Onureg 300 mg filmom obalené tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia používania
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC

Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Onureg 300 mg
Onureg je indikovaný ako udržiavacia liečba u dospelých pacientov s akútnou myeloidnou leukémiou (acute myeloid leukaemia, AML), u ktorých sa po indukčnej liečbe s konsolidačnou liečbou alebo bez nej dosiahla kompletná remisia (complete remission, CR) alebo kompletná remisia s neúplnou úpravou krvného obrazu (complete remission with incomplete blood count recovery, CRi) a ktorí nie sú spôsobilí na transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek (hematopoietic stem cell transplantation, HSCT) vrátane tých pacientov, ktorí sa rozhodnú transplantáciou nepokračovať.
Liečbu Onuregom má začať a sledovať lekár skúsený v oblasti používania chemoterapeutík.
Pri prvých 2 liečebných cykloch pacienti musia 30 minút pred každou dávkou Onuregu užiť antiemetikum. Profylaxia antiemetikom sa po 2 cykloch môže vynechať, ak nauzea a vracanie nie sú prítomné (pozri časť 4.4).
Dávkovanie
Odporúčaná dávka je 300 mg azacitidínu perorálne raz denne. Každý opakovaný cyklus pozostáva zo 14-dňového liečebného obdobia, po ktorom nasleduje 14-dňové obdobie bez podávania liečby (28-dňový liečebný cyklus).
V liečbe Onuregom sa má pokračovať dovtedy, kým sa v periférnej krvi alebo kostnej dreni nepozoruje viac ako 15 % blastov alebo do výskytu neprijateľnej toxicity (pozri pokyn o úprave dávkovacieho režimu pri relapse ochorenia).
Onureg sa nemá zamieňať za injekčnú formu azacitidínu z dôvodu rozdielov v expozícii, dávke
a liečebnom režime. Zdravotníckym pracovníkom sa odporúča overiť si názov lieku, dávku a cestu podávania.
Laboratórne testy
Pred začatím liečby sa má vykonať vyšetrenie kompletného krvného obrazu. Sledovanie kompletného krvného obrazu sa odporúča aj každý druhý týždeň počas prvých 2 cyklov (56 dní), každý druhý týždeň počas ďalších 2 cyklov po úprave dávky, a potom pred začatím nasledujúcich liečebných cyklov mesačne (pozri časť 4.4).
Úprava dávkovacieho režimu pri relapse ochorenia AML
V prípade relapsu ochorenia s prítomnosťou 5 % až 15 % blastov v periférnej krvi alebo v kostnej dreni sa spolu s klinickým zhodnotením má zvážiť predĺženie dávkovacieho režimu zo 14 na 21 dní v rámci opakovaných 28-dňových cyklov. Počas akéhokoľvek 28-dňového obdobia sa dávka nesmie podávať dlhšie ako 21 dní. Liečba Onuregom sa má ukončiť, ak sa v periférnej krvi alebo v kostnej dreni pozoruje viac ako 15 % blastov alebo na základe rozhodnutia lekára.
Úprava dávky z dôvodu nežiaducich reakcií
Usmernenia na úpravu dávky z dôvodu hematologických a nehematologických nežiaducich reakcií sa odporúčajú na základe klinických alebo laboratórnych nálezov (pozri tabuľku 1).
Tabuľka 1: Úpravy dávky z dôvodu hematologických a nehematologických nežiaducich
reakcií
| Kritérium* | Odporúčaný postup |
| Neutropénia 4. stupňa aleboneutropénia 3. stupňas horúčkou | Prvý výskytv rovnakej dávke hneď, ako sa počet neutrofilov upraví na2. stupeň alebo nižší.Výskyt v 2 po sebe nasledujúcich cyklochv zníženej dávke 200 mg po úprave počtu neutrofilov na2. stupeň alebo nižší. |
| Trombocytopénia 4. stupňaalebo trombocytopénia3. stupňa s krvácaním | Prvý výskytv rovnakej dávke hneď, ako sa počet trombocytov upraví na2. stupeň alebo nižší.Výskyt v 2 po sebe nasledujúcich cyklochv zníženej dávke 200 mg po úprave počtu trombocytov na2. stupeň alebo nižší. |
-
Prerušte podávanie Onuregu. Liečebný cyklus obnovte
-
Použite podpornú liečbu, ako je podanie faktora stimulujúceho kolónie granulocytov (granulocyte colony stimulating factor, GCSF), podľa klinickej indikácie (pozri časť 4.4).
-
Prerušte podávanie Onuregu. Liečebný cyklus obnovte
-
Ak sa u pacienta po znížení dávky naďalej vyskytuje toxicita, skráťte dĺžku liečby o 7 dní.
-
Ak po znížení dávky a skrátení režimu naďalej pretrváva toxicita alebo sa opätovne objavuje, liečbu Onuregom ukončite.
-
Použite podpornú liečbu, ako je GCSF, podľa klinickej indikácie (pozri časť 4.4).
-
Prerušte podávanie Onuregu. Liečebný cyklus obnovte
-
Prerušte podávanie Onuregu. Liečebný cyklus obnovte
-
Ak sa u pacienta po znížení dávky naďalej vyskytuje toxicita, skráťte dĺžku liečby o 7 dní.
-
Ak po znížení dávky a skrátení režimu toxicita naďalej pretrváva alebo sa opätovne objavuje, liečbu Onuregom ukončite.
| Kritérium* | Odporúčaný postup |
| Nauzea, vracanie alebo hnačka 3. alebo vyššieho stupňa | v rovnakej dávke hneď, ako sa toxicita upraví na 1. stupeň alebo nižší. |
| Iné nehematologické udalosti 3. alebo vyššieho stupňa | 1. stupeň alebo nižší. |
-
Prerušte podávanie Onuregu. Liečebný cyklus obnovte
-
Použite podpornú liečbu, ako je antiemetická liečba a liečte hnačku pri nástupe symptómov (pozri časť 4.4).
