Flucloxacillin Fresenius Kabi je indikovaný na liečbu nasledujúcich infekcií vyvolaných stafylokokmi produkujúcimi betalaktamázy alebo inými citlivými gram-pozitívnymi organizmami, ako sú napríklad streptokoky (pozri časti 4.2 a 5.1):

• Infekcie kože a mäkkých tkanív ako sú abscesy, celulitída, infekcie popálenín, impetigo.

• Infekcie horných dýchacích ciest ako sú faryngitída, tonzilitída, sinusitída.

• Infekcie dolných dýchacích ciest ako sú pneumónia, bronchopneumónia, pľúcny absces.

• Infekcie kostí a kĺbov ako sú osteomyelitída a artritída.

• Endokarditída.

• Profylaxia v prípade kardiovaskulárneho chirurgického zákroku (chlopňové protézy, artériové protézy) a ortopedického zákroku (artroplastika, osteosyntéza a artrotómia).

  Je potrebné vziať do úvahy oficiálne odporúčania týkajúce sa správneho používania antibiotík.

Dávkovanie

Dávkovanie závisí od veku, telesnej hmotnosti a funkcie obličiek pacienta, ako aj od závažnosti a povahy infekcie.

Dospelí a dospievajúci vo veku 12 rokov a starší

Celková denná dávka je 1 g až 4 g, ktorá sa podáva i.v. alebo i.m. injekciou rozdelená do troch až štyroch dávok.

V prípade závažných infekcií: Až do 8 g denne podávaných v štyroch infúziách (počas 20 až 30 minút). Žiadna z jednorazových bolusových injekcií alebo infúzií nemá prekročiť dávku 2 g.

Maximálna dávka 12 g denne sa nemá prekročiť.

Pri chirurgickej profylaxii: 2 g i.v. (bolus alebo infúzia) po navodení anestézie s opakovaním každých 6 hodín počas 24 hodín v prípade vaskulárneho a ortopedického zákroku a počas 48 hodín v prípade srdcového alebo koronárneho chirurgického zákroku.

Staphylococcus aureus citlivý na meticilín (methicillin-susceptible Staphylococcus aureus, MSSA).

Endokarditída: 2 g flukloxacilínu každých 6 hodín so zvýšením na 2 g každé 4 hodiny u pacientov s telesnou hmotnosťou > 85 kg.

Pediatrická populácia

Deti vo veku menej ako 12 rokov

V prípade miernych až stredne závažných infekcií: 25 mg až 50 mg/kg/24 hodín, ktoré sa podávajú

i.m. alebo i.v. injekciou rozdelené do troch až štyroch rovnakých dávok.

V prípade závažných infekcií: Až do 100 mg/kg/24 hodín rozdelených v troch až štyroch dávkach. Žiadna z jednorazových bolusových injekcií alebo infúzií nemá prekročiť dávku 33 mg/kg.

Staphylococcus aureus citlivý na meticilín (MSSA). Endokarditída: 200 mg/kg/24 hodín flukloxacilínu rozdelených do troch až štyroch dávok.

Predčasne narodené deti, novorodenci, dojčatá a batoľatá

V dôsledku možného navodenia jadrového ikteru sa má flukloxacilín u predčasne narodených detí a novorodencov používať iba po starostlivom zvážení prínosov a rizík (pozri časť 4.4).

Predčasne narodené deti a novorodenci rovnako, ako aj dojčatá a batoľatá sa zvyčajne liečia dávkou 25 mg až 50 mg/kg/24 hodín, rozdelenou do troch až štyroch rovnakých dávok. Denná dávka sa môže zvýšiť maximálne na 100 mg/kg/24 hodín.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s insuficienciou obličiek je exkrécia flukloxacilínu spomalená. V prítomnosti závažnej insuficiencie obličiek (klírens kreatinínu < 10 ml/min) sa však má zvážiť zníženie dávky alebo

predĺženie intervalu dávkovania. Maximálna odporúčaná dávka u dospelých je 1 g každých 8 až 12 hodín (u pacientov s anúriou je maximálne dávkovanie 1 g každých 12 hodín).

