Tuzulby 40 mg žuvacie tablety s predĺženým uvoľňovaním
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Tuzulby 40 mg
Tuzulby je indikovaný ako súčasť komplexného liečebného programu pre poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 17 rokov, keď sa samotné nápravné opatrenia ukážu ako nedostatočné.
Liečba musí byť pod dohľadom špecialistu na poruchy správania v detskom veku. Diagnóza by sa mala stanoviť podľa kritérií Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders Fourth Edition, DSM-IV), štvrté vydanie alebo usmernení uvedených v Medzinárodnej klasifikácii chorôb, desiata revízia (International Classification of Diseases, Tenth Revision, [ICD-10]) a mala by byť založená na úplnej anamnéze a hodnotení pacienta. Diagnózu nemožno stanoviť len na základe prítomnosti jedného alebo viacerých príznakov.
Liečba sa musí začať pod dohľadom špecialistu na poruchy správania u detí a/alebo dospievajúcich. Dávkovanie
Tuzulby žuvacie tablety s predĺženým uvoľňovaním pozostávajú zo zložky s okamžitým uvoľňovaním (30 % dávky, ktorá zaisťuje rýchly nástup účinku) a zložky s predĺženým uvoľňovaním (70 % dávky, ktorá je určená na udržanie terapeutických plazmatických hladín počas dlhšieho obdobia). Tento liek je navrhnutý tak, aby poskytoval terapeutické plazmatické hladiny počas približne 8 hodín po podaní (pozri tiež časť 5.2).
Titrácia dávky
Na začiatku liečby metylfenidátom je potrebná opatrná titrácia dávky. Titrácia dávky sa má začať s najnižšou možnou dávkou.
Môžu byť dostupné aj iné lieky obsahujúce metylfenidát s inými silami.
Prechod z lieku obsahujúceho metylfenidát s okamžitým uvoľňovaním na žuvacie tablety Tuzulby s predĺženým uvoľňovaním, podávané ako jedna dávka, poskytuje porovnateľnú celkovú expozíciu metylfenidátu v porovnaní s rovnakou celkovou dávkou liekovej formy s okamžitým uvoľňovaním podávanej dvakrát denne.
Odporúčaná dávka Tuzulby sa má rovnať celkovej dennej dávke lieku s okamžitým uvoľňovaním obsahujúceho metylfenidát nepresahujúcej celkovú dávku 60 mg. Príklady sú uvedené v tabuľke nižšie.
| Dávka metylfenidátu s okamžitým uvoľňovaním | Dávka Tuzulby |
| 10 mg metylfenidátu dvakrát denne | 20 mg jedenkrát denne |
| 15 mg metylfenidátu dvakrát denne | 30 mg jedenkrát denne |
| 20 mg metylfenidátu dvakrát denne | 40 mg jedenkrát denne |
| 30 mg metylfenidátu dvakrát denne | 60 mg jedenkrát denne |
Liečba hyperkinetických porúch/ADHD u detí a dospievajúcich (vo veku od 6 do menej než 18 rokov) Pre pacientov vo veku od 6 do menej než 18 rokov je odporúčaná začiatočná dávka 20 mg podávaná perorálne jedenkrát denne ráno. Dávka sa môže titrovať nahor alebo nadol týždenne v prírastkoch
10 mg, 15 mg alebo 20 mg. Každá dávka 10 mg a 15 mg sa môže dosiahnuť rozlomením funkčne delených 20 mg a 30 mg tabliet na polovicu. Dávka sa má prispôsobiť individuálnym potrebám liečby a reakciám pacienta.
Maximálna denná dávka metylfenidátu je 60 mg na liečbu detí a dospievajúcich (vo veku od 6 do menej než 18 rokov) s ADHD.
Dlhodobé (viac ako 12 mesiacov) užívanie u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do menej než 18 rokov)
Bezpečnosť a účinnosť dlhodobého užívania metylfenidátu neboli v kontrolovaných štúdiách systematicky hodnotené. Liečba metylfenidátom by nemala byť a nemusí byť neobmedzená. Liečba metylfenidátom sa zvyčajne preruší počas puberty alebo po nej. Lekár, ktorý sa rozhodne používať metylfenidát po dlhšie obdobie (viac ako 12 mesiacov) u detí a dospievajúcich (vo veku od 6 do menej než 18 rokov) s ADHD, by mal pravidelne prehodnocovať dlhodobú užitočnosť lieku pre jednotlivého pacienta so skúšobnými obdobiami bez liečby, aby posúdil fungovanie pacienta bez farmakoterapie.
Odporúča sa, aby sa liečba metylfenidátom prerušila aspoň raz ročne, aby sa posúdil stav dieťaťa (najlepšie počas školských prázdnin). Zlepšenie môže byť trvalé, keď sa liek dočasne alebo natrvalo vysadí.
Zníženie dávky a prerušenie liečby
Liečba sa musí ukončiť, ak sa príznaky nezlepšia po vhodnej úprave dávky počas jedného mesiaca. Ak dôjde k paradoxnému zhoršeniu príznakov alebo iným závažným nežiaducim reakciám, dávkovanie sa má znížiť alebo prerušiť.
Špeciálne populácie
Dospelí
Metylfenidát nie je indikovaný na použitie u dospelých s ADHD. Bezpečnosť a účinnosť neboli v tejto vekovej skupine stanovené.
Starší
Metylfenidát sa nemá používať u starších pacientov. Bezpečnosť a účinnosť neboli v tejto vekovej skupine stanovené.
Porucha funkcie pečene
Metylfenidát sa neskúmal u pacientov s poruchou funkcie pečene. U týchto pacientov je potrebná opatrnosť.
Porucha funkcie obličiek
Metylfenidát sa neskúmal u pacientov s poruchou funkcie obličiek. U týchto pacientov je potrebná opatrnosť.
Pediatrická populácia
Metylfenidát sa nemá používať u detí mladších ako 6 rokov. Bezpečnosť a účinnosť metylfenidátu neboli v tejto vekovej skupine stanovené.
Spôsob podávania
Tuzulby je určený na perorálne použitie.
Tuzulby sa má podávať perorálne jedenkrát denne ráno s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 5.2). Tuzulby sa musí žuť a nesmie sa prehĺtať celý ani rozdrvený.
