Cefepím Noridem je indikovaný na liečbu závažných infekcií, ktoré sú uvedené nižšie a sú spôsobené patogénmi citlivými na cefepím (pozri časti 4.4 a 5.1).

U dospelých a detí starších ako 12 rokov s telesnou hmotnosťou > 40 kg:

• pneumónia

• komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy)

• komplikované intraabdominálne infekcie

• peritonitída v súvislosti s dialýzou u pacientov podstupujúcich CAPD (kontinuálna ambulantná peritoneálna dialýza).

  U dospelých:

• akútne infekcie žlčových ciest.

  U detí vo veku od 2 mesiacov do 12 rokov s telesnou hmotnosťou ≤ 40 kg:

• pneumónia

• komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy)

• bakteriálna meningitída (pozri časť 4.4).

  Liečba pacientov s bakterémiou, ku ktorej došlo v súvislosti s ktoroukoľvek z hore uvedených infekcií, alebo ak existuje podozrenie, že je s niektorou z nich spájaná.

  Cefepím môže byť použitý v empirickej liečbe dospelých, dospievajúcich a detí vo veku od 2 mesiacov do 12 rokov s febrilnou neutropéniou, u ktorej je podozrenie, že bola spôsobená

  bakteriálnou infekciou. U pacientov s vysokým rizikom závažných infekcií (napr. u pacientov s nedávnou transplantáciou kostnej drene, prítomnou hypotenziou, základnou hematologickou

  malignitou alebo závažnou či dlhodobou neutropéniou) môže byť monoterapia antibakteriálnymi

  liečivami nevhodná. Na podporu účinnosti monoterapie cefepímom u týchto pacientov neexistujú

  dostatočné údaje. S ohľadom na individuálny rizikový profil pacienta môže byť vhodná kombinovaná terapia aminoglykozidovými alebo s glykopeptidovými antibiotikami.

  Cefepím má byť podávaný súbežne s inými antibakteriálnymi liečivami, ak možný rozsah kauzálnych baktérií nespadá do spektra jeho účinnosti.

  Je potrebné zohľadniť oficiálne odporúčania, ktoré sa týkajú vhodného používania antibakteriálnych liečiv.

Po rekonštitúcii môže byť cefepím podávaný intravenózne ako pomalá injekcia počas 3 až 5 minút alebo ako krátka infúzia počas asi 30 minút.

Dávkovanie a spôsob podávania sa riadia druhom a závažnosťou infekcie, citlivosťou patogénov, funkciou obličiek a celkovým zdravotným stavom pacienta.

Dávkovanie u pacientov s normálnou funkciou obličiek:

Dospelí a dospievajúci s telesnou hmotnosťou >40 kg (približne starší ako 12 rokov):

• bakterémia

• pneumónia

• komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy)

• akútne infekcie žlčových ciest.

• komplikované intraabdominálne infekcie

• empirická liečba pacientov s febrilnou neutropéniou.

Dojčatá a deti (vo veku od 1 mesiaca do 12 rokov a/alebo s telesnou hmotnosťou ≤ 40 kg, s normálnou

funkciou obličiek)

• pneumónia

• komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy)

• bakterémia

• bakteriálna meningitída

• empirická liečba

Skúsenosti u dojčiat mladších ako 2 mesiace sú obmedzené. Odporúčania na dávkovanie 30 mg/kg každých 12 alebo 8 hodín boli odvodené z farmakokinetických údajov u detí starších ako 2 mesiace a sú považované za vhodné pre dojčatá vo veku 1 až 2 mesiace.

Pre deti s telesnou hmotnosťou > 40 kg sú vhodné odporúčané dávkovania pre dospelých.

Pre pacientov starších ako 12 rokov s telesnou hmotnosťou < 40 kg sú vhodné odporúčané dávkovania pre mladších pacientov s telesnou hmotnosťou < 40 kg.

Maximálna odporúčaná denná dávka pre dospelých 2 g každých 8 hodín sa nesmie prekročiť.

Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek:

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa dávka cefepímu má upraviť tak, aby sa kompenzovala

nižšia rýchlosť renálnej eliminácie.

Dospelí a dospievajúci (>12 rokov a s telesnou hmotnosťou nad 40 kg):

Pre pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek sa odporúča začiatočná dávka cefepímu 2,0 g.

V nasledujúcej tabuľke je uvedená následná udržiavacia dávka:

• bakterémia

• pneumónia

• komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy)

• akútne infekcie žlčových

• komplikované

• empirická liečba pacientov s febrilnou neutropéniou.

