Kapsuly Emanera sú indikované dospelým na:

Gastroezofágovú refluxovú chorobu (GERD)

• liečbu erozívnej refluxovej ezofagitídy

• dlhodobú udržiavaciu liečbu pacientov so zahojenou ezofagitídou na predchádzanie relapsov

• symptomatickú liečbu gastroezofágovej refluxovej choroby (GERD)

  V kombinácii s vhodným antibakteriálnym terapeutickým režimom na eradikáciu Helicobacter pylori

• liečbu duodenálnych vredov spojených s Helicobacter pylori

• prevenciu relapsu peptických vredov u pacientov s vredmi súvisiacimi s Helicobacter pylori

  U pacientov, ktorí potrebujú kontinuálnu liečbu nesteroidnými protizápalovými liekmi

  (NSAID)

• liečbu žalúdočných vredov súvisiacich s užívaním NSAID

• prevenciu vzniku žalúdočných a dvanástnikových vredov súvisiacich s liečbou NSAID

  u rizikových pacientov

  Dlhotrvajúca liečba po intravenózne indukovanej prevencii opätovného krvácania z peptických

  vredov

  Liečba Zollingerovho-Ellisonovho syndrómu

  Kapsuly Emanera sú indikované dospievajúcim vo veku od 12 rokov na:

  Gastroezofágovú refluxovú chorobu (GERD)

• liečbu erozívnej refluxovej ezofagitídy

• dlhodobú udržiavaciu liečbu u pacientov so zahojenou ezofagitídou na predchádzanie relapsov

• symptomatickú liečbu gastroezofágovú refluxovej choroby (GERD)

  V kombinácii s antibiotikami na liečbu dvanástnikových vredov spôsobených Helicobacter pylori

Dávkovanie

Dospelí

Gastroezofágová refluxová choroba (GERD)

• Liečba erozívnej refluxovej ezofagitídy
  40 mg jedenkrát denne počas 4 týždňov.
  Pacientom, u ktorých sa nedosiahne zahojenie ezofagitídy, alebo u ktorých pretrvávajú príznaky, sa odporúča pokračovať v liečbe ešte ďalšie 4 týždne.

• Dlhodobá udržiavacia liečba pacientov so zahojenou ezofagitídou za účelom prevencie relapsu
  20 mg jedenkrát denne.

• Symptomatická liečba gastroezofágovej refluxovej choroby (GERD)
  Pacientom bez ezofagitídy sa podáva 20 mg jedenkrát denne. Ak sa do 4 týždňov nedosiahne úprava príznakov, pacienta je treba ďalej vyšetriť. Keď príznaky ustúpia, následné príznaky je možné zvládnuť podávaním 20 mg jedenkrát denne. Ak je to potrebné, môže sa podávať 20 mg jedenkrát denne terapeutickým režimom podľa potreby. U pacientov liečených NSAID, u ktorých je zvýšené riziko vzniku žalúdočných a dvanástnikových vredov, sa následná kontrola príznakov ochorenia použitím režimu „podľa potreby“ neodporúča.

V kombinácii s vhodným antibakteriálnym terapeutickým režimom na eradikáciu Helicobacter pylori

• Liečbu duodenálnych vredov súvisiacich s Helicobacter pylori

• Prevenciu relapsu peptických vredov u pacientov s vredmi súvisiacimi s Helicobacter pylori
  Emanera 20 mg s 1 g amoxicilínu a 500 mg klaritromycínu, všetko dvakrát denne počas 7 dní.

Pacienti, vyžadujúci nepretržitú liečbu NSAID

• Liečba žalúdočných vredov súvisiacich s užívaním NSAID
  Zvyčajná dávka je 20 mg raz denne počas 4 – 8 týždňov.

• Prevencia žalúdočných a dvanástnikových vredov súvisiacich s liečbou NSAID u rizikových pacientov
  20 mg jedenkrát denne.

Dlhotrvajúca liečba po intravenózne indukovanej prevencii opätovného krvácania z peptických vredov
40 mg jedenkrát denne počas 4 týždňov po intravenózne indukovanej prevencii opätovného krvácania z peptických vredov.

