Stredne silná až silná bolesť spôsobená nádorovým ochorením a silná bolesť, ktorá nereaguje na neopioidové analgetiká.

Bupretec nie je vhodný na liečbu akútnej bolesti.

Dávkovanie

Pacienti starší ako 18 rokov

Dávkovanie je potrebné prispôsobiť individuálnym potrebám pacienta (intenzite bolesti, miere utrpenia, individuálnej reakcii). Má sa zvoliť najnižšia možná dávka, ktorá zabezpečí adekvátnu úľavu od bolesti. Pre individuálne prispôsobenie liečby sú dostupné transdermálne náplasti s tromi rôznymi silami: Bupretec 35 mikrogramov/h, Bupretec 52,5 mikrogramov/h a Bupretec 70 mikrogramov/h.

Výber začiatočnej dávky: pacienti, ktorí neboli v predchádzajúcom období liečení žiadnymi analgetikami, majú začínať s najnižšou silou liečiva v náplasti (Bupretec 35 mikrogramov/h). Pacienti, ktorí dostávali analgetiká I. stupňa (neopioidové) alebo analgetiká II. stupňa (slabé opioidy) (podľa WHO), majú taktiež začínať s Bupretecom 35 mikrogramov/h. Podľa odporúčania WHO podávanie neopioidových analgetík môže pokračovať, ak to vyžaduje zdravotný stav pacienta.

Pri prechode z terapie analgetikami III. stupňa (silné opioidy) na Bupretec a pri výbere úvodnej sily transdermálnej náplasti, je treba brať do úvahy vlastnosti predchádzajúceho lieku, spôsob podania

a priemernú dennú dávku, aby sa zabránilo opätovnému výskytu bolesti. Vo všeobecnosti sa odporúča individuálna titrácia dávky, začínajúc s najnižšou silou transdermálnej náplasti (Bupretec 35 mikrogramov/h). Klinické skúsenosti ukázali, že pacienti, ktorí boli predtým liečení vyššími dennými dávkami silných opioidov (v rozsahu približne 120 mg perorálneho morfínu), môžu začať liečbu

s následnou vyššou silou transdermálnej náplasti (pozri tiež časť 5.1).

Počas titrácie individuálnej dávky má byť k dispozícii v dostatočnom množstve podporné analgetikum s okamžitým uvoľňovaním, aby sa v dostatočnom časovom rozsahu umožnila adaptácia na individuálnu dávku.

Potrebná sila Bupretecu sa musí prispôsobiť individuálnym potrebám a stavu každého pacienta a musí sa pravidelne kontrolovať.

Po aplikácii prvej transdermálnej náplasti Bupretecu sa sérová koncentrácia buprenorfínu zvyšuje pomaly u pacientov, ktorí boli predtým liečení analgetikami, a rovnako aj u tých pacientov, ktorí predtým analgetiká neužívali. Z tohto dôvodu je v úvode nepravdepodobný rýchly nástup účinku. Prvé hodnotenie analgetického účinku sa preto má vykonať až 24 hodín po aplikácii.

Predchádzajúca liečba analgetikami (s výnimkou transdermálnych opioidov) sa má podávať v tých istých dávkach počas prvých 12 hodín od prechodu na liečbu Bupretecom a vhodné záchranné úľavové lieky podľa potreby v nasledujúcich 12 hodinách.

Titrovanie dávky a udržiavacia terapia

Bupretec sa má vymeniť najneskôr po 96 hodinách (4 dňoch). Pre pohodlné použitie sa má transdermálna náplasť meniť dvakrát za týždeň v pravidelných intervaloch, napr. vždy v pondelok ráno a vo štvrtok večer. Dávka má byť titrovaná individuálne až do dosiahnutia analgetického účinku. Ak je na konci úvodnej aplikačnej doby analgézia nedostatočná, dávka sa môže zvýšiť buď aplikovaním viac ako jednej transdermálnej náplasti rovnakej sily alebo výmenou za transdermálnu náplasť s vyššou silou. Bez ohľadu na silu, nemajú sa v tom istom čase aplikovať viac ako dve náplasti.

