Selincro 18 mg filmom obalené tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Selincro 18 mg
Selincro je indikovaný na znižovanie spotreby alkoholu u dospelých pacientov so závislosťou od alkoholu a vysoko rizikovým pitím alkoholu (DRL, z angl. drinking risk level), pozri časť 5.1, bez fyzických abstinenčných príznakov, ktorí nepotrebujú okamžitú detoxikáciu.
Selincro sa má predpisovať v spojení s kontinuálnou psychosociálnou podporou zameranou na dodržiavanie liečby a znižovanie spotreby alkoholu.
Liečba Selincrom má byť iniciovaná len u pacientov s pretrvávajúcim vysokým DRL dva týždne po vstupnom vyhodnotení.
Dávkovanie
Počas úvodnej návštevy sa má vyhodnotiť klinický stav pacienta, alkoholová závislosť a miera spotreby alkoholu (na základe údajov od pacienta). Preto treba pacienta požiadať, aby si v priebehu asi dvoch týždňov zaznamenával svoju spotrebu alkoholu.
Počas nasledujúcej návštevy sa má s liečbou Selincrom začať u pacientov s pretrvávajúcim vysokým DRL (pozri časť 5.1) v priebehu týchto dvoch týždňov v súčinnosti s psychosociálnou intervenciou zameranou na dodržiavanie liečby a znižovanie spotreby alkoholu.
Selincro sa má podávať podľa potreby: každý deň, v ktorý pacient vníma riziko pitia alkoholu, sa má užiť jedna tableta, najlepšie 1 – 2 hodiny pred predpokladaným časom pitia alkoholu. Ak pacient začal piť alkohol bez užitia Selincra, má čo najskôr užiť jednu tabletu.
Maximálna dávka Selincra je jedna tableta denne. Selincro sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 5.2).
Počas pilotných klinických štúdií bolo pozorované najväčšie zlepšenie v priebehu prvých štyroch týždňov. Odpoveď pacienta na liečbu a potreba pokračovať v liečbe sa má pravidelne vyhodnocovať (napr. v mesačných intervaloch) (pozri časť 5.1). Lekár má naďalej vyhodnocovať pokrok pacienta v znižovaní spotreby alkoholu, jeho celkové fungovanie, dodržiavanie liečby a akýkoľvek prípadný vedľajší účinok. Klinické údaje o použití Selincra v randomizovaných kontrolovaných podmienkach
sú k dispozícii pre obdobie 6 až 12 mesiacov. Odporúča sa opatrnosť v prípade predpisovania Selincra dlhšie ako 1 rok.
Osobitné skupiny pacientov
Starší ľudia (≥65 rokov)
Pre túto skupinu pacientov sa neodporúča zmena dávkovania (pozri časti 4.4 a 5.2).
Porucha funkcie obličiek
Pre pacientov s ľahkou a stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa neodporúča zmena dávkovania (pozri časti 4.4 a 5.2).
Porucha funkcie pečene
Pre pacientov s ľahkou a stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa neodporúča zmena dávkovania (pozri časti 4.4 a 5.2).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť Selincra u detí a dospievajúcich vo veku <18 rokov nebola doteraz stanovená. Nie sú k dispozícii žiadne údaje (pozri časť 5.1).
Spôsob podania
Selincro je určený na perorálne použitie. Filmom obalené tablety sa majú prehltnúť celé.
Filmom obalené tablety sa nemajú deliť ani drviť, pretože nalmefén môže pri priamom kontakte
s kožou spôsobiť podráždenie kože (pozri časť 5.3).
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Pacienti užívajúci opioidné agonisty (ako sú opioidné analgetiká, opiáty na substitučnú terapiu opioidnými agonistami (napr. metadón) alebo parciálne agonisty (napr. buprenorfín)) (pozri časť 4.4).
Pacienti s prebiehajúcou alebo nedávnou závislosťou od opioidov.
Pacienti s akútnym opioidovým abstinenčným syndrómom.
Pacienti, u ktorých je podozrenie na nedávne používanie opioidov.
Pacienti s ťažkou poruchou funkcie pečene (Childova-Pughova klasifikácia).
Pacienti s ťažkou poruchou funkcie obličiek (eGFR < 30 ml/min na 1,73 m2).
Pacienti s nedávnym výskytom akútneho alkoholového abstinenčného syndrómu (zahŕňajúceho halucinácie, záchvaty a delírium tremens).
