Ondansetron Accord 2 mg/ml injekčný alebo infúzny roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Ondansetron 2 ml/4 mg
Dospelí:
Na liečbu nevoľnosti a vracania spôsobených cytotoxickou chemoterapiou a rádioterapiou a na prevenciu a liečbu pooperačnej nevoľnosti a vracania (post-operative nausea and vomiting, PONV).
Pediatrická populácia:
Na liečbu nevoľnosti a vracania spôsobených chemoterapiou (chemotherapy-induced nausea and vomiting, CINV) udetí vo veku ≥6mesiacov.
Na prevenciu a liečbu pooperačnej nevoľnosti a vracania udetí vo veku ≥1mesiac.
Dávkovanie
Nevoľnosť a vracanie vyvolané chemoterapiou a rádioterapiou
Dospelí:
Intenzita nevoľnosti a vracania pri liečbe rakoviny sa mení v závislosti od použitých dávok akombinácií režimov chemoterapie a rádioterapie. Spôsob podávania a dávkovania ondansetrónu sa má pohybovať v rozsahu 8-32mg na deň amá byť zvolený, ako je uvedené nižšie.
Emetogénna chemoterapia a rádioterapia:
Ondansetrón sa môže podávať rektálne, perorálne (tablety alebo sirup), intravenózne alebo intramuskulárne.
Väčšine pacientov liečených emetogénnou chemoterapiou alebo rádioterapiou sa má podávať 8mg ondansetrónu ako pomalá intravenózna injekcia (počas nie menej ako 30 sekúnd) alebo intramuskulárna injekcia bezprostredne pred liečbou, a následne sa podáva 8mg ondansetrónu každých 12hodín perorálne.
Aby sa zabránilo oneskorenému alebo dlhotrvajúcemu vracaniu po prvých 24hodinách, perorálna alebo rektálna liečba ondansetrónom má pokračovať až do 5dní po ukončení liečby.
Vysoko emetogénna chemoterapia: Pacientom, ktorí sú liečení vysoko emetogénnou chemoterapiou, napr. vysokými dávkami cisplatiny, sa môže ondansetrón podávať orálne, rektálne, intravenózne alebo intramuskulárne. Ondansetrón preukazuje rovnakú účinnosť po prvých 24hodinách chemoterapie pri nasledovnom dávkovaní:
-
Jednorazová dávka 8mg pomalou intravenóznou injekciou (počas nie menej ako 30 sekúnd) alebo intramuskulárnou injekciou bezprostredne pred chemoterapiou.
-
Dávka 8mg pomalou intravenóznou injekciou (počas nie menej ako 30 sekúnd) alebo 8mg intramuskulárne dávky v intervale 2-4hodín alebo nepretržitá infúzia 1mg/hodinu počas 24hodín.
-
Maximálna 16mg začiatočná intravenózna dávka zriedená v 50-100ml fyziologického roztoku alebo v inej kompatibilnej infúznej tekutine (pozri časť 6.6) apodaná infúzne počas nie menej ako 15 minút bezprostredne pred chemoterapiou. Po začiatočnej dávke ondansetrónu môžu nasledovať dve ďalšie 8mg intravenózne dávky (počas nie menej ako 30 sekúnd) alebo intramuskulárne dávky v intervale štyroch hodín.
-
Jednorazová dávka väčšia ako 16mg sa nesmie podať vzhľadom na dávkou podmienené zvýšené riziko predĺženia intervalu QT (pozri časti 4.4, 4.8 a5.1).
Dávkovací režim sa má zvoliť podľa závažnosti emetogénneho účinku chemoterapie.
Účinok ondansetrónu vo vysoko emetogénnej chemoterapii je možné zvýšiť jednorazovým intravenóznym podaním 20mg dinátriumdexametazónfosfátu pred chemoterapiou.
Aby sa zabránilo oneskorenému alebo dlhotrvajúcemu vracaniu po prvých 24hodinách, perorálna alebo rektálna liečba ondansetrónom má pokračovať až do 5dní po ukončení liečby.
Pediatrická populácia:
CINV u detí vo veku ≥6mesiacov adospievajúcich:
Dávku pri liečbe CINV je možné vypočítať na základehodnoty telesného povrchu (body surface area, BSA) alebo telesnej hmotnosti – pozri nižšie. V pediatrických klinických štúdiách bol ondansetrón podaný intravenóznou infúziou zriedenou v 25 až 50ml fyziologického roztoku alebo v inej kompatibilnej infúznej tekutine ainfúzia bola podávaná počas nie menej ako 15 minút.
Dávkovanie na základe telesnej hmotnosti vedie kvyšším celkovým denným dávkam ako vprípade dávkovania na základe telesného povrchu (pozri časti4.4 a 5.1).
Ondansetróniumchlorid sa má zriediť 5% roztokom dextrózy alebo 0,9% roztokom chloridu sodného, prípadne inou kompatibilnou infúznou tekutinou (pozri časť 6.6) a podať ako intravenózna infúzia počas nie menej ako 15 minút.
O používaní injekcie Ondansetronu Accord na prevenciu oneskorenej alebo dlhotrvajúcej CINV nie sú kdispozícii žiadne údaje zkontrolovaných klinických skúšaní. Opoužívaní injekcie Ondansetronu Accord pri nevoľnosti avracaní vyvolanými rádioterapiou udetí nie sú kdispozícii žiadne údaje zkontrolovaných klinických skúšaní.
Dávkovanie podľa telesného povrchu:
Ondansetrón sa má podávať bezprostredne pred chemoterapiou vo forme jednorazovej intravenóznej dávky 5mg/m2. Jednorazová intravenózna dávka nesmie prekročiť 8mg.
Perorálna liečba môže začať o dvanásťhodín neskôr amôže pokračovať až do 5dní (Tabuľka č. 1).
Celková dávka vpriebehu 24 hodín (podávaná vrozdelených dávkach) nesmie prekročiť dávku pre dospelých, ktorá predstavuje 32mg.
