Stredne silná až silná bolesť spôsobená nádorovým ochorením a silná bolesť, ktorá nereaguje na neopioidové analgetiká.

Noprex nie je vhodný na liečbu akútnej bolesti.

Dávkovanie

Pacienti starší ako 18 rokov

Dávkovanie je potrebné prispôsobiť individuálnym potrebám pacienta (intenzite bolesti, utrpenia, individuálnej reakcii). Má sa zvoliť najnižšie možné dávkovanie, ktoré zabezpečí adekvátnu úľavu od bolesti. Na poskytnutie vhodnej liečby sú dostupné tri transdermálne náplasti s tromi rôznymi silami: Noprex 35 mikrogramov/h, Noprex 52,5 mikrogramov /h, Noprex 70 mikrogramov/h.

Výber začiatočnej dávky: pacienti, ktorí neboli v predchádzajúcom období liečení žiadnymi analgetikami, majú začínať náplasťou s najnižšou silou liečiva (Noprex 35 mikrogramov/h). Pacienti, ktorí dostávali neopioidové analgetiká I. stupňa alebo analgetiká II. stupňa (slabé opioidy) podľa WHO, majú tiež začínať s Noprexom 35 mikrogramov/h. Podľa odporúčania WHO podávanie neopioidových analgetík môže pokračovať, v závislosti od celkového zdravotného stavu pacienta.

Pri prechode z terapie analgetikami III. stupňa (silné opioidy) na Noprex a pri výbere počiatočnej sily náplasti, je treba brať do úvahy predchádzajúcu medikáciu, spôsob podávania a priemernú dennú dávku, aby sa zabránilo opätovnému výskytu bolesti. Vo všeobecnosti sa odporúča individuálna titrácia dávky a má sa začať s náplasťou najnižšej sily (Noprex 35 mikrogramov/h). Klinické skúsenosti ukázali, že pacienti, ktorí boli predtým liečení vyššími dennými dávkami silných opioidov (v rozsahu približne 120 mg perorálneho morfínu), môžu začať liečbu nasledujúcou vyššou silou transdermálnej náplasti (pozri tiež časť 5.1).

Počas titrácie individuálnej dávky má byť k dispozícii v dostatočnom množstve podporné analgetikum s okamžitým uvoľňovaním, aby sa v dostatočnom časovom rozsahu umožnila adaptácia na individuálnu dávku.

Potrebná sila Noprexu sa musí prispôsobiť individuálnym potrebám každého pacienta a musí sa pravidelne kontrolovať.

Po aplikácii prvej transdermálnej náplasti Noprexu sa sérová koncentrácia buprenorfínu zvyšuje pomaly u pacientov, ktorí boli predtým liečení analgetikami a rovnako aj u tých pacientov, ktorí predtým analgetiká neužívali. Z tohto dôvodu je na začiatku nepravdepodobný rýchly nástup účinku. Prvé hodnotenie analgetického účinku sa preto má vykonať až 24 hodín po aplikácii.

Predchádzajúca liečba analgetikami (s výnimkou transdermálnych opioidov) sa má podávať v tých istých dávkach počas prvých 12 hodín od prechodu na Noprex a primeraná doplnková liečba na požiadanie v nasledujúcich 12 hodinách.

Titrovanie dávky a udržiavacia terapia

Noprex sa má vymeniť najneskôr po 96 hodinách (4 dňoch). Pre pohodlné použitie sa môže náplasť meniť dvakrát za týždeň v pravidelných intervaloch, napr. vždy v pondelok ráno a vo štvrtok večer. Dávka sa má titrovať individuálne až do dosiahnutia analgetického účinku. Ak je na konci iniciálnej aplikačnej periódy analgézia nedostatočná, dávka sa môže zvýšiť buď aplikovaním viac ako jednej náplasti Noprexu v rovnakej sile alebo výmenou za náplasť s vyššou silou. Bez ohľadu na silu, v tom istom čase sa nemajú aplikovať viac ako dve náplasti naraz.

