FROMILID 125 mg/5 ml Granulát na perorálnu suspenziu

Klaritromycín je indikovaný na liečbu infekcií vyvolaných citlivými mikroorganizmami. Medzi tieto

infekcie patria:

• infekcie horných dýchacích ciest (tonzilofaryngitída, otitis media, akútna sinusitída),

• infekcie dolných dýchacích ciest (akútna bronchitída, akútne exacerbovaná chronická bronchitída, v komunite získaná pneumónia a atypická pneumónia),

• infekcie kože a podkožných tkanív,

• infekcie vyvolané mykobaktériami (Mycobacterium avium complex, Mycobacterium kansasii, Mycobacterium marinum, Mycobacterium leprae) a prevencia diseminácie týchto infekcií u pacientov s AIDS,

• eradikácia baktérie Helicobacter Pylori u pacientov s dvanástnikovým alebo žalúdkovým vredom (vždy v kombinácii s inými liekmi).

  Fromilid granulát na perorálnu suspenziu je indikovaný deťom vo veku od 6 mesiacov do 12 rokov.

  Je potrebné vziať do úvahy oficiálne odporúčania, týkajúce sa správneho používania antibakteriálnych látok.

Dávkovanie

Deti mladšie ako 12 rokov zvyčajne užívajú 15 mg/kg telesnej hmotnosti denne rozdelených do dvoch dávok. Boli vykonané klinické skúšky s použitím klaritromycínu perorálnej suspenzie u detí vo veku 6 mesiacov až 12 rokov. Preto by deti mladšie ako 12 rokov mali užívať klaritromycín granulát na perorálnu suspenziu.

Na liečbu a prevenciu diseminácie infekcie vyvolanej baktériou Mycobacterium avium complex u detí, sa podáva 15 mg/kg denne rozdelených do dvoch dávok. Maximálna denná dávka u detí je 1 g.

Liečba infekcie Mycobacterium avium complex je dlhodobá. U detí mladších ako 6 mesiacov a u detí infikovaných baktériou Mycobacterium avium complex neboli vykonané žiadne štúdie o účinnosti

a bezpečnosti klaritromycínu.

Po užití suspenzie sa deťom odporúča zapiť ju tekutinou. Perorálna suspenzia obsahuje drobné granuly, ktoré sa neodporúča žuvať pre ich horkú chuť. Priložená je perorálna striekačka s rozsahom 1 ml až 5 ml, delená po 1,25 ml, ktorá je určená na aplikáciu. Jedna plná striekačka obsahuje 5 ml suspenzie obsahujúcej 125 mg klaritromycínu. Striekačka sa má vymyť vodou po každom použití.

Dávky pre pediatrickú prax závisia od telesnej hmotnosti. Tabuľka určuje dávkové rozpätie:

Liečba zvyčajne trvá od 5 do 10 dní.

Porucha funkcie pečene

Pri miernej a strenej závažnej poruche funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky, pokiaľ je funkcia obličiek normálna.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek, klírensom kreatinínu nižším ako 30 ml/min je potrebné dávku klaritromycínu znížiť o polovicu, t. j. na 250 mg jedenkrát denne alebo 250 mg dvakrát denne u závažnejších infekcií. Liečba u takýchto pacientov nemá trvať dlhšie ako 14 dní.

Spôsob podávania

Rekonštitúcia suspenzie

Pre prípravu 60 ml suspenzie (125 mg/5 ml), potrebujete 42 ml čistenej alebo prevarenej a ochladenej vody. Potraste fľaškou, aby sa uvoľnili granule. Do fľašky pridajte asi ½ požadovaného objemu vody. Fľašku okamžite silno pretrepte, aby sa všetky granuly rozpustili a potom pridajte zvyšnú vodu.

Okamžite dobre pretrepte. Množstvo pripravenej suspenzie musí dosiahnuť vyznačenú čiaru na fľaške. Rekonštituovaná suspenzia je homogénna, žltobiela s banánovou vôňou.

Precitlivenosť na liečivo, iné makrolidy alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Súbežné podávanie klaritromycínu s ergotamínom alebo dihydroergotamínom je kontraindikované,

pretože môže viesť k ergotamínovej toxicite (pozri časť 4.5).

Súbežné podávanie klaritromycínu a perorálnej formy midazolamu je kontraindikované (pozri časť 4.5).

Súbežné podávanie klaritromycínu a ktoréhokoľvek z nasledovných liekov je kontraindikované: astemizol, cisaprid, domperidón, pimozid, terfenadín, pretože to môže viesť k predĺženiu QT intervalu a srdcovým arytmiám, vrátane ventrikulárnej tachykardie, ventrikulárnej fibrilácie a torsades de pointes (pozri časti 4.4 a 4.5).

Klaritromycín sa nesmie podávať pacientom s anamnézou predĺženého QT intervalu (vrodeného alebo získaného) alebo ventrikulárnej srdcovej arytmie, vrátane torsades de pointes (pozri časti 4.4 a 4.5).

Súbežné podávanie s tikagrelorom, ivabradínom alebo ranolazínom je kontraindikované. Súbežné podávanie klaritromycínu a lomitapidu je kontraindikované (pozri časť 4.5).

Klaritromycín sa, kvôli riziku vzniku myopatie, vrátane rabdomyolýzy, nesmie užívať súbežne s

inhibítormi HMG-CoA reduktázy (statínmi), ktoré sú extenzívne metabolizované enzýmom CYP3A4 (lovastatín alebo simvastatín). Liečba týmito liečivami sa má počas trvania liečby klaritromycínom prerušiť (pozri časti 4.4 a 4.5).

Rovnako, ako v prípade iných silných inhibítorov CYP3A4, sa klaritromycín nesmie používať

u pacientov, ktorí súbežne užívajú kolchicín (pozri časti 4.4 a 4.5).

Klaritromycín sa nesmie podávať pacientom s poruchou elektrolytov (hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou pre riziko predĺženia QT intervalu).

Klaritromycín sa nesmie podávať pacientom so závažným zlyhaním pečene a súčasne poruchou funkcie obličiek.

Lekár nemá predpisovať klaritromycín tehotným ženám bez dôkladného zváženia prínosov a rizík, najmä v prvom trimestri tehotenstva (pozri časť 4.6).