-
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Glaukóm
-
Feechromocytóm
-
Počas liečby inhibítormi monoaminooxidázy (MAO) alebo minimálne do 14 dní po prerušení užívania týchto liekov z dôvodu rizika hypertenznej krízy (pozri časť 4.5)
-
Hypertyreóza alebo tyreotoxikóza
-
Diagnóza alebo anamnéza ťažkej depresie, anorexie nervosa/anorektických porúch, samovražedných sklonov, psychotických príznakov, ťažkých porúch nálady, mánie, schizofrénie, psychopatickej/hraničnej poruchy osobnosti
-
Diagnóza alebo anamnéza závažnej a epizodickej (1. typu) bipolárnej (afektívnej) poruchy (ktorá nie je dobre kontrolovaná)
-
Existujúce kardiovaskulárne poruchy vrátane závažnej hypertenzie, srdcového zlyhania, arteriálnej okluzívnej choroby, angíny pectoris, hemodynamicky významnej vrodenej srdcovej choroby, kardiomyopatií, infarktu myokardu, potenciálne život ohrozujúcich arytmií a kanálopatií (poruchy spôsobené dysfunkciou iónových kanálov) (pozri časť 4.4)
-
Existujúce cerebrovaskulárne poruchy, cerebrálna aneuryzma, vaskulárne abnormality vrátane vaskulitídy alebo mŕtvice alebo známe rizikové faktory cerebrovaskulárnych porúch
Rozhodnutie o použití lieku musí byť založené na veľmi dôkladnom posúdení závažnosti a chronicity príznakov dieťaťa/dospievajúceho vo vzťahu k veku dieťaťa/dospievajúceho.
Skríning pred liečbou
Pred predpísaním lieku je potrebné vykonať základné hodnotenie kardiovaskulárneho stavu pacienta vrátane krvného tlaku a srdcovej frekvencie. Komplexná anamnéza má dokumentovať súbežne podávané lieky, minulé a súčasné komorbidné zdravotné a psychické poruchy alebo príznaky, rodinnú anamnézu náhlej srdcovej alebo nevysvetlenej smrti alebo malígnej arytmie a presné zaznamenanie výšky a hmotnosti pred liečbou do rastovej tabuľky (pozri časť 4.3).
Dlhodobé používanie (viac ako 12 mesiacov) u detí a dospievajúcich
Bezpečnosť a účinnosť dlhodobého užívania metylfenidátu neboli systematicky hodnotené v kontrolovaných štúdiách. Liečba metylfenidátom by nemala a nemusí byť neobmedzená. Liečba metylfenidátom sa zvyčajne preruší počas puberty alebo po nej. Pacienti na dlhodobej liečbe (t. j. viac ako 12 mesiacov) musia byť starostlivo priebežne monitorovaní podľa pokynov v časti 4.2 a 4.4 z hľadiska kardiovaskulárneho stavu, rastu, chuti do jedla, rozvoja de novo alebo zhoršenia už existujúcich psychických porúch. Psychické poruchy, ktoré sa majú monitorovať, sú opísané nižšie a zahŕňajú (ale nie sú obmedzené na) motorické alebo hlasové tiky, agresívne alebo nepriateľské správanie, agitovanosť, úzkosť, depresiu, psychózu, mániu, bludy, podráždenosť, nedostatok spontánnosti, stiahnutie sa a nadmernú vytrvalosť.
Lekár, ktorý sa rozhodne používať metylfenidát po dlhšie obdobie (viac ako 12 mesiacov) u detí a dospievajúcich s ADHD, by mal pravidelne prehodnocovať dlhodobú užitočnosť lieku pre jednotlivého pacienta so skúšobnými obdobiami bez liečby, aby posúdil fungovanie pacienta bez farmakoterapie. Odporúča sa, aby sa liečba metylfenidátom prerušila aspoň raz ročne, aby sa posúdil stav dieťaťa/dospievajúceho (najlepšie počas školských prázdnin). Zlepšenie môže byť trvalé, keď sa liek dočasne alebo natrvalo vysadí.
Kardiovaskulárny stav
Pacientom, u ktorých sa zvažuje liečba stimulačnými liekmi, sa má urobiť starostlivá anamnéza (vrátane vyhodnotenia rodinnej anamnézy náhlej srdcovej alebo nevysvetliteľnej smrti alebo malígnej arytmie) a fyzické vyšetrenie na posúdenie prítomnosti srdcového ochorenia, a ak počiatočné zistenia naznačujú takúto anamnézu alebo ochorenie, je potrebné urobiť aj ďalšie špecializované kardiologické vyšetrenie. Pacienti, u ktorých sa počas liečby metylfenidátom rozvinú príznaky, ako sú palpitácie, námahová bolesť na hrudníku, nevysvetliteľná synkopa, dyspnoe alebo iné príznaky naznačujúce ochorenie srdca, sa majú urýchlene podrobiť vyšetreniu srdca odborníkom.
Analýzy údajov z klinických štúdií s metylfenidátom u detí a dospievajúcich s ADHD ukázali, že u pacientov užívajúcich metylfenidát sa môžu bežne vyskytnúť zmeny diastolického a systolického krvného tlaku o viac ako 10 mmHg v porovnaní s kontrolami. Krátkodobé a dlhodobé klinické dôsledky týchto kardiovaskulárnych účinkov u detí a dospievajúcich nie sú známe, ale nemožno vylúčiť možnosť klinických komplikácií v dôsledku účinkov pozorovaných v údajoch z klinických skúšaní. Opatrnosť je indikovaná pri liečbe pacientov, u ktorých zvýšený krvný tlak alebo srdcová frekvencia môže zhoršiť základné zdravotné ťažkosti. Stavy, pri ktorých je liečba metylfenidátom kontraindikovaná, pozri časť 4.3.
Kardiovaskulárny stav sa má starostlivo sledovať. Krvný tlak a pulz sa majú zaznamenávať do centilového grafu pri každej úprave dávky a potom aspoň každých 6 mesiacov.
Náhla smrť a už existujúce srdcové štrukturálne abnormality alebo iné závažné srdcové poruchy Náhla smrť bola hlásená v súvislosti s užívaním stimulancií centrálneho nervového systému (CNS) v obvyklých dávkach u detí a dospievajúcich, z ktorých niektoré mali štrukturálne srdcové abnormality alebo iné závažné srdcové problémy. Hoci niektoré vážne srdcové problémy samotné môžu predstavovať zvýšené riziko náhlej smrti, stimulačné produkty sa neodporúčajú deťom alebo dospievajúcim so známymi srdcovými štrukturálnymi abnormalitami, kardiomyopatiou, závažnými abnormalitami srdcového rytmu alebo inými závažnými srdcovými problémami, ktoré ich môžu vystaviť zvýšenej zraniteľnosti voči sympatomimetickým účinkom stimulačného lieku.
Nesprávne použitie a kardiovaskulárne príhody
Zneužívanie stimulancií CNS môže byť spojené s náhlou smrťou a inými závažnými kardiovaskulárnymi nežiaducimi reakciami.
Cerebrovaskulárne poruchy
Cerebrovaskulárne stavy, pri ktorých je liečba metylfenidátom kontraindikovaná, pozri časť 4.3. U pacientov s ďalšími rizikovými faktormi (ako je kardiovaskulárne ochorenie v anamnéze, súbežné lieky, ktoré zvyšujú krvný tlak) sa majú po začatí liečby metylfenidátom pri každej návšteve vyšetriť neurologické znaky a príznaky.
