Seroquel XR 300 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Seroquel 300 mg
Seroquel XR je indikovaný:
-
v liečbe schizofrénie
-
vliečbe bipolárnej poruchy:
-
na liečbu stredne ťažkých až ťažkých foriem manických epizód vrámci bipolárnej poruchy,
-
na liečbu veľkých depresívnych epizód vrámci bipolárnej poruchy,
-
na prevenciu recidívy manických alebo depresívnych epizód u pacientov sbipolárnou poruchou, ktorí už predtým reagovali na liečbu kvetiapínom.
-
-
ako prídavná liečba veľkých depresívnych epizód upacientov sveľkou depresívnou poruchou (Major Depressive Disorder, MDD), uktorých je odpoveď na monoterapiu antidepresívami nedostatočná (pozri časť5.1). Pred začatím liečby je potrebné, aby lekári zvážili bezpečnostný profil Seroquelu XR (pozri časť4.4).
Pre každú indikáciu sú kdispozícii odlišné dávkovacie schémy. Preto je potrebné zabezpečiť, aby pacienti dostali jasné informácie ovhodnom dávkovaní vsúvislosti sich diagnózou.
Seroquel XR sa má užívať raz denne bez jedla. Tablety sa prehĺtajú celé, nesmú sa deliť, žuvať či drviť.
Dospelí
Liečba schizofrénie astredne ťažkých až ťažkých foriem manických epizód vrámci bipolárnej poruchy
Seroquel XR sa má podávať aspoň 1 hodinu pred jedlom. Liečba sa začína dennou dávkou 300mg (1.deň), 600mg (2. deň). Odporúčaná denná dávka je 600mg, ale ak je to klinicky opodstatnené, môže byť dávka zvýšená na 800mg denne. Dávka sa má upraviť vrámci účinného dávkového rozpätia 400mg až 800mg denne vzávislosti od klinickej odpovede aznášanlivosti pacienta. Udržiavacia liečba schizofrénie si nevyžaduje úpravu dávkovania.
Liečbaveľkýchdepresívnych epizód vrámci bipolárnej poruchy
Seroquel XR sa má podávať na noc. Celková denná dávka počas prvých štyroch dní liečby je: 50mg (1. deň), 100mg (2. deň), 200mg (3. deň) a300mg (4. deň). Odporúčaná denná dávka je 300mg. Vklinických skúšaniach sa nepozoroval ďalší prínos liečby vskupine užívajúcej 600mg vporovnaní so skupinou užívajúcou 300mg (pozri časť5.1). Jednotliví pacienti môžu mať úžitok zdávky 600mg. Liečbu dávkami vyššími ako 300mg majú začať lekári so skúsenosťou liečby bipolárnej poruchy. Ujednotlivých pacientov, vzhľadom na toleranciu liečby, klinické skúšania potvrdili, že je možné zvážiť redukciu dávky na 200mg.
Prevencia rekurencie vrámci bipolárnej poruchy
Na prevenciu rekurencie manických, zmiešaných alebo depresívnych epizód vrámci bipolárnej poruchy pacienti, ktorí reagovali na akútnu liečbu bipolárnej poruchy Seroquelom XR, majú pokračovať vliečbe rovnakými dávkami lieku podávanými večer. Dávka sa môže individuálne upraviť vzávislosti od klinickej odpovede aznášanlivosti vrozmedzí 300 – 800mg denne. Je dôležité, aby sa na udržiavaciu liečbu použila najnižšia účinná dávka.
Prídavná liečba veľkých depresívnych epizód vrámci veľkej depresívnej poruchy
Seroquel XR sa má užívať večer pred spaním. Denná dávka na začiatku liečby predstavuje 50mg v1.a2. deň a150mg v 3. a 4. deň. Vkrátkotrvajúcich klinických skúšaniach týkajúcich sa prídavnej liečby sa antidepresívny účinok zaznamenal pri dávkach 150 a300mg/deň (s amitriptylínom, bupropiónom, citalopramom, duloxetínom, escitalopramom, fluoxetínom, paroxetínom, sertralínom avenlafaxínom – pozri časť5.1) a50mg/deň v krátkotrvajúcich klinických skúšaniach v monoterapii. Pri vyšších dávkach je vyššie riziko nežiaducich účinkov. Ztohto dôvodu je potrebné, aby lekári zabezpečili použitie najnižších účinných dávok liečby začatím s50mg/deň. Potreba zvýšenia dávky zo 150mg na 300mg/deň má vychádzať zindividuálneho hodnotenia pacienta.
Zmena liečby zo Seroquelu sokamžitým uvoľňovaním na Seroquel spredĺženým uvoľňovaním
Pre pohodlnejšie dávkovanie sa pacientom, ktorí sú vsúčasnosti liečení Seroquelom sokamžitým uvoľňovaním vo viacerých denných dávkach, môže zmeniť liečba na Seroquel XR vekvivalentnej celkovej dennej dávke podanej raz denne. Táto zmena si môže vyžadovať individuálnu úpravu dávkovania.
Starší pacienti
Pri podávaní Seroquelu XR ako aj ostatných antipsychotík aantidepresív starším pacientom je potrebná zvýšená opatrnosť, najmä pri úvodnom stanovovaní dávky. Dávku Seroquelu XR je potrebné zvyšovať pomalšie a denná terapeutická dávka má byť nižšia ako u mladších pacientov. Ustarších pacientov bol priemerný klírens kvetiapínu vplazme nižší o30% až 50% vporovnaní smladšími pacientmi. U starších pacientov sa má začať liečba dávkou 50mg/deň. Dávka sa môže zvyšovať oďalších 50mg/deň až do dosiahnutia účinnej dávky vzávislosti od klinickej odpovede aznášanlivosti pacienta.
Ustarších pacientov sveľkými depresívnymi epizódami vrámci veľkej depresívnej poruchy sa má začať dávkou 50mg/deň v 1. až 3. deň, zvýšenou na 100mg 4. deň a150mg/deň 8. deň. Na začiatok sa má použiť najnižšia účinná dávka 50mg/deň. Ak je na základe individuálneho hodnotenia pacienta potrebné zvýšiť dávku na 300mg/deň, nemá to byť skôr ako v 22. deň liečby.
Účinnosť abezpečnosť sa neskúmala upacientov starších ako 65 rokov sdepresívnymi epizódami vrámci bipolárnej poruchy.
Pediatrická populácia
Seroquel XR sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim mladším ako 18 rokov, vzhľadom na nedostatok údajov, ktoré by podporili použitie lieku vtejto vekovej skupine. Dostupné informácie zklinických, placebom kontrolovaných skúšaní, sú uvádzané včasti4.4, 4.8, 5.1 a5.2.
Porucha funkcie obličiek
Dávku nie je potrebné upravovať upacientov sporuchou funkcie obličiek.
Porucha funkcie pečene
Kvetiapín je v značnom rozsahu metabolizovaný vpečeni, preto sa má Seroquel XR podávať so zvýšenou opatrnosťou pacientom so známou poruchou funkcie pečene, predovšetkým pri úvodnom stanovovaní dávky. U pacientov s poruchou funkcie pečene sa má začať liečba dávkou 50mg/deň. Dávka sa má zvyšovať oďalších 50mg/deň až do dosiahnutia účinnej dávky vzávislosti od klinickej odpovede aznášanlivosti pacienta.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených včasti 6.1.
Kontraindikované je súbežné podávanie inhibítorov cytochrómu P450 3A4, akými sú inhibítory HIV-proteázy, azolové antimykotiká, erytromycín, klaritromycín anefazodón (pozri časť4.5).
Keďže Seroquel XR má niekoľko indikácií, jeho bezpečnostný profil sa má posudzovať individuálne s ohľadom na diagnózu jednotlivého pacienta ana dávku, ktorá sa mu podáva.
Dlhodobá účinnosť a bezpečnosť u pacientov sveľkou depresívnou poruchou sa nehodnotila ako prídavná liečba, avšak dlhodobá účinnosť a bezpečnosť sa hodnotila u dospelých pacientov v monoterapii (pozri časť5.1).
Pediatrická populácia
Kvetiapín sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim mladším ako 18 rokov, vzhľadom na nedostatok údajov, ktoré by podporili použitie lieku vtejto vekovej skupine. Vklinických skúšaniach s kvetiapínom sa zistilo, že okrem známeho bezpečnostného profilu stanoveného udospelých (pozri časť4.8) sa niektoré nežiaduce účinky vyskytovali častejšie u detí a dospievajúcich ako udospelých (zvýšená chuť do jedla, zvýšenie hladín prolaktínu vsére, vracanie, rinitída a synkopa) alebo môžu mať rozdielne dôsledky pre deti adospievajúcich (extrapyramídové symptómy apodráždenosť) a tiežsa identifikoval jeden nežiaduci účinok, ktorý sa predtým nezaznamenal vklinických štúdiách udospelých (zvýšenie krvného tlaku). U detí a dospievajúcich sa zaznamenali aj zmeny vo výsledkoch testov funkcie štítnej žľazy.
Okrem toho, dlhodobé dôsledky zhľadiska bezpečnosti liečby kvetiapínom na rast adospievanie neboli sledované dlhšie ako 26 týždňov. Dlhodobé dôsledky na kognitívny abehaviorálny vývoj nie sú známe.
Vplacebom kontrolovaných klinických skúšaniach udetí a dospievajúcich so schizofréniou, bipolárnou mániou abipolárnou depresiou, sa vsúvislosti skvetiapínom zistil zvýšený výskyt extrapyramídových symptómov (EPS) vporovnaní spacientmi, ktorí dostávali placebo (pozri časť4.8).
Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie
Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovania asamovrážd (príhod súvisiacich so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do dosiahnutia významnej remisie. Nakoľko k zlepšeniu nedochádza v prvých týždňoch liečby alebo v ďalších týždňoch, pacientov je potrebné starostlivo sledovať, až kým nedôjde kvýznamnému zlepšeniu stavu. Klinická prax všeobecne poukazuje na to, že riziko samovraždy sa môže vpočiatočných štádiách zlepšovania stavu zvyšovať.
Okrem toho lekári majú zvážiť potenciálne riziko príznakov súvisiacich so samovraždou po náhlom ukončení liečby kvetiapínom vzhľadom na rizikové faktory ochorenia, na ktoré boli liečení.
Iné psychické poruchy, na ktoré sa predpisuje kvetiapín, môžu tiež súvisieť so zvýšeným rizikom samovražedného správania. Okrem toho, takéto stavy môžu predstavovať komorbidity veľkých depresívnych epizód. Preto je potrebné kpacientom liečeným na iné psychické poruchy pristupovať srovnakou ostražitosťou ako k pacientom liečeným na veľké depresívne epizódy.
