Ampicillin/Sulbactam Olikla 2 g/1 g Prášok na injekčný/infúzny roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Ampicillin/Sulbactam 2 g/1 g
Liečba infekcií spôsobených ampicilín/sulbaktám-citlivými baktériami u dospelých, dospievajúcich a detí (pozri časť 5.1), ako sú napr.:
-
infekcie horných a dolných dýchacích ciest, vrátane sinusitídy (po adekvátnej diagnóze), zápalu stredného ucha, epiglotitídy a bakteriálnej pneumónie
-
infekcie močových ciest (pyelonefritída)
-
intraabdominálne infekcie, vrátane peritonitídy, cholecystitídy, endometritídy a bakteriálneho zápalu malej panvy
-
infekcie kože a mäkkých tkanív
-
liečba pacientov s bakteriémiou, ktorá sa vyskytuje v súvislosti s niektorou z vyššie uvedených
infekcií alebo u ktorej existuje podozrenie, že súvisí s niektorou z vyššie uvedených infekcií
Profylaxia pooperačných infekcií rán po chirurgických zákrokoch v brušnej a panvovej dutine u dospelých, napr. po cisárskom reze.
Upozornenie: Ampicilín/sulbaktám nie je účinný proti Pseudomonas aeruginosa.
Je potrebné vziať do úvahy oficiálne usmernenia týkajúce sa správneho používania antibiotík.
Ampicillin/Sulbactam Olikla sa môže podávať buď intravenózne alebo intramuskulárne.
Dávkovanie
Pri dávke lieku Ampicillin/Sulbactam Olikla určenej na liečbu konkrétnej infekcie je potrebné
zohľadniť nasledujúce:
-
predpokladané patogény a ich predpokladaná citlivosť na antibakteriálne látky
-
závažnosť a lokalizácia infekcie
-
vek, telesná hmotnosť a funkcia obličiek pacienta, ako je uvedené nižšie. Liečba infekcií spôsobených ampicilín/sulbaktám-citlivými baktériami:
Dospelí a dospievajúci s telesnou hmotnosťou 40 kg a viac:
Denná dávka lieku Ampicillin/Sulbactam Olikla je 1,5 g (1 g ampicilínu/0,5 g sulbaktámu) až 12 g (8 g ampicilínu/4 g sulbaktámu) podľa závažnosti infekcie, rozdelená do príslušných jednotlivých dávok podávaných každých 6 – 8 hodín, pri menej závažných infekciách každých 12 hodín; denná dávka 12 g (8 g ampicilínu/4 g sulbaktámu) sa nesmie prekročiť.
Pre vyššie uvedené vyššie dávkovanie je k dispozícii lieková forma so silou 3 g (2 g ampicilínu/1 g sulbaktámu).
Dospievajúci s telesnou hmotnosťou do 40 kg, deti, dojčatá a novorodenci:
Dospievajúci s telesnou hmotnosťou nižšou ako 40 kg, deti, dojčatá a novorodenci od 2 týždňov veku zvyčajne dostávajú celkovú dennú dávku 150 mg/kg (čo zodpovedá 100 mg/kg/deň ampicilínu
a 50 mg/kg/deň sulbaktámu) rozdelenú do jednotlivých dávok podávaných každých 6 alebo 8 hodín.
Odporúčaná dávka pre novorodencov v prvom týždni života (najmä predčasne narodených) je
75 mg/kg (čo zodpovedá 50 mg/kg/deň ampicilínu a 25 mg/kg/deň sulbaktámu) v 2 samostatných
dávkach podávaných každých 12 hodín.
Maximálna dávka pre deti je 300 mg/kg/deň (200 mg ampicilínu/100 mg sulbaktámu) pri závažných
infekciách.
Profylaxia infekcií pri chirurgických výkonoch
Na profylaxiu infekcií pri chirurgických výkonoch sa má v úvode do anestézie podať 1,5 – 3 g (1 g ampicilínu/0,5 g sulbaktámu až 2 g ampicilínu/1 g sulbaktámu) lieku Ampicillin/Sulbactam Olikla. Tieto dávky sa môžu opakovať každých 6 až 8 hodín; podávanie sa zvyčajne ukončí 24 hodín po výkone, pokiaľ nie je terapeutická indikácia lieku Ampicillin/Sulbactam Olikla.