Klaritromycín sa metabolizuje hlavne v pečeni. Preto je pri podávaní tohto antibiotika pacientom

s poruchou funkcie pečene potrebná opatrnosť. Opatrnosť je tiež potrebná pri podávaní klaritromycínu

pacientom so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

Počas užívania klaritromycínu boli hlásené prípady poruchy funkcie pečene, vrátane zvýšenia hodnôt hepatálnych enzýmov a hepatocelulárnej a/alebo cholestatickej hepatitídy so žltačkou alebo bez nej.

Táto hepatálna dysfunkcia môže byť závažná a je zvyčajne reverzibilná. Boli hlásené prípady

fatálneho zlyhania pečene (pozri časť 4.8). Je možné, že niektorí z týchto pacientov mali už pre-

existujúce ochorenie pečene alebo užívali iné hepatotoxické lieky. Pacientov treba poučiť, aby

ukončili liečbu a ohlásili svojmu lekárovi, ak sa u nich vyskytnú akékoľvek prejavy a príznaky rozvoja ochorenia pečene, ako je anorexia, žltačka, tmavý moč, pruritus alebo bolesti brucha.

Pseudomembranózna kolitída bola popísaná takmer u všetkých antibakteriálnych liečiv, vrátane

makrolidových antibiotík; jej závažnosť sa môže pohybovať od miernej až po život ohrozujúcu. Hnačka, ktorej pôvodcom je Clostridium difficile (C. difficile associated diarrhea, CDAD), bola hlásená pri

užívaní prakticky všetkých antibakteriálnych liečiv vrátane klaritromycínu; jej závažnosť sa môže pohybovať od miernej hnačky až po fatálnu kolitídu. Liečba antibakteriálnymi liečivami mení normálnu flóru hrubého čreva, čo môže viesť k pomnoženiu C. difficile. CDAD je potrebné zvážiť u všetkých pacientov, u ktorých sa vyskytla hnačka následne po užívaní antibiotík. Zdravotnú anamnézu je

potrebné zisťovať veľmi starostlivo, pretože prípady výskytu CDAD boli hlásené aj po dvoch mesiacoch po užívaní antibiotík. Z tohto dôvodu je potrebné zvážiť prerušenie liečby klaritromycínom

bez ohľadu na indikáciu. Je potrebné vykonať mikrobiálne vyšetrenie a začať vhodnú liečbu. Je

potrebné vyhnúť sa liekom inhibujúcim peristaltiku.

Po uvedení na trh boli zaznamenané hlásenia, týkajúce sa toxicity kolchicínu pri súbežnom užívaní klaritromycínu a kolchicínu, najmä u starších pacientov. Niektoré z týchto prípadov sa vyskytli u pacientov s renálnou insuficienciou. U niektorých z týchto pacientov boli hlásené aj prípady úmrtí

(pozri časť 4.5). Súbežné podávanie klaritromycínu a kolchicínu je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Pri súbežnom podávaní klaritromycínu a triazolobenzodiazepínov, ako je triazolam a intravenózne podávaný midazolam je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.5). Súbežné podávanie klaritromycínu a perorálnej formy midazolamu je kontraindikované (pozri časť4.3 a 4.5).

Pri súbežnom podávaní klaritromycínu a ostatných ototoxických liekov, predovšetkým aminoglykozidov, je potrebná opatrnosť. V priebehu a po ukončení liečby má byť vykonávané monitorovanie vestibulárnych funkcií a sluchu.

Kardiovaskulárne príhody:

U pacientov liečených inými makrolidmi vrátane klaritromycínu sa pozorovalo predĺženie QT intervalu, čo je prejavom účinkov na repolarizáciu srdca vedúcich k riziku vzniku srdcovej arytmie a torsades de pointes (pozri časť 4.8). Vzhľadom na zvýšené riziko predĺženia QT intervalu a vzniku ventrikulárnych arytmií (vrátane torsades de pointes) je použitie klaritromycínu kontraindikované

u pacientov užívajúcich ktorýkoľvek z nasledujúcich liekov: astemizol, cisaprid, domperidón, pimozid a terfenadín; u pacientov s hypokaliémiou; a u pacientov s anamnézou predĺženého QT intervalu alebo ventrikulárnou srdcovou arytmiou (pozri časť 4.3).

Ďalej sa má klaritromycín používať s opatrnosťou v nasledovných prípadoch:

• u pacientov s ischemickou chorobou srdca, závažnou srdcovou nedostatočnosťou, poruchou vodivého systému srdca alebo klinicky významnou bradykardiou,

• u pacientov, ktorí súbežne užívajú iné lieky, ktoré predlžujú QT interval okrem tých, ktoré sú kontraindikované (pozri časť 4.5).

Epidemiologické štúdie skúmajúce riziko nežiaducich kardiovaskulárnych účinkov v spojitosti s

užívaním makrolidov preukázali rôzne výsledky. Niektoré pozorovacie štúdie však zistili zriedkavé krátkodobé riziko arytmie, infarktu myokardu a kardiovaskulárnej mortality spojenej

s užívaním makrolidov vrátane klaritromycínu. Pri predpisovaní klaritromycínu je potrebné zohľadnenie týchto zistení vyvážiť prínosmi liečby.

Pneumónia: Vzhľadom na výskyt kmeňov Streptococcus pneumoniae rezistentných voči makrolidovým antibiotikám je dôležité, aby boli pri predpisovaní klaritromycínu na liečbu komunitnej získanej

pneumónie vykonávané testy citlivosti. U nemocnične získaných pneumónií sa má klaritromycín používať iba v kombinácii s ďalšími vhodnými antibiotikami.

Infekcie kože a mäkkých tkanív miernej až strednej závažnosti: Tieto infekcie sú najčastejšie spôsobené Staphylococcus aureus a Streptococcus pyogenes, pričom obaja pôvodcovia môžu byť rezistentní voči makrolidom. Z tohto dôvodu je dôležité vždy vykonať test citlivosti. V prípadoch, keď nemôžu byť

použité beta-laktámové antibiotiká (napr. alergia), majú byť liekmi prvej voľby iné antibiotiká, ako napr. klindamycín. V súčasnosti sa predpokladá, že makrolidy hrajú rolu iba u niektorých infekcií kože a mäkkých tkanív, ako sú infekcie spôsobené Corynebacterium minutissimum, acne vulgaris a eryzipel a v situáciách, kedy nie je možná liečba penicilínom.

V prípade závažných akútnych hypersenzitívnych reakcií, ako je anafylaxia, závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR, severe cutaneous adverse reactions) [napr. akútna generalizovaná exantémová pustulóza (AGEP), Stevensov-Johnsonov syndróm, a toxická epidermálna nekrolýza, a lieková vyrážka

s eozinofíliou a so systémovými príznakmi (DRESS, drug reaction with eosinophilia and systemic

symptoms)], sa má liečba klaritromycínom okamžite ukončiť a čo najrýchlejšie začať s náležitou liečbou.

