Enalapril Vitabalans 5 mg tablety

• Liečba hypertenzie.

• Liečba symptomatického srdcového zlyhania.

• Prevencia symptomatického srdcového zlyhania upacientov sasymptomatickou dysfunkciou ľavej komory (ejekčná frakcia ≤35%), (pozri časť 5.1).

Dávkovanie

Dávka sa musí individualizovať podľa profilu pacienta aodpovede krvného tlaku (pozri časť 4.4).

Hypertenzia

Začiatočná dávka je 5 až 20 mg (maximálne) vzávislosti od stupňa hypertenzie aklinického stavu pacienta (pozri nižšie). Enalapril sa podáva raz denne. Pri miernej hypertenzii je odporučená začiatočná dávka 5 až 10 mg. Po začiatočnej dávke upacientov so silne aktivovaným systémom renín-angiotenzín-aldosterón (napr. renovaskulárna hypertenzia, soľná a/alebo objemová deplécia, srdcová dekompenzácia alebo závažná hypertenzia) sa môže vyskytnúť výrazný pokles krvného tlaku. Utakých pacientov sa odporúča štartovacia dávka 5 mg alebo nižšia azačiatok liečby sa musí uskutočniť pod dohľadom lekára.

Na začiatku liečby enalaprilom môže predchádzajúca liečba vysokými dávkami diuretík vyústiť do objemovej deplécie arizika hypotenzie. Utakýchto pacientov sa odporúča štartovacia dávka 5 mg alebo nižšia. Ak je to možné, má sa liečba diuretikom ukončiť 2-3 dni pred začatím liečby enalaprilom. Musí sa monitorovať funkcia obličiek asérový draslík.

Zvyčajná udržiavacia dávka je 20 mg denne. Maximálna udržiavacia dávka je 40 mg denne.

Srdcové zlyhanie / asymptomatická dysfunkcia ľavej komory

Pri liečbe symptomatického srdcového zlyhania sa enalapril používa spolu sdiuretikami a, kde je to vhodné, s digoxínom alebo betablokátormi. Začiatočná dávka Enalaprilu Vitabalans upacientov so symptomatickým srdcovým zlyhaním alebo asymptomatickou dysfunkciou ľavej komory je 2,5 mg, amá sa podávať pod prísnym lekárskym dohľadom, aby sa určil začiatočný účinok na krvný tlak. Ak sa po začatí liečby Enalaprilom Vitabalans pri srdcovom zlyhaní symptomatická hypotenzia nevyskytne, alebo po jej efektívnej liečbe, musí sa dávka postupne zvyšovať do zvyčajnej udržiavacej dávky 20 mg podávanej vjednotlivej dávke alebo vdvoch rozdelených dávkach, podľa tolerancie pacienta. Odporúča sa vykonať túto titráciu dávky počas 2 až 4 týždňov. Maximálna dávka je 40 mg denne podaná vdvoch rozdelených dávkach.

Návrh titrácie dávok enalaprilu upacientov so srdcovým zlyhaním / asymptomatickou dysfunkciou ľavej komory:

*U pacientov sporuchou renálnej funkcie alebo užívajúcich diuretiká sa musia dodržiavať špeciálne opatrenia (pozri časť 4.4).

Krvný tlak arenálne funkcie sa musia prísne monitorovať aj pred aj po začatí liečby enalaprilom (pozri časť 4.4), pretože bola hlásená hypotenzia a (zriedkavejšie) následné zlyhanie obličiek. Upacientov liečených diuretikami sa musí znížiť dávka, ak je to možné pred začatím liečby enalaprilom. Výskyt hypotenzie po začiatočnej dávke nenaznačuje, že hypotenzia sa vráti počas chronickej liečby enalaprilom anebráni kontinuálnemu užívaniu lieku. Tiež sa musí monitorovať sérový draslík arenálne funkcie.

Dávkovanie pri renálnej insuficiencii

Všeobecne, intervaly medzi podávaním enalaprilu sa musia predĺžiť a/alebo dávky redukovať.

*Pozri časť 4.4 – Hemodialyzovaní pacienti. Enalaprilát je dialyzovateľný. Dávkovanie počas dní bez dialýzy sa musí upraviť vzávislosti od odpovede krvného tlaku.