Tabuľka č.1: Dávkovanie na základe telesného povrchu v prípade chemoterapie – deti vo veku ≥6mesiacov adospievajúci
| Telesný povrch | 1. deň(a,b) | 2. až 6.deň(b) |
| <0,6m2 | 5mg/m2 intravenózne plus 2mg sirup po 12hodinách | 2mg sirup každých 12hodín |
| ≥0,6m2 | 5mg/m2 intravenózne plus 4mg sirup po 12hodinách | 4mg sirup alebo tableta každých 12hodín |
| >1,2m2 | 5mg/m2 intravenózne plus 8mg sirup alebo tableta po 12 hodinách | 8mg sirup alebo tableta každých 12 hodín |
a Intravenózna dávka nesmie prekročiť 8mg.
b Celková dávka v priebehu 24 hodín (podávaná vrozdelených dávkach) nesmie prekročiť dávku pre dospelých, ktorá predstavuje 32mg.
Poznámka: Kdispozícii nemusia byť všetky liekové formy.
Dávkovanie podľa telesnej hmotnosti:
Dávkovanie na základe telesnej hmotnosti vedie kvyšším celkovým denným dávkam ako vprípade dávkovania na základe telesného povrchu (pozri časti4.4 a 5.1).
Ondansetrón sa má podať bezprostredne pred chemoterapiou ako jednorazová intravenózna dávka vmnožstve 0,15mg/kg. Jednorazová intravenózna dávka nesmie prekročiť 8mg.
Môžu sa podať dve ďalšie intravenózne dávky v štvorhodinových intervaloch. Perorálna liečba môže začať o 12hodín neskôr amôže pokračovať až 5dní (Tabuľka č. 2).
Celková dávka vpriebehu 24 hodín (podávaná vrozdelených dávkach) nesmie prekročiť dávku pre dospelých, ktorá predstavuje 32mg.
Tabuľka č. 2: Dávkovanie na základe telesnej hmotnosti v prípade chemoterapie – deti vo veku ≥6mesiacov adospievajúci
| Hmotnosť | 1. deň(a,b) | 2. až 6.deň(b) |
| ≤10kg | Maximálne 3dávky s koncentráciou 0,15mg/kg intravenózne každé 4 hodiny. | 2mg sirup každých 12hodín |
| >10kg | Maximálne 3dávky s koncentráciou 0,15mg/kg intravenózne každé 4 hodiny. | 4mg sirup alebo tableta každých 12hodín |
a Intravenózna dávka nesmie prekročiť 8mg.
b Celková dávka vpriebehu 24 hodín (podávaná vrozdelených dávkach) nesmie prekročiť dávku pre dospelých, ktorá predstavuje 32mg.
Poznámka: Kdispozícii nemusia byť všetky liekové formy.
Starší pacienti
U pacientov vo veku 65 až 74 rokov je možné dodržiavať dávkovací režim pre dospelých. Všetky intravenózne dávky sa musia zriediť v 50 až 100ml fyziologického roztoku alebo v inej kompatibilnej infúznej tekutine (pozri časť 6.6) a infúzia sa musí podávať počas 15 minút.
U pacientov vo veku 75 rokov alebo starších nemá začiatočná intravenózna dávka ondansetrónu presiahnuť 8mg. Všetky intravenózne dávky sa musia zriediť v 50 až 100ml fyziologického roztoku alebo v inej kompatibilnej infúznej tekutine (pozri časť 6.6) a infúzia sa musí podávať počas 15 minút. Po začiatočnej dávke 8mg môžu nasledovať dve ďalšie 8mg intravenózne dávky, podávané infúzne počas 15 minút asodstupom najmenej štyri hodiny (pozri časť 5.2).
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Nevyžaduje sa žiadna úprava denného dávkovania, intervalu dávkovania alebo spôsobu podávania.
Pacienti s poruchou funkcie pečene
Klírens ondansetrónu je významne znížený a sérový polčas významne predĺžený u pacientov sostredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene. U týchto pacientov sa nemá prekročiť celková denná dávka 8mg, apreto sa odporúča parentálne alebo perorálne podanie.
Pacienti s poruchou sparteínového/debrisochínového metabolizmu
Eliminačný polčas ondansetrónu sa nemení u pacientov s poruchou sparteínového a debrisochínového metabolizmu. U týchto pacientov sa po opakovanom podávaní dávok zistili rovnaké koncentrácie liečiva ako v celkovej populácii. Nevyžadujú sa žiadne úpravy denného dávkovania alebo intervalu dávkovania.
Pooperačná nevoľnosť a vracanie (PONV)
Dospelí:
Na prevenciu PONV: ondansetrón sa môže podávať perorálne alebo formou intravenóznej alebo intramuskulárnej injekcie.
Ondansetrón sa môže podávať intramuskulárnou alebo pomalou intravenóznou injekciou ako jednorazová 4mg dávka pri indukcii anestézie.
Na liečbu preukázanej PONV: odporúča sa podať jednorazovú 4mg dávku intramuskulárnou alebo pomalou intravenóznou injekciou.
Pediatrická populácia:
PONV u detí vo veku ≥1mesiac adospievajúcich
Na prevenciu PONV u pediatrických pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok v celkovej anestézii je možné podávať jednorazovú dávku ondansetrónu pomalou intravenóznou injekciou (nie menej ako 30 sekúnd) v množstve 0,1mg/kg až do maximálnejdávky 4mg pred indukciou anestézie, počas nej alebo po nej.
Na liečbu PONV upediatrických pacientov po chirurgickom zákroku, podstupujúcich chirurgický zákrok vcelkovej anestézii je možné podávať jednorazovú dávku ondansetrónu pomalou intravenóznou injekciou (nie menej ako 30sekúnd) vmnožstve 0,1mg/kg až do maximálnejdávky 4mg.
U detímladších ako 2roky neexistujú žiadne údaje o použití Ondansetronu Accord pri liečbe PONV.
