Meropenem Kabi 1 g Prášok na injekčný alebo infúzny roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Meropenem 1 g
Meropenem Kabi je u dospelých a detí starších ako 3 mesiace indikovaný na liečbu nasledujúcich infekcií (pozri časti 4.4 a 5.1):
-
závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónie spojenej s mechanickou
ventiláciou pľúc (ventilator-asscociated pneumonia)
-
broncho-pulmonálne infekcie v rámci cystickej fibrózy
-
komplikované infekcie močových ciest
-
komplikované intraabdominálne infekcie
-
infekcie vzniknuté počas pôrodu a po pôrode
-
komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív
-
akútna bakteriálna meningitída
Liečba pacientov s bakteriémiou, ktorá sa vyskytne v súvislosti s ktoroukoľvek z vyššie uvedených infekcií alebo sa predpokladá, že sa k niektorej pridružila.
Meropenem Kabi sa môže používať v liečbe neutropenických pacientov s horúčkou, ktorá je
pravdepodobne dôsledkom bakteriálnej infekcie.
Vždy je potrebné vziať do úvahy oficiálne odporúčania o náležitom používaní antibakteriálnych látok.
Dávkovanie
Tabuľky 1 a 2 uvedené nižšie poskytujú všeobecné odporúčania pre dávkovanie.
Podávaná dávka meropenému a dĺžka liečby má zohľadňovať typ infekcie, ktorá sa má liečiť, vrátane jej závažnosti a klinickú odpoveď pacienta.
Dávka do 2 g trikrát denne u dospelých a dospievajúcich a dávka do 40 mg/kg trikrát denne u detí je
obzvlášť vhodná na liečbu niektorých typov infekcií ako sú infekcie, ktoré sú menej citlivé na bakteriálne druhy (napr. Enterobacterales, Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter spp) alebo veľmi závažné infekcie.
Ďalšie prehodnotenie dávkovania je potrebné u pacientov s renálnou insuficienciou (pozri nižšie).
Tabuľka 1
Dospelí a dospievajúci
Infekcia Dávka podávaná každých 8
hodín
Závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónia spojená s mechanickou ventiláciou pľúc (ventilator-asscociated pneumonia)
500 mg alebo 1 g
Broncho-pulmonálne infekcie v rámci cystickej fibrózy 2 g
Komplikované infekcie močových ciest 500 mg alebo 1 g
Komplikované intraabdominálne infekcie 500 mg alebo 1 g Infekcie vzniknuté počas pôrodu a po pôrode 500 mg alebo 1 g Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív 500 mg alebo 1 g Akútna bakteriálna meningitída 2 g
Liečba neutropenických pacientov s horúčkou 1 g
Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie trvajúcej približne 15 až 30 minút (pozri časť 6.2, 6.3 a 6.6).
Alternatívne sa dávky do 1 g môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Dostupné sú limitované údaje o bezpečnosti pri podávaní 2 g formou intravenóznej bolusovej injekcie u dospelých.
Porucha funkcie obličiek
Dávka u dospelých pacientov a dospievajúcich sa má upraviť, keď je klírens kreatinínu nižší ako 51 ml/min, ako je uvedené nižšie. Dostupné sú limitované údaje podporujúce podávanie týchto upravených dávok pre jednotkovú dávku 2 g.
Tabuľka 2
Klírens kreatinínu
(ml/min)
Dávka (na základe “jednotkových” dávok v rozmedzí od 500 mg alebo 1 g alebo 2 g, pozri tabuľku vyššie)
Interval
26-50 jedna jednotková dávka každých 12 hodín
10-25 polovica jednej jednotkovej dávky každých 12 hodín
< 10 polovica jednej jednotkovej dávky každých 24 hodín
Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou a hemofiltráciou. Požadovaná dávka sa má podať po ukončení hemodialýzy. U peritoneálne dialyzovaných pacientov nie sú stanovené žiadne odporúčania týkajúce sa dávkovania.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časť 4.4).