Osobitné skupiny pacientov
Pacienti s poruchou funkcie obličiek:
U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu je nižší alebo rovný ako 30 ml/min) je vylučovanie sulbaktámu a ampicilínu podobné. U týchto pacientov sa majú predĺžiť intervaly medzi dávkami lieku Ampicillin/Sulbactam Olikla v súlade s bežnou praxou pri liečbe ampicilínom.
Pacienti s poruchou funkcie pečene:
U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Pacienti na dialýze:
Ampicilín aj sulbaktám sa z krvi eliminujú rovnakým spôsobom prostredníctvom hemodialýzy. Preto
sa má Ampicillin/Sulbactam Olikla podávať bezprostredne po dialýze a potom v 48-hodinových
intervaloch do ďalšej dialýzy.
Starší pacienti:
U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávky lieku Ampicillin/Sulbactam Olikla, ak nie je prítomná renálna insuficiencia.
Dĺžka liečby:
Dĺžka liečby závisí od priebehu infekcie; liečba zvyčajne trvá 5 až 14 dní, ale môže aj dlhšie. Po ústupe horúčky a odznení ostatných klinických prejavov bakteriálneho zápalu sa má liek
Ampicillin/Sulbactam Olikla podávať ešte ďalšie 2 dni.
Liečba infekcie spôsobenej hemolytickými streptokokmi má trvať najmenej 10 dní, aby sa zabránilo
akútnej reumatickej horúčke a glomerulonefritíde. Spôsob podávania
Roztok lieku Ampicillin/Sulbactam Olikla sa môže podávať intramuskulárne alebo intravenózne
injekciou alebo infúziou.
Intramuskulárna injekcia sa má podávať hlboko do veľkého svalu. Na zabránenie bolesti pri injekcii sa na rekonštitúciu roztoku môže použiť 0,5 % sterilný roztok bezvodého lidokaínium-chloridu.
Bezpečnosť a účinnosť ampicilínu/sulbaktámu podávaného intramuskulárnou injekciou
u pediatrických pacientov neboli stanovené. Použitie intramuskulárnych injekcií u detí je možné, ale má sa mu vyhnúť.
Intravenózna injekcia sa má podávať pomaly, počas najmenej 3 minút.
Intravenózna infúzia sa má podávať počas 15 – 30 minút.
Pokyny na rekonštitúciu a riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.
Precitlivenosť na liečivá alebo penicilíny. Je potrebné vziať do úvahy, že môže existovať aj skrížená
alergia na cefalosporíny.
Ampicillin/Sulbactam Olikla je tiež kontraindikovaný pri infekčnej mononukleóze a lymfatickej
leukémii, pretože títo pacienti sú náchylnejší na kožné reakcie podobné osýpkam.
Pri intramuskulárnom podaní sa majú v príslušných prípadoch zohľadniť kontraindikácie týkajúce sa lidokaínu.
U pacientov so známymi alergickými ochoreniami, ako je senná nádcha, urtikária alebo bronchiálna astma je zvýšené riziko hypersenzitívnych reakcií.
Tak ako pri iných penicilínoch, liečba liekom Ampicillin/Sulbactam Olikla môže ojedinele viesť
k anafylaktickému šoku. Riziko takejto reakcie je prítomné najmä u pacientov so známou hypersenzitivitou na penicilín alebo s inými alergickými ochoreniami. Preto sa pred začatím liečby liekom Ampicillin/Sulbactam Olikla musí zistiť, či pacient nie je hypersenzitívny na penicilíny, cefalosporíny alebo iné látky.
Ak sa vyskytne alergická reakcia, podávanie lieku Ampicillin/Sulbactam Olikla sa má ukončiť. Závažné anafylaktické reakcie vyžadujú urgentnú liečbu adrenalínom. Ak to je potrebné, má sa použiť kyslík, prípadne po intubácii a intravenózne glukokortikoidy.
U pacientov liečených ampicilínom/sulbaktámom boli hlásené závažné kožné reakcie, ako je toxická epidermálna nekrolýza (toxic epidermal necrolysis, TEN), Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), exfoliatívna dermatitída, multiformný erytém a akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP). Ak sa objaví závažná kožná reakcia, podávanie ampicilínu/sulbaktámu sa má ukončiť a má sa začať vhodná liečba (pozri časť 4.8).
Nevyhnutné je dôkladné monitorovanie infekcie rezistentnými mikróbmi vrátane húb. Ak sa vyskytne
superinfekcia, podávanie lieku sa má ukončiť a/alebo sa má začať vhodná liečba.