Starší pacienti
Skúsenosti s používaním ondansetrónu v prevencii a liečbe PONV u starších pacientov sú obmedzené, avšak ondansetrón je dobre tolerovaný u pacientov starších ako 65rokov, ktorí sa liečia chemoterapiou.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Nevyžaduje sa žiadna úprava denného dávkovania, intervalu dávkovania alebo spôsobu podávania.
Pacienti s poruchou funkcie pečene
Klírens ondansetrónu je významne znížený a sérový polčas významne predĺžený u pacientov sostredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene. U týchto pacientov sa nemá prekročiť celková denná dávka 8mg, apreto sa odporúča parenterálne alebo orálne podávanie.
Pacienti s poruchou sparteínového/debrisochínového metabolizmu
Eliminačný polčas ondansetrónu sa nemení u pacientov s poruchou sparteínového a debrisochínového metabolizmu. U týchto pacientov sa po opakovanom podávaní dávok zistili rovnaké koncentrácie liečiva ako v celkovej populácii. Nevyžadujú sa žiadne úpravy denného dávkovania alebo intervalu dávkovania.
Spôsob podávania
Na intravenóznu injekciu, intramuskulárnu injekciu alebo intravenóznu infúziu po zriedení.
Pokyny na riedenie lieku pred podaním pozri časť 6.6.
Predpisujúci lekári, ktorí majú v úmysle používať ondansetrón na prevenciu oneskorenej nevoľnosti avracania súvisiaceho s chemoterapiou alebo rádioterapiou u dospelých, dospievajúcich alebo detí, majú vziať do úvahy súčasnú prax a príslušné usmernenia.
- súbežné podávanie apomorfínu (pozri časť 4.5),
- precitlivenosť na ktorúkoľvek zložku lieku.
Reakcie precitlivenosti boli popísané u pacientov, u ktorých sa zistila precitlivenosť na ostatné selektívne antagonisty 5HT3 receptorov.
Respiračné príhody majú byť liečené symptomaticky a lekári im majú venovať zvláštnu pozornosť ako prekurzorom reakcií z precitlivenosti.
Ondansetrón predlžuje interval QT spôsobom závislým od dávky (pozri časť 5.1). Okrem toho boli upacientov, ktorí dostávali ondansetrón, zaznamenané po uvedení lieku na trh prípady Torsade de Pointes. Ondansetrón nepodávajte pacientom svrodeným syndrómom predĺženého intervalu QT. Ondansetrón sa má podávať opatrne pacientom, ktorí majú alebo sa u nich môže vyvinúť predĺženie intervalu QTc, vrátane pacientov sabnormalitami elektrolytov, kongestívnym zlyhávaním srdca, bradyarytmiami alebo pacientom, ktorí užívajú iné lieky, ktoré vedú kpredĺženiu intervalu QT alebo abnormalitám elektrolytov.
Hypokaliémia a hypomagneziémia majú byť pred podaním ondansetrónu korigované.
Po uvedení lieku na trh bol u pacientov po podaní ondansetrónu súbežne s inými sérotonergikami (vrátane selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu – SSRI a inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu – SNRI) hlásený sérotonínový syndróm (vrátane pozmeneného duševného stavu, autonómnej instability a neuromuskulárnych abnormalít). Pokiaľ je súbežná liečba ondansetrónom a inými sérotonergikami zlekárskeho hľadiska nutná, musia byť pacienti náležite sledovaní.
V súvislosti s ondansetrónom je známe, že predlžuje čas prechodu hrubým črevom, a preto je pacientov s príznakmi subakútnej intestinálnej obštrukcie potrebné sledovať po jeho podaní.
Upacientov sadenotonzilárnym zákrokom môže ondansetrón podaný na prevenciu nevoľnosti avracania maskovať okultné krvácanie. Preto je nutné takýchto pacienti po podaní ondansetrónu starostlivo sledovať.
Injekcia ondansetrónu obsahuje 2,5mmol (alebo 57,9mg) sodíka na maximálnu dennú dávku 32mg. Toto je potrebné vziať do úvahy u pacientov s diétou s obmedzeným príjmom sodíka.
Pediatrická populácia:
Upediatrických pacientov, ktorým sa podáva ondansetrón s hepatotoxickými chemoterapeutikami, sa má pozorne sledovať narušenie funkcií pečene.
CINV:
Pri výpočte dávky na základemg/kg a podávaní troch dávok v štvorhodinových intervaloch bude celková denná dávka vyššia než v prípade jednorazovej dávky 5mg/m2 nasledovanej perorálnou dávkou. Komparatívna účinnosť týchto dvoch rôznych režimov dávkovania nebola preskúmaná vklinických štúdiách. Krížové skúšobné porovnávanie indikuje podobnú účinnosť v oboch režimoch (pozri časť5.1).
Nedokázala sa indukcia alebo inhibícia metabolizmu liečiv podávaných súbežne s ondansetrónom. Vykonané štúdie nepreukázali farmakokinetické interakcie ondansetrónu salkoholom a temazepanom.
Ondansetrón sa metabolizuje prostredníctvom viacerých pečeňových enzýmov cytochrómu P450: CYP3A4, CYP2D6 a CYP1A2. Vzhľadom na existenciu niekoľkých enzýmov schopných metabolizovať ondansetrón je inhibícia alebo znížená aktivita jedného enzýmu (napr. pri genetickej deficiencii enzýmu CYP2D6) normálne kompenzovaná inými enzýmami a nespôsobuje žiadnu alebo iba malú zmenu celkového klírensu ondansetrónu alebo potreby dávkovania.
Opatrnosť je potrebná, ak sa ondansetrón podáva súbežne s liekmi, ktoré predlžujú interval QT a/alebo spôsobujú abnormality elektrolytov (pozri časť 4.4).