Pacienti na dialýze:

U pacientov podstupujúcich hemodialýzu sa približne 68 % z celkového množstva cefepímu, ktoré sa nachádza v tele na začiatku dialýzy, eliminuje v priebehu 3 hodín dialýzy. Farmakokinetické

modelovanie naznačuje, že u týchto pacientov je potrebné zníženie dávky. Odporúča sa nasledujúce dávkovanie:

Prvá nasycovacia dávka 1 g v prvý deň liečby cefepímom a následne 500 mg za deň s výnimkou febrilnej neutropénie, pri ktorej je odporúčaná dávka 1 g denne.

V dňoch dialýzy sa má cefepím podávať až po ukončení dialýzy. Ak to je možné, cefepím sa má

podávať každý deň v rovnakom čase.

U pacientov podstupujúcich kontinuálnu ambulantnú peritoneálnu dialýzu (CAPD) sa odporúča nasledujúce dávkovanie:

• 1 g cefepímu každých 48 hodín v prípade závažných infekcií (bakterémia, pneumónia,

  komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy), akútna infekcia žlčových ciest)

• 2 g cefepímu každých 48 hodín v prípade veľmi závažných infekcií (abdominálne infekcie, peritonitída, empirická liečba pacientov s febrilnou neutropéniou)

Dojčatá vo veku od 1 mesiaca a deti do 12 rokov s telesnou hmotnosťou ≤ 40 kg

Dávka 50 mg/kg pre pacientov vo veku od 2 mesiacov do 12 rokov (pozri časť 5.2) a dávka 30 mg/kg pre dojčatá vo veku 1 až 2 mesiace je porovnateľná s dávkou 2 g u dospelých, vrátane rovnakého predĺženia časových intervalov dávkovania, ako je uvedené v tabuľke nižšie.

Deti vo veku od 2 mesiacov do telesnej hmotnosti 40 kg (približne 12 rokov)

• pneumónia

• komplikované infekcie

• bakterémia

• bakteriálna meningitída

• empirická liečba

Dojčatá vo veku 1 až 2 mesiace

• pneumónia

• komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy)

• bakterémia

• bakteriálna meningitída

• empirická liečba

Porucha funkcie pečene:

U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časť 5.2).

Starší pacienti:

Vzhľadom k tomu, že u starších pacientov je zvýšené riziko zníženej funkcie obličiek, dávkovanie sa má zvoliť s opatrnosťou a má sa monitorovať funkcia obličiek pacienta. Úprava dávkovania sa odporúča, ak je funkcia obličiek znížená (pozri časť 4.4).

Dĺžka liečby:

Zvyčajná dĺžka liečby je 7 až 10 dní. Vo všeobecnosti platí, že cefepím nemá byť podávaný menej ako

7 dní a dlhšie ako 14 dní v jednom liečebnom cykle..Pre empirickú liečbu febrilnej neutropénie je zvyčajná dĺžka liečby 7 dní alebo dovtedy, kým sa neutropénia neupraví.

Spôsob podávania:

Po vhodnej rekonštitúcii môže byť cefepím podávaný prostredníctvom priamej intravenóznej injekcie počas 3 až 5 minút alebo môže byť zavedený do kanyly systému na podávanie lieku, zatiaľ čo pacient dostáva kompatibilnú i.v. tekutinu, alebo prostredníctvom intravenóznej infúzie počas

30 minút. Nekompatibility a pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním, pozri časti 6.2 a 6.6.

Cefepím je kontraindikovaný u pacientov, ktorí mali v minulosti hypersenzitívne reakcie na cefepím,

na ktorúkoľvek z pomocných látok, uvedených v časti 6.1, na ktorýkoľvek iný cefalosporín alebo

ktorékoľvek iné betalaktámové antibiotiká (napr. penicilíny, monobaktámy a karbapenémy).

Vzhľadom k obsahu L-arginínu je tento liek ďalej kontraindikovaný u pacientov s hypersenzitivitou na L-arginín a u pacientov s acidózou. Preto sa odporúča opatrnosť v prípade hyperkaliémie.

Upozornenia

Hypersenzitívne reakcie

Rovnako ako u všetkých betalaktámových antibiotík, aj u tohto lieku boli hlásené závažné a občas fatálne hypersenzitívne reakcie. V prípade závažných hypersenzitívnych reakcií musí byť liečba

cefepímom okamžite ukončená a musí sa začať adekvátna neodkladná liečba.

Pred začatím liečby cefepímom sa má vykonať starostlivé skúmanie, aby sa zistilo, či mal pacient v minulosti hypersenzitívne reakcie na cefepím, betalaktámové antibiotiká alebo iné lieky. V 10 % týchto prípadov existuje skrížená reakcia medzi hypersenzitivitou na penicilín a cefalosporíny.