Liečba Zollingerovho-Ellisonovho syndrómu
Odporúčaná začiatočná dávka Emanery je 40 mg dvakrát denne. Dávka má byť následne individuálne upravená a liečba má trvať tak dlho, ako to vyžaduje klinický stav pacienta. Na základe dostupných klinických údajov je väčšina pacientov adekvátne kontrolovaná pri dávkach 80 mg až 160 mg ezomeprazolu denne. Pri denných dávkach vyšších ako 80 mg sa má liek podávať rozdelený do dvoch denných dávok.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania. Vzhľadom na obmedzené skúsenosti s pacientmi so závažnou obličkovou nedostatočnosťou, je pri liečbe týchto osôb potrebná zvýšená opatrnosť (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie pečene
U pacientov s ľahkou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania. U pacientov so závažnou poruchou pečene sa nemá prekročiť maximálna denná dávka 20 mg Emanery (pozri časť 5.2).

Starší pacienti
U starších pacientov nie je potrebná úprava dávkovania.

Pediatrická populácia

Dospievajúci vo veku od 12 rokov:

Gastroezofágová refluxová choroba (GERD)

• Liečba erozívnej refluxovej ezofagitídy
  40 mg jedenkrát denne počas 4 týždňov.
  Pacientom, u ktorých sa nedosiahne zahojenie ezofagitídy, alebo u ktorých pretrvávajú príznaky, sa odporúča pokračovať v liečbe ešte ďalšie 4 týždne.

• Dlhodobá udržiavacia liečba pacientov so zahojenou ezofagitídou za účelom prevencie relapsu
  20 mg jedenkrát denne.

• Symptomatická liečba gastroezofágovej refluxovej choroby (GERD)
  Pacientom bez ezofagitídy sa podáva 20 mg jedenkrát denne. Ak sa do 4 týždňov nedosiahne úprava príznakov, pacienta je treba ďalej vyšetriť. Keď príznaky ustúpia, následné príznaky je možné zvládnuť podávaním 20 mg raz denne.

Liečba dvanástnikových vredov spôsobených Helicobacter pylori
Pri výbere vhodnej kombinovanej terapie sa majú vziať do úvahy oficiálne národné, regionálne a miestne odporúčania ohľadne bakteriálnej rezistencie, dĺžky liečby (najčastejšie 7 dní ale niekedy až do 14 dní) a vhodné použitie antibakteriálnych látok. Liečba má byť pod dohľadom špecialistu.

Odporúčané dávkovanie:

Deti mladšie ako 12 rokov
Emanera sa nemá podávať deťom mladším ako 12 rokov, nakoľko nie sú dostupné údaje.

Spôsob podávania

Kapsuly sa prehltnú vcelku a zapijú s trochou vody. Kapsuly sa nesmú žuvať ani drviť.

Pacienti, ktorí majú problémy s prehltnutím kapsúl, si môžu kapsuly otvoriť a pelety rozmiešať v pol pohári vody nesýtenej oxidom uhličitým. Nesmú sa použiť žiadne iné tekutiny, pretože sa môže rozpustiť enterosolventný obal. Voda s peletami sa má vypiť ihneď alebo do 30 minút. Pohár vypláchnite ďalším pol pohárom vody a vypite. Pelety sa nesmú žuvať ani drviť.

Pacientom, ktorí nie sú schopní prehĺtať kapsuly, sa môžu kapsuly otvoriť a pelety rozmiešať vo vode nesýtenej oxidom uhličitým a podať pomocou gastrickej sondy (veľkosti ≥ 16 F) (pozri časť 6.6).

Kapsula s vysúšadlom, ktorá je vložená v obale, sa nesmie jesť.

Precitlivenosť na liečivo, substituované benzimidazoly alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Ezomeprazol sa nesmie podávať súbežne s nelfinavirom (pozri časť 4.5).

Ak sa vyskytnú akékoľvek varovné príznaky (napr. významný neúmyselný pokles hmotnosti, opakujúce sa vracanie, dysfágia, hemateméza alebo meléna) a ak je podozrenie na žalúdočné vredy alebo ak vredy boli diagnostikované, je treba vylúčiť malignitu, keďže podávanie Emanery môže zmierňovať príznaky a zapríčiniť oneskorenie stanovenia diagnózy.