Pred aplikáciou ďalšej náplasti Noprex s vyššou silou buprenorfínu je potrebné zohľadniť okrem sily predošlej náplasti aj celkové množstvo podaných opioidov, t.j. celkové požadované množstvo opioidov a podľa toho prispôsobiť dávku. Pacienti požadujúci doplnkové analgetikum (napríklad na prelomovú bolesť) môžu počas udržiavacej liečby okrem náplasti užiť aj napríklad jednu až dve 0,2 mg tablety sublingválne podaného buprenorfínu každých 24 hodín. Ak treba pravidelne podávať 0,4 mg - 0,6 mg buprenorfínu sublingválne navyše, má sa použiť náplasť Noprexu s vyššou silou.

Starší pacienti

U pacientov vo vyššom veku nie je potrebná úprava dávkovania Noprexu.

Pacienti s renálnou insuficienciou

Vzhľadom na to, že farmakokinetika buprenorfínu sa nemení počas zlyhania obličiek, jeho použitie je možné u pacientov s renálnou insuficienciou, vrátane dialyzovaných pacientov.

Pacienti s hepatálnou insuficienciou

Buprenorfín sa metabolizuje v pečeni. Intenzita a trvanie jeho účinku môže byť teda ovplyvnené

u pacientov s poruchou funkcie pečene. Preto pacienti s hepatálnou insuficienciou musia byť počas liečby Noprexom dôsledne sledovaní.

Pediatrická populácia

Podávanie Noprexu sa nesledovalo u pacientov mladších ako 18 rokov, použitie lieku v tejto vekovej kategórii sa preto neodporúča.

Spôsob podávania

Noprex sa aplikuje na nepodráždenú, čistú, neochlpenú kožu, na rovný povrch, bez väčších jaziev. Preferované miesta na hornej polovici tela sú: horná časť chrbta alebo oblasť pod kľúčnou kosťou na hrudi. Prítomné ochlpenie sa má ostrihať nožnicami (nie oholiť). Ak je potrebné miesto aplikácie očistiť, malo by byť očistené vodou. Mydlo ani iné prípravky na umývanie sa nemajú použiť. Malo by sa vyhnúť prípravkom na kožu, ktoré môžu ovplyvniť adhéziu transdermálnej náplasti Noprex na určené miesto aplikácie na kožu.

Pred aplikáciou náplasti musí byť koža úplne suchá. Náplasť Noprex sa má nalepiť okamžite po vybratí z vrecka. Následne po odstránení fólie sa má náplasť pevne pritlačiť dlaňou

na kožu po dobu približne 30 sekúnd. Kúpanie, sprchovanie alebo plávanie nemajú vplyv na transdermálnu náplasť. Nemala by však byť vystavená nadmernému teplu (napr. sauna, infračervené žiarenie).

Náplasť sa má nosiť nalepená nepretržite počas 4 dní. Po jej odstránení sa nalepí nová náplasť, avšak na iné miesto na koži. Najskôr by mal uplynúť aspoň jeden týždeň, než sa nová náplasť aplikuje na rovnaké miesto pokožky.

Ciele liečby a ukončenie liečby

Pred začatím liečby liekom Noprex je potrebné spolu s pacientom dohodnúť stratégiu liečby vrátane dĺžky trvania liečby a cieľov liečby a plán ukončenia liečby v súlade s usmerneniami pre liečbu bolesti. Počas liečby by mal lekár s pacientom často komunikovať, aby zhodnotil potrebu pokračovania v liečbe, zvážil jej ukončenie a v prípade potreby upravil dávkovanie. Ak už pacient nepotrebuje liečbu liekom Noprex, môže byť vhodné dávku postupne znižovať, aby sa predišlo abstinenčným príznakom. Pri nedostatočnej kontrole bolesti je potrebné zvážiť možnosť hyperalgézie, tolerancie a progresie základného ochorenia (pozri časť 4.4).

Trvanie liečby

Noprex sa nemá používať dlhšie, ako je potrebné.

Ukončenie podávania Noprexu

Po odstránení náplasti Noprexu koncentrácia buprenorfínu v sére postupne klesá, a tak analgetický účinok ešte pretrváva po určitý čas. Túto skutočnosť treba brať do úvahy pri následnom podávaní iných opioidov. Vo všeobecnosti platí, že následná liečba opioidmi nemá začať do 24 hodín po odstránení náplasti Noprexu. V súčasnosti sú informácie o počiatočných dávkach iných opioidov podávaných po prerušení terapie náplasťami Noprex obmedzené.

