Givlaari 189 mg/ml Injekčný roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia používania
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Givlaari 1 ml/189 mg
Givlaari je indikovaný na liečbu akútnej hepatálnej porfýrie (AHP) dospelým a dospievajúcim vo veku 12 rokov a starším.
Liečba sa má začať pod dohľadom lekára so skúsenosťami s liečbou porfýrie. Dávkovanie
Odporúčaná dávka Givlaari je 2,5 mg/kg jedenkrát mesačne podávaná vo forme subkutánnej injekcie. Dávkovanie vychádza z aktuálnej telesnej hmotnosti.
Dávka (v mg) a objem (v ml) pre pacienta sa majú vypočítať nasledovne:
Telesná hmotnosť pacienta (kg) × dávka (2,5 mg/kg) = celkové množstvo (mg) lieku, ktoré sa má podať.
Celkové množstvo (mg) vydelené koncentráciou v injekčnej liekovke (189 mg/ml) = celkový objem (ml) lieku, ktorý sa má podať injekčne.
Vynechanie dávky
V prípade vynechania dávky sa má liek podať čo najskôr. Dávkovanie má pokračovať v mesačných intervaloch po podaní vynechanej dávky.
Úprava dávky z dôvodu nežiaducich reakcií
U pacientov s klinicky významným zvýšením hladín transaminázy, u ktorých dôjde k prerušeniu liečby a následnej normalizácii hladín transaminázy, sa môže zvážiť obnovenie liečby s dávkou 1,25 mg/kg jedenkrát mesačne (pozri časti 4.4 a 4.8).
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
U pacientov vo veku > 65 rokov sa nevyžaduje úprava dávky (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie pečene
Úprava dávky sa nevyžaduje u pacientov s miernou poruchou funkcie pečene (bilirubín ≤ 1 × horná hranica normálnych hodnôt (ULN) a aspartátaminotransferáza (AST) > 1 × ULN alebo
bilirubín > 1 × ULN až 1,5 × ULN). Givlaari sa neskúmal u pacientov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.4).
Porucha funkcie obličiek
Úprava dávky sa nevyžaduje u pacientov s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie obličiek (odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie [eGFR, estimated glomerular filtration rate] ≥ 15 až < 90 ml/min/1,73 m²). Givlaari sa neskúmal u pacientov s ochorením obličiek
v konečnom štádiu ani u pacientov podstupujúcich dialýzu (pozri časť 4.4). Pediatrická populácia
U pacientov vo veku ≥ 12 až < 18 rokov sa nevyžaduje úprava dávky (pozri časť 5.2). Bezpečnosť a účinnosť Givlaari u detí vo veku < 12 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Spôsob podávania
Len na subkutánne použitie.
Tento liek sa dodáva ako roztok pripravený na použitie v jednorazovej injekčnej liekovke.
-
Požadovaný objem Givlaari sa má vypočítať na základe odporúčanej dávky stanovenej podľa telesnej hmotnosti.
-
Maximálny prijateľný objem jednorazovej injekcie je 1,5 ml. Ak je dávka väčšia ako 1 ml, bude potrebná viac ako jedna injekčná liekovka.
-
Ak sú potrebné dávky väčšie ako 1,5 ml, majú sa podávať vo forme viacerých injekcií (celková mesačná dávka rovnomerne rozdelená na jednotlivé striekačky, pričom každá injekcia obsahuje približne rovnaký objem), aby sa minimalizoval nepríjemný pocit v mieste podania vyvolaný objemom podanej injekcie.
-
Tento liek sa má podávať subkutánne do brucha; alternatívnym miestom podania injekcie môže byť stehno alebo rameno.
-
V prípade nasledujúcich injekcií alebo dávok sa odporúča striedanie miest podania.
-
Tento liek sa nemá podávať do zjazveného tkaniva ani do oblastí, ktoré sú začervenané, zapálené alebo opuchnuté.
Podrobné pokyny nájdete v pokynoch na použitie určenom len pre zdravotníckych pracovníkov, ktorý je súčasťou písomnej informácie pre používateľa.