Pred aplikáciou ďalšej náplasti Bupretecu s vyššou silou buprenorfínu je potrebné zohľadniť okrem sily predošlej transdermálnej náplasti aj celkové množstvo podaných opioidov, t.j. celkové požadované množstvo opioidov, a dávku podľa toho prispôsobiť. Pacienti požadujúci doplnkové analgetikum (napríklad pre prelomovú bolesť) počas udržiavacej terapie môžu užiť sublingválne 0,2 mg - 0,4 mg buprenorfínu každých 24 hodín navyše ku transdermálnej náplasti. Ak treba

pravidelne podať 0,4 - 0,6 mg buprenorfínu sublingválne navyše, má sa použiť náplasť s vyššou silou. Doba podávania

Bupretec sa nemá za žiadnych okolností aplikovať dlhšie, ako je absolútne nevyhnutné. Ak je, vzhľadom na druh a závažnosť ochorenia, potrebná dlhodobá liečba Bupretecom, je nevyhnutné pravidelné a starostlivé monitorovanie (s prípadnými prestávkami v terapii), aby sa stanovilo, či je potrebná ďalšia liečba a v akom rozsahu.

Ciele liečby a ukončenie liečby Pred začatím liečby liekom Bupretec je potrebné spolu s pacientom dohodnúť stratégiu liečby vrátane dĺžky trvania liečby a cieľov liečby a plán ukončenia liečby v súlade s usmerneniami pre liečbu bolesti. Počas liečby by mal lekár s pacientom často komunikovať, aby zhodnotil potrebu pokračovania v liečbe, zvážil jej ukončenie a v prípade potreby upravil dávkovanie. Ak už pacient nepotrebuje liečbu liekom Bupretec, môže byť vhodné dávku postupne znižovať, aby sa predišlo abstinenčným príznakom. Pri nedostatočnej kontrole bolesti je potrebné zvážiť možnosť hyperalgézie, tolerancie a progresie základného ochorenia (pozri časť 4.4).

Po odstránení Bupretec náplasti, koncentrácia buprenorfínu v sére postupne klesá, a tak analgetický účinok pretrváva po určitý čas. Túto skutočnosť treba brať do úvahy, ak sa po liečbe Bupretecom budú následne podávať iné opioidy. Vo všeobecnosti platí, že následná terapia opioidmi nemá začať do 24 hodín po odstránení náplasti Bupretec. V súčasnosti sú informácie o „štartovacích dávkach“ iných opioidov podávaných po prerušení terapie náplasťami Bupretec obmedzené.

Starší pacienti

U pacientov vo vyššom veku nie je potrebná úprava dávkovania Bupretecu.

Pacienti s renálnou insuficienciou

Vzhľadom na to, že farmakokinetika buprenorfínu sa nemení počas zlyhania obličiek, jeho použitie je možné u pacientov s renálnou insuficienciou, vrátane dialyzovaných pacientov.

Pacienti s hepatálnou insuficienciou

Buprenorfín sa metabolizuje v pečeni. Intenzita a trvanie jeho účinku môže byť teda ovplyvnené

u pacientov s poruchou funkcie pečene. Preto pacienti s hepatálnou insuficienciou musia byť počas liečby Bupretecom dôsledne sledovaní.

Pediatrická populácia

Vzhľadom k tomu, že podávanie Bupretecu sa nesledovalo u pacientov mladších ako 18 rokov, použitie lieku u pacientov v tejto vekovej kategórii sa neodporúča.

Spôsob podávania

Bupretec sa aplikuje na nepodráždenú čistú neochlpenú kožu, nie na časti kože s rozsiahlymi jazvami. Preferované miesta na hornej polovici tela sú: horná časť chrbta alebo oblasť pod kľúčnou kosťou na hrudi. Prítomné ochlpenie sa má ostrihať nožnicami (nie oholiť). Ak je to potrebné, miesto aplikácie sa má umyť vodou. Mydlo ani iné čistiace prostriedky sa nemajú použiť. Je potrebné sa vyhnúť pleťovým prípravkom, ktoré môžu ovplyvniť adhéziu transdermálnej náplasti na oblasť zvolenú na aplikáciu Bupretecu.