Selincro nie je určený pre pacientov, u ktorých je terapeutickým cieľom okamžitá abstinencia. Zníženie spotreby alkoholu je medzicieľom na ceste k abstinencii.
Podávanie opioidov
Ak sa pacientovi užívajúcemu Selincro musia v núdzových situáciách podať opioidy, môže byť na dosiahnutie požadovaného účinku potrebná vyššia dávka, ako je obvyklé. Takéhoto pacienta je potrebné dôkladne monitorovať z hľadiska možného výskytu útlmu dýchania v dôsledku podania opioidov a z hľadiska ďalších nežiaducich reakcií.
Ak je v núdzovej situácii potrebné podať opioidy, dávka sa musí vždy individuálne titrovať. Ak je potrebné podať neobvykle vysoké dávky, je nevyhnutné dôkladné sledovanie pacienta.
Podávanie Selincra sa má dočasne prerušiť 1 týždeň pred predpokladaným použitím opioidov, napríklad, ak sa majú použiť opioidové analgetiká pri plánovanom operačnom zákroku.
Predpisujúci lekár má informovať pacientov, že je dôležité aby, v prípade, že je potrebné podanie opioidov, informovali zdravotnícky personál o poslednom použití/užití Selincra.
Opatrnosť je potrebné zachovať aj pri používaní liekov s obsahom opioidov (napríklad lieky proti kašľu, opioidové analgetiká (pozri časť 4.5)).
Komorbidity
Psychické poruchy
V klinických štúdiách sa zaznamenali psychiatrické účinky tohto lieku (pozri časť 4.8). Ak sa
u pacientov rozvinú psychiatrické príznaky, ktoré nesúvisia so začatím liečby Selincrom a/alebo ktoré nie sú prechodné, predpisujúci lekár má zvážiť iné možné príčiny výskytu týchto príznakov
a vyhodnotiť potrebu ďalšej liečby Selincrom.
Selincro nebol skúmaný u pacientov s nestabilnými psychiatrickými ochoreniami. Selincro sa má predpisovať s opatrnosťou pacientom s prebiehajúcou psychiatrickou komorbiditou, ako je napr. veľká depresívna porucha.
Užívanie nalmefénu neznižuje zvýšené riziko samovraždy u osôb s alkoholovou alebo látkovou závislosťou bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú sprievodnú depresiu
Záchvatové poruchy
Skúsenosti s podávaním lieku pacientom s anamnézou záchvatov vrátane záchvatov pri alkoholovej abstinencii sú obmedzené.
U týchto pacientov sa odporúča opatrnosť v prípade nasadenia liečby zameranej na zníženie spotreby alkoholu.
Porucha funkcie obličiek alebo pečene
Selincro je v značnej miere metabolizovaný v pečeni a vylučovaný hlavne močom. Preto sa má Selincro s opatrnosťou predpisovať pacientom s ľahkou a stredne ťažkou poruchou funkcie pečene alebo obličiek, napr. sú vhodné častejšie kontroly.
Selincro sa má s opatrnosťou predpisovať pacientom so zvýšenými hodnotami ALAT alebo ASAT (>3-krát ULN), keďže takíto pacienti boli vylúčení z klinického vývojového programu lieku.
Starší pacienti (≥65 rokov)
Je k dispozícii len obmedzené množstvo údajov o použití Selincra u pacientov vo veku ≥65 rokov
s alkoholovou závislosťou.
Selincro sa má predpisovať s opatrnosťou pacientom vo veku ≥65 rokov (pozri časti 4.2 a 5.2).
Iné
Opatrnosť sa odporúča, keď sa Selincro podáva spolu s potenciálnym inhibítorom UGT2B7 (pozri časť 4.5).
Laktóza
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy
alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Neuskutočnili sa žiadne liekové interakčné štúdie in vivo.
Na základe štúdií in vitro sa nepredpokladajú žiadne klinicky relevantné interakcie medzi nalmefénom, alebo jeho metabolitmi a súčasne podávanými liekmi metabolizovanými najčastejšie enzýmami CYP450 a UGT alebo membránovými transportérmi. Podávanie spolu s liekmi, ktoré sú silnými inhibítormi enzýmu UGT2B7 (napr. diklofenak, flukonazol, medroxyprogesterón acetát, kyselina meklofenamová), môže výrazne zvýšiť expozíciu nalmefénu. Nie je pravdepodobné, že
k problému dôjde pri príležitostnom súčasnom používaní týchto liekov, ale ak sa začne dlhodobá súbežná liečba silným inhibítorom UGT2B7, nedá sa vylúčiť možnosť zvýšenia expozície nalmefénu (pozri časť 4.4). Naopak, súčasné podávanie s aktivátormi UGT (napr. dexametazón, fenobarbital, rifampicín, omeprazol) môže potenciálne viesť k subterapeutickým plazmatickým koncentráciám nalmefénu.
