Gentamicin Noridem 40 mg/ml Injekčný a infúzny roztok

Gentamicín je aminoglykozidové antibiotikum so širokospektrálnym baktericídnym účinkom. Je indikovaný u dospelých a detí vrátane novorodencov.

Gentamicín je indikovaný na liečbu závažných infekcií spôsobených patogénmi citlivými na gentamicín.

Za týchto podmienok môže byť gentamicín použitý na:

• infekcie močových ciest;

• bakteriálnu endokarditídu;

• intraabdominálne infekcie;

• meningitídu spôsobenú gramnegatívnymi patogénmi;

• osteomyelitídu a bakteriálna artritídu;

• liečbu neutropenických pacientov s horúčkou, u ktorej je podozrenie, že je spôsobená bakteriálnou infekciou;

• pneumóniu získanú v nemocnici a pneumóniu vyžadujúcu pľúcnu ventiláciu (hospital-acquired pneumonia and ventilator-associated pneumonia, HAP a VAP);

• listeriózu;

• závažné neonatálne infekcie.

Liečba pacientov s bakteriémiou, ktorá sa vyskytuje v súvislosti s akoukoľvek z vyššie uvedených infekcií alebo existuje podozrenie, že s ňou súvisí.

Poznámka:

Kombinovaná liečba je indikovaná najmä spolu s betalaktámovým antibiotikom alebo s antibiotikom účinným proti anaeróbnym baktériám pri život ohrozujúcich infekciách neznámym patogénom, na zmiešané anaeróbne/aeróbne infekcie, na bakteriálnu endokarditídu, na systémové infekcie spôsobené Pseudomonas a u neutropenických pacientov s horúčkou, u ktorej je podozrenie, že je spôsobená bakteriálnou infekciou.

Je potrebné vziať do úvahy oficiálne usmernenia o správnom používaní antibiotík.

Dávkovanie

Dávka závisí od závažnosti klinického obrazu, nastavenia, funkcie obličiek pacienta a typu infekcie. K dispozícii je niekoľko liekových foriem gentamicínu, niektoré z nich sú vhodnejšie na intravenózne podanie vysokých dávok. Dávka sa určuje na základe telesnej hmotnosti pacienta.

Odporúčaná denná dávka u dospievajúcich a dospelých pacientov s normálnou funkciou obličiek sa má prednostne podávať ako jedna dávka alebo rozdelená do 2 samostatných dávok.

Pre niektoré špecifické patogény alebo niektoré miesta infekcie sa na základe národných a miestnych

odporúčaní môže použiť frekvencia dávkovania viac ako dvakrát denne.

Dávkovanie jedenkrát denne sa neodporúča v prípade endokarditídy v závislosti od patogénov, ktoré sú zodpovedné za vznik infekcie. Je potrebné dodržiavať národné a miestne terapeutické odporúčania pre liečbu gentamicínom a monitorovanie sérových hladín pri endokarditíde.

Výpočet dávky má vychádzať z ideálnej telesnej hmotnosti. Odporúčania pre dávkovanie

Dávkovanie (dospelí a dospievajúci) Odporúčaná dávka: 3 – 6 mg gentamicínu/kg/deň

Následné dávky sa majú upraviť podľa hladín sérovej koncentrácie (pozri „Odporúčania na

monitorovanie“) pomocou miestnych terapeutických odporúčaní alebo nomogramov.

Dávkovanie pri poruche funkcie obličiek

Gentamicín sa vylučuje hlavne glomerulárnou filtráciou. Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa preto musí primerane upraviť.

Úprava dávky u pacientov s poruchou funkcie obličiek má byť tiež založená na terapeutickom monitorovaní liečiva. U pacientov s dávkovacími režimami jedenkrát denne sa vo všeobecnosti odporúča predĺženie dávkovacieho intervalu. Úvodný interval medzi dávkami má byť aspoň 24 hodín a má sa predĺžiť podľa stupňa poruchy funkcie obličiek a výsledkov monitorovania gentamicínu v sére. U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) sú k dispozícii obmedzené údaje o podávaní dávky jedenkrát denne.