Noprex je kontraindikovaný:

• pri precitlivenosti na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• u pacientov so závislosťou na opioidoch a pri odvykacej liečbe na omamné látky

• pri stavoch vážnych porúch dýchacieho centra a jeho funkcie alebo možnosti ich výskytu

• u pacientov, ktorí dostávajú inhibítory MAO alebo ich užívali v priebehu posledných dvoch týždňov (pozri časť 4.5)

• u pacientov s myasténiou gravis

• u pacientov s delírium tremens

• v gravidite (pozri časť 4.6).

Buprenorfín sa musí podávať so zvláštnou opatrnosťou pri akútnej intoxikácii alkoholom, konvulzívnych poruchách, u pacientov s poranením hlavy, v šoku, so zníženou úrovňou vedomia neznámeho pôvodu, pri zvýšenom intrakraniálnom tlaku bez možnosti ventilácie.

Buprenorfín príležitostne spôsobuje útlm dýchania. Preto je potrebná zvýšená opatrnosť u pacientov s poruchou respiračnej funkcie alebo pacientov liečených liekmi, ktoré môžu spôsobiť útlm dýchania.

Buprenorfín má podstatne nižšiu schopnosť vyvolať závislosť u pacienta v porovnaní s úplnými opioidnými agonistami. U zdravých dobrovoľníkov a pacientov v klinických skúšaniach

s buprenorfínom sa abstinenčné príznaky nepozorovali. Abstinenčné príznaky podobné tým, ktoré sa objavili po vysadení opiátov sa však po dlhodobom užívaní buprenorfínu nemôžu celkom vylúčiť (pozri časť 4.8). Tieto symptómy sú: agitácia, úzkosť, nervozita, insomnia, hyperkinéza, tremor

a gastrointestinálne poruchy.

U pacientov so závislosťou na opioidoch môže substitúcia buprenorfínom preventívne zabrániť vzniku abstinenčných príznakov. Môže nastať návyk na buprenorfín, čo treba zohľadniť pri predpisovaní buprenorfínu pacientom s podozrením na problémy so zneužívaním liekov.

Buprenorfín sa metabolizuje v pečeni. Intenzita a trvanie účinku sa môžu zmeniť u pacientov

s poruchami funkcie pečene. Títo pacienti musia byť preto počas terapie buprenorfínom starostlivo monitorovaní.

Športovci by si mali byť vedomí, že tento liek môže vyvolať pozitívnu reakciu pri kontrolných testoch na doping.

Riziká súbežného podávania sedatív ako sú benzodiazepíny alebo podobných látok:

Súbežné užívanie Noprexu a sedatív ako sú benzodiazepíny alebo podobných liekov môže viesť k sedácii, respiračnému útlmu, kóme a úmrtiu. Vzhľadom na tieto riziká má byť súbežné predpisovanie s týmito sedatívami vyhradené pre pacientov, v prípade ktorých nie sú k dispozícii alternatívne možnosti liečby. Ak sa rozhodne o predpísaní Noprexu súbežne so sedatívami, má sa použiť čo najnižšia účinná dávka Noprexu a súbežná liečba má trvať čo najkratšie.

Pacientov je potrebné starostlivo sledovať z hľadiska prejavov a príznakov respiračného útlmu a sedácie. Vzhľadom k tomu sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich opatrovateľov

o týchto príznakoch (pozri časť 4.5).

Tolerancia a porucha užívania opioidov (zneužívanie a závislosť)

Pri opakovanom podávaní opioidov, ako je Noprex, sa môže vyvinúť tolerancia, fyzická a psychická závislosť a porucha užívania opioidov (opioid use disorder, OUD). Opakované používanie Noprexu môže viesť k OUD. Vyššia dávka a dlhšie trvanie liečby opioidmi môže zvýšiť riziko vzniku OUD. Zneužitie alebo úmyselné nesprávne použitie Noprexu môže viesť k predávkovaniu a/alebo smrti.