Ak sa Selincro užíva súčasne s agonistami opioidových receptorov (napríklad s niektorými typmi liekov proti kašľu a nachladnutiu, niektorými liekmi proti hnačke a opioidovými analgetikami), nemusí sa dosiahnuť žiadaný účinok agonistu opioidových receptorov.
Neexistujú žiadne klinicky relevantné farmakokinetické liekové interakcie medzi nalmefénom
a alkoholom. Zdá sa, že po podaní nalmefénu dochádza k malému zhoršeniu kognitívneho
a psychomotorického výkonu. Účinok kombinácie nalmefénu a alkoholu však nepresiahol súčet účinkov, ktoré majú jednotlivé látky pri samostatnom užívaní.
Príjem alkoholu spolu so Selincrom nechráni pred intoxikačnými účinkami alkoholu.
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov (menej ako 300 ukončených gravidít)
o použití nalmefénu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Selincro sa neodporúča užívať počas gravidity.
Dojčenie
Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u zvierat preukázali vylučovanie nalmefénu/metabolitov do mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa nalmefén vylučuje do ľudského mlieka.
Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené.
Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie, alebo ukončiť/prerušiť liečbu Selincrom, sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.
Fertilita
V štúdiách fertility u potkanov sa nepozorovali žiadne účinky nalmefénu na fertilitu, párenie, graviditu ani parametre spermiogramu.
Po podaní nalmefénu sa môžu vyskytnúť nežiaduce reakcie, ako sú porucha pozornosti, porucha zraku, abnormálny pocit, nevoľnosť, závraty, somnolencia, nespavosť a bolesť hlavy (pozri časť 4.8). Väčšina týchto reakcií bola mierna alebo stredne ťažká spojená so začatím liečby a trvala krátko.
V dôsledku toho Selincro môže mať malý až mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať
stroje a pacienti musia byť opatrní najmä na začiatku liečby liekom Selincro.
Bezpečnostný profil
Frekvencie výskytu nežiaducich reakcií uvedené v Tabuľke 1 sa počítali na základe troch randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdií u pacientov so závislosťou od alkoholu.
Najčastejšie nežiaduce reakcie boli nevoľnosť, závraty, nespavosť a bolesť hlavy. Väčšina týchto reakcií bola mierna alebo stredne ťažká spojená so začatím liečby a trvala krátko.
V klinických štúdiách sa zaznamenali stavy zmätenosti a zriedkavo halucinácie a disociačné poruchy. Väčšina týchto reakcií bola mierna alebo stredne ťažká spojená so začatím liečby a trvala krátko (niekoľko hodín až niekoľko dní). Väčšina týchto nežiaducich reakcií počas trvania liečby odznela
a po opakovanom podávaní sa už nevrátila. Aj keď tieto príhody trvali zvyčajne iba krátko, mohli byť prejavmi alkoholickej psychózy, alkoholového abstinenčného syndrómu alebo pridruženého psychiatrického ochorenia.
Zoznam nežiaducich reakcií v tabuľke
Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až
<1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) alebo neznáme (z dostupných údajov).
