Entocort 3 mg Kapsula s riadeným uvoľňovaním

Crohnova choroba: Liečba Crohnovej choroby ľahkého až stredne ťažkého stupňa, ktorá postihuje ileum a colon ascendens.

Mikroskopická kolitída: Indukcia remisie u dospelých pacientov s aktívnou mikroskopickou kolitídou.

Udržanie remisie mikroskopickej kolitídy, pričom udržiavacia liečba sa má začať až po relapse symptómov mikroskopickej kolitídy po iniciálnej liečbe.

Dávkovanie

Dospelí

Aktívna Crohnova choroba: Dávka sa má upraviť podľa aktivity ochorenia. Odporúčaná denná dávka pri aktívnom ochorení je 9 mg (3 kapsuly) počas 8 týždňov. Plný účinok lieku sa obyčajne dosiahne po 2-

4 týždňoch liečby. Liek sa má užívať ráno. Kapsuly sa majú prehltnúť celé. Odporúčané dávkovanie počas remisie ochorenia je 6 mg (2 kapsuly).

V prípade zmeny liečby z prednizolónu na budezonid u pacientov liečených steroidmi je odporúčaná dávka 6 mg, podávaná raz denne. Po začatí liečby kapsulami Entocort sa má dávka prednizolónu postupne znižovať.

Aktívna mikroskopická kolitída: Odporúčaná dávka je 9 mg raz denne ráno (3 kapsuly).

Udržanie remisie mikroskopickej kolitídy: Odporúčaná dávka: 6 mg raz denne ráno (zodpovedá 2 kapsulám), u stabilných asymptomatických pacientov sa dávka môže znížiť na 3 mg raz denne ráno (zodpovedá 1 kapsule).

Pediatrická populácia

Aktívna Crohnova choroba: Deti ≥ 8 rokov s telesnou hmotnosťou nad 25 kg: Odporúčaná denná dávka pri ľahkom až stredne ťažkom stupni aktívneho ochorenia je 9 mg (3 kapsuly) počas 8 týždňov. Plný účinok lieku sa obyčajne dosiahne po 2-4 týždňoch liečby. Kapsuly sa majú užívať ráno.

U detí nie sú skúsenosti s podávaním lieku po dobu dlhšiu ako 12 týždňov.

Starší pacienti

Pri podávaní Entocortu starším pacientom je dávkovanie rovnaké ako u dospelých. Skúsenosti pri podávaní starším osobám sú však obmedzené.

Pacienti s ochorením pečene

Porušená funkcia pečene zvyšuje systémovú biologickú dostupnosť budezonidu.

Počas stresových situácií, horúčky a zvýšenej záťaže môže byť potrebné zvýšiť dávku lieku alebo pridať do liečby systémové glukokortikoidy. Počas liečby glukokortikoidmi môže byť u diabetikov potrebné podávať vyššie dávky inzulínu.

Liečba kapsulami Entocort sa má ukončiť postupne (pozri časť 4.4). Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Kapsuly sa majú prehltnúť vcelku a zapiť vodou.

U pacientov s ťažkosťami pri prehĺtaní možno kapsuly otvoriť a obsah prehltnúť po zmiešaní s polievkovou lyžicou jablčnej šťavy. Obsah kapsúl sa nesmie drviť ani žuvať.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Môžu sa vyskytnúť nežiaduce účinky typické pre systémové kortikosteroidy. Potenciálne systémové účinky zahŕňajú glaukóm.

Opatrnosť pri podávaní lieku je potrebná u pacientov s akoukoľvek infekciou, hypertenziou, diabetom mellitus, osteoporózou, peptickým vredom, s novovytvorenými intestinálnymi anastomózami, psychózami, kardiálnou insuficienciou, glaukómom alebo kataraktou a s glaukómom či diabetom

v rodinnej anamnéze.

Poruchy videnia

Poruchy videnia môžu byť hlásené pri systémovom a lokálnom použití kortikosteroidov. Ak sa u pacienta

objavia symptómy, ako je rozmazané videnie alebo iné poruchy videnia, pacient má byť odporučený k oftalmológovi na posúdenie možných príčin, medzi ktoré môže patriť sivý zákal, glaukóm alebo zriedkavé ochorenia, ako je napríklad centrálna serózna chorioretinopatia (CSCR), ktoré boli hlásené po použití systémových a lokálnych kortikosteroidov.

Pri zmene liečby z konvenčnej steroidovej liečby na Entocort sa môžu vyskytnúť príznaky spojené so zmenou systémového dávkovania steroidov. Počas znižovania dávky prednizolónu a na začiatku liečby Entocortom sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (pozri časť 4.8).

Mimoriadna pozornosť musí byť venovaná pacientom s infekčnými ochoreniami. Títo pacienti musia byť liečení kauzálne.