Opatrnosť je potrebná, ak je klaritromycín podávaný súbežne s liekmi, ktoré indukujú enzýmy cytochrómu CYP3A (pozri časť 4.5).

Inhibítory HMG-CoA reduktázy: Súbežné použitie klaritromycínu a lovastatínu alebo simvastatínu je

kontraindikované (pozri časť 4.3). Opatrnosť je potrebná pri predpisovaní klaritromycínu s inými statínmi. U pacientov, ktorí súbežne užívajú klaritromycín a statíny bola hlásená rabdomyolýza.

Pacienti majú by monitorovaný na prejavy a príznaky myopatie. Ak je súbežné užívanie

klaritromycínu a statínov nevyhnutné, je potrebné užiť najnižšie možné dávky statínov. Má sa zvážiť použitie statínu, ktorý nie je závislý od metabolizmu sprostredkovaného CYP3A (napr. fluvastatín) (pozri časť 4.5).

Perorálne antidiabetiká/inzulín: Súbežné užívanie klaritromycínu a perorálnych antidiabetík (ako napríklad deriváty sulfonylmočoviny) a/alebo inzulínu môže viesť k významnej hypoglykémii. Odporúča sa starostlivé sledovanie hladín glukózy (pozri časť 4.5).

Perorálne antikoagulanciá: Pri súbežnom podávaní klaritromycín s warfarínom existuje riziko

závažného krvácania a významného zvýšenia hodnôt medzinárodného normalizovaného pomeru (International Normalized Ratio (INR)) a protrombínového času (pozri časť 4.5). Ak pacienti užívajú súbežne klaritromycín a perorálne antikoagulanciá, je potrebné u nich často monitorovať hodnoty INR a protrombínového času.

Pri súbežnom podávaní klaritromycínu s priamymi perorálnymi antikoagulanciami, ako sú dabigatran, rivaroxabán, apixabán a edoxabán, sa vyžaduje opatrnosť, najmä u pacientov s vysokým rizikom

krvácania (pozri časť 4.5).

Liečba infekcie spôsobenej H. pylori akýmikoľvek antimikrobiálnymi liečivami, ako je napr.

klaritromycín, môže spôsobiť selekciu mikroorganizmov rezistentných na liečbu.

Dlhodobé užívanie môže, rovnako ako u ostatných antibiotík, viesť ku kolonizácii so zvýšeným

množstvom rezistentných baktérií a mykóz. Ak sa objaví superinfekcia, je nutné zaistiť vhodnú liečbu.

Je nutné dávať pozor na možnosť skríženej rezistencie medzi klaritromycínom a ostatnými

makrolidmi, ako aj linkomycínom a klindamycínom.

Nie je dostatok skúseností s účinkom a bezpečnosťou klaritromycínu u detí mladších ako 6 mesiacov. Neboli vykonané žiadne štúdie účinnosti a bezpečnosti použitia klaritromycínu u detí mladších ako

6 mesiacov a u detí mladších ako 20 mesiacov infikovaných baktériami komplexu Mycobacterium avium.

Fromilid 125 mg/5 ml, granulát na perorálnu suspenziu, obsahuje 1,65 g sacharózy/5 ml prípravku.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovou malabsorpciou alebo deficitom sacharázy a izomaltázy nemajú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje 6,62 g sacharózy v 20 ml pripravenej perorálnej suspenzie. Musí sa to vziať do úvahy u pacientov s diabetes mellitus.

Použitie nasledujúcich liečiv je prísne kontraindikované z dôvodu možnosti výskytu závažných liekových interakcií:

Astemizol, cisaprid, domperidón, pimozid a terfenadín

U pacientov súbežne liečených klaritromycínom a cisapridom boli hlásené zvýšené hladiny cisapridu. To môže mať za následok predĺženie QT intervalu a vznik srdcových arytmií vrátane ventrikulárnej tachykardie, ventrikulárnej fibrilácie a torsades de pointes. Podobné účinky sa pozorovali u pacientov súbežne užívajúcich klaritromycín a pimozid (pozri časť 4.3).

Zaznamenalo sa, že makrolidy narúšajú metabolizmus terfenadínu, čo vedie k zvýšeným hladinám terfenadínu, ktoré boli v ojedinelých prípadoch spájané so vznikom srdcových arytmií, akými sú predĺženie QT intervalu, ventrikulárna tachykardia, ventrikulárna fibrilácia a torsades de pointes (pozri časť 4.3). V jednej štúdii so 14 zdravými dobrovoľníkmi viedlo súbežné podávanie

klaritromycínu a terfenadínu k dvoj- až trojnásobnému zvýšeniu hladiny kyslého metabolitu terfenadínu v sére a k predĺženiu QT intervalu, ktoré neviedlo ku klinicky zistiteľnému účinku. Podobné účinky sa pozorovali pri súbežnom podávaní astemizolu a iných makrolidov.

Ergotamín/dihydroergotamín

Hlásenia z obdobia po uvedení lieku na trh svedčia o tom, že súbežné podávanie klaritromycínu

s ergotamínom alebo dihydroergotamínom súviselo s akútnou ergotovou toxicitou charakterizovanou vazospazmom a ischémiou končatín a iných tkanív, vrátane centrálneho nervového systému. Súbežné podávanie klaritromycínu a týchto liečiv je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Midazolam perorálne

Pri súbežnom podávaní klaritromycínu (500 mg dvakrát denne) sa po perorálnom podaní midazolamu AUC midazolamu zvýšila 7-násobne. Súbežné podávanie midazolamu perorálne a klaritromycínu je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Lomitapid

Súbežné podávanie klaritromycínu a lomitapidu je kontraindikované pre možné výrazné zvýšenie hladín transamináz (pozri časť 4.3).

Inhibítory HMG-CoA reduktázy (statíny)

Súbežné užívanie klaritromycínu s lovastatínom alebo simvastatínom je kontraindikované (pozri časť 4.3), pretože tieto statíny sa v značnej miere metabolizujú prostredníctvom CYP3A4 a súbežná liečba s klaritromycínom zvyšuje ich plazmatickú koncentráciu, čo zvyšuje riziko myopatie, vrátane rabdomyolýzy. U pacientov súbežne užívajúcich klaritromycín s týmito statínmi boli hlásené prípady rabdomyolýzy. Ak je liečba klaritromycínom nevyhnutná, musí sa počas nej prerušiť liečba lovastatínom alebo simvastatínom.