Tabuľka 1. Frekvencie nežiaducich reakcií
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduca reakcia |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Časté | Znížený apetít |
| Psychické poruchy | Veľmi časté | Nespavosť |
| Časté | Porucha spánku | |
| Stav zmätenosti | ||
| Nepokoj | ||
| Zníženie libida (vrátane straty libida) | ||
| Menej časté | Halucinácie (vrátane sluchových halucinácií, taktilných halucinácií, zrakových halucinácií a somatickýchhalucinácií) | |
| Disociačná porucha | ||
| Poruchy nervového systému | Veľmi časté | Závraty |
| Bolesť hlavy | ||
| Časté | Spavosť | |
| Tremor | ||
| Porucha pozornosti | ||
| Parestézia | ||
| Hypoestézia | ||
| Poruchy oka | Neznáme | Porucha zraku (zväčša prechodná) |
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | Časté | Tachykardia |
| Palpitácie | ||
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Veľmi časté | Nevoľnosť |
| Časté | Vracanie | |
| Sucho v ústach | ||
| Hnačka | ||
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Časté | Hyperhidróza |
| Neznáme | Angioedém | |
| Urtikária | ||
| Pruritus | ||
| Vyrážka | ||
| Erytém | ||
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | Časté | Svalové kŕče |
| Neznáme | Myalgia | |
| Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | Neznáme | Priapizmus |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Časté | Únava |
| Asténia | ||
| Malátnosť | ||
| Abnormálne pocity | ||
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Časté | Zníženie hmotnosti |
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
V štúdii pacientov s diagnózou patologického hráčstva sa skúmali dávky nalmefénu do 90 mg/deň podávané 16 týždňov. V štúdii pacientov s intersticiálnou cystitídou dostávalo 20 pacientov nalmefén v dávke 108 mg/deň počas viac ako 2 rokov. Pri požití jednorazovej dávky 450 mg nalmefénu neboli hlásené zmeny krvného tlaku, frekvencie srdca, frekvencie dýchania ani telesnej teploty.
Za týchto podmienok sa nepozoroval žiadny nezvyčajný profil nežiaducich reakcií, ale skúsenosti sú obmedzené.
Manažment predávkovania má zahŕňať pozorovanie a symptomatickú liečbu.
Farmakologické vlastnosti - Selincro 18 mg
Farmakoterapeutická skupina: Iné látky ovplyvňujúce nervový systém, látky na liečbu závislosti od alkoholu;
ATC kód: N07BB05.
Mechanizmus účinku
Nalmefén je modulátor opioidového systému so zreteľným μ, δ a κ receptorovým profilom.
-
Štúdie in vitro preukázali, že nalmefén je selektívny ligand opioidových receptorov
s antagonistickou aktivitou na μ a δ receptoroch a čiastočne agonistickou aktivitou na κ receptore.
-
Štúdie in vivo preukázali, že nalmefén znižuje spotrebu alkoholu, pravdepodobne prostredníctvom modulácie kortiko-mezolimbických funkcií.
Údaje z predklinických štúdií, klinických štúdií a literatúry nepoukazujú na žiadnu formu závislosti ani zneužitia, ku ktorým by mohlo dôjsť pri užívaní Selincra.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť Selincra pri znižovaní spotreby alkoholu u pacientov so závislosťou od alkoholu (DSM-IV) sa hodnotila v dvoch štúdiách účinnosti. Pacienti, ktorí majú vo svojej anamnéze delírium tremens, halucinácie, záchvaty, významnú psychickú komorbiditu alebo významné abnormality funkcie pečene, ako aj pacienti so závažnými fyzickými abstinenčnými príznakmi v skríningu alebo randomizácii boli vylúčení. Väčšina (80 %) zahrnutých pacientov mala vysoké alebo veľmi vysoké DRL (spotreba alkoholu >60 g/deň u mužov a >40 g/deň u žien podľa DRL stupňov spotreby alkoholu stanovených WHO) v skríningu, z ktorých 65 % si udržalo vysoké alebo veľmi vysoké DRL od skríningu po randomizáciu.
V oboch prípadoch išlo o randomizované, dvojito zaslepené, placebom kontrolované štúdie
s paralelnými skupinami, v ktorých boli po 6 mesiacoch liečby pacienti, ktorí dostávali Selincro, randomizovaní na užívanie placeba alebo Selincra počas 1-mesačnej výbehovej („runout“) fázy. Účinnosť Selincra sa hodnotila aj v randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej
1-ročnej štúdii s paralelnými skupinami. Celkove tieto štúdie zahŕňali 1 941 pacientov, pričom 1 144 z nich bolo liečených Selincrom 18 mg podávaným podľa potreby.
Počas úvodnej návštevy sa hodnotil klinický stav pacienta, jeho sociálna situácia a spotreba alkoholu (na základe údajov od pacienta). Počas randomizačnej návštevy o 1 – 2 týždne neskôr bolo nanovo vyhodnotené DRL a bola začatá liečba Selincrom spolu s psychosociálnou intervenciou (BRENDA) zameranou na dodržiavanie liečby a znižovanie spotreby alkoholu. Selincro bol predpisovaný podľa potreby, výsledkom čoho bolo, že pacienti v skupine liečenej Selincrom užívali Selincro v priemere približne polovicu počtu dní.