Flucloxacillin Fresenius Kabi sa vo významnej miere neodstraňuje dialýzou, a teda počas alebo po ukončení dialýzy nie je potrebné podať žiadne dodatočné dávky.

Porucha funkcie pečene

U pacientov so zníženou funkciou pečene nie je potrebné zníženie dávky.

Spôsob podávania

Parenterálna liečba je indikovaná v prípade, že podávanie perorálnou cestou je považované za nepraktické alebo nevhodné, ako napríklad v prípade silnej hnačky alebo vracania a obzvlášť na bezodkladnú liečbu závažnej infekcie.

Cesty podávania pre Flucloxacillin Fresenius Kabi 1 g prášok na injekčný/infúzny roztok

a Flucloxacillin Fresenius Kabi 2 g prášok na injekčný/infúzny roztok: intravenózna, intramuskulárna. Intravenózna injekcia/infúzia sa má podávať pomaly.

Pokyny na prípravu roztoku, pozri časť 6.6.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Flukloxacilín sa nemá podávať pacientom s anamnézou precitlivenosti na betalaktámové antibiotiká (napr. penicilíny, cefalosporíny).

• Flukloxacilín je kontraindikovaný u pacientov s anamnézou predchádzajúcej žltačky/hepatálnej dysfunkcie súvisiacich s flukloxacilínom.

• Flukloxacilín nie je vhodný na okulárne alebo subkonjunktiválne podanie.

• Flukloxacilín nie je vhodný na intratekálne podanie.

Pred začatím liečby flukloxacilínom sa má starostlivo odobrať anamnéza týkajúca sa

predchádzajúcich reakcií z precitlivenosti na betalaktámy. Skrížená citlivosť medzi penicilínmi a cefalosporínmi je dostatočne zdokumentovaná.

U pacientov dostávajúcich betalaktámové antibiotiká sa hlásili závažné a zriedkavo fatálne reakcie

z precitlivenosti (anafylaxia). Hoci sa anafylaxia vyskytuje častejšie po parenterálnej liečbe, vyskytla sa aj u pacientov užívajúcich perorálnu liečbu. Tieto reakcie sa s vyššou pravdepodobnosťou vyskytujú u osôb s anamnézou precitlivenosti na betalaktámy. Ak sa objaví alergická reakcia, liečba flukloxacilínom sa má ukončiť a má sa začať s vhodnou liečbou. Závažné anafylaktoidné reakcie si môžu vyžadovať okamžitú bezodkladnú liečbu adrenalínom. Môže byť tiež potrebné podávanie

kyslíka, i.v. steroidov a zabezpečenie dýchacích ciest vrátane intubácie.

Výskyt horúčkovitého generalizovaného exantému sprevádzaného pustulou pri začatí liečby môže byť príznakom akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy (AGEP) (pozri časť 4.8). V prípade

diagnostikovania AGEP sa má liečba flukloxacilínom ukončiť a akékoľvek následné podávanie flukloxacilínu je kontraindikované.

Flukloxacilín sa má používať s opatrnosťou u pacientov s preukázanou hepatálnou dysfunkciou,

pacientov vo veku ≥ 50 rokov a pacientov so závažným primárnym ochorením. U týchto pacientov

môžu byť hepatálne udalosti závažné a za extrémne zriedkavých okolností sa hlásili úmrtia (pozri časť 4.8).

Roztoky flukloxacilínu rekonštituované s lokálnymi anestetikami (lidokaín) sa nemajú podávať intravenózne (pozri časť 6.6).

Pri poruche funkcie obličiek sa má upraviť dávkovanie (pozri časť 4.2).

U novorodencov je nevyhnutná osobitná opatrnosť kvôli riziku hyperbilirubinémie. Štúdie preukázali, že pri parenterálnom podávaní vysokých dávok môže flukloxacilín vytesniť bilirubín z väzbových miest na plazmatických proteínoch a môže u novorodencov so žltačkou predisponovať k jadrovému ikteru. Navyše, u novorodencov je nevyhnutná osobitná opatrnosť kvôli možnosti výskytu vysokých

hladín flukloxacilínu v sére z dôvodu zníženej rýchlosti renálnej exkrécie.