Použitie ustarších

Dávka musí byť vzhode srenálnymi funkciami starších pacientov (pozri časť 4.4 - Porucha renálnej funkcie).

Pediatrická populácia

Skúsenosti zklinických štúdií použitia enalaprilu upediatrických pacientov shypertenziou sú obmedzené (pozri časti 4.4, 5.1 a5.2). Upacientov, ktorí vedia prehĺtať tablety, sa má dávka individualizovať podľa profilu pacienta aodpovede krvného tlaku. Odporúčaná začiatočná dávka je 2,5mg upacientov stelesnou hmotnosťou 20 až <50 kg a5 mg upacientov ≥50 kg. Enalapril sa podáva raz denne. Dávkovanie sa musí upravovať podľa potrieb pacienta na maximálne 20 mg denne upacientov stelesnou hmotnosťou 20až <50 kg a40 mg upacientov ≥50 kg (pozri časť 4.4).

Enalapril sa neodporúča unovorodencov aupediatrických pacientov srýchlosťou glomerulárnej filtrácie <30ml/min/1,73 m², keďže nie sú kdispozícii žiadne údaje.

Spôsob podavania

Spôsob podania: Na perorálne použitie.

Absorpcia enalaprilu nie je ovplyvnená potravou.

• Precitlivenosť na iečivo, ktorúkoľvek zpomocných látok uvedených včasti 6.1.alebo akýkoľvek iný ACE inhibítor.

• Angioedém spojený spredchádzajúcou liečbou ACE inhibítorom vanamnéze.

• Hereditárny alebo idiopatický angioedém.

• Súbežná liečba sakubitrilom/valsartanom. Liečba enalaprilom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri tiež časti 4.4 a 4.5).

• Druhý atretí trimester gravidity (pozri časť 4.4 a 4.6).

• Súbežné používanie Enalaprilu Vitabalans s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR<60ml/min/1,73m²) (pozri časti 4.5 a 5.1).

Symptomatická hypotenzia

Symptomatická hypotenzia sa zriedkavo vyskytuje unekomplikovaných hypertenzných pacientov. Uhypertenzných pacientov, ktorí dostávajú enalapril, sa symptomatická hypotenzia pravdepodobnejšie vyskytne, ak mal pacient objemovú depléciu napr. po diuretickej liečbe, diéte sobmedzením solí, dialýze, hnačke alebo vracaní (pozri časti 4.5 a4.8). Upacientov so srdcovým zlyhaním, spridruženou renálnou insuficienciou alebo bez nej, sa pozorovala symptomatická hypotenzia. Najpravdepodobnejšie sa vyskytne upacientov sťažším stupňom srdcového zlyhania, čo sa odráža vpoužívaní vysokých dávok kľučkových diuretík, pri hyponatriémii alebo funkčnom poškodení obličiek. Utýchto pacientov sa musí začať sliečbou pod lekárskym dohľadom apacienti musia byť prísne sledovaní, keď sa upravuje dávka enalaprilu a/alebo diuretík. Podobné závery možno aplikovať upacientov sischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, uktorých výrazný pokles krvného tlaku môže vyústiť do infarktu myokardu alebo cerebrovaskulárnej príhody.

Ak sa vyskytne hypotenzia, pacienta treba uložiť do polohy ležmo na chrbte a, ak je to potrebné, musí dostať intravenóznu infúziu fyziologického roztoku. Prechodná hypotenzná odpoveď nie je kontraindikáciou pre ďalšie dávky, ktoré možno podať zvyčajne bez ťažkostí, keď sa krvný tlak zvýši po expanzii objemu.

Uniektorých pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí majú normálny alebo nízky krvný tlak, sa môže pri enalaprile vyskytnúť ďalšie zníženie systémového krvného tlaku. Tento účinok možno predvídať azvyčajne nie je dôvodom na prerušenie liečby. Ak sa hypotenzia stane symptomatickou, môže si vyžiadať zníženie dávky a/alebo prerušenie diuretík a/alebo enalaprilu.

Stenóza aortálnej alebo mitrálnej chlopne/Hypertrofická kardiomyopatia

Ako pri všetkých vazodilatanciách, ACE inhibítory sa musia podávať sopatrnosťou upacientov sobštrukciou chlopne ľavej komory avýtokového traktu anesmú sa podávať vprípadoch kardiogénneho šoku ahemodynamicky signifikantnej obštrukcie.

