Emitazem 500 mg Filmom obalená tableta

Emitazem je indikovaný na:

• závažnú akútnu alebo chronickú bolesť

• vysokú horúčku, ktorá nereaguje na iné opatrenia

  Emitazem je indikovaný dospelým a dospievajúcim vo veku 15 rokov alebo starším.

Dávkovanie

• Dávkovanie sa určuje podľa intenzity bolesti alebo horúčky a individuálnej citlivosti odpovede na Emitazem. Je nevyhnutné zvoliť najnižšiu dávku, ktorá potláča bolesť a horúčku.

• Dospelí a dospievajúci vo veku 15 rokov alebo starší (> 53 kg) môžu užívať až 1 000 mg metamizolu ako jednorazovú dávku, ktorá sa môže užiť až 4-krát denne v intervaloch 6 – 8 hodín, čo zodpovedá maximálnej dennej dávke 4 000 mg.

• Nástup účinku možno očakávať 30 až 60 minút po perorálnom podaní.

  V nasledujúcej tabuľke sú uvedené odporúčané jednorazové dávky a maximálne denné dávky v závislosti od telesnej hmotnosti alebo veku:

  Telesná hmotnosť		Jednorazová dávka		Maximálna denná dávka
  kg	vek	tablety	mg	tablety	mg
  > 53	≥ 15 rokov	1 – 2	500 – 1 000	8	4 000

  Osobitné skupiny pacientov

  Pediatrická populácia

  Emitazem sa neodporúča podávať deťom mladším ako 15 rokov kvôli fixnému množstvu 500 mg metamizolu v jednej tablete. Sú dostupné iné liekové formy, ktoré umožňujú podať menším deťom primerané dávky.

  Starší pacienti, pacienti so zlým celkovým zdravotným stavom a pacienti so zníženým klírensom kreatinínu

  U starších pacientov, pacientov so zlým celkovým zdravotným stavom a pacientov so zníženým klírensom kreatinínu, má byť dávka znížená, pretože eliminácia metabolitov metamizolu môže byť predĺžená.

  Pacienti s poruchou funkcie obličiek a pečene

  Keďže rýchlosť eliminácie je pri poruche funkcie obličiek alebo pečene znížená, je potrebné sa vyhnúť viacnásobným vysokým dávkam. Pri krátkodobom používaní nie je potrebná redukcia dávky. V súčasnosti nie sú dostatočné skúsenosti s dlhodobým používaním metamizolu u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene a obličiek.

  Spôsob podávania Perorálne použitie.

  Tablety sa majú prehltnúť celé, bez žuvania a zapiť dostatočným množstvom tekutiny (napr. pohár vody).

  Emitazem sa môže užiť s alebo bez jedla (pozri časť 5.2).

Emitazem filmom obalené tablety je kontraindikovaný u pacientov s nasledujúcimi stavmi:

• agranulocytóza v anamnéze vyvolaná metamizolom, inými pyrazolónmi alebo pyrazolidínmi;

• porucha funkcie kostnej drene alebo ochorenia krvotvorného systému;

• precitlivenosť na metamizol alebo iné pyrazolóny (fenazón, propyfenazón) či pyrazolidíny (fenylbutazón, oxyfenbutazón alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;

• analgetická astma alebo neznášanlivosť analgetík typu urtikária-angioedém, t.j pacienti so známym bronchospazmom alebo inými anafylaktoidnými reakciami (napr. urtikária, rinitída, angioedém) na analgetiká ako sú salicyláty, paracetamol alebo iné nenarkotické analgetiká vrátane nestereroidových protizápalových liekov, ako sú: diklofenak, ibuprofén, indometacín, naproxén;

• akútna intermitentná hepatálna porfýria (riziko vyvolania záchvatu porfýrie);

• vrodený deficit glukózo-6-fosfátdehydrogenázy (riziko hemolýzy);

• tretí trimester gravidity (pozri časť 4.6).

Upozornenie

Dlhodobé používanie alebo používanie vysokých dávok lieku zvyšuje riziko agranulocytózy. Čas užívania lieku má byť čo najkratší.

Trombocytopénia

Ak sa objavia prejavy trombocytopénie, ako je zvýšená tendencia ku krvácaniu a petéchie na koži a slizniciach ( pozri časť 4.8), používanie tohto lieku sa musí okamžite ukončiť a musí sa skontrolovať krvný obraz (vrátanie diferenciálneho rozpočtu).

Pancytopénia

V prípade výskytu pancytopénie sa liečba musí ihneď prerušiť a musí sa sledovať kompletný krvný obraz, pokiaľ sa neupraví na normálne hodnoty.

Všetci pacienti musia byť upozornení, aby okamžite vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich počas užívania metamizolu objavia prejavy alebo príznaky naznačujúce poruchy krvotvorby (napr. malátnosť, infekcie, pretrvávajúca horúčka, tvorba modrín, krvácanie, bledosť).