Pri súbežnej liečbe antibiotikami a glukokortikoidmi je potrebná opatrnosť z dôvodu možnosti vzniku superinfekcie v dôsledku zníženej odolnosti voči infekcii.
Hnačka spojená s Clostridioides difficile (Clostridioides difficile associated diarrhoea, CDAD) bola hlásená pri použití takmer všetkých antibiotík, vrátane ampicilínu/sulbaktámu a jej závažnosť sa
pohybovala od miernej hnačky až po život ohrozujúcu kolitídu. Liečba antibiotikami mení normálnu
flóru hrubého čreva, čo má za následok premnoženie Clostridioides difficile. Clostridioides difficile produkuje toxíny A a B, ktoré prispievajú k vzniku CDAD. Kmene
Clostridioides difficile produkujúce hypertoxín spôsobujú zvýšenú morbiditu a mortalitu, pretože tieto infekcie môžu byť rezistentné na antimikrobiálnu liečbu a môžu vyžadovať kolektómiu. U všetkých
pacientov, u ktorých sa po liečbe antibiotikami objaví hnačka, sa má zvážiť CDAD. Je potrebná dôkladná lekárska anamnéza, pretože výskyt CDAD bol hlásený aj dva mesiace po podaní antibiotík. V prípadoch závažnej a pretrvávajúcej hnačky sa musí podávanie lieku Ampicillin/Sulbactam Olikla okamžite ukončiť a má sa začať vhodná liečba (napr. perorálnym vankomycínom). Lieky inhibujúce peristaltiku sú kontraindikované.
U novorodencov, dojčiat a malých detí mladších ako 2 roky sa má o intramuskulárnom podaní
uvažovať len vtedy, ak sa od iných spôsobov podania neočakáva požadovaný výsledok.
Prípady poškodenia pečene spôsobeného liekmi, ako je cholestatická hepatitída a žltačka, boli spojené s použitím ampicilínu/sulbaktámu. Pacientov je potrebné upozorniť, aby kontaktovali svojho lekára, ak sa vyskytnú prejavy a príznaky ochorenia pečene (pozri časť 4.8).
Počas dlhodobej liečby sa odporúča monitorovať funkciu pečene, obličiek a krvotvorného systému, najmä u predčasne narodených detí a novorodencov ako aj u malých detí.
Aby sa zabránilo rozvoju rezistencie a výskytu nežiaducich účinkov, kombinácia ampicilínu
a sulbaktámu sa má použiť len vtedy, keď je účinnosť samotného liečiva nedostatočná.
Liek Ampicillin/Sulbactam Olikla obsahuje sodík (pozri časť 2). To sa má vziať do úvahy u pacientov s poruchou funkcie obličiek a u pacientov na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka.
Ampicillin/Sulbactam Olikla 1 g/0,5 g:
Tento liek obsahuje 107 mg (4,65 mmol) sodíka v jednej injekčnej liekovke, čo zodpovedá 5,35 %
WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Ampicillin/Sulbactam Olikla 2 g/1 g:
Tento liek obsahuje 210 mg (9,13 mmol) sodíka v jednej injekčnej liekovke, čo zodpovedá 10,5 %
WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Maximálna denná dávka tohto lieku 12 g (8 g ampicilínu a 4 g sulbaktámu) (pozri časť 4.2) obsahuje 920,8 mg sodíka, čo zodpovedá 46 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu sodíka pre dospelú osobu. Tento liek je klasifikovaný ako liek s vysokým obsahom sodíka. Je potrebné to vziať do úvahy u pacientov s poruchou funkcie obličiek a na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka.
Pri výpočte celkového obsahu sodíka v nariedenom rekonštituovanom lieku je potrebné vziať do úvahy obsah sodíka v rozpúšťadle (pozri časť 6.6). Podrobné informácie o obsahu sodíka v roztoku použitom na riedenie nájdete v Súhrne charakteristických vlastností lieku pre použité rozpúšťadlo.
Je potrebné vziať do úvahy nasledovné
Interferencia s laboratórnymi testami
Boli pozorované falošne pozitívne výsledky neenzymatických testov na stanovenie glukózy v moči
(Fehlingov test, Benedictov test na glukózu, Clinitest®). V takýchto prípadoch sa má stanovenie glukózy vykonať pomocou enzymatickej metódy. Nesprávne môžu byť aj výsledky stanovení urobilinogénu.