Užívanie lieku Ondansetron Accord s liekmi predlžujúcimi interval QT môže viesť k ďalšiemu predĺženiu intervalu QT. Súbežné užívanie lieku Ondansetron Accord s kardiotoxickými liekmi (napr. s antracyklínmi, ako napr. doxorubicín, daunorubicín alebo trastuzumab), antibiotikami (napr. erytromycín), antifungálnymi liekmi (napr. ketokonazol), antiarytmikami (napr. amiodarόn) abetablokátormi (napr. atenolol alebo timolol) môže zvýšiť riziko arytmií (pozri časť4.4).
Sérotonergné lieky (napr. SSRI aSNRI)
Po uvedení lieku na trh bol u pacientov po podaní ondansetrónu súbežne s inými sérotonergikami (vrátane SSRI a SNRI) hlásený sérotonínový syndróm (vrátane pozmeneného duševného stavu, autonómnej instability a neuromuskulárnych abnormalít) (pozri časť4.4).
Apomorfín
Vzhľadom na nahlásené prípady prehĺbenej hypotenzie a straty vedomia pri podávaní apomorfínu sondansetrónom je súbežné užívanie apomorfínu s ondansetrónom kontraindikované.
Fenytoín, karbamazepín arifampicín
U pacientov liečených silnými induktormi CYP3A4 (napr. fenytoín, karbamazepín a rifampicín) bol perorálny klírens ondansetrónu zvýšený a koncentrácie ondansetrónu v krvi znížené.
Tramadol
Údaje z malých štúdií naznačujú, že ondansetrón môže znižovať analgetický účinok tramadolu.
Ženy vo fertilnom veku
Ženy vo fertilnom veku majú zvážiť používanie antikoncepcie.
Gravidita
Na základe skúseností u ľudí z epidemiologických štúdií existuje podozrenie, že ondansetrón spôsobuje orofaciálne malformácie, ak sa podáva počas prvého trimestra gravidity.
V jednej kohortovej štúdii zahŕňajúcej 1,8 milióna gravidných žien bolo používanie ondansetrónu počas prvého trimestra spojené so zvýšeným rizikom orálneho rázštepu [3 ďalšie prípady na 10 000 liečených žien; upravené relatívne riziko 1,24; (95 % IS 1,03 – 1,48)].
V dostupných epidemiologických štúdiách srdcových malformácií sa uvádzajú protichodné výsledky. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na reprodukčnú toxicitu. Ondansetrón sa nemá používať počas prvého trimestra gravidity.
Dojčenie
Testy ukázali, že ondansetrón prechádza do mlieka dojčiacich zvierat. Preto sa odporúča, aby matky užívajúce ondansetrón nedojčili svoje dojčatá.
Fertilita
Neexistujú žiadne informácie oúčinkoch ondansetrónu na fertilitu uľudí.
V psychomotorických testoch ondansetrón neovplyvňuje výkonnosť ani nespôsobuje sedáciu. Vzhľadom na farmakológiu ondansetrónu sa nepredpokladajú žiadne škodlivé účinky na tento typ aktivít.
Nežiaduce účinky sú nižšie uvedené podľa tried orgánových systémov afrekvencie. Frekvencie sú definované nasledovne: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10000 až <1/1000) a veľmi zriedkavé (<1/10000). Veľmi časté, časté amenej časté príhody boli všeobecne stanovené z údajov z klinických skúšaní. Bola zohľadnená incidencia pri placebe. Zriedkavé a veľmi zriedkavé príhody boli všeobecne určené zo spontánnych údajov po uvedení lieku na trh.
Pri štandardných odporúčaných dávkach ondansetrónu sa odhadujú nasledujúce frekvencie. Profily nežiaducich účinkov u detí a dospievajúcich boli porovnateľné s profilmi u dospelých.
Poruchy imunitného systému
Zriedkavé: Okamžité reakcie z precitlivenosti, niekedy závažné, vrátane anafylaxie.
Poruchy nervového systému
Veľmi časté: Bolesť hlavy.
Menej časté: Záchvaty, poruchy pohybu (vrátane extrapyramídových reakcií, ako sú napríklad dystonické reakcie, okulogyrická kríza adyskinézia)(1).
Zriedkavé: Závraty počas rýchleho intravenózneho podávania.
Poruchy oka
Zriedkavé: Prechodné poruchy videnia (napr. rozmazané videnie) prevažne počas intravenózneho podávania.
Veľmi zriedkavé: Prechodná slepota, prevažne počas intravenózneho podávania(2).
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Zriedkavé: Predĺženie QTc intervalu (vrátane Torsade de Pointes).
Menej časté: Arytmie, bolesti na hrudníku s depresiou ST segmentu alebo bez nej, bradykardia.
Poruchy ciev
Časté: Pocity tepla alebo sčervenanie.
Menej časté: Hypotenzia.
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté: Čkanie.
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: Zápcha.
Poruchy pečene a žlčových ciest
Menej časté: Asymptomatické zvýšeniehodnôt funkčných pečeňových testov(3).
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté: Môžu sa objaviť lokálne reakcie v mieste intravenóznej aplikácie.
1 Pozorované bez definitívneho dôkazu pretrvávajúcich klinických následkov.
2 Väčšina hlásených prípadov slepoty vymizla do 20 minút. Väčšine pacientov boli podané chemoterapeutiká, ktoré zahŕňali cisplatinu. V niektorých prípadoch prechodnej slepoty bolo hlásené, že majú kortikálny pôvod.
3 Tieto reakcie boli často pozorované u pacientov, ktorí dostávali chemoterapiu s cisplatinou.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPríloheV.
Príznaky a prejavy
Existuje len málo skúseností spredávkovaním ondansetrónom. Vo väčšine prípadov boli symptómy podobné ako upacientov, ktorým boli podávané odporúčané dávky (pozri časť 4.8). Hlásené prejavy zahŕňali poruchy videnia, závažnú zápchu, hypotenziu a vazovagálnu reakciu s prechodným AV blokom druhého stupňa.