Zdá sa, že cerebrálna vaskulitída je veľmi zriedkavá idiosynkratická reakcia na expozíciu metylfenidátu. Existuje len málo dôkazov, ktoré by naznačovali, že možno identifikovať pacientov s vyšším rizikom a počiatočný nástup príznakov môže byť prvým náznakom základného klinického problému. Včasná diagnóza založená na vysokom indexe podozrenia môže umožniť rýchle vysadenie metylfenidátu a včasnú liečbu. Diagnózu je preto potrebné zvážiť u každého pacienta, u ktorého sa počas liečby metylfenidátom objavia nové neurologické príznaky konzistentné s cerebrálnou ischémiou. Tieto príznaky môžu zahŕňať silnú bolesť hlavy, necitlivosť, slabosť, paralýzu a zhoršenie koordinácie, zraku, reči, jazyka alebo pamäti.
Psychické poruchy
Komorbidita psychických porúch pri ADHD je bežná a treba ju brať do úvahy pri predpisovaní stimulačných produktov. V prípade náhlych psychických symptómov alebo exacerbácie už existujúcich psychických porúch sa metylfenidát nemá podávať, pokiaľ prínosy neprevážia riziká pre pacienta.
Rozvoj de novo alebo zhoršenie psychických porúch sa má sledovať pri každej úprave dávky, potom aspoň každých 6 mesiacov a pri každej návšteve; môže byť vhodné prerušenie liečby.
Exacerbácia už existujúcich psychotických alebo manických príznakov
U psychotických pacientov môže podávanie metylfenidátu zhoršiť príznaky porúch správania a myslenia.
Výskyt nových psychotických alebo manických príznakov
Psychotické príznaky súvisiace s liečbou (vizuálne/hmatové/sluchové halucinácie a bludy) alebo mánia u detí a dospievajúcich bez predchádzajúcej anamnézy psychotického ochorenia alebo mánie môže byť spôsobená metylfenidátom v bežných dávkach (pozri časť 4.8). Ak sa objavia manické alebo psychotické príznaky, treba zvážiť možnú príčinnú úlohu metylfenidátu a môže byť vhodné prerušenie liečby.
Agresívne alebo nepriateľské správanie
Vznik alebo zhoršenie agresivity alebo nepriateľstva môže byť spôsobené liečbou stimulantmi. U pacientov liečených metylfenidátom je potrebné pozorne sledovať výskyt alebo zhoršenie agresívneho správania alebo nepriateľstva na začiatku liečby, pri každej úprave dávky a potom aspoň každých
6 mesiacov a pri každej návšteve. Lekári majú zhodnotiť potrebu úpravy liečebného režimu u
pacientov, u ktorých dochádza k zmenám správania, pričom treba pamätať na to, že môže byť vhodná titrácia smerom nahor alebo nadol.
Samovražedné sklony
Pacientov so samovražednými myšlienkami alebo správaním počas liečby ADHD má okamžite vyšetriť ich lekár. Je potrebné zvážiť exacerbáciu základného psychického stavu a možnú kauzálnu úlohu liečby metylfenidátom. Môže byť potrebná liečba základného psychického stavu a má sa zvážiť možné prerušenie liečby metylfenidátom.
Tiky
Metylfenidát je spojený s nástupom alebo exacerbáciou motorických a verbálnych tikov. Hlásilo sa aj zhoršenie Tourettovho syndrómu. Pred použitím metylfenidátu sa má posúdiť rodinná anamnéza a klinické vyšetrenie tikov alebo Tourettovho syndrómu u detí. Pacienti majú byť počas liečby metylfenidátom pravidelne sledovaní kvôli vzniku alebo zhoršeniu tikov. Monitorovanie sa má vykonávať pri každej úprave dávky a potom aspoň každých 6 mesiacov alebo pri každej návšteve.
Úzkosť, nepokoj alebo napätie
Metylfenidát sa spája so zhoršením už existujúcej úzkosti, nepokoja alebo napätia. Užívaniu metylfenidátu by malo predchádzať klinické vyšetrenie úzkosti, nepokoja alebo napätia a pacienti majú byť pravidelne sledovaní na výskyt alebo zhoršenie týchto príznakov počas liečby, pri každej úprave dávky a potom aspoň každých 6 mesiacov alebo pri každej návšteve.
Bipolárna porucha
Osobitná pozornosť sa má venovať používaniu metylfenidátu na liečbu ADHD u pacientov s komorbidnou bipolárnou poruchou (vrátane neliečenej bipolárnej poruchy typu 1 alebo iných foriem bipolárnej poruchy) z dôvodu obáv z možného urýchlenia zmiešanej/manickej epizódy u takýchto pacientov. Pred začatím liečby metylfenidátom sa majú pacienti s komorbidnými depresívnymi príznakmi primerane vyšetriť, aby sa zistilo, či sú vystavení riziku bipolárnej poruchy; takýto skríning má zahŕňať podrobnú psychiatrickú anamnézu vrátane rodinnej anamnézy samovrážd, bipolárnej poruchy a depresie. U týchto pacientov je nevyhnutné dôkladné priebežné sledovanie (pozri vyššie
„Psychické poruchy“ a časť 4.2). U pacientov sa majú sledovať príznaky pri každej úprave dávky, potom aspoň každých 6 mesiacov a pri každej návšteve.
Rast
Pri dlhodobom používaní metylfenidátu u detí bolo hlásené mierne zníženie prírastku hmotnosti a spomalenie rastu (pozri časť 4.8).
Účinky metylfenidátu na konečnú výšku a konečnú hmotnosť nie sú v súčasnosti známe a skúmajú sa.
Počas liečby metylfenidátom sa má monitorovať rast: výška, hmotnosť a chuť do jedla sa majú zaznamenávať najmenej 6 mesiacov s udržiavaním rastového grafu. U pacientov, ktorí nerastú alebo nepriberajú podľa očakávania, môže byť potrebné liečbu prerušiť.
Záchvaty
Metylfenidát sa má u pacientov s epilepsiou používať s opatrnosťou. Metylfenidát môže znížiť konvulzívny prah u pacientov s predchádzajúcimi záchvatmi v anamnéze, u pacientov s predchádzajúcimi abnormalitami EEG bez záchvatov a zriedkavo u pacientov bez anamnézy kŕčov a bez abnormalít EEG. Ak sa frekvencia záchvatov zvýši alebo sa objavia nové záchvaty, užívanie metylfenidátu sa má prerušiť.
Zvýšený vnútroočný tlak a glaukóm
Boli hlásené prípady zvýšeného vnútroočného tlaku (VOT) a glaukómu (vrátane glaukómu s otvoreným uhlom a glaukómu s uzavretým uhlom), ktoré boli spojené s liečbou metylfenidátom (pozri časť 4.8). Pacienti majú byť poučení, aby kontaktovali svojho lekára v prípade výskytu príznakov naznačujúcich zvýšený VOT a glaukóm. Ak sa zvýši VOT, je potrebné poradiť sa s oftalmológom a zvážiť ukončenie liečby metylfenidátom (pozri časť 4.3). Odporúča sa oftalmologické sledovanie pacientov s anamnézou zvýšeného VOT.
Zneužitie lieku, nesprávne užívanie a diverzia
Pacienti majú byť starostlivo sledovaní kvôli riziku diverzie, nesprávneho užívania a zneužívania metylfenidátu.