Závažná precitlivenosť (napr. anafylaxia) na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Pacienti s podtypmi AHP inými ako je akútna intermitentná porfýria (AIP)
Údaje o účinnosti a bezpečnosti u pacientov s podtypmi AHP inými ako je AIP (hereditárna koproporfýria (HCP, hereditary coproporphyria), porfýria variegata (PV) a porfýria z deficitu ALA
dehydratázy (ADP) sú obmedzené (pozri časť 5.1). To je potrebné vziať do úvahy pri individuálnom posudzovaní pomeru prínosu a rizika pri týchto zriedkavých podtypoch AHP.
Anafylaktická reakcia
V rámci klinických štúdií sa anafylaxia vyskytla u jedného pacienta s alergickou astmou a atopiou v anamnéze (pozri časť 4.8). Prejavy a príznaky anafylaxie sa majú sledovať. Ak sa vyskytne anafylaxia, podávanie tohto lieku sa má ihneď prerušiť a má sa začať s vhodnou liečbou.
Zvýšenie hladín transaminázy
U pacientov liečených givosiranom bolo zaznamenané zvýšenie hladín transaminázy. K zvýšeniu hladín transaminázy dochádzalo najmä od 3 do 5 mesiacov po začatí liečby (pozri časť 4.8).
Pred začatím liečby sa majú vykonať funkčné vyšetrenia pečene. Tieto vyšetrenia sa majú opakovať každý mesiac počas prvých 6 mesiacov liečby a následne, ak je to klinicky indikované. V prípade klinicky významných zvýšení hladín transaminázy sa má zvážiť prerušenie alebo ukončenie liečby. V prípade následnej normalizácie hladín transaminázy sa po prerušení liečby môže zvážiť obnovenie liečby s dávkou 1,25 mg/kg (pozri časť 4.2). Existujú len obmedzené údaje o účinnosti a bezpečnosti pri podávaní nižšej dávky, predovšetkým u pacientov s predchádzajúcimi zvýšenými hladinami transaminázy. Nie sú k dispozícii údaje o postupnom zvyšovaní dávky z 1,25 mg/kg na 2,5 mg/kg po prerušení podávania lieku z dôvodu zvýšenia hladín transaminázy (pozri časť 4.8).
Zvýšenie hladiny homocysteínu v krvi
Hladina homocysteínu v krvi môže byť zvýšená u pacientov s AHP, deficitmi vitamínov alebo chronickým ochorením obličiek. Počas liečby givosiranom boli pozorované zvýšenia hladiny homocysteínu v krvi v porovnaní s hladinou pred liečbou (pozri časť 4.8). Klinický význam zvýšenia hladiny homocysteínu v krvi počas liečby givosiranom nie je známy. Zvýšenie homocysteínu sa však v minulosti spájalo so zvýšeným rizikom tromboembolických príhod.
Odporúča sa odmerať hladinu homocysteínu v krvi pred začatím liečby a sledovať jej zmeny počas liečby givosiranom. U pacientov so zvýšenou hladinou homocysteínu možno zvážiť liečbu na zníženie hladiny homocysteínu.
Účinky na funkciu obličiek
Počas liečby givosiranom bolo hlásené zvýšenie hladín sérového kreatinínu a zníženie hodnôt eGFR (pozri časť 4.8). V placebom kontrolovanej štúdii bolo stredné zvýšenie kreatinínu v 3. mesiaci
6,5 µmol/l (0,07 mg/dl) a hladiny sa upravili alebo sa stabilizovali do 6. mesiaca pri pokračujúcej liečbe givosiranom s mesačnou dávkou 2,5 mg/kg.
U niektorých pacientov s existujúcim ochorením obličiek sa pozorovala progresia poruchy funkcie obličiek. V takých prípadoch je počas liečby potrebné starostlivo sledovať funkciu obličiek.
