Terrosa 20 mikrogramov/80 mikrolitrov injekčný roztok v naplnenom pere
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore klinická farmakológia
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore ortopédia pediatrická ortopédia
lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore reumatológia pediatrická reumatológia
Indikačné obmedzenie úhrady
a) postmenopauzálnej osteoporóze u žien a osteoporóze u mužov s ťažkou osteoporózou (pri denzitometricky zistenom T-skóre menšom ako -2,5 v oblasti krčka femuru alebo oblasť total hip alebo v oblasti L chrbtice) a s mnohopočetnými zlomeninami stavcov (dva a viac fraktúr), kde je zlomenina stavca definovaná ako zníženie prednej výšky tela stavca Viac ako 20% v porovnaní s normálnou výškou tela stavca, Hradená liečba je časovo obmedzená na jeden cyklus liečby, ktorého dĺžka je maximálne 18 mesiacov. Podmienkou hradenej liečby je jej kontinuita a súčasné podávanie vápnika obvykle v dávke 1000 mg, pokiaľ u pacienta nie je hyperkalciémia. Hradená l…
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Terrosa 2,4 ml/600 µg
Terrosa je indikovaná dospelým.
Liečba osteoporózy u postmenopauzálnych žien a mužov so zvýšeným rizikom zlomenín (pozri časť 5.1). U postmenopauzálnych žien bol preukázaný významný pokles výskytu zlomenín stavcov a nevertebrálnych zlomenín, nie však zlomenín krčka stehnovej kosti.
Liečba osteoporózy v súvislosti s pretrvávajúcou systémovou liečbou glukokortikoidmi u žien a
mužov so zvýšeným rizikom zlomenín (pozri časť 5.1).
Dávkovanie
Odporúčaná dávka Terrosy je 20 mikrogramov, podávaných raz denne.
Maximálna celková dĺžka liečby teriparatidom má byť 24 mesiacov (pozri časť 4.4). 24-mesačná liečba teriparatidom sa nemá počas pacientovho života už viac opakovať.
Suplementárnu liečbu vápnikom a vitamínom D majú dostávať pacienti s nedostatočným príjmom týchto látok v potrave.
Po ukončení liečby teriparatidom môžu pacienti pokračovať v iných liečbach osteoporózy.
Osobitné skupiny pacientov
Porucha funkcie obličiek
Teriparatid sa nesmie podávať pacientom so závažným poškodením funkcie obličiek (pozri časť 4.3). U pacientov so stredne závažným poškodením funkcie obličiek sa má teriparatid podávať s opatrnosťou. Nie je potrebná žiadna zvláštna opatrnosť pri použití u pacientov s miernym poškodením funkcie obličiek.
Porucha funkcie pečene
Nie sú k dispozícii dostupné údaje o pacientoch s poruchou funkcie pečene (pozri časť 5.3). Preto sa musí teriparatid užívať s opatrnosťou.
Pediatrická populácia a dospievajúci s otvorenými epifýzami
Bezpečnosť a účinnosť teriparatidu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená. Teriparatid sa nemá podávať pediatrickým pacientom (do 18 rokov) alebo dospievajúcim s otvorenými epifýzami.
Starší ľudia
Úprava dávky na základe veku sa nevyžaduje (pozri časť 5.2). Spôsob podávania
Terrosa sa má podávať denne formou subkutánnej injekcie do stehna alebo brucha.
Pacienti musia byť poučení o správnej injekčnej technike. Pre pokyny k lieku pred podaním, pozri časť 6.6 a Návod na použitie. Návod na použitie, ktorý je pribalený k lieku, je tiež k dispozícii, aby poučil pacientov o správnom použití naplneného pera.
-
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok, uvedených v časti 6.1.
-
Už existujúca hyperkalciémia.
-
Závažné poškodenie funkcie obličiek.
-
Metabolické ochorenie kostí (vrátane hyperparatyreoidizmu a Pagetovej choroby) iné ako primárna osteoporóza alebo osteoporóza indukovaná glukokortikoidmi.
