Furosemid Medreg 40 mg Tableta

Liečba edémov srdcového pôvodu.

Liečba edémov pečeňového pôvodu.

Liečba edémov obličkového pôvodu (pri nefrotickom syndróme je nevyhnutná liečba primárneho

ochorenia).

Artériová hypertenzia.

Furosemid Medreg je indikovaný u dospelých, dospievajúcich a detí.

Dávkovanie

Vždy sa má použiť najnižšia účinná dávka.

U dospelých je odporučená maximálna denná dávka 1 500 mg pri perorálnom použití. Použitie

maximálnej dávky závisí od individuálnej reakcie pacienta.

Dospelí

Edémy srdcového pôvodu

Odporúčaná počiatočná perorálna dávka je 20 mg až 80 mg denne. Táto dávka môže byť upravená podľa potreby na základe odpovede na liečbu. Dennú dávku sa odporúča rozdeliť do dvoch alebo troch individuálnych dávok.

Edémy pečeňového pôvodu

Furosemid sa používa ako doplnenie liečby antagonistami aldosterónu v prípade, ak liečba týmito liečivami nie je dostatočná. Aby sa predišlo komplikáciam ako je ortostatická hypotenzia alebo nerovnováha elektrolytov alebo acido-bázicka nerovnováha, dávku je potrebné pozorne titrovať, aby bola počiatočná strata tekutín postupná. U dospelých pacientov ide o dávku, ktorá vedie k strate

hmotnosti približne 0,5 kg telesnej hmotnosti denne.

Odporúčaná počiatočná perorálna dávka je 20 mg až 80 mg denne. Táto dávka môže byť upravená

v závislosti od získanej odpovede. Táto denná dávka môže byť podaná v jednej dávke alebo rozdelená do viacerých dávok.

Edémy obličkového pôvodu

Nátriuretická odpoveď na furosemid závisí od viacerých faktorov, vrátane závažnosti zlyhávania obličiek a rovnováhy sodíka. Z tohto dôvodu nie je možné presne odhadnúť účinok dávky.

U pacientov s chronickým zlyhávaním obličiek je potrebné dávku titrovať opatrne, aby bol odtok edému postupný. U dospelých to znamená dávku, ktorá vedie k strate približne 2 kg telesnej hmotnosti (približne 280 mmol Na⁺) denne.

Odporúčaná počiatočná perorálna dávka je 40 mg až 80 mg denne. Ak je to potrebné, dávka môže byť upravená na základe odpovede na liečbu. Denná dávka môže byť podaná v jednej dávke alebo rozdelená do dvoch individuálnych dávok. U pacientov podstupujúcich dialýzu je zvyčajná

udržiavacia perorálna dávka 250 mg až 1 500 mg denne.

Edém v súvislosti s nefrotickým syndrómom

Odporúčaná počiatočná dávka je 40 mg až 80 mg podávaná denne. Táto dávka môže byť upravená podľa potreby na základe odpovede na liečbu. Denná dávka môže byť podaná v jednej dávke alebo rozdelená do viacerých dávok.

Artériová hypertenzia

Zvyčajná udržiavacia dávka je 20 mg až 40 mg denne. V prípade hypertenzie spojenej s chronickým zlyhávaním obličiek môžu byť potrebné vyššie dávky.

Furosemid môže byť použitý samostatne alebo v kombinácii s inými antihypertenzívnymi liečivami.

Osobitné populácie

Pediatrická populácia

U detí má byť dávka znížená v závislosti od telesnej hmotnosti, s odporúčanou dávkou 2 mg/kg až

maximálne 6 mg/kg telesnej hmotnosti. Dávka nemá presiahnuť 40 mg denne.

Starší pacienti

Perorálna počiatočná dávka je 20 mg/deň, ktorá sa postupne zvyšuje až do požadovanej odpovede.

Spôsob podávania

Tablety sa majú prehĺtnuť celé a zapiť tekutinou na prázdny žalúdok.

Dĺžka liečby závisí od terapeutických indikácií a je stanovená lekárom pre každého pacienta

individuálne.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

  Pacienti alergickí na sulfónamidy (napr. sulfónamidové antibiotiká alebo deriváty

  sulfonylmočoviny) môžu mať skríženú senzitivitu na furosemid.

• Hypovolémia alebo dehydratácia.

• Zlyhávanie obličiek s anúriou, ktoré nereaguje na liečbu furosemidom.