Pri predpisovaní klaritromycínu so statínmi je potrebná opatrnosť. V prípadoch, kedy je súbežné užívanie klaritromycínu so statínmi nevyhnutné, sa odporúča predpísať najnižšiu registrovanú silu

statínu. Má sa zvážiť použitie statínu, ktorý nie je závislý od metabolizmu sprostredkovaného CYP3A (napr. fluvastatín). U pacientov sa majú sledovať prejavy a príznaky myopatie.

Vplyv iných liekov na klaritromycín

Lieky, ktoré sú induktory CYP3A (napr. rifampicín, fenytoín, karbamazepín, fenobarbital, ľubovník bodkovaný) môžu indukovať metabolizmus klaritromycínu. To môže viesť k subterapeutickým

hladinám klaritromycínu, a tým k zníženej účinnosti. Navyše môže byť potrebné sledovať plazmatické hladiny induktora CYP3A, pretože jeho hladiny môžu byť zvýšené v dôsledku inhibície CYP3A

klaritromycínom (pozri tiež príslušný Súhrn charakteristických vlastností podávaného induktora CYP3A4). Súbežné podávanie rifabutínu a klaritromycínu malo za následok zvýšené hladiny rifabutínu a znížené hladiny klaritromycínu v sére a následne zvýšené riziko uveitídy.

O nasledujúcich liečivách je známe, alebo sa o nich predpokladá, že ovplyvňujú koncentrácie

klaritromycínu v cirkulácii; môže byť potrebná úprava dávkovania klaritromycínu alebo zváženie alternatívnej liečby.

Efavirenz, nevirapín, rifampicín, rifabutín a rifapentín

Silné induktory systému metabolizmu cytochrómu P450, akými sú efavirenz, nevirapín, rifampicín, rifabutín a rifapentín, môžu urýchľovať metabolizmus klaritromycínu, a tak znižovať plazmatické

hladiny klaritromycínu pri súčasnom zvyšovaní koncentrácií 14-hydroxyklaritromycínu, metabolitu, ktorý je tiež mikrobiologicky aktívny. Keďže mikrobiologické účinky klaritromycínu a 14- hydroxyklaritromycínu na rôzne baktérie sú odlišné, potrebný terapeutický účinok môže byť počas súbežného podávania klaritromycínu a induktorov enzýmov narušený.

Etravirín

Etravirín znižuje expozíciu klaritromycínom, avšak koncentrácia účinného metabolitu, 14- hydroxyklaritromycínu, sa zvyšuje. Keďže 14-hydroxyklaritromycín znižuje účinok proti Mycobacterium avium complex (MAC), celkový účinok proti tomuto patogénu sa môže zmeniť. Pri liečbe MAC je preto potrebné zvážiť alternatívnu liečbu.

Flukonazol

Súbežné podávanie 200 mg flukonazolu denne s 500 mg klaritromycínu dvakrát denne 21 zdravým dobrovoľníkom viedlo k zvýšeniu priemernej minimálnej koncentrácie (Cmin) klaritromycínu v rovnovážnom stave o 33 % a jeho plochy pod časovou krivkou koncentrácie (AUC) o 18 %.

Rovnovážne koncentrácie aktívneho metabolitu 14-hydroxyklaritromycínu neboli súbežným

podávaním flukonazolu významne ovplyvnené. Nie je potrebná žiadna úprava dávky klaritromycínu.

Ritonavir

Farmakokinetická štúdia preukázala, že sbežné podávanie 200 mg ritonaviru každých 8 hodín a

500 mg klaritromycínu každých 12 hodín viedlo k výraznej inhibícii metabolizmu klaritromycínu. Súbežné podanie ritonaviru viedlo k zvýšeniu hodnoty Cmax klaritromycínu o 31 %, Cmin o 182 % a AUC o 77 %. Zaznamenala sa takmer úplná inhibícia tvorby 14-hydroxyklaritromycínu. Vzhľadom na široký rozsah terapeutických dávok klaritromycínu, u pacientov s normálnou renálnou funkciou nie je nutné dávku klaritromycínu znižovať. U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa však majú zvážiť nasledovné úpravy dávky: u pacientov s klírensom kreatinínu 30 až 60 ml/min sa má dávka

klaritromycínu znížiť o 50 % a u pacientov s klírensom kreatinínu <30 ml/min sa má dávka

klaritromycínu znížiť o 75 %. Dávky presahujúce 1 g/deň sa nemajú podávať súbežne s ritonavirom.

Podobné úpravy dávky sa majú zvážiť aj u pacientov so zníženou funkciou obličiek v prípade, keď sa ritonavir používa na podporu farmakokinetiky spolu s inými inhibítormi HIV proteázy, vrátane atazanaviru a sakvinaviru (pozri časť „Obojsmerné liekové interakcie“ uvedenú nižšie).

Vplyv klaritromycínu na iné lieky

Interakcie založené na CYP3A

Súbežné podávanie klaritromycínu, ktorý je známy tým, že inhibuje CYP3A, a liečiva

metabolizovaného prevažne prostredníctvom CYP3A sa môže spájať so zvýšením koncentrácií daného liečiva, čo môže zvýšiť alebo predĺžiť tak liečebné, ako aj nežiaduce účinky súbežne podávaného

liečiva.

Použitie klaritromycínu je kontraindikované u pacientov užívajúcich substráty enzýmu CYP3A

astemizol, cisaprid, domperidón, pimozid a terfenadín kvôli riziku vzniku predĺženia QT intervalu

a srdcových arytmií vrátane ventrikulárnej tachykardie, ventrikulárnej fibrilácie a torsades de pointes

(pozri časti 4.3 a 4.4).

Použitie klaritromycínu je tiež kontraindikované s námeľovými alkaloidmi, perorálnym

midazolamom, inhibítormi HMG CoA reduktázy metabolizovanými hlavne enzýmom CYP3A4 ( napr. lovastatínom a simvastatínom), kolchicínom, tikagrelorom, ivabradínom a ranolazínom (pozri

časť 4.3).