Účinnosť Selincra sa hodnotila pomocou dvoch primárnych výsledných parametrov: zmeny počtu dní intenzívneho pitia v mesiaci (HDD, z angl. heavy drinking days) od východiskového stavu po
mesiac a zmeny celkovej dennej spotreby alkoholu (TAC, z angl. total alcohol consumption) od východiskového stavu po 6. mesiac. HDD bol definovaný ako deň so spotrebou ≥60 g čistého alkoholu u mužov a ≥40 g u žien.
K výraznému zníženiu počtu HDD a TAC došlo u niektorých pacientov v období medzi úvodnou návštevou (skríning) a randomizáciou v dôsledku nefarmakologických účinkov.
V 1. štúdii (n=579) 18 % a v 2. štúdii (n=655) 33 % celkovej populácie výrazne znížilo spotrebu alkoholu v období medzi skríningom a randomizáciou. V prípade pacientov s vysokým alebo veľmi vysokým DRL na začiatku 35 % pacientov zaznamenalo zlepšenie vplyvom nefarmakologických účinkov v období medzi úvodnou návštevou (skríning) a randomizáciou. V čase randomizácie mali títo pacienti takú nízku spotrebu alkoholu, že nezostal priestor na ďalšie zlepšovanie (efekt dna). Preto ako cieľová skupina boli post hoc určení pacienti, u ktorých v čase randomizácie pretrvávalo vysoké alebo veľmi vysoké DRL. V tejto post hoc populačnej skupine bola účinnosť liečby vyššia ako
v celkovej populácii.
Klinická účinnosť a klinická relevantnosť Selincra bola analyzovaná u pacientov s vysokým alebo veľmi vysokým DRL pri skríningu a randomizácii. Na začiatku mali pacienti v priemere 23 HDD za mesiac (11 % pacientov malo menej ako 14 HDD za mesiac) a spotrebovali 106 g/deň. Väčšina pacientov malo nízku (55 % dosahovalo 0 – 13 bodov) alebo strednú (36 % dosahovalo 14 – 21 bodov) alkoholovú závislosť podľa škály alkoholovej závislosti.
Post hoc analýza účinnosti u pacientov so zachovaným vysokým alebo veľmi vysokým DRL v čase randomizácie
V 1. štúdii nedokončilo liečbu viac pacientov v skupine na Selincre ako v placebo skupine(50 % oproti 32 %). Pokiaľ ide o HDD, na začiatku bolo 23 dní/mesiac v skupine na Selincre (n=171) aj v placebo skupine (n=167). U pacientov, ktorí pokračovali v štúdii a poskytli údaje o účinnosti v 6. mesiaci, bol počet HDD 9 dní/mesiac v skupine na Selincre (n=85) a 14 dní/mesiac v skupine na placebe (n=114). TAC bola na začiatku 102 g/deň v skupine na Selincre (n=171) a 99 g/deň v skupine na placebe (n=167). U pacientov, ktorí pokračovali v štúdii a poskytli údaje o účinnosti v 6. mesiaci, bola TAC 40 g/deň v skupine na Selincre (n=85) a 57 g/deň v skupine na placebe (n=114).
V 2. štúdii bol podiel pacientov, ktorí nedokončili liečbu, vyšší v skupine na Selincre ako v placebo skupine (30 % v skupine na nalmeféne oproti 28 % v placebo skupine). Pokiaľ ide o HDD, na začiatku bolo 23 dní/mesiac v skupine na Selincre (n=148) a 22 dní/mesiac v placebo skupine (n=155).
U pacientov, ktorí pokračovali v štúdii a poskytli údaje o účinnosti v 6. mesiaci, bol počet HDD
10 dní/mesiac v skupine na Selincre (n=103) a 12 dní/mesiac v skupine na placebe (n=111). TAC bola na začiatku 113 g/deň v skupine na Selincre (n=148) a 108 g/deň v skupine na placebe (n=155).
U pacientov, ktorí pokračovali v štúdii a poskytli údaje o účinnosti v 6. mesiaci, bola TAC 44 g/deň v skupine na Selincre (n=103) a 52 g/deň v skupine na placebe (n=111).
Spoločné analýzy responderov z oboch štúdií sú uvedené v Tabuľke 2.