Metylfenidát sa má používať opatrne u pacientov so známou drogovou závislosťou alebo závislosťou od alkoholu z dôvodu možného zneužitia lieku, nesprávneho užívania alebo diverzie.
Chronické zneužívanie metylfenidátu môže viesť k výraznej tolerancii a psychickej závislosti s rôznym stupňom abnormálneho správania. Môže dôjsť k skutočným psychotickým epizódam, najmä ako reakcia na parenterálne zneužitie.
Pri rozhodovaní o spôsobe liečby ADHD je potrebné vziať do úvahy vek pacienta, prítomnosť rizikových faktorov pre poruchu užívania návykových látok (ako je komorbidná porucha opozičného vzdoru alebo správania a bipolárna porucha), predchádzajúce alebo súčasné zneužívanie návykových látok. Opatrnosť je potrebná u emocionálne nestabilných pacientov, ako sú pacienti s drogovou závislosťou alebo závislosťou od alkoholu v anamnéze, pretože títo pacienti si môžu z vlastnej iniciatívy zvýšiť dávku.
Pre niektorých pacientov s vysokým rizikom zneužívania látok nemusí byť metylfenidát alebo iné stimulanty vhodné a má sa zvážiť nestimulačná liečba.
Prerušenie užívania
Pri prerušení užívania lieku je potrebný starostlivý dohľad, pretože to môže odhaliť depresiu, ako aj chronickú nadmernú aktivitu. Niektorí pacienti môžu vyžadovať dlhodobé ďalšie sledovanie.
Počas odvykania od zneužívania je potrebný starostlivý dohľad, pretože sa môže vyskytnúť ťažká depresia.
Výber prípravku metylfenidátu
O výbere prípravku obsahujúceho metylfenidát bude musieť rozhodnúť ošetrujúci špecialista na individuálnom základe a závisí od predpokladaného trvania účinku.
Skríning drog
Tento liek obsahuje metylfenidát, ktorý môže vyvolať falošne pozitívny laboratórny test na amfetamíny, najmä pri skríningovom imunoteste.
Renálna alebo hepatálna insuficiencia
Nie sú žiadne skúsenosti s použitím metylfenidátu u pacientov s renálnou alebo hepatálnou insuficienciou.
Hematologické účinky
Dlhodobá bezpečnosť liečby metylfenidátom nie je úplne známa. V prípade leukopénie, trombocytopénie, anémie alebo iných zmien, vrátane tých, ktoré poukazujú na závažné poruchy obličiek alebo pečene, sa má zvážiť prerušenie liečby.
Priapizmus
V súvislosti s liekmi obsahujúcimi metylfenidát boli hlásené predĺžené a bolestivé erekcie, najmä v súvislosti so zmenou režimu liečby metylfenidátom. Pacienti, u ktorých sa objavia abnormálne trvalé alebo časté a bolestivé erekcie, by mali okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
Pomocné látky so známym účinkom
Aspartám (E 951)
Tuzulby 20 mg žuvacie tablety s predĺženým uvoľňovaním obsahujú 6,1 mg aspartámu (E 951) v každej tablete.
Tuzulby 30 mg žuvacie tablety s predĺženým uvoľňovaním obsahujú 9,15 mg aspartámu (E 951) v každej tablete.
Tuzulby 40 mg žuvacie tablety s predĺženým uvoľňovaním obsahujú 12,2 mg aspartámu (E 951) v každej tablete.
Aspartám je zdrojom fenylalanínu. Môže byť škodlivý, ak máte fenylketonúriu (skratka PKU z anglického phenylketonuria), zriedkavú genetickú poruchu, pri ktorej sa hromadí látka fenylalanín, pretože telo ju nevie správne odstrániť.
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej žuvacej tablete s predĺženým uvoľňovaním, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Farmakokinetická interakcia
Nie je známe, ako môže metylfenidát ovplyvniť plazmatické koncentrácie súbežne podávaných liekov. Preto sa odporúča opatrnosť pri kombinovaní metylfenidátu s inými liekmi, najmä s tými, ktoré majú úzke terapeutické okno.
Metylfenidát nie je metabolizovaný cytochrómom P450 v klinicky významnom rozsahu. Nepredpokladá sa, že by induktory alebo inhibítory cytochrómu P450 mali významný vplyv na farmakokinetiku metylfenidátu. Naopak, d- a l- enantioméry metylfenidátu relevantne neinhibujú cytochróm P450 1A2, 2C8, 2C9, 2C19, 2D6, 2E1 alebo 3A.
Existujú však správy naznačujúce, že metylfenidát môže inhibovať metabolizmus kumarínových antikoagulancií, antikonvulzív (napr. fenobarbitál, fenytoín, primodón) a niektorých antidepresív (tricyklické antidepresíva a selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu). Pri začatí a ukončení liečby metylfenidátom môže byť potrebné upraviť dávkovanie týchto liekov, ktoré sa už užívajú, a stanoviť plazmatické koncentrácie lieku (alebo v prípade kumarínu časy koagulácie).
Farmakodynamické interakcie
Antihypertenzívne lieky
Metylfenidát môže znížiť účinnosť liekov používaných na liečbu hypertenzie.
Užívanie s liekmi, ktoré zvyšujú krvný tlak
U pacientov liečených metylfenidátom sa odporúča opatrnosť s inými liekmi, ktoré môžu tiež zvyšovať krvný tlak (pozri tiež časti o kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych ochoreniach v časti 4.4).
Z dôvodu možnej hypertenznej krízy je metylfenidát kontraindikovaný u pacientov liečených (v súčasnosti alebo počas predchádzajúcich dvoch týždňov) inhibítormi MAO (pozri časť 4.3).
Užívanie s alkoholom
Alkohol môže zhoršiť nežiaduce účinky psychoaktívnych liekov vrátane metylfenidátu v centrálnom nervovom systéme (CNS). Preto je vhodné, aby sa pacienti počas liečby zdržali alkoholu.
Užívanie s halogénovými anestetikami
Počas operácie sa vyskytuje riziko náhleho zvýšenia krvného tlaku a srdcového tepu. Ak sa plánuje operácia, liečba metylfenidátom sa nemá uskutočniť v deň operácie.
Užívanie s centrálne pôsobiacimi α2-agonistami (napr. klonidínom)
Pri súbežnom užívaní s klonidínom boli hlásené závažné nežiaduce reakcie vrátane náhlej smrti. Bezpečnosť použitia metylfenidátu v kombinácii s klonidínom alebo inými centrálne pôsobiacimi alfa-2 agonistami nebola systematicky hodnotená.
Užívanie s dopaminergnými liekmi
Pri podávaní metylfenidátu s dopamínergnými liekmi vrátane antipsychotík sa odporúča opatrnosť. Pretože prevládajúcim účinkom metylfenidátu je zvýšenie extracelulárnych hladín dopamínu, metylfenidát môže byť spojený s farmakodynamickými interakciami, keď sa podáva súbežne s priamymi a nepriamymi agonistami dopamínu (vrátane DOPA a tricyklických antidepresív) alebo s antagonistami dopamínu vrátane antipsychotík.