Klaritromycín sa má používať s opatrnosťou ak sa súbežne podáva s inými liekmi, o ktorých je známe, že sú substrátmi enzýmu CYP3A, najmä ak má substrát CYP3A úzky bezpečnostný profil (napr.

karbamazepín) a/alebo ak je substrát týmto enzýmom značne metabolizovaný. U pacientov súbežne užívajúcich klaritromycín sa môže zvážiť úprava dávkovania a ak je to možné, treba u týchto pacientov sledovať sérové koncentrácie liečiv metabolizovaných prevažne prostredníctvom enzýmu

CYP3A. Liečivá alebo skupiny liečiv, o ktorých je známe alebo sa predpokladá, že sú metabolizované rovnakým izoenzýmom CYP3A zahŕňajú (ale tento zoznam nie je úplný) alprazolam, karbamazepín, cilostazol, cyklosporín, disopyramid, ibrutinib, metylprednisolón, midazolam (intravenózny),

omeprazol, perorálne antikoagulanciá (napríklad warfarín, rivaroxabán, apixabán), atypické

antipsychotiká (napríklad kvetiapín), chinidín, rifabutín, sildenafil, sirolimus, takrolimus, triazolam

a vinblastín.

Liečivá interagujúce podobnými mechanizmami prostredníctvom iných izoenzýmov v rámci systému cytochrómu P450 zahŕňajú fenytoín, teofylín a valproát.

Priame perorálne antikoagulanciá (direct acting oral anticoagulants - DOACs)

DOACs dabigatran a edoxabán sú substráty pre efluxný transportér P-glykoproteín (P-gp). Rivaroxabán a apixabán sú metabolizované enzýmom CYP3A4 a tiež sú substrátmi pre P-gp. Pri súbežnom podávaní klaritromycínu s týmito liečivami sa vyžaduje opatrnosť, najmä u pacientov s vysokým rizikom krvácania (pozri časť 4.4).

Antiarytmiká

Po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady torsades de pointes vyskytujúce sa pri súbežnom použití klaritromycínu a chinidínu alebo dizopyramidu. Počas súbežného podávania klaritromycínu s týmito liečivami sa má monitorovať elektrokardiogram kvôli predĺženiu QT intervalu. Počas liečby

klaritromycínom sa majú sledovať hladiny chinidínu a dizopyramidu v sére.

Pri súbežnom užívaní klaritromycínu a dizopyramidu sa po uvedení lieku na trh hlásili prípady

hypoglykémie. Preto sa počas súbežného užívania klaritromycínu a dizopyramidu má sledovať hladina glukózy v krvi.

Hydroxychlórochín a chlórochín

V prípade pacientov dostávajúcich tieto lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval, sa má klaritromycín používať s opatrnosťou z dôvodu potenciálu vyvolania srdcovej arytmie a závažných nežiaducich kardiovaskulárnych udalostí.

Perorálne antidiabetiká/inzulín

Pri užívaní niektorých antidiabetík ako nateglinid a repaglinid môže dôjsť k inhibícii enzýmu CYP3A klaritromycínom, čo môže pri ich súbežnom užívaní spôsobiť hypoglykémiu. Odporúča sa dôkladné sledovanie glukózy.

Omeprazol

Zdravým dospelým jedincom bol klaritromycín (500 mg každých 8 hodín) podávaný v kombinácii s omeprazolom (40 mg denne). Pri súčasnom podávaní klaritromycínu boli plazmatické koncentrácie omeprazolu v rovnovážnom stave zvýšené (hodnota Cmax sa zvýšila o 30 %, AUC0-24 o 89 % a t1/2

o 34 %). Priemerná hodnota pH v žalúdku počas 24 hodín bola 5,2 pri podávaní samotného omeprazolu a 5,7 pri súbežnom podávaní s klaritromycínom.

Sildenafil, tadalafil a vardenafil

Každý z týchto inhibítorov fosfodiesterázy sa minimálne čiastočne metabolizuje prostredníctvom CYP3A a CYP3A môže byť súbežným podávaním klaritromycínu inhibovaný. Súčasné podávanie klaritromycínu so sildenafilom, tadalafilom alebo vardenafilom pravdepodobne povedie k zvýšenej expozícii inhibítoru fosfodiesterázy. Je potrebné zvážiť zníženie dávky sildenafilu, tadalafilu

a vardenafilu, keď sa tieto liečivá podávajú súčasne s klaritromycínom.

Teofylín, karbamazepín

Výsledky klinických štúdií preukázali mierne, ale štatisticky významné (p ≤0,05) zvýšenie

cirkulujúcich hladín teofylínu alebo karbamazepínu, ak sa každé z týchto liečiv podávalo súbežne

s klaritromycínom. Môže byť potrebné zvážiť zníženie dávky.

Tolterodín

Metabolizmus tolterodínu je primárne sprostredkovaný izoformou 2D6 cytochrómu P450 (CYP2D6). V podskupine populácie, ktorej chýba CYP2D6, sa však zistila metabolická cesta sprostredkovaná CYP3A. V tejto podskupine populácie vedie inhibícia CYP3A k významne vyšším koncentráciám

tolterodínu v sére. U pacientov, ktorí sú pomalí metabolizátori CYP2D6, môže byť v prítomnosti inhibítorov CYP3A, akým je klaritromycín, nutné zníženie dávky tolterodínu.

Triazolobenzodiazepíny (napr. alprazolam, midazolam, triazolam)

Keď sa midazolam podával súbežne s tabletami klaritromycínu (500 mg dvakrát denne), hodnota AUC midazolamu sa zvýšila 2,7-násobne po intravenóznom podaní midazolamu a 7-násobne po perorálnom podaní. Súbežnému podávaniu perorálneho midazolamu a klaritromycínu sa treba vyhnúť.

Pri súbežnom podávaní intravenózneho midazolamu a klaritromycínu musí byť pacient starostlivo sledovaný, aby bolo možné upraviť dávkovanie. Po absorpcii perorálne podaného midazolamu v

sliznici ústnej dutiny sa vyhne pre-systémovej eliminácii liečiva, a preto dôjde s väčšou pravdepodobnosťou k podobným interakciám ako po intravenóznom podaní midazolamu v porovnaní s jeho perorálnym podaním. Rovnaké opatrenia majú platiť aj pre iné benzodiazepíny, ktoré sú metabolizované prostredníctvom CYP3A, vrátane triazolamu a alprazolamu. Pri benzodiazepínoch,

ktorých eliminácia nezávisí od CYP3A (temazepam, nitrazepam, lorazepam), je klinicky významná interakcia s klaritromycínom nepravdepodobná.

Po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady liekových interakcií a účinkov na centrálny nervový systém (CNS) (napr. ospanlivosť a zmätenosť) pri súbežnom podávaní klaritromycínu a triazolamu. Odporúča sa sledovanie pacienta z dôvodu zvýšeného výskytu farmakologických účinkov na CNS.