Cefepím sa má podávať s opatrnosťou u pacientov s anamnézou astmy alebo sklonom k alergiám. Počas prvého podania lieku musí byť pacient pozorne sledovaný. Ak dôjde k alergickej reakcii, liečba sa musí okamžite ukončiť.

Závažné hypersenzitívne reakcie si môžu vyžadovať liečbu adrenalínom (epinefrínom) a inú podpornú liečbu.

Antibakteriálna aktivita cefepímu

Vzhľadom na relatívne obmedzené spektrum antibakteriálnej aktivity, nie je cefepím vhodný na liečbu niektorých typov infekcií, pokiaľ nie je patogén identifikovaný a nie je známe, že je citlivý, alebo pokiaľ nie je veľký predpoklad, že najpravdepodobnejší patogén (patogény) je (sú) vhodný (vhodní)

na liečbu cefepímom (pozri časť 5.1).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≤ 50 ml/min) alebo inými stavmi, ktoré môžu ohroziť funkciu obličiek, sa má dávkovanie cefepímu upraviť tak, aby sa kompenzovala nižšia rýchlosť renálnej eliminácie. Vzhľadom k tomu, že u pacientov s renálnou insuficienciou alebo inými stavmi, ktoré môžu ohroziť funkciu obličiek, môže pri zvyčajných dávkach dôjsť k vysokým

a predĺženým sérovým koncentráciám antibiotík, sa udržiavacia dávka má znížiť, ak je cefepím podávaný týmto pacientom. Pokračovacia dávka sa má určiť podľa stupňa poškodenia obličiek, závažnosti infekcie a citlivosti kauzálnych mikroorganizmov (pozri časti 4.2 a 5.2).

Po uvedení lieku na trh boli hlásené nasledujúce závažné nežiaduce účinky: reverzibilná encefalopatia (poruchy vedomia vrátane zmätenosti, halucinácií, strnulosti a kómy), myoklónia, epileptické záchvaty (vrátane nekonvulzívneho status epilepticus), a/alebo zlyhanie obličiek (pozri časť 4.8). Väčšina prípadov bola zaznamenaná u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ktorí dostávali dávky cefepímu vyššie ako odporúčané dávky.

Vo všeobecnosti platí, že príznaky neurotoxicity vymizli po vysadení cefepímu a/alebo po hemodialýze, avšak niektoré prípady mali smrteľné následky.

Ak sa spolu s cefepímom podávajú lieky s nefrotoxickým potenciálom, ako sú aminoglykozidy a silné diuretíká, má sa dôkladne sledovať funkcia obličiek.

Osobitné opatrenia pri používaní

Hnačka vyvolaná Clostridioides difficile (Clostridioides Difficile-Associated Diarrhea, CDAD) bola hlásená pri používaní takmer všetkých antibiotík, vrátane cefepímu, a jej závažnosť sa môže pohybovať od miernej hnačky až po smrteľnú kolitídu. CDAD sa musí vziať do úvahy u všetkých

pacientov s hnačkou po použití antibiotík. Je potrebná dôkladná anamnéza, pretože výskyt CDAD bol hlásený po viac ako dvoch mesiacoch od podania antibiotík. V prípade podozrenia na CDAD, alebo ak sa CDAD potvrdí, môže byť potrebné ukončiť prebiehajúcu antibiotickú liečbu, ktorá nie je namierená proti C. difficile.

Rovnako ako u iných antibiotík môže viesť používanie cefepímu k premnoženiu necitlivých

mikroorganizmov. Ak počas liečby dôjde k superinfekcii, je potrebné začať adekvátnu liečbu.

Použitie u starších pacientov

Z viac než 6 400 dospelých pacientov liečených cefepímom v klinických štúdiách bolo 35 %

pacientov starších ako 65 rokov a 16 % bolo starších ako 75 rokov. V klinických štúdiách, v ktorých

dostávali starší pacienti zvyčajnú odporúčanú dávku pre dospelých, bola klinická účinnosť a

bezpečnosť porovnateľná s klinickou účinnosťou a bezpečnosťou u negeriatrických dospelých

pacientov, pokiaľ pacienti nemali renálnu insuficienciu. V porovnaní s mladšími pacientmi došlo k miernemu predĺženiu polčasu eliminácie a zníženiu hodnoty renálneho klírensu. Ak je funkcia obličiek znížená, odporúča sa úprava dávkovania (pozri časti 4.2 a 5.2).