Je známe, že pacientom spríhodami súvisiacimi so samovraždou vanamnéze alebo pacientom, u ktorých sa vo významnej miere prejavujú samovražedné myšlienky pred začatím liečby, hrozí vyššie riziko samovražedných myšlienok alebo pokusov osamovraždu apočas liečby sa majú starostlivo sledovať. Metaanalýza klinických skúšaní santidepresívami kontrolovaných placebom udospelých pacientov spsychickými poruchami poukázala na vyššie riziko samovražedného správania upacientov mladších ako 25 rokov liečených antidepresívami ako upacientov, ktorí dostávali placebo.
Predovšetkým pacienti so zvýšeným rizikom si vyžadujú starostlivý dohľad, najmä vzačiatočných štádiách liečby apo zmene dávkovania. Pacienti (a osoby starajúce sa o pacientov) majú byť poučení opotrebe sledovania akéhokoľvek klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok na samovraždu alebo neobvyklých zmien správania aotom, aby vprípade takýchto príznakov okamžite vyhľadali lekársku pomoc.
V krátko trvajúcich, placebom kontrolovaných klinických štúdiách u pacientov s veľkými depresívnymi epizódami v rámci bipolárnej poruchy, sa pozorovalo u dospievajúcich pacientov (mladších ako 25 rokov), ktorí boli liečení kvetiapínom, zvýšené riziko pokusov osamovraždu v porovnaní s tými, ktorí dostávali placebo (3,0% vs 0%, v uvedenom poradí). V klinických štúdiách u pacientov s veľkou depresívnou poruchou bol výskyt pokusov osamovraždu pozorovaný u dospievajúcich pacientov (mladších ako 25 rokov) 2,1% (3/144) pri kvetiapíne a 1,3% (1/75) pri placebe. Retrospektívna štúdia kvetiapínu na liečbu pacientov sveľkou depresívnou poruchou preukázala zvýšené riziko sebapoškodzovania asamovraždy upacientov vo veku 24 až 64 rokov bez sebapoškodzovania vanamnéze počas užívania kvetiapínu sinými antidepresívami.
Metabolické riziko
Vzhľadom na riziko zhoršenia metabolického profilu, vrátane zmeny telesnej hmotnosti, koncentrácie glukózy vkrvi (pozri hyperglykémia) alipidov vkrvi, ktoré sa pozorovali vklinických skúšaniach, sa majú upacienta na začiatku liečby vyšetriť metabolické parametre aakékoľvek zmeny týchto parametrov sa majú počas liečby pravidelne kontrolovať. Zhoršenie týchto parametrov sa má primerane liečiť (pozri tiež časť4.8).
Extrapyramídové symptómy (EPS)
Vplacebom kontrolovaných klinických skúšaniach udospelých pacientov liečených kvetiapínom pre veľké depresívne epizódy vrámci bipolárnej poruchy apre veľkú depresívnu poruchu bola incidencia EPS vyššia vskupine skvetiapínom než vskupine s placebom (pozri časť4.8 a5.1).
Používanie kvetiapínu bolo spojené s rozvojom akatízie charakterizovanej subjektívne nepríjemným alebo stresujúcim nepokojom a potrebou pohybovať sa, často sprevádzanej neschopnosťou pokojne sedieť alebo stáť. To sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytuje počas niekoľkých prvých týždňov liečby. U pacientov s týmito príznakmi môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.
Tardívna dyskinéza
Ak sa prejavia príznaky asymptómy tardívnej dyskinézy, je potrebné zvážiť redukciu dávky alebo ukončenie liečby kvetiapínom. Symptómy tardívnej dyskinézy sa môžu zhoršiť alebo dokonca objaviť po ukončení liečby (pozri časť4.8).
Somnolenciaazávraty
Liečba kvetiapínom je spojená so somnolenciou apodobnými symptómami ako je sedácia (pozri časť4.8). Vklinickom skúšaní sa počas liečby pacientov sbipolárnou depresiou aveľkou depresívnou poruchou začiatok účinku prejavil počas prvých 3 dní liečby abol prevažne miernej až stredne silnej intenzity. Pacienti so skúsenosťou somnolencie ťažkej intenzity môžu častejšie vyžadovať kontakt minimálne počas 2 týždňov od začiatku somnolencie alebo pokiaľ sasymptómy nezlepšia apokiaľ je potrebné zvážiť ukončenie liečby.
Ortostatická hypotenzia
Liečba kvetiapínom súvisí s ortostatickou hypotenziou asňou spojeným závratom (pozri časť4.8), čo sa rovnako ako somnolencia prejavuje vzačiatočnom štádiu liečby stitráciou dávky. Týmto sa môže zvyšovať výskyt náhodných zranení (pádov), najmä ustarších pacientov. Ztohto dôvodu sa má pacientom odporúčať zvýšená opatrnosť, kým si na možné účinky liečby zvyknú.
Zvýšená opatrnosť je potrebná pri podávaní Seroquelu XR pacientom so známymi kardiovaskulárnymi acerebrovaskulárnymi ochoreniami alebo s inými ochoreniami, ktoré predisponujú ku vzniku hypotenzie. Ak sa vyskytne ortostatická hypotenzia, predovšetkým upacientov skardiovaskulárnym ochorením, je potrebné zvážiť redukciu dávok alebo pomalšiu titráciu dávok.
Syndróm spánkového apnoe
Upacientov užívajúcich kvetiapín sa zaznamenal syndróm spánkového apnoe. Upacientov súbežne užívajúcich lieky stlmivým účinkom na centrálny nervový systém aupacientov, ktorí sú vystavení riziku spánkového apnoe alebo ho majú vanamnéze, ako sú pacienti snadváhou/obézni pacienti alebo pacienti mužského pohlavia, sa má kvetiapín používať opatrne.
Záchvaty svalových kŕčov
Vkontrolovaných klinických skúšaniach nebol zistený rozdiel vo výskyte záchvatov svalových kŕčov medzi pacientmi liečenými kvetiapínom atými, ktorým sa podávalo placebo. Ovýskyte záchvatov upacientov so záchvatovou poruchou vanamnéze nie sú kdispozícii žiadne údaje. Rovnako ako pri iných antipsychotikách sa odporúča venovať zvýšenú pozornosť pri liečbe tých pacientov, ktorí udávajú výskyt záchvatov svalových kŕčov vanamnéze (pozri časť4.8).
Malígny neuroleptický syndróm
Malígny neuroleptický syndróm súvisí s antipsychotickou liečbou vrátane kvetiapínu (pozri časť 4.8). Klinické prejavy zahŕňajú hypertermiu, zmenu psychického stavu, svalovú rigiditu, vegetatívnu instabilitu a zvýšenie kreatínfosfokinázy. Vtýchto prípadoch je potrebné terapiu kvetiapínom prerušiť a začať vhodnú liečbu.
Sérotonínový syndróm
Súbežné podávanie Seroquelu XR ainých sérotonínergických látok, ako sú inhibítory MAO, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), inhibítory spätného vychytávania sérotonínu anoradrenalínu (SNRI) alebo tricyklické antidepresíva, môže viesť ksérotonínovému syndrómu, potenciálne život ohrozujúcemu stavu (pozri časť 4.5).
Ak je súbežná liečba inými sérotonínergickými látkami klinicky opodstatnená, odporúča sa starostlivé sledovanie pacienta, najmä na začiatku liečby apri zvyšovaní dávky. Symptómy sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať zmeny duševného stavu, autonómnu nestabilitu, neuromuskulárne abnormality a/alebo gastrointestinálne symptómy.
Ak existuje podozrenie na sérotonínový syndróm, má sa zvážiť zníženie dávky alebo ukončenie liečby vzávislosti od závažnosti symptómov.
Ťažká neutropénia aagranulocytóza
Vklinických skúšaniach s kvetiapínom bol hlásený výskyt ťažkej neutropénie (počet neutrofilov <0,5 x 109/l). Väčšina prípadov ťažkej neutropénie sa vyskytla počas prvých dvoch mesiacov od začiatku liečby kvetiapínom. Súvislosť sdávkou lieku nebola potvrdená. Po uvedení lieku na trh boli niektoré prípady fatálne. Možnými rizikovými faktormi pre vznik neutropénie sú: preexistujúci nízky počet bielych krviniek (WBC) aneutropénia vyvolaná liekmi vanamnéze. Niektoré prípady sa však vyskytli upacientov bez preexistujúcich rizikových faktorov. Liečba kvetiapínom sa má prerušiť upacientov spočtom neutrofilov <1,0 x 109/l. U týchto pacientov je potrebné sledovať príznaky infekcie apravidelne kontrolovať počet neutrofilov (až kým nepresiahnu hodnotu 1,5 x 109/l) (pozri časť5.1).
Na neutropéniu treba myslieť upacientov sprebiehajúcou infekciou alebo horúčkou, najmä utých, uktorých chýbajú zjavné predisponujúce faktory. Títo pacienti majú byť vhodne klinicky liečení.
Pacientov je potrebné poučiť, aby ihneď hlásili výskyt prejavov/symptómov, ktoré sa zhodujú s agranulocytózou alebo infekciou (napr. horúčka, slabosť, letargia alebo bolesť v hrdle), kedykoľvek počas liečby Seroquelom. U týchto pacientov je potrebné rýchlo vyšetriť počet WBC aabsolútny počet neutrofilov (ANC), a to najmä v prípade chýbajúcich predisponujúcich faktorov.
Anticholinergné (muskarínové) účinky
Norkvetiapín, aktívny metabolit kvetiapínu, má stredne silnú až silnú afinitu k niekoľkým podtypom muskarínových receptorov. To prispieva kvýskytu nežiaducich reakcií odrážajúcich anticholinergné účinky, keď sa kvetiapín používa vodporúčaných dávkach, keď sa používa súbežne sinými liekmi santicholinergným účinkom apri predávkovaní. Kvetiapín sa má používať opatrne upacientov užívajúcich lieky santicholinergnými (muskarínovými) účinkami. Kvetiapín sa má používa opatrne upacientov so súčasnou diagnózou retencie moču alebo s retenciou moču vanamnéze, sklinicky významou hypertrofiou prostaty, intestinálnou obštrukciou alebo so súvisiacimi ochoreniami, so zvýšeným vnútroočným tlakom alebo sglaukómom súzkym uhlom (pozri časť4.5, 4.8, 5.1 a4.9).
Interakcie
Pozri časť4.5.
Pri súbežnom užívaní kvetiapínu so silnými induktormi pečeňových enzýmov, akými sú karbamazepín alebo fenytoín, sa značne znižuje plazmatická koncentrácia kvetiapínu, čo môže ovplyvniť účinnosť terapie kvetiapínom. Pacientom, ktorí užívajú induktory pečeňových enzýmov, je možné nasadiť liečbu kvetiapínom iba vtom prípade, ak prínos liečby prevýši možné riziko zvysadenia induktora pečeňových enzýmov. Je dôležité, aby akákoľvek zmena vliečbe induktorom bola postupná, niekedy je potrebné zameniť induktor za liek neindukujúci pečeňové enzýmy (napr. valproát sodný).