-
Neobjasnené zvýšenie hladiny alkalickej fosfatázy.
-
Predchádzajúce vonkajšie ožarovanie alebo brachyterapia skeletu.
-
Pacienti so skeletálnymi malignitami alebo kostnými metastázami majú byť vylúčení z liečby teriparatidom.
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Vápnik v sére a v moči
U pacientov s normálnou hladinou vápnika v krvi bolo po podaní injekcie teriparatidu pozorované mierne a prechodné zvýšenie sérovej koncentrácie vápnika. Koncentrácie vápnika v sére dosahujú maximum medzi 4 a 6 hodinami po podaní každej dávky teriparatidu, k východiskovým hodnotám sa vrátia o 16 až 24 hodín. Preto, ak je potrebné odobrať pacientovi krv na stanovenie vápnika v sére, je nutné tento odber vykonať aspoň 16 hodín po použití poslednej dávky teriparatidu. Rutinné sledovanie hladiny vápnika v priebehu liečby sa nevyžaduje.
Teriparatid môže viesť k miernemu zvýšeniu vylučovania vápnika v moči, ale v klinických skúšaniach sa výskyt hyperkalciúrie nelíšil od výskytu u pacientov liečených placebom.
Urolitiáza
Teriparatid sa neskúmal u pacientov s aktívnou urolitiázou. U pacientov s aktívnou alebo nedávno manifestovanou urolitiázou môže teriparatid viesť ku zhoršeniu stavu, a má byť teda podávaný
s opatrnosťou.
Ortostatická hypotenzia
V krátkodobých klinických štúdiách s teriparatidom sa pozorovali izolované epizódy prechodnej ortostatickej hypotenzie. K tejto príhode typicky došlo v priebehu 4 hodín po podaní a príznaky spontánne odzneli v priebehu niekoľkých minút až niekoľkých hodín. Ak sa táto prechodná ortostatická hypotenzia objavila, vyskytla sa v priebehu prvých niekoľkých dávok, tak ustúpila po uložení pacientov do vodorovnej polohy a neviedla k prerušeniu liečby.
Poškodenie obličiek
Pacienti so stredne závažným poškodením obličiek majú byť sledovaní so zvýšenou opatrnosťou. Mladšia dospelá populácia
Skúsenosti s mladšou dospelou populáciou, vrátane predmenopauzálnych žien, sú obmedzené (pozri časť 5.1). Liečba sa má začať len v prípade, ak jej prínos zreteľne prevýši riziká v tejto populácii.
Ženy v reprodukčnom veku majú používať účinné metódy antikoncepcie počas užívania teriparatidu. Ak žena otehotnie, teriparatid sa má vysadiť.
Dĺžka liečby
Štúdie na potkanoch poukázali na zvýšený výskyt osteosarkómu pri dlhodobom podávaní teriparatidu (pozri časť 5.3). Kým nebudú dostupné ďalšie klinické údaje, nemá byť prekročená odporučená dĺžka liečby teriparatidom 24 mesiacov.
Pomocná látka
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
V štúdii s 15 zdravými dobrovoľníkmi, ktorí denne užívali digoxín až do dosiahnutia rovnovážneho stavu, neovplyvnilo podanie jednorazovej dávky teriparatidu účinok digoxínu na srdce. Avšak
zo sporadických hlásení vyplýva, že pacienti s hyperkalciémiou môžu mať sklon k digitalisovej toxicite. Pretože teriparatid prechodne zvyšuje koncentráciu vápnika v sére, má teda byť u pacientov užívajúcich digitalis podávaný s opatrnosťou.
Teriparatid sa skúmal vo farmakodynamických interakčných štúdiách s hydrochlorotiazidom. Nezaznamenali sa žiadne klinicky významné interakcie.
Súčasné podávanie raloxifenu alebo hormonálnej substitučnej terapie spolu s teriparatidom nemalo
vplyv na hladinu vápnika v sére alebo v moči alebo na výskyt klinických nežiaducich udalostí.