Porucha renálnej funkcie

Vprípadoch poruchy funkcie obličiek (klírens kreatinínu <80 ml/min) sa musí začiatočná dávka enalaprilu upraviť podľa klírensu kreatinínu pacienta (pozri časť 4.2) apotom ako funkcia odpovede pacienta na liečbu. Rutinné monitorovanie draslíka akreatinínu pri týchto pacientoch je súčasťou štandardnej lekárskej praxe.

Vspojitosti senalaprilom bolo hlásené renálne zlyhanie avyskytlo sa hlavne upacientov sťažkým srdcovým zlyhaním alebo prebiehajúcim ochorením obličiek, vrátane stenózy renálnej artérie. Pri rýchlom rozpoznaní aadekvátnej liečbe je renálne zlyhanie spojené sliečbou enalaprilom zvyčajne reverzibilné.

U niektorých hypertenzných pacientov snejasnou už existujúcou chorobou obličiek stúpla sérová urea akreatinín, keď sa enalapril podával súčasne sdiuretikom. Môže si to vyžiadať redukciu dávky enalaprilu a/alebo prerušenie diuretickej liečby. Táto situácia zvyšuje možnosť výskytu primárnej stenózy renálnej artérie (pozri časť 4.4 Renovaskulárna hypertenzia).

Renovaskulárna hypertenzia

Riziko hypotenzie arenálnej insuficiencie sa zvyšuje, keď pacienti sbilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie jedinej fungujúcej obličky sa liečia ACE inhibítormi. Strata renálnej funkcie sa môže vyskytnúť siba miernymi zmenami sérového kreatinínu. Utýchto pacientov sa musí liečba začať nízkymi dávkami, starostlivou titráciou amonitorovaním renálnej funkcie pod prísnym lekárskym dohľadom.

Transplantácia obličiek

Nie sú žiadne skúsenosti týkajúce sa podávania enalaprilu upacientov spredchádzajúcou transplantáciou obličky. Liečba enalaprilom sa preto neodporúča.

Zlyhanie pečene

Zriedkavo boli ACE inhibítory spojené so syndrómom, ktorý začína cholestatickou žltačkou alebo hepatitídou aprogreduje do fulminantnej hepatálnej nekrózy a (niekedy) smrti. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. Pacienti dostávajúci ACE inhibítory, uktorých sa vyvinie žltačka alebo výrazné zvýšenie hepatálnych enzýmov, musia ukončiť užívanie ACE inhibítora aposkytnúť náležitú liečbu.

Neutropénia / agranulocytóza

Upacientov dostávajúcich ACE inhibítory bola hlásená neutropénia / agranulocytóza, trombocytopénia aanémia. Upacientov snormálnou renálnou funkciou abez žiadnych iných komplikujúcich faktorov sa neutropénia vyskytuje zriedkavo. Enalapril sa musí používať smimoriadnou opatrnosťou upacientov s kolagénovým vaskulárnym ochorením, imunosupresívnou liečbou, liečbou alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo pri kombinácii týchto komplikujúcich faktorov, zvlášť ak je prítomné už existujúce poškodenie renálnej funkcie. Uniektorých týchto pacientov sa rozvinuli ťažké infekcie, ktoré vniektorých prípadoch neodpovedali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak sa používa utakýchto pacientov enalapril, odporúča sa robiť pravidelné monitorovanie počtu bielych krviniek apacienti musia byť poučení, aby hlásili akúkoľvek známku infekcie.

Hypersenzitivita / angioneurotický edém

Upacientov liečených inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, bol hlásený angioneurotický edém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtanu. Môže sa to vyskytnúť kedykoľvek počas liečby. Vtakýchto prípadoch sa musí rýchlo ukončiť liečba enalaprilom amusí sa zabezpečiť vhodné monitorovanie, aby sa zaistilo kompletné odznenie príznakov pred prepustením pacienta. Vtých prípadoch, kde opuch zasiahol len jazyk, bez respiračnej tiesne, môžu pacienti vyžadovať dlhšie pozorovanie, pretože liečba antihistaminikami a kortikosteroidmi nemusí byť postačujúca.

