Ceftriaxon Kabi je indikovaný dospelým a deťom vrátane novorodencov (od narodenia) na liečbu nasledovných infekcií:

• bakteriálna meningitída,

• komunitne získaná pneumónia,

• pneumónia získaná v nemocničnom prostredí,

• akútny zápal stredného ucha,

• intraabdominálne infekcie,

• komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy),

• infekcie kostí a kĺbov,

• komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív,

• gonorea,

• syfilis,

• bakteriálna endokarditída.

  Ceftriaxon Kabi sa môže použiť:

  • na liečbu akútnej exacerbácie chronickej obštrukčnej choroby pľúc u dospelých,

  • na liečbu roztrúsenej Lymskej boreliózy (skorá (II. štádium) a neskorá (III. štádium)) u dospelých a detí, vrátane novorodencov vo veku od 15 dní,

  • na predoperačnú profylaxiu chirurgických infekcií,

  • na liečbu neutropenických pacientov s horúčkou, u ktorej existuje podozrenie, že je spôsobená bakteriálnou infekciou,

  • na liečbu pacientov s bakteriémiou, ktorá sa vyskytuje v spojení alebo je podozrenie, že je spojená s ktoroukoľvek z vyššie uvedených infekcií.

  Ceftriaxon Kabi sa má podávať spolu s ďalšími antibiotikami, kedykoľvek keď je možné, že rozsah baktérií, ktoré spôsobili ochorenie nepatria do jeho spektra (pozri časť 4.4).

  Je potrebné dodržiavať oficiálne usmernenia o vhodnom používaní antibakteriálnych látok.

Dávkovanie

Dávka závisí od závažnosti, citlivosti, miesta a typu infekcie, od veku a hepatorenálnej funkcie pacienta.

Odporúčané dávky v nižšie uvedených tabuľkách sú všeobecné odporúčané dávky pri týchto indikáciách. V obzvlášť závažných prípadoch treba zvážiť použitie horných hraničných dávok v rámci odporúčaného rozsahu.

Dospelí a deti od 12 rokov (≥ 50 kg)

* Pri preukázanej bakteriémii sa má zvážiť použitie horných hraničných dávok v rámci odporúčaného

rozsahu.

** Podávanie dvakrát denne (12 hodinové intervaly) sa môže zvážiť, ak sa podávajú dávky vyššie ako

2 g denne.

Indikácie u dospelých a detí od 12 rokov (≥ 50 kg), ktoré vyžadujú špecifické dávkovanie:

• Akútny zápal stredného ucha

  Môže sa podať jednorazová dávka 1 – 2 g Ceftriaxonu Kabi intramuskulárne.

  Obmedzené údaje naznačujú, že v prípadoch, keď je pacient vážne chorý alebo keď predchádzajúca liečba zlyhala, môže byť Ceftriaxon Kabi účinný, ak sa podá ako intramuskulárna dávka 1 - 2 g denne po dobu 3 dní.

• Predoperačná profylaxia chirurgických infekcií

  2 g ako jednorazová predoperačná dávka.

• Gonorea

  500 mg ako jednorazová intramuskulárna dávka.

• Syfilis

  Všeobecne odporúčaná dávka 500 mg - 1 g jedenkrát denne je pre neurosyfilis zvýšená na 2 g jedenkrát denne po dobu 10 – 14 dní. Odporúčané dávkovanie pri syfilise, vrátane neurosyfilisu, je založené na obmedzenom množstve údajov. Do úvahy sa majú vziať národné alebo miestne pokyny.

• Roztrúsená Lymská borelióza (skorá (II. štádium) a neskorá (III. štádium))

  2 g jedenkrát denne po dobu 14 – 21 dní. Odporúčané trvanie liečby sa líši, preto sa majú vziať do úvahy národné alebo miestne pokyny.

  Pediatrická populácia

  Novorodenci, dojčatá a deti od veku 15 dní do 12 rokov (< 50 kg)

  Deťom s telesnou hmotnosťou 50 kg a vyššou sa podáva zvyčajná dávka ako dospelým.