Pomocné látky
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednom ml, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
V klinickej štúdii liekových interakcií viedlo podávanie givosiranu k malému až strednému zníženiu aktivity určitých enzýmov CYP450 v pečeni, čo viedlo k zvýšeniu ich expozície v plazme:
-
CYP1A2: 1,3-násobné zvýšenie Cmax a 3,1-násobné zvýšenie AUC0–∞ kofeínu,
-
CYP2D6: 2,0-násobné zvýšenie Cmax a 2,4-násobné zvýšenie AUC0–∞ dextrometorfánu,
-
CYP2C19: 1,1-násobné zvýšenie Cmax a 1,6-násobné zvýšenie AUC0–∞ omeprazolu,
-
CYP3A4: 1,2-násobné zvýšenie Cmax a 1,5-násobné zvýšenie AUC0–∞ midazolamu,
-
CYP2C9: žiadny účinok na expozíciu losartanu.
Počas liečby Givlaari sa odporúča opatrnosť pri používaní liekov, ktoré sú substrátom CYP1A2 alebo CYP2D6, pretože Givlaari môže zvýšiť alebo predĺžiť ich terapeutický účinok alebo meniť ich profily nežiaducich udalostí. Zvážte zníženie dávky liekov, ktoré sú substrátom CYP1A2 alebo CYP2D6
v súlade so schválenými informáciami o lieku.
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití givosiranu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu v prípade výskytu toxicity u matky (pozri
časť 5.3). Použitie tohto lieku počas gravidity sa môže zvážiť s prihliadnutím na očakávaný zdravotný prínos pre ženu a prípadné riziká pre plod.
Dojčenie
Nie je známe, či sa givosiran/metabolity vylučujú do ľudského mlieka. Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené. Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u zvierat preukázali vylučovanie givosiranu/metabolitov do mlieka (pre podrobné informácie pozri časť 5.3). Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu Givlaari, sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.
Fertilita
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o vplyve givosiranu na fertilitu u ľudí. V štúdiách na zvieratách sa nezistil žiadny vplyv na fertilitu samcov alebo samíc (pozri časť 5.3).
Givlaari nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce reakcie hlásené u pacientov liečených givosiranom sú reakcie
v mieste podania injekcie (ISR, injection site reactions) (36 %), nevoľnosť (32,4 %) a únava (22,5 %). Nežiaduce reakcie, ktoré vedli k prerušeniu liečby, boli zvýšené hladiny transaminázy (0,9 %)
a anafylaktická reakcia (0,9 %). Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie sú uvedené ako preferované termíny databázy MedDRA a zoradené do tried orgánových systémov (SOC, system organ class) podľa frekvencie ich výskytu. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce reakcie usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia nežiaducich reakcií je vyjadrená podľa nasledovných kategórií:
-
Veľmi časté (≥ 1/10)
-
Časté (≥ 1/100 až < 1/10)
-
Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100)
Tabuľka 1: Nežiaduce reakcie
Trieda orgánových systémov Nežiaduca reakcia Frekvencia Poruchy imunitného systému Precitlivenosť Časté Anafylaktická reakcia Menej časté Poruchy gastrointestinálneho traktu Nevoľnosť Veľmi časté Pankreatitída Časté Poruchy pečene a žlčových ciest Zvýšenie hladín transaminázy Veľmi časté Poruchy kože a podkožného tkaniva Vyrážkaa Veľmi časté Poruchy obličiek a močových ciest Znížená rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR)b Veľmi časté Celkové poruchy a reakcie v mieste podania Reakcie v mieste podania injekcie Veľmi časté Únava Veľmi časté Laboratórne a funkčné vyšetrenia Zvýšená hladina homocysteínu v krvic Časté a Zahŕňa pruritus, ekzém, erytém, vyrážku, svrbivú vyrážku, žihľavku.
b Zahŕňa zvýšenie kreatinínu v krvi, zníženie GFR, chronické ochorenie obličiek (znížená hodnota odhadovanej GFR (eGFR)), poruchu funkcie obličiek.
c Zahŕňa abnormálnu hladinu homocysteínu v krvi, hyperhomocysteinémiu, zvýšenú hladinu homocysteínu v krvi.