Ženy v reprodukčnom veku/Antikoncepcia u žien
Ženy v reprodukčnom veku majú používať účinné metódy antikoncepcie počas používania teriparatidu. Ak žena otehotnie, Terrosa sa má vysadiť.
Gravidita
Terrosa je kontraindikovaná pri používaní počas gravidity (pozri časť 4.3). Dojčenie
Terrosa je kontraindikovaná pri používaní počas dojčenia. Nie je známe, či sa teriparatid vylučuje do materského mlieka.
Fertilita
Štúdie na zajacoch preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Neuskutočnili sa štúdie o vplyve teriparatidu na vývoj ľudského plodu. Potencionálne riziko pre ľudí nie je známe.
Teriparatid nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. U niektorých pacientov bola pozorovaná prechodná ortostatická hypotenzia alebo závrat. Títo pacienti sa majú do ústupu príznakov zdržať vedenia vozidiel alebo obsluhovania strojov.
Súhrn bezpečnostného profilu
Medzi najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie u pacientov liečených teriparatidom patria nevoľnosť, bolesť v končatinách, bolesť hlavy a závrat.
Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií
Aspoň jedna nežiaduca udalosť bola hlásená v skúšaniach s teriparatidom u 82,8 % pacientov užívajúcich teriparatid a u 84,5 % pacientov užívajúcich placebo.
Nežiaduce reakcie, ktoré súviseli s používaním teriparatidu pri osteoporóze v klinických skúšaniach a v priebehu uvedenia lieku na trh, sú zhrnuté v Tabuľke 1.
Nežiaduce reakcie boli klasifikované podľa nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) a zriedkavé (≥ 1/10 000 až <1/1 000).
Tabuľka 1. Nežiaduce reakcie na liek| Triedaorgánových systémov | Veľmi časté | Časté | Menej časté | Zriedkavé |
| Poruchy krvi a lymfatickéhosystému | Anémia | |||
| Poruchyimunitného systému | Anafylaxia | |||
| Poruchy metabolizmu a výživy | Hypercholesterolémia | Hyperkalciémia vyššia ako2,76 mmol/l,hyperurikémia | Hyperkalciémia vyššia ako3,25 mmol/l | |
| Psychické poruchy | Depresia |
| Trieda orgánových systémov | Veľmi časté | Časté | Menej časté | Zriedkavé |
| Poruchy nervovéhosystému | Závrat, bolesť hlavy, ischias,synkopa | |||
| Poruchy ucha a labyrintu | Vertigo | |||
| Poruchy srdca asrdcovej činnosti | Palpitácie | Tachykardia | ||
| Poruchy ciev | Hypotenzia | |||
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Dyspnoe | Emfyzém | ||
| Poruchy gastrointestinál-neho traktu | Nauzea, vracanie, hiátová hernia, gastroezofageálnarefluxná choroba | Hemoroidy | ||
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Zvýšené potenie | |||
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivovéhotkaniva | Bolesť končatín | Svalové kŕče | Myalgia, artralgia, kŕč chrbtového svalstva/bolesť* | |
| Poruchy obličiek a močových ciest | Inkontinencia moču, polyúria, nutkanie namočenie, nefrolitiáza | Zlyhanie/poškode-nie obličiek | ||
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Únava, bolesť na hrudníku, asténia, mierne aprechodné reakcie v mieste podania injekcie, vrátane bolesti, opuchu, erytému, modrín, pruritu a slabého krvácania v mieste podaniainjekcie | Erytém v mieste podania injekcie, reakcia v mieste podania injekcie | Možné alergické udalosti ihneďpo injekcii: akútna dýchavičnosť, orofaciálny edém, generalizovaná urtikária, bolesť na hrudníku, edém (najmä periférny) | |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Zvýšenie hmotnosti, srdcový šelest, zvýšenie hladiny alkalickejfosfatázy |
*Závažné prípady kŕčov chrbtového svalstva alebo bolesti boli hlásené v priebehu niekoľkých minút po injekcii.