Ovčie kiahne a osýpky môžu mať u pacientov liečených perorálnymi glukokortikoidmi ťažší priebeh. Preto je vhodné obmedziť riziko expozície u pacientov, ktorí neprekonali tieto infekčné ochorenia alebo majú nedostatočnú obranyschopnosť. Pokiaľ už k expozícii došlo, môže byť indikované podanie imunoglobulínu proti Varicella zoster (VZIG), prípadne nešpecifického i.v. imunoglobulínu (IVIG). Ak dôjde k ochoreniu (ovčie kiahne), môže sa uvažovať o antivírusovej liečbe.

Zvýšená opatrnosť je potrebná pri liečbe pacientov, u ktorých ešte nebol ukončený rast. Odporúča sa meranie výšky u detí a dospievajúcich.

Ukončenie liečby musí byť postupné, nakoľko endogénna sekrécia ACTH (adrenokortikotropný hormón) môže byť po dlhodobej liečbe Entocortom znížená. Počas znižovania dávky lieku sa môžu u niektorých pacientov objaviť nešpecifické ťažkosti, ako napr. bolesti svalov a kĺbov.

Zriedkavo sa u pacientov môžu objaviť také príznaky ako únava, bolesť hlavy, nauzea, vracanie, ktoré môžu byť vyvolané v dôsledku nízkej hladiny glukokortikoidov. V týchto prípadoch môže byť niekedy potrebné dočasne zvýšiť dávky celkovo podávaných glukokortikoidov.

Nahradenie systémovo podávaných glukokortikoidov kapsulami Entocort môže niekedy demaskovať alergie, napr. rinitídu alebo ekzém, ktoré boli dovtedy pod kontrolou.

Budezonid môže redukovať odpoveď organizmu (osi hypotalamus-hypofýza-nadoblička) na stres. V prípade, že u pacienta je indikovaný chirurgický výkon, alebo je pacient vystavený inej stresovej situácii, odporúča sa dodatočné systémové podanie glukokortikosteroidov.

Metabolizmus budezonidu je primárne sprostredkovaný CYP3A, podskupinou cytochrómu P450. Očakáva sa, že súbežná liečba inhibítormi CYP3A, vrátane ketokonazolu, grapefruitového džúsu a liekov obsahujúcich kobicistát, zvyšuje riziko systémových vedľajších účinkov. Týmto kombináciám sa treba vyhnúť, ak prínos neprevyšuje zvýšené riziko systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov.

V takomto prípade treba pacientov sledovať z hľadiska systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov (pozri časť 4.5).

Ak sa Entocort kapsuly užívajú dlhodobo v neprimerane vysokých dávkach, môžu sa prejaviť systémové účinky glukokortikosteroidov, ako sú hyperkorticizmus a supresia nadobličiek.

Skúsenosti s relapsom Crohnovej choroby pri dlhotrvajúcej liečbe budezonidom alebo inými glukokortikoidmi sú obmedzené.

Neexistujú žiadne priame porovnávacie klinické skúšania na zistenie účinkov/nežiaducich účinkov dlhodobej liečby budezonidom v porovnaní s intermitentnou liečbou glukokortikoidmi.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej kapsule, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Vplyv na rast

Odporúča sa, aby u detí dlhodobo liečených inhalačnými kortikosteroidmi bola pravidelne monitorovaná ich výška. Ak dôjde k spomaleniu rastu, liečba sa má prehodnotiť. Pozorne sa musia zvážiť výhody kortikosteroidovej liečby oproti možnému riziku potlačenia rastu. U detí liečených kapsulami Entocort sa dlhodobé klinické skúšania neuskutočnili.

Pri súbežnom podávaní budezonidu (3 mg v jednotlivej p.o. dávke) s ketokonazolom v dávke 100 mg 2- krát denne sa zvýšila plazmatická koncentrácia budezonidu v priemere 6-násobne. Pri podaní ketokonazolu 12 hodín po budezonide sa koncentrácie budezonidu zvýšili v priemere 3-násobne.

Nakoľko nie sú dostupné údaje o odporúčanom dávkovaní, je lepšie vyhnúť sa tejto kombinácii liekov. Ak to nie je možné, časový interval medzi podaním ketokonazolu a budezonidu má byť čo najdlhší. Je potrebné zvážiť zníženie dávky budezonidu. Je pravdepodobné, že aj ďalšie silné inhibítory CYP3A4 výrazne zvyšujú plazmatické hladiny budezonidu. Okrem toho je potrebné vyhnúť sa súbežnému požívaniu grapefruitového džúsu.

Súbežná liečba liekmi indukujúcimi CYP3A4, ako je karbamazepín, pravdepodobne spôsobuje zníženú expozíciu pre budezonid. Môže byť potrebné upraviť dávku lieku.

U žien, ktoré súbežne užívali estrogény alebo perorálne kontraceptíva, sa pozorovali zvýšené plazmatické hladiny a zvýšený účinok kortikosteroidov. Súbežné užívanie nízkych dávok kombinovaných perorálnych kontraceptív nemalo vplyv na plazmatické koncentrácie budezonidu.