Tabuľka 2. Výsledky spoločnej analýzy responderov u pacientov s vysokým alebo veľmi
vysokým DRL v skríningu a randomizácii
| Odpoveď | Placebo | Nalmefén | Pomer šancí (95 % CI) | Hodnota p |
| TAC R70b | 19,9 % | 25,4 % | 1,44 (0,97; 2,13) | 0,067 |
| 0-4 HDDc | 16,8 % | 22,3 % | 1,54 (1,02; 2,35) | 0,040 |
a V analýze sú pacienti, ktorí neukončili liečbu, považovaní za neresponderov.
b ≥70 % pokles oproti východiskovému stavu v TAC v 6. mesiaci (28-dňové periódy).
c 0 až 4 HDD/mesiac v 6. mesiaci (28-dňové periódy).
Sú k dispozícii len obmedzené údaje pre Selincro v 1-mesačnej výbehovej fáze.
1-ročná štúdia
Táto štúdia zahrnovala 665 pacientov. 52 % z týchto pacientov malo na začiatku vysoké alebo veľmi vysoké DRL; z nich 52 % (čo predstavuje 27 % z celej populácie) si udržalo vysoké alebo veľmi vysoké DRL do randomizácie. V tejto post hoc cieľovej populácii prerušilo liečbu viac pacientov užívajúcich nalmefén (45 %) v porovnaní s pacientmi dostávajúcimi placebo (31 %). HDD bolo na začiatku 19 dní/mesiac v skupine na Selincre (n=141) a 19 dní/mesiac v placebo skupine (n=42).
U pacientov, ktorí pokračovali v liečbe a poskytli údaje o účinnosti po 1 roku, počet HDD bol
-
dní/mesiac v skupine na Selincre (n=78) a 10 dní/mesiac v skupine na placebe (n=29). TAC bola na začiatku 100 g/deň v skupine na Selincre (n=141) a 101 g/deň v skupine na placebe (n=42).
U pacientov, ktorí pokračovali v liečbe a poskytli údaje o účinnosti po 1 roku, bola TAC 24 g/deň v skupine na Selincre (n=78) a 47 g/deň v skupine na placebe (n=29).
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií pre Selincro vo všetkých vekových podskupinách detí a dospievajúcich pri liečbe závislostí od alkoholu (pre informácie o použití u detí a dospievajúcich, pozri časť 4.2).
Absorpcia
Nalmefén sa po jednom perorálnom podaní dávky 18,06 mg rýchlo absorbuje s najvyššou koncentráciou (Cmax) 16,5 ng/ml po približne 1,5 hodine a expozíciou (AUC) 131 ng*h/ml. Absolútna perorálna biologická dostupnosť nalmefénu je 41 %. Podanie potravy s vysokým obsahom tuku zvyšuje celkovú expozíciu (AUC) o 30 % a najvyššiu koncentráciu (Cmax) o 50 %; čas do dosiahnutia najvyššej koncentrácie (tmax) je oneskorený o 30 min (tmax je 1,5 hodiny). Nepredpokladá sa, že by táto zmena mala klinický význam.
Distribúcia
Priemerná frakcia nalmefénu viazaná na bielkoviny v plazme je približne 30 %. Odhadovaný distribučný objem (Vd/F) je približne 3 200 l.
Údaje o obsadení receptorov získané v štúdii s PET po jednej dávke a opakovanom každodennom podávaní 18,06 mg nalmefénu preukázali 94 % až 100 % obsadenie receptorov do 3 hodín po podaní dávky, čo poukazuje na to, že nalmefén ľahko prechádza hematoencefalickou bariérou.
Biotransformácia
Po perorálnom podaní podlieha nalmefén rozsiahlemu a rýchlemu metabolizmu na hlavný metabolit nalmefén 3-O-glukuronid. Konverzia je uskutočnená hlavne enzýmom UGT2B7 a v malej miere sa na nej podieľajú aj enzýmy UGT1A3 a UGT1A8. Malá časť nalmefénu sa prostredníctvom sulfatácie konvertuje na nalmefén 3-O-sulfát a pomocou CYP3A4/5 na nornalmefén. Nornalmefén sa ďalej konvertuje na nornalmefén 3-O-glukuronid a nornalmefén 3-O-sulfát. Nepredpokladá sa, že by tieto metabolity významne farmakologicky pôsobili na ľudské opioidové receptory u ľudí s výnimkou nalmefén 3-O-sulfátu, ktorého účinnosť je porovnateľná s nalmefénom. Keďže nalmefén 3-O-sulfát sa vyskytuje v koncentráciách nižších ako 10 % koncentrácie nalmefénu, je vysoko nepravdepodobné, že by významne prispieval k farmakologickému účinku nalmefénu.