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Funkčné vyšetrenia pečene
V placebom kontrolovanej štúdii malo sedem (14,6 %) pacientov liečených givosiranom a jeden (2,2 %) pacient dostávajúci placebo zvýšené hladiny alanín-aminotransferázy (ALT) na viac ako
3-násobok ULN. U piatich pacientov liečených givosiranom sa zvýšené hladiny transaminázy upravili s pokračujúcim podávaním dávky 2,5 mg/kg. Podľa protokolu bola u jedného pacienta (s porfýriou variegata) s hladinou ALT vyššou ako 8-násobok ULN ukončená liečba a u jedného pacienta
s hladinou ALT vyššou ako 5-násobok ULN sa liečba prerušila a obnovilo sa podávanie dávky 1,25 mg/kg. Zvýšené hladiny ALT sa u oboch pacientov upravili.
Reakcie v mieste podania injekcie
V placebom kontrolovaných a otvorených klinických štúdiách boli reakcie v mieste podania injekcie hlásené u 36 % pacientov a vo všeobecnosti boli mierne alebo stredne závažné, väčšinou prechodné a upravili sa bez liečby. Najčastejšie hlásené príznaky zahŕňali erytém, bolesť a pruritus. Reakcie
v mieste podania sa vyskytli pri 7,8 % injekčných podaní a neviedli k prerušeniu liečby. U troch pacientov (2,7 %) sa vyskytli jednorazové, prechodné lokálne alergické reakcie (tzv. recall reactions) v podobe erytému v predchádzajúcom mieste podania pri podaní nasledujúcej dávky.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Farmakologické vlastnosti - Givlaari 1 ml/189 mg
Farmakoterapeutická skupina: Rôzne liečivá ovplyvňujúce tráviaci trakt a metabolizmus, ATC kód: A16AX16
Mechanizmus účinku
Givosiran je malá interferujúca ribonukleová kyselina s dvojitým vláknom (siRNA), ktorá spôsobuje degradáciu syntázy delta-aminolevulovej kyseliny (ALAS1) mediátorovej ribonukleovej kyseliny (mRNA) v hepatocytoch prostredníctvom interferencie s RNA, čo vedie k zníženiu indukovanej pečeňovej ALAS1 mRNA na normálne hodnoty. To vedie k zníženiu hladiny cirkulujúcich neurotoxických medziproduktov kyseliny aminolevulovej (ALA) a porfobilinogénu (PBG), kľúčových faktorov spôsobujúcich záchvaty a iné prejavy ochorenia AHP.
Farmakodynamické účinky
V placebom kontrolovanej štúdii u pacientov s AHP, ktorým sa podával givosiran v dávke 2,5 mg/kg jedenkrát mesačne (ENVISION), bolo 14 dní po podaní prvej dávky zaznamenané priemerné zníženie hladiny ALA v moči o 83,7 % a PBG v moči o 75,1 % v porovnaní s východiskovou hodnotou.
Maximálne zníženia hladín ALA a PBG sa dosiahli približne v 3. mesiaci s priemerným znížením
v porovnaní s východiskovou hodnotou o 93,8 % v prípade ALA a o 94,5 % v prípade PBG, a udržali sa pri opakovanom dávkovaní jedenkrát za mesiac.
Zaznamenané údaje a modelovanie ukázali, že podávanie dávky 2,5 mg/kg givosiranu jedenkrát za mesiac viedlo k výraznejšiemu zníženiu a nižším výkyvom hladín ALA v porovnaní s dávkami nižšími ako 2,5 mg/kg alebo pri dávkovaní každé 3 mesiace.
Imunogenita
V placebom kontrolovaných a otvorených klinických štúdiách sa u jedného zo 111 pacientov s AHP (0,9 %) počas liečby givosiranom vytvorili v súvislosti s liečbou protilátky proti lieku (ADA, anti-drug antibodies). Titre protilátok ADA boli nízke a prechodné bez zaznamenaného vplyvu na klinickú účinnosť, bezpečnosť, farmakokinetický alebo farmakodynamický profil lieku.
