TEPMETKO 225 mg filmom obalené tablety

TEPMETKO je indikovaný ako monoterapia na liečbu dospelých pacientov s pokročilým nemalobunkovým karcinómom pľúc (Non-Small Cell Lung Cancer, NSCLC) s mutáciami vedúcimi ku skippingu exónu 14 génu pre faktor mezenchymálno-epiteliálneho prechodu (METex14, mesenchymal-epithelial transition factor gene exon 14), ktorí vyžadujú systémovú liečbu po predchádzajúcej liečbe imunoterapiou a/alebo chemoterapiou na báze platiny.

Liečbu musí začať a viesť lekár so skúsenosťami s podávaním protinádorových liekov.

Pred začatím liečby TEPMETKOM sa má potvrdiť prítomnosť zmien skipping mutácií METex14 validovanou testovacou metódou (pozri časti 4.4 a 5.1).

Dávkovanie

Odporúčaná dávka je 450 mg tepotinibu (2 tablety) užívaná jedenkrát denne. V liečbe sa má pokračovať, pokiaľ sa pozoruje klinický prínos.

Ak sa vynechá denná dávka, môže sa užiť hneď, ako si na ňu pacient v ten istý deň spomenie, ak ďalšia dávka nie je naplánovaná do 8 hodín.

Úpravy dávky z dôvodu nežiaducich reakcií

Odporúčaná úroveň zníženia dávky na zvládnutie nežiaducich reakcií je 225 mg (1 tableta) denne. Podrobné odporúčania pre úpravy dávky sú uvedené v tabuľke nižšie.

Tabuľka 1: Odporúčané úpravy dávky pre TEPMETKO

ULN = horná hranica normálnej hodnoty (Upper Limit of Normal)

Osobitné populácie

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 až 89 ml/min) sa neodporúča žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2). Farmakokinetické vlastnosti

a bezpečnosť tepotinibu sa u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu pod 30 ml/min) neskúmali. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek sa preto užívanie TEPMETKA neodporúča.

Hodnotenia funkcie obličiek, ktoré sa opierajú o hodnoty sérového kreatinínu (klírens kreatinínu alebo odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie), sa majú interpetovať s opatrnosťou (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou (Childova Pughova trieda A) alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (Childova Pughova trieda B) sa neodporúča žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2). Farmakokinetické vlastnosti a bezpečnosť tepotinibu sa u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (Childova Pughova trieda C) neskúmali. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa preto používanie TEPMETKA neodporúča.

Starší pacienti

U pacientov vo veku 65 rokov a starších nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť tepotinibu u pediatrických pacientov vo veku menej ako 18 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

TEPMETKO je určené na perorálne použitie. Tableta (tablety) sa má (majú) užívať s jedlom a má (majú) sa prehltnúť celá (celé), aby sa zaistilo, že sa podala celá dávka.

Ak pacient nie je schopný prehĺtať, tablety sa môžu rozpustiť v 30 ml nesýtenej vody. Nemajú sa používať ani pridávať žiadne iné tekutiny. Tablety sa majú vložiť do pohára s vodou bez toho, aby sa rozdrvili, a miešať, až kým sa tablety nerozpadnú na malé kúsky, čo môže trvať niekoľko minút (tableta sa nerozpustí úplne). Disperzia sa má vypiť do 1 hodiny. Pohár sa má vypláchnuť ďalšími 30 ml nesýtenej vody, ktorá sa má hneď vypiť, aby sa zaistilo, že v pohári nezostali žiadne zvyšky.

Ak sa vyžaduje podávanie cez nazogastrickú sondu (s priemerom minimálne 8 F), tablety sa majú rozpustiť v 30 ml nesýtenej vody, ako je opísané vyššie. Týchto 30 ml tekutiny sa má podať do

1 hodiny podľa pokynov výrobcu nazogastrickej sondy. Pohár alebo striekačka sa majú hneď dvakrát vypláchnuť 30 ml nesýtenej vody, aby sa zaistilo, že v nich nezostali žiadne zvyšky a podala sa celá dávka.

Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Vyhodnotenie stavu skipping mutácií METex14

Pri detegovaní prítomnosti mutácií vedúcich ku skippingu METex14 použitím vzoriek na báze tkaniva alebo plazmy je dôležité zvoliť dobre validovaný a robustný test, aby sa zabránilo falošne negatívnym alebo falošne pozitívnym výsledkom. Informácie o charakteristikách testov používaných v klinických štúdiách pozri časť 5.1.

Intersticiálna choroba pľúc a pneumonitída

Intersticiálna choroba pľúc (ILD) alebo nežiaduce reakcie podobné ILD vrátane pneumonitídy boli hlásené u pacientov užívajúcich tepotinib v monoterapii v odporúčanom dávkovom režime a tieto nežiaduce účinky môžu byť smrteľné (pozri časť 4.8).

U pacientov je potrebné sledovať pľúcne príznaky naznačujúce reakcie podobné ILD. Liečba TEPMETKOM sa musí prerušiť a pacientov je potrebné neodkladne vyšetriť na alternatívne diagnózy alebo špecifickú etiológiu intersticiálnej choroby pľúc. Ak sa potvrdí intersticiálna choroba pľúc, liečba TEPMETKOM sa musí natrvalo ukončiť a pacienta je potrebné vhodným spôsobom liečiť.

Sledovanie pečeňových enzýmov

U pacientov, ktorí dostávali monoterapiu tepotinibom v odporúčanom dávkovom režime, sa hlásilo zvýšenie hladín ALT a/alebo AST (pozri časť 4.8).

Hladiny pečeňových enzýmov (ALT a AST) a bilirubínu sa majú sledovať pred začatím liečby TEPMETKOM a potom podľa klinickej indikácie. Pri zvýšeniach 3. alebo vyššieho stupňa (hladiny ALT a/alebo AST vyššie ako 5-násobok ULN) sa odporúča úprava dávky alebo ukončenie liečby (pozri časť 4.2).

Predĺženie intervalu QTc

U obmedzeného počtu pacientov sa hlásilo predĺženie intervalu QTc (pozri časť 4.8). U pacientov s rizikom vývoja predĺženia intervalu QTc vrátane pacientov so známymi poruchami elektrolytov alebo súbežne užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že majú účinky predlžujúce interval QTc, sa odporúča sledovanie podľa klinickej indikácie (napr. EKG, elektrolyty).

Embryofetálna toxicita

Tepotinib môže pri podávaní gravidným ženám spôsobiť poškodenie plodu. U žien vo fertilnom veku sa pred začatím liečby TEPMETKOM odporúča vykonať tehotenský test. Ženy vo fertilnom veku

a muži s partnerkami vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby TEPMETKOM a po dobu aspoň 1 týždňa po poslednej dávke (pozri časť 4.6).

Interpretácia výsledkov laboratórnych testov

In vitro štúdie naznačujú, že tepotinib alebo jeho hlavný metabolit inhibujú obličkové tubulárne transportné proteíny, transportér organických katiónov (Organic Cation Transporter, OCT) 2 a multi liekové a toxínové extrúzne transportéry (Multidrug And Toxin Extrusion, MATE) 1 a 2 (pozri

časť 5.2). Kreatinín je substrátom týchto transportérov a pozorované zvýšenia hladiny kreatinínu (pozri časť 4.8) môžu byť skôr výsledkom inhibície aktívnej tubulárnej sekrécie ako poškodenia obličiek. Hodnotenia funkcie obličiek, ktoré sa opierajú o hodnoty sérového kreatinínu (klírens kreatinínu alebo odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie) sa majú interpetovať s opatrnosťou

a vziať do úvahy tento účinok. V prípade zvýšenia hladiny kreatinínu v krvi počas liečby sa odporúča ďalej vyhodnotiť funkciu obličiek, aby sa vylúčila porucha funkcie obličiek.