Popis vybraných nežiaducich reakcií
V klinických skúšaniach boli hlásené nasledovné reakcie s ≥ 1 %-ným rozdielom vo frekvencii
v porovnaní s placebom: vertigo, nauzea, bolesť v končatinách, závrat, depresia, dýchavičnosť.
Teriparatid zvyšuje koncentrácie kyseliny močovej v sére. Zvýšenie koncentrácií kyseliny močovej
v sére nad hornú hranicu normy sa v rámci klinických skúšaní vyskytlo u 2,8 % pacientov užívajúcich teriparatid v porovnaní s 0,7 % pacientmi užívajúcimi placebo. Hyperurikémia však nespôsobila zvýšený výskyt dny, bolesti kĺbov alebo urolitiázy.
Protilátky vykazujúce skríženú reaktivitu s teriparatidom boli vo veľkom klinickom skúšaní preukázané u 2,8 % žien užívajúcich teriparatid. Vo všeobecnosti protilátky boli prvýkrát preukázané po 12 mesiacoch liečby a po vysadení liečby dochádzalo k ich poklesu. V tejto súvislosti neboli preukázané žiadne reakcie z precitlivenosti, alergické reakcie, zmeny koncentrácie vápnika v sére alebo vplyv na vývoj minerálovej denzity kostí (Bone Mineral Density, BMD).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Prejavy a symptómy
Teriparatid bol podávaný v jednotlivých dávkach až do množstva 100 mikrogramov a v opakovaných dávkach až do množstva 60 mikrogramov/deň po dobu 6 týždňov.
Príznaky, ktoré možno očakávať pri predávkovaní, zahŕňajú oneskorenú hyperkalciémiu a riziko ortostatickej hypotenzie. Ďalej sa môžu vyskytnúť nauzea, vracanie, závrat a bolesť hlavy.
Poznatky o predávkovaní zo spontánnych hlásení po uvedení lieku na trh
V spontánnych hláseniach po uvedení lieku na trh boli popísané prípady omylov v dávkovaní, kedy bol celý obsah (až 800 mikrogramov) teriparatidového pera podaný ako jedna dávka. Hlásené prechodné udalosti zahŕňali nevoľnosť, slabosť/letargiu a hypotenziu. V niektorých prípadoch nevznikli následkom predávkovania žiadne nežiaduce udalosti. V súvislosti s predávkovaním neboli hlásené žiadne úmrtia.
Liečba predávkovania
Žiadne špecifické antidotum pre teriparatid neexistuje. Pri podozrení na predávkovanie má byť teriparatid dočasne vysadený, má byť sledovaná koncentrácia vápnika v sére a majú sa zaviesť príslušné podporné opatrenia, ako napr. hydratácia.
Farmakologické vlastnosti - Terrosa 2,4 ml/600 µg
Farmakoterapeutická skupina: homeostáza vápnika, hormóny prištítnych teliesok a analógy, ATC kód: H05AA02
Terrosa je podobný biologický liek. Podrobné informácie sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu/.
Mechanizmus účinku
Endogénny parathormón (PTH) obsahujúci 84 aminokyselín je hlavným regulátorom metabolizmu vápnika a fosforu v kosti a v obličkách. Teriparatid (rhPTH(1-34)) je aktívny fragment (1-34)
endogénneho ľudského parathormónu. Fyziologické účinky PTH zahŕňajú stimuláciu kostnej novotvorby priamym pôsobením na bunky tvoriace kostnú hmotu (osteoblasty), a tým nepriame zvýšenie črevnej absorpcie vápnika, zvýšenie tubulárnej reabsorpcie vápnika a vylučovanie fosfátov obličkami.
Farmakodynamické účinky
Teriparatid je látka podporujúca tvorbu kostí určená na liečbu osteoporózy. Účinky teriparatidu
na skelet závisia od charakteru systémovej expozície. Podávanie teriparatidu jedenkrát denne zvyšuje apozíciu novej kosti na povrchoch trabekulárnej a kortikálnej kosti preferenčnou stimuláciou aktivity osteoblastov, ktorá prevláda nad aktivitou osteoklastov.