-
V prípade opätovného výskytu udalosti prerušte podávanie dovtedy, kým nedôjde k jej úprave na 1. stupeň alebo nižší a dávku znížte na 200 mg.
-
Ak sa u pacienta po znížení dávky naďalej vyskytuje toxicita, skráťte dĺžku liečby o 7 dní.
-
Ak po znížení dávky a skrátení režimu toxicita naďalej pretrváva alebo sa opätovne objavuje, liečbu Onuregom ukončite.
-
Prerušte podávanie Onuregu a poskytnite lekársku starostlivosť podľa miestnych odporúčaní. Liečebný cyklus obnovte v rovnakej dávke hneď, ako sa toxicita upraví na
-
V prípade opätovného výskytu toxicity prerušte podávanie Onuregu dovtedy, kým nedôjde k jej úprave na 1. stupeň alebo nižší a dávku znížte na 200 mg.
-
Ak sa u pacienta po znížení dávky naďalej vyskytuje toxicita, skráťte dĺžku liečby o 7 dní.
-
Ak po znížení dávky a skrátení režimu toxicita naďalej pretrváva alebo sa opätovne objavuje, liečbu Onuregom ukončite.
* 1. stupeň je mierny, 2. stupeň je stredne závažný, 3. stupeň je závažný, 4. stupeň je život ohrozujúci. Stupne toxicity sú v súlade so všeobecnými kritériami pre terminológiu nežiaducich udalostí, verzie 4.3, podľa Národného inštitútu pre rakovinu (National Cancer Institute Common Terminology Criteria for Adverse Events, NCI-CTCAE v4.3).
Vynechané alebo oneskorené dávky
Ak dôjde k vynechaniu dávky Onuregu alebo ak sa dávka neužije vo zvyčajnom čase, dávka sa má užiť čo najskôr v ten istý deň. Nasledujúca naplánovaná dávka sa má potom užiť vo zvyčajnom čase nasledujúci deň. Počas toho istého dňa sa nemajú užiť dve dávky.
Ak dôjde k vyvráteniu dávky, v ten istý deň sa nesmie užiť ďalšia dávka. Namiesto toho sa vráťte
k zvyčajnému času podania dávky nasledujúci deň.
Osobitné populácie
Starší pacienti
U pacientov vo veku nad 65 rokov sa neodporúčajú žiadne úpravy dávky (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie obličiek
Onureg sa môže podávať pacientom s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie obličiek bez úpravy dávky na začiatku liečby (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene (celkový bilirubín (BIL) ≤ horný limit normálnej hodnoty (upper limit of normal, ULN) a hladinou aspartátaminotransferázy (AST) > ULN alebo BIL 1 až 1,5 × ULN a akoukoľvek hladinou AST) sa neodporúča žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).
U pacientov so stredne závažnou (BIL > 1,5 až 3 × ULN) a závažnou poruchou funkcie pečene (BIL > 3 × ULN) sa majú častejšie sledovať nežiaduce reakcie a má sa vykonať príslušná úprava dávky (pozri tabuľku 1).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť Onuregu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli stanovené.
K dispozícii nie sú žiadne údaje. Spôsob podávania
Onureg je na perorálne použitie.
Onureg sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla. Tablety sa majú prehĺtať vcelku a zapíjať pohárom vody v približne rovnakom čase každý deň. Nemajú sa deliť, drviť, rozpúšťať ani žuvať (pozri
časť 6.6).
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Dojčenie (pozri časť 4.6).
Hematologická toxicita
Liečba Onuregom sa môže spájať s neutropéniou, trombocytopéniou a febrilnou neutropéniou (frekvencie pozri v časti 4.8). Na zvládnutie hematologických toxicít môže byť nevyhnutné prerušenie podávania, zníženie dávky alebo ukončenie liečby Onuregom. Pacientov je potrebné poučiť, aby ihneď hlásili febrilné epizódy. Pacientov s nízkym počtom trombocytov je potrebné poučiť, aby hlásili včasné prejavy alebo symptómy krvácania. Na základe individuálnych charakteristík pacienta, odpovede na liečbu a v súlade s aktuálnymi klinickými usmerneniami sa má poskytnúť podporná liečba, ako sú antibiotiká a/alebo antipyretiká na liečbu infekcie/horúčky a pri neutropénii sa má podať GCSF (pozri časti 4.2 tabuľka 1).
Pred začiatkom liečby sa má vykonať kompletný krvný obraz. Monitorovanie kompletného krvného obrazu sa odporúča aj každý druhý týždeň počas prvých 2 cyklov (56 dní), každý druhý týždeň počas nasledujúcich 2 cyklov po úprave dávky a potom mesačne pred začiatkom nasledujúcich cyklov liečby.
U pacientov so stredne závažnou (BIL > 1,5 až 3 × ULN) a závažnou poruchou funkcie pečene
(BIL > 3 × ULN) sa majú častejšie sledovať nežiaduce reakcie a má sa vykonať vhodná úprava dávky (pozri časť 4.2, tabuľka 1).