Starší
U starších pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo s hodnotami klírensu kreatinínu nad 50 ml/min
nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Pediatrická populácia
Deti mladšie ako 3 mesiace
Účinnosť a bezpečnosť u detí mladších ako 3 mesiace nebola stanovená a nebol zistený optimálny dávkový režim. Avšak, limitované fakrmakokinetické údaje naznačujú, že vhodnou dávkou môže byť 20 mg/kg každých 8 hodín (pozri časť 5.2).
Deti od 3 mesiacov do 11 rokov a s hmotnosťou do 50 kg
Odporúčané dávky uvádza nasledovná tabuľka:
Tabuľka 3
Infekcia Dávka podávaná každých 8 hodín
Závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónia spojená s mechanickou ventiláciou pľúc (ventilator-asscociated pneumonia)
10 alebo 20 mg/kg
Broncho-pulmonálne infekcie v rámci cystickej fibrózy 40 mg/kg
Komplikované infekcie močových ciest 10 alebo 20 mg/kg
Komplikované intraabdominálne infekcie 10 alebo 20 mg/kg Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív 10 alebo 20 mg/kg Akútna bakteriálna meningitída 40 mg/kg
Liečba neutropenických pacientov s horúčkou 20 mg/kg
Deti s hmotnosťou nad 50 kg
Má sa použiť dávka ako u dospelých.
Nie sú skúsenosti u detí s poruchou funkcie obličiek. Spôsob podávania
Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie trvajúcou približne 15 až 30 minút (pozri
časti 6.2, 6.3 a 6.6). Alternatívne sa dávka meropenému do 20 mg/kg môže podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Dostupné sú limitované údaje o bezpečnosti podávania dávky 40 mg/kg formou intravenóznej bolusovej injekcie u detí.
Inštrukcie k rekonštitúcii/riedeniu pred podaním sú uvedené v časti 6.6.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedenú v časti 6.1. Precitlivenosť na iné karbapenémové antibakteriálne lieky.
Závažná precitlivenosť (napr. anafylaktická reakcia, závažné kožné reakcie) na iné typy betalaktámových
antibiotík (napr. penicilíny, cefalosporíny).
Pri výbere meropenému na liečbu individuálneho pacienta sa má vziať do úvahy vhodnosť použitia karbapenémového antibiotika založeného na faktoroch ako sú závažnosť infekcie, miera rezistencie na iné vhodné antibiotiká a riziko selektívnej bakteriálnej rezistencie na karbapeném.
Enterobacterales, Pseudomonas aeruginosa a Acinetobacter spp rezistencia
Rezistencia Enterobacterales, Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter spp na penémy sa v Európskej únii líši. Odporúča sa, aby lekári, ktorí predpisujú liek zvážili rozšírenie lokálnej rezistencie u týchto baktérií na penémy.
Hyperzenzitívne reakcie
Ako u všetkých betalaktámových antibiotík, vyskytli sa závažné a zriedkavo aj fatálne reakcie hypersenzitivity (pozri časti 4.3 a 4.8).
Pacienti, ktorí majú v anamnéze precitlivenosť na karbapenémy, penicilíny alebo iné betalaktámové antibiotiká, môžu byť precitlivení aj v prípade meropenému. Pred začatím liečby meropenémom je potrebné starostlivo zistiť predchádzajúce reakcie hypersenzitivity na betalaktamové antibiotiká.
Ak sa vyskytnú závažné alergické reakcie, liečba sa má ukončiť a majú sa prijať vhodné opatrenia. Závažné kožné nežiaduce reakcie (Severe cutaneous adverse reactions, SCAR), ako je Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN), reakcia na liek s eozinofíliou a systémovými príznakmi (Drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS), multiformný erytém (ME) a akútna generalizovaná exantémová pustulóza (AGEP) boli hlásené u pacientov, ktorí dostávali meropeném (pozri časť 4.8). Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce tieto reakcie, meropeném sa má okamžite vysadiť a zvážiť alternatívna liečba.