Preventívne opatrenie

Anafylaktické a anafylaktoidné reakcie

Tieto reakcie sa vyskytujú hlavne u citlivých pacientov. U citlivých pacientov trpiacich astmou a atopiou sa má preto metamizol používať s náležitým zvážením (pozri časť 4.3.). Pacienti majú byť informovaní, že v prípade výskytu symptómov anafylaktickej/anafylaktoidnej reakcie (napr. dýchavičnosť, opuch jazyka, angioedém, vyrážka alebo žihľavka) sa má podanie lieku prerušiť a pacienti sa majú obrátiť na lekára, pretože existuje riziko život ohrozujúceho stavu.

U pacientov, u ktorých sa vyskytla anafylaktická/anavylaktoidná reakcia alebo iná imunologická odpoveď na metamizol, sa môžu vyvinúť podobné reakcie ako na neopioidné analgetiká vrátane nesteroidových protizápalových liekov.

Zvlášť veľké riziko výskytu možných ťažkých anafylaktoidných reakcií na metamizol (pozri časť 4.3) je najmä u týchto pacientov:

• pacienti s astmou indukovanou analgetikami alebo s intoleranciou analgetík typu urtikária- angioedém,

• pacienti s bronchiálnou astmou, najmä so sprievodnou polypóznou rinosinusitídou.

• pacienti s chronickou žihľavkou.

• pacienti s intoleranciou farbív (napr. tartrazín) alebo konzervačných prostriedkov (napr. benzoátov).

• pacienti s intoleranciou alkoholu ako sú pacienti, ktorí reagujú aj na malé množstvá alkoholických nápojov kýchaním, slzením a výrazným sčervenením tváre. Intolerancia alkoholu môže byť ukazovateľom syndrómu predtým nediagnostikovanej alergickej astmy (pozri časť 4.3).

• U alergických pacientov sa môže vyskytnúť anafylaktický šok. Preto sa odporúča byť obzvlášť opatrný pri používaní metamizolu u pacientov s astmou alebo atopiou.

  Pred podaním metamizolu je treba spraviť podrobnú anamnézu. Pacientom, u ktorých sa zistí riziko anafylaktoidných reakcií, možno podať metamizol len po starostlivom zvážení pomeru možného rizika a očakávaného účinku. V tomto prípade sa pri podaní metamizolu vyžaduje prísny lekársky dohľad a musia byť zabezpečené prostriedky na poskytnutie okamžitej pomoci v prípade ohrozenia pacienta.

  Závažné kožné reakcie

  Pri liečbe metamizolom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR, severe cutaneous drug reactions) vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN) a liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné.

  Pacienti majú byť poučení o prejavoch a príznakoch a starostlivo sledovaní kvôli kožným reakciám. Ak sa objavia príznaky, ktoré naznačujú tieto rekcie, metamizol sa má okamžite vysadiť a nesmie sa nikdy znovu začať podávať (pozri časť 4.3).

  Ojedinelé hypotenzné reakcie

  Podanie metamizolu môže spôsobiť ojedinelé hypotenzné reakcie (pozri tiež časť 4.8). Tieto reakcie pravdepodobne závisia od dávky a častejšie sa vyskytujú pri parenterálnom podaní.

  Ďalšie prípady, pri ktorých je zvýšené riziko závažných hypotenzných reakcií, sú:

• u pacientov s predchádzajúcou hypotenziou, s objemovou stratou, s dehydratáciou, s nestabilným obehom alebo so začiatočným zlyhaním obehu.

• u pacientov s vysokou horúčkou.

U týchto pacientov treba metamizol indikovať zvlášť opatrne a ak je podanie metamizolu nevyhnutné, vyžaduje sa prísny lekársky dohľad. Preventívne opatrenia (stabilizácia obehu) znižujú riziko hypotenzných reakcií.

Pacientom, ktorí sa musia úplne vyvarovať poklesu krvného tlaku, ako aj pacientom so závažným ochorením koronárnych tepien alebo stenózou tepien zásobujúcich mozog, možno metamizol podať len pod prísnym sledovaním hemodynamických parametrov.

Porucha pečene a/alebo obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene sa treba vyhnúť opakovaným vysokým dávkam metamizolu, pretože rýchlosť eliminácie u týchto pacientov je znížená (pozri časť 4.2).

Liekom indukované poškodenie pečene

U pacientov liečených metamizolom boli hlásené prípady akútnej hepatitídy prevažne hepatocelulárneho typu s nástupom niekoľko dní až niekoľko mesiacov po začiatku liečby. Prejavy a príznaky zahŕňajú zvýšenú hladinu pečeňových enzýmov v sére so žltačkou alebo bez nej, často v súvislosti s inými hypersenzitívnymi liekovými reakciami (napr. kožná vyrážka, krvné dyskrázie, horúčka a eozinofília) alebo spojené s príznakmi autoimunitnej hepatitídy. Väčšina pacientov sa zotavila

po ukončení liečby metamizolom; v ojedinelých prípadoch bola však hlásená progresia do akútneho zlyhania pečene vyžadujúca transplantáciu pečene.

Mechanizmus poškodenia pečene indukovaného metamizolom nie je úplne objasnený, ale údaje naznačujú imunoalergický mechanizmus.