Úprava dávky

K dispozícii sú nomogramy na výpočet dávky alebo dávkovacieho intervalu, ktoré závisia od veku pacienta, telesnej hmotnosti a funkcie obličiek a plazmatických koncentrácií. Ak sú k dispozícii, majú sa dodržiavať miestne odporúčania. Ak nie sú k dispozícii nomogramy alebo miestne odporúčania, možno použiť nasledovné:

Na úpravu dávkovania sú dve možnosti:

1. Predĺženie dávkovacieho intervalu pri zachovaní rovnakej dávky (nasledujúce dávky sú identické s počiatočnou dávkou).

2. Zníženie dávky pri zachovaní rovnakých dávkovacích intervalov (nasledujúce dávky sú nižšie

   ako počiatočná dávka).

   U pacientov s dávkovaním jedenkrát denne je vhodnejšie predĺžiť dávkovací interval. U pacientov s

   viacnásobným denným dávkovaním je preferované zníženie dávky.

   Nasledujúca tabuľka poskytuje odporúčanie na zníženie dávky pri zachovaní rovnakých dávkovacích

   intervalov (8-hodinový dávkovací interval):

   Sérový kreatinín(mg/100 ml)	Klírens kreatinínu(ml/min/1,73 m2)	Nasledujúce dávky(percento počiatočnej dávky)
   menej ako 1	viac ako 100	100
   1,1 – 1,3	71 – 100	80
   1,4 – 1,6	56 – 70	65
   1,7 – 1,9	46 – 55	55
   2,0 – 2,2	41 – 45	50
   2,3 – 2,5	36 – 40	40
   2,6 – 3,0	31 – 35	35
   3,1 – 3,5	26 – 30	30
   3,6 – 4,0	21 – 25	25
   4,1 – 5,1	16 – 20	20
   5,2 – 6,6	11 – 15	15
   6,7 – 8,0	menej ako 10	10

   Treba tiež brať do úvahy, že funkcia obličiek sa môže v priebehu liečby meniť.

   Klírens kreatinínu by sa mal uprednostňovať ako parameter najmä u pacientov s kolísajúcimi plazmatickými koncentráciami kreatinínu, ako sú tie, ktoré sa pozorujú pri závažných infekciách (napr. sepsa).

   Ak sú známe len hodnoty sérového kreatinínu, klírens kreatinínu (Clcr) možno odhadnúť pomocou nasledujúcich vzorcov:

   Muži:

   telesná hmotnosť v (kg) × (140 mínus roky života)

   Clcr=

   72 × sérový kreatinín (mg/100 ml)

   alebo

   Muži:

   telesná hmotnosť v (kg) × (140 mínus roky života)

   Clcr=

   0,814 × sérový kreatinín (µmol /l)

   Ženy: 0,85 × vyššie uvedená hodnota

   Ak sa na hodnotenie funkcie obličiek používajú hodnoty sérového kreatinínu, majú sa tieto hodnoty merať niekoľkokrát, pretože korelácia s hodnotami klírensu kreatinínu existuje len vtedy, keď porucha funkcie obličiek zostáva rovnaká.

   Pediatrická populácia

   Odporúčaná denná dávka u detí vo veku 1 rok a starších s normálnou funkciou obličiek je

   3 – 6 mg/kg/deň v jednej dávke (uprednostňuje sa) alebo v dvoch rozdelených dávkach. Odporúčaná denná dávka u detí po prvom mesiaci života je 4,5 – 7,5 mg/kg denne a mala by sa podávať prednostne ako jedna dávka, prípadne rozdeliť na 2 samostatné dávky. Odporúčaná denná dávka u novorodencov je 4 – 7 mg/kg telesnej hmotnosti denne. Vzhľadom na dlhší polčas sa novorodencom podáva potrebná dávka ako jednorazová dávka.

   Osobitnú pozornosť treba venovať príprave (riedeniu) a podávanému množstvu. Akákoľvek chyba, aj keď menšia, môže mať veľký vplyv na získané sérové koncentrácie.