  Dávka ceftriaxónu*	Frekvencia liečby**	Indikácie
  50 - 80 mg/kg	jedenkrát denne	intraabdominálne infekcie
  		komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy)
  		komunitne získaná pneumónia
  		pneumónia získaná v nemocničnomprostredí
  50 - 100 mg/kg(max. 4 g)	jedenkrát denne	komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív
  		infekcie kostí a kĺbov
  		liečba neutropenických pacientov shorúčkou, u ktorej existuje podozrenie, že je spôsobená bakteriálnou infekciou
  80 - 100 mg/kg(max. 4 g)	jedenkrát denne	bakteriálna meningitída
  100 mg/kg (max. 4 g)	jedenkrát denne	bakteriálna endokarditída

  * Pri preukázanej bakteriémii sa má zvážiť použitie horných hraničných dávok v rámci odporúčaného

  rozsahu.

  ** Podávanie dvakrát denne (12 hodinové) sa má zvážiť, ak sa podávajú dávky vyššie ako 2 g denne.

  Indikácie u novorodencov, dojčiat a detí vo veku od 15 dní do 12 rokov (< 50 kg), ktoré vyžadujú špecifické dávkovanie:

• Akútny zápal stredného ucha

  Na počiatočnú liečbu akútneho zápalu stredného ucha sa má podať jednorazová dávka 50 mg/kg Ceftriaxonu Kabi intramuskulárne. Obmedzené údaje naznačujú, že v prípadoch, keď je dieťa vážne choré alebo predchádzajúca liečba zlyhala, môže byť Ceftriaxon Kabi účinný, ak sa podá ako intramuskulárna dávka 50 mg/kg jedenkrát denne po dobu 3 dní.

• Predoperačná profylaxia chirurgických infekcií

  50 – 80 mg/kg ako jednorazová predoperačná dávka.

• Syfilis

  Všeobecne odporúčaná dávka 75 – 100 mg/kg (max 4 g) jedenkrát denne po dobu 10 - 14 dní. Odporúčané dávkovanie pri syfilise, vrátane neurosyfilisu, je založené na obmedzenom množstve údajov. Do úvahy sa majú vziať národné alebo miestne pokyny.

• Roztrúsená Lymská borelióza (skorá (II. štádium) a neskorá (III. štádium))

  50 – 80 mg/kg jedenkrát denne po dobu 14 - 21 dní. Odporúčané trvanie liečby sa líši, preto sa majú vziať do úvahy národné alebo miestne pokyny.

  Novorodenci vo veku od 0 do 14 dní

  Ceftriaxon Kabi je kontraindikovaný u nedonosených novorodencov až do postmenštruačného veku 41 týždňov (gestačný vek + chronologický vek).

  Dávka ceftriaxónu*	Frekvencia liečby	Indikácie
  20 - 50 mg/kg	jedenkrát denne	intraabdominálne infekcie
  		komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív
  		komplikované infekcie močových ciest(vrátane pyelonefritídy)
  		komunitne získaná pneumónia
  		pneumónia získaná v nemocničnom prostredí
  		infekcie kostí a kĺbov
  		pri liečbe neutropenických pacientov s horúčkou, u ktorej existuje podozrenie, žeje spôsobená bakteriálnou infekciou
  50 mg/kg	jedenkrát denne	bakteriálna meningitída
  		bakteriálna endokarditída

  * Pri preukázanej bakteriémii sa má zvážiť použitie horných hraničných dávok v rámci odporúčaného

  rozsahu.

  Nemá sa prekročiť maximálna denná dávka 50 mg/kg.

  Indikácie u novorodencov vo veku od 0 do 14 dní , ktoré vyžadujú špecifické dávkovanie:

• Akútny zápal stredného ucha

  Na počiatočnú liečbu akútneho zápalu stredného ucha sa môže podať jednorazová dávka

  50 mg/kg Ceftriaxonu Kabi intramuskulárne.

• Predoperačná profylaxia chirurgických infekcií

  20 – 50 mg/kg ako jednorazová predoperačná dávka.

