Hypertenzia.

Chronická stabilná angína pektoris. Vazospastická (Prinzmetalova) angína.

Dávkovanie

Dospelí

Zvyčajná úvodná dávka pri liečbe hypertenzie aj angíny pektoris je 5 mg amlodipínu jedenkrát denne, ktorá sa môže zvýšiť na maximálnu dávku 10 mg denne v závislosti od individuálnej odpovede pacienta.

U pacientov s hypertenziou sa amlodipín užíva v kombinácii s tiazidovými uretikami, alfa- blokátormi, beta-blokátormi alebo inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu. Pri angíne

pektoris sa amlodipín môže použiť v monoterapii alebo v kombinácii s inými antianginóznymi liekmi u pacientov s angínou pektoris refraktérnou na nitráty/alebo adekvátne dávky beta-blokátorov.

Pri súbežnom podávaní s tiazidovými diuretikami, beta-blokátormi a inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu sa nevyžaduje úprava dávky amlodipínu.

Pediatrická populácia

Deti a dospievajúci s hypertenziou vo veku od 6 rokov do 17 rokov

Odporúčaná perorálna dávka na liečbu hypertenzie u detí a dospievajúcich vo veku 6-17 rokov, ktorá sa podáva ako úvodná dávka, je 2,5 mg jedenkrát denne. Ak sa po 4 týždňoch liečby nedosiahne požadovaný krvný tlak, dávka sa môže titrovať až do 5 mg jedenkrát denne. Dávky vyššie ako 5 mg denne sa u detí a dospievajúcich neskúmali (pozri časti 5.1 a 5.2).

Deti mladšie ako 6 rokov

K dispozícii nie sú žiadne údaje. Osobitné populácie

Starší ľudia

Amlodipín použitý v podobných dávkach u starších aj mladších pacientov je rovnako dobre tolerovaný. U starších pacientov sa odporúča bežné dávkovanie, ale zvýšenie dávky sa má vykonávať s opatrnosťou (pozri časti 4.4 a 5.2).

Porucha funkcie obličiek

Zmeny plazmatických koncentrácií amlodipínu nekorelujú so stupňom poruchy funkcie obličiek, preto sa odporúča bežné dávkovanie. Amlodipín nie je dialyzovateľný.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nebolo stanovené odporúčané dávkovanie; preto zvolenie dávky sa má vykonávať s opatrnosťou a má začať na dolnej hranici dávkovacieho rozsahu (pozri časti 4.4 a 5.2). Farmakokinetika amlodipínu u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa neskúmala. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene má liečba amlodipínom začať najnižšou dávkou a pomaly sa má zvyšovať.

Spôsob podávania

Tablety sú určené na perorálne použitie.

Amlodipín je kontraindikovaný u pacientov s:

• precitlivenosťou na deriváty dihydropyridínov, amlodipín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

• závažnou hypotenziou

• šokom (vrátane kardiogénneho šoku)

• obštrukciou výtokového traktu ľavej komory (napr. vysoký stupeň aortálnej stenózy)

• hemodynamicky nestabilným zlyhaním srdca po akútnom infarkte myokardu

Bezpečnosť a účinnosť amlodipínu pri hypertenznej kríze sa nestanovila.

Pacienti so srdcovým zlyhaním:

Pacienti so srdcovým zlyhaním sa majú liečiť s opatrnosťou. V dlhodobej, placebom kontrolovanej štúdii s pacientami so závažným zlyhaním srdca (trieda III a IV podľa NYHA) bol hlásený vyšší výskyt pľúcneho edému v skupine pacientov liečených amlodipínom v porovnaní so skupinou

pacientov dostávajúcich placebo (pozri časť 5.1). Blokátory vápnikového kanála, vrátane amlodipínu, sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s kongestívnym zlyhaním srdca, pretože môžu zvyšovať riziko kardiovaskulárnych príhod a mortality v budúcnosti.

Porucha funkcie pečene:

U pacientov s poruchou funkcie pečene je biologický polčas amlodipínu predĺžený a hodnoty AUC sú vyššie; odporúčania pre dávkovanie neboli stanovené. Podávanie amlodipínu má začať na dolnej hranici dávkovacieho rozsahu a pri začatí liečby, ako aj pri zvyšovaní dávky, treba postupovať s opatrnosťou. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene môže byť potrebná pomalá titrácia dávky a starostlivé sledovanie.