Gravidita
Údaje z kohortovej štúdie s približne 3 400 graviditami vystavenými lieku v prvom trimestri nenaznačujú zvýšené riziko celkových vrodených chýb. Zaznamenal sa malý zvýšený výskyt srdcových malformácií (združené upravené relatívne riziko, 1,3; 95 % CI, 1,0-1,6) zodpovedajúci 3 ďalším dojčatám narodeným s vrodenými srdcovými malformáciami na každých 1000 žien, ktoré dostávali metylfenidát počas prvého trimestra tehotenstva, v porovnaní s neexponovanými tehotenstvami. V spontánnych hláseniach boli hlásené prípady neonatálnej kardiorespiračnej toxicity, konkrétne fetálnej tachykardie a respiračnej tiesne.
Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu len pri dávkach toxických pre matku (pozri časť 5.3).
Metylfenidát sa nemá užívať počas gravidity. Jeho užívanie sa odporúča iba v prípade, ak sa klinicky rozhodne, že odloženie liečby môže pre graviditu predstavovať väčšie riziko.
Dojčenie
Metylfenidát bol zistený v materskom mlieku žien liečených metylfenidátom.
Existuje jedna kazuistika dieťaťa, ktoré zaznamenalo nešpecifikovaný pokles hmotnosti počas obdobia expozície, ale zotavilo sa a pribralo na hmotnosti potom, čo matka prerušila liečbu metylfenidátom.
Riziko pre novorodencov/dojčatá nemožno vylúčiť.
Musí sa urobiť rozhodnutie, či sa má prerušiť dojčenie alebo prerušiť liečba metylfenidátom berúc do úvahy prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby pre ženu.
Plodnosť
Nie sú dostupné žiadne údaje o účinku metylfenidátu na fertilitu u ľudí. Metylfenidát nezhoršil fertilitu u samcov alebo samíc myší.
V štúdiách na zvieratách sa nepozorovali žiadne klinicky relevantné účinky na fertilitu.
Metylfenidát môže mať mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Môže spôsobiť závraty, ospalosť a poruchy videnia vrátane ťažkostí s akomodáciou, diplopie a rozmazaného videnia. Pacientov je potrebné upozorniť na tieto nežiaduce reakcie a upozorniť ich, že ak sú nimi ovplyvnení, majú sa vyhnúť potenciálne nebezpečným činnostiam, ako je vedenie vozidiel alebo obsluha strojov.
Zhrnutie bezpečnostného profilu
Vo všeobecnosti boli najčastejšie nežiaduce reakcie spojené s liečbou metylfenidátom hlásené s veľmi častou frekvenciou ako znížená chuť do jedla, nespavosť, nervozita, bolesť hlavy, nevoľnosť a sucho v ústach.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
V tabuľke 1 nižšie sú uvedené všetky nežiaduce reakcie hlásené počas klinických skúšaní a postmarketingové skúsenosti s metylfenidátom, ako aj tie nežiaduce reakcie, ktoré boli hlásené pri iných liekových formách metylfenidát-hydrochloridu. Ak boli nežiaduce reakcie s metylfenidátom a inými formuláciami metylfenidátu odlišné, použila sa najvyššia frekvencia z oboch bezpečnostných databáz.
Nežiaduce reakcie sú uvedené podľa tried orgánových systémov MedDRA a konvencie frekvencie nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 do < 1/10); menej časté (≥ 1/1000 do < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 do < 1/1000); veľmi zriedkavé ( < 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov). V rámci každej skupiny frekvencií sú nežiaduce reakcie usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Tabuľka 1. Nežiaduce reakcie
| Trieda orgánových systémov | Nežiaduce reakcie | Kategória frekvencie |
| Infekcie a nákazy | Nazofaryngitída | Časté |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Leukopénia, trombocytopéniaanémia, trombocytopenická purpura | Veľmi zriedkavé |
| Pancytopénia | Neznáme | |
| Poruchy imunitného systému | Hypersenzitívne reakcie, ako je angioneurotický edém, anafylaktické reakcie, opuch ušnice, bulózne stavy,exfoliatívne stavy, urtikária, pruritus*, vyrážky a erupcie* | Menej časté |
| Poruchy metabolizmu a výživy* | Znížená chuť do jedla** | Veľmi časté |
| Anorexia, mierne znížená hmotnosť, redukcia prírastku na výške* | Časté | |
| Psychické poruchy* | Nespavosť, nervozita | Veľmi časté |
| Abnormálne správanie, agresivita*, emočná labilita, agitovanosť*, anorexia, úzkosť*, depresia*, podráždenosť, nepokoj** porucha spánku**, znižené libido**, záchvat paniky,stres, bruxizmus | Časté | |
| Hypervigilancia, sluchové,zrakové a hmatové halucinácie*, | Menej časté |
| zmenená nálada, výkyvy nálad, hnev, samovražedné myšlienky*, plačlivosť, psychotické poruchy*, tiky*, zhoršenie už existujúcich tikov alebo Tourettov syndróm*,napätie, emocionálna chudoba | ||
| Mánia*, dezorientácia, porucha libida, obsedantno-kompulzívna porucha (vrátane trichotilomániea dermatilománie) | Zriedkavé | |
| Pokus o samovraždu, samovražda*, prechodná depresívna nálada*, abnormálnemyslenie, apatia | Veľmi zriedkavé | |
| Bludy*, poruchy myslenia*, stav zmätenosti, závislosť, logorea***** | Neznáme | |
| Poruchy nervového systému | Bolesť hlavy | Veľmi časté |
| Tras**, somnolencia, závraty,dyskinéza, psychomotorická hyperaktivita | Časté | |
| Sedácia, akatízia, znížená chuť do jedla | Menej časté | |
| Kŕče, choreoatetoidné pohyby, reverzibilný ischemický neurologický deficit, neuroleptický malígny syndróm(NMS) *** | Veľmi zriedkavé | |
| Cerebrovaskulárne poruchy* (vrátane vaskulitídy, cerebrálnych krvácaní, cerebrovaskulárnych príhod, cerebrálnej arteritídy, cerebrálnej oklúzie), kŕče grand mal*,migréna, dysfémia | Neznáme | |
| Poruchy oka | Diplopia, rozmazané videnie,suché oko****** | Menej časté |
| Ťažkosti s akomodáciou zraku, mydriáza, poruchy zraku | Zriedkavé | |
| Zvýšený vnútroočný tlak,glaukóm | Neznáme | |
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | Tachykardia, palpitácie, arytmia | Časté |
| Bolesť na hrudníku | Menej časté | |
| Angína pectoris | Zriedkavé | |
| Zastavenie srdca, infarkt myokardu | Veľmi zriedkavé | |
| Supraventrikulárna tachykardia,bradykardia, ventrikulárne extrasystoly, extrasystoly | Neznáme | |
| Poruchy ciev | Hypertenzia, periférny chlad** | Časté |