   Starší pacienti

   Existujú určité dôkazy, že starší pacienti môžu byť náchylnejší na toxicitu aminoglykozidov, či už sekundárne v dôsledku predchádzajúcej sluchovej/vestibulárnej poruchy alebo hraničnej renálnej dysfunkcie. V súlade s tým sa má liečba pozorne sledovať častým stanovením sérových hladín gentamicínu, hodnotením funkcie obličiek a príznakov ototoxicity. Ak je poškodená funkcia obličiek, odporúčaná denná dávka sa má znížiť a upraviť podľa funkcie obličiek.

   Porucha funkcie pečene

   V prípade poruchy funkcie pečene možno predpísať gentamicín a nie je potrebná úprava dávkovania.

   Dávkovanie pre hemodialyzovaných pacientov

   Gentamicín je dialyzovateľný. Možno očakávať, že hemodialýza v trvaní 4 – 5 hodín alebo

   8 – 12 hodín zníži koncentrácie o 50 až 60 % a 70 až 80 %. Po každej dialýze sa pacientovi musia podať individuálne posilňovacie dávky na základe aktuálnych sérových koncentrácií gentamicínu. Bežne je odporúčaná dávka po dialýze 1 – 1,7 mg/kg telesnej hmotnosti.

   Vzhľadom na to, že hemodialyzovaní pacienti sú zvyčajne na antikoagulačnej liečbe, nesmú sa sa v

   týchto prípadoch podávať intramuskulárne injekcie kvôli riziku vzniku hematómov.

   Obézni pacienti

   Výpočty dávky majú vychádzať z ideálnej telesnej hmotnosti. V prípadoch významnej obezity je potrebné pozorne sledovať sérové koncentrácie gentamicínu.

   Odporúčania na monitorovanie

   Pravidelné monitorovanie koncentrácie gentamicínu v sére sa odporúča u všetkých pacientov, najmä u starších ľudí, novorodencov, obéznych pacientov a u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ako aj u pacientov s cystickou fibrózou. Gentamicín sa nemá predpisovať, ak nie je možné monitorovať sérové koncentrácie.

   Neexistujú žiadne všeobecne akceptované usmernenia pre terapeutické monitorovanie gentamicínu. Ak sú k dispozícii, majú sa dodržiavať odporúčania na miestne monitorovanie a úpravu dávky. Bežne sa odporúča nasledovné: Odporúča sa monitorovanie pred dávkou („minimálna hladina“), aby sa

   zabezpečilo, že interval medzi dávkami je správny. Minimálne hladiny sa merajú na konci dávkovacieho intervalu a nemajú prekročiť 1 mg/l pri dávkovaní jedenkrát denne alebo 2 mg/l pri podávaní viackrát denne. Hladiny presahujúce tieto hodnoty naznačujú potrebu predĺžiť dávkovací interval, nie zníženie dávky.

   Odporúča sa monitorovanie po dávke („maximálna hladina“), aby sa skontrolovala primeranosť dávky alebo k uisteniu, že dávka nie je nadmerná a nemôže spôsobiť toxicitu. Maximálne hladiny sa majú merať jednu hodinu po podaní intravenóznej bolusovej dávky alebo intramuskulárnej bolusovej dávky alebo 30 minút po ukončení infúzie. Plazmatická koncentrácia < 4 mg/l naznačuje, že dávka je pravdepodobne nedostatočná a má sa zvážiť zvýšenie dávky; plazmatické koncentrácie > 10 mg/l naznačujú zvýšené riziko toxicity, najmä ototoxicity, a treba zvážiť zníženie dávky.

   Akákoľvek zmena dávky sa má prehodnotiť pomocou hladín pred a po podaní dávky, aby sa potvrdila primeranosť novej dávky a vhodnosť dávkovacieho intervalu.

   Spôsob podávania

   Na intramuskulárnu, intravenóznu injekciu alebo na intravenóznu infúziu po zriedení. Pre intramuskulárne a intravenózne podanie sa odporúča rovnaká dávkovacia schéma. Intramuskulárne podanie sa má zvážiť, ak intravenózna cesta nie je možná alebo je pre pacienta menej vhodná.