Eliminácia
Metabolizmus konjugáciou na glukuronid predstavuje primárny mechanizmus klírensu nalmefénu, pričom vylučovanie obličkami je hlavná cesta eliminácie nalmefénu a jeho metabolitov. 54 % celkovej dávky sa vylučuje močom vo forme nalmefén 3-O-glukuronidu, zatiaľ čo nalmefén a jeho ďalšie metabolity sú prítomné v moči v množstvách menších ako 3 % každý.
Perorálny klírens nalmefénu (CL/F) bol odhadnutý na 169 l/h a terminálny polčas rozpadu bol odhadnutý na 12,5 hodiny.
Z údajov o distribúcii, metabolizme a vylučovaní sa zdá, že nalmefén má vysoký pomer hepatálnej extrakcie.
Linearita/nelinearita
Nalmefén vykazuje lineárny od dávky nezávislý farmakokinetický profil v dávkovom intervale od
18,06 mg do 72,24 mg so 4,4-násobným zvýšením Cmax a 4,3-násobným zvýšením AUC0-tau
(pri ustálenom alebo takmer ustálenom stave).
Nalmefén nevykazuje žiadne podstatné farmakokinetické rozdiely medzi pohlaviami, mladými
a staršími osobami ani medzi etnickými skupinami.
Zdá sa však, že telesná veľkosť v malej miere ovplyvňuje klírens nalmefénu (klírens sa zvyšuje so zvyšujúcou sa telesnou veľkosťou), ale nepredpokladá sa, že by táto skutočnosť mala klinický význam.
Porucha funkcie obličiek
Podanie jednorazovej dávky 18,06 mg nalmefénu pacientom s ľahkou, stredne ťažkou alebo ťažkou poruchou funkcie obličiek, klasifikovanou na základe vypočítanej hodnoty glomerulárnej filtrácie, viedlo k zvýšenej hladine nalmefénu v porovnaní so zdravými jedincami. AUC nalmefénu bola vyššia u pacientov s ľahkou poruchou funkcie obličiek 1,1-krát, u pacientov so stredne ťažkou poruchou
1,4-krát a u pacientov s ťažkou poruchou 2,4-krát. Okrem toho u pacientov s ťažkým poškodením obličiek boli Cmax a eliminačný polčas nalmefénu až 1,6-krát vyššie. V žiadnej zo skupín neboli pozorované klinicky významné zmeny tmax. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek bola AUC neaktívneho hlavného metabolitu nalmefénu 3-O-glukuronidu až 5,1-krát vyššia a Cmax až 1,8-krát vyššia (viď časti 4.3 a 4.4).
Porucha funkcie pečene
Podanie jednej 18,06 mg dávky nalmefénu pacientom s miernym alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene zvýšilo ich expozíciu lieku v porovnaní so zdravými osobami. U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene sa expozícia zvýšila 1,5-násobne a perorálny klírens sa znížil približne
o 35 %. U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa expozícia zvýšila 2,9-násobne pri AUC a 1,7-násobne pri Cmax, kým perorálny klírens sa znížil približne o 60 %. V žiadnej zo skupín sa nepozorovali žiadne klinicky významné zmeny tmax ani zmeny eliminačného polčasu rozpadu.
Farmakokinetické údaje získané po perorálnom podaní nalmefénu pacientom s ťažkou poruchou funkcie pečene nie sú dostupné (pozri časti 4.3 a 4.4).
Starší ľudia
Nerealizovala sa žiadna špecifická štúdia perorálneho podávania lieku pacientom vo veku ≥65 rokov.
Štúdia s i. v. podávaním poukázala na to, že neexistujú žiadne relevantné zmeny farmakokinetiky
u starších ľudí v porovnaní s mladšími dospelými (pozri časti 4.2 a 4.4).
Farmaceutické informácie - Selincro 18 mg
Jadro tablety:
Mikrokryštalická celulóza Laktóza, bezvodá Krospovidón, typ A Stearan horečnatý
Obal tablety:
Hypromelóza Makrogol 400
Oxid titaničitý (E171)
Blister: Priehľadné PVC/PVdC-hliníkové blistre v papierových škatuľkách. Veľkosti balenia: 7, 14, 28, 42, 49 a 98 filmom obalených tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.