| Cerebrálna arteritída a/alebo oklúzia, Raynaudov syndróm | Veľmi zriedkavé | |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníkaa mediastína | Epistaxa | neznáme |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Nauzea**, sucho v ústach** | Veľmi časté |
| Bolesť brucha, hnačka, žalúdočné ťažkosti, vracanie, dyspepsia*, bolesť zubov* | Časté | |
| Zápcha | Menej časté | |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | Zvýšenie pečeňových enzýmov | Menej časté |
| Abnormálne funkcie pečene vrátane hepatálnej kómy | Veľmi zriedkavé | |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Hyperhidróza**, alopécia,pruritus, vyrážka, žihľavka | Časté |
| Angioneurotický edém, bulózne stavy, exfoliačné stavy | Menej časté | |
| Makulárna vyrážka, erytém | Zriedkavé | |
| Multiformný erytém, exfoliačná dermatitída, fixná lieková erupcia | Veľmi zriedkavé | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | Artralgia | Časté |
| Myalgia, svalové zášklby, svalové napätie | Menej časté | |
| Svalové kŕče | Veľmi zriedkavé | |
| Trismus | Neznáme | |
| Poruchy obličiek a močových ciest | Hematúria | Menej časté |
| Inkontinencia | Neznáme | |
| Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | Gynekomastia | Zriedkavé |
| Erektilná dysfunkcia, priapizmus,zvýšená erekcia a predĺžená erekcia | Neznáme | |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Pyrexia, spomalenie rastu pri dlhodobom používaní u detí a dospievajúcich*, pocit nervozity,únava**, smäd | Časté |
| Bolesť na hrudníku | Menej časté | |
| Náhla srdcová smrť * | Veľmi zriedkavé | |
| Nepohodlie na hrudníku, hyperpyrexia | Neznáme | |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Zmeny krvného tlaku a srdcovejfrekvencie (zvyčajne zvýšenie)*, pokles hmotnosti* | Časté |
| Srdcový šelest*, zvýšené pečeňové enzýmy | Menej časté | |
| Zvýšená alkalická fosfatáza v krvi, zvýšený bilirubín v krvi, znížený počet krvných doštičiek, abnormálny počet bielychkrviniek | Veľmi zriedkavé |
* Pozri časť 4.4 „Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní“.
** Nežiaduce reakcie z klinických štúdií u dospelých pacientov, ktoré boli hlásené s vyššou frekvenciou ako u detí a dospievajúcich.
*** Hlásenia boli nedostatočne zdokumentované a vo väčšine prípadov pacienti dostávali aj iné lieky, takže úloha metylfenidátu nie je jasná
**** Tieto sa zvyčajne vyskytujú na začiatku liečby a môžu sa zmierniť súčasným príjmom potravy
***** Boli opísané prípady zneužívania a závislosti, častejšie pri liekových formách s okamžitým uvoľňovaním.
****** Frekvencia odvodená z klinických štúdií s dospelými pacientmi a nie z údajov zo štúdií s deťmi a dospievajúcimi; môže sa tiež vzťahovať na deti a dospievajúcich.
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Veľmi zriedkavé prípady náhlej smrti boli tiež hlásené v súvislosti s užívaním stimulancií centrálneho nervového systému (CNS) v obvyklých dávkach u detí, z ktorých niektoré mali štrukturálne srdcové abnormality alebo iné závažné srdcové problémy. Kardiovaskulárny stav sa má starostlivo posúdiť a monitorovať (pozri časť 4.4.)
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Pri liečbe pacientov s predávkovaním sa musí počítať s oneskoreným uvoľňovaním metylfenidátu z prípravkov s predĺženým trvaním účinku.
Znaky a príznaky
Akútne predávkovanie, najmä v dôsledku nadmernej stimulácie centrálneho a sympatického nervového systému, môže mať za následok vracanie, nepokoj, triašku, hyperreflexiu, svalové zášklby, kŕče (môže nasledovať kóma), eufóriu, zmätenosť, halucinácie, delírium, potenie, sčervenanie, bolesť hlavy, hyperpyrexiu, tachykardiu, palpitácie, srdcové arytmie, hypertenziu, mydriázu, suchosť slizníc a rabdomyolýzu.
Liečba
Neexistuje žiadne špecifické antidotum na predávkovanie metylfenidátom. Liečba pozostáva z vhodných podporných opatrení.
Pacient musí byť chránený pred sebapoškodzovaním a pred vonkajšími podnetmi, ktoré by zhoršovali už prítomnú nadmernú stimuláciu. Ak príznaky a symptómy nie sú príliš závažné a pacient je pri vedomí, obsah žalúdka možno evakuovať vyvolaním vracania alebo výplachom žalúdka. Pred vykonaním výplachu žalúdka kontrolujte nepokoj a záchvaty, ak sú prítomné, a chráňte dýchacie cesty. Ďalšie opatrenia na detoxikáciu tráviaceho traktu zahŕňajú podávanie aktívneho uhlia a preháňadiel. V prípade ťažkej intoxikácie sa má pred vykonaním výplachu žalúdka podať starostlivo titrovaná dávka benzodiazepínu.
Musí sa poskytnúť intenzívna starostlivosť, aby sa zachovala primeraná cirkulácia a dýchanie; na zníženie hyperpyrexie môžu byť potrebné postupy externého chladenia.
Účinnosť peritoneálnej dialýzy alebo mimotelovej hemodialýzy pri predávkovaní metylfenidátom nebola stanovená.
Farmakologické vlastnosti - Tuzulby 40 mg
Farmakoterapeutická skupina: centrálne pôsobiace sympatomimetiká, ATC kód: N06BA04 Mechanizmus účinku
Metylfenidát je stimulant CNS (psychostimulant) s výraznejšími účinkami na centrálnu ako na motorickú aktivitu. Metylfenidát existuje v štyroch stereoizoméroch, pričom treoforma je farmakodynamicky aktívna konfigurácia. D-izomér je farmakologicky účinnejší ako L-izomér.
Mechanizmus účinku u ľudí nie je úplne objasnený; predpokladá sa však, že účinok je spôsobený inhibíciou spätného vychytávania dopamínu v striate bez spustenia uvoľňovania dopamínu. Konkrétne
sa metylfenidát viaže na transportéry dopamínu (DAT) a transportéry norepinefrínu (NET), ktoré sú zvyčajne zodpovedné za spätné vychytávanie týchto neurotransmiterov zo synaptickej štrbiny. Blokuje tieto transportéry, čo spôsobuje zvýšenie synaptických hladín dopamínu (DA) a norepinefrínu (NE) a zvýšenie extracelulárneho DA v striate, nucleus accumbens a prefrontálnom kortexe. Obidva podtypy DA receptora 1 (D1) a 2 (D2), ako aj μ-opioidný receptor sú dôležité pre odmeňujúce a terapeutické účinky MPH. Mechanizmus, ktorým metylfenidát vyvoláva kognitívne a behaviorálne účinky, však nebol jasne stanovený.