Pred aplikáciou náplasti musí byť koža úplne suchá. Bupretec sa má aplikovať okamžite

po vybratí z vrecka. Následne po odstránení pásika sa má transdermálna náplasť pevne pritlačiť dlaňou na kožu po dobu asi 30 sekúnd. Na transdermálnu náplasť nemá vplyv kúpanie, sprchovanie alebo plávanie.

Bupretec má byť aplikovaný nepretržite počas 4 dní. Po odstránení pôvodnej transdermálnej náplasti sa nalepí nová Bupretec transdermálna náplasť, na iné miesto na koži. Najskôr po jednom týždni je možné novú náplasť aplikovať na rovnaké miesto, ako bola predchádzajúca.

• precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• u pacientov závislých na opioidoch a pri odvykacej liečbe na omamné látky,

• stavy vážnych porúch dýchacieho centra a jeho funkcie alebo možnosti ich výskytu,

• u pacientov, ktorí dostávajú MAO inhibítory alebo ich užívali v priebehu posledných dvoch týždňov (pozri časť 4.5),

• u pacientov s myasténia gravis,

• u pacientov s delírium tremens.

Buprenorfín sa musí podávať so zvláštnou opatrnosťou pri akútnej intoxikácii alkoholom, konvulzívnych poruchách, u pacientov s poranením hlavy, v šoku, so zníženou hladinou vedomia neznámeho pôvodu, pri zvýšenom intrakraniálnom tlaku bez možnosti ventilácie.

Buprenorfín príležitostne spôsobuje útlm dýchania. Preto je potrebná zvýšená opatrnosť u pacientov s poruchou respiračnej funkcie alebo pacientov liečených liekmi, ktoré môžu spôsobiť útlm dýchania.

Poruchy dýchania súvisiace so spánkom

Opioidy môžu spôsobiť poruchy dýchania súvisiace so spánkom vrátane centrálneho spánkového apnoe (CSA) a hypoxémie súvisiacej so spánkom. Užívanie opioidov zvyšuje riziko CSA v závislosti na dávke. U pacientov s CSA zvážte zníženie celkovej dávky opioidov.

Riziko súbežného užívania sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo podobné liečivá

Súbežné používanie Bupretecu a sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo podobné liečivá, môže mať za následok útlm, respiračnú depresiu, kómu a smrť. Vzhľadom na tieto riziká treba predpisovať súbežné používanie so sedatívami len pacientom, u ktorých nie je možná iná vhodná alternatívna liečba. Ak sa prijme rozhodnutie predpísať Bupretec súbežne so sedatívami, má sa predpísať najnižšia účinná dávka a dĺžka trvania liečby má byť čo najkratšia.

Pacienti majú byť starostlivo sledovaní, pokiaľ ide o prejavy a príznaky respiračnej depresie a útlmu. V tejto súvislosti sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich opatrovateľov o týchto príznakoch (pozri časť 4.5).

Sérotonínový syndróm

Súbežné podávanie Bupretecu a iných sérotonergných liekov, ako sú inhibítory MAO, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (selective serotonin re-uptake inhibitors, SSRI), inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (serotonin norepinephrine re-uptake inhibitors, SNRI) alebo tricyklické antidepresíva, môže viesť k sérotonínovému syndrómu, potenciálne život ohrozujúcemu stavu (pozri časť 4.5).

Ak je súbežná liečba inými sérotonergnými liekmi klinicky opodstatnená, odporúča sa pozorné sledovanie pacienta, najmä na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávky.

Symptómy sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať zmeny duševného stavu, autonómnu nestabilitu, neuromuskulárne abnormality a/alebo gastrointestinálne symptómy.

Ak existuje podozrenie na sérotonínový syndróm, je potrebné zvážiť zníženie dávky alebo prerušenie liečby v závislosti od závažnosti symptómov.

Buprenorfín má podstatne nižšiu schopnosť vytvárať závislosť pacienta v porovnaní s čistými agonistami opioidov. U zdravých dobrovoľníkov a pacientov v klinických štúdiách s buprenorfínom sa abstinenčné príznaky nepozorovali. Abstinenčné príznaky podobné ako pri vysadení opioidov sa však nemôžu celkom vylúčiť po dlhodobom užívaní buprenorfínu (pozri časť 4.8). Tieto symptómy sú: agitácia, úzkosť, nervozita, nespavosť, hyperkinéza, tremor a gastrointestinálne poruchy.