Starší ľudia:

U starších ľudí sa pri zvyšovaní dávky odporúča opatrnosť (pozri časti 4.2 a 5.2).

Porucha funkcie obličiek:

Títo pacienti môžu užívať zvyčajné dávky amlodipínu. Zmeny plazmatických koncentrácií amlodipínu nekorelujú so stupňom poruchy funkcie obličiek. Amlodipín nie je dialyzovateľný.

Amlopin S obsahuje sodík:

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Účinky iných liečiv na amlodipín Inhibítory CYP3A4:

Súbežné užívanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými inhibítormi CYP3A4 (inhibítormi

preteáz, azolovými antifungálnymi látkami, makrolidmi ako sú erytromycín, klaritromycín, verapamil alebo diltiazem) môže zapríčiniť signifikantné zvýšenie expozície amlodipínu, ktoré vedie

k zvýšenému riziku hypotenzie. Klinický význam týchto farmakokinetických zmien môže byť výraznejší u starších pacientov. Môže byť preto potrebné klinické sledovanie a úprava dávky.

Induktory CYP3A4:

Pri súbežnom podávaní známych induktorov CYP3A4 sa môže meniť plazmatická koncentrácia amlodipínu. Preto sa má v prípade súbežného podávania najmä so silnými induktormi CYP3A4 (napr. rifampicínom, Hypericum perforatum – ľubovníkom bodkovaným) monitorovať krvný tlak a zvážiť regulácia dávkovania počas takejto súbežnej liečby aj po nej.

Podávanie amlodipínu s grapefruitom alebo grapefruitovým džúsom sa neodporúča, pretože

u niektorých pacientov môže dôjsť k zvýšeniu jeho biologickej dostupnosti s následným zosilnením jeho účinkov na zníženie krvného tlaku.

Dantrolén (infúzia): U zvierat sa po podaní verapamilu a intravenózneho dantrolénu pozorovala letálna ventrikulárna fibrilácia a srdcový kolaps v spojení s hyperkaliémiou. Vzhľadom na riziko hyperkaliémie sa odporúča, aby sa pacienti náchylní na malígnu hypertermiu a pri regulovaní malígnej hypertermie vyhýbali súbežnému podávaniu blokátorov vápnikového kanála, ako je amlodipín.

Účinky amlodipínu na iné lieky

Amlodipín s účinkom na zníženie krvného tlaku môže zosilniť účinky iných liekov na zníženie krvného tlaku s antihypertenznými vlastnosťami.

Takrolimus

Pri súčasnom podávaní spolu s amlodipínom hrozia zvýšené hladiny takrolimu v krvi, ale farmakokinetické mechanizmy tejto interakcie nie sú úplne objasnené. Aby nedošlo k toxicite

spôsobenej takrolimom, pri podávaní amlodipínu u pacientov liečených takrolimom sa vyžaduje monitorovanie hladín takrolimu u krvi a v prípade potreby úprava dávky takrolimu.

mTOR inhibítory (Mechanistic Target of Rapamycin)

mTOR inhibítory ako sú sirolimus, temsirolimus a everolimus predstavujú CYP3A substráty. Amlodipín je slabý CYP3A inhibítor. Pri súbežnom používaní s mTOR inhibítormi, môže amlodipín zvýšiť expozíciu mTOR inhibítorov.

Cyklosporín: S cyklosporínom a amplodipínom sa nevykonali žiadne liekové interakčné štúdie

u zdravých dobrovoľníkov ani v inej populácii s výnimkou pacientov s transplantáciou obličky, kedy sa pozorovali premenlivé zvýšenia minimálnej koncentrácie (priemer 0 % - 40 %) cyklosporínu.

U pacientov s transplantáciou obličky, ktorí užívajú amlodipín, sa má zvážiť sledovanie hladín cyklosporínu a ak je to nevyhnutné, majú sa vykonať zníženia dávky cyklosporínu.

Simvastatín

Súčasné podávanie viacnásobných dávok 10 mg amlodipínu s 80 mg simvastatínu vedie k 77 % zvýšeniu expozície simvastatínu v porovnaní so samotným simvastatínom. Hraničná dávka simvastatínu u pacientov užívajúcich amlodipín je 20 mg denne.