Nasledujúce lieky, ak sa užívajú súbežne s liekom Ampicillin/Sulbactam Olikla, môžu ovplyvňovať účinok lieku Ampicillin/Sulbactam Olikla alebo liek Ampicillin/Sulbactam Olikla môže ovplyvňovať ich účinok.
Kyselina acetylsalicylová, indometacín a fenylbutazón odďaľujú vylučovanie penicilínov.
Probenecid:
Probenecid pri súbežnom užívaní znižuje renálne vylučovanie ampicilínu a sulbaktámu; tento účinok
vedie k zvýšeným a predĺženým sérovým koncentráciám, predĺženiu eliminačného polčasu a
zvýšenému riziku toxických reakcií. Tento účinok sa môže využiť aj pri liečbe niektorých ochorení na predĺženie sérových hladín alebo trvania účinku liečiv.
Antikoagulanciá:
Parenterálne podávané penicilíny môžu spôsobiť zmeny v agregácii krvných doštičiek alebo
v koagulačných testoch. Tieto účinky môžu byť pri súbežnom užívaní s antikoagulanciami aditívne.
Metotrexát:
Súbežné užívanie penicilínov a metotrexátu má za následok znížený klírens metotrexátu a tento účinok vedie k zvýšenej toxicite metotrexátu. V takýchto prípadoch majú byť pacienti dôkladne monitorovaní a môže byť potrebné podávať leukovorín (kyselinu listovú) vo vyšších dávkach a dlhšie obdobie.
Alopurinol:
Súbežné podávanie alopurinolu a ampicilínu výrazne zvyšuje výskyt vyrážok v porovnaní s užívaním
samotného ampicilínu.
Aminoglykozidy:
Štúdie in vitro preukázali, že miešanie ampicilínu s aminoglykozidmi vedie k významnej vzájomnej inaktivácii; preto, ak sa tieto dve skupiny liekov užívajú súbežne, majú sa podávať do rôznych miest s odstupom minimálne 1 hodiny (pozri časť 6.2).
Bakteriostatické lieky:
Kombinácia s bakteriostatickými chemoterapeutikami (napr. tetracyklínmi, erytromycínom,
chloramfenikolom alebo sulfonamidmi) môže viesť k antagonistickému účinku antibiotík; ak to je
možné, je vhodné sa vyhnúť súbežnej liečbe.
Vplyv na laboratórne parametre (u tehotných žien):
Po podaní ampicilínu tehotným ženám bol pozorovaný prechodný pokles plazmatických hladín konjugovaných estrogénov, estriol-glukuronidu, konjugovaného estrónu a estradiolu. Tento účinok sa môže vyskytnúť aj pri kombinácii s ampicilínom/sulbaktámom.
Gravidita:
Sulbaktám a ampicilín prechádzajú cez placentárnu bariéru. Bezpečnosť liečby kombináciou ampicilín/sulbaktám počas gravidity nebola doteraz jednoznačne stanovená.
Hoci štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne dôkazy o malformáciách alebo fetotoxických účinkoch, liek Ampicillin/Sulbactam Olikla sa má počas gravidity použiť len po dôkladnom zhodnotení prínosu a rizika.
Dojčenie:
Nízke koncentrácie sulbaktámu (~ 0,13 – 2,8 mg/l) a ampicilínu (~ 0,11 – 3 mg/l) sa vylučujú do ľudského mlieka. Liečba kombináciou ampicilín/sulbaktám u dojčiacej matky môže u dojčaťa
spôsobiť nežiaduce účinky, ako je hnačka. Kombinácia ampicilín/sulbaktám sa môže počas dojčenia použiť len po dôkladnom zhodnotení prínosu a rizika.
Fertilita:
Reprodukčné štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne dôkazy o poruche fertility alebo o účinkoch
sulbaktámu a ampicilínu poškodzujúcich fertilitu.
Vplyv lieku Ampicillin/Sulbactam Olikla na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje nie je známy.
Avšak pacienti majú byť upozornení, že možný výskyt zriedkavých nežiaducich účinkov, ako je závrat, únava alebo ospalosť, môže znížiť ich schopnosť reagovať.
Keďže liek Ampicillin/Sulbactam Olikla obsahuje ampicilín a sulbaktám, nežiaduce reakcie môžu byť
rovnakého typu a frekvencie, aké sú známe pre obe tieto liečivá.