Fatálny angioneurotický edém spojený sedémom hrtanu alebo jazyka bol hlásený veľmi zriedkavo. Pacienti spostihnutím jazyka, hlasiviek alebo hrtana sú náchylnejší na vznik obštrukcie dýchacích ciest, najmä tí, ktorý majú chirurgický zákrok vanamnéze. Tam, kde je postihnutý jazyk, hlasivky alebo hrtan, ktoré pravdepodobne spôsobujú obštrukciu dýchacích ciest, musí sa rýchlo podať vhodná liečba, ktorá môže zahŕňať subkutánny roztok adrenalínu 1:1000 (0,3 ml až 0,5 ml) a/alebo opatrenia na zaistenie priechodnosti dýchacích ciest pacienta.

Súbežné užívanie inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované v dôsledku zvýšeného rizika angioedému. Liečba sakubitrilom/valsartanom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky enalaprilu. Liečba enalaprilom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri časti 4.3 a 4.5).

Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (mammalian target of rapamycin, cicavčia cieľová kináza rapamycínu) (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom môže viesť k zvýšenému riziku angioedému (napr. opuch dýchacích ciest alebo jazyka, s poruchou respiračnej funkcie alebo bez nej) (pozri časť 4.5). Pri začatí liečby racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom u pacientov, ktorí už užívajú inhibítor ACE, je potrebná opatrnosť.

Boli hlásenia, že černošskí pacienti dostávajúci ACE inhibítory mali vyššiu incidenciu angioedému vporovnaní spacientmi inej rasy.

Pacienti sanamnézou angioedému bez spojitosti sliečbou ACE inhibítormi, môžu mať zvýšené riziko angioedému, keď dostávajú ACE inhibítor (pozri časť 4.3).

Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie proti hmyzu zčeľade blanokrídlych

Upacientov užívajúcich ACE inhibítory počas desenzibilizácie jedom blanokrídlych sa zriedkavo vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa možno vyhnúť prechodným prerušením liečby inhibítorom ACE pred každou desenzibilizáciou.

Anafylaktoidné reakcie počas LDL aferézy

Upacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy nízko-denzitných lipoproteínov (LDL) so sulfátom dextránu sa zriedkavo vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa možno vyhnúť prechodným prerušením liečby inhibítorom ACE pred každou aferézou.

Hemodialyzovaní pacienti

Upacientov dialyzovaných svysoko priepustnými membránami (napr. AN 69®), ktorí sa súčasne liečili ACE inhibítorom, boli hlásené anafylaktoidné reakcie. Utýchto pacientov sa musí použiť iný typ dialyzačnej membrány alebo liek zinej skupiny antihypertenzív.

Hypoglykémia

Udiabetických pacientov liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom po začatí liečby ACE inhibítorom sa musí starostlivo monitorovať kontrola glykémie, obzvlášť počas prvého mesiaca kombinovaného užívania (pozri časť 4.5).

Kašeľ

Pri používaní ACE inhibítorov bol hlásený kašeľ. Typický kašeľ je neproduktívny, pretrvávajúci austúpi po prerušení liečby. Kašeľ vyvolaný ACE inhibítorom sa musí vziať do úvahy pri diferenciálnej diagnóze kašľa.

Chirurgia/anestézia

Upacientov podstupujúcich veľký chirurgický zákrok alebo počas anestézie za použitia liekov vyvolávajúcich hypotenziu enalapril blokuje tvorbu angiotenzínu II pri druhotnom kompenzačnom uvoľnení renínu. Ak sa objaví hypotenzia aje pravdepodobne zapríčinená týmto mechanizmom, možno ju korigovať zväčšením objemu.

