrenia, vrátane starostlivého monitorovania respiračnej funkcie a funkcie srdca u pacienta. Treba nasadiť symptomatickú liečbu útlmu dýchania podľa štandardných opatrení intenzívnej starostlivosti. Musia sa zabezpečiť voľné dýchacie cesty pacienta a asistované alebo kontrolované dýchanie. Pacient by mal byť presunutý do prostredia, v ktorom je k dispozícii kompletné vybavenie pre resuscitáciu. Ak pacient vracia, treba prijať opatrenia, aby nedošlo k vdýchnutiu. Odporúča sa použitie antagonistu opioidov (napr. naloxónu) aj napriek malému efektu, ktorý môže mať na zvrátenie respiračných symptómov buprenorfínu v porovnaní s účinkami na opioidy s plne agonistickým účinkom.

Pri stanovení dĺžky liečby treba vziať do úvahy dlhé trvanie účinkov buprenorfínu a Buvidalu

s predĺženým uvoľňovaním, aby sa predišlo účinkom predávkovania (pozri časť 4.4). Naloxón môže byť odstránený rýchlejšie ako buprenorfín, čo umožňuje návrat k predtým kontrolovaným symptómom predávkovania buprenorfínom.