   Gentamicín sa môže, ak je to medicínsky indikované, podávať injekčne priamo do žily v nezriedenej forme; injekcia sa musí podávať pomaly počas 2 – 3 minút. Rýchle, priame intravenózne podanie môže spočiatku viesť k potenciálne neurotoxickým koncentráciám a je nevyhnutné, aby sa predpísaná dávka podávala počas odporúčaného časového obdobia.

   Alternatívne má byť predpísaná dávka rozpustená až v 100 ml injekčného roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) alebo injekčného roztoku glukózy 50 mg/ml (5 %) a roztok sa má podávať infúziou nie dlhšie ako 20 minút. Injekcia/infúzia sa nesmie podávať spolu s inými liečivami (pozri tiež časť 6.2).

• precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• subkutánne podanie kvôli nedostatočnej účinnosti a vzniku nekrózy v mieste vpichu.

Upozornenia

V prípadoch pokročilej poruchy funkcie obličiek alebo už existujúcej hluchoty vnútorného ucha sa má gentamicín používať len v život ohrozujúcich indikáciách. Vzhľadom na to, že gentamicín má vlastnosti neuromuskulárneho blokátora, u pacientov s už existujúcim neuromuskulárnym ochorením (napr. myasténia gravis, Parkinsonova choroba) je potrebná osobitná opatrnosť. To platí aj pre pacientov, ktorí súbežne užívajú svalové relaxanciá (napr. pri perioperačnom podávaní gentamicínu). Ďalšie hlavné faktory, ktoré môžu predisponovať pacientov k toxciite, sú diabetes, sluchové vestibulárne dysfunkcie, zápal stredného ucha, zápal stredného ucha v anamnéze, predchádzajúce užívanie ototoxických liekov a geneticky podmienená vysoká citlivosť na ototoxicitu vyvolanú aminoglykozidmi.

U pacientov s mutáciami mitochondriálnej DNA (najmä so substitúciou nukleotidu 1555 A za G v géne 12S rRNA) existuje zvýšené riziko ototoxicity, aj keď sú hladiny aminoglykozidov v sére počas liečby v odporúčanom rozmedzí. U takýchto pacientov sa majú zvážiť alternatívne možnosti liečby.

U pacientov s anamnézou relevantných mutácií alebo hluchoty vyvolanej aminoglykozidmi u matky sa

má pred podaním zvážiť alternatívna liečba alebo genetické vyšetrenie.

Renálne a vestibulokochleárne poškodenie

Zhoršená funkcia obličiek

Klinické prejavy poškodenia obličiek sú: proteinúria, cylindrúria, hematúria, oligúria, zvýšené koncentrácie kreatinínu a močoviny v krvi. V ojedinelých prípadoch sa môže vyskytnúť akútne zlyhanie obličiek (pozri časť 4.8).

Účinky na vestibulokochleárne nervy

Možné je poškodenie vestibulokochleárnych nervov (ôsmy hlavový nerv) s následným ovplyvnením rovnováhy a sluchu. Vestibulárne poškodenie je najčastejšou ototoxickou reakciou. Strata sluchu sa spočiatku prejavuje zníženou ostrosťou vysokých frekvencií a je väčšinou nezvratná.

Príznaky ototoxicity sú: závrat, zvonenie/pískanie (tinitus), vertigo, strata rovnováhy a menej často strata sluchu (pozri časť 4.8). U pacientov v konečnom štádiu zlyhania obličiek, na intermitentnej hemodialýze alebo chronickej peritoneálnej dialýze, je toxicita hlavne sluchová, pretože obličky už nie sú funkčné.

Pediatrická populácia

Podľa dostupných údajov zostáva renálna a sluchová toxicita u novorodencov a detí zriedkavá.

Rizikové faktory

Riziká rozvoja renálnej a sluchovej toxicity sa zvyšujú s dobou liečby dlhšou ako 5 – 7 dní, dokonca aj u zdravých ľudí; riziko je väčšie u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Napriek tomu sa skorá toxicita môže objaviť už pri prvých dávkach.