Dlhodobá liečba

Dlhodobo liečení pacienti (najmä tí, ktorí užívajú liek dlhšie ako rok) majú byť pod pravidelným dohľadom.

Liečba podľa potreby

Pacientov, ktorí užívajú Emaneru podľa potreby, je potrebné upozorniť, aby pri zmene charakteru

príznakov ochorenia navštívili svojho lekára.

Eradikácia Helicobacter pylori

Keď sa predpisuje ezomeprazol na eradikáciu Helicobacter pylori, je treba myslieť na možné liekové interakcie všetkých troch komponentov liečby trojkombináciou. Klaritromycín je silný inhibítor CYP3A4, a preto sa musia brať do úvahy kontraindikácie a interakcie klaritromycínu, ak sa indikuje liečba trojkombináciou pacientovi, ktorý súbežne užíva iné lieky metabolizované enzýmom CYP3A4, ako napríklad cisaprid.

Gastrointestinálne infekcie

Liečba inhibítormi protónovej pumpy môže viesť k miernemu zvýšeniu rizika gastrointestinálnych infekcií, ako napr. kmeňmi Salmonella a Campylobacter (pozri časť 5.1).

Absorpcia vitamínu B12

Ezomeprazol, rovnako ako všetky lieky potláčajúce vylučovanie žalúdočnej kyseliny, môže znížiť absorpciu vitamínu B12 (kyanokobalamín) v dôsledku hypo alebo achlórhydrie. To je potrebné vziať do úvahy u pacientov so zníženými telesnými zásobami alebo rizikovými faktormi pre zníženú absorpciu vitamínu B12 pri dlhodobej liečbe.

Hypomagnezémia

U pacientov, u ktorých liečba inhibítormi protónovej pumpy (PPI), ako je ezomeprazol, trvala najmenej tri mesiace a vo väčšine prípadov 1 rok, bola hlásená závažná hypomagnezémia. Môžu byť prítomné závažné prejavy hypomagnezémie ako je únava, tetánia, delírium, kŕče, závraty a komorová arytmia, ich nástup môže byť nenápadný a môžu byť prehliadnuté. U väčšiny pacientov sa hypomagnezémia napravila po nahradení magnézia a prerušení liečby inhibítormi protónovej pumpy. U pacientov, u ktorých sa predpokladá dlhodobá liečba alebo ktorí užívajú inhibítory protónovej pumpy s digoxínom alebo liekmi, ktoré môžu spôsobiť hypomagnezémiu (napr. diuretikami), majú zdravotnícki pracovníci zvážiť meranie hladín magnézia pred začiatkom a pravidelne počas liečby inhibítormi protónovej pumpy.

Riziko zlomenín

Inhibítory protónovej pumpy môžu mierne zvýšiť riziko zlomeniny bedrového kĺbu, zápästia

a chrbtice, prevažne u starších osôb alebo ak sú prítomné iné známe rizikové faktory, najmä ak sa užívajú vo vysokých dávkach a počas veľmi dlhej doby (> 1 rok). Pozorovacie štúdie naznačujú, že inhibítory protónovej pumpy môžu zvýšiť celkové riziko fraktúry o 10 – 40 %. Časť tohto nárastu môže byť spôsobená inými rizikovými faktormi. Pacientom s rizikom vzniku osteoporózy má byť poskytnutá starostlivosť v súlade s aktuálnymi klinickými odporúčaniami a majú mať dostatočný prísun vitamínu D a kalcia.

Subakútny kožný lupus erythematosus (Subacute Cutaneous Lupus Erythematosus, SCLE) Inhibítory protónovej pumpy súvisia s veľmi zriedkavými prípadmi SCLE. Ak sa vyskytnú lézie, najmä v oblastiach kože vystavených slnku, a ak sú sprevádzané artralgiou, pacient má ihneď vyhľadať lekársku pomoc a zdravotnícky pracovník má zvážiť vysadenie Emanery. SCLE po predchádzajúcej liečbe inhibítorom protónovej pumpy môže zvýšiť riziko SCLE pri použití iných inhibítorov protónovej pumpy.