Klinická účinnosť
Účinnosť givosiranu sa hodnotila v rámci randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej medzinárodnej štúdie (ENVISION).
ENVISION
Celkovo 94 pacientov s AHP (89 pacientov s akútnou intermitentnou porfýriou (AIP), 2 pacienti s porfýriou variegata (PV), 1 pacient s hereditárnou koproporfýriou (HCP) a 2 pacienti bez
identifikovanej mutácie v géne zodpovednom za porfýriu) bolo randomizovaných v pomere 1:1 tak, aby im boli podávané jedenkrát mesačne subkutánne injekcie givosiranu v dávke 2,5 mg/kg alebo placebo počas 6-mesačného dvojito zaslepeného obdobia. Do skupiny randomizovanej s givosiranom bolo zahrnutých 46 pacientov s AIP, 1 pacient s PV a 1 pacient s HCP. Kritériá pre zaradenie do tejto štúdie boli minimálne 2 záchvaty porfýrie vyžadujúce hospitalizáciu, návštevu na pohotovosti alebo intravenózne podanie hemínu v domácom prostredí 6 mesiacov pred zaradením do štúdie. Použitie hemínu počas štúdie bolo povolené na liečbu akútnych záchvatov porfýrie. Stredný vek pacientov
v štúdii ENVISION bol 37,5 roka (v rozsahu od 19 do 65 rokov); 89,4 % pacientov boli ženy a 77,7 % boli belosi. Liečené skupiny boli vyvážené z hľadiska ročnej miery výskytu záchvatov porfýrie (celková stredná východisková miera 8 za rok), predchádzajúcej profylaxie hemínom, použitia opiátov a miery chronických príznakov v období medzi jednotlivými záchvatmi hlásených pacientmi.
Hlavným ukazovateľom účinnosti bola ročná miera výskytu záchvatov (AAR, annualised attack rate) ako kombinovaný ukazovateľ záchvatov porfýrie počas 6-mesačného dvojito zaslepeného obdobia
a zahŕňalo tri súčasti: záchvaty vyžadujúce hospitalizáciu, návštevu na pohotovosti alebo intravenózne podanie hemínu v domácom prostredí. Tento kombinovaný ukazovateľ účinnosti sa posudzoval ako primárny koncový ukazovateľ u pacientov s AIP a ako sekundárny koncový ukazovateľ v celkovej populácii pacientov s AHP. Liečba týmto liekom viedla k výraznému zníženiu AAR ako kombinovaného ukazovateľa záchvatov porfýrie v porovnaní s placebom, a to o 74 % u pacientov
s AIP (tabuľka 2). Porovnateľné výsledky boli zaznamenané u pacientov s AHP so znížením o 73 %.
Konzistentné výsledky sa zaznamenali pre každú z 3 súčastí kombinovaného koncového ukazovateľa záchvatov porfýrie.
Výsledky pozorované počas 6 mesiacov sa zachovali až do 12. mesiaca s priemernou AAR (Q1, Q3) na úrovni 0,0 (0,0; 3,5) zaznamenanou u pacientov s pokračujúcim podávaním dávky lieku počas otvorenej predĺženej fázy.
Givosiran znížil výskyt záchvatov porfýrie v porovnaní s placebom u pacientov s AHP vo všetkých vopred špecifikovaných podskupinách, s ohľadom na vek, pohlavie, rasu, región, hodnotu východiskového indexu telesnej hmotnosti (BMI), predchádzajúce používanie profylaxie hemínom, mieru výskytu záchvatov v anamnéze, predchádzajúce chronické používanie opiátov v období bez výskytu záchvatov a prítomnosť predchádzajúcich chronických príznakov v období bez výskytu záchvatov.
U pacientov s AIP sa skúmali ďalšie koncové ukazovatele účinnosti a sú uvedené súhrnne v tabuľke 2.