Pri použití iných beta-laktámových antibiotík boli hlásené prípady hypersenzitívnych reakcií, ktoré prešli do Kounisovho syndrómu (akútny alergický koronárny artériový spazmus, ktorý môže viesť k infarktu myokardu, pozri časť 4.8).
Rabdomyolýza
Pri používaní meropenemu boli hlásené prípady rabdomyolýzy. Ak sa objavia prejavy a príznaky
rabdomyolýzy, liečba meropenemom sa má ukončiť a má sa začať vhodná terapia (pozri časť 4.8).
Kolitída v dôsledku antibiotickej terapie
Kolitída v dôsledku antibiotickej terapie a pseudomembranózna kolitída bola hlásená takmer pri všetkých antibakteriálnych liekoch vrátane meropenému a môže mať rozsah závažnosti od miernej až po život ohrozujúcu. Preto je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov s výskytom hnačky počas alebo následne po podaní meropenému (pozri časť 4.8). Je potrebné zvážiť ukončenie liečby meropenémom a podanie
špecifickej liečby infekcie vyvolanej Clostridioides difficile. Lieky inhibujúce peristaltiku sa nemajú
podávať.
Záchvaty
Zriedkavo sa vyskytli záchvaty počas liečby karbapenémami, vrátane meropenému (pozri časť 4.8).
Liekom indukované poškodenie pečene (DILI, Drug-induced liver injury)
Počas liečby meropenémom sa má dôkladne sledovať funkcia pečene z dôvodu rizika DILI (pozri časť 4.8). Ak sa vyskytne závažné DILI, má sa zvážiť prerušenie liečby ako klinicky vhodný postup. S liečbou meropenémom sa má opätovne začať, len ak sa považuje za nutnú.
Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene: u pacientov s predchádzajúcimi ochoreniami pečene sa má počas liečby meropenémom monitorovať funkcia pečene. Nie je nevyhnutná úprava dávky (pozri časť 4.2).
Sérokonverzia priameho antiglubulínového testu (Coombsov test)
Môže sa objaviťpozitívny priamy alebo nepriamy Coombsov test počas liečby meropenémom.
Súbežné použitie s kyselinou valproovou/valproátom sodným/valpromidom
Súbežné použitie meropenému a kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu sa neodporúča (pozri časť 4.5).
Meropenem Kabi obsahuje sodík.
Meropenem Kabi 500 mg: Tento liek obsahuje približne 45,13 mg sodíka v injekčnej liekovke/fľaši, čo zodpovedá 2,3 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Meropenem Kabi 1 g: Tento liek obsahuje približne 90,25 mg sodíka v injekčnej liekovke/fľaši, čo
zodpovedá 4,5 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Neuskutočnili sa špecifické skúšania týkajúce sa interakcií s inými liekmi ako s probenecidom. Probenecid vstupuje s meropenémom do kompetície o aktívnu tubulárnu sekréciu a tým spomaľuje vylučovanie meropenému obličkami, čo sa prejavuje zvýšením eliminačného polčasu a plazmatickej
koncentrácie meropenému. Je potrebná opatrnosť, ak sa probenecid súbežne podáva s meropenémom.
Potenciálny účinok meropenému na väzbové proteíny iných liekov alebo metabolizmus sa neskúmal. Avšak, väzba na proteíny je tak malá, že sa neočakavajú interakcie s inými zlúčeninami, u ktorých sa predpokladá tento mechanizmus.
Pri súbežnom používaní kyseliny valproovej a karbapenémových antiobiotík sa vyskytlo zníženie hladín kyseliny valproovej v krvi o 60-100 % počas približne dvoch dní. Vzhľadom na rýchly nástup a veľký rozsah zníženia sa súbežné podávanie kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu a karbepenému považuje za nevhodné, a preto sa mu treba vyhnúť (pozri časť 4.4).