Telesná hmotnosť
Upacientov, ktorí sa liečili kvetiapínom, sa hlásil nárast telesnej hmotnosti, preto sa majú sledovať aklinicky vhodne zvládať vsúlade spoužívanými odporúčaniami týkajúcimi sa antipsychotík (pozri časť4.8 a5.1).
Hyperglykémia
Zriedkavo sa zaznamenalo, že počas liečby kvetiapínom sa príležitostne vyskytla hyperglykémia a/alebo rozvoj alebo exacerbácia diabetu ojedinele sketoacidózou alebo kómou, vrátane prípadov končiacich fatálne (pozri časť4.8). V niektorých prípadoch sa zaznamenal predchádzajúci nárast telesnej hmotnosti, ktorý môže byť predisponujúcim faktorom. Vhodné klinické sledovanie sa odporúča v súlade s využitím odporúčaní týkajúcich sa antipsychotík. Je potrebné, aby pacienti užívajúci antipsychotiká, vrátane kvetiapínu, boli sledovaní na známky apríznaky hyperglykémie (akými sú polydipsia, polyúria, polyfágia a slabosť) apacienti sdiabetom mellitus alebo srizikovými faktormi pre diabetes mellitus majú byť pravidelne sledovaní zhľadiska zhoršenia kontroly glukózy. Telesná hmotnosť sa má pravidelne sledovať.
Lipidy
Vklinických skúšaniach skvetiapínom sa pozorovalo zvýšenie koncentrácie triglyceridov, LDL acelkového cholesterolu azníženie koncentrácie HDL cholesterolu (pozri časť4.8). Zmena koncentrácie lipidov sa má liečiť na základe klinického stavu pacienta a zváženia lekára.
Predĺženie QT intervalu
Vklinických skúšaniach apoužitím vsúlade sSPC nebolo užívanie kvetiapínu spojené strvalým predĺžením absolútneho QT intervalu. Počas postmarketingového sledovania kvetiapínu sa však predĺženie QT intervalu pozorovalo vterapeutických dávkach (pozri časť4.8) apripredávkovaní (pozri časť4.9). Podobne ako pri iných antipsychotikách, aj pri užívaní kvetiapínu je potrebná zvýšená opatrnosť pri jeho podávaní pacientom skardiovaskulárnym ochorením alebo predĺženým QT intervalom v rodinnej anamnéze. Zvýšená opatrnosť je tiež potrebná pri súbežnom podávaní sliekmi, ktoré môžu predĺžiť QT interval alebo pri súbežnom podávaní s neuroleptikami, predovšetkým u starších pacientov, pacientov svrodeným predĺžením QT intervalu, skongestívnym srdcovým zlyhaním, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou (pozri časť4.5).
Kardiomyopatia amyokarditída
V klinických skúšaniach av priebehu postmarketingovej praxe bola hlásená kardiomyopatia amyokarditída (pozri časť 4.8). Upacientov spodozrením na kardiomyopatiu alebomyokarditídu sa má zvážiť ukončenie liečby kvetiapínom.
Závažné kožné nežiaduce reakcie
Pri liečbe kvetiapínom sa veľmi zriedkavo hlásili závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse reaction, SCAR) zahŕňajúce Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxickú epidermálnu nekrolýzu (TEN), akútnu generalizovanú exantematóznu pustulózu (AGEP), multiformný erytém (erythema multiforme, EM) aliekovú reakciu seozinofíliou asystémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo fatálne.
SCAR sa zvyčajne prejavujú ako jeden alebo viaceré znasledujúcich príznakov: rozsiahla kožná vyrážka, ktorá môže byť svrbivá alebo sa môže spájať stvorbou pustúl, exfoliatívna dermatitída, horúčka, lymfadenopatia apotenciálna eozinofília alebo neutrofília. Väčšina týchto reakcií sa objavila vpriebehu 4 týždňov od začiatku liečby kvetiapínom, niektoré reakcie DRESS sa objavili vpriebehu 6 týždňov od začiatku liečby kvetiapínom. Ak sa objavia prejavy apríznaky naznačujúce tieto závažné kožné reakcie, liečba kvetiapínom sa má okamžite ukončiť amá sa zvážiť alternatívna liečba.
Ukončenie liečby
Akútne symptómy znáhleho vysadenia lieku, akými sú insomnia, nauzea, bolesť hlavy, hnačka, vracanie, závrat apodráždenosť boli zaznamenané po náhlom vysadení kvetiapínu. Odporúča sa liečbu ukončovať postupne počas minimálne jedného až dvoch týždňov (pozri časť4.8).
Starší pacienti so psychózou spojenou sdemenciou
Kvetiapín nie je schválený na liečbu pacientov so psychózou vzniknutou vsúvislosti sdemenciou.
Pri liečbe niektorými atypickými antipsychotikami vrandomizovaných, placebom kontrolovaných klinických skúšaniach populácie s demenciou sa vyskytlo približne trojnásobne zvýšené riziko cerebrovaskulárnych nežiaducich udalostí. Mechanizmus vzniku tohto zvýšenia rizika nie je známy. Zvýšené riziko sa nedá vylúčiť ani pre iné antipsychotiká alebo iné populácie pacientov. Pri podávaní kvetiapínu pacientom srizikovými faktormi pre vznik cievnej mozgovej príhody je potrebná zvýšená opatrnosť.
Vmetaanalýze atypických antipsychotík sa zistilo, že starší pacienti so psychózou vzniknutou vsúvislosti sdemenciou majú zvýšené riziko úmrtia vporovnaní splacebom. Vdvoch 10-týždňových, placebom kontrolovaných skúšaniach s kvetiapínom urovnakej populácie pacientov (n=710; priemerný vek: 83 rokov; vekové rozpätie: 56-99 rokov) bola mortalita upacientov liečených kvetiapínom 5,5% vporovnaní s3,2% vskupine pacientov, ktorí dostávali placebo. Pacienti vtomto skúšaní zomierali zrôznych príčin, ktoré zodpovedali očakávaniam pre túto populáciu.
Starší pacienti sParkinsonovou chorobou (PCH)/parkinsonizmom
Retrospektívna štúdia kvetiapínu na liečbu pacientov sMDD preukázala zvýšené riziko úmrtia počas užívania kvetiapínu upacientov vo veku >65 rokov. Táto asociácia nebola prítomná po odstránení pacientov sPCH zanalýzy. Pri predpisovaní kvetiapínu starším pacientom sPCH je potrebná opatrnosť.
Dysfágia
Dysfágia (pozri časť4.8) sa hlásila vsúvislosti skvetiapínom. Kvetiapín sa má používať sopatrnosťou upacientov srizikom aspiračnej pneumónie.
Zápcha aintestinálna obštrukcia
Zápcha predstavuje rizikový faktor pre intestinálnu obštrukciu. Zápcha aintestinálna obštrukcia sa hlásili vsúvislosti skvetiapínom (pozri časť4.8). Tieto zahŕňali aj fatálne hlásenia upacientov svyšším rizikom intestinálnej obštrukcie, vrátane tých, ktorí užívali súčasne viac liekov znižujúcich intestinálnu motilitu a/alebo nemuseli hlásiť príznaky zápchy. Pacienti sintestinálnou obštrukciou/ileom sa majú liečiť so starostlivým sledovaním ana jednotke intenzívnej starostlivosti.
Venózna trombembólia (VTE)
Prípady venóznej trombembólie (VTE) sa vyskytli po podaní antipsychotických liekov. Nakoľko pacienti liečení antipsychotikami majú často prítomné získané rizikové faktory na VTE, majú byť všetky možné rizikové faktory VTE identifikované pred apočas liečby kvetiapínom amajú sa prijať preventívne opatrenia.
Pankreatitída
V klinických skúšaniach av priebehu postmarketingovej praxe bola hlásená pankreatitída. Vrámci postmarketingových hlásení malo veľa pacientov faktory, o ktorých je známe, že sú spojené s pankreatitídou, ako je zvýšenie triglyceridov (pozri časť4.4), žlčové kamene a konzumácia alkoholu.
Dodatočná informácia
Údaje okvetiapíne vkombinácii sdivalproexom alebo lítiom na liečbu akútnych stredne ťažkých až ťažkých foriem manických epizód sú obmedzené; kombinovaná liečba však bola dobre tolerovaná (pozri časť 4.8 a5.1). Údaje poukazujú na aditívny účinok vtreťom týždni.
Laktóza
Tablety Seroquel XR obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Sodík
Seroquel XR 50mg a200mg tablety spredĺženým uvoľňovaním obsahujú menej ako 1mmol sodíka (23mg) vtablete, t.j. vpodstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Seroquel XR 300mg tablety spredĺženým uvoľňovaním obsahujú 27mg sodíka vtablete, čo zodpovedá 1,35% WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2g sodíka pre dospelú osobu.
Nesprávne použitie azávislosť
Zaznamenali sa prípady nesprávneho použitia azávislosti. Pri predpisovaní kvetiapínu pacientom, ktorí majú vanamnéze závislosť na alkohole alebo drogách, je potrebná opatrnosť.
Vzhľadom naprimárne účinky kvetiapínu na centrálny nervový systém je potrebná zvýšená opatrnosť pri užívaní kvetiapínu v kombinácii s inými centrálne pôsobiacimi liekmi alebo s alkoholom.
Kvetiapín sa má používať sopatrnosťou vkombinácii so sérotonínergickými liekmi, ako sú inhibítory MAO, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), inhibítory spätného vychytávania sérotonínu anoradrenalínu (SNRI) alebo tricyklické antidepresíva, pretože riziko sérotonínového syndrómu, potenciálne život ohrozujúceho stavu, je zvýšené (pozri časť 4.4).
Opatrnosť je potrebná pri liečbe pacientov užívajúcich iné lieky santicholinergnými (muskarínovými) účinkami (pozri časť4.4).
Cytochróm P450 (CYP) 3A4 je hlavný enzým, ktorý sa podieľa na metabolizme kvetiapínu sprostredkovanom cytochrómom P450. V interakčnej štúdii so zdravými dobrovoľníkmi sa po súbežnom podaní ketokonazolu, CYP3A4 inhibítora, akvetiapínu (v dávke 25mg) zistilo 5-8-násobné zvýšenie AUC kvetiapínu. Preto je súbežné podávanie kvetiapínu ainhibítorov CYP3A4 kontraindikované. Takisto sa neodporúča konzumovať grapefruitovú šťavu počas liečby kvetiapínom.