Tabuľka 2: Výsledky klinickej účinnosti u pacientov s AIP počas 6-mesačného dvojito zaslepeného obdobia štúdie ENVISION
| Koncový ukazovateľ | Placebo(N = 43) | Givosiran(N = 46) |
| Ročná miera výskytu kombinovaných záchvatov porfýriea | ||
| Stredná hodnota AAR (95 % CI)b | 12,5 (9,4; 16,8) | 3,2 (2,3; 4,6) |
| Pomer výskytu (95 % CI)b (givosiran/placebo) | 0,26 (0,16; 0,41) | |
| P-hodnotab | < 0,001 | |
| Stredná hodnota AAR, (Q1, Q3) | 10,7 (2,2; 26,1) | 1,0 (0,0; 6,2) |
| Počet pacientov bez výskytu záchvatov (%) | 7 (16,3) | 23 (50,0) |
| Počet dní používania hemínu za rok | ||
| Priemerná hodnota (95 % CI)b | 29,7 (18,4; 47,9) | 6,8 (4,2; 10,9) |
| Pomer (95 % CI)b (givosiran/placebo) | 0,23 (0,11; 0,45) | |
| P-hodnotab | < 0,001 | |
| Skóre najhoršej dennej bolestic | ||
| Východisková hodnota, medián (Q1, Q3) | 3,3 (1,9; 5,6) | 2,2 (1,2; 4,5) |
| Medián rozdielu medzi liečbou (95 %) (givosiran – placebo) | −10,1 (−22,8; 0,9) | |
| P-hodnota | < 0,05 | |
| PCS SF-12d | ||
| Východisková hodnota, priemerná hodnota(SD) | 38,4 (9,4) | 39,4 (9,6) |
| Zmena v porovnaní s východiskovou hodnotou v 6. mesiaci, priemerná hodnota LS (95 % CI) | 1,4 (−1,0; 3,9) | 5,4 (3,0; 7,7) |
| Stredná hodnota rozdielu medzi LS (95 % CI)(givosiran/placebo) | 3,9 (0,6; 7,3) | |
| Nominálna P-hodnota | < 0,05 | |
AAR – ročná miera výskytu záchvatov, AIP – akútna intermitentná porfýria, CI – interval spoľahlivosti, Q1 –
1. kvartil, Q3 – 3. kvartil, LS – metóda najmenších štvorcov (tzv. Least Square), PCS –skóre súhrnu fyzickej zložky (tzv. Physical Component Summary), SF-12 – krátky dotazník týkajúci sa prieskumu zdravia
s 12 otázkami
a Kombinovaný ukazovateľ záchvatov porfýrie zahŕňa tri súčasti: záchvaty vyžadujúce hospitalizáciu, návštevu na pohotovosti alebo intravenózne podanie hemínu v domácom prostredí.
b Na základe negatívneho binomického regresného modelu. Pomer výskytu < 1 predstavuje priaznivý výsledok pre givosiran.
c Pacienti poskytovali denné samohodnotenie ich najhoršej bolesti na základe číselnej škály (NRS, numerical rating scale) od 0 do 10. Nižšie skóre označuje menej príznakov. Medián rozdielu v liečbe a CI sa odhadli pomocou Hodgesovej-Lehmannovej metódy; hodnota p bola založená na Wilcoxonovom dvojvýberovom (rank-sum) teste, ktorý bol vykonaný následne po tom, ako údaje preukázali významnú odchýlku od normálnej distribúcie.
d Vyššie skóre označuje vyššiu kvalitu života súvisiacu so zdravím, analyzovanú pomocou metódy opakovaných meraní na základe modelu zmiešaných účinkov (MMRM, mixed-effect model repeated measures). Koncový ukazovateľ nebol formálne testovaný z hľadiska štatistickej významnosti; bola vykázaná nominálna p-hodnota.