• Závažná hypokaliémia (pozri časť 4.8).

• Závažná hyponatriémia.

• Hepatická kóma alebo prekóma súvisiaca s hepatálnou encefalopatiou.

• Laktácia.

Je potrebné zabezpečiť vylučovanie moču. U pacientov s poruchou odtoku moču (napr. pacienti so

zmenami vyprázdňovania močového mechúra, hyperpláziou prostaty alebo zúžením močovodu) môže zvýšená tvorba moču spôsobiť alebo zhoršiť ťažkosti. Preto je týchto pacientov potrebné starostlivo

sledovať – najmä v počiatočných štádiách liečby.

Liečba Furosemidom Medreg vyžaduje pravidelný lekársky dohľad, a je potrebné zvlášť dôkladné

sledovanie v prípade:

• pacientov s hypotenziou,

• pacientov s osobitným rizikom výrazného poklesu tlaku krvi, napr. pacienti s významnou stenózou koronárnych artérií alebo krvných ciev zásobujúcich mozog,

• pacientov s manifestným alebo latentným diabetom mellitus,

• pacientov s dnou,

• pacientov s hypoproteinémiou, napr. spojenou s nefrotickým syndrómom (účinok furosemidu môže byť oslabený a jeho ototoxicita zvýšená). Je potrebná opatrná titrácia dávky.

• pacientov s hepatorenálnym syndrómom, t.j. s funkčným zlyhávaním obličiek spojeným

  so závažným ochorením pečene,

• u predčasne narodených detí (riziko vzniku nefrokalcinózy/nefrolitiázy; majú sa sledovať

renálne funkcie a má sa vykonať sonografia obličiek).

Symptomatická hypotenzia môže viesť k závratu, mdlobám alebo strate vedomia u pacientov

liečených furosemidom, a to hlavne u starších pacientov, pacientov užívajúcich iné lieky, ktoré môžu spôsobovať hypotenziu a u pacientov s inými zdravotnými ťažkosťami, ktoré predstavujú riziko výskytu hypotenzie.

U väčšiny pacientov sa odporúča pravidelne monitorovať sérové hladiny sodíka a draslíka a taktiež

kreatínu počas liečby furosemidom. Zvlášť starostlivé sledovanie sa vyžaduje u pacientov

so zvýšeným rizikom rozvoja nerovnováhy elektrolytov, alebo v prípade ďalšej výraznej straty tekutín (napr. vracanie, hnačka a intenzívne potenie). Hypovolémia alebo dehydratácia, ako aj všetky významné elektrolytové a acido-bázické poruchy musia byť upravené. Aby sa to dosiahlo, môže byť potrebné prerušiť liečbu furosemidom.

Súbežné užívanie s risperidónom

V placebom kontrolovaných klinických štúdiách s risperidónom u starších pacientov s demenciou sa pozorovala vyššia incidencia mortality u tých, ktorí boli liečení furosemidom súbežne s risperidónom (7,3%; medián veku: 89 rokov, vekové rozpätie: 75 – 97 rokov) v porovnaní s pacientmi liečenými samotným risperidónom (3,1%; medián veku: 84 rokov, vekové rozpätie: 70 – 96 rokov) alebo samotným furosemidom (4,1%; medián veku: 80 rokov, vekové rozpätie: 67 – 90 rokov). Súbežné

užívanie risperidónu a iných diuretík (najmä tiazidových diuretík užívaných v nízkych dávkach) nebolo spojené s podobnými zisteniami.

Nebol identifikovaný žiadny patofyziologický mechanizmus, ktorý by vysvetľoval tento výskyt, a nebol pozorovaný konzistentný vzorec pre príčinu smrti. Pred rozhodnutím o použití tohto lieku je

však potrebná opatrnosť, a je potrebné vziať do úvahy riziká a prínosy tejto kombinácie alebo súbežnej liečby inými silnými diuretikami. Nezistil sa zvýšený výskyt úmrtnosti u pacientov užívajúcich

súbežne s risperidónom ďalšie diuretiká. Bez ohľadu na liečbu, dehydratácia bola faktorom celkového rizika úmrtnosti, a preto sa jej treba vyhnúť u pacientov s demenciou (pozri časť 4.3).

Existuje možnosť exacerbácie alebo aktivácie systémového lupusu erythematosus.

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo

sodíka.