V klinických skúškach zameraných na sledovanie farmakokinetiky, v ktorých sa podávali opakované dávky kvetiapínu pred a počas liečby karbamazepínom (známy induktor pečeňových enzýmov), súbežne podaný karbamazepín výrazne zvýšil klírens kvetiapínu. Toto zvýšenie klírensu znižuje systémovú expozíciu kvetiapínu (zistené pomocou AUC) priemerne na 13% hodnôt zistených u pacientov, ktorým sa podával kvetiapín samotný; u niektorých pacientov sa pozorovalo ešte väčšie zníženie. V dôsledku tejto interakcie sa môžu vyskytnúť nižšie plazmatické koncentrácie kvetiapínu, čo môže ovplyvniť účinnosť liečby kvetiapínom. Súbežné užívanie kvetiapínu s fenytoínom (induktor mikrozomálnych enzýmov) spôsobilo enormné zvýšenie klírensu kvetiapínu, približne o450%. Pacientom, ktorí užívajú induktory pečeňových enzýmov, sa má podávať kvetiapín iba vtom prípade, ak prínos liečby prevýši možné riziko zvysadenia induktora pečeňových enzýmov. Je dôležité, aby akákoľvek zmena vliečbe induktorom bola postupná, niekedy je potrebné zameniť induktor za liek neindukujúci pečeňové enzýmy (napr. valproát sodný) (pozri tiež časť4.4).
Farmakokinetika kvetiapínu nie je významne ovplyvnená pri súbežnom podávaní antidepresív - imipramínu (známy inhibítor CYP2D6) alebo fluoxetínu (známy inhibítor CYP3A4 a CYP2D6).
Farmakokinetika kvetiapínu nie je významne ovplyvnená pri súbežnom podávaní santipsychotikami - risperidónom alebo haloperidolom. Súbežné podávanie kvetiapínu a tioridazínu spôsobuje zvýšenie klírensu kvetiapínu približne o70%.
Farmakokinetika kvetiapínu nie je ovplyvnená súbežným podávaním cimetidínu.
Farmakokinetika lítia nie je ovplyvnená súbežným podávaním kvetiapínu.
Všesťtýždňovej randomizovanej štúdii slítiom súbežne podávaným soSeroquelom XR oproti placebu súbežne podávaným soSeroquelom XR udospelých pacientov sakútnou mániou sa pozorovala vyššia incidencia extrapyramídových príhod (zvlášť tremor), somnolencie azvyšovania hmotnosti vskupine spridaným lítiom vporovnaní so skupinou spridaným placebom (pozri časť5.1).
Pri súbežnom podávaní valproátu sodného akvetiapínu farmakokinetika oboch látok nebola klinicky významne ovplyvnená. Retrospektívna štúdia u pediatrických pacientov, ktorí užívali valproát, kvetiapín alebo oboje, ukázala vyššiu incidenciu leukopénie a neutropénie vskupine skombinovanou liečbou oproti skupine smonoterapiou.
Interakčné štúdie sbežne podávanými liekmi ovplyvňujúcimi kardiovaskulárny systém neboli vykonané.
Zvýšená opatrnosť je potrebná pri súbežnom podávaní sliekmi, ktoré môžu vyvolať elektrolytovú nerovnováhu alebo predĺžiť QT interval.
U pacientov, ktorí užívali kvetiapín, sa vyskytli hlásenia ovýsledkoch falošnej pozitivity v enzýmových imunologických testoch pre metadón a tricyklické antidepresíva. Odporúča sa otázne výsledky imunologického skríningu potvrdiť vhodnou chromatografickou technikou.
Gravidita
Prvý trimester
Priemerné množstvo publikovaných údajov od gravidných žien vystavených účinku lieku (t.j. v rozmedzí 300‑1000 výsledkov gravidity), vrátane jednotlivých hlásení a niektorých observačných štúdií, nenaznačuje zvýšené riziko malformácií v dôsledku liečby. Avšak, na základe všetkých dostupných údajov, nie je možné vyvodiť definitívny záver. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť5.3). Preto sa má kvetiapín používať počas gravidity len v prípade, že prínos liečby preváži potenciálne riziká.
Tretí trimester
Novorodenci, vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane kvetiapínu) počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramídových príznakov a/alebo syndrómu z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.
Dojčenie
Na základe veľmi obmedzených údajov z publikovaných hlásení ovylučovaní kvetiapínu do ľudského materského mlieka sa zdá, že sa kvetiapín pri podávaní v terapeutických dávkach nevylučuje do materského mlieka. Vzhľadom na nedostatok spoľahlivých údajov sa má o ukončení dojčenia či ukončení liečby Seroquelom XR rozhodnúť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre matku.
Fertilita
Účinky kvetiapínu na fertilitu uľudí sa nehodnotili. Účinky spojené so zvýšenou hladinou prolaktínu sa pozorovali u potkanov, hoci nie sú priamo relevantné pre človeka (pozri časť5.3).
Vzhľadom na to, že kvetiapín pôsobí na centrálny nervový systém, môže ovplyvňovať činnosti vyžadujúce bdelosť. Preto sa neodporúča viesť vozidlá aobsluhovať stroje, kým nie je známa reakcia pacienta na liek.
Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie na liek pri terapii kvetiapínom (≥10%) sú ospalosť, závrat, suchosť v ústach, bolesť hlavy, symptómy súvisiace svysadením lieku, zvýšenie hladín sérových triglyceridov, zvýšenie celkového cholesterolu (hlavne LDL-cholesterolu), zníženie hladiny HDL cholesterolu, zvyšovanie hmotnosti, zníženie hemoglobínu a extrapyramídové príznaky.
Výskyt nežiaducich reakcií na liek spojených sužívaním kvetiapínu je uvedený vtabuľke (tabuľka 1) vo formáte odporúčanom „Council for International Organizations of Medical Sciences” (CIOMS III Working Group; 1995).
Tabuľka 1 Nežiaduce reakcie na liek spojené sliečbou kvetiapínom
Frekvencie nežiaducich účinkov sú zoradené nasledovne: veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1000 až <1/100), zriedkavé (>1/10000 až <1/1000), veľmi zriedkavé (<1/10000) a neznáme (z dostupných údajov).
| TOS | Veľmi časté | Časté | Menej časté | Zriedkavé | Veľmi zriedkavé | Neznáme |
| Poruchy krvi alymfatického systému | pokles hemoglobínu22 | leukopénia1, 28, zníženie počtu neutrofilov, zvýšenie eozinofilov27 | neutropénia1, trombocytopé-nia, anémia, zníženie počtu trombocytov13 | agranulocytó-za26 | ||
| Poruchy imunitného systému | hypersenzitivita (vrátane kožných alergických reakcií) | anafylaktic-ká reakcia5 | ||||
| Poruchy endokrinného systému | hyperprolakti-némia15, zníženie celkového T424, zníženie voľného T424, zníženie celkového T324, zvýšenie TSH24 | zníženie voľného T324, hypotyreóza21 | neprimeraná sekrécia antidiuretic-kého hormónu | |||
| Poruchy metabolizmu a výživy | zvýšenie hladiny sérových triglyceridov10, 30 zvýšenie celkového cholesterolu (hlavne LDL-cholesterolu)11, 30 zníženie hladiny HDL cholesterolu 17, 30 zvyšovanie hmotnosti8, 30 | zvýšená chuť do jedla, zvýšenie glukózy vkrvi až do hyperglyke-mických hodnôt6, 30 | hyponatriémia19, diabetes mellitus1, 5, zhoršenie existujúceho diabetu | metabolický syndróm29 | ||
| Psychické poruchy | abnormálne sny anočné mory, samovražedné myšlienky a samovražedné správanie 20 | somnambuliz-mus aďalšie súvisiace stavy ako je rozprávanie počas spánku aporuchy príjmu potravy súvisiace so spánkom | ||||
| Poruchy nervového systému | závrat4, 16, somnolencia2, 16, bolesť hlavy, extrapyramí-dové príznaky1, 21 | dyzartria | záchvat kŕčov1, syndróm nepokojných nôh, tardívna dyskinéza1,5, synkopa4,16, stav zmätenosti | |||
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | tachykardia4, palpitácie 23 | predĺženie QT intervalu1,12,18, bradykardia32 | kardiomyo-patia, myokardití-da | |||
| Poruchy oka | rozmazané videnie | |||||
| Poruchy ciev | ortostatická hypotenzia4,16 | venózna trombembólia1 | cievna mozgová príhoda33 | |||
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka amediastína | dyspnoe23 | rinitída | ||||
| Poruchy gastrointestinál-neho traktu | sucho vústach | zápcha, dyspepsia, vracanie25 | dysfágia7 | pankreatitída1, intestinálna obštrukcia/ ileus | ||
| Poruchy pečene ažlčových ciest | zvýšenie hladín sérovej alanínamino-transferázy (ALT)3, zvýšenie hladín gama – GT3 | zvýšenie hladín sérovej aspartátamino- transferázy (AST) 3 | žltačka5, hepatitída | |||
| Poruchy kože apodkožného tkaniva | angioedém5, Stevensov-Johnsonov syndróm5 | toxická epidermálna nekrolýza, multiformný erytém, akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP), lieková vyrážka seozinofí-liou asystémo-vými príznakmi (drug rash with eosinophilia and syste-mic symptoms, DRESS), kožná vaskulitída | ||||
| Poruchy kostrovej asvalovej sústavy aspojivového tkaniva | rabdomyolý-za | |||||
| Poruchy obličiek a močových ciest | retencia moču | |||||
| Stavy vgravidite, všestonedelí avperinatálnom období | novorode-necký syndróm z vysadenia31 | |||||
| Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | sexuálna dysfunkcia | priapizmus, galaktorea, opuch prsníkov, menštruačné poruchy | ||||
| Celkové poruchy areakcie vmieste podania | symptómy súvisiace svysadením lieku1, 9 | ľahká asténia, periférny edém, podráždenosť, pyrexia | malígny neuroleptický syndróm1, hypotermia | |||
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | zvýšenie kreatínfosfoki-názy vkrvi14 |
(1) Pozri časť4.4.
(2) Počas prvých dvoch týždňov liečby sa môže vyskytnúť ospalosť, ktorá zvyčajne pokračovaním liečby kvetiapínom ustúpi.
(3) U niektorých pacientov užívajúcich kvetiapín dochádzalo k asymptomatickému zvýšeniu (posun od normálu k >3x HLN kedykoľvek) sérových transamináz (ALT, AST) alebo gamaglutamyltranspeptidázy. Zvýšené hodnoty sa pri pokračujúcej liečbe obyčajne vrátili k normálu.
(4) Kvetiapín môže rovnako ako ďalšie antipsychotiká, ktoré spôsobujú blokádu α1-adrenergných receptorov, spôsobiť ortostatickú hypotenziu so závratom, tachykardiou a u niektorých pacientov so synkopou. Uvedené nežiaduce účinky sa vyskytujú najmä pri úvodnej titrácii dávky (pozri časť4.4).
(5) Frekvencia týchto nežiaducich účinkov sa zistila len zpostmarketingových údajov týkajúcich sa kvetiapínu sokamžitým uvoľňovaním.