Hyperkaliémia

Uniektorých pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane enalaprilu, sa pozorovalo zvýšenie sérového draslíka. Medzi pacientov srizikom rozvoja hyperkaliémie patria pacienti srenálnou insuficienciou, so zhoršenou funkciou obličiek, starší ako 70 rokov, s diabetom mellitus, pridruženými stavmi, ako sú najmä dehydratácia, akútna kardiálna dekompenzácia, metabolická acidóza alebo súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktón, eplerenón, triamterén alebo amilorid), doplnkov draslíka alebo soľných náhrad obsahujúcich draslík; alebo pacienti užívajúci iné lieky, ktoré spôsobujú zvýšenie sérového draslíka (napr. heparín). Užívanie doplnkov draslíka, diuretík šetriacich draslík alebo soľných náhrad obsahujúcich draslík môže viesť ksignifikantnému zvýšeniu sérového draslíka. Hyperkaliémia môže spôsobiť závažné niekedy fatálne arytmie. Ak je potrebné súbežné užívanie vyššie spomenutých látok s enalaprilom, majú byť užívané sobozretnosťou a s pravidelným monitorovaním sérového draslíka (pozri časť 4.5).

Hladiny draslíka v sére

Inhibítory ACE môžu spôsobiť hyperkaliémiu, pretože inhibujú uvoľňovanie aldosterónu. Účinok zvyčajne nie je významný u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Avšak hyperkaliémia sa môže vyskytnúť u pacientov s poruchou funkcie obličiek a/alebo u pacientov užívajúcich doplnky draslíka (vrátane náhrad solí), draslík šetriace diuretiká, trimetoprim alebo kotrimoxazol známy tiež ako trimetoprim/sulfametoxazol a predovšetkým antagonisty aldosterónu alebo blokátory receptorov angiotenzínu. Draslík šetriace diuretiká a blokátory receptorov angiotenzínu sa majú používať sopatrnosťou u pacientov užívajúcich inhibítory ACE a u týchto pacientov sa má sledovať hladina draslíka v sére a funkcia obličiek (pozri časť 4.5).

Lítium

Kombinácia lítia aenalaprilu sa všeobecne neodporúča (pozri časť 4.5).

Pediatrická populácia

Uhypertenzných detí starších ako6 rokov sú obmedzené skúsenosti súčinnosťou abezpečnosťou, ale neexistujú žiadne skúsenosti pri iných indikáciách. Obmedzené farmakokinetické údaje sú dostupné udetí starších ako 2 mesiace. (pozri časti 4.2, 5.1 a5.2). Udetí sa enalapril neodporúča pri inej indikácii ako je hypertenzia.

Enalapril sa neodporúča unovorodencov apediatrických pacientov srýchlosťou glomerulárnej filtrácie <30 ml/min/1,73 m², keďže nie sú dostupné žiadne údaje (pozri časť 4.2).

Gravidita

Počas gravidity sa nemá začať liečba ACE inhibítormi. Pokiaľ je pokračovanie v liečbe ACE inhibítormi nevyhnutné, má byť liečba u pacientok, ktoré plánujú otehotnieť zmenená na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má dobre stanovený bezpečnostný profil pre použitie vgravidite. Keď sa zistí gravidita, liečba ACE inhibítormi sa musí ukončiť ihneď a, ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a4.6).

Etnické rozdiely

Tak ako iné inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu, enalapril je zjavne menej účinný pri znižovaní krvného tlaku učernochov ako upacientov inej rasy, pravdepodobne pre vyššiu prevalenciu stavov snízkym renínom učernošskej hypertenznej populácie.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov sdiabetickou nefropatiou.

Lieky zvyšujúce riziko angioedému

Súbežné užívanie inhibítorov ACE so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované, pretože sa zvyšuje riziko angioedému (pozri časť 4.3 a 4.4).

Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom môže viesť k zvýšenému riziku angioedému (pozri časť 4.4).

Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúce draslík

ACE inhibítory zmierňujú stratu draslíka vyvolanú diuretikom. Hoci hladiny draslíka v sére zvyčajne zostávajú v rámci normálnych hodnôt, u niektorých pacientov liečených enalaprilom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Užívanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktón, triamterén alebo amilorid), doplnkov draslíka alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže viesť k významnému zvýšeniu hladín draslíka v sére. Opatrnosť je tiež potrebná pri súbežnom podávaní enalaprilu s inými liekmi, ktoré zvyšujú hladinu draslíka v sére, napríklad trimetoprim a kotrimoxazol (trimetoprim/sulfametoxazol), keďže trimetoprim pôsobí ako draslík šetriace diuretikum, rovnako ako amilorid. Preto sa užívanie enalaprilu v kombinácii s vyššie uvedenými liekmi neodporúča. Ak je indikované ich súbežné užívanie, majú sa užívať s opatrnosťou a majú sa často sledovať hladiny draslíka v sére.