U pacientov so závislosťou na opioidoch môže substitúcia buprenorfínom preventívne zabrániť vzniku abstinenčných príznakov. Môže nastať návyk na buprenorfín, čo treba zohľadniť pri predpisovaní pacientom s podozrením na problémy so zneužívaním liekov.

Tolerancia a porucha užívania opioidov (zneužívanie a závislosť)

Pri opakovanom podávaní opioidov, ako je Bupretec, sa môže vyvinúť tolerancia, fyzická a psychická závislosť a porucha užívania opioidov (opioid use disorder, OUD). Opakované používanie Bupretecu môže viesť k OUD. Vyššia dávka a dlhšie trvanie liečby opioidmi môže zvýšiť riziko vzniku OUD. Zneužitie alebo úmyselné nesprávne použitie Bupretecu môže viesť k predávkovaniu a/alebo smrti.

Riziko vzniku OUD je zvýšené u pacientov, ktorí majú v osobnej alebo rodinnej anamnéze (rodičia alebo súrodenci) poruchy súvisiace s užívaním návykových látok (vrátane porúch súvisiacich s konzumáciou alkoholu), u súčasných používateľov tabaku alebo u pacientov, ktorí majú v osobnej anamnéze iné poruchy duševného zdravia (napr. veľkú depresiu, úzkostné poruchy a poruchy osobnosti).

Pred začatím liečby liekom Bupretec a počas liečby je potrebné dohodnúť s pacientom ciele liečby a plán ukončenia liečby (pozri časť 4.2). Pred liečbou a počas nej by mal byť pacient informovaný aj o rizikách a príznakoch OUD. Ak sa tieto príznaky vyskytnú, pacientom treba odporučiť, aby sa obrátili na svojho lekára.

Pacienti si budú vyžadovať monitorovanie, či sa u nich neprejavujú príznaky správania, pri ktorom vyhľadávajú lieky (napr. príliš skoré žiadosti o doplnenie liekov). To zahŕňa aj preskúmanie súbežného užívania opioidov a psychoaktívnych liekov (ako sú benzodiazepíny). U pacientov s prejavmi a príznakmi OUD by sa mala zvážiť konzultácia s odborníkom na závislosti.

Buprenorfín sa metabolizuje v pečeni. Intenzita a trvanie účinku sa môžu zmeniť u pacientov

s poruchami funkcie pečene. Títo pacienti musia byť preto počas liečby buprenorfínom starostlivo monitorovaní.

Športovci by si mali byť vedomí toho, že tento liek môže vyvolať pozitívnu reakciu na športové dopingové testy.

Pacienti s horúčkou / vonkajším prehriatím

Horúčka a prehriatie môžu zvýšiť permeabilitu kože. Teoreticky za týchto podmienok sa môže zvyšovať koncentrácia buprenorfínu v sére počas liečby buprenorfínom. Preto treba venovať pozornosť zvýšenej možnosti reakcie na opioidy u febrilných pacientov alebo u pacientov so zvýšenou teplotou kože z iných príčin.

Transdermálna náplasť by nemala byť vystavená nadmernému teplu (napr. sauna, infračervené žiarenie).

Pri podávaní MAO inhibítorov po dobu 14 dní pred podaním opioidu petidínu sa pozorovali život ohrozujúce interakcie postihujúce centrálny nervový systém a respiračné a kardiovaskulárne funkcie. Rovnaké interakcie medzi MAO inhibítormi a buprenorfínom nemožno vylúčiť (pozri časť 4.3).

Ak sa buprenorfín aplikuje súčasne s inými opioidmi, anestetikami, hypnotikami, sedatívami, antidepresívami, neuroleptikami a vo všeobecnosti s liekmi, ktoré tlmia dýchanie a centrálny nervový systém, tento účinok na CNS sa môže zosilniť. Toto platí aj pri súčasnom požívaní alkoholu. Súbežné používanie s gabapentinoidmi (gabapentín a pregabalín) môže viesť k útlmu dýchania, hypotenzii, hlbokej sedácii, kóme alebo smrti (pozri časť 4.4).