Ondansetrón predlžuje interval QT spôsobom závislým od dávky. Vprípadoch predávkovania sa odporúča monitorovanie EKG.
Prípady konzistentné so sérotonínovým syndrómom boli hlásené u malých detí po perorálnom predávkovaní.
Pediatrická populácia
Udojčiat a detí vo veku 12 mesiacov až 2 roky boli hlásené prípady ochorení konzistentné so sérotonínovým syndrómom po neúmyselnom perorálnom predávkovaní ondansetrónom (prekročenie odhadovaného príjmu 4mg/kg).
Liečba
Špecifické antidotum pre ondansetrón neexistuje, preto sa má pri všetkých prípadoch podozrenia na predávkovanie podať vhodná symptomatická a podporná liečba.
Ďalšia liečba má byť klinicky indikovaná alebo odporúčaná národným toxickým centrom, ak je taká možnosť.
Používanie uragogy pravej (Uragoga ipecacuanha) na liečbu predávkovania ondansetrónom sa neodporúča, pretože vzhľadom na antiemetický účinok samotného ondansetrónu je odozva u pacientov nepravdepodobná.
Farmakologické vlastnosti - Ondansetron 2 ml/4 mg
Farmakoterapeutická skupina: Antiemetiká, antagonisty sérotonínu (5-HT3)
ATC kód: A04AA01
Mechanizmus účinku
Ondansetrón je silný a vysoko selektívny antagonista 5-HT3 receptorov.
Presný mechanizmus jeho účinku na potlačenie nevoľnosti a vracania nie je známy. Chemoterapia arádioterapia môžu spôsobovať uvoľňovanie 5-HT v tenkom čreve, a tak spúšťať reflex vracania aktiváciou aferentných dráh blúdivého nervu prostredníctvom 5-HT3 receptorov. Ondansetrón blokuje iniciáciu tohto reflexu. Aktivácia aferentných dráh blúdivého nervu môže tiež spôsobovať uvoľnenie 5-HT v area postrema, ktorá sa nachádza na spodine štvrtej mozgovej komory, a týmto spôsobom môže tiež dochádzať k vyvolaniu vracania centrálnym mechanizmom. Tlmivý účinok ondansetrónu na nevoľnosť a vracanie indukované cytotoxickou chemoterapiou a rádioterapiou je preto pravdepodobne sprostredkovaný antagonistickým účinkom na receptory 5-HT3 v neurónoch periférneho i centrálneho nervového systému. Mechanizmus účinku pri pooperačnej nevoľnosti a vracaní nie je známy, ale môže byť rovnaký ako u cytotoxicky vyvolanej nevoľnosti a vracaní.
Ondansetrón nemení plazmatické koncentrácie prolaktínu.
Úloha ondansetrónu pri vracaní indukovanom opiátmi sa doposiaľ nezistila.
Predĺženie intervalu QT
Účinok ondansetrónu na interval QTc bol vyhodnotený v dvojito zaslepenom, randomizovanom, placebom a pozitívne (moxifloxacínom) kontrolovanom prekríženom klinickom skúšaní na 58 zdravých dospelých mužoch a ženách. Dávky ondansetrónu zahrňovali 8mg a32 mg intravenózne infundovaných vpriebehu 15 minút. Pri najvyššej testovanej dávke 32mg maximálny priemerný (horná hranica 90% CI) rozdiel vQTcF oproti placebu po korekcii východiskovými hodnotami bol 19,6 (21,5)msec. Pri najnižšej testovanej dávke 8mg maximálny priemerný (horná hranica 90% CI) rozdiel vQTcF oproti placebu po korekcii východiskovými hodnotami bol 5,8 (7,8)msec. Vtejto štúdii neboli namerané hodnoty QTcF vyššie ako 480msec ažiadne predĺženie QTcF nebolo väčšie ako 60msec. Vmeraných elektrokardiografických intervaloch PR alebo QRS neboli žiadne významné zmeny.
Pediatrická populácia:
CINV
Účinnosť ondansetrónu pri kontrole vracania a nevoľnosti indukovanej chemoterapiou rakoviny sa vyhodnocovala v dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii u 415 pacientov vo veku od 1 do 18rokov (S3AB3006). V dňoch chemoterapie bol pacientom podaný ondansetrón v dávke 5mg/m2 intravenózne aondansetrón vdávke 4mg perorálne po 8 až 12hodinách alebo ondansetrón v dávke 0,45mg/kg intravenózne aplacebo perorálne po 8 až 12hodinách. Po chemoterapii bola obom skupinám podávaná dávka 4mg ondansetrónu vo forme sirupu dvakrát denne počas 3 dní. Úplná kontrola vracania počas najhoršieho dňa chemoterapie bola 49% (5mg/m2 intravenózne a ondansetrón vdávke 4mg perorálne) a41% (0,45mg/kg intravenózne a placebo perorálne). Po chemoterapii bola obom skupinám podávaná dávka 4mg ondansetrónu vo forme sirupu dvakrát denne počas 3dní. Medzi dvomi liečebnými skupinami neboli pozorované žiadne rozdiely vcelkovom výskyte apovahe nežiaducich účinkov.
Dvojito zaslepená randomizovaná a placebom kontrolovaná štúdia (S3AB4003) u438pacientov vo veku od 1 do 17rokov preukázala úplnú kontrolu vracania počas najhoršieho dňa chemoterapie u:
73% pacientov, ak bol ondansetrón podávaný v dávke 5mg/m2 intravenózne spolu s2až 4mg dexametazónu perorálne.
71% pacientov, keď bol ondansetrón podávaný ako sirup v dávke 8mg spolu s 2 až 4mg dexametazónu perorálne v dňoch chemoterapie.
Po chemoterapii bola obom skupinám podávaná dávka 4mg ondansetrónu vo forme sirupu dvakrát denne počas 2dní. Neboli pozorované žiadne rozdiely vcelkovom výskyte apovahe nežiaducich účinkov medzi obidvomi liečebnými skupinami.