Nežiaduce reakcie sú uvedené podľa triedy orgánových systémov a frekvencií: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).
| Nežiaduce účinky | |||||
| Frekvencia Trieda orgánovýchsystémov | Časté | Menej časté | Zriedkavé | Menej zriedkavé | Neznáme |
| Infekcie a nákazy | premnoženie necitlivých mikroorganiz-mov kandidováinfekcia | ||||
| Poruchy krvi a lymfatického systému | anémia trombocyto-pénia eozinofília | neutropénia leukopénia | porucha zrážania krvi | agranulocytóza hemolytická anémia trombocytope-nická purpura | |
| Poruchy imunitného systému | anafylaktický šok anafylaktická reakcia anafylaktoidný šok anafylaktoidná reakcia Kounisov syndróm hypersenzitivitaangioedém | ||||
| Poruchymetabolizmu a výživy | hypokaliémia | ||||
| Poruchy nervovéhosystému | bolesť hlavy | závratyospalosť | záchvaty sedácia | ||
| Poruchy ciev | flebitída (pointravenózno m podaní) | ||||
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | dyspnoe | ||||
| Poruchy gastrointestinálne ho traktu | hnačka bolesť žalúdkastrata chutido jedla flatulencia | vracanie | bolesťv podbruš-ku, nevoľnosť glositída | pseudomembra-nózna kolitída enterokolitída melénadyspepsia stomatitída | |
| Nežiaduce účinky | |||||
| Frekvencia Triedaorgánových systémov | Časté | Menej časté | Zriedkavé | Menej zriedkavé | Neznáme |
| zmena farby jazyka | |||||
| Poruchy pečenea žlčových ciest | hyperbiliru-binémia(pozri časť4.4) | cholestatická hepatitída cholestázažltačka (pozri časť 4.4) dysfunkciapečene | |||
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | kožná vyrážka svrbenie iné kožné reakcie | toxická epidermálna nekrolýza Stevensov-Johnsonov syndróm exfoliatívna dermatitída(pozri časť 4.4) multiformný erytémakútna generalizovaná exantematózna pustulóza angioedémurtikária | |||
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavya spojivového tkaniva | bolesti kĺbu | ||||
| Poruchy obličieka močových ciest | tubulointersti-ciálna nefritída | ||||
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | bolesťv miestepodania injekcie | únavamalátnosť | reakcie v mieste podania injekcie | ||
| Laboratórne a funkčnévyšetrenia | zvýšené transaminázy (ALT, AST)(pozri časť4.4) | prechodné a mierne zvýšenie hladinykreatínfosfoki-názy (creatine phosphokinase,CPK) | |||
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
U ľudí su k dispozícii obmedzené informácie o akútnej toxicite ampicilínu a sulbaktámu. Pri
predávkovaní ampicilínom/sulbaktámom sa očakáva zvýšený výskyt nežiaducich účinkov opísaných
v časti 4.8. Má sa vziať do úvahy, že vysoké koncentrácie betalaktámových antibiotík
v mozgovomiechovom moku môžu spôsobiť neurologické účinky, vrátane záchvatov. V prípade kŕčov sa odporúča sedácia diazepamom, ak je to potrebné. Keďže sa ampicilín aj sulbaktám odstraňujú
hemodialýzou, tento postup môže urýchliť elimináciu v prípade predávkovania u pacientov s poruchou
funkcie obličiek.
Farmakologické vlastnosti - Ampicillin/Sulbactam 2 g/1 g
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, betalaktámové antibiotiká,
penicilíny; kombinácie penicilínov vrátane inhibítorov betalaktamáz ATC kód: J01CR01
Mechanizmus účinku
Mechanizmus účinku ampicilínu je založený na inhibícii syntézy bakteriálnej bunkovej steny
(v rastovej fáze) prostredníctvom blokády proteínov viažucich penicilín (penicillin-binding proteins,
PBP), ako sú transpeptidázy. Výsledkom je baktericídny účinok.
Ak sa ampicilín podáva v kombinácii so sulbaktámom, je jeho inaktivácia inhibovaná určitými betalaktamázami. Sulbaktám chráni ampicilín pred degradáciou väčšinou stafylokokových
betalaktamáz, ako aj niektorými plazmidovo kódovanými betalaktamázami (napr. TEM, OXA, SHV, CTX-M) a určitými chromozómovo kódovanými betalaktamázami gramnegatívnych baktérií. Tieto betalaktamázy sa vyskytujú napríklad u Escherichia coli, Klebsiella spp., Proteus mirabilis
a Haemophilus influenzae. Spektrum antibakteriálnej aktivity ampicilínu je tak rozšírené o baktérie,
ktorých betalaktamázy môžu byť inhibované sulbaktámom.