Sedatíva, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné liečivá

Súbežné užívanie opioidov so sedatívami ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné liečivá, zvyšuje riziko útlmu, respiračnej depresie, kómy a smrti, vzhľadom na aditívny tlmivý účinok na CNS. Dávkovanie a trvanie súbežného užívania má byť obmedzené (pozri časť 4.4).

Bupretec sa má používať opatrne pri súbežnom podávaní so sérotonergnými liekmi, ako sú inhibítory MAO, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI) alebo tricyklické antidepresíva, pretože existuje zvýšené riziko sérotonínového syndrómu, potenciálne život ohrozujúceho stavu (pozri časť 4.4).

Pri súbežnom podávaní s inhibítormi alebo induktormi CYP3A4, účinnosť buprenorfínu môže byť zosilnená (inhibítormi) alebo oslabená (induktormi).

Súbežné podávanie buprenorfínu s anticholinergikami alebo liekmi s anticholinergnou aktivitou (napr. tricyklické antidepresíva, antihistaminiká, antipsychotiká, svalové relaxanciá, antiparkinsoniká) môže viesť k zvýšeniu anticholinergných nežiaducich účinkov.

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o používaní buprenorfínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí.

V období pred ukončením gravidity vysoké dávky buprenorfínu môžu už aj po krátkej dobe podávania indukovať útlm dýchania u novorodencov. Dlhodobé podávanie buprenorfínu počas posledných troch mesiacov gravidity môže spôsobiť abstinenčný syndróm u novorodenca.

Použitie Bupretecu sa preto neodporúča počas gravidity a u žien v plodnom veku, ktoré nepoužívajú účinnú antikoncepciu.

Dojčenie

Buprenorfín sa vylučuje do materského mlieka. V štúdiách na potkanoch buprenorfín inhiboval laktáciu.

Bupretec sa nemá používať počas dojčenia.

Fertilita

Nie sú dostupné údaje o účinku buprenorfínu na fertilitu u ľudí. Účinok buprenorfínu na fertilitu u zvierat nie je známy (pozri časť 5.3).

Buprenorfín má veľký vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Aj v prípade, že sa dodrží odporúčané dávkovanie, môže buprenorfín ovplyvniť reakcie pacienta do takej miery, že jeho schopnosť viesť vozidlo a obsluhovať stroje môže byť narušená.

Uvedené platí obzvlášť na začiatku liečby, pri zmene dávky a keď sa buprenorfín používa spolu s ostatnými centrálne pôsobiacimi látkami, vrátane alkoholu, trankvilizérov, sedatív a hypnotík.

Pacienti, ktorých sa to týka (t.j. pociťujú závrat alebo ospalosť alebo majú rozmazané alebo zdvojené videnie), nemajú viesť vozidlá ani obsluhovať stroje, pokiaľ používajú buprenorfín a najmenej 24 hodín po odstránení náplasti.

Pre pacientov, ktorí sú stabilizovaní na určitej dávke, tieto obmedzenia nie sú nevyhnutné, pokiaľ sa u nich neprejavia vyššie uvedené príznaky.

Nasledovné nežiaduce účinky boli zaznamenané po podaní buprenorfínu počas klinických štúdií a počas sledovania po uvedení lieku na trh.

Frekvencie sa udávajú takto:

Veľmi časté: ≥ 1/10

Časté: ≥ 1/100 až < 1/10

Menej časté: ≥ 1/1 000 až < 1/100

Zriedkavé: ≥ 1/10 000 až < 1/1 000

Veľmi zriedkavé: ≤ 1/10 000

Neznáme (z dostupných údajov)

Najčastejšie hlásené systémové nežiaduce účinky boli nauzea a vracanie.

Najčastejšie hlásené lokálne nežiaduce účinky boli erytém a pruritus.