Účinnosť ondansetrónu u75detí vo veku 6 až 48mesiacov bola preskúmaná v rámci otvorenej, nekomparatívnej a jednoramennej štúdii (S3A40320). Všetkým deťom boli podané tri dávky 0,15mg/kg intravenózneho ondansetrónu 30minút pred začiatkom chemoterapie a potom 4 a 8hodín po prvej dávke. Úplná kontrola vracania sa dosiahla u56% pacientov.
Ďalšia otvorená, neoperatívna a jednoramenná štúdia (S3A239) skúmala účinnosť jednej intravenóznej dávky 0,15mg/kg ondansetrónu, po ktorej nasledovali dve dávky ondansetrónu (4mg u detí vo veku <12rokov a8mg u detí vo veku ≥ 12rokov) (celkový počet detí n = 28). Úplná kontrola vracania sa dosiahla u42% pacientov.
PONV
Účinnosť jednej dávky ondansetrónu pri prevencii pooperačnej nevoľnosti a vracania sa skúmala v randomizovanej, dvojito zaslepenej a placebom kontrolovanej štúdii u670detí vo veku od 1 do 24mesiacov (postkonceptuálny vek ≥ 44týždňov, hmotnosť ≥3kg). Uzahrnutých subjektov bol naplánovaný chirurgický zákrok v celkovej anestézii a ich stav ASA bol ≤ III. Jedna dávka ondansetrónu v koncentrácii 0,1mg/kg bola podaná do piatichminút po indukcii anestézie. Pomer subjektov, u ktorých sa vyskytla aspoň jedna epizóda vracania počas 24-hodinového obdobiahodnotenia (ITT), bol vyšší u pacientov splacebom, než u pacientov prijímajúcich ondansetrón (28%, resp. 11% p < 0,0001).
Štyri dvojito zaslepené, placebom kontrolované štúdie sa vykonali u1469 pediatrických pacientov mužského aženského pohlavia (vo veku 2 až 12rokov), ktorí podstúpili celkovú anestéziu. Pacienti boli randomizovaní buď na jednotlivé intravenózne dávky ondansetrónu (0,1mg/kg upediatrických pacientov shmotnosťou 40kg alebo menej, 4mg upediatrických pacientov shmotnosťou viac ako 40kg; počet pacientov = 735) alebo na placebo (počet pacientov = 734). Študované liečivo sa podávalo po dobu aspoň 30sekúnd ihneď pred alebo po indukcii anestézie. Ondansetrón bol signifikantne účinnejší vprevencii nauzey avracania ako placebo. Výsledky týchto štúdií sú zhrnuté vTabuľke č.3.
Tabuľka č.3: Prevencia aliečba PONV upediatrických pacientov – Odpoveď na liečbu počas 24hodín
| Štúdia | Koncový bod | Ondansetrón % | Placebo % | p hodnota |
| S3A380 | CR | 68 | 39 | ≤0,001 |
| S3GT09 | CR | 61 | 35 | ≤0,001 |
| S3A381 | CR | 53 | 17 | ≤0,001 |
| S3GT11 | žiadna nauzea | 64 | 51 | 0,004 |
| S3GT11 | žiadne vracanie | 60 | 47 | 0,004 |
CR = žiadne epizódy vracania, záchrany alebo ukončenia
Absorpcia
Po perorálnom podaní je ondansetrón pasívne a úplne absorbovaný z gastrointestinálneho traktu ametabolizuje sa pri prvom prechode pečeňou. Maximálne plazmatické koncentrácie približne 30ng/ml sa dosiahnu asi 1,5hodiny po podaní 8mg dávky. Pri dávkach prevyšujúcich 8mg nárast systémovej expozície ondansetrónu stúpa s dávkou viac než priamo úmerne; táto skutočnosť môže byť odrazom určitého poklesu metabolizmu v dôsledku prvého prechodu pečeňou po podaní vyšších perorálnych dávok. Po perorálnom podaní je biodostupnosť mierne zvýšená prítomnosťou potravy, avšak antacidá ju neovplyvňujú.
Po podaní čapíka ondansetrónu sa plazmatické koncentrácie ondansetrónu detegujú medzi 15 a 60 minútami po podaní dávky. Koncentrácie stúpajú obzvlášť lineárnym spôsobom až do dosiahnutia vrcholových koncentrácií 20 až 30ng/ml, zvyčajne 6 hodín po podaní dávky. Plazmatické koncentrácie potom klesajú, ale pomalšie, ako sa pozorovalo po perorálnom podaní v dôsledku pokračujúcej absorpcie ondansetrónu.
Štúdie u zdravých starších dobrovoľníkov ukázali mierne, ale klinicky nesignifikantné a s vekom súvisiace nárasty perorálnej biodostupnosti (65%) a polčasu eliminácie (5hodín) ondansetrónu.
Maximálna plazmatická koncentrácia približne 65ng/ml sa dosiahne počas 5minút po podaní 4mg ondansetrónu intravenóznou infúziou. Po intramuskulárnom podaní ondansetrónu sa maximálna plazmatická koncentrácia (približne 25ng/ml) dosiahne do 10minút od podania injekcie.
Distribúcia
Prerozdelenie ondansetrónu po perorálnom, intramuskulárnom a intravenóznom podaní je podobné ako vprípade polčasu terminálnej eliminácie približne 3hodiny a distribučným objemom vrovnovážnom stave približne 140l. Po intramuskulárnom a intravenóznom podaní ondansetrónu sa dosiahne rovnaká systémová expozícia.
Väzbovosť ondansetrónu na bielkoviny nie je vysoká (70-76%).
Absolútna biodostupnosť ondansetrónu z čapíkov je približne 60 % a nie je ovplyvnená pohlavím.
Biotransformácia
Ondansetrón sa zo systémového obehu odstraňuje predovšetkým pečeňovým metabolizmom niekoľkými enzýmovými cestami. Neprítomnosť enzýmu CYP2D6 (debrisochínový polymorfizmus) nemá žiadny vplyv na farmakokinetiku ondansetrónu.