Renálna toxicita je nezávislá od dosiahnutej maximálnej plazmatickej koncentrácie (Cmax). Pokiaľ ide o sluchovú a vestibulárnu toxicitu, neexistuje dôkaz o korelácii s dosiahnutou maximálnou plazmatickou koncentráciou, a to ani v prípade, keď sa liečba podáva vo forme jednorazovej dennej dávky.

Hlavné rizikové faktory nefrotoxicity (a u niektorých pacientov, ototoxicity) sú:

• najčastejšie klinické situácie podporujúce renálnu hypoperfúziu a sprevádzané menšou elimináciou aminoglykozidov,

• vek > 75 rokov (fyziologická zmena funkcie obličiek, začínajúca od 60. roku života),

• dehydratácia, často súvisiaca s vekom,

• kombinácia s určitými liekmi, najmä kľučkovými diuretikami (pozri časť 4.5),

• zlyhanie ľavej komory srdca, hypovolémia, šokový stav,

• hypoalbuminémia,

• cirhóza stupňa B a C podľa Childovej-Pughovej klasifikácie,

  Klinické situácie, ktoré zvyšujú riziko poškodenia obličiek:

• už existujúca alebo súbežná nefropatia,

• kombinácia s určitými liekmi (pozri časť 4.5).

  Hnačka spojená s antibiotikami a pseudomembranózna kolitída

  Pri kombinácii gentamicínu s inými antibiotikami sa pozorovala hnačka a pseudomembranózna kolitída. Na tieto diagnózy treba myslieť u každého pacienta, u ktorého sa počas liečby alebo bezprostredne po nej objaví hnačka. Ak pacient počas liečby trpí závažnou hnačkou a/alebo krvavou hnačkou, má sa podávanie gentamicínu prerušiť a má sa začať s vhodnou liečbou. Nesmú sa podávať lieky, ktoré inhibujú peristaltiku (pozri časť 4.8).

  Liečba gentamicínom môže spôsobiť nadmerný rast mikroorganizmov rezistentných na liečivo. Ak k tomu dôjde, má sa začať vhodná liečba.

  Opatrenia

  Aby sa predišlo nežiaducim reakciám na liek, odporúča sa nepretržité monitorovanie funkcie obličiek (sérový kreatinín, klírens kreatinínu pred, počas a po podaní) a kontroly vestibulárnej a kochleárnej funkcie, ako aj hepatálnych a laboratórnych parametrov.

• Monitorovanie sérového gentamicínu (pozri časť 4.2).

• Ak je to možné, obmedzte dĺžku liečby na 10 – 14 dní.

• Vyhnite sa novému cyklu liečby aminoglykozidmi ihneď po predchádzajúcej liečbe aminoglykozidmi: ak je to možné, dodržujte 7 – 14-dňový interval bez liečby.

• Ak je to možné, vyhnite sa súbežnému podávaniu iných potenciálne oto- a nefrotoxických látok.

  Ak sa tomu nedá vyhnúť, je indikované obzvlášť starostlivé monitorovanie funkcie obličiek.

• Zabezpečte dostatočnú hydratáciu a tvorbu moču.

  Jednorazová denná dávka

  Údaje o jednorazovej dennej dávke (single day dose, SDD) ukazujú, že tento spôsob predpisovania:

• optimalizuje farmakokineticko-farmakodynamické parametre (pozri časť 5.1),

• podporuje tkanivovú difúziu,

• má klinickú účinnosť aspoň identickú s účinnosťou dosiahnutou po podaní rozdelenom do niekoľkých denných injekcií,

• je zodpovedný za renálnu a sluchovú toxicitu porovnateľnú alebo dokonca nižšiu ako toxicita pozorovaná pri iných spôsoboch podávania,

• znižuje riziko vzniku rezistentných mutantných kmeňov.

  Tento liek obsahuje:

• disiričitan sodný, ktorý zriedkavo môže spôsobiť závažné reakcie z precitlivenosti a

  bronchospazmus.

• sodík: tento liek obsahuje menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka v jednej ampulke, t. j. v podstate

zanedbateľné množstvo sodíka.