(6) Hladina glukózy v krvi nalačno ≥126mg/dl (≥7mmol/l) alebo ≥200mg/dl (≥11,1mmol/l) po jedle minimálne v jednom prípade.
(7) Zvýšený výskyt dysfágie pri užívaní kvetiapínu v porovnaní s placebom bol pozorovaný len v klinických skúšaniach zameraných na bipolárnu depresiu.
(8) Založené na >7% zvýšení hmotnosti zo základnej hodnoty. Vyskytuje sa najmä počas prvých týždňov liečby u dospelých.
(9) V krátkodobých, placebom kontrolovaných, monoterapeutických klinických skúšaniach zameraných na zhodnotenie symptómov súvisiacich s vysadením lieku sa najčastejšie vyskytovali tieto symptómy: nespavosť, nauzea, bolesť hlavy, hnačka, vracanie, závraty a podráždenosť. Tieto príznaky zvyčajne ustúpili do 1 týždňa po vysadení lieku.
(10) Triglyceridy ≥200mg/dl (≥2,258mmol/l) (pacienti ≥18rokov) alebo ≥150mg/dl (≥1,694mmol/l) (pacienti <18rokov) zaznamenané minimálne raz.
(11) Cholesterol ≥240mg/dl (≥6,2064mmol/l) (pacienti ≥18rokov) alebo ≥200mg/dl (≥5,172 mmol/l) (pacienti <18rokov), zaznamenaný minimálne raz. Zvýšenie hladiny LDL cholesterolu o ≥30mg/dl (≥0,769mmol/l) bolo veľmi časté. Priemerná zmena upacientov, uktorých sa takéto zvýšenie zistilo, predstavovala 41,7mg/dl (≥1,07mmol/l).
(12) Pozri text nižšie.
(13) Trombocyty ≤100x109/l zaznamenané minimálne raz.
(14) Založené na hlásení nežiaducich účinkov z klinických skúšaní zvýšenia kreatínfosfokinázy v krvi nesúvisiacej s neuroleptickým malígnym syndrómom.
(15) Hladiny prolaktínu (pacienti >18rokov): >20µg/l (>869,56pmol/l) umužov; >30µg/l (>1304,34pmol/l) u žien: kedykoľvek.
(16) Môže spôsobiť pád.
(17) HDL cholesterol: <40mg/dl (1,025mmol/l) u mužov; <50mg/dl (1,282mmol/l) u žien kedykoľvek.
(18) Výskyt upacientov, ktorí majú QTc od <450msec až ≥450msec s ≥30msec zvýšením. Vplacebom kontrolovaných klinických štúdiách smiernou zmenou kvetiapínu avýskyt u pacientov, ktorí majú klinicky signifikantnú hladinu podobnú medzi kvetiapínom aplacebom.
(19) Posun od >132mmol/l do <132mmol/l aspoň vjednom prípade.
(20) Vpriebehu liečby kvetiapínom alebo skoro po vysadení liečby boli hlásené prípady samovražedných myšlienok asamovražedného správania (pozri časť 4.4 a5.1).
(21) Pozri časť5.1
(22) Znížený hemoglobín ≤13g/dl (≤8,07mmol/l) u mužov, ≤12g/dl (≤7,45mmol/l) u žien aspoň jeden prípad sa vyskytol u11% kvetiapínom liečených pacientov vo všetkých štúdiách, vrátane rozšírených nezaslepených štúdií. U týchto pacientov bolo vždy priemerné maximálne zníženie hemoglobínu o -1,50g/dl.
(23) Tieto hlásenia sa často vyskytovali pri tachykardii, závratoch, ortostatickej hypotenzii a /alebo podkladovom kardio/respiračnom ochorení.
(24) Založené na posune znormálnej východiskovej k potenciálne klinicky významnej hodnote kedykoľvek vo všetkých skúškach. Posuny vcelkových T4, voľných T4, celkových T3 a voľných T3, sú definované ako <0,8 x LLN (pmol/l) a posun v TSH je >5mIU/l kedykoľvek.
(25) Na základe zvýšenej miery vracania ustarších pacientov (≥ 65 rokov).
(26) Na základe posunu vpočte neutrofilov zvýchodiskovej hodnoty ≥1,5x109 buniek/l na <0,5x109 buniek/l kedykoľvek počas liečby ana základe pacientov sťažkou neutropéniou (<0,5x109 buniek/l) ainfekciou počas všetkých klinických štúdií skvetiapínom (pozri časť4.4).
(27) Založené na posune znormálnej východiskovej k potenciálne klinicky významnej hodnote kedykoľvek vo všetkých skúškach. Posun vpočte eozinofilov je definovaný ako ≥1x109 buniek/l kedykoľvek.
(28) Založené na posune znormálnej východiskovej k potenciálne klinicky významnej hodnote kedykoľvek vo všetkých skúškach. Posun v počte bielych krviniek (white blood cells, WBC) je definovaný ako ≤3x109 buniek/l kedykoľvek.
(29) Založené na hláseniach metabolického syndrómu ako nežiaduceho účinku vo všetkých klinických štúdiách skvetiapínom.
(30) Vklinických skúšaniach sa zistilo uniektorých pacientov zhoršenie viac než jedného zmetabolických faktorov: zmeny telesnej hmotnosti, hladiny glukózy vkrvi alipidov vkrvi (pozri tiež časť4.4).
(31) Pozri časť4.6.
(32) Môže sa objaviť na začiatku alebo tesne po začatí liečby amôže byť spojená s hypotenziou a / alebo synkopou. Frekvencia je stanovená na základe hlásení nežiaduceho účinku bradykardie a súvisiacich udalostí vo všetkých klinických štúdiách skvetiapínom.
(33) Na základe jednej retrospektívnej nerandomizovanej epidemiologickej štúdie.
V súvislosti s liečbou kvetiapínom sa hlásili závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse reaction, SCAR), vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN) a liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS).
Pri užívaní neuroleptík boli zaznamenané prípady predĺženia QT intervalu, komorovej arytmie, náhleho nevysvetliteľného úmrtia, zastavenia činnosti srdca a „torsades de pointes“. Spomenuté nežiaduce účinky sú pre túto skupinu liečiv (neuroleptiká) spoločné.
Pediatrická populácia
Tie isté nežiaduce reakcie na liek, ktoré sú opísané vyššie udospelých, je potrebné zvažovať v pediatrickej populácii. Nasledovná tabuľka súhrnne uvádza nežiaduce reakcie na liek, ktorých výskyt je u pediatrických pacientov (vo veku 10‑17 rokov) častejší vporovnaní sdospelými pacientmi alebo nežiaduce reakcie na liek, ktoré sa udospelých nezistili.
Tabuľka 2 Nežiaduce reakciena liek udetí adospievajúcich spojené sliečbou kvetiapínom, ktoré sa vyskytovali častejšie vporovnaní sdospelými pacientmi alebo nežiaduce reakciena liek, ktoré sa udospelých nezistili
Výskyt nežiaducich účinkov je členený nasledovne: veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1000 až <1/100), zriedkavé (>1/10000 až <1/1000) aveľmi zriedkavé (<1/10000).
| TOS | Veľmi časté | Časté |
| Poruchy endokrinného systému | zvýšenie hladiny prolaktínu1 | |
| Poruchy metabolizmu a výživy | zvýšená chuť do jedla | |
| Poruchy nervového systému | extrapyramídové symptómy3, 4 | synkopa |
| Poruchy ciev | zvýšenie krvného tlaku2 | |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka amediastína | rinitída | |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | vracanie | |
| Celkové poruchy areakcie vmieste podania | podráždenosť3 |
-
Hladiny prolaktínu (pacienti vo veku <18rokov): >20µg/l (>869,56pmol/l) mužské pohlavie; >26µg/l (>1130,428pmol/l) ženské pohlavie kedykoľvek. U menej ako 1% pacientov bolo zvýšenie hladiny prolaktínu >100µg/l.
-
Na základe zmeny presahujúcej klinicky významné limity (prevzaté z kritérií National Institutes of Health) alebo zvýšenie >20mmHg pre systolický alebo >10mmHg pre diastolický tlak kedykoľvek v dvoch krátkodobých (3 až 6 týždňov) placebom kontrolovaných klinických skúšaniach u pediatrických pacientov.
-
Poznámka: častosť výskytu je rovnaká ako u dospelých, ale podráždenosť by mohla u pediatrických pacientov súvisieť s odlišnými klinickými dôsledkami ako u dospelých.
-
Pozri časť5.1.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.
Symptómy
Vo všeobecnosti boli hlásené tie príznaky asymptómy, ktoré vyplývajú zo zdôrazneného známeho farmakologického účinku lieku, ku ktorým patria ospalosť a útlm, tachykardia, hypotenzia aanticholinergné účinky. Predávkovanie môže viesť kpredĺženiu QT intervalu, záchvatom kŕčov, status epilepticus, rabdomyolýze, respiračnej depresii, retencii moču, zmätenosti, delíriu a/alebo nepokoju, kóme a úmrtiu. U pacientov spreexistujúcim ťažkým kardiovaskulárnym ochorením je zvýšené riziko výskytu príznakov predávkovania (pozri časť4.4 Ortostatická hypotenzia).
Liečba predávkovania
Kvetiapín nemá špecifické antidotum. V prípade ťažkej intoxikácie je možné uvažovať o použití viacerých liekov, odporúča sa intenzívna starostlivosť, vrátane zabezpečenia priechodnosti dýchacích ciest, dostatočnej ventilácie, prísunu kyslíka, pravidelného sledovania a podpory kardiovaskulárneho systému.
Vtejto súvislosti publikované hlásenia popisujú, že pacientov sdelíriom aagitáciou aanticholinergným syndrómom je možné liečiť intravenóznym podaním fyzostigmínu 1-2mg (za kontinuálneho monitorovania EKG). Tento postup sa neodporúča ako štandardná liečba vzhľadom na potenciálne negatívne účinky fyzostigmínu na vodivosť srdca. Fyzostigmín sa môže používať vprípade, keď nie sú prítomné EKG aberácie. Nepoužívajte fyzostigmín vprípade dysarytmií, blokády srdca akéhokoľvek stupňa alebo predĺženia QRS intervalu.
Kým prevencia absorpcie pri predávkovaní sa neskúmala, pri ťažkých intoxikáciách sa môže indikovať výplach žalúdka a ak je to možné, má sa vykonať počas jednej hodiny po požití. Je potrebné zvážiť podanie aktívneho uhlia.
V prípade predávkovania kvetiapínom sa má liečiť refraktérna hypotenzia vhodnými opatreniami, ako sú intravenózne tekutiny a/alebo sympatomimetiká. Adrenalínu a dopamínu je potrebné sa vyhnúť, pretože beta stimulácia môže prehĺbiť hypotenziu v nastavení kvetiapínom vyvolanej alfa blokády.