Pri odporúčanom dávkovaní omeprazolu farmakokinetika perorálne podávaného budezonidu nebola ovplyvnená, zatiaľ čo cimetidín mal mierny, ale klinicky bezvýznamný účinok.

Nedá sa vylúčiť interakcia s cholestyramínom alebo antacidami. Medzi týmito liekmi a budezonidom sa odporúča dodržať približne 2-hodinový časový interval.

Keďže funkcia nadobličiek môže byť potlačená, ACTH stimulačný test na diagnostiku hypofyzárnej insuficiencie môže ukazovať nesprávne výsledky (nízke hodnoty).

Gravidita

V skúškach na zvieratách vyvolávali glukokortikoidy rôzne typy malformácií (rázštep podnebia, malformácie skeletu). Nezdá sa však, že by sa tieto experimentálne výsledky pozorované u zvierat vzťahovali aj na ľudí. Po dlhodobom podávaní lieku sa u ľudí aj zvierat zistili znížené novorodenecké i placentárne hmotnosti. V prípade dlhotrvajúcej liečby existuje tiež riziko adrenokortikálnej supresie u novorodenca. Kortikosteroidy sa preto majú podávať gravidným ženám len po starostlivom zvážení.

Dojčenie

Budezonid sa vylučuje do materského mlieka. Udržiavacia liečba inhalačným budezonidom (200 alebo 400 µg dvakrát denne) u dojčiacich žien s astmou viedla k zanedbateľnej systémovej expozícii budezonidu u dojčených detí.

Vo farmakokinetickej štúdii bola vypočítaná denná dávka pre dieťa 0,3 % z dennej dávky podanej matke v oboch dávkach, a priemerná plazmatická koncentrácia u detí sa určila na 1/600 terapeutickej koncentrácie pozorovanej v plazme matky za predpokladu kompletnej perorálnej biologickej dostupnosti

u dieťaťa. Koncentrácie budezonidu vo vzorkách plazmy dojčených detí boli nižšie, ako je hodnota stanoviteľnosti.

Na základe údajov o inhalačne podávanom budezonide a skutočnosti, že budezonid vykazuje lineárne farmakokinetické vlastnosti v intervaloch terapeutických dávok po inhalačnom, perorálnom a rektálnom podaní, je pri terapeutických dávkach budezonidu očakávaná nízka expozícia dojčaťu.

Tieto údaje podporujú nepretržité užívanie budezonidu, perorálne a rektálne podanie počas dojčenia.

Entocort nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Väčšina nežiaducich udalostí v klinických skúšaniach mala ľahkú až stredne ťažkú intenzitu a nezávažný charakter.

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov

Pre výskyt nežiaducich účinkov platia nasledujúce definície frekvencie:

veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až

<1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka 1 Nežiaduce účinky zoradené podľa frekvencie a orgánových systémov

Väčšina nežiaducich udalostí, ktorá je uvedená v tomto SmPC, sa môže tiež očakávať pri inej liečbe glukokortikoidmi.

Môžu sa vyskytnúť aj ďalšie nežiaduce účinky systémových glukokortikosteroidov, ako sú Cushingoidné črty, spomalenie rastu, opuch, hypertenzia, atrofia kože, zhoršené hojenie rán, zníženie obranyschopnosti proti infekciám, retencia sodíka, zvýšená glukoneogenéza, katabolické nežiaduce účinky, osteoporóza, svalová atrofia, aktivácia infekcií (napr. tuberkulóza), účinok na toleranciu uhľohydrátov, aktivácia predchádzajúcich psychických porúch, inhibícia endogénnej sekrécie ACTH a kortizolu, glaukóm, zadná katarakta, trombóza a benígna intrakraniálna hypertenzia. Tieto nežiaduce účinky sú závislé od dávky, dĺžky liečby, súbežného a predchádzajúceho užívania glukokortikoidov a individuálnej citlivosti.

Klinické skúšania preukázali, že frekvencia nežiaducich účinkov viazaných na glukokortikoidy je výrazne znížená (takmer o polovicu) pri liečbe kapsulami Entocortu v porovnaní s prednizolónom v terapeuticky ekvivalentných dávkach.

Pediatrická populácia

Systémové a inhalačné kortikosteroidy, vrátane Entocortu, môžu spôsobiť zníženie rýchlosti rastu

u pediatrických pacientov. Neuskutočnili sa žiadne dlhodobé štúdie u pediatrických pacientov liečených kapsulami Entocortu. Na základe dostupných údajov z krátkodobých štúdií (pozri časť 5.1) je celkový pozorovaný bezpečnostný profil Entocortu u pediatrických pacientov v súlade s bezpečnostným profilom u dospelých.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Správy o akútnej toxicite alebo smrti po predávkovaní glukokortikoidmi sú zriedkavé. Preto sa nepredpokladá, že by akútne predávkovanie kapsulami Entocort, aj v prípade vysokých dávok, predstavovalo klinický problém. Nie je dostupné žiadne špecifické antidotum.