Eliminácia
Menej ako 5% absorbovanej dávky sa vylučuje v nezmenenej forme do moču. Terminálny polčas je približne 3hodiny.
Farmakokinetické vlastnosti ondansetrónu zostávajú pri opakovanom podávaní nezmenené.
Polčas rozpadu fázy eliminácie po podaní čapíka je určený rýchlosťou absorpcie ondansetrónu, nie systémovým klírensom a trvá približne 6 hodín. Ženy vykazujú malé, klinicky nevýznamné zvýšenie polčasu rozpadu v porovnaní s mužmi.
Osobitné skupiny pacientov
Pohlavie
Boli zistené rozdiely vo farmakokinetických vlastnostiach ondansetrónu medzi pohlaviami, keďže užien bola rýchlosť amiera absorpcie po perorálnom podaní dávky vyššia, systémový klírens adistribučný objem (s úpravou na telesnú hmotnosť) boli znížené.
Deti adospievajúci (vo veku od 1 mesiaca do 17rokov)
U pediatrických pacientov vo veku od 1 do 4 mesiacov (n=19) podstupujúcich chirurgický zákrok bol klírens normalizovaný na hmotnosť približne o30% pomalší, než u pacientov vo veku od 5 do 24mesiacov (n=22), ale porovnateľný s pacientmi vo veku od 3 do 12rokov. Priemerný nahlásený polčas u populácie pacientov vo veku od 1 do 4mesiacov bol 6,7hodiny v porovnaní s 2,9hodiny upacientov vo veku od 5 do 24mesiacov a od 3 do 12rokov. Rozdiely vo farmakokinetických parametroch populácie pacientov vo veku od 1 do 4mesiacov je možné čiastočne vysvetliť vyššou percentuálnouhodnotou celkového obsahu vody v tele u novorodencov a dojčiat a vyšším distribučným objemom pre vo vode rozpustné lieky, medzi ktoré patrí aj ondansetrón.
U pediatrických pacientov vo veku 3 až 12rokov, ktorí podstúpili elektívny operačný výkon vcelkovej anestézii, boli absolútnehodnoty klírensu a distribučného objemu ondansetrónu redukované vporovnaní shodnotami udospelých pacientov. Hodnoty oboch parametrov lineárne rástli spolu srastúcimihodnotami hmotnosti a do 12rokov veku sahodnoty približovalihodnotámmladých dospelých jedincov. Keď bolihodnoty klírensu adistribučného objemu normalizované podľa telesnej hmotnosti,hodnoty týchto parametrov boli vjednotlivých populáciách rôznych vekových skupín podobné. Použitie dávkovania na základe telesnej hmotnosti vyrovnáva zmeny súvisiace svekom a je efektívne v normalizovaní systémovej expozície u pediatrických pacientov.
Farmakokinetická analýza populácie sa vykonala u428jedincov (pacienti srakovinou, pacienti schirurgickým zákrokom azdraví dobrovoľníci) vo veku 1mesiac až 44rokov po intravenóznom podaní ondansetrónu. Na základe tejto analýzy bola systémová expozícia (AUC) ondansetrónu po perorálnom alebo i.v. podaní udetí adospievajúcich porovnateľná sdospelými svýnimkou dojčiat vo veku 1 až 4mesiace. Objem súvisel svekom abol nižší udospelých ako udojčiat adetí. Klírens súvisel shmotnosťou, ale nie svekom, svýnimkou dojčiat vo veku 1 až 4mesiace. Je ťažké dospieť kzáveru, či došlo kďalšiemu zníženiu klírensu vsúvislosti svekom udojčiat vo veku 1 až 4mesiace alebo jednoducho prirodzenou variabilitou vzhľadom na nízky počet jedincov sledovaných vtejto vekovej skupine. Vzhľadom na to, že pacienti vo veku menej ako 6mesiacov dostanú len jednu dávku pri PONV, znížený klírens nebude pravdepodobne klinicky relevantný.
Starší pacienti
Štúdie skorej fázy I u zdravých starších dobrovoľníkov ukázali mierne s vekom súvisiace zníženie klírensu anárast polčasu eliminácie ondansetrónu. Avšak široká variabilita medzi pacientmi viedla kvýraznému prekrývaniu farmakokinetických parametrov medzi mladými (<65 rokov) a staršími pacientmi (≥65 rokov) aneboli pozorované žiadne celkové rozdiely v bezpečnosti a účinnosti medzi mladými astaršími pacientmi srakovinou, ktorí boli zaradení do klinických skúšaní CINV na podporu iných dávkovacích odporúčaní pre starších pacientov.
Na základe novších plazmatických koncentrácií ondansetrónu a modelovania reakcie na expozíciu sa predpokladá väčší účinok na QTcF upacientov vo veku ≥75 rokov v porovnaní s mladými dospelými. Špecifické informácie o dávkovaní sú poskytované pacientom starším ako 65 rokov a starším ako 75 rokov pre intravenózne dávkovanie (pozri časť 4.2).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 15-60ml/min) dochádza po intravenóznom podaní ondansetrónu k zníženiu celkového klírensu a distribučného objemu, čo vedie kmiernemu, avšak klinicky nevýznamnému predĺženiu eliminačného polčasu (5,4h). U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek, ktorí si vyžadovali pravidelnú hemodialýzu (sledovanie v období medzi dialýzami), sa po intravenóznom podaní v podstate nezmenila farmakokinetika ondansetrónu.
Porucha funkcie pečene
U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene sa po perorálnom, intravenóznom alebo intramuskulárnom podaní systémový klírens ondansetrónu významne znížil s predĺženými polčasmi eliminácie (15-32 hodín) a perorálna biodostupnosť sa blížila k100% vzhľadom na znížený presystémový metabolizmus. Farmakokinetika ondansetrónu po podaní čapíkov sa nehodnotila upacientov sporuchou funkcie pečene.