Diferenciačný syndróm
U pacientov, ktorí dostávali perorálne azacitidín, sa hlásili prípady diferenciačného syndrómu (známeho aj ako syndróm kyseliny retinovej). Diferenciačný syndróm môže byť smrteľný a symptómy a klinické nálezy zahŕňajú respiračnú tieseň, pľúcne infiltráty, horúčku, vyrážku, pľúcny edém, periférny edém, rýchly prírastok telesnej hmotnosti, pleurálne výpotky, perikardiálne výpotky, hypotenziu a renálnu dysfunkciu (pozri časť 4.8). Pri prvom nástupe symptómov alebo prejavov naznačujúcich diferenciačný syndróm sa má zvážiť liečba vysokými dávkami i.v. kortikosteroidov
a sledovanie hemodynamiky. Do vymiznutia symptómov sa má zvážiť dočasné prerušenie liečby perorálne podávaným azacitidínom a ak sa liečba obnoví, odporúča sa opatrnosť.
Gastrointestinálna toxicita
Gastrointestinálne toxicity boli najčastejšími nežiaducimi reakciami u pacientov liečených Onuregom (pozri časť 4.8). Pacientom sa má podávať profylaktická antiemetická liečba počas prvých 2 cyklov liečby Onuregom (pozri časť 4.2). Hnačka sa má liečiť okamžite pri nástupe symptómov. Na
zvládnutie gastrointestinálnych toxicít môže byť nevyhnutné prerušenie podávania, zníženie dávky alebo ukončenie liečby Onuregom (pozri časť 4.2).
Ženy vo fertilnom veku/Antikoncepcia u mužov a žien
Ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby a až do 6 mesiacov po liečbe. Muži musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby a až do 3 mesiacov po liečbe (pozri časť 4.6).
Intolerancia laktózy
Tablety Onuregu obsahujú monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Obsah sodíka
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Neuskutočnili sa žiadne formálne klinické štúdie liekových interakcií s azacitidínom.
V prípade súbežného podania s inými cytostatikami sa odporúča opatrnosť a sledovanie, keďže nemožno vylúčiť antagonistický, aditívny ani synergický farmakodynamický účinok. Tieto účinky môžu závisieť od dávky, poradia alebo režimu dávkovania.
Pri súbežnom podávaní s inhibítorom protónovej pumpy (omeprazolom) bola expozícia Onuregu ovplyvnená minimálne. Pri súbežnom podávaní Onuregu s inhibítormi protónovej pumpy alebo s inými liečivami upravujúcimi pH sa preto nevyžaduje úprava dávky.
Štúdia azacitidínu in vitro s ľudskými pečeňovými frakciami naznačila, že azacitidín nebol metabolizovaný izoformami cytochrómu P450 (CYP). Interakcie s induktormi alebo inhibítormi CYP sa preto považujú za nepravdepodobné (pozri časť 5.2).
Klinicky významné inhibičné alebo indukčné účinky azacitidínu na metabolizmus substrátov cytochrómu P450 nie sú pravdepodobné (pozri časť 5.2). Pri súbežnom podávaní Onuregu so substrátmi P-glykoproteínu (P-gp), proteínu rezistencie rakoviny prsníka (breast cancer resistance protein, BCRP), prenášačov organických aniónov (organic anion transporters, OAT) OAT1 a OAT3, polypeptidov prenášajúcich organické anióny (organic anion transporting polypeptides, OATP) OATP1B1 a OATP1B3 alebo prenášačov organických katiónov (organic cation transporter, OCT) OCT2 sa neočakávajú žiadne klinicky významné liekové interakcie.
Azacitidín nie je substrátom P-gp, preto sa neočakáva, že bude interagovať s induktormi alebo inhibítormi P-gp.
Ženy vo fertilnom veku/Antikoncepcia u mužov a žien
Ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby a až do 6 mesiacov po liečbe. Muži majú byť poučení, aby sa vyhli splodeniu dieťaťa počas liečby a že musia počas liečby a ešte 3 mesiace po ukončení liečby používať účinnú antikoncepciu (pozri časti 4.4 a 5.3).
Gravidita
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití Onuregu u gravidných žien. Štúdie na myšiach
a potkanoch preukázali reprodukčnú a vývinovú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne
riziko pre ľudí. Na základe výsledkov zo štúdií na zvieratách a jeho mechanizmu účinku sa Onureg neodporúča počas gravidity (najmä počas prvého trimestra, ak to nie je jednoznačne nevyhnutné)
a u žien vo fertilnom veku, ktoré nepoužívajú antikoncepciu. Prínosy liečby sa majú v každom individuálnom prípade zvážiť vzhľadom na možné riziko pre plod. Ak pacientka alebo partnerka otehotnie počas užívania Onuregu, má byť informovaná o možnom riziku pre plod.
Dojčenie
Nie je známe, či sa azacitidín alebo jeho metabolity vylučujú do materského mlieka. Z dôvodu potenciálne závažných nežiaducich reakcií u dojčeného dieťaťa je dojčenie počas liečby Onuregom kontraindikované (pozri časť 4.3).
Fertilita
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o vplyve azacitidínu na plodnosť ľudí. U zvierat boli dokumentované nežiaduce účinky azacitidínu na plodnosť samcov (pozri časť 5.3). Pacientom, ktorí si želajú splodiť dieťa, sa má odporučiť, aby pred začatím liečby Onuregom vyhľadali reprodukčné poradenstvo
a využili uchovanie vajíčok alebo spermií zmrazením.
Onureg má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri používaní Onuregu sa hlásila únava. Preto sa pri vedení vozidiel alebo obsluhovaní strojov odporúča opatrnosť.