V klinických interakčných štúdiách amlodipín neovplyvňoval farmakokinetiku atorvastatínu, digoxínu alebo warfarínu.

Gravidita

Bezpečnosť amlodipínu u gravidných žien sa nestanovila.

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu pri vysokých dávkach (pozri časť 5.3).

Užívanie počas gravidity sa odporúča len v tom prípade, ak neexistuje žiadna bezpečnejšia alternatíva, a ak samotné ochorenie predstavuje väčšie riziko pre matku a plod.

Dojčenie

Amlodipín sa vylučuje do ľudského materského mlieka. Podiel dávky podanej matke, ktorý dostane dieťa, sa odhadol s interkvartilovým rozsahom 3 až 7 %, s maximom 15 %. Účinok amlodipínu na deti nie je známy. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu amlodipínom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre matku.

Fertilita

U niektorých pacientov liečených blokátormi vápnikového kanála sa zanamenali reverzibilné biochemické zmeny v hlavičke spermií. Nie sú dostatočné klinické údaje týkajúce sa možného účinku amlodipínu na fertilitu. V jednej štúdii na potkanoch sa zistili nežiaduce účinky na fertilitu u samcov (pozri časť 5.3).

Amlodipín môže mať malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Ak pacienti užívajúci amlodipín trpia závratmi, bolesťou hlavy, únavou alebo nauzeou, môže byť ich schopnosť reagovať narušená. Opatrnosť sa odporúča najmä na začiatku liečby.

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie počas liečby sú ospalosť, závrat, bolesť hlavy, palpitácie, začervenanie, bolesť brucha, nauzea, opuch členkov, edém a únava.

Zoznam nežiaducich reakcií v tabuľke

Počas liečby amlodipínom sa pozorovali a zaznamenali nasledovné nežiaduce reakcie s nasledovnou frekvenciou: veľmi časté (≥ l/10); časté (≥ l/100 až < l/10); menej časté (≥ l/1 000 až ≤ l/100); zriedkavé

(≥ 1/10 000 až ≤ l/1 000); veľmi zriedkavé (≤ l/10 000); neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiadúce reakcie usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

*väčšinou v súvislosti s cholestázou

Boli hlásené ojedinelé prípady extrapyramídového syndrómu. Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné

monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Skúsenosti s úmyselným predávkovaním u ľudí sú obmedzené.

Príznaky:

Dostupné údaje naznačujú, že rozsiahle predávkovanie môže viesť k nadmernej periférnej vazodilatácii a možnej reflexnej tachykardii. Bola hlásená výrazná a pravdepodobne dlhotrvajúca systémová hypotenzia vrátane/až do šoku s fatálnym následkom.

Nekardiogénny pľúcny edém bol zriedkavo hlásený ako dôsledok predávkovania amlodipínom, ktorý sa môže prejaviť oneskoreným nástupom (24–48 hodín po užití) a vyžaduje podpornú ventiláciu.

Včasné resuscitačné opatrenia na udržanie perfúzie a srdcového výdaja (vrátane objemového preťaženia tekutinami) môžu byť spúšťacími faktormi.

Liečba:

Klinicky významná hypotenzia v dôsledku predávkovania amlodipínom si vyžaduje aktívnu kardiovaskulárnu podporu vrátane častého monitorovania srdcových a dýchacích funkcií, zvýšenie polohy končatín a sledovanie objemu tekutiny v cirkulácii a diurézy.

Vazokonstrikčné látky môžu pomôcť obnoviť cievny tonus a tlak krvi za predpokladu, že ich použitie nie je kontraindikované. Glukonan vápenatý podávaný intravenózne môže byť prospešný pri zvrátení účinkov blokády kalciových kanálov.

V niektorých prípadoch môže byť vhodný výplach žalúdka. U zdravých dobrovoľníkov viedlo užitie aktívneho uhlia do 2 hodín po podaní 10 mg amlodipínu k zníženiu rýchlosti absorpcie amlodipínu.

Keďže amlodipín sa veľmi dobre viaže na bielkoviny, je pravdepodobné, že dialýza je málo účinná.