Kortikosteroidy

Pri súbežnom podávaní klaritromycínu so systémovými a inhalačnými kortikosteroidmi, ktoré sú primárne metabolizované enzýmom CYP3A, sa vyžaduje opatrnosť z dôvodu potenciálneho zvýšenia systémovej expozície kortikosteroidom. V prípade súbežného používania je nutné pacientov dôkladne sledovať z hľadiska nežiaducich účinkov systémových kortikosteroidov.

Iné liekové interakcie

Aminoglykozidy

Pri súbežnom podávaní klaritromycínu s inými ototoxickými liekmi, najmä aminoglykozidmi, sa

odporúča opatrnosť (pozri časť 4.4).

Kolchicín

Kolchicín je substrát pre CYP3A aj pre efluxný transportér P-glykoproteín (Pgp). Klaritromycín a iné makrolidy sú známe tým, že inhibujú CYP3A a Pgp. Keď sa klaritromycín podáva spolu s

kolchicínom, inhibícia Pgp a/alebo CYP3A klaritromycínom môže viesť k zvýšenej expozícii

kolchicínu. Súbežné podávanie kolchicínu a klaritromycínu je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

Digoxín

Predpokladá sa, že digoxín je substrát efluxného transportéra, P-glykoproteínu (Pgp). Klaritromycín je známy tým, že inhibuje Pgp. Keď sa klaritromycín podáva spolu s digoxínom, inhibícia Pgp

klaritromycínom môže viesť k zvýšenej expozícii digoxínu. U pacientov súbežne liečených

klaritromycínom a digoxínom boli zvýšené koncentrácie digoxínu v sére hlásené aj v rámci sledovania po uvedení lieku na trh. U niektorých pacientov sa objavili klinické príznaky zodpovedajúce toxicite

digoxínu, vrátane potenciálne fatálnych arytmií. U pacientov súbežne liečených digoxínom

a klaritromycínom je potrebné starostlivo sledovať koncentrácie digoxínu v sére.

Zidovudín

Súbežné perorálne podávanie tabliet klaritromycínu a zidovudínu dospelým pacientom s infekciou HIV môže mať za následok znížené rovnovážne koncentrácie zidovudínu. Keďže klaritromycín zrejme ovplyvňuje absorpciu súbežne podávaného perorálneho zidovudínu, tejto interakcii sa dá z veľkej miery vyhnúť rozvrhnutím užívania dávok klaritromycínu a zidovudínu tak, aby bol medzi užitím jednotlivých liekov 4-hodinový časový odstup. Táto interakcia sa zrejme neobjavuje u pediatrických pacientov s infekciou HIV užívajúcich klaritromycín vo forme suspenzie spolu so zidovudínom

alebo dideoxyinozínom. Táto interakcia je nepravdepodobná v prípade, keď sa klaritromycín podáva formou intravenóznej infúzie.

Fenytoín a valproát

Vyskytli sa spontánne hlásené alebo publikované prípady interakcií inhibítorov CYP3A, vrátane

klaritromycínu, a liečiv, ktoré pravdepodobne nie sú metabolizované prostredníctvom CYP3A (napr. fenytoín a valproát). Keď sa uvedené liečivá podávajú súbežne s klaritromycínom, odporúča sa

kontrolovať ich hladiny v sére. Hlásené boli zvýšené hladiny v sére.

Obojsmerné liekové interakcie

Atazanavir

Klaritromycín aj atazanavir sú substráty a inhibítory CYP3A a preukázala sa medzi nimi obojsmerná lieková interakcia. Súbežné podávanie klaritromycínu (500 mg dvakrát denne) s atazanavirom

(400 mg jedenkrát denne) viedlo k 2-násobnému zvýšeniu expozície klaritromycínu a 70 % zníženiu

expozície 14-hydroxyklaritromycínu a zároveň k 28 % zvýšeniu hodnoty AUC atazanaviru. Vzhľadom na široké terapeutické okno klaritromycínu, u pacientov s normálnou funkciou obličiek nie je potrebné zníženie dávok. U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu

30 až 60 ml/min) je potrebné znížiť dávku klaritromycínu o 50 %. U pacientov s klírensom kreatinínu

<30 ml/min sa má dávka klaritromycínu znížiť o 75 %, s použitím vhodnej liekovej formy

klaritromycínu. Dávky klaritromycínu vyššie ako 1000 mg denne sa nemajú podávať súbežne

s inhibítormi proteázy.

Blokátory kalciového kanála

Pri súbežnom podávaní klaritromycínu a blokátorov kalciového kanála metabolizovaných CYP3A4 (napr. verapamilu, amlodipínu, diltiazemu) sa z dôvodu rizika hypotenzie odporúča opatrnosť.

Plazmatické koncentrácie klaritromycínu, ako aj blokátorov kalciového kanála, sa môžu v dôsledku interakcie zvýšiť. U pacientov súbežne užívajúcich klaritromycín a verapamil sa pozorovala hypotenzia, bradyarytmie a laktátová acidóza.

Itrakonazol

Klaritromycín aj itrakonazol sú substráty a inhibítory CYP3A, čo vedie k obojsmernej liekovej

interakcii. Klaritromycín môže zvyšovať plazmatické hladiny itrakonazolu, kým itrakonazol môže zvyšovať plazmatické hladiny klaritromycínu. Pacientov, ktorí súbežne užívajú itrakonazol

a klaritromycín, je potrebné starostlivo sledovať kvôli prejavom alebo príznakom zvýšeného alebo predĺženého farmakologického účinku.

Sakvinavir

Klaritromycín aj sakvinavir sú substráty a inhibítory CYP3A a preukázala sa medzi nimi obojsmerná lieková interakcia. Súbežné podávanie klaritromycínu (500 mg dvakrát denne) a sakvinaviru (mäkké želatínové kapsuly 1 200 mg trikrát denne) 12 zdravým dobrovoľníkom viedlo k hodnotám AUC sakvinaviru v rovnovážnom stave o 177 % vyššie a Cmax sakvinaviru v rovnovážnom stave o 187 % vyššie ako pri podávaní samotného sakvinaviru. Hodnoty AUC a Cmax klaritromycínu boli približne o 40 % vyššie ako hodnoty pozorované pri podávaní samotného klaritromycínu. Nie je potrebná

žiadna úprava dávkovania, keď sú tieto dve liečivá podávané súbežne počas obmedzenej doby a v dávkach/liekových formách sledovaných v štúdiách. Pozorovania zo štúdií liekových interakcií sakvinaviru s použitím liekovej formy mäkkých želatínových kapsúl nemusia zodpovedať účinkom pozorovaným pri použití tvrdých želatínových kapsúl sakvinaviru. Pozorovania zo štúdií liekových

interakcií so samotným sakvinavirom nemusia zodpovedať účinkom pozorovaným pri liečbe

kombináciou sakvinavir/ritonavir. Pri súbežnom podávaní sakvinaviru a ritonaviru je potrebné zvážiť možné účinky ritonaviru na klaritromycín.