Riziko vzniku OUD je zvýšené u pacientov, ktorí majú v osobnej alebo rodinnej anamnéze (rodičia alebo súrodenci) poruchy súvisiace s užívaním návykových látok (vrátane porúch súvisiacich s konzumáciou alkoholu), u súčasných používateľov tabaku alebo u pacientov, ktorí majú v osobnej anamnéze iné poruchy duševného zdravia (napr. veľkú depresiu, úzkostné poruchy a poruchy osobnosti).

Pred začatím liečby liekom Noprex a počas liečby je potrebné dohodnúť s pacientom ciele liečby a plán ukončenia liečby (pozri časť 4.2). Pred liečbou a počas nej by mal byť pacient informovaný aj o rizikách a príznakoch OUD. Ak sa tieto príznaky vyskytnú, pacientom treba odporučiť, aby sa obrátili na svojho lekára.

Pacienti si budú vyžadovať monitorovanie, či sa u nich neprejavujú príznaky správania, pri ktorom vyhľadávajú lieky (napr. príliš skoré žiadosti o doplnenie liekov). To zahŕňa aj preskúmanie súbežného užívania opioidov a psychoaktívnych liekov (ako sú benzodiazepíny). U pacientov s príznakmi a symptómami OUD by sa mala zvážiť konzultácia s odborníkom na závislosti.

Poruchy dýchania súvisiace so spánkom

Opioidy môžu spôsobiť poruchy dýchania súvisiace so spánkom vrátane centrálneho spánkového apnoe (CSA) a hypoxémie súvisiacej so spánkom. Užívanie opioidov zvyšuje riziko CSA v závislosti od dávky. U pacientov s CSA zvážte zníženie celkovej dávky opioidov.

Sérotonínový syndróm

Súbežné podávanie Noprexu a iných sérotonergných liekov, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI) alebo tricyklické antidepresíva, môže viesť k sérotonínovému syndrómu, potenciálne život ohrozujúcemu stavu (pozri časť 4.5).

Ak je súbežná liečba inými sérotonergnými liekmi klinicky opodstatnená, odporúča sa pozorné sledovanie pacienta, najmä na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávky.

Symptómy sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať zmeny duševného stavu, autonómnu nestabilitu, neuromuskulárne abnormality a/alebo gastrointestinálne symptómy.

Ak existuje podozrenie na sérotonínový syndróm, je potrebné zvážiť zníženie dávky alebo prerušenie liečby v závislosti od závažnosti symptómov.

Pediatrická populácia

Podávanie Noprexu sa nesledovalo u pacientov mladších ako 18 rokov, použitie lieku v tejto vekovej kategórii sa preto neodporúča.

Pacienti s horúčkou/vonkajšia teplota

Horúčka a prehriatie môžu zvýšiť priepustnosť kože. Za týchto podmienok sa teoreticky môže počas liečby zvyšovať koncentrácia buprenorfínu v sére. Preto treba venovať pozornosť zvýšenej možnosti reakcie na opioidy u febrilných pacientov alebo u pacientov so zvýšenou teplotou kože z iných príčin.

Pri podávaní inhibítorov MAO počas 14 dní pred podaním opioidu petidínu sa pozorovali život ohrozujúce interakcie postihujúce centrálny nervový systém, respiračné a kardiovaskulárne funkcie. Rovnaké interakcie medzi inhibítormi MAO a buprenorfínom nemožno vylúčiť (pozri časť 4.3).

Ak sa buprenorfín aplikuje súbežne s inými opioidmi, anestetikami, hypnotikami, sedatívami, antidepresívami, neuroleptikami a vo všeobecnosti s liekmi, ktoré tlmia dýchanie a centrálny nervový systém, tento účinok na CNS sa môže zosilniť. Platí to aj pre alkohol.

Noprex sa má používať opatrne pri súbežnom podávaní so:

- sérotonergnými liekmi, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI) alebo tricyklické antidepresíva, pretože existuje zvýšené riziko sérotonínového syndrómu, potenciálne život ohrozujúceho stavu (pozri časť 4.4).

Ak sa buprenorfín podáva spolu s inhibítormi alebo induktormi CYP3A4, účinnosť buprenorfínu sa môže zosilniť (inhibítormi) alebo oslabiť (induktormi).