Kombinácia s inými liekmi

Súbežné podávanie ezomeprazolu s atazanavirom sa neodporúča (pozri časť 4.5). Ak je kombinácia

atazanaviru s inhibítorom protónovej pumpy nevyhnutná, odporúča sa prísne klinické sledovanie v kombinácii so zvýšením dávky atazanaviru na 400 mg so 100 mg ritonaviru. Dávka 20 mg ezomeprazolu nemá byť prekročená.

Ezomeprazol je inhibítor CYP2C19. Na začiatku alebo pri ukončení liečby ezomeprazolom sa majú vziať do úvahy potenciálne interakcie s liekmi metabolizovanými prostredníctvom CYP2C19. Medzi klopidogrelom a omeprazolom sa pozorovala interakcia (pozri časť 4.5).

Klinický význam tejto interakcie je neistý. Z preventívnych dôvodov sa treba vyhnúť súbežnému používaniu ezomeprazolu a klopidogrelu.

Ak sa predpisuje ezomeprazol na podávanie podľa potreby, je treba zohľadniť možné následky interakcií s inými liečivami v dôsledku fluktuujúcich plazmatických koncentrácií ezomeprazolu (pozri časť 4.5).

Závažné kožné nežiaduce reakcie (Severe Cutaneous Adverse Reactions, SCAR)

Závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR), ako je multiformný erytém (EM), Stevensov-Johnsonov

syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN), lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými

príznakmi (Drug Reaction with Eosinophilia and Systemic Symptoms, DRESS), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné boli hlásené veľmi zriedkavo v súvislosti s liečbou ezomeprazolom.

Pacientov treba poučiť o prejavoch a príznakoch závažných kožných reakcií EM/SJS/TEN/DRESS a pri spozorovaní akýchkoľvek prejavov alebo príznakov, naznačujúcich tieto reakcie majú ihneď vyhľadať lekársku pomoc.

Podávanie ezomeprazolu sa má okamžite ukončiť pri prejavoch a príznakoch závažných kožných nežiaducich reakcií a podľa potreby sa má zabezpečiť ďalšia lekárska starostlivosť/dôsledné monitorovanie.

U pacientov s EM/SJS/TEN/DRESS sa liečba nemá opätovne začať. Interferencia s laboratórnymi testami

Zvýšená hladina chromogranínu A (CgA) môže interferovať s vyšetreniami na neuroendokrinné nádory. Aby sa zabránilo tejto interferencii, liečba Emanerou sa má zastaviť aspoň na 5 dní pred vykonaním meraní CgA (pozri časť 5.1). Ak sa hladiny CgA a gastrínu nevrátia po prvom meraní k referenčnému rozsahu, merania sa majú zopakovať 14 dní po ukončení liečby inhibítorom protónovej pumpy.

Sacharóza

Emanera obsahuje sacharózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej kapsule, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Účinok ezomeprazolu na farmakokinetiku iných liečiv

Inhibítory proteáz

Boli hlásené interakcie omeprazolu s niektorými inhibítormi proteázy. Klinická dôležitosť

a mechanizmus týchto hlásených interakcií nie sú vždy známe. Zvýšenie pH žalúdka počas liečby omeprazolom môže zmeniť absorpciu inhibítorov proteázy. Ďalšie možné mechanizmy interakcie sú viazané na inhibíciu CYP2C19. Pri súbežnom podávaní atazanaviru a nelfinaviru s omeprazolom bolo pozorované zníženie ich sérových hladín a súbežné podávanie sa neodporúča. Súbežné podávanie omeprazolu (40 mg jedenkrát denne) s atazanavirom 300 mg/ritonavirom 100 mg zdravým dobrovoľníkom malo za následok podstatné zníženie expozície atazanaviru (približne 75 % zníženie AUC, Cmax a Cmin). Zvýšenie dávky atazanaviru na 400 mg nekompenzovalo dopad omeprazolu na expozíciu atazanaviru. Súbežné podávanie omeprazolu (20 mg jedenkrát denne) s atazanavirom