Gravidita

Bezpečnosť užívania klaritromycínu počas gravidity nebola stanovená. Na základe rôznych výsledkov

zo skúšaní na zvieratách a skúseností u ľudí nemožno vylúčiť možné nežiaduce účinky na

embryofetálny vývoj. Niektoré observačné štúdie hodnotiace expozíciu klaritromycínu počas prvého a druhého trimestra hlásili zvýšené riziko spontánneho potratu v porovnaní s neužívaním antibiotík

alebo užívaním iných antibiotík v rovnakom období. Dostupné epidemiologické štúdie o riziku

závažných vrodených malformácií pri užívaní makrolidov vrátane klaritromycínu počas tehotenstva poskytujú protichodné výsledky. Preto sa užívanie klaritromycínu počas gravidity neodporúča bez

starostlivého zváženia pomeru prínosu a rizík.

Dojčenie

Bezpečnosť klaritromycínu pre použitie počas dojčenia na kojencov nebola stanovená. Klaritromycín

sa v malých množstvách vylučuje do ľudského materského mlieka, preto by matky by počas liečby nemali dojčiť. Odhaduje sa, že výhradne dojčené dieťa dostane asi 1,7 % dávky klaritromycínu

vypočítanej podľa telesnej hmotnosti matky.

Fertilita

Štúdie fertility na potkanoch nepreukázali škodlivé účinky (pozri časť 5.3).

Nie sú k dispozícii údaje o účinkoch klaritromycínu na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Pred vedením vozidiel alebo obsluhou strojov sa musí vziať to do úvahy možnosť výskytu závratov, vertiga, zmätenosti a dezorientácie, ktoré sa môžu vyskytnúť počas liečby.

1. Súhrn bezpečnostného profilu

   Najčastejšie sa vyskytujúce a časté nežiaduce účinky súvisiace s liečbou klaritromycínom u dospelých a pediatrických pacientov sú bolesť brucha, hnačka, nauzea, vracanie a porucha vnímania chuti. Tieto nežiaduce účinky majú zvyčajne miernu intenzitu a zhodujú sa so známym bezpečnostným profilom makrolidových antibiotík (pozri časť 4.8, odsek b).

   Počas klinických štúdií sa u pacientov s už existujúcimi mykobakteriálnymi infekciami a u pacientov

   bez nich nezistil významný rozdiel vo výskyte uvedených gastrointestinálnych nežiaducich reakcii.

2. Prehľadný súhrn nežiaducich reakcii

   V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie klaritromycínu vo forme tabliet s okamžitým uvoľňovaním, granulátu pre perorálnu suspenziu, prášku na injekčný roztok a tabliet s predĺženým uvoľňovaním, ktoré boli hlásené v klinických štúdiách a v období po uvedení lieku na trh.

   Reakcie, ktorých výskyt je v súvislosti s klaritromycínom prinajmenšom možný, sú uvedené podľa tried orgánových systémov a frekvencie ich výskytu s použitím nasledujúcej konvencie:

   • veľmi časté (≥1/10)

     - časté (≥1/100 až <1/10)

     - menej časté (≥1/1 000 až <1/100)

   • neznáme (nežiaduce reakcie hlásené po uvedení lieku na trh; z dostupných údajov nie je možné odhadnúť ich výskyt).

   V rámci každej skupiny frekvencii, sú nežiaduce účinky zoradené v poradí klesajúcej závažnosti, ak závažnosť bolo možné odhadnúť.

   	Časté	Menej časté	Neznáme
   Infekcie a nákazy		kandidóza, gastroenteritída1, infekcia2, vaginálna infekcia	pseudomembranózna kolitída, eryzipel
   Poruchy krvia lymfatického systému		leukopénia, neutropénia3, trombocytémia2, eozinofília3	agranulocytóza, trombocytopénia
   Poruchyimunitného systému4		precitlivenosť	anafylaktická reakcia, angioedém
   Poruchymetabolizmu a výživy		anorexia, znížená chuť do jedla	hypoglykémia5
   Psychické poruchy	nespavosť	úzkosť, nervozita2,	psychotická porucha, stav zmätenosti,depersonalizácia,depresia,dezorientácia, halucinácie,nezvyčajné sny, mánia
   Poruchy nervového systému	dysgeúzia,bolesť hlavy	závraty, somnolencia5, tremor	kŕče, ageúzia, parosmia, anosmia, parestézia
   Poruchy ucha a labyrintu		vertigo, zhoršený sluch, tinitus	hluchota
   Poruchy srdcaa srdcovej činnosti		predĺženie QT intervalu naelektrokardiograme6, palpitácie	torsades de pointes6, ventrikulárna tachykardia6,ventrikulárna fibrilácia
   Poruchy ciev			Krvácanie7
   Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka amediastína		epistaxa1
   Poruchygastrointestinálnehotraktu	hnačka8, vracanie, dyspepsia,nauzea, bolesť brucha	gastroezofageálna refluxná choroba1, gastritída, proktalgia1, stomatitída, glositída, distenzia brucha3, zápcha, sucho v ústach,grganie, flatulencia	akútna pankreatitída, zmena sfarbenia jazyka, zmena sfarbenia zubov
   Poruchy pečenea žlčových ciest	abnormálne výsledky funkčných vyšetrenípečene	cholestáza3, hepatitída3, zvýšené hladiny alanínaminotransferázy, zvýšené hladinyaspartátaminotransferázy, zvýšené hladiny gamaglutamyltransferázy3	zlyhanie pečene9, hepatocelulárna žltačka
   Poruchy kože a podkožného tkaniva	vyrážka, hyperhidróza	pruritus, urtikária, makulo- papulárna vyrážka2	Závažné kožnénežiaduce reakcie(SCAR) (napr.akútnageneralizovaná exantémová

   			pustulóza (AGEP)), Stevensov-Johnsonov syndróm4, toxickáepidermálna nekrolýza4, lieková vyrážkas eozinofílioua systémovými príznakmi (DRESS),akné
   Poruchy kostrovej asvalovej sústavy a spojivovéhotkaniva		svalový spazmus2, myalgia1	rabdomyolýza1,10, myopatia
   Poruchy obličieka močových ciest			renálne zlyhanie, intersticiálna nefritída
   Celkové poruchy a reakcie v miestepodania		malátnosť3, pyrexia2, asténia, bolesť na hrudníku3, triaška3,únava3
   Laboratórnea funkčné vyšetrenia		zvýšená hladina alkalickejfosfatázy v krvi3, zvýšená hladina laktátdehydrogenázy v krvi3	zvýšená hodnota medzinárodného normalizovaného pomeru7, predĺženie protrombínovéhočasu7, abnormálna farba moču