Pacienti majú byť poučení, aby kontaktovali svojho lekára v prípade, že sa u nich vyskytnú príznaky naznačujúce poškodenie pečene. U týchto pacientov sa má liečba metamizolom ukončiť a má sa vyšetriť funkcia pečene.

U pacientov s epizódou poškodenia pečene počas liečby metamizolom, u ktorých nebola stanovená iná príčina poškodenia pečene, sa liečba metamizolom nemá znova začínať.

Vplyv na testové metódy

U pacientov liečených metamizolom boli hlásené abnormality v laboratórnych a diagnostických testoch na základe Trinder alebo podobných reakcií (stanovenie hladín kreatinínu, triglyceridov, HDL cholesterolu alebo kyseliny močovej v sére).

Obsah sodíka

Tento liek obsahuje 32,73 mg sodíka v jednej filmom obalenej tablete, čo zodpovedá 1,64 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

• Metamizol môže znížiť účinok kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu krvných doštičiek, ak sa užíva súbežne. Preto sa má táto kombinácia používať s opatrnosťou u pacientov užívajúcich nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej na kardioprotekciu.

• Metamizol môže zvýšiť toxicitu metotrexátu voči kostnej dreni najmä u starších pacientov. Je potrebné sa vyhnúť kombinácií týchto dvoch liekov.

  Farmakokinetická indukcia metabolických enzýmov

  Metamizol môže indukovať metabolické enzýmy vrátane CYP2B6 a CYP3A4.

  Súbežné užívanie metamizolu s bupropiónom, efavirenzom, metadónom, valproátom, cyklosporínom, takrolimom alebo sertralínom môže spôsobiť zníženie plazmatickej koncentrácie týchto liekov s potenciálnym znížením klinickej účinnosti. Preto sa odporúča pri súbežnom užívaní s metamizolom opatrnosť; klinická odpoveď a/alebo hladina lieku sa má vhodným spôsobom monitorovať.

Gravidita

Dostupné sú len obmedzené údaje o použití metamizolu u gravidných žien.

Na základe publikovaných údajov o gravidných ženách vystavených metamizolu počas prvého trimestra (n=568) nebol zistený žiaden dôkaz teratogénnych alebo embryotoxických účinkov. Vo vybraných prípadoch môžu byť jednorazové dávky metamizolu počas prvého a druhého trimestra prípustné, ak neexistujú žiadne ďalšie možnosti liečby. Avšak, vo všeobecnosti sa použitie metamizolu počas prvého a druhého trimestra neodporúča. Použitie počas tretieho trimestra je spojené s fetotoxicitou (porucha funkcie obličiek a predčasné uzavretie ductus arteriosus) a preto je použitie metamizolu počas tretieho trimestra tehotenstva kontraindikované (pozri časť 4.3). V prípade neúmyselného použitia metamizolu počas tretieho trimestra má byť plodová tekutina a ductus arteriosus kontrolovaný ultrazvukom a echokardiografiou.

Metamizol prechádza placentárnou bariérou. U zvierat metamizol indukoval reprodukčnú toxicitu ale nie teratogenitu (pozri časť 5.3).

Dojčenie

Produkty rozkladu metamizolu prechádzajú do materského mlieka vo veľkom množstve a riziko pre dojčené dieťa nie je možné vylúčiť. Zvlášť je potrebné zabrániť opakovanému použitiu metamizolu počas dojčenia. V prípade jednorazového podania metamizolu sa odporúča matkám, aby zbierali materské mlieko 48 hodín po podaní dávky a zlikvidovali ho.

Fertilita

Nie sú dostupné žiadne údaje.

Pri aplikácií metamizolu v odporúčaných dávkach nie sú známe žiadne nežiadúce účinky na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri podávaní vyšších dávok je však potrebné vziať do úvahy, že môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a vykonávať prácu s rizikom nehôd.

Nižšie uvedené nežiaduce účinky sú zoradené podľa triedy orgánových systémov MedDRA a podľa frekvencie. Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky po predávkovaní

Po akútnom predávkovaní sa pozorovala nevoľnosť, vracanie, bolesť brucha, zhoršenie obličkovej funkcie alebo akútne zlyhanie obličiek (napr. následkom intersticiálnej nefritídy) a zriedkavejšie centrálne nervové symptómy (závrat, spavosť, kóma, kŕče) a pokles krvného tlaku (niekedy prechádzajúci do šoku), ako aj srdcová arytmia (tachykardia).

Po veľmi vysokých dávkach môže vylučovanie neškodného metabolitu (kyseliny rubazónovej) zapríčiniť červené sfarbenie moču.

Liečba predávkovania

Špecifické antidotum metamizolu nie je známe. Ak došlo k predávkovaniu len pred krátkym časom, možno sa pokúsiť o obmedzenie ďalšieho systémového vstrebávania prostriedkami primárnej detoxikácie (napr. výplach žalúdka) alebo prostriedkami znižujúcimi resorpciu (napr. aktívne uhlie). Hlavný metabolit (4-N-metylaminoantipyrín) sa dá odstrániť hemodialýzou, hemofiltráciou, hemoperfúziou alebo plazmafiltráciou.