Starostlivý lekársky dohľad a sledovanie životných funkcií musí pokračovať až do úplného vyliečenia pacienta.
V prípade predávkovania kvetiapínom s predĺženým uvoľňovaním v porovnaní s predávkovaním kvetiapínom s okamžitým uvoľňovaním dochádza k oneskoreniu maximálnej sedácie a maximálnej pulzovej frekvencie a predĺženému zotavovaniu sa.
Vprípade predávkovania kvetiapínom spredĺženým uvoľňovaním sa hlásila tvorba žalúdočných bezoárov ana ďalšie usmernenie manažmentu pacienta sa odporúča vhodná diagnostická zobrazovacia metóda. Bežný výplach žalúdka nemusí byť účinný pri odstraňovaní bezoáru vdôsledku lepivej konzistencie hmoty pripomínajúcej žuvačku.
V niektorých prípadoch sa úspešne vykonalo endoskopické odstránenie farmakobezoáru.
Farmakologické vlastnosti - Seroquel 300 mg
Farmakoterapeutická skupina: Antipsychotiká, diazepíny, oxazepíny a tiazepíny
ATC kód: N05AH04
Mechanizmus účinku
Kvetiapín je atypické antipsychotikum. Kvetiapín aaktívny ľudský plazmatický metabolit, norkvetiapín reagujú s celým radom neurotransmiterových receptorov. Kvetiapín anorkvetiapín majú afinitu k sérotonínovým (5HT2) a k dopamínovým D1 a D2 receptorom v mozgu. Klinické antipsychotické vlastnosti lieku Seroquel vporovnaní stypickými antipsychotikami a jeho slabý extrapyramídový účinok (EPS) sa pripisujú práve kombinácii receptorového antagonizmu s vyššou selektivitou pre 5HT2 oproti D2. Kvetiapín anorkvetiapín nemajú žiadnu zjavnú afinitu kbenzodiazepínovým receptorom, majú však vysokú afinitu k histamínovým a adrenergným α1-receptorom astrednú afinitu kadrenergným α2-receptorom. Kvetiapín má slabú alebo nemá žiadnu afinitu kmuskarínovým receptorom, zatiaľ čo norkvetiapín má strednú až vysokú afinitu kniekoľkým muskarínovým receptorom, čo možno vysvetliť anticholinergnými (muskarínovými) účinkami. Inhibícia NET aparciálne agonistické pôsobenie norkvetiapínu na 5HT1A miestach môže prispievať kterapeutickému účinku Seroquelu XR ako antidepresíva.
Farmakodynamické účinky
Kvetiapín je účinný v testoch na zistenie antipsychotického účinku, akými sú napr. testy na podmienené obranné reflexy. Kvetiapín potláča účinky dopamínových agonistov, čo sa dokázalo na základe elektrofyziologických meraní a behaviorálnych hodnotení. Kvetiapín zvyšuje koncentráciu metabolitov dopamínu, čo je neurochemický index blokády D2 receptorov.
V predklinických testoch určených na vyvolanie extrapyramídového syndrómu sa kvetiapín nepodobá typickým antipsychotikám, má profil atypického antipsychotika. Pri dlhodobom podávaní kvetiapínu nevzniká hypersenzitivita dopamínových D2 receptorov. Pri podávaní dávok, ktoré dostatočne blokujú D2 receptory, dochádza len kslabej katalepsii. Kvetiapín má pri dlhodobom podávaní selektívny účinok na limbický systém, pretože blokuje depolarizáciu mezolimbických neurónov, nepôsobí však na nigrostriatálne dopaminergné neuróny. Pri akútnom a chronickom podávaní kvetiapínu opiciam rodu Cebus, po predchádzajúcej senzibilizácii haloperidolom alebo bez neho, vykazuje kvetiapín minimálnu tendenciu k vyvolaniu dystonických reakcií (pozri časť4.8).
Klinická účinnosť
Schizofrénia
Účinnosť Seroquelu XR vliečbe schizofrénie sa preukázala v6-týždňovom, placebom kontrolovanom klinickom skúšaní upacientov spĺňajúcich DSM-IV kritériá pre schizofréniu avklinickom skúšaní uambulantne liečených, klinicky stabilizovaných schizofrenikov, pri ktorom sa pacientom menila liečba zo Seroquelu sokamžitým uvoľňovaním na Seroquel XR.
Vplacebom kontrolovanom skúšaní bola hlavným cieľom zmena zvýchodiskovej hodnoty na koncovú vcelkovom PANSS skóre (Positive and Negative Symptom Scale).
Užívanie Seroquelu XR vdávkach 400mg/deň, 600mg/deň a800mg/deň bolo spojené so štatisticky signifikantným zlepšením psychotických symptómov vporovnaní s placebom. Výraznejší efekt sa pozoroval pri dávkach 600mg a800mg ako pridávke 400mg.
V6-týždňovom klinickom skúšaní, pri ktorom sa pacientom menila liečba zo Seroquelu sokamžitým uvoľňovaním na Seroquel XR, bolo hlavným cieľom zistiť percento pacientov snedostatočným terapeutickým účinkom, t.j. ktorí prerušili liečbu kvôli jej nedostatočnému efektu alebo uktorých sa celkové PANSS skóre zvýšilo o20% alebo viac od randomizácie po niektorú zmonitorovacích návštev. Upacientov stabilizovaných pri liečbe Seroquelom sokamžitým uvoľňovaním vdávke 400mg až 800mg bola účinnosť liečby zachovaná, keď sa pacientom zmenila liečba na ekvivalentnú dennú dávku Seroquelu XR podávanú raz denne.
Vdlhodobom skúšaní ustabilizovaných schizofrenikov, liečených udržiavacími dávkami Seroquelu XR počas 16 týždňov sa Seroquel XR ukázal byť účinnejší pri prevencii relapsov vporovnaní s placebom. Odhadované riziko relapsu po 6 mesiacoch liečby bolo 14,3% pre skupinu pacientov liečených Seroquelom XR vporovnaní so68,2% upacientov užívajúcich placebo. Priemerná dávka bola 669mg. Počas liečby Seroquelom XR vtrvaní do 9 mesiacov (v priemere 7 mesiacov) sa neobjavili žiadne ďalšie nálezy týkajúce sa bezpečnosti lieku. Počet hlásení nežiaducich udalostí týkajúcich sa EPS azvyšovania hmotnosti sa pri dlhodobej liečbe Seroquelom XR nezvýšil.
Bipolárna porucha
Vdvoch klinických štúdiách sa ukázalo, že kvetiapín je v monoterapii účinnejší ako placebo vliečbe stredne ťažkých až ťažkých foriem manických epizód, čo sa týka znižovania manických príznakov po 3 a12 týždňoch liečby. Účinok Seroquelu XR bol signifikantný aj v ďalšom 3-týždňovom klinickom skúšaní. Seroquel XR sa podával vdávkach od 400 do 800mg/deň, priemerná dávka bola približne 600mg/deň. Údaje okvetiapíne vkombinácii sdivalproexom alebo s lítiom po 3 a6 týždňoch liečby pri stredne ťažkých až ťažkých formách manických epizód sú obmedzené; avšak kombinovaná liečba sa dobre znášala. Výsledky preukázali aditívny účinok v3. týždni. Druhá klinická skúška nepreukázala aditívny účinok v6. týždni.
Vklinickom skúšaní upacientov sdepresívnymi epizódami vrámci bipolárnej poruchy Ialebo bipolárnej poruchy II preukázal Seroquel XR vdávke 300mg/deň vyššiu účinnosť vznížení celkového skóre MADRS oproti placebu.
V4 ďalších klinických skúšaniach, trvajúcich 8 týždňov upacientov smiernymi až ťažkými depresívnymi epizódami vrámci bipolárnej poruchy Ialebo bipolárnej poruchy II, bol Seroquel vdávke 300mg a600mg signifikantne účinnejší vporovnaní so skupinou pacientov splacebom, vrámci merateľných výsledkov: priemerné zlepšenie skóre MADRS pre odpoveď definovanú ako najmenej 50% zlepšenie celkového skóre MADRS zo základnej hodnoty. Nezistil sa rozdiel vrozsahu účinku medzi pacientmi užívajúcimi 300mg a600mg.
Vkontinuálnej fáze týchto 2 skúšaní sa zistilo, že dlhodobá liečba pacientov odpovedajúcich na Seroquel vdávke 300 alebo 600mg je efektívnejšia vporovnaní splacebom sohľadom na depresívne symptómy ale bez ohľadu na manické symptómy.
Vdvoch klinických skúšaniach zameraných na prevenciu recidívy sa porovnávala účinnosť kvetiapínu vkombinácii so stabilizátormi nálady upacientov smanickými, depresívnymi alebo zmiešanými epizódami. Kombinácia skvetiapínom preukázala lepšiu účinnosť ako monoterapia stabilizátormi nálady, čo sa týka predĺženia času po recidívu ktorejkoľvek zporúch nálady (manickej, zmiešanej alebo depresívnej). Kvetiapín sa podával 2-krát denne vcelkovej dávke 400mg až 800mg denne vkombinácii slítiom alebo valproátom.
Všesťtýždňovej randomizovanej štúdii slítiom súbežne podávaným soSeroquelom XR oproti placebu súbežne podávanému soSeroquelom XR udospelých pacientov sakútnou mániou bol rozdiel vpriemernom zlepšení YMRS medziskupinou spridaným lítiom askupinou spridaným placebom 2,8 bodu arozdiel vpercente pacientov odpovedajúcich na liečbu (definované ako 50% zlepšenie YMRS zvýchodiskovej hodnoty) bol 11% (79% vskupine spridaným lítiom oproti 68% vskupine spridaným placebom).
Jedno dlhodobé klinické skúšanie (viac ako 2 roky liečby) zamerané na hodnotenie prevencie rekurencie upacientov smanickými, depresívnymi alebo zmiešanými epizódami preukázalo lepší účinok kvetiapínu vporovnaní splacebom, čo sa týka predĺženia času do rekurencie ktorejkoľvek ználadových epizód (manickej, zmiešanej alebo depresívnej) upacientov sbipolárnou poruchou typu I. Počet pacientov snáladovými epizódami bol 91 (22,5%) vskupine skvetiapínom, 208 (51,5%) vplacebovej skupine a95 (26,1%) vskupine liečenej lítiom. Upacientov, ktorí odpovedali na kvetiapín, keď sa porovnávala pokračujúca liečba kvetiapínom zmenená na liečbu lítiom, výsledky dokazujú, že zmena na liečbu lítiom nesúvisí so zvýšením času do rekurencie náladových epizód.