400 mg/ritonavirom 100 mg zdravým dobrovoľníkom viedlo k zníženiu expozície atazanaviru

o približne 30 % v porovnaní s expozíciou pozorovanou pri atazanavire 300 mg/ritonavire 100 mg jedenkrát denne bez omeprazolu 20 mg jedenkrát denne. Súbežné podávanie omeprazolu (40 mg jedenkrát denne) znížilo u nelfinaviru stredné AUC, Cmax a Cmin o 36 – 39 % a priemerná AUC, Cmax a Cmin farmakologicky aktívneho metabolitu M8 boli znížené o 75 – 92 %. Vzhľadom na podobné farmakodynamické účinky a farmakokinetické vlastnosti omeprazolu a ezomeprazolu, sa súbežné podávanie s ezomeprazolom a atazanavirom neodporúča (pozri časť 4.4) a súbežné podávanie s ezomeprazolom a nelfinavirom je kontraindikované (pozri časť 4.3).

U sachinaviru (podávaného spolu s ritonavirom) boli počas súbežnej liečby omeprazolom (40 mg jedenkrát denne) hlásené zvýšené sérové hladiny (80 – 100 %). Liečba omeprazolom 20 mg jedenkrát denne nemala žiadny vplyv na expozíciu darunaviru (so súbežne podávaným ritonavirom) a amprenaviru (so súbežne podávaným ritonavirom). Liečba ezomeprazolom 20 mg jedenkrát denne nemala žiadny vplyv na expozíciu amprenaviru (so súbežne podávaným ritonavirom alebo bez neho).

Liečba omeprazolom 40 mg jedenkrát denne nemala žiadny vplyv na expozíciu lopinaviru (so súbežne podávaným ritonavirom).

Metotrexát

U niektorých pacientov sa hlásili zvýšené hladiny metotrexátu pri podávaní spolu s inhibítormi protónovej pumpy. Pri podávaní vysokej dávky metotrexátu sa má zvážiť dočasné vynechanie ezomeprazolu.

Takrolimus

Pri súbežnom podávaní s ezomeprazolom sa hlásilo zvýšenie sérových hladín takrolimu. Koncentrácie takrolimu ako aj funkcia obličiek (klírens kreatinínu) sa majú starostlivo sledovať a v prípade potreby sa má upraviť dávka takrolimu.

Lieky s absorpciou závislou na pH

Potlačenie tvorby žalúdočnej kyseliny počas liečby ezomeprazolom a inými inhibítormi protónovej pumpy (PPI) môže spôsobiť zníženú alebo zvýšenú absorpciu liekov, ktorých absorpcia je závislá od pH žalúdka. Podobne ako pri podávaní iných liekov, ktoré znižujú kyslosť prostredia v žalúdku, môže dôjsť počas podávania ezomeprazolu k zníženiu absorpcie liekov, ako sú ketokonazol, itrakonazol a erlotinib a k zvýšeniu absorpcie digoxínu. U zdravých jedincov súbežná liečba s omeprazolom (20 mg denne) a digoxínom zvýšila biologickú dostupnosť digoxínu o 10 % (až do 30 % u dvoch z desiatich jedincov). Zriedkavo sa zaznamenala toxicita digoxínu. Avšak pri podávaní vysokých dávok ezomeprazolu starším pacientom je potrebná opatrnosť. V takom prípade sa má posilniť sledovanie terapeutického účinku digoxínu.

Lieky metabolizované CYP2C19

Ezomeprazol inhibuje CYP2C19, hlavný enzým, ktorý metabolizuje ezomeprazol. Ak sa teda podáva ezomeprazol spolu s liečivami, ktoré CYP2C19 metabolizuje, napr. diazepam, citalopram, imipramín, klomipramín, fenytoín a pod., môžu sa zvyšovať koncentrácie týchto liečiv v plazme, čo si môže vyžiadať zníženie dávok. Túto skutočnosť je treba mať na mysli zvlášť pri predpisovaní dávkovania lieku podľa potreby.

Diazepam

Súbežné podávanie 30 mg ezomeprazolu spôsobilo 45 % zníženie klírensu diazepamu, substrátu

CYP2C19.