Sedatíva ako sú benzodiazepíny alebo podobné látky:

Súbežné užívanie opioidov s so sedatívami, ako sú benzodiazepíny alebo podobnými látkami, zvyšuje riziko sedácie, respiračného útlmu, kómy a úmrtia z dôvodu aditívneho účinku na útlm CNS. Dávka Noprexu a trvanie súbežnej liečby majú byť obmedzené (pozri časť 4.4).

Súbežné používanie Noprexu s gabapentinoidmi (gabapentín a pregabalín) môže viesť k útlmu dýchania, hypotenzii, silnej sedácii, kóme alebo smrti (pozri časť 4.4).

Súbežné podávanie buprenorfínu a anticholinergikami alebo liekmi s anticholinergnou aktivitou (napr. tricyklické antidepresíva, antihistaminiká, antipsychotiká, svalové relaxanciá, antiparkinsoniká) môže viesť k zvýšeným anticholinergným nežiaducim účinkom.

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o používaní buprenorfínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko pre ľudí. V období pred ukončením gravidity vysoké dávky buprenorfínu môžu po krátkej dobe podávania indukovať útlm dýchania u novorodencov. Dlhodobé podávanie buprenorfínu počas posledných troch mesiacov gravidity môže spôsobiť abstinenčný syndróm u novorodenca.

Podávanie Noprexu počas gravidity je preto kontraindikované.

Dojčenie

Buprenorfín sa vylučuje do materského mlieka. Na potkanoch sa ukázalo, že buprenorfín inhibuje laktáciu. Noprex sa nemá používať počas dojčenia.

Fertilita

Účinok buprenorfínu na fertilitu ľudí nie je známy. Buprenorfín v štúdiách so zvieratami neovplyvnil fertilitu zvierat (pozri časť 5.3).

Buprenorfín má veľký vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Aj v prípade, že sa dodrží odporúčané dávkovanie, buprenorfín môže ovplyvniť reakcie pacienta do takej miery, že jeho schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje môže byť narušená.

Uvedené platí najmä na začiatku liečby, pri zmene dávkovania a keď sa buprenorfín používa spolu s ostatnými centrálne pôsobiacimi látkami, vrátane alkoholu, trankvilizérov, sedatív a hypnotík.

Pacienti, ktorých sa to týka (t.j. pociťujú závraty alebo ospalosť alebo majú rozmazané alebo dvojité videnie), nemajú viesť vozidlá ani obsluhovať stroje, ak používajú buprenorfín a tiež najmenej 24 hodín po odstránení náplasti.

Pre pacientov, ktorí sú stabilizovaní na určitom dávkovaní, tieto obmedzenia nie sú nevyhnutné, ak sa u nich neprejavia vyššie uvedené príznaky.

Nasledovné nežiaduce účinky boli zaznamenané po podaní buprenorfínu v klinických skúšaniach a v postmarketingovom sledovaní.

Frekvencie sa udávajú takto:

Veľmi časté ≥ 1/10

Časté ≥ 1/100 až < 1/10

Menej časté ≥ 1/1 000 až < 1/100

Zriedkavé ≥ 1/10 000 až < 1/1 000

Veľmi zriedkavé < 1/10 000 Neznáme (z dostupných údajov)

1. Najčastejšie hlásené systémové nežiaduce účinky boli nauzea a vracanie.

2. Najčastejšie hlásené lokálne nežiaduce účinky boli erytém a pruritus.

   Poruchy imunitného systému

   Veľmi zriedkavé: závažné alergické reakcie*

   Poruchy metabolizmu a výživy

   Zriedkavé: strata chuti do jedla

   Psychické poruchy

   Menej časté: zmätenosť, poruchy spánku, nepokoj

   Zriedkavé: psychomimetické účinky (napr. halucinácie, úzkosť, nočné mory), znížené libido

   Veľmi zriedkavé: závislosť, výkyvy nálady

   Poruchy nervového systému

   Časté: závraty, bolesť hlavy

   Menej časté: sedácia, somnolencia

   Zriedkavé: zhoršenie sústredenosti, poruchy reči, znížená citlivosť, poruchy rovnováhy, parestézia (napr. pocity bodania alebo pálenia kože)

   Veľmi zriedkavé: svalová fascikulácia, zmenená chuť (parageúzia)

   Poruchy oka

   Zriedkavé: poruchy videnia, rozmazané videnie, edém očného viečka Veľmi zriedkavé: mióza