   1 ADR hlásené iba pre formu tablety s predĺženým uvoľňovaním

   2 ADR hlásené iba pre formu granulát na perorálnu suspenziu

   3 ADR hlásené iba pre formu tablety s okamžitým uvoľňovaním

   4, 6,8, 9 Pozri odsek a)

   5, 7,10 Pozri odsek c)

3. Opis vybraných nežiaducich účinkov

   V niektorých prípadoch hlásení rabdomyolýzy sa klaritromycín podával súbežne so statínmi, fibrátmi, kolchicínom alebo alopurinolom (pozri časti 4.3 a 4.4).

   Pri súbežnom podávaní klaritromycínu a triazolamu sa po uvedení lieku na trh hlásili liekové interakcie a účinky na centrálny nervový systém (CNS) (napr. ospalosť a zmätenosť). Odporúča sledovanie pacienta kvôli zvýšeným farmakologickým účinkom na CNS (pozri časť 4.5).

   Zriedkavo sa hlásili prípady výskytu zvyškov tabliet klaritromycínu s riadeným uvoľňovaním v stolici, z ktorých mnohé sa vyskytli u pacientov s anatomickými (vrátane ileostómie alebo kolostómie) alebo funkčnými poruchami gastrointestinálneho traktu so skráteným časom prechodu gastrointestinálnym traktom. V niekoľkých prípadoch sa zvyšky tabliet objavili v stolici v súvislosti s hnačkou. Odporúča sa, aby pacienti, u ktorých sa v stolici objavili zvyšky tabliet a nedošlo k zlepšeniu ich stavu, prešli na liečbu inou liekovou formou klaritromycínu (napr. suspenziu) alebo iné antibiotikum.

   Osobitná skupina pacientov: nežiaduce reakcie u pacientov s oslabeným imunitným systémom (pozri odsek e).

4. Pediatrická populácia

   Uskutočnili sa klinické štúdie s pediatrickou suspenziou klaritromycínu u detí vo veku od 6 mesiacov do 12 rokov. Preto sa u detí mladších ako 12 rokov má používať pediatrická suspenzia klaritromycínu.

   K dispozícii nie sú dostatočné údaje na odporúčania dávkovacieho režimu pre použitie i.v. foriem klaritromycínu u pacientov mladších ako 18 rokov.

   Predpokladá sa, že frekvencia výskytu, typ a závažnosť nežiaducich účinkov sú u detí rovnaké ako

   u dospelých.

5. Ďalšie osobitné skupiny pacientov

Pacienti s oslabeným imunitným systémom

U pacientov s AIDS a iných pacientov s oslabeným imunitným systémom, ktorí boli kvôli mykobakteriálnym infekciám dlhodobo liečení vyššími dávkami klaritromycínu, bolo často ťažké odlíšiť nežiaduce účinky pravdepodobne súvisiace s podávaním klaritromycínu od základných prejavov ochorenia vyvolaného vírusom HIV alebo pridruženého ochorenia.

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie u dospelých pacientov liečených celkovými dennými dávkami

1000 mg a 2000 mg klaritromycínu boli: nauzea, vracanie, porucha vnímania chuti, bolesť brucha, hnačka, vyrážka, plynatosť, bolesť hlavy, zápcha, zhoršený sluch, zvýšenie hladín

alanínaminotransferázy (ALT, ) a aspartátaminotransferázy (AST, Serum Glutamic Pyruvate Transaminase SGPT) v sére. Medzi ďalšie nežiaduce účinky s nízkou frekvenciou výskytu patrili

dyspnoe, nespavosť a sucho v ústach. Ich výskyt bol u pacientov liečených 1 000 mg alebo 2 000 mg

klaritromycínu porovnateľný, ale u pacientov, ktorí boli liečení celkovou dennou dávkou 4 000 mg

klaritromycínu, sa zvyčajne vyskytovali asi 3- až 4-krát častejšie.

U týchto pacientov s oslabeným imunitným systémom sa hodnotili laboratórne výsledky

analyzovaním týchto hodnôt mimo hraničného rozpätia abnormálnych hladín (t.j. najvyššia a najnižšia hodnota) konkrétneho testu. Na základe týchto kritérií mali asi 2 % až 3 % pacientov, ktorí užívali buď 1 000 mg alebo 2 000 mg klaritromycínu denne, závažne abnormálne zvýšené hladiny AST a ALT

a abnormálne nízky počet bielych krviniek a krvných doštičiek. Nižšie percento pacientov v týchto dvoch dávkových skupinách malo takisto zvýšenú koncentráciu močoviny v krvi (Blood Urea Nitrogen levels BUN). U pacientov, ktorí užívali 4 000 mg denne, sa zaznamenal mierne vyšší výskyt abnormálnych hodnôt pri všetkých parametroch, okrem počtu bielych krviniek.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Hlásenia naznačujú, že pri požití veľkého množstva klaritromycínu možno očakávať vznik

gastrointestinálnych príznakov. U jedného pacienta s bipolárnou poruchou v anamnéze boli po užití

8 gramov klaritromycínu hlásené zmeny mentálneho stavu, paranoidné správanie, hypokaliémia

a hypoxémia.

Liečba

Nežiaduce účinky sprevádzajúce predávkovanie sa musia liečiť rýchlym vylúčením nevstrebaného

lieku a zavedením podporných opatrení. Podobne ako u iných makrolidových antibiotík sa nedá očakávať, že by hemodialýza alebo peritoneálna dialýza výraznejšie ovplyvnila sérové hladiny klaritromycínu.

V prípade predávkovania klaritromycínom v i.v. forme (prášok pre prípravu injekčného roztoku) by mala byť liečba prerušená a majú byť zahájené vhodné podporné opatrenia.