Veľké depresívne epizódy vrámci veľkej depresívnej poruchy
Vdvoch krátkotrvajúcich klinických skúšaniach (6 týždňov) boli zaradení pacienti snedostatočnou odpoveďou aspoň na jedno antidepresívum. Seroquel XR 150mg/deň a300mg/deň podávaný ako prídavná liečba kpokračujúcej liečbe antidepresívami (amitriptylínom, bupropiónom, citalopramom, duloxetínom, escitalopramom, fluoxetínom, paroxetínom, sertralínom alebovenlafaxínom) bol vporovnaní smonoterapiou antidepresívami lepší vznižovaní depresívnych príznakov na základe zlepšenia v MADRS celkovom skóre (priemerná zmena LS vs placebo 2 – 3,3 bodu).
Dlhodobá účinnosť a bezpečnosť u pacientov s veľkou depresívnou poruchou sa nehodnotila ako prídavná liečba, ale dlhodobá účinnosť a bezpečnosť sa hodnotila u dospelých pacientov ako monoterapia (pozri nižšie). Nasledujúce skúšky sa vykonali so Seroquelom XR ako monoterapia, hoci Seroquel XR je určený iba na použitie ako prídavná liečba.
Vtroch zo štyroch krátkodobých (do 8 týždňov) skúšaní monoterapie upacientov sveľkou depresívnou poruchou sa ukázalo, že Seroquel XR 50mg, 150mg a300mg/deň je účinnejší ako placebo vredukovaní depresívnych symptómov merateľných zlepšením vMADRS (Montgomery-Asberg Depression Rating Scale) celkovom skóre (priemerná zmena LS vs placebo 2 – 4 body).
Vklinickom skúšaní monoterapie zameranom na prevenciu relapsu boli pacienti sdepresívnymi epizódami stabilizovaní otvorenou liečbou Seroquelom XR najmenej počas 12 týždňov randomizovaní na Seroquel XR jedenkrát denne alebo placebo počas 52 týždňov. Priemerná dávka Seroquelu XR počas fázy randomizácie bola 177mg/deň. Výskyt recidív upacientov liečených Seroquelom XR bol 14,2% aupacientov dostávajúci placebo 34,4%.
Vkrátkotrvajúcom (9 týždňov) skúšaní upacientov bez známok demencie (vek 66 až 89 rokov) sveľkou depresívnou poruchou Seroquel XR flexibilne dávkovaný vrozpätí 50mg až 300mg denne preukázal lepšiu účinnosť ako placebo vznižovaní depresívnych symptómov na základe zlepšenia vMADRS celkovom skóre (priemerná zmena LS vs placebo –7,54). Vtomto skúšaní pacienti randomizovaní na Seroquel XR užívali 50mg/deň (1. až 3. deň), dávka sa mohla zvýšiť na 100mg/deň (4. deň), 150mg/deň (8. deň) až na 300mg/deň vzávislosti od klinickej odozvy aznášanlivosti. Priemerná dávka Seroquelu XR bola 160mg/deň. Okrem výskytu extrapyramídových symptómov (pozri časť4.8 a „Klinická bezpečnosť“ nižšie) bola znášanlivosť Seroquelu XR jedenkrát denne ustarších pacientov porovnateľná ako udospelých pacientov (vo veku 18 - 65 rokov). Podiel randomizovaných pacientov vo veku nad 75 rokov predstavoval 19%.
Klinická bezpečnosť
Vkrátko trvajúcich placebom kontrolovaných klinických skúšaniach týkajúcich sa schizofrénie abipolárnej mánie bol združený výskyt extrapyramídových príznakov podobný ako uplaceba (schizofrénia: 7,8% pre kvetiapín a8,0% pre placebo; bipolárna mánia: 11,2% pre kvetiapín a11,4% pre placebo). Vyšší výskyt extrapyramídových symptómov sa pozoroval u pacientov liečených kvetiapínom v porovnaní s tými, ktorí sa liečili placebom vkrátko trvajúcich placebom kontrolovaných klinických skúšaniach s veľkou depresívnou poruchou a sbipolárnou depresiou. Vkrátko trvajúcich placebom kontrolovaných klinických skúšaniach bipolárnej depresie bol združený výskyt extrapyramídových príznakov 8,9% pre kvetiapín a3,8% pre placebo. Vkrátko trvajúcich placebom kontrolovaných klinických skúšaniach smonoterapiou týkajúcich sa veľkej depresívnej poruchy bol združený výskyt extrapyramídových príznakov 5,4% pre Seroquel XR a3,2% pre placebo. Vkrátko trvajúcom placebom kontrolovanom klinickom skúšaní smonoterapiou ustarších pacientov sveľkou depresívnou poruchou bol združený výskyt extrapyramídových príznakov 9,0% pre Seroquel XR a2,3% pre placebo. Vprípade bipolárnej depresie arovnako vprípade veľkej depresívnej poruchy výskyt jednotlivých nežiaducich účinkov (napr. akatízie, extrapyramídovej poruchy, tremoru, dyskinézy, dystónie, nepokoja, samovoľných svalových kontrakcií asvalovej rigidity) vžiadnej zo skupín liečby nepresahoval 4%.
V krátko trvajúcej, placebom kontrolovanej štúdii s fixnou dávkou (50mg /deň až 800mg/deň) (v rozpätí od 3 do 8 týždňov) bol priemerný prírastok telesnej hmotnosti u pacientov liečených kvetiapínom v rozmedzí od 0,8kg pri 50mg dennej dávke až 1,4kg pri 600mg dennej dávke (s nižším prírastkom pri 800mg dennej dávke), v porovnaní s 0,2kg u pacientov užívajúcich placebo. Percento pacientov liečených kvetiapínom, ktorí získali ≥7% prírastku telesnej hmotnosti, bol v rozmedzí od 5,3% pri 50mg dennej dávke až 15,5% pri 400mg dennej dávke (s nižším prírastkom pri 600 a800mg dennej dávke) oproti 3,7% pacientov užívajúcich placebo.
Šesťtýždňová randomizovaná štúdia slítiom súbežne podávaným soSeroquelom XR oproti placebu súbežne podávanému soSeroquelom XR udospelých pacientov sakútnou mániou naznačila, že kombinácia Seroquelu XR slítiom vedie kčastejším nežiaducim účinkom (63% oproti 48% vkombinácii Seroquelu XR splacebom). Výsledky hodnotenia bezpečnosti ukázali zvýšenú incidenciu extrapyramídových príznakov hlásených u16,8% pacientov vskupine spridaným lítiom a6,6% vskupine spridaným placebom, zktorých väčšina pozostávala ztremoru hláseného u15,6% pacientov vskupine spridaným lítiom au4,9% vskupine spridaným placebom. Incidencia somnolencie bola vyššia vskupine Seroquel XR spridaným lítiom (12,7%) vporovnaní so skupinou Seroquel XR spridaným placebom (5,5%). Navyše väčšie percento pacientov liečených vskupine spridaným lítiom (8%) zaznamenalo zvýšenie hmotnosti (≥7%) na konci liečby vporovnaní spacientmi vskupine spridaným placebom (4,7%).
Dlhodobejšie štúdie prevencie relapsu mali otvorenú liečbu (od 4 do 36 týždňov), počas ktorej boli pacienti liečení kvetiapínom, nasledované randomizovanou vysadzovacou fázou, počas ktorej boli pacienti randomizovaní do skupín kvetiapínu alebo placeba. U pacientov, ktorí boli randomizovaní do skupiny kvetiapínu, bol priemerný prírastok telesnej hmotnosti počas otvorenej liečby 2,56 kg a do 48. týždňa v randomizovanom období bol priemerný prírastok hmotnosti 3,22 kg v porovnaní so základnou hodnotou v otvorenej liečbe. U pacientov, ktorí boli randomizovaní do skupiny placeba, bol priemerný prírastok telesnej hmotnosti počas otvorenej liečby 2,39 kg a do 48. týždňa v randomizovanom období bol priemerný prírastok telesnej hmotnosti 0,89 kg v porovnaní so základnou hodnotou v otvorenej liečbe.
Vklinických skúšaniach kontrolovaných placebom ustarších pacientov so psychózou súvisiacou sdemenciou nebol výskyt cerebrovaskulárnych nežiaducich udalostí/100 pacientorokov upacientov liečených kvetiapínom vyšší ako upacientov dostávajúcich placebo.
V placebom kontrolovaných monoterapeutických klinických skúšaniach u pacientov s východiskovým počtom neutrofilov ≥1,5x109/l bola incidencia minimálne jedného prípadu počtu neutrofilov <1,5x109/l u pacientov liečených kvetiapínom 1,9% v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo 1,5%. Incidencia >0,5 - <1,0x109/l bola u pacientov liečených kvetiapínom a u pacientov s placebom rovnaká (0,2%). Vo všetkých klinických skúšaniach (placebom kontrolovaných, otvorených, aktívne kontrolovaných) u pacientov s východiskovým počtom neutrofilov ≥1,5x109/l bola incidencia minimálne jedného prípadu počtu neutrofilov <1,5x109/l 2,9% aincidencia <0,5x109/l bola 0,21% u pacientov liečených kvetiapínom.
Liečba kvetiapínom bola spojená so znížením hladín hormónov štítnej žľazy súvisiacich s dávkou. Incidencia posunu v TSH bola 3,2% pre kvetiapín oproti 2,7% pre placebo. Incidencia recipročných, potenciálne klinicky významných posunov oboch T3 alebo T4 a TSH v týchto štúdiách bola zriedkavá a pozorované zmeny hladín hormónov štítnej žľazy nesúviseli sklinickou symptomatickou hypotyreózou. Redukcia celkového a voľného T4 bola najväčšia počas prvých šiestich týždňov liečby kvetiapínom, v priebehu dlhodobej liečby nedošlo kjeho ďalšej redukcii. Vpribližne 2/3 všetkých prípadov ukončenie liečby kvetiapínom sa spájalo so zmenou účinkov na celkový a voľný T4, bez ohľadu na dobu trvania liečby.
Katarakta / zákal šošovky
Vklinických skúšaniach hodnotiacich kataraktogénny potenciál Seroquelu (vdávkach 200 – 800mg/deň) voči risperidónu (v dávke 2-8mg/deň) u pacientov so schizofréniou alebo schizoafektívnou poruchou nebolo percento pacientov sozvýšeným stupňom opacity šošovky pri Seroquele (4%) vyššie ako pri risperidóne (10%), upacientov sexpozíciou minimálne 21 mesiacov.
Pediatrická populácia
Klinická účinnosť
Účinnosť a bezpečnosť Seroquelu bola sledovaná v3-týždňovom placebom kontrolovanom klinickom skúšaní týkajúcom sa liečby mánie (n = 284 pacientov z USA vo veku 10 až 17 rokov). Približne 45% populácie pacientov malo ďalšiu diagnózu ADHD. Okrem toho sa vykonalo 6-týždňové placebom kontrolované skúšanie u pacientov so schizofréniou (n = 222, vek 13 až 17 rokov). Vobidvoch skúšaniach boli vyradení pacienti, ktorí neodpovedali na Seroquel. Liečba Seroquelom sa začala dávkou 50mg/deň, 2. deň sa dávka zvýšila na 100mg/deň apotom bola dávka titrovaná na cieľovú dávku (mánia 400‑600mg/deň; schizofrénia 400‑800mg/deň) so zvyšovaním o100mg/deň apodávala sa denne v dvoch alebo troch rozdelených dávkach.