Klinická účinnosť
Rizikové faktory
Je potrebné vziať do úvahy nezávislé rizikové faktory, napríklad nízku BMD, vek, výskyt zlomeniny v minulosti, rodinnú anamnézu zlomeniny krčka stehnovej kosti, vysoký kostný obrat a nízky index telesnej hmotnosti pri identifikácii žien a mužov so zvýšeným rizikom osteoporotických zlomenín,
u ktorých môže byť liečba prínosom.
U predmenopauzálnych žien s osteoporózou indukovanou glukokortikoidmi je potrebné vziať
do úvahy vysoké riziko zlomenín, ak majú bežnú zlomeninu alebo kombináciu rizikových faktorov, ktoré ich zaraďujú do skupiny s vysokým rizikom zlomenín (napr. nízka kostná denzita [napr.
T skóre ≤ −2], pretrvávajúca liečba vysokými dávkami glukokortikoidov [napr. ≥ 7,5 mg/deň počas minimálne 6 mesiacov], vysoká aktivita základného ochorenia, nízke hladiny pohlavných steroidných hormónov).
Postmenopauzálna osteoporóza
Do hlavnej klinickej štúdie bolo zaradených 1 637 postmenopauzálnych žien (priemerný vek 69,5 roka). Pri vstupe do štúdie malo deväťdesiat percent pacientov jednu alebo viac zlomenín stavcov a v priemere vertebrálna BMD bola 0,82 g/cm2 (čo zodpovedá T skóre = - 2,6). Všetky pacientky
denne dostávali 1 000 mg vápnika a aspoň 400 IU vitamínu D. Výsledky liečby teriparatidom trvajúcej až 24 mesiacov (priemerná doba: 19 mesiacov) preukázali štatisticky významné zníženie rizika zlomenín (Tabuľka 2). Aby sa zabránilo jednej alebo viacerým zlomeninám stavcov je potrebné liečiť 11 žien po dobu priemerne 19 mesiacov.
Tabuľka 2 Výskyt zlomenín u postmenopauzálnych žien| Placebo(n = 544) (%) | Teriparatid (n = 541) (%) | Relatívne riziko (95% CI) oproti placebu | |
| Nová zlomeninastavcov (≥ 1) a | 14,3 | 5,0 b | 0,35(0,22; 0,55) |
| Mnohopočetnézlomeniny stavcov (≥ 2) a | 4,9 | 1,1 b | 0,23(0,09; 0,60) |
| Nevertebrálne osteoporotické zlomeniny c | 5,5% | 2,6% d | 0,47(0,25; 0,87) |
| Závažné nevertebrálne osteoporotické zlomeniny (krčka stehnovej kosti, vretennej, ramennejkosti, rebier a panvy) | 3,9% | 1,5% d | 0,38(0,17; 0,86) |
Skratky: n = počet pacientov náhodne pridelených do každej liečenej skupiny: CI = interval
spoľahlivosti
a Výskyt zlomenín stavcov bol hodnotený u 448 pacientov dostávajúcich placebo a 444 pacientov dostávajúcich teriparatid, ktorí mali vstupné a kontrolné snímky chrbtice.
b p ≤ 0,001 v porovnaní s placebom.
c Signifikantné zníženie výskytu zlomeniny krčka stehnovej kosti nebolo preukázané.
d p ≤ 0,025 v porovnaní s placebom.
Po 19 mesiacoch liečby (priemerná doba) sa v porovnaní s placebom zvýšila BMD v bedrovej chrbtici o 9 % a v celkovom krčku stehnovej kosti o 4 % (p < 0,001).
Sledovanie po ukončení liečby: Po ukončení liečby teriparatidom bolo 1 262 postmenopauzálnych žien z hlavného klinického skúšania zaradených do nasledujúcej štúdie, ktorá prebiehala po ukončení liečby. Primárnym cieľom tejto fázy štúdie bolo zhromaždiť údaje o bezpečnosti teriparatidu.