Je známe, že cefepím sa vylučuje hlavne obličkami a tým pádom riziko toxických reakcií na tento liek môže byť vyššie u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Pretože u starších pacientov je vyššia

pravdepodobnosť zníženej funkcie obličiek, stanovenie dávky si vyžaduje zvýšenú opatrnosť a má sa sledovať funkcia obličiek (pozri časti 4.8 a 5.2). U geriatrických pacientov s renálnou insuficienciou, ktorým sa podávali zvyčajné dávky cefepímu, sa vyskytli závažné nežiaduce udalosti zahŕňajúce

reverzibilnú encefalopatiu (poruchy vedomia vrátane zmätenosti, halucinácií, strnulosti a kómy), myoklónia, epileptické záchvaty (vrátane nekonvulzívneho status epilepticus) a/alebo zlyhanie

obličiek (pozri časť 4.8).

Ovplyvnenie sérologických testov

Pozitívny Coombsov test, bez dôkazu o hemolýze, bol zaznamenaný u pacientov používajúcich cefepím dvakrát denne.

Cefalosporínové antibiotiká môžu vyvolať falošne pozitívny test na prítomnosť glukózy v moči pri

použití testov na báze redukcie medi (Benediktov alebo Fehlingov roztok alebo s Clinitest tabletami), ale nie pri použití testov na báze enzýmov (glukózooxidáza) pre glykozúriu. Z tohto dôvodu sa odporúča používať glukózové testy na báze enzymatických reakcií glukózooxidázy.

Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie.

Pozitívny Coombsov test bez hemolýzy bol zaznamenaný u pacientov používajúcich cefepím dvakrát denne (pozri časti 4.4 a 4.8).

Výsledok stanovenia prítomnosti glukózy v moči môže byť falošne pozitívny a preto sa odporúča metóda na báze glukózooxidázy (pozri časti 4.4 a 4.8).

Súbežná liečba s bakteriostatickými antiobiotikami môže interferovať s účinkom betalaktámových antibiotík.

Fertilita

Pri potkanoch nebolo pozorované zhoršenie fertility. O vplyve cefepímu na ľudskú fertilitu nie sú

k dispozícii žiadne údaje.

Gravidita

Reprodukčné štúdie na myšiach, potkanoch a králikoch nepreukázali žiadne poškodenie plodu, avšak u gravidných žien neboli vykonané žiadne adekvátne a dobre kontrolované štúdie. Vzhľadom k tomu, že reprodukčné štúdie na zvieratách nepredpokladajú vždy rovnakú reakciu u ľudí, tento liek sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ to nie je nevyhnutné.

Dojčenie

Cefepím sa vylučuje do ľudského materského mlieka vo veľmi nízkych koncentráciách. Ak je cefepím podávaný dojčiacim ženám, je potrebná opatrnosť a dojča musí byť starostlivo sledované.

Účinky lieku na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje neboli skúmané.

Možné nežiaduce účinky, ako je zmenený stav vedomia, závraty, stav zmätenosti alebo halucinácie, však môžu ovplyvniť schopnosť viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje (pozri časti 4.4 a 4.8).

Nežiaduce účinky sú rozdelené do nasledujúcich kategórií podľa triedy orgánového systému, terminológie MedDRA a frekvencií MedDRA: Veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až ≤1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až ≤1/1 000), veľmi zriedkavé (≤ 1/10 000)

a neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

V každej skupine frekvencií sú nežiaduce účinky zoradené v poradí podľa klesajúcej závažnosti.

Tabuľka: Nežiaduce udalosti hlásené v priebehu klinických štúdií alebo po uvedení lieku na trh

a Nežiaduce reakcie, ktoré sú vo všeobecnosti uznávané ako súvisiace s inými zlúčeninami v liekovej

triede.

Pediatrická populácia

Bezpečnostný profil cefepímu u dojčiat a detí je podobný ako u dospelých. Najčastejšie hlásenou nežiaducou udalosťou v súvislosti s cefepímom v klinických štúdiách bola vyrážka.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

V prípade závažného predávkovania, najmä u pacientov so zníženou funkciou obličiek, pomôže pri odstraňovaní cefepímu z tela hemodialýza; peritoneálna dialýza nie je účinná. K náhodnému

predávkovaniu došlo, keď boli pacientom s poruchou funkcie obličiek podané vysoké dávky (pozri

časti 4.2 a 4.4). Príznaky predávkovania zahŕňajú encefalopatiu (poruchy vedomia, vrátane zmätenosti, halucinácií, stuporu a kómy), myoklóniu azáchvaty (pozri časť 4.8).