Centrálny stimulačný účinok sa prejavuje okrem iného vo zvýšení schopnosti koncentrácie, pripravenosti na výkon a rozhodovanie, psychofyzickej aktivity ako aj v potláčaní únavy a fyzického vyčerpania. Nepriamy sympatomimetický účinok metylfenidátu u ľudí môže viesť aj k zvýšeniu krvného tlaku, zrýchleniu pulzovej frekvencie a zníženiu tonusu svalov priedušiek. Tieto účinky zvyčajne nie sú príliš výrazné. Metylfenidát môže znížiť chuť do jedla a pri vysokých dávkach viesť k zvýšeniu telesnej teploty. Stereotypy správania sa môžu spustiť aj pri vysokých dávkach alebo po dlhšom užívaní.
Populačné farmakokinetické/farmakodynamické (PK/PD) modelovanie a simulácia
Populačné PK modely boli vyvinuté pre metylfenidát pre liekové formy s predĺženým a okamžitým uvoľňovaním. Ukázala sa podobnosť pri liečbe liekovou formou s predĺženým uvoľňovaním vzhľadom na výsledok PD.
Modelovanie a simulácia hodnotili vplyv rozdielov v tvare PK profilu medzi liekovými formami s predĺženým uvoľňovaním a liekovými formami s okamžitým uvoľňovaním na účinnosť, vyjadrenú ako skóre SKAMP v cieľovej populácii detí s ADHD. Výsledky analýzy podporili prehlasovanú klinickú noninferioritu v časovom rámci 12 hodín po podaní dávky pre navrhované liekové formy s predĺženým uvoľňovaním v porovnaní liekovými formami s okamžitým uvoľňovaním.
Štúdie klinickej účinnosti a bezpečnosti
Účinnosť metylfenidát-hydrochloridu sa hodnotila v multicentrickej, dávkovo optimalizovanej, dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdii vykonanej u 90 pediatrických subjektov v laboratórnej triede. Účastníci spĺňajúci podmienky boli chlapci alebo dievčatá vo veku od 6 do
12 rokov s diagnózou kombinovanej alebo nepozornej ADHD a potrebou farmakologickej liečby ich stavu. Diagnóza sa stanovovala pomocou Rozvrhu pre afektívne poruchy a schozofréniu (Schedule for Affective Disorders and Schizofrenia, K-SADS), stupnice klinického globálneho dojmu závažnosti ([Clinical Global Impression of Severity, CGI-S]; skóre ≥ 3) a škály hodnotenia poruchy pozornosti s hyperaktivitou ([Attention Deficit Hyperactivity Disorder Rating Scale. ADHD-RS]; skóre ≥ 90 percentil na podškále hyperaktivity-impulzívnosti, podškále nepozornosti alebo celkového skóre).
Štúdia sa začala 6-týždňovou otvorenou (open-label) fázou optimalizácie dávky so začiatočnou dávkou metylfenidát-hydrochloridu 20 mg. Pacienti boli poučení, aby požuli jednu tabletu raz denne ráno. Dávka sa mohla titrovať týždenne v prírastkoch 10 až 20 mg, kým sa nedosiahla optimálna dávka alebo maximálna dávka 60 mg/deň. Osemdesiatšesť (86) z 90 zaradených účastníkov potom vstúpilo do 1-týždňovej randomizovanej, dvojito zaslepenej liečebnej periódy s paralelnými skupinami s individuálne optimalizovanou dávkou metylfenidát-hydrochloridu alebo placeba. Na konci dvojito zaslepeného liečebného obdobia hodnotitelia v laboratóriu a učitelia hodnotili pozornosť a správanie subjektov počas dňa pomocou hodnotiacej stupnice Swanson, Kotkin, Agler, M-Flynn a Pelham (SKAMP). Kombinované skóre SKAMP merané 0,75, 2, 4, 8, 10, 12 a 13 hodín po podaní dávky počas dňa v laboratórnej triede na konci dvojito zaslepeného obdobia liečby, sa použilo na posúdenie primárnych a kľúčových sekundárnych parametrov účinnosti. Primárnym koncovým bodom (endpoint) účinnosti bol priemer účinkov liečby vo všetkých časových bodoch, ako bolo špecifikované vyššie počas dňa v laboratórnej triede. Kľúčovými sekundárnymi parametrami účinnosti boli nástup a trvanie klinického účinku.
Celkovo bolo hodnotených 85 subjektov s priemerným vekom (štandardná odchýlka, SD) 9,6 (1,69) rokov, a to chlapci a dievčatá, hispánskej/latino alebo nehispánskej/latino etnickej príslušnosti, 27,1 % s nepozorným typom ADHD a 72,9 % s kombinovaným typom ADHD, pričom všetci mali pri východiskovom stave (baseline) ADHD-RS na ≥ 90 percentile. Celkovo 39 (43,3 %) účastníkov
užívalo predchádzajúce lieky. Najbežnejšími predchádzajúcimi liekmi boli centrálne pôsobiace sympatomimetiká (37,8 %). Metylfenidát-hydrochlorid bol štatisticky významne lepší ako placebo, pokiaľ ide o primárny koncový ukazovateľ. Metylfenidát-hydrochlorid tiež preukázal zlepšenie oproti placebu 0,75, 2, 4 a 8 hodín po podaní dávky. Nástup účinnosti metylfenidát-hydrochloridu bol stanovený na 2 hodiny po podaní dávky a účinnosť sa udržala počas 8-hodinového časového intervalu. Skóre podškály SKAMP sa zhodovalo s kombinovaným skóre SKAMP. Hlavné výsledky primárnych a kľúčových sekundárnych premenných účinnosti získané zo štúdie sú uvedené v tabuľke nižšie (Tabuľka 2).
Tabuľka 2. Výsledky primárnych a kľúčových sekundárnych premenných účinnosti
| Koncové body účinnosti | Placebo | Metylfenidát-hydrochlorid | Rozdiel v liečbe |
| Primárny koncový bod:Kombinované skóre SKAMP po dávke pri návšteve 9Priemer za všetky časové body po podaní dávkynPriemer LS (SE) | 4319,1 (1,39) | 4212,1 (1,41) | -7,0 (1,99), p < 0,001 |
| Kľúčové sekundárne koncové body: | |||
| Kombinované skóre SKAMP po dávke pri | |||
| návšteve 9 | |||
| 0,75 hodiny po dávke | 18,3 (1,60) | 10,2 (1,62) | -8,2 (2,28), p < 0,001 |
| 2 hodiny po dávke | 20,3 (1,60) | 7,5 (1,62) | -12,8 (2,28), p < 0,001 |
| 4 hodiny po dávke | 19,9 (1,60) | 7,6 (1,62) | -12,3 (2,28), p < 0,001 |
| 8 hodín po dávke | 19,4 (1,60) | 11,6 (1,62) | -7,8 (2,28), p < 0,001 |
| 10 hodín po dávke | 17,7 (1,60) | 14,3 (1,62) | -3,4 (2,28), p = 0,133 |
| 12 hodín po dávke | 19,4 (1,60) | 16,5 (1,62) | -2,9 (2,28), p = 0,206 |
| 13 hodín po dávke | 18,5 (1,60) | 16,9 (1,62) | -1,6 (2,28), p = 0,496 |
| Skóre PERMP po dávke pri návšteve 9 | |||
| Priemer za všetky časové body po podaní dávky | |||
| n | 43 | 42 | |
| Priemer LS (SE) | 103,5 (7,20) | 128,0 (7,30) | 24,5 (10,25), p = 0,017 |
LS: najmenšie štvorce; PERMP: trvalá miera výkonnosti produktu; SE: štandardná chyba; SKAMP: Hodnotiaca škála Swanson, Kotin, Agler, M-Flynn a Pelham.