V priebehu tejto observačnej fázy boli povolené iné liečby osteoporózy a bolo vykonané ďalšie zhodnotenie výskytu zlomenín stavcov.
V priebehu priemerného obdobia 18 mesiacov po vysadení teriparatidu bol počet pacientov s aspoň jednou novou zlomeninou stavca o 41 % nižší v porovnaní s placebom (p = 0,004).
V otvorenej štúdii sa liečilo teriparatidom 503 postmenopauzálnych žien so závažnou osteoporózou a zlomeninou v predošlých 3 rokoch (83 % z nich už predtým dostávalo liečbu na osteoporózu) počas až 24 mesiacov. Po 24 mesiacoch liečby bol priemerný nárast BMD (minerálnej denzity kostí)
v porovnaní s východiskovými hodnotami 10,5 % v bedrovej chrbtici, 2,6 % v celom bedrovom kĺbe a 3,9% v krčku stehnovej kosti. Priemerný nárast BMD medzi 18 a 24 mesiacmi bol 1,4 % v bedrovej chrbtici, 1,2 % v celom bedrovom kĺbe a 1,6 % v krčku stehnovej kosti.
Do 24-mesačnej randomizovanej, dvojito zaslepenej, komparátorom kontrolovanej štúdie fázy, 4 bolo zahrnutých 1 360 postmenopauzálnych žien s rozvinutou osteoporózou. 680 pacientok bolo randomizovaných na teriparatid a 680 pacientok bolo randomizovaných na 35 mg/týždeň rizendronátu, perorálne. Na začiatku mali ženy vek v priemere 72,1 rokov a medián 2 bežných vertebrálnych zlomenín; 57,9 % pacientok užívalo pôvodnú bisfosfonátovú liečbu a počas štúdie 18,8 % užívalo súbežne glukokortikoidy. 1 013 (74,5 %) pacientok ukončilo 24-mesačné pokračovanie štúdie.
Priemerná kumulatívna dávka (medián) glukokortikoidov bola 474,3 (66,2) mg v teriparatidovej skupine a 898,0 (100,0) mg v rizendronátovej skupine. Priemerný príjem vitamínu D (medián)
v teriparatidovej skupine bol 1433 IU/deň (1400 IU/deň) a v rizendronátovej skupine 1 191 IU/deň (900 IU/deň). Výskyt nových vertebrálnych zlomenín u pacientok, ktorým vyhotovili vstupné aj následné rádiogramy chrbtice, bol 28/516 (5,4 %) u pacientok liečených teriparatidom a 64/533 (12,0 %) u pacientok liečených rizendronátom, relatívne riziko (95% CI) = 0,44 (0,29-0,68),
p<0,0001. Kumulatívny výskyt združených klinických zlomenín (klinické vertebrálne a nevertebrálne zlomeniny) bol 4,8 % u pacientok liečených teriparatidom a 9,8 % u pacientok liečených rizedronátom, pomer rizika (95% CI) = 0,48 (0,32-0,74), p = 0,0009.
Osteoporóza u mužov
Do klinického skúšania u mužov bolo zaradených 437 pacientov (priemerný vek 58,7 roka)
s hypogonadálnou osteoporózou (definovanou ako nízka hladina voľného testosterónu stanovená ráno alebo zvýšený FSH alebo LH) alebo idiopatickou osteoporózou. Vstupná BMD chrbtice a krčka stehnovej kosti vyjadrená ako priemerné T skóre boli -2,2 a -2,1 v uvedenom poradí. Na začiatku malo 35 % pacientov zlomeninu stavcov a 59 % malo nevertebrálnu zlomeninu.
Všetci pacienti denne dostávali 1 000 mg vápnika a aspoň 400 IU vitamínu D. Po 3 mesiacoch došlo k významnému zvýšeniu BMD v bedrovej časti chrbtice. Po 12 mesiacoch sa BMD bedrovej časti chrbtice zvýšila v porovnaní s placebom o 5 %, celkového krčka stehnovej kosti o 1 %. Nebol však preukázaný významný účinok na výskyt zlomenín.