• Syfilis

Všeobecne odporúčaná dávka 50 mg/kg jedenkrát denne po dobu 10 - 14 dní. Odporúčané dávkovanie pri syfilise, vrátane neurosyfilisu, je založené na obmedzenom množstve údajov. Do úvahy sa majú vziať národné alebo miestne pokyny.

Trvanie liečby

Trvanie liečby závisí od priebehu ochorenia. Tak ako pri liečbe antibiotikami vo všeobecnosti platí, ceftriaxón sa má podávať ešte najmenej 48 – 72 hodín po tom, ako je pacient afebrilný alebo sa získa dôkaz o eradikácii baktérie.

Starší ľudia

Dávkovanie odporúčané pre dospelých nevyžaduje zmenu u starších pacientov za predpokladu, že funkcie obličiek a pečene sú dostatočné.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Podľa dostupných údajov nie je potrebné upraviť dávkovanie pri miernej alebo stredne závažnej poruche funkcie pečene, ak je funkcia obličiek neporušená.

K dispozícii nie sú žiadne údaje zo štúdií u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť

5.2).

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebné znížiť dávku ceftriaxónu, ak je funkcia pečene neporušená. Iba v prípadoch preterminálneho zlyhania funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 10 ml za minútu) nemá denná dávka prekročiť 2 g.

U pacientov podstupujúcich dialýzu sa nevyžaduje dodatočná dávka po dialýze. Ceftriaxón sa nedá odstrániť peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou. Odporúča sa starostlivé klinické sledovanie bezpečnosti a účinnosti.

Pacienti so závažnou poruchou funkcie pečene a obličiek

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek a pečeňovou dysfunkciou sa odporúča starostlivé klinické sledovanie bezpečnosti a účinnosti.

Spôsob podávania

Ceftriaxon Kabi sa môže podávať intravenóznou infúziou minimálne počas 30 minút (uprednostnený spôsob) alebo pomalou intravenóznou injekciou počas 5 minút alebo hlbokou intramuskulárnou injekciou. Intravenózna prerušovaná injekcia sa má podať počas 5 minút prednostne do väčších žíl. Intravenózna dávka 50 mg/kg alebo vyššia u dojčiat a detí do 12 rokov sa má podať vo forme infúzie. U novorodencov sa má intravenózna dávka podať počas 60 minút, aby sa znížilo možné riziko bilirubínovej encefalopatie (pozri časti 4.4). Intramuskulárna injekcia sa má aplikovať do relatívne veľkého svalu a nemá sa podať viac ako 1 g na jedno miesto. Intramuskulárne podanie sa má zvážiť v prípade, keď intravenózne podanie nie je možné, alebo je menej vhodné pre pacienta. Pre dávky vyššie ako 2 g sa má použiť intravenózne podanie.

Ak sa ako rozpúšťadlo použije lidokaín, výsledný roztok sa nikdy nesmie podávať intravenózne (pozri časť 4.3). Informácie uvedené v Súhrne charakteristických vlastností lieku pre lidokaín sa majú vziať do úvahy.

Ceftriaxón je kontraindikovaný u novorodencov (≤ 28 dní), ak je u nich nutná (alebo sa predpokladá, že bude nutná) liečba intravenóznymi roztokmi obsahujúcimi vápnik, vrátane kontinuálnych infúzií obsahujúcich vápnik ako je parenterálna výživa, vzhľadom na riziko vzniku precipitátov ceftriaxón- vápenatých solí (pozri časť 4.3).

Riediace roztoky s obsahom vápnika (napr. Ringerov roztok, Hartmannov roztok) sa nesmú použiť na rekonštitúciu ceftriaxónu v injekčnej liekovke alebo na ďalšie riedenie rekonštituovaného obsahu injekčnej liekovky na intravenózne podanie, pretože sa môžu vytvoriť precipitáty. K vzniku precipitátov ceftriaxón-vápenatých solí môže tiež dôjsť, keď sa ceftriaxón mieša s roztokmi obsahujúcimi vápnik v rovnakom infúznom sete. Z tohto dôvodu sa ceftriaxón nesmie miešať alebo podávať súčasne s roztokmi obsahujúcimi vápnik (pozri časti 4.4 a 6.2).