Počas dlhodobej liečby (napr. osteomyelitída, endokarditída) sa odporúča pravidelné sledovanie krvného obrazu, funkcie pečene a obličiek.

Počas užívania antibiotík sa môže objaviť pseudomembranózna kolitída. V prípade výskytu

pseudomembranóznej kolitídy sa má liečba flukloxacilínom ukončiť a má sa začať s vhodnou liečbou, ako napríklad perorálne podávanie vankomycínu.

Dlhodobé použitie môže príležitostne viesť k premnoženiu necitlivých organizmov.

Pri súbežnom podávaní flukloxacilínu spolu s paracetamolom sa odporúča opatrnosť kvôli zvýšenému riziku metabolickej acidózy s vysokým aniónovým deficitom (high anion gap metabolic acidosis, HAGMA). Vysoké riziko HAGMA je obzvlášť u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek,

sepsou alebo podvýživou, predovšetkým ak sa používajú maximálne denné dávky paracetamolu.

Po súbežnom podaní flukloxacilínu a paracetamolu sa odporúča starostlivé sledovanie s cieľom detekcie výskytu acidobázických porúch, konkrétne HAGMA, ktorá zahŕňa stanovenie 5-oxoprolínu v moči.

Ak liečba flukloxacilínom pokračuje aj po ukončení liečby paracetamolom, odporúča sa uistiť, že nie sú prítomné signály HAGMA, keďže existuje možnosť, že by flukloxacilín udržiaval klinický obraz HAGMA (pozri časť 4.5).

Osobitná opatrnosť sa odporúča u pacientov s haplotypom HLA-B*5701 v súvislosti poškodením pečene vyvolaným liečivom; v súčasnosti sa frekvencia výskytu týchto porúch zvyšuje u pacientov s infekciou HIV, u ktorých môže byť tiež zvýšené riziko expozície flukloxacilínu (pozri časť 5.1).

Pri používaní flukloxacilínu, najmä vo vysokých dávkach, sa môže objaviť hypokaliémia (potenciálne ohrozujúca život). Hypokaliémia spôsobená flukloxacilínom môže byť rezistentná voči suplementácii draslíka. Počas liečby vyššími dávkami flukloxacilínu sa odporúčajú pravidelné merania hladín draslíka. Pozornosť voči tomuto riziku je opodstatnená aj v prípade kombinácie flukloxacilínu s

diuretikami vyvolávajúcimi hypokaliémiu, alebo ak sa vyskytujú iné rizikové faktory pre vznik hypokaliémie (napr. podvýživa, renálna tubulárna dysfunkcia).

Probenecid, fenylbutazón, oxyfenbutazón, kyselina acetylsalicylová, indometacín a sulfinpyrazón

znižujú renálnu tubulárnu sekréciu flukloxacilínu. Súbežné podávanie probenecidu spomaľuje renálnu exkréciu flukloxacilínu.

Bakteriostatické liečivá (chloramfenikol, erytromycín a tetracyklíny) môžu interferovať s baktericídnym účinkom flukloxacilínu.

Pri metotrexáte spolu s flukloxacilínom môže dôjsť k zníženej exkrécii (zvýšené riziko toxicity).

Pri súbežnom použití flukloxacilínu s paracetamolom sa má postupovať s opatrnosťou, keďže takéto súbežné užívanie sa spája s metabolickou acidózou s vysokým aniónovým deficitom, najmä

u pacientov s rizikovými faktormi (pozri časť 4.4).

Flukloxacilín môže ovplyvniť výsledok Guthrieho testu (falošne pozitívny výsledok). Krvné vzorky sa majú odobrať pred podaním flukloxacilínu.

Penicilíny môžu zapríčiniť falošne pozitívne výsledky priameho antiglobulínového (Coombsovho) testu, falošne vysoké koncentrácie glukózy v moči pri teste so síranom meďnatým a falošne vysoké koncentrácie proteínov v moči, enzymatický test na glukózu (napr. Clinistix) a testy s brómfenolovou modrou (napr. Multistix alebo Albustix) nie sú ovplyvnené.