Perorálne antikoagulanciá
Súbežné podávanie antibiotík s warfarínom môže zvýšiť jeho antikoagulačný účinok. Bolo mnoho hlásení zvýšenia antikoagulačného účinku perorálne podávaných antikoagulancií vrátane warfarínu u pacientov, ktorí súbežne užívali antibiotiká.
Riziko sa môže líšiť v závislosti od infekcie, veku a všeobecného stavu pacienta tak, že vplyv antibiotika na INR (international normalised ratio) je ťažké posúdiť. Odporúča sa, aby sa INR monitorovalo často
počas a krátko po súbežnom podaní antibiotík a perorálneho antikoagulancia.
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa vykonali iba u dospelých.
Gravidita
Nie sú dostupné alebo sú známe iba limitované údaje o použití meropenému u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky s ohľadom na reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Vzhľadom na preventívne opatrenie sa má vyhnúť použitiu meropenému počas gravidity.
Dojčenie
Bolo zaznamenané, že malé množstvo meropenému sa vylučuje do materského mlieka u ľudí. Meropeném sa nemá používať u dojčiacich žien. Zvážiť sa má len v prípade, ak možný prínos pre matku odôvodňuje
použitie s možným rizikom pre dieťa.
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinku na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel a obsluhe strojov sa však má vziať do úvahy to, že sa v súvislosti s meropenémom zaznamenali bolesť hlavy, parestézie a kŕče.
Súhrn bezpečnostného profilu
Pri zhodnotení 4 872 pacientov s 5 026 meropenémom liečených expozícií boli hlásené nežiaduce reakcie súvisiace s meropenémom: hnačka (2,3 %), vyrážka (1,4 %), nauzea/vracanie (1,4 %) a zápal v mieste podania (1,1 %). Najčastejším laboratórnym nežiaducim účinkom súvisiacim s meropenémom boli trombocytóza (1,6 %) a zvýšenie pečeňových enzýmov (1,5-4,3 %).
Riziko nežiaducich účinkov zaznamené v tabuľke
V tabuľke 4 nižšie sú uvedené všetky nežiaduce účinky zoradené podľa triedy orgánových systémov
a výskytu: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) a veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť
z dostupných údajov). V rámci každej skupiny výskytu sú nežiaduce účinky zoradené na základe
klesajúcej závažnosti.
Tabuľka 4
Trieda orgánových systémov Frekvencia Nežiaduci účinok
Infekcie a nákazy Menej časté perorálna a vaginálna kandidóza
Poruchy krvi a lymfatického systému
Časté trombocytémia
Menej časté agranulocytóza, hemolytická anémia, trombocytopénia, neutropénia, leukopénia, eozinofília
Poruchy imunitného systému Menej časté anafylaxia (pozri časti 4.3 a
4.4), angioedém
Psychiatrické poruchy Zriedkavé delírium
Poruchy nervového systému Časté bolesť hlavy
Menej časté parestézia
Zriedkavé záchvaty (pozri časť 4.4)
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté hnačka, abdominálna bolesť, vracanie, nauzea,
Menej časté antibiotikami asociovaná kolitída (pozri časť 4.4)
Poruchy pečene a žlčových
ciest
Časté zvýšenie transamináz, zvýšenie alkalickej fosfatázy, zvýšenie laktátdehydrogenázy v krvi
Trieda orgánových systémov Frekvencia Nežiaduci účinok
Menej časté zvýšenie bilirubínu v krvi, liekom indukované poškodenie pečene*
Poruchy kože a podkožného
tkaniva
Časté vyrážka, svrbenie
Menej časté toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém (pozri časť 4.4), žihľavka
Neznáme reakcia na liek s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS syndróm), akútna generalizovaná exantémová pustulóza (pozri časť 4.4)
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Neznáme rabdomyolýza
Poruchy obličiek a močových
ciest
Menej časté zvýšenie kreatinínu v krvi, zvýšenie urey
Poruchy metabolizmu a
výživy
Menej časté hypokaliémia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté zápal, bolesť
Menej časté tromboflebitída, bolesť v
mieste podania
*DILI zahŕňa hepatitídu a zlyhanie pečene.