Na predoperačnú profylaxiu infekcií z operácií sa má ceftriaxón podať 30 - 90 minút pred zákrokom. Pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

Precitlivenosť na ceftriaxón, na ďalšie cefalosporíny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Závažná precitlivenosť (napr. anafylaktická reakcia) v anamnéze na akékoľvek iné betalaktámové antibiotiká (penicilín, monobaktámy a karbapenémy).

Ceftriaxón je kontraindikovaný u:

• nedonosených novorodencov až do postmenštruačného veku 41 týždňov (gestačný vek +

  chronologický vek)*,

• donosených novorodencov (do veku 28 dní):

  • s bilirubinémiou, žltačkou, hypoalbuminémiou alebo acidózou, pretože pri týchto stavoch dochádza k poruchám väzby bilirubínu*,

  • ak je u nich nutná (alebo sa predpokladá, že bude nutná) intravenózna liečba vápnikom alebo infúziami obsahujúcich vápnik kvôli riziku precipitácie ceftriaxón-vápenatých solí (pozri časti 4.8 a 6.2).

*In vitro štúdie ukazujú, že ceftriaxón môže vytesňovať bilirubín z väzby na sérový albumín, čo vedie

k možnému riziku bilirubínovej encefalopatie u týchto pacientov.

Pred intramuskulárnou injekciou ceftriaxónu, kde sa lidokaín používa ako rozpúšťadlo je potrebné vylúčiť aj kontraindikácie lidokaínu (pozri časť 4.4). Pozrite informácie uvedené v Súhrne charakteristických vlastností lieku pre lidokaín, hlavne kontraindikácie.

Roztoky ceftriaxónu obsahujúce lidokaín sa nesmú nikdy podávať intravenózne.

Reakcie z precitlivenosti

Rovnako ako u všetkých betalaktámových antibiotík, boli hlásené závažné a niekedy fatálne reakcie z precitlivenosti (pozri časť 4.8). V prípade závažných reakcií z precitlivenosti, sa musí liečba ceftriaxónom okamžite ukončiť a musí sa začať s vhodnými núdzovými opatreniami. Pred začatím liečby sa má zistiť, či má pacient v anamnéze závažné reakcie z precitlivenosti na ceftriaxón, iné cefalosporíny alebo na akýkoľvek iný typ betalaktámov. Je potrebné byť opatrný pri podávaní ceftriaxónu pacientom, ktorí majú v anamnéze nezávažné reakcie z precitlivenosti na ostatné betalaktámy.

V súvislosti s liečbou ceftriaxónom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (Stevensov- Johnsonov syndróm alebo Lyellov syndróm/toxická epidermálna nekrolýza a lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS)), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo fatálne, avšak frekvencia týchto udalostí nie je známa (pozri časť 4.8).

Jarischova-Herxheimerova reakcia (JHR)

U niektorých pacientov so spirochétovými infekciami sa môže krátko po začatí liečby ceftriaxónom vyskytnúť Jarischova-Herxheimerova reakcia (JHR). JHR je zvyčajne samoregulačný stav (ustúpi bez liečby) alebo sa môže liečiť symptomaticky. Ak sa táto reakcia vyskytne, liečba antibiotikami sa nemá prerušiť.

Encefalopatia

Pri použití ceftriaxónu bola hlásená encefalopatia (pozri časť 4.2) alebo s poruchami centrálneho nervového systému. Ak existuje podozrenie na encefalopatiu súvisiacu s ceftriaxónom (napr. znížená úroveň vedomia, zmenený duševný stav, myoklonus, kŕče), je potrebné zvážiť ukončenie používania

ceftriaxónu.