Cyklosporín

Pri súbežnom užívaní inhibítorov ACE s cyklosporínom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Odporúča sa monitorovanie hladiny draslíka v sére.

Heparín

Hyperkaliémia sa môže vyskytnúť pri súbežnom užívaní inhibítorov ACE s heparínom. Odporúča sa monitorovanie hladiny draslíka v sére.

Diuretiká (tiazid alebo kľučkové diuretiká)

Pri začatí liečby enalaprilom môže predchádzajúca liečba vysokými dávkami diuretík vyústiť do objemovej deplécie arizika hypotenzie (pozri časť 4.4). Hypotenzné účinky možno zredukovať ukončením liečby diuretikom, zvýšením objemu alebo príjmom solí alebo začatím liečby snízkou dávkou enalaprilu (pozri časť 4.2).

Iné antihypertenzné lieky

Súbežné užívanie týchto liekov môže zosilniť hypotenzné účinky enalaprilu. Súbežné užívanie nitroglycerínu ainých nitrátov alebo iných vazodilatancií môže ďalej znižovať krvný tlak.

Lítium

Počas súbežného podávania lítia sACE inhibítormi bolo hlásené reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií lítia atoxicita. Súbežné užívanie tiazidových diuretík môže ďalej zvyšovať hladiny lítia azosilňovať riziko toxicity lítia pri užívaní ACE inhibítorov. Užívanie enalaprilu slítiom sa neodporúča, ale ak sa táto kombinácia ukáže ako nevyhnutná, musí sa zaviesť starostlivé monitorovanie hladín sérového lítia (pozri časť 4.4).

Tricyklické antidepresíva / antipsychotiká / anestetiká / narkotiká

Súbežné užívanie určitých anestetík, tricyklických antidepresív aantipsychotík sACE inhibítormi môže vyústiť do ďalšieho poklesu krvného tlaku (pozri časť 4.4).

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID)

Chronické podávanie NSAID môže zoslabiť antihypertenzný účinok ACE inhibítora.

NSAID (vrátane COX-2 inhibítorov) aACE inhibítory vykazujú aditívny účinok na zvýšenie sérového draslíka amôžu vyústiť do poškodenia renálnej funkcie. Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné. Zriedkavo sa môže vyskytnúť akútne renálne zlyhanie, zvlášť upacientov sozhoršenou funkciou obličiek, ako sú starší alebo dehydratovaní pacienti, vrátane pacientov liečených diuretikom. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní apo nasadení súbežnej liečby anásledne vpravidelných intervaloch sa má zvážiť monitorovanie renálnej funkcie.

Zlato

Upacientov liečených injekciami zlata (nátriumaurotiomalát) asúbežne sACE inhibítormi vrátane enalaprilu, boli zriedkavo hlásené nitritoidné reakcie (symptómy ako sčervenanie tváre, nauzea, vracanie ahypotenzia).

Sympatomimetiká

Sympatomimetiká môžu zoslabovať antihypertenzné účinky ACE inhibítorov.

Antidiabetiká

Epidemiologické štúdie naznačujú, že súčasné podávanie ACE inhibítorov aantidiabetík (inzulíny, perorálne antidiabetiká) môžu spôsobiť zosilnenie účinku na zníženie krvného cukru srizikom hypoglykémie. Zdá sa, že tento fenomén sa pravdepodobnejšie vyskytuje počas prvých týždňov kombinovanej liečby aupacientov spoškodením funkcie obličiek (pozri časti 4.4 a4.8).

Alkohol

Alkohol zosilňuje hypotenzný účinok ACE inhibítorov.

Kyselina acetylsalicylová, trombolytiká abeta-blokátory

Enalapril môže byť bezpečne podávaný spolu skyselinou acetylsalicylovou (v kardiologických dávkach), trombolytikami abetablokátormi.

Alopurinol, imunosupresíva a prokaínamid

Súbežné užívanie s ACE inhibítormi zvyšuje riziko leukocytopénie.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Užívanie ACE inhibítorov počas prvého trimestra gravidity sa neodporúča (pozri časť 4.4).