Okrem výraznejšieho zlepšenia skóre SF-12 PCS oproti východiskovej hodnote v porovnaní
s pacientmi liečenými placebom v 6. mesiaci existuje konzistentný dôkaz o účinku uprednostňujúci tento liek pri fyzickej bolesti a v oblastiach, kde zohráva úlohu fyzický stav a sociálne fungovanie, ale nie v oblasti všeobecného zdravia, fyzického fungovania a v oblastiach, kde je dôležité emocionálne fungovanie, vitalita a duševné zdravie (obrázok 1).
| Stredná | |||
| hodnota | |||
| PboOblasť SF-12 Givosiran – Placebo (n) | Givo (n) | rozdielu medzi LS | 95 % Cl |
Obrázok 1: Zmena skóre v oblastiach SF-12 u pacientov s AIP v porovnaní s východiskovou hodnotou v 6. mesiaci
| 42 | 45 | 3,9 | (0,6; 7,3) |
| 42 | 45 | 2,1 | (−1,7; 5,8) |
Skóre súhrnu fyzickej zložky (PCS)
Skóre súhrnu psychickej
| zložky (MCS)Fyzické fungovanie | 43 | 46 | 1,4 | (−2,0; 4,7) | ||
| Úloha fyzického stavu | 43 | 46 | 4,4 | (1,3; 7,5) | ||
| Fyzická bolesť | 43 | 46 | 7,2 | (3,2; 11,2) | ||
| Všeobecné zdravie | 42 | 46 | 3,3 | (−0,7; 7,2) | ||
| Vitalita | 42 | 45 | 1,7 | (−2,0; 5,5) | ||
| Sociálne fungovanie | 42 | 45 | 5,1 | (1,6; 8,7) | ||
| Emocionálne fungovanie | 43 | 46 | 1,4 | (−2,5; 5,2) | ||
| Duševné zdravie | 42 | 45 | 2,8 | (−0,9; 6,4) | ||
| V prospech placeba | V prospech givosiranu |
AIP – akútna intermitentná porfýria, CI – interval spoľahlivosti, Givo – givosiran, Pbo – placebo, LS – metóda najmenších štvorcov (tzv. Least Square), MCS –skóre súhrnu psychickej zložky komponent (tzv. Mental Component Summary), PCS –skóre súhrnu fyzickej zložky (tzv. Physical Component Summary), SF-12 – krátky dotazník týkajúci sa prieskumu zdravia s 12 otázkami verzia 2.
V rámci globálneho hodnotenia pacientov (PGIC, Patient Global Impression of Change) väčšia časť pacientov s AIP liečených givosiranom (61,1 %) v porovnaní s placebom (20 %) od začiatku štúdie hodnotila svoj celkový stav ako „veľmi zlepšený“ alebo „oveľa lepší“.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s týmto liekom vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie pri liečbe AHP (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2 a 5.2).
Absorpcia
Po subkutánnom podaní sa givosiran rýchlo absorbuje, pričom čas na dosiahnutie maximálnej plazmatickej koncentrácie (tmax) je 0,5 až 2 hodiny. Pri dávke 2,5 mg/kg jedenkrát mesačne bola maximálna plazmatická koncentrácia givosiranuv rovnovážnom stave (Cmax) 321 ± 163 ng/ml a plocha pod krivkou v čase od podania dávky do 24 hodín po jej podaní (AUC24) 4130 ± 1780 ng·h/ml.
Zodpovedajúce hodnoty pre aktívny metabolit boli 123 ± 79,0 ng/ml a 1930 ± 1210 ng·h/ml v uvedenom poradí.
Distribúcia
Givosiran je vo viac ako 90 % miere viazaný na proteíny v plazme v rozsahu koncentrácie pozorovanej u ľudí pri dávke 2,5 mg/kg jedenkrát mesačne. Populačný odhad pre zdanlivý distribučný objem v rovnovážnom stave (Vd/F) pre givosiran a pre aktívny metabolit bol 10,4 l. Givosiran a jeho aktívny metabolit sú po subkutánnom podaní distribuované predovšetkým do pečene.
Biotransformácia
Nukleázy metabolizujú givosiran na kratšie oligonukleotidy. Aktívny metabolit AS(N-1)3’ givosiran (s rovnakou účinnosťou akú má givosiran) bol hlavný metabolit v plazme so 45 % expozíciou (AUC0– 24) v porovnaní s dávkou givosiranu 2,5 mg/kg jedenkrát mesačne. Štúdie in vitro naznačujú, že givosiran nie je metabolizovaný enzýmami CYP450.