Interakcie s prípravkami obsahujúcimi vápnik

Boli popísané prípady fatálnych výskytov ceftriaxón-vápenatých precipitátov v pľúcach a obličkách u nedonosených aj donosených novorodencov mladších ako 1 mesiac. Najmenej jeden z nich dostal ceftriaxón a vápnik v inom čase a inou intravenóznou cestou. Prípady intravaskulárnej precipitácie u iných pacientov než u novorodencov liečených ceftriaxónom a roztokmi obsahujúcimi vápnik alebo inými prípravkami s obsahom vápnika neboli z dostupných vedeckých údajov potvrdené. Výsledky in vitro štúdií preukázali, že novorodenci majú v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami zvýšené riziko vzniku ceftriaxón-vápenatých precipitátov.

Ceftriaxón sa nesmie miešať či podávať zároveň s akýmkoľvek intravenóznym roztokom obsahujúcim vápnik, a to ani v rozdielnych infúznych setoch alebo na rôznych miestach a to u všetkých pacientov bez ohľadu na vek. Avšak u pacientov starších ako 28 dní je možné ceftriaxón a roztoky obsahujúce vápnik podávať postupne jeden po druhom za predpokladu, že sa budú podávať infúznymi setmi na odlišných miestach alebo po výmene infúzneho setu, či po dôkladnom prepláchnutí infúzneho setu fyziologickým roztokom medzi jednotlivými infúziami, aby sa zabránilo vzniku precipitátov. U pacientov vyžadujúcich kontinuálnu infúziu roztokov totálnej parenterálenj výživy (TPV) s obsahom vápnika môže ošetrujúci lekár zvážiť podanie alternatívnej antibakteriálnej terapie, ktorá so sebou nenesie podobné riziko vzniku precipitátov. Pokiaľ sa podanie ceftriaxónu u pacientov vyžadujúcich kontinuálnu výživu považuje za nevyhnutné, môže sa ceftriaxón a roztoky totálnej parenterálnej výživy podať súčasne, avšak odlišnými infúznymi setmi na odlišných miestach. Inou možnosťou je pozastavenie infúzie TPV po dobu podávania ceftriaxónu a následne prepláchnutie infúznych setov medzi obidvomi infúziami (pozri časti 5.2 a 6.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Ceftriaxonu Kabi u novorodencov, dojčiat a detí sa stanovili pre dávkovanie popísané v časti Dávkovanie a spôsob podávania (pozri časť 4.2). Štúdie ukázali, že ceftriaxón, rovnako ako niektoré ďalšie cefalosporíny, môže vytesňovať bilirubín z väzby na sérový albumín.

Ceftriaxon Kabi je kontraindikovaný u nedonosených a donosených novorodencov s rizikom vzniku bilirubínovej encefalopatie (pozri časť 4.3).

Imunitne sprostredkovaná hemolytická anémia

Imunitne sprostredkovaná hemolytická anémia sa pozorovala u pacientov dostávajúcich cefalosporínovú triedu antibiotík, vrátane Ceftriaxonu Kabi (pozri časť 4.8). Závažné prípady hemolytickej anémie, vrátane úmrtí, boli hlásené počas liečby Ceftriaxonom Kabi u dospelých a aj u detí.

Ak sa u pacienta vyvinie anémia počas liečby ceftriaxónom, má sa zvážiť diagnóza anémia spojená s cefalosporínmi a podávanie ceftriaxónu prerušiť, kým sa neurčí príčina.

Dlhodobá liečba

Počas dlhodobej liečby je potrebné v pravidelných intervaloch vykonávať kontrolu kompletného krvného obrazu.

Kolitída/rast necitlivých mikroorganizmov

Kolitída spojená s antibiotikami a pseudomembranózna kolitída boli hlásené takmer u všetkých antibiotík, vrátane ceftriaxónu, a môže sa pohybovať v rozsahu od miernej až po život ohrozujúcu. Je preto dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov s hnačkou v priebehu alebo následne po podaní ceftriaxónu (pozri časť 4.8). Je potrebné zvážiť prerušenie liečby ceftriaxónom a podanie špecifickej liečby proti Clostridium difficile. Nesmú sa podávať lieky, ktoré inhibujú peristaltiku.