Súhrn profilu bezpečnosti
Najčastejšie nežiaduce reakcie sú nauzea (64,8 %), vracanie (59,7 %), hnačka (50,4 %), neutropénia (44,5 %), únava/asténia (44,1 %)5, zápcha (38,6 %), trombocytopénia (33,5 %), bolesť brucha
(21,6 %)4, infekcia dýchacích ciest (17 %)2, artralgia (13,6 %), znížená chuť do jedla (12,7 %), febrilná neutropénia (11,9 %), bolesť chrbta (11,9 %), leukopénia (10,6 %), bolesť v končatine (10,6 %) a pneumónia (10,2 %)1.
Závažné nežiaduce reakcie sa vyskytli u 16,1 % pacientov užívajúcich Onureg. Najčastejšie závažné nežiaduce reakcie sú febrilná neutropénia (6,8 %) a pneumónia (5,1 %)1.
K trvalému ukončeniu liečby Onuregom z dôvodu nežiaducej reakcie došlo u 6,8 % pacientov. Najčastejšími nežiaducimi reakciami vyžadujúcimi si trvalé ukončenie liečby sú nauzea (2,1 %), hnačka (1,7 %) a vracanie (1,3 %).
K prerušeniam podávania z dôvodu nežiaducej reakcie došlo u 36,4 % pacientov užívajúcich Onureg. Nežiaduce reakcie vyžadujúce si prerušenie podávania zahŕňajú neutropéniu (19,9 %), trombocytopéniu (8,5 %), nauzeu (5,5 %), hnačku (4,2 %), vracanie (3,8 %), pneumóniu (3,4 %)1,
leukopéniu (2,5 %), febrilnú neutropéniu (2,1 %) a bolesť brucha (2,1 %)4.
K zníženiu dávky z dôvodu obdobia výskytu nežiaducej reakcie došlo u 14 % pacientov užívajúcich Onureg. Nežiaduce reakcie vyžadujúce si zníženie dávky zahŕňali neutropéniu (5,5 %), hnačku
(3,4 %), trombocytopéniu (1,7 %) a nauzeu (1,7 %). Zoznam nežiaducich reakcií v tabuľke
V tabuľke 2 sú uvedené kategórie frekvencií nežiaducich reakcií hlásených počas klinických skúšaní s Onuregom a počas použitia po uvedení lieku na trh. Onureg užívalo v pivotnej štúdii fázy 3 celkovo 236 pacientov. V skupine s Onuregom bol medián dĺžky liečby 11,6 mesiacov (rozmedzie: 0,5 až 74,3 mesiacov).
Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000
až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme
(z dostupných údajov). V rámci každej skupiny frekvencie sú nežiaduce účinky uvedené v poradí klesajúcej závažnosti. Nežiaduce reakcie sú uvedené v tabuľke podľa najvyššej pozorovanej frekvencie.
Tabuľka 2: Nežiaduce reakcie u pacientov s AML užívajúcich udržiavaciu liečbu Onuregom
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia všetkých stupňova |
| Infekcie a nákazy | Veľmi častépneumónia1,6infekcia dýchacích ciest2Časté sepsa chrípkainfekcia močových ciest3 bronchitídarinitídaMenej časténeutropenická sepsa |
| Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy) | Neznámediferenciačný syndróm |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Veľmi časté neutropénia trombocytopénia6 febrilná neutropénia6 leukopénia |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Veľmi častéznížená chuť do jedla |
| Psychické poruchy | Častéúzkosť |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Veľmi časté nauzea vracanie hnačka zápchabolesť brucha4 |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavya spojivového tkaniva | Veľmi časté artralgia bolesť chrbtabolesť v končatine |
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia všetkých stupňova |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Veľmi častéúnava/asténia5 |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Častépokles telesnej hmotnosti |
a Všetky nežiaduce udalosti s minimálne 5 % pacientov v skupine s Onuregom a s frekvenciou o minimálne 2 %
vyššou ako v skupine s placebom.
1 Skupinové pojmy zahŕňajú pneumóniu, bronchopulmonálnu aspergilózu, infekciu pľúc, pneumóniu spôsobenú hubou Pneumocystis jirovecii, atypickú pneumóniu, bakteriálnu pneumóniu a mykotickú pneumóniu.
2 Skupinové pojmy zahŕňajú infekciu horných dýchacích ciest, infekciu dýchacích ciest a vírusovú infekciu dýchacích ciest.
3 Skupinové pojmy zahŕňajú infekciu močových ciest, bakteriálnu infekciu močových ciest, infekciu močových ciest spôsobenú baktériou Escherichia a cystitídu.
4 Skupinové pojmy zahŕňajú bolesť brucha, bolesť v hornej časti brucha, brušný diskomfort a gastrointestinálnu bolesť.
5 Skupinové pojmy zahŕňajú únavu a asténiu.
6 Nežiaduce reakcie, z ktorých sa minimálne jedna považovala za život ohrozujúcu (ak bola výsledkom reakcie smrť, je zahrnutá do prípadov smrti).
Opis vybraných nežiaducich reakcií
Hematologická toxicita
U pacientov liečených Onuregom boli často hlásenými nežiaducimi reakciami nový výskyt neutropénie alebo jej zhoršenie na 3. alebo vyšší stupeň (41,1 %), nový výskyt trombocytopénie alebo jej zhoršenie na 3. alebo vyšší stupeň (22,5 %) alebo nový výskyt febrilnej neutropénie alebo jej zhoršenie na 3. alebo vyšší stupeň (11,4 %). U pacientov užívajúcich Onureg sa prvý výskyt neutropénie 3. alebo 4. stupňa počas prvých 2 cyklov objavil u 19,9 % pacientov, prvý výskyt trombocytopénie 3. alebo 4. stupňa počas prvých 2 cyklov u 10,6 % pacientov a prvý výskyt febrilnej neutropénie 3. alebo 4. stupňa počas prvých 2 cyklov u 1,7 % pacientov (pozri časť 4.2).