Účinky iných liekov na tepotinib

Induktory CYP a P-gp

Tepotinib je substrátom P-glykoproteínu (P-gp). U zdravých účastníkov súbežné podanie jednej dávky 450 mg tepotinibu so silným induktorom karbamazepínom (300 mg dvakrát denne po dobu 14 dní) znížilo hodnotu AUCinf tepotinibu o 35 % a hodnotu Cmax o 11 % v porovnaní s podaním samotného tepotinibu. Znížená expozícia nie je klinicky významná.

Duálne silné inhibítory CYP3A a P-gp a inhibítory P-gp

U zdravých účastníkov súbežné podanie jednej dávky 450 mg tepotinibu so silným inhibítorom CYP3A a inhibítorom P-gp itrakonazolom (200 mg jedenkrát denne po dobu 11 dní) zvýšilo hodnotu AUCinf o 22 % a neviedlo k žiadnej zmene hodnoty Cmax tepotinibu v porovnaní s podaním samotného tepotinibu. To sa klasifikuje ako slabá interakcia a pozorované zmeny v systémovej expozícii tepotinibu sa nepovažujú za klinicky významné. Preto sa neočakáva, že inhibítory CYP3A a P-gp ovplyvnia expozíciu tepotinibu.

Antacidá

Súbežné podávanie omeprazolu v sýtom stave nemalo žiadny klinicky významný účinok na farmakokinetický profil jednorazovej dávky tepotinibu 450 mg a jeho metabolitov (geometrický priemerný pomer tepotinibu 110 % pre hodnotu AUCinf (90 % IS: 102; 119) a 104% pre hodnotu Cmax (90 % IS: 93; 117); podobný účinok sa pozoroval aj na metabolity).

Účinky tepotinibu na iné lieky

Substráty P-gp

Tepotinib je inhibítorom P-gp. Podávanie tepotinibu 450 mg perorálne, jedenkrát denne po dobu 8 dní zvýšilo hodnotu AUC dabigatran-etexilátu, substrátu citlivého na P-gp, o približne 50 % a hodnotu Cmax o približne 40 %. V prípade súbežného používania môže byť potrebná úprava dávky dabigatran-etexilátu. Počas súbežného podávania s TEPMETKOM sa odporúča opatrnosť a sledovanie nežiaducich reakcií ďalších látok s úzkym terapeutickým indexom závislých od P-gp (napr. digoxín, aliskirén, everolimus, sirolimus).

Substráty BCRP

Tepotinib môže inhibovať transport substrátov proteínu rezistencie karcinómu prsníka (Breast Cancer Resistance Protein, BCRP) in vitro (pozri časť 5.2). Počas súbežného podávania s TEPMETKOM sa odporúča sledovanie nežiaducich reakcií substrátov citlivých na BCRP (napr. rosuvastatín, metotrexát, topotekan).

Substráty OCT a MATE

Na základe in vitro údajov môžu mať tepotinib alebo jeho metabolity potenciál meniť expozíciu substrátov transportérov OCT1 a 2 a MATE1 a 2 (pozri časť 5.2). Klinicky najvýznamnejším príkladom substrátov týchto transportérov je metformín. Počas súbežného podávania s TEPMETKOM sa odporúča sledovanie klinických účinkov metformínu.

Substráty CYP3A4

Viacnásobné perorálne podávanie tepotinibu 450 mg jedenkrát denne nemalo žiadny klinicky významný účinok na farmakokinetické vlastnosti midazolamu, substrátu citlivého na CYP3A4.

Hormonálna antikoncepcia

V súčasnosti nie je známe, či môže tepotinib znížiť účinnosť systémovo pôsobiacej hormonálnej antikoncepcie. Preto musia ženy používajúce systémovo pôsobiacu hormonálnu antikoncepciu počas liečby TEPMETKOM a po dobu aspoň 1 týždňa po poslednej dávke používať naviac aj bariérovú antikoncepčnú metódu (pozri časť 4.6).