Fenytoín

Súbežné podanie 40 mg ezomeprazolu pacientom s epilepsiou spôsobilo zvýšenie minimálnych plazmatických hladín fenytoínu o 13 %. Pri zavedení či vysadení ezomeprazolu takýmto pacientom sa odporúča sledovať plazmatické koncentrácie fenytoínu.

Vorikonazol

Omeprazol (40 mg raz denne) zvyšuje Cmax vorikonazolu (substrát CYP2C19) o 15 % a AUCτ vorikonazolu o 41 %.

Cilostazol

Omeprazol rovnako ako ezomeprazol účinkuje ako inhibítor CYP2C19. Omeprazol podávaný zdravým dobrovoľníkom v dávke 40 mg v skríženej klinickej štúdii zvýšil Cmax cilostazolu o 18 %

a AUC cilostazolu o 26 %, Cmax jedného z jeho aktívnych metabolitov o 29 % a AUC jedného z jeho

aktívnych metabolitov o 69 %.

Cisaprid

Súbežné podanie 40 mg ezomeprazolu a cisapridu zdravým dobrovoľníkom spôsobilo zväčšenie plochy pod krivkou časovej závislosti plazmatickej koncentrácie (AUC) o 32 % a predĺžilo polčas vylučovania (t ½) o 31 %, neviedlo však k významnému zvýšeniu maximálnych hladín cisapridu v plazme. Mierne predĺžený QTc interval pozorovaný po podaní samotného cisapridu nebol predĺžený viac, ak sa podal cisaprid v kombinácii s ezomeprazolom (pozri tiež časť 4.4).

Warfarín

Pri súbežnom podávaní 40 mg ezomeprazolu v klinických skúšaniach pacientom, ktorí boli liečení warfarínom, boli koagulačné časy v prijateľnom rozsahu. V postmarketingových štúdiách bolo

v ojedinelých prípadoch zaznamenané počas súbežnej liečby klinicky významné zvýšenie INR. Pri zavedení a vysadení súbežnej liečby warfarínom alebo inými kumarínovými derivátmi sa odporúča starostlivo monitorovať pacienta.

Klopidogrel

Výsledky štúdií so zdravými dobrovoľníkmi ukázali, že farmakokinetické (PK)/farmakodynamické

(PD) interakcie medzi klopidogrelom (nárazová dávka 300 mg/75 mg denná udržiavacia dávka)

a ezomeprazolom (40 mg p.o. denne) viedli k zníženej expozícii aktívneho metabolitu klopidogrelu v priemere o 40 % a zníženiu maximálnej inhibície agregácie krvných doštičiek (ADP indukovanej) v priemere o 14 %.

V štúdii so zdravými dobrovoľníkmi došlo k zníženiu expozície aktívnej látky klopidogrelu o takmer 40 % keď bol klopidogrel podávaný spolu s fixnou kombináciou ezomeprazolu 20 mg + ASA 81 mg v porovnaní so samotným klopidogrelom. Maximálne hladiny inhibície agregácie krvných doštičiek (ADP indukovanej) u týchto jedincov boli však rovnaké v skupine so samotným klopidogrelom

a klopidogrelom + kombináciou ezomeprazol + ASA.

V oboch pozorovacích a klinických štúdiách sa zaznamenali rozporuplné údaje o klinických dopadoch farmakokinetických (PK)/farmakodynamických (PD) interakcií ezomeprazolu vo vzťahu k závažným kardiovaskulárnym príhodám. Z preventívneho hľadiska sa nemá podávať súbežne s klopidogrelom.

Sledované lieky bez klinicky relevantných interakcií

Amoxicilín a chinidín

Ukázalo sa, že ezomeprazol nemá žiadny klinicky významný vplyv na farmakokinetiku amoxicilínu alebo chinidínu.

Naproxén alebo rofekoxib

V krátkodobých štúdiách, v ktorých sa hodnotilo súbežné podávanie ezomeprazolu s naproxénom

alebo rofekoxibom, sa nezistili žiadne klinicky významné farmakokinetické interakcie.