Gastrointestinálna toxicita
Gastrointestinálne toxicity boli najčastejšími nežiaducimi reakciami u pacientov liečených Onuregom. U pacientov liečených Onuregom sa vyskytla nauzea (64,8 %), vracanie (59,7 %) a hnačka (50,4 %). U pacientov liečených Onuregom sa hnačka 3. alebo vyššieho stupňa objavila u 5,1 % pacientov, vracanie 3. alebo vyššieho stupňa u 3,0 % pacientov a nauzea 3. alebo vyššieho stupňa u 2,5 % pacientov. U pacientov užívajúcich Onureg sa prvý výskyt nauzey 3. alebo 4. stupňa počas prvých
2 cyklov objavil u 1,7 % pacientov, prvý výskyt vracania 3. alebo 4. stupňa počas prvých 2 cyklov u 3,0 % pacientov a prvý výskyt hnačky 3. alebo 4. stupňa počas prvých 2 cyklov u 1,3 % pacientov (pozri časť 4.2).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Farmakologické vlastnosti - Onureg 300 mg
Farmakoterapeutická skupina: Cytostatiká, antimetabolity, analógy pyrimidínu; ATC kód: L01BC07 Mechanizmus účinku
Azacitidín je inhibítor DNA metyltransferázy a epigenetický modifikátor. Po absorpcii bunkami
a enzymatickej biostransformácii na nukleotidové trifosfáty sa azacitidín inkorporuje do DNA a RNA. Inkorporáciou azacitidínu do DNA AML buniek došlo prostredníctvom inhibície DNA metyltransferáz a znížením metylácie DNA k modifikácii epigenetických dráh. To viedlo k zmene
v expresii génov vrátane opätovnej expresie génov regulujúcich potláčanie nádoru, imunitné dráhy, bunkový cyklus a diferenciáciu buniek. Inkorporáciou azacitidínu do RNA AML buniek dochádza k inhibícii RNA metyltransferázy, zníženiu metylácie RNA, zníženiu stability RNA a k zníženiu syntézy proteínov.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť a bezpečnosť Onuregu boli skúmané v multicentrickej, placebom kontrolovanej štúdii
3. fázy QUAZAR AML-001 (CC-486-AML-001) s dvojito zaslepeným, randomizovaným dizajnom s paralelnými skupinami, ktorá hodnotila Onureg ako udržiavaciu liečbu u pacientov s AML
v porovnaní s placebom. Zaradení boli pacienti s AML de novo, s AML vyskytujúcou sa sekundárne po predchádzajúcej diagnóze myelodysplastických syndrómov (MDS) alebo chronickej myelomonocytovej leukémie (CMML); pacienti boli vo veku ≥ 55 rokov a dosiahli prvú kompletnú remisiu (CR) alebo kompletnú remisiu s neúplnou úpravou krvného obrazu (complete remission with incomplete blood count recovery, CRi) počas 4 mesiacov (+/- 7 dní) po intenzívnej indukčnej chemoterapii s konsolidačnou liečbou alebo bez nej. Pacienti neboli v čase randomizácie vhodní na HSCT, čo zahŕňalo pacientov, ktorí nemali darcu transplantátu alebo ktorí si vybrali nepokračovať
s HSCT.
V oboch liečených skupinách dostávali pacienti najlepšiu podpornú starostlivosť podľa uváženia jej nevyhnutnosti skúšajúcim. Najlepšia podporná starostlivosť okrem iného zahŕňala liečbu transfúziami erytrocytov (red blood cell, RBC), transfúziami trombocytov, použitie látky stimulujúcej erytropoézu, antibiotickú, protivírusovú a/alebo antimykotickú liečbu, GCSF, antiemetickú liečbu a podporu výživy.
Pacientom, ktorí po intenzívnej indukčnej liečbe s konsolidačnou liečbou alebo bez nej dosiahli CR/CRi, bol podaný Onureg v dávke 300 mg (N = 236) alebo placebo (N = 233) jedenkrát denne počas 1. až 14. dňa každého 28-dňového cyklu. V prípade relapsu ochorenia (5 % až 15 % blastov
v periférnej krvi alebo kostnej dreni), došlo na základe rozhodnutia lekára k predĺženiu dávkovacieho režimu na 21 dní v rámci opakujúcich sa 28-dňových liečebných cyklov. Liečba pokračovala do progresie ochorenia (viac ako 15 % blastov pozorovaných v periférnej krvi alebo kostnej dreni) alebo do neprijateľnej toxicity.
Do skupiny liečenej Onuregom a placebom bolo v pomere 1:1 randomizovaných celkovo
472 pacientov. Základné demografické charakteristiky a charakteristiky ochorenia v populácii pacientov s AML boli medzi liečenými skupinami vyrovnané, ako je uvedené v tabuľke 3. Medián dĺžky liečby bol 11,6 mesiacov (rozmedzie: 0,5 až 74,3 mesiacov) v skupine s Onuregom oproti 5,7 mesiacom (rozmedzie: 0,7 až 68,5 mesiacov) v skupine s placebom. U celkovo 51 pacientov (21 %) užívajúcich Onureg a 40 pacientov (17 %) užívajúcich placebo došlo z dôvodu relapsu ochorenia AML k predĺženiu ich dávkovacieho režimu na 300 mg denne počas 21 dní.
Zo 469 liečených pacientov v štúdii fázy 3 bolo 61 % (285/469) vo veku 65 rokov alebo starších
a 11 % (51/469) bolo vo veku 75 rokov alebo starších. Medzi týmito pacientmi a mladšími pacientmi sa celkovo nepozorovali žiadne rozdiely v bezpečnosti alebo účinnosti Onuregu.