Popis vybraných nežiaducich účinkov
Kounisov syndróm
Akútny koronárny syndróm spojený s alergickou reakciou (Kounisov syndróm) bol hlásený v súvislosti s inými beta-laktámovými antibiotikami (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Meropenem Kabi je indikovaný deťom vo veku viac ako 3 mesiace. Na základe obmedzeného množstva dostupných údajov neexistujú žiadne dôkazy o zvýšenom riziku akejkoľvek nežiaducej reakcie na liek
u detí. Všetky zaznamenané hlásenia boli v súlade s udalosťami, ktoré sa pozorovali u dospelej populácie.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Relatívne predávkovanie je možné u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak nie je dávka podávaná tak, ako je uvedené v časti 4.2. Obmedzené postmarketingové skúsenosti naznačujú, že prípadné nežiaduce
účinky v súvislosti s predávkovaním sú zhodné s profilom nežiaducich reakcií opísaným v časti 4.8, majú spravidla ľahký priebeh a po ukončení liečby alebo znížení dávky vymiznú. Má sa zvážiť symptomatická liečba.
U osôb s normálnou funkciou obličiek dochádza k rýchlemu vylučovaniu obličkami.
Meropeném a jeho metabolit sa dá odstrániť hemodialýzou.
Farmakologické vlastnosti - Meropenem 1 g
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, karbapenémy
ATC kód: J01DH02
Mechanizmus účinku
Meropeném dosahuje svoju baktericídnu aktivitu inhibíciou syntézy bunkovej steny grampozitívnych a
gramnegatívnych baktérií väzbou na cieľové miesta proteínu viažuceho penicilín (PVP).
Farmakokinetický/farmakodynamický (PK/PD) profil
Podobne ako v prípade iných betalaktámových antibiotík sa ukázalo, že čas, kedy plazmatické
koncentrácie meropenému presahujú MIC (T > MIC) najlepšie koreluje s účinnosťou. V predklinických modeloch meropeném prejavil aktivitu, keď plazmatické koncentrácie presiahli MIC infikovaného organizmu približne 40 % dávkovacieho intervalu. Tento cieľ nebol klinicky potvrdený.
Mechanizmus rezistencie
Bakteriálna rezistencia na meropeném môže byť dôsledkom: (1) zníženej priepustnosti vonkajšej membrány gramnegatívnych baktérií (kvôli porušenej tvorbe porínov) (2) zníženej afinite k cieľovým miestam PVP (3) zvýšenej expresii zložiek efluxnej pumpy a (4) tvorby betalaktamázy, ktorá hydrolyzuje karbapenémy.
V Európskej únii boli hlásené lokalizované skupiny infekcií v dôsledku karbapeném-rezistentných baktérií.
So zameraním na cieľové miesto neexistuje skrížená rezistencia medzi meropenémom a skupinami liečiv ako chinolóny, aminoglykozidy, makrolidy a tetracyklíny. Avšak baktérie môžu vykazovať rezistenciu na viac ako na jednu skupinu antibakteriálnych látok, ak príslušný mechanizmus zahŕňa nepriepustnosť pre niektoré zlúčeniny a/alebo efluxnú pumpu (pumpy).
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Interpretačné kritériá MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre testovanie citlivosti stanovil European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing (EUCAST) pre meropeném a sú uvedené tu: https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic-breakpoints_en.xlsx
Prevalencia získanej rezistencie sa môže pri vybraných druhoch líšiť v závislosti od geografických a časových faktorov, a preto je žiaduce zistiť informácie o rezistencii z miestnych zdrojov, zvlášť
pri liečbe závažných infekčných ochorení. V prípade potreby treba vyhľadať odborné poradenstvo, ak je lokálna prevalencia rezistencie taká, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom pri niektorých druhoch infekcií otázna.
Nasledujúca tabuľka obsahuje zoznam patogénov zistených na základe klinických skúseností
a terapeutických pokynov.