Skóre na stupnici Klinický globálny dojem - závažnosť (Clinical Global Impressions-Severity; CGI-S) aj na stupnici Klinický globálny dojem - zlepšenie (Clinical Global Impressions-Improvement; CGI-I) sa počas otvorenej (open-label) fázy optimalizácie dávky zlepšilo. Na konci otvorenej fázy sa u všetkých účastníkov pozorovalo výrazné zlepšenie alebo veľmi výrazné zlepšenie na stupnici CGI-I. Počas otvorenej fázy optimalizácie dávky sa pozorovalo zlepšenie aj na hodnotiacej stupnici (rating scale, RS) ADHD a väčšina účastníkov bola považovaná za respondentov na stupnici ADHD-RS. Všetky komplexné psychopatologické hodnotiace škály (Comprehensive Psychopathological Rating Scales, CPRS) ukázali pokles skóre medzi východiskovým stavom a návštevou 8.
Absorpcia
Účinná látka metylfenidát-hydrochlorid sa rýchlo a takmer úplne absorbuje z tabliet s okamžitým uvoľňovaním. V dôsledku rozsiahleho metabolizmu pri prvom prechode pečeňou bola absolútna biologická dostupnosť 22 ± 8 % pre d-enantiomér a 5 ± 3 % pre l-enantiomér. Maximálne plazmatické koncentrácie (Cmax) približne 11 ng/ml sa dosiahnu v priemere 1-2 hodiny po podaní 0,30 mg/kg.
Plocha pod krivkou závislosti koncentrácie od času (AUC) a Cmaxsú úmerné dávke.
Po jednorazovej perorálnej dávke 40 mg metylfenidát-hydrochloridu nalačno dosiahol metylfenidát v plazme maximálnu koncentráciu (Cmax) v mediáne 5 hodín po podaní dávky. Cmax metylfenidátu a expozícia (plocha pod krivkou, AUC) boli približne 12 ng/ml a 112 ng×h/ml.
Po jednorazovej perorálnej dávke 40 mg po jedle vykazoval metylfenidát-hydrochlorid hodnoty Cmax približne 15 ng/ml a AUC 133 ng×h/ml. AUC aj Cmax boli tiež úmerné dávke v rozmedzí dávok 20 – 40 mg po jednorazovej dávke žuvacích tabliet s predĺženým uvoľňovaním u zdravých účastníkov po najedení.
Existujú značné interindividuálne a intraindividuálne rozdiely v plazmatickej koncentrácii.
Efekt jedla
Jedlo s vysokým obsahom tuku nemalo žiadny vplyv na čas dosiahnutia maximálnej koncentrácie a zvýšilo Cmax a systémovú expozíciu (AUC0-∞) metylfenidátu približne o 20 % a 4 %, po podaní jednorazovej dávky metylfenidát-hydrochloridu 40 mg.
Distribúcia
V krvi sa metylfenidát a jeho metabolity distribuujú medzi plazmu (57 %) a erytrocyty (43 %). Väzba metylfenidátu a jeho metabolitov na plazmatické proteíny je nízka 10-33 %. Distribučný objem je 2,65
± 1,11 l/kg pre d-metylfenidát a 1,80 ± 0,91 l/kg pre l-metylfenidát. Biotransformácia
Metylfenidát je rýchlo a takmer úplne metabolizovaný karboxylesterázou CES1A1. Primárne sa rozkladá na kyselinu ritalínovú. Maximálne plazmatické hladiny kyseliny ritalínovej sa dosiahnu približne 2 hodiny po podaní lieku s okamžitým uvoľňovaním a sú 30 až 50-krát vyššie ako hladiny metylfenidátu. Polčas kyseliny ritalínovej je približne dvojnásobný v porovnaní s metylfenidátom a systémový klírens je 0,17 l/h/kg. To umožňuje akumuláciu u pacientov s renálnou insuficienciou.
Pretože kyselina ritalínová má malú alebo žiadnu farmakodynamickú aktivitu, hrá v terapeutickom smere menšiu úlohu. Detegovateľné sú len malé množstvá hydroxylovaných metabolitov (napr. hydroxymetylfenidát a kyselina hydroxyritalínová).
Zdá sa, že terapeutická aktivita je obmedzená hlavne na metylfenidát. Eliminácia
Plazmatické koncentrácie metylfenidátu klesajú po perorálnom podaní metylfenidát-hydrochloridu monofázicky. Priemerný plazmatický terminálny polčas eliminácie metylfenidátu bol asi 5 hodín u zdravých dobrovoľníkov po podaní jednorazovej dávky 40 mg. V moči sa objavia len malé množstvá (< 1 %) nezmeneného metylfenidátu. Väčšina dávky sa vylučuje močom ako kyselina ritalínová (60 - 86 %), pravdepodobne nezávisle od pH.
Zdá sa, že neexistujú žiadne rozdiely vo farmakokinetike metylfenidátu medzi deťmi s hyperkinetickými poruchami/ADHD a zdravými dospelými účastníkmi. Údaje o eliminácii od pacientov s normálnou funkciou obličiek naznačujú, že renálna eliminácia nemetabolizovaného metylfenidátu je sotva ovplyvnená poruchou funkcie obličiek. Vylučovanie hlavného metabolitu kyseliny ritalínovej obličkami môže byť znížené.
Farmaceutické informácie - Tuzulby 40 mg
Polystyrénsulfonát sodný Povidón (E 1201)
Triacetín (E 1518) Polyvinylacetát Laurylsíran sodný Manitol (E 421) Xantánová guma (E 415) Krospovidón (E 1202)
Mikrokryštalická celulóza (E 460) Guarová guma (E 412)
Aspartám (E 951) Kyselina citrónová Čerešňová príchuť Mastenec (E 553b)
Hydratovaný koloidný oxid kremičitý Stearát horečnatý
Polyvinylalkohol Makrogol
Polysorbát 80 (E 433)
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie. Uchovávajte fľašu tesne uzavretú na ochranu pred vlhkosťou.
Veľkosť balenia: 28 alebo 30 žuvacích tabliet s predĺženým uvoľňovaním v 60 ml HDPE fľaši vrátane 2 g nádobky s vysúšadlom s detským bezpečnostným uzáverom (PP).
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.