Užívanie ACE inhibítorov počas druhého a tretieho trimestra gravidity je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení sa ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity neboli presvedčujúce, avšak malé zvýšenie rizika nie je možné vylúčiť. Pokiaľ sa nepovažuje pokračovanie podávania ACE inhibítorov za nevyhnutné, má byť liečba u pacientok, ktoré plánujú otehotnieť zmenená na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má dobre stanovený bezpečnostný profil pre použitie vgravidite. Keď sa zistí gravidita, liečba ACE inhibítormi sa musí ukončiť ihneď a, ak je to odporúčané, má sa začať alternatívna liečba.

Je známe, že vystavenie sa liečbe ACE inhibítorom počas druhého atretieho trimestra indukuje ľudskú fetotoxicitu (znížená renálna funkcia, oligohydramnión, oneskorenie osifikácie lebky) aneonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenziu, hyperkaliémiu), (pozri časť 5.3). Ak sa umatky vyskytne oligohydramnión, pravdepodobne ako prejav zníženej funkcie obličiek plodu, môže mať za následok kontraktúru končatín, kraniofaciálne deformácie ahypoplastický vývoj pľúc uplodu.

Pokiaľ sa vyskytne použitie ACE inhibítora od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrasonografická kontrola renálnej funkcie alebky. Dojčatá, ktorých matky užívali ACE inhibítory, musia byť starostlivo sledované pre hypotenziu (pozri časti 4.3a4.4).

Dojčenie

Obmedzené farmakokinetické údaje preukazujú veľmi malé koncentrácie vmaterskom mlieku (pozri časť 5.2). Ikeď sa tieto koncentrácie zdajú byť klinicky irelevantné, počas dojčenia predčasne narodených detí apočas prvých týždňov po pôrode sa použitie Enalaprilu Vitabalans neodporúča vdôsledku možného rizika kardiovaskulárnych arenálnych účinkov akvôli nedostatočným klinickým skúsenostiam. Vprípade staršieho dojčaťa sa použitie Enalaprilu Vitabalans počas dojčenia môže zvážiť, ak je takáto liečba pre matku nevyhnutná adieťa je sledované pre výskyt akéhokoľvek nežiaduceho účinku.

Enalapril Vitabalans má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlo aobsluhovať stroje. Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov sa musí vziať do úvahy, že ojedinele sa môže vyskytnúť závrat alebo únava.

Klasifikácia frekvencie nežiaducich reakcií je nasledovná:

• veľmi časté (≥1/10),

• časté (≥1/100 až <1/10),

• menej časté (≥1/1000 až <1/100),

• zriedkavé (≥1/10000 až <1/1000),

• veľmi zriedkavé (<1/10000),

• neznáme (z dostupných údajov).

Hlásené nežiaduce účinky vsúvislosti senalaprilom zahŕňajú:

Poruchy krvi a lymfatického systému:

• menej časté: anémia (vrátane aplastickej ahemolytickej)

• zriedkavé: neutropénia, zníženie hemoglobínu, zníženie hematokritu, trombocytopénia, agranulocytóza, útlm kostnej drene, pancytopénia, lymfadenopatia, autoimunitné ochorenia.

Poruchy endokrinného systému:

• neznáme: syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH).

Poruchy metabolizmu a výživy:

• menej časté: hypoglykémia (pozri časť 4.4).

Psychické poruchy:

• časté: depresia,

• menej časté: zmätenosť, nespavosť, nervozita,

• zriedkavé: abnormálne sny, poruchy spánku.

Poruchy nervového systému:

• časté: bolesti hlavy,

• menej časté: ospalosť, parestézie, vertigo.

Poruchy oka:

• veľmi časté: rozmazané videnie.

Poruchy srdca asrdcovej činnosti:

• časté: bolesť na hrudníku, arytmie, angína pektoris, tachykardia,

• menej časté: palpitácie, infarkt myokardu*

Poruchy ciev:

• veľmi časté: závraty,

• časté: hypotenzia (vrátane ortostatickej hypotenzie), synkopa

• menej časté: ortostatická hypotenzia, cerebrovaskulárna príhoda* možno sekundárne k excesívnej hypotenzii uvysoko rizikových pacientov (pozri časť 4.4),

• zriedkavé: Raynaudov fenomén.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

• veľmi časté: kašeľ,

• časté: dýchavičnosť,

• menej časté: nádcha, bolesť hrdla achrapľavosť, bronchospazmus/astma,

• zriedkavé: pľúcne infiltráty, rinitída, alergická alveolitída / eozinofilná pneumónia.