Bežne citlivé kmene Grampozitívne aeróbne baktérie Enterococcus faecalis$
Staphylococcus aureus (iba kmene citlivé na meticilín)£
Staphylococcus species (iba kmene citlivé na meticilín) vrátane Staphylococcus epidermidis Streptococcus agalactiae (skupina B)
Skupina Streptococcus milleri (S. anginosus, S. constellatus, a S. intermedius) Streptococcus pneumoniae
Streptococcus pyogenes (skupina A)
Gramnegatívne aeróbne baktérie
Citrobacter freudii Citrobacter koseri Enterobacter aerogenes Enterobacter cloacae Escherichia coli Haemophilus influenzae Klebsiella oxytoca Klebsiella pneumoniae Morganella morganii Neisseria meningitidis Proteus mirabilis Proteus vulgaris Serratia marcescens
Grampozitívne anaeróbne baktérie Clostridium perfringens Peptoniphilus asaccharolyticus
Peptostreptococcus species (vrátane P.micros, P. anaerobius, P.magnus)
Gramnegatívne anaeróbne baktérie
Bacteroides caccae
Skupina Bacteroides fragilis Prevotella bivia
Prevotella disiens
Druhy, pri ktorých získaná rezistencia môže predstavovať problém
Grampozitívne aeróbne baktérie
Enterococcus faecium$†
Gramnegatívne aeróbne baktérie Acinetobacter species Burkholderia cepacia Pseudomonas aeruginosa
Mikroorganizmy s prirodzenou rezistenciou Gramnegatívne aeróbne baktérie Stenotrophomonas maltophilia
Legionella species
Iné mikroorganizmy Clamydophilla pneumoniae Chlamydophilla psittaci Coxiella burnetii Mycoplasma pneumoniae
$ Kmene vykazujúce prirodzenú intermediárnu citlivosť
£ Všetky stafylokoky rezistentné na meticilín sú rezistentné na meropeném
† Pomer rezistencie ≥ 50 % v jednej alebo viac krajinách EÚ
Sopľavka a melioidóza: použitie meropenému u ľudí je založené na in vitro B.mallei a B.pseudomallei dátach o citlivosti a na limitovaných ľudských dátach. Ošetrujúci lekári sa majú obrátiť na národné a/alebo medzinárodné schválené dokumenty týkajúcich sa liečby sopľavky a melioidózy.
Priemerný polčas v plazme u zdravých jedincov je približne 1 hodina, priemerný distribučný objem je približne 0,25 l/kg (11-27 l) a priemerný klírens je 287 ml/min v prípade 250 mg s poklesom na
205 ml/min pri 2 g. Dávkami 500, 1000 a 2000 mg pri infúznom podaní v priebehu 30 minút sa dosiahnu hodnoty Cmax približne 23, 49 a 115 μg/ml, čo zodpovedá hodnotám AUC 39,3, 62,3 a 153 μg.h/ml.
Hodnoty Cmax po infúzii v priebehu 5 minút sú 52 a 112 μg/ml po dávkach 500 a 1000 mg . Po dávkach opakovaných v 8-hodinových intervaloch jedincom s normálnou funkciou obličiek sa kumulácia meropenému nevyskytuje.
V štúdii s 12 pacientmi, ktorým sa podával meropeném 1000 mg v 8-hodinových intervaloch po chirurgickom zásahu z dôvodu intraabdominálnych infekcií boli Cmax a polčas porovnateľné ako u zdravých jedincov, avšak sa zaznamenal vyšší distribučný objem 27 l.
Distribúcia
Priemerná väzba meropenému na plazmatické bielkoviny bola približne 2 % a nezávisela od koncentrácie
v plazme. Po rýchlom podaní (5 minút alebo menej) je farmakokinetika biexponenciálna, čo je oveľa menej zreteľné po 30-minútovej infúzii. Meropeném dobre prechádza do jednotlivých telesných tekutín a tkanív: vrátane pľúc, bronchiálnych sekrétov, žlče, cerebrospinálnej tekutiny, gynekologických tkanív, kože, fascie, svalu a do peritoneálnych exsudátov.
