Ampicilín/Sulbaktám AptaPharma 1 g/0,5 g Prášok na injekčný/infúzny roztok

Infekcie spôsobené citlivými mikroorganizmami pri nasledujúcich stavoch:

• infekcie horných a dolných dýchacích ciest (vrátane sinusitídy, zápalu stredného ucha, epiglotitídy; bakteriálnych pneumónií);

• infekcie močových ciest a pyelonefritída;

• intraabdominálne infekcie (vrátane peritonitídy a cholecystitídy), gynekologické infekcie

  (endometritída a panvová celulitída);

• infekcie kože a mäkkých tkanív;

• infekcie kostí a kĺbov;

• pre- alebo postoperačne na zníženie výskytu infekcií rany u pacientov podstupujúcich chirurgický výkon v oblasti brucha alebo panvy;

• liečba pacientov s bakteriémiou, ktorá sa vyskytuje v súvislosti s niektorou z vyššie uvedených infekcií

  alebo ak je možné, že súvisí s niektorou z vyššie uvedených infekcií.

  Do úvahy sa majú vziať oficiálne odporúčania o vhodnom použití antibakteriálnych liečiv.

Dávkovanie

Dospelí

Dávkové rozmedzie Ampicilínu/Sulbaktámu AptaPharma je 1,5 g (1 g ampicilínu plus 0,5 g sulbaktámu) až 12 g (8 g ampicilínu plus 4 g sulbaktámu) denne v rozdelených dávkach každých 6 alebo 8 hodín. Celková dávka sulbaktámu nesmie presiahnuť 4 g denne.

Úprava frekvencie dávkovania môže byť indikovaná v závislosti od závažnosti ochorenia a funkcie obličiek

pacienta. Liečba zvyčajne pokračuje ešte 48 hodín po vymiznutí pyrexie a iných príznakov infekcie.

Liečba sa zvyčajne podáva 5 až 14 dní, no v závažných prípadoch sa môže liečba predĺžiť alebo sa môže podať ďalšia dávka ampicilínu.

Na profylaxiu infekcií pri chirurgických výkonoch sa má v úvode anestézie podať 1,5 g (1 g ampicilínu plus

0,5 g sulbaktámu) až 3 g (2 g ampicilínu plus 1 g sulbaktámu) Ampicilínu/Sulbaktámu AptaPharma, čo poskytne dostatočný čas na dosiahnutie účinných sérových a tkanivových koncentrácií počas výkonu. Dávka sa môže opakovane podávať každých 6-8 hodín; podávanie sa zvyčajne ukončí 24 hodín po väčšine chirurgických výkonov.

Pediatrická populácia

Dávka pre väčšinu infekcií u detí, dojčiat a novorodencov je Ampicilínu/Sulbaktám AptaPharma 150 mg/kg/deň (čo zodpovedá 100 mg/kg/deň ampicilínu a 50 mg/kg/deň sulbaktámu).

Podáva sa každých 6 alebo 8 hodín, s výnimkou novorodencov počas prvého týždňa života (obzvlášť nedonosených), kde je odporúčaná dávka Ampicilínu/Sulbaktámu AptaPharma 75 mg/kg/deň (čo zodpovedá 50 mg/kg/deň ampicilínu a 25 mg/kg/deň sulbaktámu) v rozdelených dávkach každých 12 hodín.

Úprava dávky môže byť indikovaná v závislosti od závažnosti ochorenia.

Intramuskulárne podanie Ampicilínu/Sulbaktámu AptaPharma je kontraindikované u detí mladších ako 2

roky.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) je kinetika vylučovania sulbaktámu a ampicilínu ovplyvnená rovnakým spôsobom, a preto sa zachová konštantný plazmatický pomer jedného liečiva k druhému. Dávka Ampicilínu/Sulbaktámu AptaPharma sa má u takýchto pacientov podávať v dlhších intervaloch v súlade s bežnou praxou podávania ampicilínu.

Sulbaktám a ampicilín sa z krvi eliminujú hemodialýzou v rovnakej miere, preto sa má Ampicilín/Sulbaktám

AptaPharma podávať bezprostredne po dialýze, a potom v intervaloch 48 hodín do ďalšej dialýzy.

Spôsob podávania

Intravenózne alebo intramuskulárne použitie.

Na intravenózne podanie sa injekčná liekovka má rekonštituovať a zriediť sterilnou vodou na injekcie alebo iným kompatibilným roztokom (pozri časť 6.3). Na zabezpečenie úplného rozpustenia po rekonštitúcii nechajte penu vymiznúť, aby ste mohli roztok vizuálne skontrolovať. Dávka sa môže podať vo forme bolusovej injekcie počas minimálne 3 minút alebo sa vo vyššom zriedení (50 – 100 ml) môže podať vo forme intravenóznej infúzie počas 15 – 30 minút.

Na intramuskulárne podanie sa odporúča hlboká intramuskulárna injekcia. Na zabránenie bolesti sa na rekonštitúciu prášku môže použiť 0,5 % sterilný injekčný roztok lidokaínium-chloridu (3,2 ml 0,5 % sterilného injekčného roztoku lidokaínium-chloridu pre silu 1 g/0,5 g ampicilínu/sulbaktámu a 6,4 ml pre silu 2 g/1 g ampicilínu/sulbaktámu).