Neodporúčané kombinácie:

Chlóralhydrát

V ojedinelých prípadoch môže intravenózne podanie furosemidu do 24 hodín po podaní

chlóralhydrátu viesť k začervenaniu, úzkosti, nevoľnosti, zvýšenému krvnému tlaku a tachykardii.

Z tohto dôvodu sa súbežné použitie furosemidu a chlóralhydrátu neodporúča.

Aminoglykozidové antibiotiká a iné ototoxické liečivá

Furosemid môže zosilniť ototoxický účinok aminoglykozidových antibiotík, ako je kanamycín, gentamicín a tobramycín, alebo iných ototoxických liečiv. Tento typ liečiv by sa mal používať

súbežne s furosemidom, iba ak to podporujú dostatočne závažné klinické dôvody, pretože sa môže vyskytnúť nevratné poškodenie sluchu.

Opatrnosť pri užívaní:

Cisplatina

V prípade súbežného podávania cisplatiny a furosemidu existuje riziko ototoxického účinku. Okrem toho sa nefrotoxicita cisplatiny môže zvýšiť, ak sa furosemid nepodáva v nízkych dávkach (napríklad 40 mg pacientom s normálnou funkciou obličiek) a s pozitívnou rovnováhou tekutín, ak sa používa na dosiahnutie forsírovanej diurézy počas liečby cisplatinou.

Sukralfát

Furosemid podávaný perorálne a sukralfát sa nemajú podávať v intervaloch kratších alebo rovných 2 hodinám medzi nimi, pretože sukralfát znižuje absorpciu furosemidu z čreva, a tým znižuje jeho účinok.

Lítium

Vylučovanie solí lítia je znížené furosemidom, čo môže spôsobiť zvýšenie hladín lítia v sére, a tým vedie k zvýšenému riziku toxicity súvisiacej s lítiom vrátane zvýšeného rizika kardiotoxických

a neurotoxických účinkov lítia.

Preto sa odporúča starostlivo sledovať hladinu lítia u pacientov liečených touto kombináciou.

Inhibítory ACE/antagonisty receptorov angiotenzínu II

U pacientov užívajúcich diuretiká sa môže vyskytnúť výrazná hypotenzia a porucha funkcie obličiek, vrátane prípadov zlyhania obličiek, najmä pri prvom podaní alebo po prvom podaní vysokých dávok inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE inhibítory) alebo antagonistov receptorov angiotenzínu II.

Je potrebné vziať do úvahy možnosť dočasného prerušenia podávania furosemidu alebo aspoň

zníženia dávky počas troch dní pred začatím liečby alebo zvýšenia dávky inhibítorov ACE alebo antagonistov receptora angiotenzínu II.

Risperidón

Pred rozhodnutím o použití tohto lieku je potrebné venovať pozornosť rizikám a prínosom kombinácie alebo súbežnej liečby furosemidom alebo inými silnými diuretikami. Pozri časť 4.4. kvôli zvýšenej

úmrtnosti u starších pacientov s demenciou súbežne liečených risperidónom.

Levotyroxín

Vysoké dávky furosemidu môžu inhibovať väzbu hormónov štítnej žľazy na proteínové nosiče, čo môže následne viesť k počiatočnému prechodnému zvýšeniu voľných hormónov štítnej žľazy

a následnemu poklesu celkových hladín hormónov štítnej žľazy. Hladina hormónov štítnej žľazy sa má monitorovať.

Aliskirén

Aliskirén znižuje plazmatickú koncentráciu perorálne podaného furosemidu. Pri súbežnej liečbe

aliskirénom sa pri začatí liečby a úprave dávky odporúča sledovať diuretický účinok furosemidu. Je potrebné vziať do úvahy:

Nesteroidné antiflogistiká

Súbežné podávanie nesteroidných antiflogistík, vrátane kyseliny acetylsalicylovej, môže znížiť účinok furosemidu. U dehydratovaných alebo hypovolemických pacientov môžu nesteroidné antiflogistiká spôsobiť akútne zlyhanie obličiek. Toxicita salicylátov môže byť furosemidom zvýšená.

Fenytoín

Súbežná liečba fenytoínom môže mať za následok oslabenie účinku furosemidu.

Kortikosteroidy/karbenoxolón/laxatíva/sladké drievko

Užívanie kortikosteroidov, karbenoxolónu alebo sladkého drievka vo veľkom množstve a dlhodobé užívanie laxatív môže zvýšiť riziko vzniku hypokaliémie.