Biotransformácia
Meropeném sa metabolizuje hydrolýzou beta-laktámového kruhu, vytvorením mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. V podmienkach in vitro meropeném vykazuje zníženú citlivosť voči hydrolýze ľudskou dehydropeptidázou-I (DHP-I) v porovnaní s imipenémom a podanie DHP-I inhibítora sa vôbec nevyžaduje.
Eliminácia
Meropeném sa primárne vylučuje nezmenený obličkami; približne 70 % (50-75 %) sa v nezmenej forme
vylúči v priebehu 12 hodín. Ďalších 28 % sa zachytáva v podobe mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. Vylučovanie stolicou predstavuje približne iba 2 % dávky. Nameraný renálny klírens a vplyv probenecidu poukazujú na to, že meropeném prechádza tak glomerulárnou filtráciou ako aj tubulárnou sekréciou.
Porucha funkcie obličiek
Porucha funkcie obličiek spôsobuje zvýšenú AUC v plazme a dlhší polčas meropeménu.
AUC meropenému sa zvýšila 2,4-násobne u pacientov so stredne ťažkou poruchou renálnej funkcie (CrCl 33 - 74 ml/min), 5-násobne u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (CrCl 4 - 23 ml/min) a 10-násobne u hemodialyzovaných pacientov (CrCl < 2 ml/min) v porovnaní so zdravými jedincami (CrCl
> 80 ml/min). AUC mikrobiologicky neaktívnych metabolitov s otvoreným kruhom bola tiež výrazne zväčšená u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Úprava dávky sa odporúča u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2).
Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou s klírensom počas hemodialýzy približne 4-krát vyšším ako u anurických pacientov.
Porucha funkcie pečene
Skúšanie u pacientov s alkoholovou cirhózou nepoukazuje na žiadny vplyv ochorenia pečene na
farmakokinetiku meropenému po opakovaných dávkach.
Dospelí pacienti
Pharmakokinetické skúšania uskutočnené u pacientov nepreukázali významné rozdiely vo
farmakokinetike v porovnaní so zdravými jedincami s rovnakou funkciou obličiek. Populačný model
odvodený z údajov od 79 pacientov s intraabdominálnou infekciou alebo pneumóniou poukázal na
závislosť stredného objemu od hmotnosti a klírensu od klírensu kreatinínu a veku.
Pediatrickí pacienti
Farmakokinetika u dojčiat a u detí s infekciou mala pri dávkach 10, 20 a 40 mg/kg hodnoty Cmax
približujúce sa hodnotám u dospelých po dávkach 500, 1000 a 2000 mg. Porovnanie poukázalo na zhodu vo farmakokinetike medzi dávkami a polčasmi celkovo podobnými u dospelých, s výnimkou najmladších subjektov (< 6 mesiacov t1/2 1,6 h). Priemerné hodnoty klírensu meropenému boli 5,8 ml/min/kg (6-
12 rokov), 6,2 ml/min/kg (2-5 rokov), 5,3 ml/min/kg (6-23 mesiacov) and 4,3 ml/min/kg (2-5 mesiacov).
Približne 60 % dávky sa vylučuje močom v priebehu 12 hodín ako meropeném a ďalších
12 % ako metabolit. Koncentrácie meropenému v cerebrospinálnej tekutine u detí s meningitídou dosahujú
približne 20 % súbežných hladín v plazme, hoci individuálne rozdiely sú významné.
Farmakokinetika meropenému u novorodencov, u ktorých sa vyžaduje antiinfekčná liečba, sa prejavila vyšším klírensom u novorodencov s vyšším chronologickým alebo gestačným vekom s celkovým priemerným polčasom 2,9 hodín. Simulácia Monte Carlo na základe populačného FK modelu ukázala, že dávkový režim s dávkou 20 mg/kg v 8-hodinových intervaloch sa dosiahol hodnotu 60 % T>MIC pre P. aeruginosa u 95 % predčasne narodených a u 91 % riadne donosených novorodencov.