Poruchy imunitného systému

Veľmi zriedkavé závažné alergické reakcie

Poruchy metabolizmu a výživy

Zriedkavé strata chuti do jedla

Psychické poruchy

Menej časté zmätenosť, poruchy spánku, nepokoj

Zriedkavé psychomimetické účinky (napr. halucinácie, úzkosť, nočné mory), znížené libido

Veľmi zriedkavé závislosť, časté zmeny nálady

Poruchy nervového systému

Časté závrat, bolesť hlavy

Menej časté sedácia, ospalosť

Zriedkavé zhoršená sústredenosť, poruchy reči, znížená citlivosť, porucha rovnováhy, parestézia (napr. pocity bodania alebo pálenia kože)

Veľmi zriedkavé svalová fascikulácia, porucha vnímania chuti

Poruchy oka

Zriedkavé poruchy videnia, rozmazané videnie, edém očného viečka Veľmi zriedkavé mióza

Poruchy ucha a labyrintu

Veľmi zriedkavé bolesť ucha

Poruchy ciev

Menej časté poruchy cirkulácie (ako sú hypotenzia alebo zriedkavo dokonca obehový kolaps)

Zriedkavé návaly horúčavy

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté dyspnoe

Zriedkavé depresia dýchania Veľmi zriedkavé hyperventilácia, čkanie

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi časté nauzea

Časté vracanie, zápcha

Menej časté suchosť v ústach

Zriedkavé pyróza

Veľmi zriedkavé dvíhanie žalúdka

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi časté erytém, pruritus

Časté exantém, potenie

Menej časté vyrážka

Zriedkavé urtikária

Veľmi zriedkavé pľuzgiere, vezikuly

Neznáme kontaktná dermatitída, zmena sfarbenia kože v mieste podania

Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté retencia moču, poruchy močenia

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Zriedkavé znížená schopnosť erekcie

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté edém, únava

Menej časté vyčerpanosť/malátnosť

Zriedkavé symptómy z vysadenia, reakcie v mieste podania Veľmi zriedkavé bolesť na hrudi

V niektorých prípadoch sa vyskytla oneskorená alergická reakcia s výraznými prejavmi zápalu. V týchto prípadoch je potrebné liečbu buprenorfínom ukončiť.

Lieková závislosť

Opakované užívanie Bupretecu môže viesť k liekovej závislosti, a to aj pri terapeutických dávkach. Riziko liekovej závislosti sa môže líšiť v závislosti od individuálnych rizikových faktorov pacienta, dávkovania a trvania liečby opioidmi (pozri časť 4.4).

Buprenorfín má nízke riziko vzniku závislosti. Po prerušení liečby buprenorfínom je výskyt abstinenčných symptómov nepravdepodobný. Dôvodom je veľmi pomalé štiepenie buprenorfínu

z opioidných receptorov a postupné znižovanie koncentrácie buprenorfínu v sére (zvyčajne v priebehu 30 hodín po odstránení poslednej transdermálnej náplasti). Avšak po dlhodobej liečbe buprenorfínom, výskyt abstinenčných symptómov podobných ako pri vysadení opioidov, nie je možné úplne vylúčiť. Tieto symptómy zahŕňajú: agitáciu, úzkosť, nervozitu, nespavosť, hyperkinézu, tremor a gastrointestinálne poruchy.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Buprenorfín má široké bezpečnostné rozmedzie. Vďaka riadenému uvoľňovaniu malých množstiev buprenorfínu do krvného obehu je nepravdepodobná jeho vysoká alebo toxická koncentrácia v krvi. Maximálna koncentrácia buprenorfínu v sére po aplikácii transdermálnej náplasti 70 mikrogramov/h je šesťkrát nižšia než po intravenóznej aplikácii terapeutickej dávky 0,3 mg buprenorfínu.

Symptómy

V zásade sa dajú očakávať symptómy predávkovania buprenorfínom podobné ako pri ostatných centrálne pôsobiacich analgetikách (opioidoch). Sú to: útlm dýchania, sedácia, ospalosť, nauzea, vracanie, kardiovaskulárny kolaps a výrazná mióza.

Liečba

Je potrebné vykonať všeobecné život zachraňujúce opatrenia. Zabezpečiť voľné dýchacie cesty (pozor na aspiráciu!), udržiavať respiráciu a cirkuláciu v závislosti od príznakov. Naloxón má obmedzený vplyv na respiračný depresívny účinok buprenorfínu. Je potrebné podávať vysoké dávky buď

v opakovaných bolusoch alebo infúziou (napríklad začať s bolusom 1-2 mg intravenózne. Po dosiahnutí adekvátneho antagonistického účinku sa odporúča udržiavať konštantné plazmatické hladiny naloxónu infúziou). Z tohto dôvodu sa má zabezpečiť primeraná ventilácia.