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

• veľmi časté: nauzea,

• časté: hnačka, bolesť brucha, zmeny chuti,

• menej časté: ileus, pankreatitída, vracanie, dyspepsia, zápcha, anorexia, podráždenie žalúdka, sucho vústach, peptický vred,

• zriedkavé: stomatitída / aftózne ulcerácie, glositída,

• veľmi zriedkavé: intestinálny angioedém.

Poruchy pečene ažlčových ciest:

• zriedkavé: zlyhanie pečene, hepatitída – buď hepatocelulárna alebo cholestatická, hepatitída zahŕňajúca nekrózu, cholestáza (vrátane žltačky).

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

• časté: vyrážka, hypersenzitivita / angioneurotický edém: bol hlásený angioneurotický edém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtanu, (pozri časť 4.4),

• menej časté: diaforéza, pruritus, urtikária, alopécia,

• zriedkavé: multiformný erytém, Stevensov - Johnsonov syndróm, exfoliatívna dermatitída, toxická epidermálna nekrolýza, pemfigus, erytrodermia.

Bol hlásený komplex symptómov, ktorý môže zahŕňať niektoré alebo všetky znasledovných: horúčka, zápal serózy, vaskulitída, myalgia/myozitída, artralgia/artritída, pozitívne antinukleárne látky (ANA), zvýšenie ESR, eozinofília aleukocytóza. Môžu sa vyskytnúť vyrážky, fotosenzitivita alebo iné dermatologické prejavy.

Poruchy obličiek a močových ciest:

• menej časté: porucha funkcie obličiek, zlyhanie obličiek, proteinúria,

• zriedkavé: oligúria.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:

• menej časté: impotencia,

• zriedkavé: gynekomastia.

Celkové poruchy areakcie vmieste podania:

• veľmi časté: asténia,

• časté: únava,

• menej časté: svalové kŕče, sčervenanie, tinnitus, pocit celkového dyskomfortu, horúčka.

Laboratórne afunkčné vyšetrenia:

• časté: hyperkaliémia, zvýšený sérový kreatinín,

• menej časté: zvýšená urea vkrvi, hyponatriémia,

• zriedkavé: zvýšenie pečeňových enzýmov, zvýšenie sérového bilirubínu.

* Počasklinických štúdií bol pomer incidencie medzi skupinou užívajúcou placebo askupinou užívajúcou liečivo porovnateľný.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Údaje o predávkovaní u ľudí sú k dispozícii v obmedzenej miere. Za najvýznamnejšie prejavy predávkovania sa označujú výrazná hypotenzia, začínajúca asi šesť hodín po požití tabliet, ako sprievodný jav blokády systému renín-angiotenzín-aldosterón, a stupor. Symptómy spojené spredávkovaním ACE inhibítormi môžu zahŕňať obehový šok, poruchy elektrolytov, zlyhanie obličiek, hyperventiláciu, tachykardiu, palpitácie, bradykardiu, závraty, úzkosť akašeľ. Po požití 300 mg, resp. 440 mg enalaprilu sa zaznamenali 100-, resp. 200-násobne vyššie hladiny sérového enalaprilátu, než sú obvyklé po terapeutických dávkach.

Odporúčaná liečba pri predávkovaní zahrňuje podanie intravenóznej infúzie fyziologického roztoku. Ak sa vyskytne hypotenzia, pacient sa musí uložiť do polohy ako pri šoku. Vhodná je tiež infúzia angiotenzínu II a/alebo intravenózne podané katecholamíny, pokiaľ sú k dispozícii. Ak došlo k požitiu len nedávno, treba použiť prostriedky na elimináciu enalapriliummaleinátu (napr. vracanie, výplach žalúdka, podanie adsorbencií anátriumsulfátu). Enalaprilát sa môže odstrániť z celkového obehu hemodialýzou (pozri časť 4.4). Použitie kardiostimulátora je indikované pri bradykardii rezistentnej na liečbu. Sústavne sa musia monitorovať vitálne známky, sérové elektrolyty akoncentrácie kreatinínu.