Starší pacienti
Farmakokinetické štúdie u zdravých starších osôb (65-80 rokov) poukázali na zníženie klírensu v plazme, čo zodpovedalo zníženiu klírensu kreatinínu v súvislosti s vekom a menšiemu poklesu nerenálneho
klírensu. U starších pacientov sa nevyžaduje žiadna úprava dávky s výnimkou stredne ťažkej až ťažkej poruchy funkcie obličiek (pozri časť 4.2).
Farmaceutické informácie - Meropenem 1 g
Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
20 ml liekovka: 4 roky
50 ml a 100 ml fľaše: 3 roky
Po rekonštitúcii:
Podanie intravenóznej bolusovej injekcie
Roztok na bolusovú injekciu s konečnou koncentráciou 50 mg/ml sa pripraví rozpustením lieku vo vode na injekcie. Chemická a fyzikálna stabilita pre použitie pripraveného roztoku na bolusovú injekciu sa preukázala počas 3 hodín pri teplote do 25 °C alebo 12 hodín pri podmienkach v chlade (2 °C – 8 °C).
Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite, ak spôsob otvorenia/rekonštitúcie/riedenia nezabraňuje riziku mikrobiálnej kontaminácie.
Ak sa liek nepoužije okamžite, za dĺžku a podmienky jeho uchovávania je zodpovedný používateľ .
Podanie intravenóznej infúzie
Infúzny roztok s konečnou koncentráciou 1 až 20 mg/ml sa pripraví rozpustením lieku buď v 0,9 % infúznom roztoku chloridu sodného alebo 5 % infúznom roztoku glukózy. Chemická a fyzikálna stabilita pre použitie pripraveného infúzneho roztoku použitím 0,9 % roztoku chloridu sodného sa preukázala
počas 6 hodín pri teplote do 25 °C alebo 24 hodín pri podmienkach v chlade (2 °C – 8 °C).
Chemická a fyzikálna stabilita pre použitie pripraveného infúzneho roztoku použitím 5 % roztoku glukózy
sa preukázala počas 1 hodiny pri teplote 25 °C alebo 8 hodín pri teplote 2 °C – 8 °C.
Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite, ak spôsob otvorenia/rekonštitúcie/riedenia nezabraňuje riziku mikrobiálnej kontaminácie.
Ak sa liek nepoužije okamžite, za dĺžku a podmienky jeho uchovávania je zodpovedný používateľ . Pripravené roztoky sa nesmú zmraziť.
Uchovávajte pri teplote do 30 °C.
Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávanie po rekonštitúcii/zriedení lieku, pozri časť 6.3.
Meropenem Kabi 500 mg prášok na injekčný alebo infúzny roztok
-
bezfarebné sklenené injekčné liekovky (20 ml) a fľaše (100 ml), uzavreté brómbutylovou gumenou zátkou s hliníkovou obrubou.
Meropenem Kabi 1 g prášok na injekčný alebo infúzny roztok
-
bezfarebné sklenené injekčené liekovky (20 ml) a fľaše (50 a 100 ml), uzavreté brómbutylovou gumenou zátkou s hliníkovou obrubou.
Liek je dostupný vo veľkostiach balenia s 1 alebo 10 injekčnými liekovkami/fľašami. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Injekcia
Na prípravu bolusovej intravenóznej injekcie sa má meropeném pripraviť pomocou sterilnej vody na injekcie.
Infúzia
Na prípravu intravenóznej infúzie sa liekovky/fľaše meropenému môžu priamo riediť pomocou 0,9 % infúzneho roztoku chloridu sodného alebo 5 % infúzneho roztoku glukózy.
Každá liekovka/fľaša je iba na jednorazové použitie.
Pri príprave a podaní sa majú dodržať štandardné aseptické postupy. Pred použitím sa roztok má zatrepať.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.