Účinky iných liečiv na farmakokinetiku ezomeprazolu

Lieky inhibujúce CYP2C19 a/alebo CYP3A4

Ezomeprazol sa metabolizuje enzýmami CYP2C19 a CYP3A4. Súbežné podanie ezomeprazolu a klaritromycínu, ktorý inhibuje CYP3A4 (500 mg dvakrát denne), spôsobilo zdvojnásobenie expozície (AUC) ezomeprazolu. Súbežné podávanie ezomeprazolu a kombinovaných inhibítorov CYP2C19 a CYP3A4 môže spôsobiť viac ako dvojnásobnú expozíciu ezomeprazolu. Inhibítor

CYP2C19 a CYP3A4 vorikonazol zvýšil AUCτ ^{omeprazolu o 280 %. Ani v jednom z týchto prípadov} nie je potrené upravovať dávkovanie ezomeprazolu. Úpravu dávkovania však treba zvažovať

u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene alebo pri potrebe dlhodobej liečby.

Lieky indukujúce CYP2C19 a/alebo CYP3A4

Užívanie liekov, o ktorých je známe, že indukujú CYP2C19 alebo CYP3A4 alebo obidva (ako sú rifampicín a Hypericum perforatum) môže viesť k zníženiu sérovej hladiny ezomeprazolu zvýšením metabolizmu ezomeprazolu.

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie boli vykonané len u dospelých.

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné klinické údaje o podávaní Emanery počas gravidity. Údaje z epidemiologických skúšaní pri podaní racemickej zmesi omeprazolu väčšiemu počtu tehotných žien nepoukázali na malformatívny alebo fetotoxický účinok. Štúdie s ezomeprazolom na zvieratách nepreukázali priame či nepriame škodlivé účinky na vývoj embrya/plodu. Štúdie s racemickou zmesou na zvieratách nepreukázali priame či nepriame škodlivé účinky na graviditu, pôrod či popôrodný vývoj. Podávanie lieku gravidným ženám si vyžaduje opatrnosť.

Malé množstvo údajov u gravidných žien (300 – 1 000 ukončených gravidít) nepoukazuje na malformácie alebo fetálnu/neonatálnu toxicitu ezomeprazolu.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).

Dojčenie

Nie je známe, či sa ezomeprazol vylučuje do ľudského materského mlieka. Nie sú dostatočné informácie o účinkoch ezomeprazolu u novorodencov/dojčiat. Ezomeprazol sa preto počas dojčenia nemá podávať.

Fertilita

Štúdie na zvieratách s perorálne podávanou racemickou zmesou omeprazolu nepreukázali účinok na

fertilitu.

Ezomeprazol má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Boli hlásené nežiaduce reakcie ako sú závrat (menej časté) a rozmazané videnie (zriedkavé) (pozri časť 4.8). V prípade ich výskytu nemajú pacienti viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Súhrn bezpečnostného profilu

Medzi najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie z klinických skúšaní (a tiež po uvedení lieku na trh) patria bolesť hlavy, bolesť brucha, hnačka a nauzea. Okrem toho je bezpečnostný profil podobný pre rôzne liekové formy, terapeutické indikácie, vekové skupiny a populácie pacientov. Nezistili sa žiadne nežiaduce reakcie súvisiace s dávkou.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Počas klinického skúšania s ezomeprazolom a po uvedení lieku na trh sa pozorovali nasledujúce identifikované alebo suspektné nežiaduce reakcie. Ani jeden z týchto účinkov nebol závislý od dávky.

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa frekvencie výskytu

- Veľmi časté (≥ 1/10)

- Časté (≥ 1/100 až < 1/10)

- Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100)

- Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000)

• Veľmi zriedkavé < 1/10 000)

• Neznáme (nedá sa odhadnúť z dostupných údajov).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

S úmyselným predávkovaním existujú zatiaľ iba obmedzené skúsenosti. Príznaky popísané

v súvislosti s dávkou 280 mg boli gastrointestinálne príznaky a slabosť. Podanie jednej dávky 80 mg

ezomeprazolu nespôsobilo žiadne problémy.

Nie je známe špecifické antidotum. Ezomeprazol sa v značnej miere viaže na bielkoviny v krvnej plazme a nemožno ho preto ľahko dialyzovať. V prípade predávkovania má byť liečba symptomatická s použitím všeobecných podporných opatrení.