Pokyny na rekonštitúciu/riedenie lieku pred podaním, pozri časti 6.6 a 6.3.

Precitlivenosť na liečivá. Precitlivenosť na iné penicilíny.

Závažné okamžité reakcie z precitlivenosti v anamnéze (napr. anafylaxia) na iné betalaktámy (napr.

cefalosporíny, karbapenémy alebo monobaktámy). Poškodenie pečene po ampicilíne v anamnéze.

Pri intramuskulárnom podaní sa majú zohľadniť kontraindikácie lidokaínu.

Intramuskulárne podanie Ampicilínu/Sulbaktámu AptaPharma je kontraindikované u detí vo veku do 2 rokov.

U pacientov liečených penicilínom vrátane ampicilínu/sulbaktámu sa hlásili závažné a v ojedinelých prípadoch fatálne reakcie z precitlivenosti (anafylaxia). Tieto reakcie sú častejšie u osôb s precitlivenosťou na penicilín a/alebo s reakciami z precitlivenosti na viaceré alergény v anamnéze.

Sú k dispozícii hlásenia osôb s precitlivenosťou na penicilín v anamnéze, u ktorých sa vyskytli závažné reakcie pri liečbe cefalosporínmi. Pred začatím liečby penicilínom je potrebné starostlivo zistiť predchádzajúce reakcie z precitlivenosti na penicilíny, cefalosporíny a iné alergény. Ak sa vyskytne alergická reakcia, podávanie lieku sa má ukončiť a má sa začať vhodná liečba.

Závažné anafylaktické reakcie vyžadujú urgentnú liečbu adrenalínom. Kyslík, intravenózne podané steroidy a

zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest vrátane intubácie sa majú použiť podľa indikácie.

U pacientov liečených ampicilínom/sulbaktámom sa hlásili závažné kožné reakcie, ako je toxická epidermálna nekrolýza (TEN), Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), exfoliatívna dermatitída, multiformný erytém a akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP). Ak sa objaví závažná kožná reakcia, podávanie

ampicilínu/sulbaktámu sa má ukončiť a má sa začať vhodná liečba (pozri časť 4.8).

Tak ako pri každom antibiotickom lieku je nevyhnutné neustále sledovanie prejavov premnoženia necitlivých mikroorganizmov, vrátane plesní. Ak sa vyskytne superinfekcia, podávanie lieku sa má ukončiť a/alebo sa má začať vhodná liečba.

Hnačka spojená s Clostridioides difficile (CDAD) sa hlásila pri použití takmer všetkých antibakteriálnych látok vrátane sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu a jej závažnosť sa môže pohybovať od miernej hnačky až po smrteľnú kolitídu. Liečba antibakteriálnymi liečivami mení normálnu mikrobiotu hrubého čreva, čo má za

následok premnoženie C. difficile.

Clostridioides difficile produkuje toxíny A a B, ktoré prispievajú k vzniku CDAD. Kmene Clostridioides difficile produkujúce hypertoxín, ktorý vedie k zvýšenej morbidite a mortalite, pretože tieto infekcie môžu byť rezistentné na antimikrobiálnu liečbu a môžu vyžadovať kolektómiu. CDAD sa musí zvážiť u všetkých pacientov, ktorí majú po použití antibiotík hnačku. Je potrebná starostlivá lekárska anamnéza, pretože výskyt CDAD sa hlásil aj 2 mesiace po podaní antibakteriálnych látok.

Tak ako pri každej dlhodobej liečbe, aj počas liečby Ampicilínom/Sulbaktámom AptaPharma sa odporúča pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, pečene a hematopoézu, predovšetkým u novorodencov, nedonosených detí a detí.

Poškodenie pečene vyvolané liekmi, ako je cholestatická hepatitída a žltačka, sa spájalo s použitím ampicilínu/sulbaktámu. Pacientov je potrebné upozorniť, aby kontaktovali svojho lekára, ak sa vyvinú prejavy a príznaky ochorenia pečene.

Keďže infekčná mononukleóza je vírusového pôvodu, ampicilín/sulbaktám sa nesmú používať na jej liečbu. U vysokého percenta pacientov s mononukleózou, ktorí dostávali ampicilín, sa vyvinula kožná vyrážka. Vyrážka spôsobená ampicilínom sa často vyskytuje aj u pacientov s lymfatickou leukémiou.

Ampicilín/Sulbaktám AptaPharma 1 g/0,5 g prášok na injekčný/infúzny roztok:

Tento liek obsahuje 115 mg (5 mmol) sodíka v injekčnej liekovke. To zodpovedá 5,75 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Ampicilín/Sulbaktám AptaPharma 2 g/1 g prášok na injekčný/infúzny roztok:

Tento liek obsahuje 230 mg (10 mmol) sodíka v injekčnej liekovke. To zodpovedá 11,5 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Maximálna denná dávka 12 g (8 g ampicilínu a 4 g sulbaktámu) (pozri časť 4.2) môže viesť k príjmu sodíka

v dávke 920,8 mg, čo zodpovedá 46 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu sodíka. Tento liek sa považuje za liek s vysokým obsahom sodíka. Obsah sodíka v tomto lieku je potrebné vziať do úvahy najmä u pacientov na diéte s kontrolovaným príjmom sodíka.