Osteoporóza indukovaná glukokortikoidmi
Účinnosť teriparatidu u mužov a žien (n = 428), ktorí dostávajú pretrvávajúcu systémovú liečbu glukokortikoidmi (ekvivalentnú 5 mg alebo viac prednizónu počas minimálne 3 mesiacov) bola preukázaná v 18-mesačnej primárnej fáze randomizovanej, dvojito zaslepenej, 36-mesačnej komparátorom kontrolovanej štúdii (alendronát 10 mg/deň). Dvadsaťosem percent pacientov malo na začiatku jednu alebo viac rádiograficky potvrdených vertebrálnych zlomenín. Všetci pacienti dostávali 1 000 mg vápnika denne a 800 IU vitamínu D denne.
Táto štúdia zahŕňala postmenopauzálne ženy (n = 277), predmenopauzálne ženy (n = 67) a mužov
(n = 83). Na začiatku mali postmenopauzálne ženy vekový priemer 61 rokov, stredné BMD T skóre v bedrovej časti chrbtice -2,7, medián dávky glukokortikoidu zodpovedajúci dávke prednizónu 7,5 mg/deň a 34 % pacientov malo jednu alebo viac rádiograficky potvrdených vertebrálnych zlomenín; predmenopauzálne ženy mali vekový priemer 37 rokov, stredné BMD T skóre v bedrovej časti chrbtice -2,5, medián dávky glukokortikoidu zodpovedajúci dávke prednizónu 10 mg/deň a 9 % pacientov malo jednu alebo viac rádiograficky potvrdených vertebrálnych zlomenín; a muži mali vekový priemer 57 rokov, stredné BMD T skóre v bedrovej časti chrbtice -2,2, medián dávky glukokortikoidu zodpovedajúci dávke prednizónu 10 mg/deň a 24 % pacientov malo jednu alebo viac rádiograficky potvrdených vertebrálnych zlomenín.
Šesťdesiatdeväť percent pacientov dokončilo 18-mesačnú primárnu fázu štúdie. V koncovom hodnotení po 18 mesiacoch, teriparatid signifikantne zvýšil BMD v bedrovej časti chrbtice (7,2 %)
v porovnaní s alendronátom (3,4 %) (p < 0,001). Teriparatid zvýšil BMD v oblasti celého bedrového kĺbu (3,6 %) v porovnaní s alendronátom (2,2 %) (p < 0,01), takisto ako krčka stehnovej kosti (3,7 %) v porovnaní s alendronátom (2,1 %) (p < 0,05). U pacientov liečených teriparatidom vzrástla hodnota BMD v období medzi 18 a 24 mesiacmi liečby o ďalších 1,7 % v bedrovej chrbtici, 0,9 % v celom bedrovom kĺbe a 0,4 % v krčku stehennej kosti.
Analýza röntgenových snímok chrbtice po 36 mesiacoch liečby od 169 pacientov liečených alendronátom a 173 pacientov liečených teriparatidom preukázala, že u 13 pacientov v skupine liečenej alendronátom (7,7 %) sa vyskytla nová vertebrálna zlomenina v porovnaní s 3 pacientmi v skupine užívajúcich teriparatid (1,7 %) (p = 0,01). Okrem toho u 15 z 214 pacientov v skupine
liečenej alendronátom (7,0 %) sa vyskytla nevertebrálna zlomenina v porovnaní so 16 pacientmi z 214 pacientov v skupine užívajúcich teriparatid (7,5 %) (p = 0,84).
U predmenopauzálnych žien bolo zvýšenie BMD z východiskovej hodnoty na hodnotu koncového ukazovateľa po 18 mesiacoch signifikantne vyššie v skupine s teriparatidom v porovnaní
s alendronátovou skupinou v bedrovej časti chrbtice (4,2 % oproti −1,9 %; p < 0,001) a v oblasti celého bedrového kĺbu (3,8 % oproti 0,9 %; p = 0,005). Žiadny signifikantný účinok na výskyt zlomeniny sa však nepreukázal.