Je potrebné vyhnúť sa súbežnému podávaniu gentamicínu a iných potenciálne ototoxických alebo nefrotoxických liekov. Ak sú takéto kombinácie nevyhnutné, musí sa zvýšiť monitorovanie sluchovej/renálnej funkcie.

Kontraindikované kombinácie: Súbežné podávanie iných aminoglykozidov je kontraindikované z dôvodu zvýšeného rizika nefrotoxicity a ototoxicity.

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

+ Polymyxín B: aditívne nefrotoxické účinky. Ak sa kombinácii nedá vyhnúť, má byť bakteriologické odôvodnenie jej použitia nespochybniteľné a je nutný prísny dohľad.

+ Botulotoxín: riziko zosilnenia účinkov botulotoxínu aminoglykozidmi (extrapolované z účinkov pozorovaných pri botulizme). Použite iné antibiotikum.

Kombinácie vyžadujúce opatrnosť pri používaní

+ Cefalotín: bolo preukázané, že cefalotín zvyšuje nefrotoxicitu aminoglykozidov. Monitorovanie funkcie obličiek.

+ Nedepolarizujúce myorelaxanciá: potenciácia nedepolarizujúcich myorelaxancií, keď sa antibiotikum podáva parenterálne a/alebo peritoneálne pred, počas alebo po neuromuskulárnom blokátore.

Sledujte stupeň svalovej relaxácie na konci anestézie.

+ Kľučkové diuretiká: zvýšené nefrotoxické a ototoxické riziká kvôli aminoglykozidu (porucha funkcie obličiek spojená s dehydratáciou vyvolanou diuretikami).

Kombinácia je možná spolu s monitorovaním stavu hydratácie, renálnych a vestibulokochleárnych funkcií, plazmatických koncentrácií aminoglykozidov.

Kombinácie, ktoré je potrebné vziať do úvahy

+ Iné aminoglykozidy v postupnom podaní: Musí sa vziať do úvahy riziko kumulatívnej ototoxicity.

+ Amfotericín B, podávaný i.v.: zvýšené riziko nefrotoxicity.

+ Cyklosporín: väčšie zvýšenie sérového kreatinínu ako pri samotnom cyklosporíne so zvýšeným nefrotoxickým rizikom.

+ Organoplatinové zlúčeniny: aditívne nefrotoxické a/alebo ototoxické účinky, najmä v prípadoch predchádzajúcej poruchy funkcie obličiek. Pri liekoch obsahujúcich cisplatinu treba pamätať na to, že nefrotoxicita gentamicínu môže byť zvýšená počas ďalších 3 až 4 týždňov po podaní týchto látok.

+ Takrolimus: väčšie zvýšenie sérového kreatinínu ako pri samotnom takrolime (synergia nefrotoxických účinkov oboch látok).

+ Anestézia metoxyfluránom: aminoglykozidy môžu zvýšiť nefrotoxický účinok metoxyfluránu. Pri súbežnom používaní sú možné extrémne závažné nefropatie.

+ Indometacín: pravdepodobne zvyšuje plazmatické koncentrácie gentamicínu u novorodencov.

+ Antikoagulanciá: súbežné užívanie s perorálnymi antikoagulanciami môže zvýšiť hypotrombinemický účinok.

+ Bisfosfonáty: súbežné užívanie s bisfosfonátmi môže zvýšiť riziko hypokalciémie.

+ Kontrastné látky s obsahom jódu, metotrexát, antivirotiká (napr. skupina „-ciklovir“, foskarnet), pentamidín môžu zvýšiť riziko nefrotoxicity.

+ Kombinácia s antibiotikami zo skupiny glykopeptidov, ako je vankomycín a teikoplanín, by zvýšila riziko vestibulokochleárneho poškodenia.

+ Antagonizmus účinku sa môže vyskytnúť pri súbežnom podávaní gentamicínu buď s neostigmínom alebo pyridostigmínom.