Tabuľka 3: Východiskové demografické charakteristiky a charakteristiky týkajúce sa
ochorenia v štúdii CC-486-AML-001
| Parameter | Onureg (N = 238) | Placebo (N = 234) |
| Vek (roky) | ||
| Medián (min., max.) | 68,0 (55; 86) | 68,0 (55; 82) |
| Veková kategória, n (%) | ||
| < 65 rokov | 66 (27,7) | 68 (29,1) |
| ≥ 65 rokov až < 75 rokov | 144 (60,5) | 142 (60,7) |
| ≥ 75 rokov | 28 (11,8) | 24 (10,3) |
| Pohlavie, n (%) | ||
| Muži | 118 (49,6) | 127 (54,3) |
| Ženy | 120 (50,4) | 107 (45,7) |
| Rasa, n (%) | ||
| Belosi | 216 (90,8) | 197 (84,2) |
| Černosi alebo Afroameričania | 2 (0,8) | 6 (2,6) |
| Aziati | 6 (2,5) | 20 (8,5) |
| Iná | 12 (5,0) | 11 (4,7) |
| Nezískané alebo nenahlásené | 2 (0,8) | 0 (0) |
| Stav výkonnosti podľa ECOG, n (%) | ||
| 0 | 116 (48,7) | 111 (47,4) |
| 1 | 101 (42,4) | 106 (45,3) |
| 2 | 21 (8,8) | 15 (6,4) |
| 3 | 0 (0) | 2 (0,9) |
| Stav cytogenetického rizika pri diagnóze, n (%) | ||
| Stredné riziko1 | 203 (85,3) | 203 (86,6) |
| Nízke riziko2 | 35 (14,7) | 31 (13,2) |
| Úvodná klasifikácia AML, n (%) | ||
| AML s opakujúcimi sa genetickými poruchami | 39 (16,4) | 46 (19,7) |
| AML so zmenami súvisiacimi s myelodyspláziou | 49 (20,6) | 42 (17,9) |
| Myeloidné novotvary súvisiace s liečbou | 2 (0,8) | 0 (0) |
| AML bez inej špecifikácie | 148 (62,2) | 145 (62,0) |
| Chýbajúci údaj | 0 (0) | 1 (0,4) |
| Typ AML, n (%) | ||
| Primárna (de novo) | 213 (89,5) | 216 (92,3) |
| Sekundárna | 25 (10,5) | 18 (7,7) |
| Stav MRD pri randomizácii3, n (%) | ||
| Negatívny | 133 (55,9) | 111 (47,4) |
| Pozitívny | 103 (43,3) | 116 (49,6) |
| Chýbajúci údaj | 2 (0,8) | 7 (3,0) |
AML = akútna myelogénna leukémia, MDS = myelodysplastický syndróm, CMML = chronická myelomonocytová leukémia, ECOG = Východná spolupracujúca onkologická skupina (Eastern cooperative oncology group), CR = morfologická CR, CRi = morfologická kompletná remisia s neúplnou úpravou krvného obrazu
1 Stredné riziko bolo definované ako normálna cytogenetika +8, t(9; 11), alebo inak nedefinované.
2 Nízke riziko bolo definované ako komplex (≥ 3 porúch): -5; 5q-; -7; 7q-; 11q23 - non t(9; 11); inv(3); t(3; 3); t(6; 9); alebo t(9; 22). Zdroj pre stredné a nízke riziko: Usmernenia Národnej komplexnej onkologickej siete pre klinickú prax v onkológii pri AML.
3Stav MRD v kostnej dreni bol meraný počas skríningového obdobia pomocou prietokovej cytometrie s citlivosťou 0,1 %.
Väčšina pacientov v skupine liečenej Onuregom (78 %) a aj v skupine liečenej placebom (82 %) po indukčnej liečbe užívala konsolidačnú liečbu; viac ako 90 % z týchto pacientov v každej liečenej skupine užilo po indukčnej liečbe 1 alebo 2 cykly konsolidačnej liečby (tabuľka 4).
Tabuľka 4: Konsolidačná liečba v štúdii CC-486-AML-001
| Parameter | Onureg (N = 238) | Placebo (N = 234) |
| Užívanie konsolidačnej liečby po indukčnej liečbe | ||
| Áno, n (%) | 186 (78,2) | 192 (82,1) |
| 1 cyklus, n (%) | 110 (46,2) | 102 (43,6) |
| 2 cykly, n (%) | 70 (29,4) | 77 (32,9) |
| 3 cykly, n (%) | 6 (2,5) | 13 (5,6) |
| Nie, n (%) | 52 (21,8) | 42 (17,9) |
| Stav CR / CRi pri randomizácii | ||
| CR, n (%) | 183 (76,9) | 177 (75,6) |
| CRi, n (%) | 50 (21,0) | 44 (18,8) |
| Bez CR/CRi a, n (%) | 5 (2,1) | 11 (4,7) |
| Chýbajúci údaj, n (%) | 0 (0) | 2 (0,9) |
CR = kompletná remisia; CRi = morfologická CR s neúplnou úpravou krvného obrazu.
a Títo pacienti mali na začiatku menej ako 5 % blastov v kostnej dreni a počet ANC < 1 x 109 ako aj počet
trombocytov < 100 x 109.
Účinnosť Onuregu u dospelých pacientov s AML bola stanovená na základe celkového prežívania
(overall survival, OS) a prežívania bez relapsu (relapse-free survival, RFS). Výsledky účinnosti sú zhrnuté v tabuľke 5.