Distribúcia
Distribučný objem je približne 1,7 l/kg. Po subkutánnom podaní je polčas teriparatidu približne 1 hodina, čo odráža čas potrebný na vstrebanie z miesta vpichu injekcie.
Biotransformácia
Neboli vykonané žiadne štúdie metabolizmu alebo exkrécie s teriparatidom, zdá sa však, že periférny metabolizmus parathormónu prebieha prevažne v pečeni a obličkách.
Eliminácia
Teriparatid sa vylučuje hepatálnym a extrahepatálnym klírensom (približne 62 l/hod u žien a 94 l/hod u mužov).
Starší ľudia
Vo farmakokinetike teriparatidu neboli zaznamenané žiadne rozdiely s ohľadom na vek (rozpätie od 31 do 85 rokov). Úprava dávky podľa veku sa nevyžaduje.
Farmaceutické informácie - Terrosa 2,4 ml/600 µg
ľadová kyselina octová
manitol
metakrezol
trihydrát octanu sodného
kyselina chlorovodíková (na úpravu pH) hydroxid sodný (na úpravu pH)
voda na injekcie
Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
2 roky.
Chemická stabilita v priebehu používania lieku bola preukázaná počas 28 dní pri 2 °C – 8 °C.
Z mikrobiologického pohľadu sa po otvorení môže liek uchovávať pri 2 °C – 8 °C maximálne 28 dní
v rámci jeho času použiteľnosti.
Za inú dobu použitia a podmienky uchovávania je zodpovedný používateľ.
Uchovávajte v chladničke pri teplote (2 °C – 8 °C) po celý čas. Naplnené pero sa musí hneď po použití vrátiť do chladničky.
Neuchovávajte v mrazničke. Kryt pera ponechávajte na naplnenom pere na ochranu pred svetlom.
Pero neuchovávajte s nasadenou ihlou.
Podmienky na uchovávanie po prvom otvorení lieku, pozri časť 6.3.
a špeciálne zariadenie na použitie, podanie alebo implantáciu
Každé naplnené pero obsahuje 2,4 ml roztoku, čo zodpovedá 28 dávkam s obsahom 20 mikrogramov (na 80 mikrolitrov).
Veľkosti balenia:
1 naplnené pero alebo 3 naplnené perá v papierovej škatuľke. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Terrosa injekčný roztok je dodávaný v naplnenom pere. Injekčné ihly nie sú súčasťou tohto lieku. Každé naplnené pero má používať len jeden pacient.
Naplnené pero sa môže používať s injekčnými ihlami vyvinutými podľa normy ISO pre ihly na perá s mierkou medzi 29 G a 31 G (priemer 0,25 – 0,33 mm) a dĺžkou medzi 5 mm až 12,7 mm iba pre subkutánnu injekciu.
Na každú aplikáciu injekcie je potrebné použiť novú, sterilnú ihlu na pero.
Pred začatím používania nového Terrosa naplneného pera sa vždy musí skontrolovať čas použiteľnosti na štítku každého naplneného pera. Aby ste zabránili chybám pri podávaní, uistite sa, že dátum, kedy začínate používať nové naplnené pero je minimálne 28 dní pred jeho dátumom exspirácie.
Dátum podania prvej injekcie má byť tiež zapísaný na vonkajšom obale Terrosy (pozri ponechané miesto na škatuľke {Prvé použitie:}).
Predtým, ako sa použije naplnené pero prvýkrát, pacient si musí prečítať a porozumieť návodu, ako používaťnaplnené pero.
Po každej aplikácii musí byť kryt naplneného pera umiesnený späť na pero a pero musí byť vrátené do chladničky.
Každé naplnené pero sa má správne znehodnotiť po 28 dňoch od prvého použitia, aj keď nie je úplne prázdne.
Terrosa sa nemá použiť, ak je roztok zakalený, sfarbený alebo obsahuje viditeľné častice.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.