Srdcové glykozidy a lieky predĺžujúce interval QT

Niektoré zmeny elektrolytov (napr. hypokaliémia, hypomagneziémia) môžu zvýšiť toxicitu niektorých

liekov (ako sú srdcové glykozidy a liečivá, ktoré indukujú syndróm predĺženia intervalu QT).

Antihypertenzíva

Ak sa súbežne s furosemidom podávajú antihypertenzíva, diuretiká alebo iné lieky, ktoré môžu znižovať krvný tlak, je potrebné predpokladať výraznejší pokles krvného tlaku.

Probenecid/metotrexát

Probenecid, metotrexát a ďalšie liečivá, ktoré podobne ako furosemid podliehajú významnej renálnej tubulárnej sekrécii, môžu znížiť účinok furosemidu. Naopak, furosemid môže znižovať renálnu elimináciu týchto liečiv. V prípade liečby vysokými dávkami (najmä ak sa furosemid a aj iné lieky

podávajú vo vysokých dávkach) to môže viesť k zvýšeniu plazmatických koncentrácií a zvýšenému riziku nežiaducich účinkov spojených s furosemidom alebo so súbežnou liečbou.

Antidiabetiká/sympatomimetiká/teofylín

Účinok antidiabetík a sympatomimetík zvyšujúcich krvný tlak (ako je adrenalín, noradrenalín) môže byť znížený. Môžu sa zvýšiť liečebné účinky svalových relaxancií alebo teofylínu.

Nefrotoxické liečivá

Môže dôjsť k zvýšeniu škodlivého účinku nefrotoxických liečiv na obličky.

Cefalosporíny

U pacientov dostávajúcich súbežnú liečbu furosemidom a vysokými dávkami niektorých

cefalosporínov sa môže rozvinúť poškodenie obličiek.

Cyklosporín A

Súbežné používanie cyklosporínu A a furosemidu je spojené so zvýšeným rizikom dnavej artritídy sekundárne k hyperurikémii vyvolanej furosemidom a rizikom zhoršenia vylučovania urátov

obličkami spojené s cyklosporínom.

Rádiokontrastné látky

U pacientov s rizikom rádiokontrastnej nefropatie liečených furosemidom došlo po podaní

rádiokontrastných látok k vyššiemu výskytu zhoršenia funkcie obličiek v porovnaní s pacientmi

s vysokým rizikom, ktorí pred podaním rádiokontrastných látok dostali iba intravenóznu hydratáciu.

Jedlo

Spôsob, akým furosemid je alebo nie je ovplyvňovaný príjmom potravy a rozsah tejto interakcie závisia od príslušnej liekovej formy. Odporúča sa užívať perorálne liekové formy nalačno.

Gravidita

Furosemid prechádza placentárnou bariérou. Počas tehotenstva sa má furosemid používať iba v nevyhnutných prípadoch. Liečba furosemidom počas tehotenstva vyžaduje sledovanie rastu plodu.

Dojčenie

Počas dojčenia je potrebné vziať do úvahy, že furosemid prechádza do materského mlieka, čo môže inhibovať tvorbu mlieka. Liečba furosemidom u dojčiacich žien je preto kontraindikovaná (pozri časť 4.3) a ženy by nemali dojčiť, ak sú liečené furosemidom.

Fertilita

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o účinkoch furosemidu na plodnosť u ľudí. Štúdie na zvieratách neodhalili vplyv na fertilitu pri liečbe furosemidom (pozri časť 5.3).

Niektoré nepriaznivé účinky (napr. výrazné a nežiaduce zníženie krvného tlaku) môžu mať vplyv na schopnosť pacienta sústrediť sa a reagovať, v dôsledku čoho predstavujú riziko v situáciách, keď sú tieto schopnosti obzvlášť dôležité (napr. pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov).

Frekvencia nežiaducich účinkov je definovaná ako: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nedá sa odhadnúť z dostupných údajov).

Frekvencie sú odvodené z údajov z literatúry, ktoré sa odkazujú do štúdií, v ktorých sa furosemid použil celkovo u 1 387 pacientov v akejkoľvek dávke a indikácii. V prípadoch, keď bola kategória frekvencií pre ten istý nepriaznivý účinok odlišná, bola vybraná kategória s najvyššou frekvenciou.