Bolo hlásené, že flukloxacilín (induktor CYP450) významne znižuje plazmatické koncentrácie vorikonazolu. Ak sa nedá vyhnúť súbežnému podávaniu flukloxacilínu s vorikonazolom, monitorujte možnú stratu účinnosti vorikonazolu (napr. terapeutickým monitorovaním hladín liečiva); prípadne môže byť potrebné zvýšiť dávku vorikonazolu.

Gravidita

K dispozícii sú obmedzené informácie o použití flukloxacilínu počas tehotenstva. Štúdie na zvieratách s flukloxacilínom nepreukázali žiadne teratogénne účinky. Flukloxacilín sa má používať počas gravidity iba v prípade, keď možné prínosy prevážia možné riziká súvisiace s liečbou.

Dojčenie

Flukloxacilín sa môže podávať počas obdobia laktácie. Stopové množstvá penicilínov možno zachytiť v materskom mlieku s možnosťou reakcií z precitlivenosti (napr. lieková vyrážka) u dojčeného novorodenca alebo akútnych zmien črevnej flóry u novorodenca s následnou hnačkou.

Fertilita

K dispozícii nie sú žiadne údaje týkajúce sa fertility u ľudí, dostupné údaje u zvierat však neodhalili žiadne rozpoznateľné riziká.

Nie je známe.

Pri klasifikácii frekvencie výskytu nežiaducich účinkov bola použitá nasledujúca konvencia: veľmi časté (≥ 1/10),

časté (≥ 1/100 až < 1/10),

menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000),

neznáme (nedá sa odhadnúť z dostupných údajov).

Pokiaľ nie je uvedené inak, frekvencia nežiaducich udalostí bola odvodená na základe hlásení po uvedení lieku na trh predstavujúcich viac ako 30-ročné obdobie.

1 Tieto udalosti sú reverzibilné po ukončení liečby.

2 Ak sa objaví akákoľvek reakcia z precitlivenosti, liečba sa má ukončiť.

3 Frekvencia výskytu týchto nežiaducich udalostí (adverse event, AE) bola odvodená z klinických štúdií celkovo zahŕňajúcich približne 929 dospelých a pediatrických pacientov užívajúcich flukloxacilín.

4 Ak sa objaví pseudomembranózna kolitída, liečba flukloxacilínom sa má ukončiť a má sa začať s vhodnou liečbou, napr. perorálne podávanie vankomycínu.

5 Hepatitída a cholestatická žltačka môžu byť oneskorené až o dva mesiace po absolvovaní liečby. V niektorých prípadoch bol priebeh predĺžený a trval niekoľko mesiacov. Hepatálne udalosti môžu byť závažné a za veľmi zriedkavých okolností sa hlásili úmrtia. Väčšina prípadov úmrtí bola hlásená u pacientov vo veku > 50 rokov a u pacientov so závažným primárnym ochorením. Existuje dôkaz, že riziko poškodenia pečene vyvolané flukloxacilínom je vyššie u osôb, ktoré sú nositeľmi alely HLA-B*5701. Napriek tejto silnej súvislosti sa poškodenie pečene objaví iba u 1 z 500 – 1 000 nositeľov. V dôsledku toho je

pozitívna prediktívna hodnota testovania na prítomnosť alely HLA-B*5701 pre poškodenie pečene veľmi nízka (0,12 %) a rutinný skríning tejto alely sa neodporúča.

6 Reverzibilné po ukončení liečby.

7 Niekedy sa objaví viac ako 48 hodín po začatí liečby.

8 Reverzibilné po ukončení liečby.

9 Skúsenosti po uvedení lieku na trh: veľmi zriedkavé prípady metabolickej acidózy s vysokým aniónovým deficitom pri súbežnom podávaní flukloxacilínu s paracetamolom, zvyčajne v prítomnosti rizikových faktorov (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Prejaviť sa môžu účinky na gastrointestinálny trakt, ako sú nevoľnosť, vracanie a hnačka, čo môže viesť k poruchám rovnováhy tekutín a elektrolytov a majú sa liečiť symptomaticky.

V prípade neurologických porúch so záchvatmi kŕčov je nevyhnutná symptomatická liečba (rehydratácia a liečba diazepamom).

Flukloxacilín sa z cirkulácie neodstraňuje hemodialýzou.