Ženy vo fertilnom veku/antikoncepcia u mužov a žien

U žien vo fertilnom veku sa pred začatím liečby TEPMETKOM odporúča vykonať tehotenský test.

Ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby TEPMETKOM a po dobu aspoň 1 týždňa po poslednej dávke. Ženy používajúce systémovo pôsobiacu hormonálnu antikoncepciu musia počas liečby TEPMETKOM a po dobu aspoň 1 týždňa po poslednej dávke používať naviac aj bariérovú antikoncepčnú metódu (pozri časť 4.5).

Muži s partnerkami vo fertilnom veku musia počas liečby TEPMETKOM a po dobu aspoň 1 týždňa po poslednej dávke používať bariérovú antikoncepčnú metódu.

Gravidita

Nie sú k dispozícii klinické údaje o použití tepotinibu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali teratogenitu (pozri časť 5.3). Na základe mechanizmu účinku a nálezov u zvierat môže spôsobiť tepotinib pri podávaní gravidným ženám poškodenie plodu.

TEPMETKO sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ klinický stav ženy nevyžaduje liečbu tepotinibom. Ženy vo fertilnom veku a muži s partnerkami vo fertilnom veku musia byť poučení o možnom riziku pre plod.

Dojčenie

Nie sú k dispozícii žiadne informácie o sekrécii tepotinibu alebo jeho metabolitov do ľudského mlieka ani o ich účinkoch na dojčené deti alebo tvorbu mlieka. Dojčenie sa musí počas liečby TEPMETKOM a po dobu aspoň 1 týždňa po poslednej dávke prerušiť.

Fertilita

Nie sú k dispozícii žiadne údaje u ľudí týkajúce sa vplyvu tepotinibu na fertilitu. V štúdiách toxicity po opakovanom podávaní u potkanov a psov sa nepozorovali žiadne morfologické zmeny samčích ani samičích reprodukčných orgánov, s výnimkou zníženej sekrécie v semenných vezikulách samcov potkanov pri porovnateľnej klinickej expozícii ako u ľudí (pozri časť 5.3).

TEPMETKO nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšími nežiaducimi reakciami u ≥ 20 % pacientov vystavených tepotinibu v odporúčanej dávke v cieľovej indikácii (N = 313) sú edém (81,5 % pacientov), prevažne periférny edém (72,5 %), hypoalbuminémia (32,9 %), nevoľnosť (31, 0 %), zvýšenie hladiny kreatinínu (29,1 %) a hnačka (28,8 %).

Najčastejšími závažnými nežiaducimi reakciami u ≥ 1 % pacientov sú periférny edém (3,2 %), generalizovaný edém (1,9 %) a ILD (1,0 %).

Percento pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce udalosti vedúce k trvalému ukončeniu liečby je 24,9 %. Najčastejšími nežiaducimi reakciami vedúcimi k trvalému ukončeniu liečby u ≥ 1 % pacientov sú periférny edém (5,4%), edém (1,3%), genitálny edém (1,0 %) a ILD (1,0%).

Percento pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce udalosti vedúce k dočasnému prerušeniu liečby, je 52,7 %. Najčastejšími nežiaducimi reakciami vedúcimi k dočasnému prerušeniu liečby u ≥ 2 % pacientov sú periférny edém (19,8 %), zvýšenie hladiny kreatinínu (5,8 %), generalizovaný edém

(4,8 %) edém (3,8 %), zvýšenie hladiny ALT (2,9 %), nevoľnosť (3,2 %) a zvýšenie hladiny amylázy (1,6 %).

Percento pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce udalosti vedúce k zníženiu dávky, je 36,1 %. Najčastejšími nežiaducimi reakciami vedúcimi k zníženiu dávky u ≥ 2% pacientov sú periférny edém (15,7 %), zvýšenie hladiny kreatinínu (2,9 %), generalizovaný edém (3,2 %) a edém (2,6 %).

Zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie opísané v zozname nižšie odzrkadľujú expozíciu tepotinibu u 506 pacientov

s rôznymi solídnymi nádormi zaradených do piatich otvorených štúdií, v ktorých pacienti dostávali tepotinib ako jedinú látku v dávke 450 mg jedenkrát denne.

Frekvencie nežiaducich reakcií sa zakladajú na frekvenciách nežiaducich udalostí zo všetkých príčin identifikovaných u 313 pacientov vystavených tepotinibu v odporúčanej dávke v cieľovej indikácii, zatiaľ čo frekvencie zmien v laboratórnych parametroch sa zakladajú na zhoršení oproti počiatočnej hodnote o najmenej 1 stupeň a posunoch na ≥ 3. stupeň. Medián trvania liečby bol 7,5 mesiaca (rozsah 0 až 72).

Za uvedené frekvencie nemusí zodpovedať výlučne samotný tepotinib, ale môže sa na nich podieľať základné ochorenie alebo iné súbežne používané lieky.

Závažnosť nežiaducich reakcií sa hodnotila na základe spoločných terminologických kritérií pre nežiaduce udalosti (Common Terminology Criteria for Adverse Events, CTCAE) definujúcich

1. stupeň = mierny, 2. stupeň = stredne závažný, 3. stupeň = závažný, 4. stupeň = život ohrozujúci a 5. stupeň = úmrtie.

Nasledujúce definície sa týkajú terminológie frekvencie používanej nižšie: veľmi časté (≥ 1/10),

časté (≥ 1/100 až < 1/10),

menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000),

neznáma frekvencia (z dostupných údajov).

Tabuľka 2: Nežiaduce reakcie u pacientov s NSCLC nesúcim zmeny skipping mutácií METex14 (VISION)

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Intersticiálna choroba pľúc

U 8 pacientov (2,6 %) sa hlásila intersticiálna choroba pľúc (ILD) alebo reakcie podobné ILD, vrátane 1 prípadu 3. alebo vyššieho stupňa. Závažné prípady sa vyskytli u 4 pacientov (1,3 %) a 1 prípad bol smrteľný. Liečba sa natrvalo ukončila u 5 pacientov a dočasne prerušila u 3 pacientov. Medián času do nástupu ILD bol 9,4 týždňa. Pre klinické odporúčania pozri časti 4.2 a 4.4.

Zvýšenie hodnôt pečeňových enzýmov

Zvýšenie hladiny ALT a/alebo AST viedlo k trvalému ukončeniu liečby u 1 pacienta a v zriedkavých prípadoch viedlo k dočasnému prerušeniu liečby (3,2 %) alebo zníženiu dávky (0,3 %) tepotinibu.

Medián času do prvého nástupu zvýšenia hladiny ALT a/alebo AST akéhokoľvek stupňa hláseného skúšajúcimi ako nežiaduca udalosť bol 9,1 týždňa. Medián času do úpravy hodnôt bol 3,6 týždňa. 86 % udalostí odznelo. Pre klinické odporúčania pozri časti 4.2 a 4.4.

Zvýšenie hladiny ALP neviedlo k zníženiam dávky, dočasnému prerušeniu ani trvalému ukončeniu liečby. Pozorované zvýšenie hladiny ALP sa nespájalo s cholestázou. Medián času do prvého nástupu zvýšenia hladiny ALP akéhokoľvek stupňa hláseného skúšajúcimi ako nežiaduca udalosť bol

9,1 týždňa. Medián času do úpravy hodnôt bol 9,1 týždňov. 80 % udalostí odznelo.

Edém

Najčastejšie hlásenou príhodou bol periférny edém (72,5 % pacientov), po ktorom nasledovali edém (8,3 %) a generalizovaný edém (6,7 %). Medián času do nástupu edému akéhokoľvek stupňa bol 9,1 týždňa. Medián času do odoznenia bol 71 týždňov, 39,2 % udalostí odznelo. U 8 % pacientov sa

vyskytli príhody edému, ktoré viedli k trvalému ukončeniu liečby, z čoho 5,4 % malo periférny edém. 28,4 % pacientov dočasne prerušilo liečbu a u 21,7 % pacientov sa v dôsledku edému znížila dávka. Periférny edém viedol najčastejšie k dočasnému prerušeniu liečby a zníženiu dávky (19,8 % a 15,7 %, v uvedenom poradí). Príhody generalizovaného edému viedli k zníženiu dávky u 3,2 % pacientov,

k dočasnému prerušeniu liečby u 4,8 % a trvalému ukončeniu liečby u 0,6 %.