Tak, ako u iných antibiotík, môžu sa objaviť superinfekcie necitlivými mikroorganizmami. Závažná renálna a hepatálna insuficiencia

Pri závažnej renálnej a hepatálnej insuficiencii sa odporúča starostlivé klinické sledovanie bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 4.2).

Interferencia so sérologickým testovaním

Môže nastať interferencia s Coombsovými testami, a tak môže Ceftriaxon Kabi viesť k falošne pozitívnym výsledkom. Ceftriaxon Kabi môže tiež viesť k falošne pozitívnym výsledkom testov pre galaktozémiu (pozri časť 4.8).

Neenzymatické metódy stanovenia glukózy v moči môžu viesť k falošne pozitívnym výsledkom. Stanovenie glukózy v moči počas liečby Ceftriaxonom Kabi sa má vykonať enzymaticky (pozri časť 4.8).

Prítomnosť ceftriaxónu môže falošne znižovať hladinu glukózy v krvi meranú niektorými monitorovacími systémami hladiny glukózy v krvi. Skontrolujte návody na použitie pre každý monitorovací systém. V prípade potreby použite iné alternatívne metódy na stanovenie hladiny glukózy v krvi.

Antibakteriálne spektrum

Ceftriaxón má obmedzené spektrum antibakteriálnej aktivity a nemusí byť vhodný v monoterapii niektorých typov infekcií, pokiaľ sa patogén nepotvrdil (pozri časť 4.2). Pri polymikrobiálnych infekciách, kde je podozrenie, že sú tam aj patogény odolné voči ceftriaxónu, sa má zvážiť podanie ďalších antibiotík.

Použitie lidokaínu

V prípade, že sa roztok lidokaínu používa ako rozpúšťadlo, roztoky ceftriaxónu sa môžu použiť iba na intramuskulárnu injekciu. Pred použitím sa majú vziať do úvahy kontraindikácie s lidokaínom, upozornenia a iné relevantné informácie podrobne uvedené v Súhrne charakteristických vlastností pre lidokaín (pozri časť 4.3). Roztok lidokaínu sa nikdy nesmie podávať intravenózne.

Cholelitiáza

Ak sú pozorované tiene na sonograme, je potrebné zvážiť možnosť precipitátov ceftriaxón- vápenatých solí. Tiene, ktoré boli nesprávne identifikované ako žlčové kamene, a ktoré sa zistili na sonograme žlčníka, sa častejšie pozorovali pri dávke 1 g a viac ceftriaxónu denne. Opatrnosť je potrebná najmä u pediatrickej populácie. Takýto typ precipitátov odznieva po vysadení liečby ceftriaxónu. Zriedkavo sú precipitáty ceftriaxón-vápenatých solí spájané s príznakmi. Pri symptomatických prípadoch sa odporúča konzervatívna nechirurgická liečba a lekár má zvážiť prerušenie liečby ceftriaxónom na základe špecifického posúdenia rizík a prínosov liečby (pozri časť 4.8).

Cholestáza

Prípady pankreatitídy, prípadne s etiológiou biliárnej obštrukcie, boli hlásené u pacientov liečených ceftriaxónom (pozri časť 4.8). U väčšiny pacientov boli prítomné rizikové faktory vzniku cholestázy a žlčových kalov, napr. predchádzajúca hlavná liečba, závažné ochorenie a totálna parenterálna výživa. Nie je možné vylúčiť Ceftriaxon Kabi v úlohe spúšťača alebo kofaktora súvisiaceho s biliárnym zrážaním.

Urolitiáza

Boli hlásené prípady urolitiázy, ktorá je reverzibilná po ukončení liečby ceftriaxónom (pozri časť 4.8). Pri symptomatických prípadoch sa má vykonať sonografia. Použitie u pacientov s anamnézou urolitiázy alebo hyperkalciúrie má lekár zvážiť na základe konkrétneho posúdenia rizík a prínosov liečby.