Vklinickom skúšaní týkajúcom sa liečby mánie bol rozdiel priemernej zmeny LS od východiskovej hodnoty v celkovom skóre YMRS (aktívna liečba mínus placebo) ‑5,21 pre Seroquel 400mg/deň a ‑6,56 pre Seroquel 600mg/deň. Podiel pacientov odpovedajúcich na liečbu (zlepšenie YMRS ≥50%) predstavoval 64% pre Seroquel 400mg/deň, 58% pre 600mg/deň a37% pre rameno s placebom.
Vklinickom skúšaní týkajúcom sa schizofrénie bol rozdiel priemernej zmeny LS od východiskovej hodnoty v celkovom skóre PANSS (aktívna liečba mínus placebo) ‑8,16 pre Seroquel 400mg/deň a ‑9,29 pre Seroquel 800mg/deň. Ani režim s nízkou dávkou (400mg/deň), ani režim s vysokou dávkou (800mg/deň) kvetiapínu nebol lepší ako placebo vzhľadom na podiel pacientov, ktorí dosiahli odpoveď definovanú ako pokles o ≥30% oproti východiskovej hodnote v celkovom skóre PANSS. Vyššie dávky mali za následok nižší podiel pacientov odpovedajúcich na liečbu včíselnom vyjadrení tak v prípade mánie, ako aj schizofrénie.
Vtretej krátkodobej placebom kontrolovanej klinickej štúdii so Seroquelom XR vmonoterapii vpediatrickej populácii (vo veku 10 až 17 rokov) sbipolárnou depresiou nebola preukázaná účinnosť.
V tejto vekovej skupine nie sú k dispozícii údaje oúčinku udržiavacej liečby alebo o prevencii recidívy.
Klinická bezpečnosť
Vkrátkodobých pediatrických skúšaniach skvetiapínom opísaných vyššie bola frekvencia EPS vaktívnom ramene vs. placebo 12,9% vs. 5,3% vskúšaní so schizofréniou, 3,6% vs. 1,1% vskúšaní sbipolárnou mániou a1,1% vs. 0% vskúšaní sbipolárnou depresiou. Frekvencia nárastu hmotnosti ≥7% vporovnaní svýchodiskovou hodnotou bola vaktívnom ramene vs. placebo 17% vs. 2,5% vskúšaniach soschizofréniou abipolárnou mániou a13,7% vs. 6,8% vskúšaní sbipolárnou depresiou. Frekvencia príhod súvisiacich so samovraždou bola vaktívnom ramene vs. placebo 1,4% vs. 1,3% vskúšaní so schizofréniou, 1,0% vs. 0% vskúšaní sbipolárnou mániou a 1,1% vs. 0% vskúšaní sbipolárnou depresiou. Počas predĺženej poliečebnej sledovacej fázy štúdie s bipolárnou depresiou boli dve dodatočné udalosti súvisiace so samovraždou u dvoch pacientov; jeden z týchto pacientov bol na kvetiapíne v čase udalosti.
Dlhodobá bezpečnosť
26-týždňová otvorená rozšírená fáza akútnych skúšaní (n = 380 pacientov) so Seroquelom dávkovaným flexibilne v rozmedzí 400 – 800mg/deň poskytla ďalšie informácie týkajúce sa bezpečnosti. Zvýšenie krvného tlaku sa hlásilo vpediatrickej populácii a zvýšená chuť do jedla, extrapyramídové príznaky azvýšenie sérových hladín prolaktínu sa hlásili častejšie upediatrických pacientov ako u dospelých (pozri časť 4.4 a 4.8). Čo sa týka nárastu hmotnosti, po korekcii na normálny rast v priebehu dlhšieho času, bol vzostup najmenej 0,5 smerodajnej odchýlky od východiskovej hodnoty “Body Mass Index” (BMI) pokladaný za klinicky významnú zmenu; 18,3% pacientov liečených kvetiapínom včase najmenej 26 týždňov zodpovedalo tomuto kritériu.
Absorpcia
Kvetiapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva. Seroquel XR dosahuje maximálne plazmatické koncentrácie kvetiapínu anorkvetiapínu približne 6 hodín po podaní (Tmax). Maximálne rovnovážne molárne koncentrácie aktívneho metabolitu norkvetiapínu predstavujú 35% pozorovanej koncentráciekvetiapínu.
Farmakokinetika kvetiapínu anorkvetiapínu je lineárna azávislá od dávky pri dávkach až do 800mg podávaných raz denne. Keď sa Seroquel XR podávaný raz denne porovnáva s rovnakou celkovou dennou dávkou lieku s okamžitým uvoľňovaním kvetiapín fumarátu (Seroquel s okamžitým uvoľňovaním) podávaným dvakrát denne, plocha pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie a času (AUC) je ekvivalentná, ale maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) je o13% nižšia v rovnovážnom stave. Keď sa Seroquel XR porovnáva so Seroquelom sokamžitým uvoľňovaním, AUC metabolitu norkvetiapínu je o18% nižšia.
V štúdii skúmajúcej účinky jedla na biologickú dostupnosť kvetiapínu sa zistilo, že jedlo s vysokým obsahom tukov vyvoláva štatisticky významné zvýšenie Cmax Seroquelu XR približne o50% a AUC o 20%. Nie je možné vylúčiť, že vplyv jedla s vysokým obsahom tukov na formuláciu môže byť väčší. Pre porovnanie ľahké jedlo nemá žiadny významný účinok na Cmax alebo AUC kvetiapínu. Odporúča sa, aby sa Seroquel XR užíval jedenkrát denne bez jedla.
Distribúcia
Približne 83% kvetiapínu sa viaže na plazmatické proteíny.
Biotransformácia
Kvetiapín sa vpečeni intenzívne metabolizuje. Po podaní rádioaktívne značeného kvetiapínu je možné vmoči alebo vstolici nájsť menej ako 5% pôvodnej zlúčeniny v nezmenenej forme.
In vitro skúšky ukázali, že hlavným enzýmom, ktorý sa podieľa na metabolizme kvetiapínu sprostredkovanom cytochrómom P450, je CYP3A4. Norkvetiapín sa tvorí avylučuje najmä pomocou CYP3A4.
Kvetiapín a niekoľko jeho metabolitov (vrátane norkvetiapínu) sú slabými inhibítormi ľudského cytochrómu P450 1A2, 2C9, 2C19, 2D6 a 3A4 vpodmienkach in vitro. In vitro CYP inhibícia bola pozorovaná iba v koncentráciách približne 5–50-krát vyšších, ako sú koncentrácie dosiahnuté u človeka pri dávke v rozmedzí od 300 do 800mg denne. Na základe výsledkov týchto prác in vitro je nepravdepodobné, že by súbežné podávanie kvetiapínu a iných liečiv viedlo ku klinicky signifikantnej liekovej inhibícii metabolizmu druhého lieku, ktorý je tiež sprostredkovaný cytochrómom P450. Na základe skúšok na zvieratách sa zdá, že kvetiapín môže indukovať cytochróm P450. Všpecifickej interakčnej skúške sopsychotickými pacientmi sa však nezistilo žiadne zvýšenie aktivity cytochrómu P450 po podaní kvetiapínu.
Eliminácia
Polčasy vylučovania kvetiapínu a norkvetiapínu sú približne 7 a 12 hodín. Asi 73% izotopom značeného lieku sa vylúčilo močom a21% stolicou, pričom menej ako 5% celkovej rádioaktivity reprezentovalo nezmenenú látku. Priemer molárnej dávkovej frakcie voľného kvetiapínu aaktívneho humánneho plazmatického metabolitu norkvetiapínu je <5% vylúčenej močom.
Osobitné skupiny pacientov
Pohlavie
Farmakokinetika kvetiapínu sa nelíši u mužov a žien.
Starší pacienti
Stredná hodnota klírensu kvetiapínu u starších ľudí je asi o 30-50% nižšia ako u ľudí vo veku 18-65 rokov.
Porucha funkcie obličiek
U osôb s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu menej ako 30ml/min/1,73m2) je stredný klírens kvetiapínu vplazme asi o25% nižší, ale individuálne hodnoty klírensu sú v rozmedzí hodnôt zdravých jedincov.
Porucha funkcie pečene
Uosôb sporuchou funkcie pečene (kompenzovaná alkoholická cirhóza) je stredný klírens kvetiapínu asi o25% nižší. Keďže sa kvetiapín intenzívne metabolizuje vpečeni, očakávajú sa zvýšené plazmatické hladiny upacientov sporuchou funkcie pečene. Utýchto pacientov je potrebné upraviť dávkovanie (pozri časť4.2).
Pediatrická populácia
Farmakokinetické údaje sa získali u 9 detí vo veku 10‑12 rokov au 12 dospievajúcich, ktorí boli na udržiavacej liečbe 400mg kvetiapínu (Seroquel) dvakrát denne. V rovnovážnom stave boli dávkovo normalizované plazmatické koncentrácie materskej látky, kvetiapínu, u pediatrických pacientov (vo veku 10‑17 rokov) vo všeobecnosti podobné ako u dospelých, hoci Cmax bola u detí na hornej hranici rozmedzia pozorovaného u dospelých. AUC a Cmax aktívneho metabolitu, norkvetiapínu, boli vyššie, približne o62%, resp. 49% u detí (vo veku 10‑12 rokov) a o28%, resp. 14% udospievajúcich (vo veku 13‑17 rokov) v porovnaní s dospelými.
Pre Seroquel XR v pediatrickej populácii nie sú dostupné žiadne informácie.
Farmaceutické informácie - Seroquel 300 mg
Jadro
mikrokryštalická celulóza
citrónan sodný
monohydrát laktózy
stearát horečnatý
hypromelóza 2208
Filmový obal
hypromelóza 2910
makrogol 400
oxid titaničitý E171
žltý oxid železitý E172 (50, 200 a300mg tablety)
červený oxid železitý E172 (50mg tablety)
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky pre uchovávanie.
PVC+PCTFE/ALU blistre
Veľkosť balenia:
| Sila tabliet | Škatuľka obsahuje | Blistre |
| 50mg, 200mg a 300mg tablety | 10 tabliet | 1 blister po 10 tabliet |
| 30 tabliet | 3 blistre po 10 tabliet | |
| 60 tabliet60 x 1 tableta | 6 blistrov po 10 tabliet60 perforovaných blistrov sjednotlivými dávkami po 1 tablete | |
| 100 tabliet | 10 blistrov po 10 tabliet | |
| 100 x 1 tableta | 100 perforovaných blistrov s jednotlivými dávkami po 1 tablete |
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.