Zvýšená hladina kreatinínu

Zvýšenie hladiny kreatinínu viedlo k trvalému ukončeniu liečby u 2 pacientov (0,6 %), dočasnému prerušeniu liečby u 5,8 % pacientov a zníženiu dávky u 2,9 % pacientov. Medián času do nástupu zvýšenia hladiny kreatinínu hláseného skúšajúcimi ako nežiaduca udalosť bol 3,4 týždňa. Medián času do úpravy hodnôt bol 9,1 týždňa. 78 % udalostí odznelo. Pozorované zvýšenia hladín kreatinínu sa považujú za spôsobené hlavne inhibíciou obličkovej tubulárnej sekrécie (pozri časť 4.4).

Hypoalbuminémia

Hypoalbuminémia sa zdala byť dlhotrvajúca, avšak neviedla k trvalému ukončeniu liečby. Zníženie dávky (1,6 %) a dočasné prerušenie (1,9 %) boli zriedkavé. Medián času do nástupu hypoalbuminémie hlásenej skúšajúcimi ako nežiaduca udalosť akéhokoľvek stupňa bol 9,4 týždňa. Medián času do odoznenia bol 28,9 týždňa. 48 % udalostí odznelo.

Zvýšené hladiny amylázy alebo lipázy

Zvýšenia hladín amylázy alebo lipázy hlásené skúšajúcimi ako nežiaduca udalosť boli asymptomatické a nespájali sa s pankreatitídou. 3,2% pacientov dočasne prerušilo liečbu a nedošlo k žiadnemu trvalému ukončeniu liečby ani zníženiu dávky. Medián času do nástupu zvýšenia lipázy/amylázy akéhokoľvek stupňa bol 15 týždňov. Medián času do úpravy hodnôt bol 6,1 týždňa, 83 % udalostí odznelo.

Predĺženie intervalu QTc

Predĺženie intervalu QTcF na > 500 ms sa pozorovalo u 8 pacientov (2,6 %) a predĺženie intervalu QTcF o najmenej 60 ms oproti počiatočnej hodnote sa pozorovalo u 19 pacientov (6,1 %) (pozri časť 4.4). Tieto nálezy boli izolované a asymptomatické, ich klinický význam nie je známy.

Dodatočné informácie týkajúce sa osobitných populácií

Starší pacienti

Z 313 pacientov so skipping mutáciami exónu 14 génu MET v štúdii VISION, ktorí dostávali 450 mg tepotinibu jedenkrát denne, bolo 79 % vo veku 65 rokov alebo starších a 8 % bolo vo veku 85 rokov alebo starších. Výskyt príhod ≥ 3. stupňa sa s vekom zvyšoval. Závažné účinky súvisiace s liečbou boli častejšie u pacientov vo veku ≥ 75 rokov a < 85 rokov (21 %) alebo u pacientov vo veku

≥ 85 rokov (20,8 %), v porovnaní s pacientmi mladšími ako 65 rokov (10,4 %), aj keď toto porovnanie je limitované malou veľkosťou vzorky pacientov vo veku ≥ 85 rokov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Tepotinib sa skúmal v dávkach až do 1 261 mg, ale skúsenosti s vyššími dávkami ako je odporúčaná terapeutická dávka sú obmedzené.

Príznaky predávkovania sa očakávajú byť v rozsahu známych nežiaducich reakcií (pozri časť 4.8). Pre TEPMETKO neexistuje žiadne špecifické antidotum. Liečba predávkovania sa riadi príznakmi.