Sodík

Tento liek obsahuje približne 82,3 mg sodíka v jednej liekovke, čo zodpovedá 4,1 % WHO

odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Riediace roztoky s obsahom vápnika ako je Ringerov roztok alebo Hartmannov roztok sa nesmú použiť na rekonštitúciu Ceftriaxonu Kabi v injekčnej liekovke alebo na ďalšie riedenie rekonštituovaného obsahu injekčnej liekovky na intravenózne podanie, pretože sa môžu vytvoriť precipitáty. K vzniku precipitátov ceftriaxón-vápenatých solí môže tiež dôjsť, keď sa ceftriaxón mieša s roztokmi obsahujúcimi vápnik v rovnakom infúznom sete. Ceftriaxon Kabi sa nesmie podávať súbežne s intravenóznymi roztokmi obsahujúcimi vápnik, vrátane kontinuálnych infúzií obsahujúcich vápnik, ako je parenterálna výživa cez Y-spojku. Avšak okrem novorodencov, sa môže ceftriaxón a roztoky obsahujúce vápnik podávať následne jeden po druhom, ak sa infúzne sety medzi infúziami prepláchnu kompatibilnou kvapalinou. In vitro štúdie u dospelých a novorodencov s plazmou získanou z pupočníkovej krvi preukázali, že u novorodencov je zvýšené riziko precipitácie ceftriaxón-vápenatých solí (pozri časti 4.8 a 6.2).

Súčasné používanie s perorálnymi antikoagulanciami môže zvýšiť ich antagonistický účinok voči vitamínu K a riziko krvácania. Odporúča sa, aby sa často kontroloval test INR (International Normalised Ratio) a dávkovanie antagonistu vitamínu K sa má upraviť počas priebehu liečby ceftriaxónom a po jej ukončení (pozri časť 4.8).

Je tu rozporuplný dôkaz, pokiaľ ide o potenciálne zvýšenie renálnej toxicity aminoglykozidov pri použití s cefalosporínmi. Odporúča sa sledovať hladiny aminoglykozidov (a funkcie obličiek) v klinickej praxi, ktoré je potrebné starostlivo dodržiavať v takýchto prípadoch.

V štúdii in vitro boli pozorované antagonistické účinky v kombinácii chloramfenikolu a ceftriaxónu. Klinický význam tohto nálezu nie je známy.

Neboli žiadne záznamy o interakcii medzi ceftriaxónom a perorálnymi produktmi s obsahom vápnika alebo o interakcii medzi intramuskulárnym ceftriaxónom a produktmi s obsahom vápnika (intravenóznymi alebo perorálnymi).

U pacientov liečených ceftriaxónom môžu byť falošne pozitívne výsledky Coombsovho testu.

Ceftriaxón, podobne ako iné antibiotiká, môže viesť k falošne pozitívnym výsledkom testov

na galaktozémiu.

Rovnako aj neenzymatické metódy na určovanie glukózy v moči môžu viesť k falošne pozitívnym výsledkom. Z tohto dôvodu by určovanie hladiny glukózy v moči počas terapie ceftriaxónom malo byť vykonané enzymaticky.

Doposiaľ sa nepozorovali žiadne poruchy renálnych funkcií po súbežnom podaní vysokých dávok ceftriaxónu a silných diuretík (napr. furosemidu).

Súčasné podávanie probenecidu neznižuje vylučovanie ceftriaxónu.

Gravidita

Ceftriaxón prestupuje placentárnou bariérou. K dispozícii sú obmedzené údaje o použití ceftriaxónu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky vzhľadom na vývoj embrya/plodu, perinatálny a postnatálny vývoj (pozri časť 5.3). Ceftriaxón sa má podávať počas gravidity a najmä v prvom trimestri gravidity, len ak prínos liečby prevažuje nad jej rizikom.