Tabuľka 5: Výsledky účinnosti v štúdii CC-486-AML-001 (populácia ITT)
| Koncové ukazovatele | Onureg (N = 238) | Placebo (N = 234) |
| Celkové prežívanie | ||
| Udalosti OS, n (%) | 158 (66,4) | 171 (73,1) |
| Medián OS, v mesiacoch (95 % IS) | 24,7 (18,7; 30,5) | 14,8 (11,7; 17,6) |
| Pomer rizika (95 % IS) Hodnota p | 0,69 (0,55; 0,86)0,0009 | |
| Prežívania bez relapsu | ||
| Udalosti, n (%) | 164 (68,9) | 181 (77,4) |
| Medián RFS, v mesiacoch (95 % IS) | 10,2 (7,9; 12,9) | 4,8 (4,6; 6,4) |
| Pomer rizika (95 % IS) hodnota p | 0,65 (0,52; 0,81)0,0001 | |
| Čas do relapsu | ||
| V relapse, n (%) | 154 (64,7) | 179 (76,5) |
| Medián času do relapsu v mesiacoch, (95 % IS) | 10,2 (8,3; 13,4) | 4,9 (4,6; 6,4) |
| Koncové ukazovatele | Onureg (N = 238) | Placebo (N = 234) |
| Čas do ukončenia liečby | ||
| Ukončenie liečby, n (%) | 193 (81,1) | 208 (88,9) |
| Medián času do ukončenia liečby, v mesiacoch (95 % IS) | 11,4 (9,8; 13,6) | 6,1 (5,1; 7,4) |
| Ukončenie liečby – relaps ochorenia, n (%) | 143 (60,1) | 180 (76,9) |
IS = interval spoľahlivosti
V analýzach OS a RFS vykonaných vo vopred špecifikovanej podskupine sa preukázal konzistentný účinok liečby pri Onuregu naprieč demografickými podskupinami a podskupinami súvisiacimi
s ochorením vrátane východiskového cytogenetického rizika, počtu absolvovaných predchádzajúcich cyklov konsolidačnej liečby a stavu CR/CRi.
Výsledky OS (pozri obrázok 1) a RFS (pozri obrázok 2) znázorňujú Kaplanove-Meierove krivky.
Obrázok 1: Kaplanova-Meierova krivka celkového prežívania: Onureg oproti placebu (populácia ITT)
Stratifikovaný HR:
Stratifikovaná log-rank hodnota p:
0,69 (95 % CI: 0,55 – 0,86)
0,0009
Medián OS: 24,7
Medián OS: 14,8
Čas (mesiace) od randomizácieONUREG Placebo
Počet rizikových pacientov1,0
0,9
0,8
Pravdepodobnosť prežitia0,7
0,6
0,5
0,4
0,3
0,2
0,1
0,0
ONUREG
Placebo
Obrázok 2: Kaplanova-Meierova krivka prežívania bez relapsu: Onureg oproti placebu (populácia ITT)
Stratifikovaný HR:
Stratifikovaná log-rank hodnota p:
0,65 (95 % CI: 0,52 – 0,81)
0,0001
Medián RFS: 10,2
Medián RFS: 4,8
Čas (mesiace) od randomizácieONUREG Placebo
Počet rizikových pacientov1,0
0,9
0,8
Pravdepodobnosť prežitia0,7
0,6
0,5
0,4
0,3
0,2
0,1
0,0
ONUREG
Placebo
U pacientov s dávkovacím režimom predĺženým na 300 mg počas 21 dní z dôvodu relapsu ochorenia bol medián OS (22,8 mesiacov pri Onuregu a 14,6 mesiacov pri placebe) a medián RFS (7,4 mesiacov pri Onuregu a 4,6 mesiacov pri placebe) porovnateľný s celkovými výsledkami štúdie.
Onureg preukázal priaznivý účinok liečby na OS v porovnaní s placebom u pacientov, ktorí dosiahli minimálne reziduálne ochorenie (minimal residual disease, MRD) a aj u pacientov, ktorí nedosiahli MRD. Účinok liečby na OS bol výraznejší u pacientov, ktorí dosiahli MRD(HR = 0,69; 95 % IS: 0,51; 0,93) ako u pacientov, ktorí nedosiahli MRD (HR = 0,81; 95 % IS: 0,59; 1,12).
Kvalita života súvisiaca so zdravím (Health related quality of life, HRQoL)
HRQoL bola hodnotená pomocou škály únavy na funkčné zhodnotenie liečby chronického ochorenia (Functional assessment of chronic illness therapy-fatigue scale, škála únavy-FACIT) a indexu utility zdravia (Five Dimensions Three Levels, EQ-5D-3L) a vizuálnej analógovej stupnice (visual analogue scale, VAS). Na začiatku mali pacienti nízku úroveň únavy a dobrú úroveň HRQoL, ktoré boli vo všeobecnosti porovnateľné s úrovňami v celkovej populácii podobného veku. V porovnaní
s východiskovým stavom ako aj s placebom sa táto úroveň HRQoL v priebehu času pri Onuregu udržiavala. Zistilo sa, že čas do definitívneho zhoršenia a aj podiel pacientov pociťujúcich klinicky významné zhoršenie je medzi pacientmi užívajúcimi Onureg a placebo podobný. Celkovo zistenia preukazujú, že HRQoL bola medzi skupinou liečenou Onuregom a skupinou liečenou placebom podobná, bez klinicky významného zhoršenia v priebehu času.