Eliminácia
Givosiran a jeho aktívny metabolit sa eliminujú z plazmy predovšetkým prostredníctvom metabolizmu s odhadovaným terminálnym polčasom približne 5 hodín. Populačný odhad pre zdanlivý plazmatický klírens bol 36,6 l/h pre givosiran a 23,4 l/h pre AS(N-1)3’ givosiran. Po subkutánnom podaní dávky sa v priebehu 24 hodín 14 % podanej dávky givosiranu objavilo v moči ako givosiran a 13 % ako jeho aktívny metabolit. Renálny klírens bol v rozsahu od 1,22 do 9,19 l/h pre givosiran a od 1,40 do
12,34 l/h pre aktívny metabolit. Linearita/nelinearita
Givosiran a jeho aktívny metabolit vykazovali lineárnu farmakokinetiku v plazme pri dávke v rozsahu 0,35 až 2,5 mg/kg. Pri dávkach vyšších ako 2,5 mg/kg sa plazmatická expozícia zvýšila mierne viac ako priamo úmerne k dávke. Givosiran vykazoval časovo nezávislú farmakokinetiku v prípade chronického dávkovania pri odporúčanom režime dávkovania 2,5 mg/kg jedenkrát mesačne. Nedošlo k žiadnej kumulácii givosiranu ani aktívneho metabolitu v plazme po opakovanom dávkovaní jedenkrát mesačne.
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Plazmatické koncentrácie givosiranu neodrážajú rozsah ani trvanie farmakodynamickej aktivity. Vzhľadom na to, že liečba givosiranom je cielená na pečeň, koncentrácie v plazme sa rýchlo znižujú v dôsledku vychytávania v pečeni. V pečeni givosiran vykazuje dlhý polčas, čo vedie k predĺženému farmakodynamickému účinku, ktorý sa zachováva počas intervalov mesačného dávkovania.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
Neuskutočnili sa žiadne štúdie u pacientov vo veku > 65 rokov. Vek nebol významným kovariantom vo farmakokinetike givosiranu.
Pohlavie a rasa
V klinických štúdiách nebol žiadny rozdiel vo farmakokinetike ani farmakodynamike givosiranu na základe pohlavia alebo rasy.
Porucha funkcie pečene
Dospelí pacienti s miernou poruchou funkcie pečene (bilirubín ≤ 1 × ULN a AST > 1 × ULN alebo bilirubín > 1 × ULN až 1,5 × ULN) mali expozíciu givosiranu a jeho aktívneho metabolitu v plazme porovnateľnú a farmakodynamiku (percentuálne zníženie hladiny ALA a PBG v moči) podobnú ako
pacienti s normálnou funkciou pečene. Neuskutočnili sa žiadne štúdie u pacientov so stredne závažnou ani závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2 a 4.4).
Porucha funkcie obličiek
Dospelí pacienti s miernou poruchou funkcie obličiek (eGFR ≥ 60 až < 90 ml/min/1,73 m²), stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (eGFR ≥ 30 až < 60 ml/min/1,73 m²) alebo závažnou poruchou funkcie obličiek (eGFR ≥ 15 až < 30 ml/min/1,73 m²) mali porovnateľnú plazmatickú expozíciu givosiranu a jeho aktívneho metabolitu a podobnú farmakodynamiku (percentuálne zníženie hladiny ALA a PBG v moči) ako pacienti s normálnou funkciou obličiek (eGFR ≥ 90 ml/min/1,73 m²).
Neuskutočnili sa žiadne štúdie u pacientov s ochorením obličiek v konečnom štádiu ani u pacientov podstupujúcich dialýzu (pozri časti 4.2 a 4.4).
Pediatrická populácia
Z dostupných údajov vyplýva, že telesná hmotnosť, na rozdiel od veku, bola významným kovariantom vo farmakokinetike givosiranu. Pri dávke 2,5 mg/kg sa u dospievajúcich vo veku 12 rokov a starších očakáva podobná expozícia ako u dospelých s rovnakou telesnou hmotnosťou.