Farmakokinetický/farmakodynamicky ́ vzťah
Účinnosť vo veľkej miere závisí od dĺžky času, počas ktorého je hladina liečiva ampicilín nad minimálnou inhibičnou koncentráciou (minimum inhibitory concentration, MIC) príslušného mikroorganizmu.
Mechanizmy rezistencie
Rezistencia na ampicilín/sulbaktám môže byť založená na nasledujúcich mechanizmoch:
-
Inaktivácia betalaktamázami: ampicilín/sulbaktám nemá dostatočnú aktivitu proti baktériám produkujúcim betalaktamázy, ktorých betalaktamázy nie sú inhibované sulbaktámom.
-
Znížená afinita PBP k ampicilínu: získaná rezistencia u pneumokokov a iných streptokokov na
ampicilín/sulbaktám je založená na modifikáciách existujúcich PBP v dôsledku mutácie. Stafylokoky rezistentné na meticilín (oxacilín) sú rezistentné na ampicilín a všetky ostatné betalaktámové antibiotiká v dôsledku tvorby prídavného PBP so zníženou afinitou k týmto liečivám.
-
Nedostatočná penetrácia ampicilínu cez vonkajšiu bunkovú stenu môže viesť k nedostatočnej
inhibícii PBP u gramnegatívnych baktérií.
-
Ampicilín môže byť aktívne transportovaný z bunky efluxnými pumpami.
Existuje čiastočná alebo úplná skrížená rezistencia medzi ampicilínom/sulbaktámom a penicilínmi, cefalosporínmi, ako aj inými betalaktámovými antibiotikami/kombináciami s inhibítormi betalaktamáz.
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Interpretačné kritéria MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre testovanie citlivosti stanovil
European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing (EUCAST) pre ampicilín/sulbaktám a sú
uvedené tu: https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic-breakpoints_en.xlsx
Prevalencia získanej rezistencie
Prevalencia získanej rezistencie sa môže u vybraných druhov líšiť geograficky a v čase. Preto sa odporúča získať lokálne informácie o stave rezistencie, zvlášť pri liečbe závažných infekcií. Ak je na základe miestnej situácie rezistencie účinnosť ampicilínu/sulbaktámu sporná, je potrebné vyhľadať odborné terapeutické odporúčanie. Najmä v prípade závažných infekcií alebo zlyhania liečby je
potrebné vyhľadať mikrobiologickú diagnostiku s identifikáciou mikroorganizmu a stanovením jeho citlivosti na ampicilín/sulbaktám.
Prevalencia získanej rezistencie v Nemecku na základe údajov za posledných 5 rokov z národných projektov a štúdií na sledovanie rezistencie (máj 2025):
| Bežne citlivé druhy |
| Aeróbne grampozitívne mikroorganizmy |
| Enterococcus faecalis |
| Gardnerella vaginalis ° |
| Staphylococcus aureus |
| Staphylococcus aureus (citlivý na meticilín) £ ° |
| Streptococcus agalactiae ° |
| Streptococcus pneumoniae ° |
| Streptococcus pyogenes ° |
| Viridans group streptococci ° ^ |
| Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmy |
| Citrobacter koseri ° |
| Haemophilus influenzae |
| Moraxella catarrhalis ϴ ° |
| Neisseria gonorrhoeae ° |
| Anaeróbne mikroorganizmy |
| Bacteroides fragilis ° |
| Fusobacterium nucleatum ° |
| Fusobacterium necrophorum ° |
| Prevotella spp. ° |
| Druhy, u ktorých môže byť získaná rezistencia problémom počas používania lieku |
| Aeróbne grampozitívne mikroorganizmy |
| Enterococcus faecium + |
| Staphylococcus epidermidis + |
| Staphylococcus haemolyticus + |
| Staphylococcus hominis + |
| Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmy |
| Acinetobacter baumannii |
| Escherichia coli |
| Klebsiella oxytoca |
| Klebsiella pneumoniae |
| Proteus mirabilis |
| Proteus vulgaris |
| Prirodzene rezistentné druhy |
| Aeróbne grampozitívne mikroorganizmy |
| Staphylococcus aureus (rezistentný na meticilín) |
| Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmy |
| Citrobacter freundii |
| Enterobacter cloacae |
| Legionella pneumophila |
| Morganella morganii |
| Pseudomonas aeruginosa |
| Serratia marcescens |
| Stenotrophomonas maltophilia |
| Iné mikroorganizmy |
| Chlamydia spp. |
| Mycoplasma spp. |
| Ureaplasma urealyticum |
° V čase uverejnenia tabuľky neboli k dispozícii žiadne aktuálne údaje. Citlivosť sa predpokladá na základe primárnej literatúry, štandardných referencií a terapeutických odporúčaní.