   Poruchy ucha a labyrintu

   Veľmi zriedkavé: bolesť ucha

   Poruchy srdca a srdcovej činnosti/poruchy ciev

   Menej časté: poruchy cirkulácie (ako sú hypotenzia alebo zriedkavo dokonca obehový kolaps)

   Zriedkavé: návaly horúčavy

   Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

   Časté: dyspnoe

   Zriedkavé: respiračná depresia Veľmi zriedkavé: hyperventilácia, singultus

   Poruchy gastrointestinálneho traktu

   Veľmi časté: nauzea

   Časté: vracanie, zápcha

   Menej časté: sucho v ústach

   Zriedkavé: pyróza

   Veľmi zriedkavé: eruktácia

   Poruchy kože a podkožného tkaniva

   Veľmi časté: erytém, pruritus

   Časté: exantém, potenie

   Menej časté: vyrážka

   Zriedkavé: urtikária

   Veľmi zriedkavé: pustuly, vezikuly

   Neznáme: kontaktná dermatitída, zmena sfarbenia kože v mieste podania

   Poruchy obličiek a močových ciest

   Menej časté: retencia moču, poruchy močenia

   Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

   Zriedkavé: znížená schopnosť dosiahnuť erekciu

   Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

   Časté: edém, únava

   Menej časté: malátnosť

   Zriedkavé: symptómy z vysadenia, reakcie v mieste podania Veľmi zriedkavé: bolesť na hrudi

   * pozri časť c)

3. V niektorých prípadoch sa vyskytla oneskorená alergická reakcia s výraznými prejavmi zápalu. V týchto prípadoch je potrebné liečbu buprenorfínom ukončiť.

Lieková závislosť

Opakované užívanie Noprexu môže viesť k liekovej závislosti, a to aj pri terapeutických dávkach. Riziko liekovej závislosti sa môže líšiť v závislosti od individuálnych rizikových faktorov pacienta, dávkovania a trvania liečby opioidmi (pozri časť 4.4).

Buprenorfín má nízke riziko vzniku závislosti. Po prerušení terapie je výskyt abstinenčných symptómov nepravdepodobný. Dôvodom je veľmi pomalé štiepenie buprenorfínu z opioidných receptorov a postupné znižovanie koncentrácie buprenorfínu v sére (zvyčajne v priebehu 30 hodín po odstránení poslednej náplasti). Po dlhodobej liečbe buprenorfínom nie je možné úplne vylúčiť výskyt abstinenčných symptómov podobných tým, ktoré sa objavili po vysadení opiátov.

Tieto symptómy zahŕňajú: agitáciu, úzkosť, nervozitu, nespavosť, hyperkinézu, tremor a gastrointestinálne poruchy.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Buprenorfín má široké bezpečnostné rozmedzie. Kvôli riadenému uvoľňovaniu malých množstiev buprenorfínu do krvného obehu je nepravdepodobná jeho vysoká alebo toxická koncentrácia v krvi. Maximálna koncentrácia buprenorfínu v sére po aplikácii transdermálnej náplasti s uvoľňovaním 70 mikrogramov/h buprenorfínu je šesťkrát nižšia než po intravenóznej aplikácii terapeutickej dávky 0,3 mg buprenorfínu.

Symptómy

V zásade sú symptómy predávkovania buprenorfínom podobné ako pri ostatných centrálne pôsobiacich analgetikách (opioidoch). Sú to: respiračná depresia, sedácia, ospanlivosť, nauzea,

vracanie, kardiovaskulárny kolaps, výrazná mióza.

Liečba

Je potrebné vykonať všeobecné opatrenia. Zabezpečte voľné dýchacie cesty (pozor na aspiráciu!), udržujte dýchanie a cirkuláciu v závislosti od príznakov.

Naloxón má obmedzený vplyv na respiračný depresívny účinok buprenorfínu. Je potrebné podávať vysoké dávky v opakovaných bolusoch alebo infúzii (napríklad začať bolusom 1 - 2 mg intravenózne. Po dosiahnutí adekvátneho antagonistického účinku sa odporúča udržiavať konštantné plazmatické koncentrácie naloxónu infúziou). Z tohto dôvodu sa má zabezpečiť primeraná ventilácia.