Farmaceutické informácie - Ondansetron 2 ml/4 mg
monohydrát kyseliny citrónovej
citronan sodný
chlorid sodný
hydroxid sodný (na úpravu pH)
kyselina chlorovodíková, koncentrovaná (na úpravu pH)
voda na injekciu
Neotvorené
3roky
Injekcia
Po prvom otvorení ihneď použite.
Infúzia
Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná po dobu 7 dní pri teplote 25°C apri teplote 2 - 8°C spolu s roztokmi uvedenými v časti 6.6.
Zmikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite. Ak sa liek nepoužije okamžite, za podmienky a čas uchovávania zodpovedá používateľ. Liek sa môže uchovávať pri teplote 2 až 8°C nie dlhšie ako 24hodín pred podaním, pokiaľ roztok nebol nariedený za kontrolovaných avalidovaných aseptických podmienok.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.
Ampulky uchovávajte vškatuli, na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie nariedeného lieku, pozri časť6.3.
Číre sklenené ampulky typu I/ sklenené ampulky jantáru.
2ml:
Veľkosti balenia: Jeden kartón obsahujúci 10ampuliek.
Jeden kartón obsahujúci 5ampuliek.
4ml:
Veľkosti balenia: Jeden kartón obsahujúci 10ampuliek.
Jeden kartón obsahujúci 5ampuliek.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
Roztok sa nesmie sterilizovať vautokláve.
Injekcia Ondansetronu Accord má byť namiešaná iba s odporúčanými infúznymi roztokmi:
infúzny intravenózny roztok chloridu sodného 0,9% w/v,
infúzny intravenózny roztok glukózy 5% w/v,
infúzny intravenózny roztok manitolu 10% w/v,
Ringerov intravenózny roztok,
infúzny intravenózny roztok chloridu draselného 0,3% w/v achloridu sodného 0,9% w/v,
infúzny intravenózny roztok chloridu draselného 0,3% w/v aglukózy 5% w/v.
Stabilita injekcie Ondansetronu Accord po nariedení s odporúčanými infúznymi tekutinami bola preukázaná v koncentráciách 0,016mg/ml a 0,64mg/ml.
Štúdie o kompatibilite sa vykonávali s polyvinylchloridovými infúznymi vakmi spolyvinylchloridovými infúznymi súpravami, polyetylénovými infúznymi vakmi, sklenenými fľašami typu 1 a polypropylénovými striekačkami. Pri nariedení injekcie Ondansetronu Accord s10% manitolovým infúznym roztokom, Ringerovym infúznym roztokom, 0,3% roztokom chloridu draselného a 0,9% roztokom chloridu sodného, 0,3% roztoku chloridu draselného a 5% roztoku dextrózy, 0,9% roztoku chloridu sodného a5% glukózového roztoku sa preukázalo, že je stabilný vpolyvinylchloridových infúznych vakoch a polyvinylchloridových infúznych súpravách, polyetylénových infúznych vakoch, sklenených fľašiach typu 1 a polypropylénových striekačkách.
Kompatibilita s ostatnými liekmi: Injekcia Ondansetronu Accord sa má podávať intravenóznou infúziou s použitím 0,9% roztoku chloridu sodného a5% injekčného roztoku dextrózy rýchlosťou 1mg/h, napr. pomocou infúzneho vaku alebo striekačkovej pumpy. Nasledujúce lieky sa môžu podávať pomocou Y spojky injekcie Ondansetronu Accord v koncentráciách ondansetrónu od 16 do 160µg/ml (napr. 8mg/500ml, resp. 8mg/50ml).
Cisplatina: Koncentrácia až do 0,48mg/ml (napr. 240mg v 500ml) sa môže podávať počas jednej až ôsmichhodín.
Karboplatina: Koncentrácie v rozsahu 0,18mg/ml do 9,9mg/ml (napr. 90mg v 500ml až 990mg v100ml) podávané počas 10minút až jednejhodiny.
Etopozid: Koncentrácie v rozsahu 0,14mg/ml do 0,25mg/ml (napr. 72mg v 500ml až 250mg v1litri) podávané počas 30minút až jednejhodiny.
Ceftazidim: Dávky v rozsahu od 250mg do 2 000mg rozpustené vo vode na injekciu podľa odporúčania výrobcu (napr. 2,5ml na 250mg a 10ml na 2g ceftazidimu), podávané ako intravenózny bolus injekcie počas približne piatichminút.
Cyklofosfamid: Dávky v rozsahu od 100mg do 1g rozpustené vo vode na injekciu, 5ml na 100mg cyklofosfamidu, podľa odporúčania výrobcu, podávané ako intravenózny bolus injekcie počas približne piatichminút.
Doxorubicín: Dávky v rozsahu od 10mg do 100mg rozpustené vo vode na injekciu, 5ml na 100mg doxorubicínu, podľa odporúčania výrobcu, podávané ako intravenózny bolus injekcie počas približne piatichminút.
Dexametazón: Sodná soľ dexametazónfosfátu v dávke 20mg sa môže podávať pomalou intravenóznou injekciou počas 2 - 5minút cez Y spojku spolu s 8 alebo 16mg ondansetrónu rozriedeného s 50 - 100ml kompatibilného infúzneho roztoku počas asi 15minút. Kompatibilita medzi sodnou soľou dexametazónfosfátu a ondansetrónom preukázala podporu podávania týchto liekov rovnakou sadou v koncentráciách od 32µg až po 2,5mg/ml sodnej soli dexametazónfosfátu a8µg po 0,75mg/ml ondansetrónu.
Roztok je pred použitím (a po nariedení) nutné vizuálne skontrolovať. Môžu sa používať iba číre roztoky, ktoré neobsahujú žiadne čiastočky.
Zriedené roztoky sa majú skladovať na mieste chránenom pred svetlom.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý zlieku sa má zlikvidovať v súlade snárodnými požiadavkami.