£ Všetky stafylokoky rezistentné na meticilín sú rezistentné na ampicilín/sulbaktám.
+ Aspoň v jednom regióne je miera rezistencie > 50 %.
^ Súhrnný pojem pre heterogénnu skupinu druhov streptokokov. Miera rezistencie sa môže líšiť
v závislosti od konkrétneho druhu streptokoka.
ϴ Nie sú k dispozícii žiadne aktuálne údaje; v štúdiách (starších ako 5 rokov) sa uvádza podiel
rezistentných kmeňov < 10 %.
Absropcia/distribúcia:
Vysoké sérové hladiny sa dosahujú po intravenóznom aj intramuskulárnom podaní
ampicilínu/sulbaktámu. Pri intravenóznom podaní ampicilínu/sulbaktámu sa dosahujú vyššie maximálne sérové hladiny než po intramuskulárnom podaní, pričom po intramuskulárnom podaní je biologická dostupnosť ampicilínu/sulbaktámu prakticky úplná. Ampicilín a sulbaktám sa navyše
rýchlo distribuujú do veľkého počtu tkanív (vrátane kostí a chrupavkového tkaniva), telesných tekutín (vrátane synoviálnych tekutín) a sekrétov. Prienik do mozgu a miechového moku je nízky, s výnimkou prípadov, keď sú zapálené mozgové blany.
Biotransformácia:
Doteraz neboli stanovené žiadne metabolity sulbaktámu a ampicilínu.
Eliminácia:
U mladých dospelých je polčas eliminácie ampicilínu aj sulbaktámu približne 1 hodina. U starších
pacientov nad 65 rokov je polčas eliminácie približne 2 – 3 hodiny. U detí vo veku 1 – 1,5 roka je
polčas eliminácie mierne kratší (približne 50 minút), ale u novorodencov a predčasne narodených detí je významne dlhší (8 – 9 hodín). Približne 80 % oboch liečiv sa vylúči v nezmenenej forme obličkami do 8 hodín po podaní jednej dávky ampicilínu/sulbaktámu.
Súbežné podávanie ampicilínu a sulbaktámu nespôsobuje žiadne klinicky významné odchýlky od
kinetických parametrov oboch liečiv v porovnaní s ich samostatným podaním.
Farmaceutické informácie - Ampicillin/Sulbactam 2 g/1 g
Sodná soľ sulbaktámu je kompatibilná s väčšinou intravenóznych rozpúšťadiel; avšak sodná soľ ampicilínu je menej stabilná v roztokoch obsahujúcich sacharidy, a preto sa Ampicillin/Sulbactam Olikla nemá kombinovať s krvnými derivátmi alebo proteínovými hydrolyzátmi.
Ampicilín, a teda aj liek Ampicillin/Sulbactam Olikla, nie je kompatibilný s aminoglykozidmi a nemá
sa miešať v rovnakej nádobe.
24 mesiacov
Otvorená injekčná liekovka a rekonštiutovany ́ roztok
Koncentrovaný roztok určený na intramuskulárnu injekciu sa má použiť do 1 hodiny po rekonštitúcii. Roztoky určené pre intravenóznu injekciu a infúziu sú stabilné v závislosti od použitého rozpúšťadla a teploty uchovávania.