Poruchy krvi a lymfatického systému Časté: hemokoncentrácia Menej časté: trombocytopénia

Zriedkavé: eozinofília, leukopénia

Veľmi zriedkavé: hemolytická anémia, aplastická anémia, agranulocytóza

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé: závažné anafylaktické a anafylaktoidné reakcie akým je anafylaktický šok

Neznáme: exacerbácia alebo aktivácia systémového lupusu erythematosus

Poruchy metabolizmu a výživy (pozri časť 4.4)

Veľmi časté: nerovnováha elektrolytov (vrátane symptomatickej), dehydratácia a hypovolémia

(najmä u starších pacientov), zvýšená hladina kreatinínu a triacylglycerolov v krvi

Časté: hyponatriémia a hypochlorémia, hypokaliémia, zvýšená hladina cholesterolu v krvi, zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi a záchvaty dny, zvýšený objem moču

Menej časté: porucha glukózovej tolerancie, môže sa prejaviť latentný diabetes mellitus (pozri

časť 4.4)

Neznáme: hypokalciémia, hypomagneziémia, zvýšená hladina močoviny v krvi, metabolická alkalóza, Pseudo-Bartterov syndróm (v súvislosti s nadmerným užívaním a/alebo pri dlhodobej liečbe furosemidom)

Poruchy nervového systému

Časté: hepatálna encefalopatia u pacientov s hepatálnou insuficienciou (pozri časť 4.3)

Zriedkavé: parestézie

Neznáme: závrat, mdloby a strata vedomia (spôsobená symptomatickou hypotenziou alebo

inými príčinami), bolesť hlavy

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté: poruchy sluchu (zväčša reverzibilné) najmä u pacientov s renálnou insuficienciou

alebo hypoproteinémiou (napr. pri nefrotickom syndróme)

Zriedkavé: strata sluchu (niekedy ireverzibilná), tinitus

Poruchy ciev

Zriedkavé: vaskulitída

Neznáme: trombóza

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Menej časté: nauzea

Zriedkavé: vracanie, hnačka

Veľmi zriedkavé: akútna pankreatitída

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi zriedkavé: cholestáza, zvýšenie transamináz

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: pruritus, urtikária, vyrážka, bulózny exantém, multiformný erytém, pemfigoid,

exfoliatívna dermatitída, purpura, fotosenzitivívne reakcie

Neznáme: Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN),

akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP), lieková vyrážka s

eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS syndróm), lichenoidná vyrážka

Poruchy kostrovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme: boli hlásené prípady rabdomyolýzy, často v súvislosti so závažnou hypokaliémiou (pozri časť 4.3)

Poruchy obličiek a močových ciest

Zriedkavé: tubulointersticiálna nefritída

Neznáme: zvýšená hladina sodíka v moči, zvýšená hladina chloridov v moči, retencia moču (u pacientov s čiastočnou obštrukciou vylučovania moču (pozri časť 4.4)),

nefrokalcinóza a/alebo nefrolitiáza u predčasne narodených detí (pozri časť 4.4), renálne zlyhanie (pozri časť 4.5)

Tehotenstvo, puerperium and perinatálne stavy

Neznáme: zvýšené riziko otvoreného ductus arteriosus u predčasne narodených detí liečených furosemidom počas prvých týždňov života

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Zriedkavé: horúčka

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky predávkovania

Klinický obraz akútneho alebo chronického predávkovania závisí od rozsahu straty vody a elektrolytov (napr. hypovolémia, dehydratácia, hemokoncentrácia, srdcová arytmia vrátane atrioventrikulárnej blokády a fibrilácie komôr). Medzi symptómy týchto zmien patrí: ťažká hypotenzia

(a progresia do šoku), akútne zlyhanie obličiek, trombóza, delíriové stavy, flacidná paralýza, apatia a zmätenosť.

Liečba

Špecifické antidotum furosemidu nie je známe. Ak od užitia uplynul iba krátky čas, je možné pokúsiť sa obmedziť rozsiahlejšiu systémovú absorpciu liečiva pomocou opatrení, ako je gastrická laváž alebo iné, ktoré sú určené na zníženie absorpcie (napr. použitie aktívneho uhlia).

Klinicky relevantné zmeny rovnováhy vody a elektrolytov musia byť upravené. V spojení

s prevenciou a liečením závažných komplikácií vznikajúcich v dôsledku nerovnováhy a iných účinkov na organizmus, tieto nápravné opatrenia môžu vyžadovať intenzívne všeobecné a špecifické lekárske sledovanie, ako aj terapeutické opatrenia.