Dojčenie

Ceftriaxón sa vylučuje do materského mlieka v nízkych koncentráciách, ale pri terapeutických dávkach sa neočakávajú žiadne účinky ceftriaxónu na dojčatá. Avšak riziko hnačky a hubových infekcií slizníc

nemožno vylúčiť. Možnosť senzibilizácie sa má vziať do úvahy. Je potrebné rozhodnúť, či prerušiť dojčenie alebo prerušiť/ukončiť liečbu ceftriaxónom, pričom treba brať do úvahy prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby pre ženu.

Fertilita

Reprodukčné štúdie nepreukázali nežiaduce účinky na mužskú alebo ženskú fertilitu.

Počas liečby ceftriaxónom sa môžu objaviť nežiaduce účinky (napr. závrat), čo môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje (pozri časť 4.8). Pacienti majú byť opatrní pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov.

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie ceftriaxónu sú eozinofília, leukopénia, trombocytopénia, hnačka, vyrážka a zvýšenie hodnôt pečeňových enzýmov.

Údaje, ktoré určujú frekvenciu nežiaducich účinkov ceftriaxónu boli odvodené z klinických štúdií.

Frekvencie použité v tabuľke sú: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až <1/10), menej časté (≥ 1/1 000

až <1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až <1/1 000) a neznáme (z dostupných údajov).

a Založené na hláseniach získaných po uvedení lieku na trh. Keďže sú tieto reakcie hlásené dobrovoľne a z populácie neznámeho počtu, nie je možné spoľahlivo odhadnúť ich frekvenciu, preto sú kategorizované ako neznáme.

b Pozri časť 4.4.

c Obvykle reverzibilná po vysadení ceftriaxónu.

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Infekcie a nákazy

Prípady hnačky po použití ceftriaxónu môžu byť spojené s Clostridium difficile. Má sa začať s liečbou vhodnými tekutinami a elektrolytmi (pozri časť 4.4).

Precipitáty ceftriaxón-vápenatých solí

Zriedkavé, závažné a v niektorých prípadoch fatálne nežiaduce účinky boli hlásené u nedonosených a donosených novorodencov (vo veku do 28 dní), ktorí boli liečení intravenóznym ceftriaxónom a

vápnikom. Boli pozorované precipitáty ceftriaxón-vápenatých solí v pľúcach a obličkách post-mortem. Vysoké riziko precipitácie u novorodencov je výsledkom ich nízkeho objemu krvi a dlhším polčasom ceftriaxónu v porovnaní s dospelými (pozri časti 5.2).

Boli zaznamenané prípady precipitácie ceftriaxónu v močových cestách, a to predovšetkým u detí, ktoré boli liečené vysokými dávkami (napr. ≥ 80 mg/kg/deň alebo celkovými dávkami vyššími ako 10 gramov), a ktoré mali ďalšie rizikové faktory (napr. dehydratáciu alebo pripútanosť na lôžko). Táto reakcia môže byť symptomatická alebo asymptomatická a môže viesť k obštrukcii močových ciest a postrenálnemu akútnemu obličkovému zlyhaniu, avšak zvyčajne je reverzibilná po ukončení podávania ceftriaxónu (pozri časť 4.4).

Precipitácie ceftriaxón-vápenatých solí v žlčníku sa pozorovali najmä u pacientov, ktorí boli liečení vyššími dávkami ako je odporúčaná štandardná dávka. Prospektívne štúdie u detí preukázali variabilný výskyt precipitácií pri intravenóznej aplikácii, v niektorých štúdiách až nad 30 %. Výskyt sa zdá byť nižší pri pomalej infúzii (20 - 30 minút). Tento efekt je zvyčajne asymptomatický, ale v zriedkavých prípadoch boli precipitácie sprevádzané klinickými príznakmi ako je bolesť, nauzea a vracanie. V týchto prípadoch sa odporúča symptomatická liečba. Precipitácia je zvyčajne reverzibilná po ukončení liečby ceftriaxónom (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

V prípade predávkovania sa môžu vyskytnúť príznaky nauzey, vracania a hnačky. Koncentráciu ceftriaxónu nie je možné znížiť hemodialýzou ani peritoneálnou dialýzou. Neexistuje špecifické antidotum. Liečba predávkovania má byť symptomatická.