| Rozpúšťadlo | Výsledná koncentrácia [mg/ml] | Druh obalu | Čas použiteľnosti po rekonštitúcii[hodiny] | |
| teplota [°C] | ||||
| 5 °C | 25 °C | |||
| voda na injekcie | 375 (250/125) | sklo | - | ihneď popríprave |
| 187,5 (125/62,5) | ihneď popríprave | |||
| 30 (20/10) | polyolefíny | 1 | - | |
| voda na injekcie (predrekonštitúcia v 3,2 alebo 6,4 mlvody na injekcie) | 45 (30/15) | polyolefíny | 1 | ihneď popríprave |
| 0,5 % injekčný roztok lidokaínium-chloridu | 375 (250/125) | sklo | ihneď po príprave | |
| 187,5 (125/62,5) | ihneď po príprave | |||
| 0,9 % chlorid sodný | 375 (250/125) | sklo | - | ihneď popríprave |
| 187,5 (125/62,5) | ihneď po príprave | |||
| 30 (20/10) | polyolefíny | ihneď popríprave | - | |
| 0,9 % chlorid sodný(predrekonštitúcia | 45 (30/15) | polyolefíny | ihneď po príprave | |
| v 3,2 alebo 6,4 ml vody na injekcie) | ||||
| Ringerov roztok s laktátom(predrekonštitúciav 3,2 alebo 6,4 ml vody na injekcie) | 45 (30/15) | polyolefíny | 1 | ihneď popríprave |
Chemická a fyzikálna stabilita počas používania bola preukázaná pre čas a podmienky uvedené v tabuľke vyššie. Neuchovávajte v chladničke.
Z mikrobiologického hľadiska, pokiaľ spôsob otvorenia/rekonštitúcie/riedenia nevylučuje riziko mikrobiálnej kontaminácie, liek sa má ihneď použiť.
Ak sa nepoužije okamžite, za čas a podmienky uchovávania pred použitím zodpovedá používateľ.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie. Podmienky na uchovávanie lieku po príprave roztoku, pozri časť 6.3.
Číre priehľadná injekčná liekovka zo sodno-vápenato-kremičitého skla typu III s objemom 20 ml.
Injekčná liekovka je uzavretá chlórbutylovou gumovou zátkou a hliníkovým viečkom.
1 injekčná liekovka alebo 10 injekčných liekoviek alebo 50 injekčných liekoviek v papierovej škatuli. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Roztok sa má pred použitím vizuálne skontrolovať. Roztok má byť číry a v podstate bez častíc. Všetok nepoužitý liek alebo odpad sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
Liek Ampicillin/Sulbactam Olikla sa môže podávať intramuskulárne alebo intravenózne pri použití
nasledujúcich riedení:
| Celková dávka [mg] | Dávka ampicilínu/sulbaktámu [mg] | Balenie | Množstvo rozpúšťadla [ml] | Maximálna, výsledná zriedená koncentrácia ampicilínu/sulbaktámu[mg/ml] |
| 1 5003 000 | 1 000/5002 000/1 000 | 20 ml20 ml | 3,26,4 | 250/125250/125 |
Intramuskulárna injekcia
Rozpustite liek Ampicillin/Sulbactam Olikla vo vhodnom množstve (pozri tabuľku vyššie) sterilnej vody na injekcie alebo iného kompatibilného roztoku (napr. izotonického roztoku chloridu sodného) (pozri tabuľku v časti 6.3). Aby sa predišlo bolesti pri injekčnom podaní, na rekonštitúciu roztoku sa môže použiť 0,5 % sterilný roztok bezvodého lidokaínium-chloridu.
Roztok sa má podať hlboko do veľkého svalu.
Intravenózna injekcia
Rozpustite liek Ampicillin/Sulbactam Olikla vo vhodnom množstve (pozri tabuľku vyššie) sterilnej vody na injekcie alebo iného kompatibilného roztoku (napr. izotonického roztoku chloridu sodného) (pozri tabuľku v časti 6.3) a podávajte pomaly (počas najmenej 3 minút).
Intravenózna infúzia
Roztok pripravený na intravenóznu injekciu rozpustite v jednom z kompatibilných roztokov
uvedených v tabuľke v časti 6.3 (nepoužívajte vodu na injekcie) do objemu 50 – 100 ml. Podávajte
intravenózne ako infúziu počas 15 – 30 minut.
Aby ste sa uistili, že je liek úplne rozpustený, počkajte niekoľko minút, kým sa liečivá úplne
nerozpustia a kým nezmizne pena.
Sodná soľ sulbaktámu je kompatibilná s väčšinou intravenóznych rozpúšťadiel; avšak sodná soľ ampicilínu je menej stabilná v roztokoch obsahujúcich sacharidy, a preto sa Ampicillin/Sulbactam Olikla nemá kombinovať s krvnými derivátmi alebo proteínovými hydrolyzátmi.
Ampicilín, a teda aj liek Ampicillin/Sulbactam Olikla, nie je kompatibilný s aminoglykozidmi a nemá
sa miešať v rovnakej nádobe.