Alopurinol:

Súbežné podávanie alopurinolu a ampicilínu výrazne zvyšuje výskyt vyrážok u pacientov užívajúcich obidve

liečivá v porovnaní s pacientmi užívajúcimi iba ampicilín.

Aminoglykozidy:

Miešanie ampicilínu s aminoglykozidmi in vitro viedlo k významnej vzájomnej inaktivácii; ak sa tieto skupiny antibakteriálnych liečiv musia podávať súbežne, majú sa podávať do rôznych miest s odstupom minimálne 1 hodiny (pozri časť 6.2).

Antikoagulanciá:

Parenterálne podávané penicilíny môžu spôsobiť zmenu agregácie krvných doštičiek a v koagulačných testoch.

Tieto účinky môžu byť aditívne s antikoagulanciami.

Bakteriostatické liečivá (chloramfenikol, erytromycín, sulfónamidy a tetracyklíny):

Baktériostatické liečivá môžu rušiť baktericídny účinok penicilínov; je vhodné vyhnúť sa súbežnej liečbe.

Metotrexát:

Súbežné použitie s penicilínmi má za následok znížený klírens metotrexátu a tento účinok vedie k zvýšenej toxicite metotrexátu. Pacienti majú byť starostlivo sledovaní. Môže byť potrebné zvýšiť dávky leukovorínu a podávať ho dlhšie obdobie.

Probenecid:

Ak sa probenecid súbežne používa s ampicilínom a sulbaktámom znižuje ich renálnu tubulárnu sekréciu; tento účinok má za následok zvýšené a predĺžené sérové koncentrácie, predĺžený eliminačný polčasa zvýšené riziko toxicity.

Interakcie s laboratórnymi testami:

Pri použití Benediktovho činidla, Fehlingovho činidla a Clinitestu sa pri analýze moču môže pozorovať falošne pozitívna glykozúria. Po podaní ampicilínu tehotným ženám sa zaznamenal prechodný pokles plazmatickej

koncentrácie celkového konjugovaného estriolu, estriol-glukuronidu, konjugovaného estrónu a estradiolu. Tento

účinok sa môže prejaviť aj pri podávaní Ampicilínu/Sulbaktámu AptaPharma.

Gravidita

Reprodukčné štúdie na zvieratách nepreukázali fetotoxické účinky ampicilínu ani sulbaktámu. Sulbaktám a

ampicilín prechádzajú cez placentárnu bariéru.

Bezpečnosť použitia počas gravidity nebola stanovená. Preto sa Ampicilín/Sulbaktám AptaPharma nemá používať počas gravidity, pokiaľ predpokladaný prínos nepreváži akékoľvek potenciálne riziká.

Dojčenie

Ampicilín a sulbaktám sa vylučujú do materského mlieka v nízkych koncentráciách (0,11-3 mg/l a 0,13-2,8 mg/l, v uvedenom poradí).

U dojčiacich matiek môže použitie ampicilínu a sulbaktámu spôsobiť u dieťaťa hnačku.

Ampicilín a sulbaktám sa majú používať počas dojčenia len vtedy, ak potenciálny prínos prevyšuje možné

riziko.

Fertilita

Reprodukčné štúdie na zvieratách neodhalili žiadny dôkaz škodlivého účinku sulbaktámu a ampicilínu na fertilitu.

Ampicilín/Sulbaktám AptaPharma má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Po podaní Ampicilínu/Sulbaktámu AptaPharma sa však môžu vyskytnúť závraty, záchvaty a ospalosť, preto sa pacientom má odporučiť, aby neviedli vozidlá ani neobsluhovali stroje, ak sa u nich vyskytnú tieto nežiaduce účinky.

Nežiaduce reakcie sú uvedené na základe triedy orgánových systémov podľa databázy MedDRA a sú zoradené podľa frekvencie. Kategórie frekvencie pre každú nežiaducu reakciu sú založené na nasledovnej konvencii:

veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (frekvenciu nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Po podaní Ampicilínu/Sulbaktámu AptaPharma možno pozorovať nežiaduce reakcie súvisiace s použitím samotného ampicilínu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Symptómy

U ľudí sú k dispozícii obmedzené informácie o akútnej toxicite sodnej soli ampicilínu a sodnej soli sulbaktámu.

Pri predávkovaní liekom sa očakávajú také prejavy, ktoré sú v podstate vystupňovanou formou nežiaducich reakcií hlásených po podaní lieku. Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že vysoké CSF koncentrácie

betalaktámových antibiotík môžu spôsobiť neurologické následky vrátane záchvatov.

Terapia

Keďže sa ampicilín aj sulbaktám z krvného obehu odstraňujú hemodialýzou, tieto postupy môžu zvýšiť elimináciu liečiv z tela, ak dôjde k predávkovaniu u pacientov s poruchou funkcie obličiek.