Absorpcia
Expozícia bola vo všeobecnosti lineárna so zvýšeniami systémovej expozície priamo úmernými dávke; pozorovala sa vysoká interindividuálna variabilita. Geometrický priemer (koeficient zmeny [%CV]) hodnoty Cmax po perorálnom podaní 300 mg jednorazovej dávky bol 145,1 ng/ml (63,7) a hodnota AUC 241,6 ng h/ml (64,5). Opakované podávanie dávky v odporúčanom dávkovacom režime neviedlo k akumulácii liečiva. Absorpcia azacitidínu bola rýchla s mediánom Tmax 1 hodina po podaní dávky.
Priemerná biologická dostupnosť po perorálnom užití bola v porovnaní so subkutánnym (s.c.) podaním približne 11 %.
Vplyv potravy
Vplyv potravy na expozíciu Onuregu bol minimálny. Onureg sa preto môže podávať s jedlom alebo bez jedla.
Distribúcia
Po perorálnom podaní osobe s telesnou hmotnosťou 70 kg bol geometrický priemer zdanlivého distribučného objemu 12,6 l/kg. Väzba azacitidínu na plazmatické bielkoviny bola 6 až 12 %.
Biotransformácia
Na základe údajov in vitro sa nezdá, že je metabolizmus azacitidínu sprostredkovaný izoenzýmami cytochrómu P450 (CYP). Azacitidín podlieha spontánnej hydrolýze a deaminácii prostredníctvom cytidíndeaminázy.
Eliminácia
Geometrický priemer zdanlivého klírensu bol 1 242 l/h a geometrický priemer biologického polčasu bol približne 0,5 hodín. Po intravenóznom podaní azacitidínu značeného 14C 5 pacientom s nádorovým ochorením sa kumulatívne močom vylúčilo 85 % rádioaktívne značenej dávky. Stolicou sa vylúčilo
< 1 % podanej rádioaktívne značenej dávky počas 3 dní. V priemere 50 % rádioaktívne značenej dávky sa po subkutánnom podaní 14C-azacitidínu vylúčilo močom. Množstvo nezmeneného azacitidínu vylúčeného močom v porovnaní s dávkou bolo < 2 % buď po subkutánnom (s.c.) alebo perorálnom podaní. Vylučovanie stolicou po perorálnom podaní sa nestanovovalo.
Farmakodynamické účinky
Epigenetický regulačný účinok azacitidínu na zníženie celkovej metylácie DNA v krvi sa udržiaval pri predĺženej expozícii 300 mg denne podávanej počas 14 alebo 21 dní v rámci 28-dňového cyklu pri myeloidných nádorových ochoreniach vrátane pacientov s AML zo štúdie 1./2. fázy. Medzi plazmatickou expozíciou azacitidínu a farmakodynamickým účinkom zníženia celkovej metylácie DNA v krvi sa pozorovala pozitívna korelácia.
Osobitné populácie
Starší pacienti
V analýze populačnej farmakokinetiky (PK) 286 pacientov s AML nemal vek (46 až 93 rokov) klinicky významné účinky na PK Onuregu. Bez ohľadu na vek sa preto úprava dávky Onuregu nevyžaduje.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene sa neuskutočnili žiadne formálne štúdie. Nie je pravdepodobné, že porucha funkcie pečene ovplyvňuje PK v klinicky významnom rozsahu, keďže azacitidín podlieha spontánnej hydrolýze a deaminácii prostredníctvom cytidíndeaminázy. V analýze populačnej PK sa stanovilo, že AST (8 až 155 U/l), ALT (5 až 185 U/l) a mierna porucha funkcie pečene (BIL ≤ ULN a AST > ULN alebo BIL 1 až 1,5 × ULN a akákoľvek hladina AST) nemá žiadne klinicky významné účinky na PK azacitidínu. Účinky stredne závažnej až ťažkej poruchy funkcie pečene (BIL > 1,5 × ULN a akákoľvek hladina AST) na PK azacitidínu nie sú známe.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s nádorovým ochorením sa porovnávala PK azacitidínu po subkutánnom podávaní dávky 75 mg/m2/deň (1. až 5. deň) u 6 pacientov s normálnou funkciou obličiek (CLcr > 80 ml/min)
a u 6 pacientov so závažnou poruchou obličiek (CLcr < 30 ml/min). Závažná porucha funkcie obličiek zvýšila expozíciu azacitidínu o približne 70 % po jednorazovom podaní a o 41 % po opakovaných
subkutánnych podaniach. Toto zvýšenie expozície nekorelovalo so zvýšením miery výskytu nežiaducich udalostí.
V analýze populačnej PK po podaní Onuregu v dávke 300 mg sa stanovilo, že pacienti s miernou poruchou funkcie obličiek (CLcr: ≥ 60 až < 90 ml/min) mali plazmatickú AUC azacitidínu zvýšenú o 19 %, pacienti so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (CLcr: ≥ 30 až < 60 ml/min) o 25 %
a pacienti so závažnou poruchou funkcie obličiek (CLcr: < 30 ml/min) o 38 %. Vplyv ťažkej poruchy funkcie obličiek na Onureg bol podobný ako vo vyššie uvedenej klinickej štúdii s poruchou funkcie obličiek s injekčne podávaným azacitidínom (~40 % zvýšenie AUC). Expozícia azacitidínu (AUC) je približne o 75 % nižšia po perorálnom podaní v porovnaní s expozíciou dosiahnutou po s.c. podaní; zvýšenie expozície o približne 40 % po perorálnom podaní sa preto stále považuje za bezpečné
a znesiteľné. Preto sa u pacientov s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie obličiek neodporúča žiadna úprava dávky Onuregu.
Rasa/etnický pôvod
Vplyvy rasy/etnického pôvodu na PK Onuregu nie sú známe.