+ Digoxín: Je známe, že gentamicín zvyšuje hladiny digoxínu v sére. Gentamicín/iné antibiotiká

Kombinovaná liečba s vhodnými antibiotikami (napr. s betalaktámami) môže viesť k synergickému účinku. Synergické účinky boli opísané s acylaminopenicilínmi na Pseudomonas aeruginosa, s ampicilínom na enterokoky a s cefalosporínmi na Klebsiella pneumoniae.

Špecifické problémy nerovnováhy INR

U pacientov liečených antibiotikami boli hlásené početné prípady zvýšenej aktivity antagonistov vitamínu K. Ako rizikové faktory sa javia výrazný infekčný alebo zápalový kontext spolu s vekom a celkovým stavom pacienta. Za takýchto okolností sa zdá ťažké rozlíšiť, či je nástup nerovnováhy INR spôsobený samotným infekčným ochorením alebo jeho liečbou. Niektoré skupiny antibiotík sú však zapojené viac ako iné, najmä fluórchinolóny, makrolidy, cyklíny, kotrimoxazol a niektoré cefalosporíny.

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití gentamicínu počas gravidity. Štúdie na zvieratách preukázali toxický účinok gentamicínu na reprodukciu (pozri časť 5.3).

Gentamicín preniká placentárnou bariérou a dosahuje merateľné koncentrácie v tkanive plodu a v plodovej vode. Existuje potenciálne riziko, že gentamicín môže viesť k poškodeniu vnútorného ucha a obličiek u plodu, a preto je potrebné posúdenie sluchovej funkcie novorodenca (otoakustické emisie).

Z týchto dôvodov sa má gentamicín používať počas gravidity v zásade len pri život ohrozujúcich indikáciách a vtedy, keď nie sú dostupné žiadne bezpečnejšie terapeutické alternatívy.

Dojčenie

Malé množstvá gentamicínu sa vylučujú do materského mlieka a nízke koncentrácie sa našli v sére dojčených detí. Treba sa rozhodnúť, či prestať dojčiť alebo či prerušiť alebo nepodávať gentamicín. U dojčených detí sa môže vyskytnúť hnačka a kolonizácia slizníc kvasinkovitými hubami. Treba zvážiť možnosť senzibilizácie.

Plodnosť

Neexistujú žiadne údaje o účinku gentamicínu na fertilitu u ľudí. U zvierat boli zdokumentované nežiaduce účinky gentamicínu na samčiu fertilitu (pozri časť 5.3). Mužom sa má odporučiť, aby počas liečby nesplodili dieťa a počas liečby a 3 mesiace po nej musia používať účinnú antikoncepciu. Pred začatím liečby majú byť muži poučení, aby vyhľadali poradenstvo ohľadom uskladnenia spermií.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Vzhľadom na to, že táto liečba pravdepodobne spôsobí poruchu rovnováhy, vodiči a obsluha strojov

majú byť na toto potenciálne riziko upozornení.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie, ktoré sa považujú za najpravdepodobnejšie súvisiace s liečbou, sú uvedené nižšie podľa orgánu a frekvencie. Frekvencie sú definované ako:

veľmi časté (≥ 1/10);

časté (≥ 1/100 až < 1/10);

menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).

1 Všeobecne, sú v týchto prípadoch zahrnuté aj iné antibiotiká.

2 Môžu sa vyskytnúť vo forme hypersenzitívnych reakcií.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Gentamicín má úzky terapeutický index. V prípade akumulácie (napr. v dôsledku poruchy funkcie obličiek), môže dôjsť k poškodeniu obličiek a vestibulokochleárneho nervu. Poškodenie obličiek koreluje s minimálnymi hladinami nad 4 mg/l.

Liečba v prípade predávkovania:

Prerušte liečbu. Neexistuje žiadne špecifické antidotum. V prípade predávkovania alebo toxickej reakcie zníži sérové hladiny gentamicínu peritoneálna dialýza alebo hemodialýza.

V prípade neuromuskulárnej blokády (väčšinou zapríčinenou interakciami, podrobnosti pozri v časti

4.5) je vhodné podanie chloridu vápenatého a umelé dýchanie, ak to je nutné.